Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
Výsledky kontrolnej akcie
Zámerom kontrolnej akcie bolo na základe kritérií zhodnotiť proces riadenia problematiky hluku vo vonkajšom
prostredí a preveriť plnenie úloh zodpovedných subjektov s cieľom poukázať na možné riziká a budúce hrozby
súvisiace s možným neplnením povinností.
NKÚ SR identifikoval pre oblasť hluku vo vonkajšom prostredí viaceré riziká, ktoré boli potvrdené, ako napríklad
chýbajúca stratégia, zámery a ciele, nedostatočná spolupráca zainteresovaných aktérov, neposudzovanie
strategických hlukových máp a akčných plánov, nevyhodnocovanie plnenia úloh z týchto plánov, nevytváranie
databáz, chýbajúci zdroj údajov o povinných osobách, chýbajúce sankčné mechanizmy pri neplnení úloh z akčných
plánov, ako aj neprijímanie opatrení zo strany MZ SR a ani úradu.
Hlavní aktéri nepristupovali k plneniu úloh v zmysle ich povinností
Proces zberu, analýzy a vizualizácie údajov o úrovniach hluku v určitej oblasti sa nazýva mapovanie hluku. Jeho
cieľom je identifikovať a kvantifikovať zdroje hluku a ich vplyv na okolité prostredie a obyvateľstvo. Mapovanie hluku
je dôležité pre mestské plánovanie, reguláciu a implementáciu opatrení na zníženie hlukovej záťaže. Pomáha
identifikovať problémové oblasti a prijať riešenia a opatrenia na zlepšenie kvality života obyvateľov.
Mapovanie hluku sa vykonáva vo všetkých krajinách EÚ v pravidelných päťročných cykloch. Každý cyklus
odzrkadľuje stav hlukovej situácie predchádzajúceho kalendárneho roku. Prvé kolo mapovania hluku sa v SR
uskutočnilo v roku 2007 pre stav v roku 2006 (referenčný rok). Nasledujúce referenčné roky boli 2011, 2016 a 2021.
Na základe mapovania hluku sa vypracuje strategická hluková mapa (SHM). Je to mapa určená na celkové
posúdenie expozície hluku v danej oblasti, spôsobenej rozličnými zdrojmi hluku, alebo celkovej predikcie v tejto
oblasti.
V nadväznosti na výsledky mapovania hluku sa prijímajú akčné plány ochrany pred hlukom (AP) s cieľom prevencie
a znižovania hluku vo vonkajšom prostredí za pomoci navrhovaných opatrení uvedených v týchto plánoch
(napr. nízkohlučné povrchy vozoviek, opatrenia na fasádach bytových domov, protihlukové steny). Vypracovávanie
SHM a AP je úlohou tzv. povinných osôb. V súčasnosti má povinnosť predkladať tieto dokumenty 10 povinných
osôb, medzi ktoré patria napr. Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Železnice Slovenskej republiky, a. s., Slovenská
správa ciest, mesto Košice, mesto Bratislava a iné.
ÚVZ SR mal podľa zákona o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí zabezpečovať sústreďovanie
a posudzovanie SHM a AP, prípravu postupov na ich vypracovanie, zhromažďovanie údajov z týchto dokumentov,
vytváranie databáz, vyhodnocovanie plnenia úloh z akčných plánov, vypracovanie stanovísk k určeniu hraníc
aglomerácií a informovanie Komisie.
Preverením plnenia týchto povinností NKÚ SR zistil, že ÚVZ SR nezhromažďoval údaje zo strategických hlukových
máp a akčných plánov a nevytváral databázu z týchto údajov. Zároveň úrad nemal vypracované interné postupy
týkajúce sa zhromažďovania údajov, posudzovania SHM a AP či vytvárania databáz. Štandardizované interné
postupy sú predpokladom účinného riadenia, vzájomnej zastupiteľnosti zamestnancov a efektívnejšej adaptácie
nových zamestnancov. NKÚ SR ďalej zistil, že odborné usmernenia úradu neboli upravené podľa platných smerníc
EÚ, čo zakladá riziko predkladania nesprávnych požadovaných údajov alebo použitia nesprávnych postupov
povinnými osobami.
Povinné osoby predkladali úradu strategické hlukové mapy a akčné plány s oneskorením, v niektorých prípadoch
tak urobili až po siedmich rokoch. ÚVZ SR počas sledovaného obdobia vyzýval povinné osoby na ich predloženie
až po uplynutí lehoty predkladania. Riziko oneskoreného predkladania tak nebolo eliminované. Od januára 2022
sa zmenil povinný formát predkladaných dokumentov. Povinné osoby však naďalej predkladali dokumenty
v pôvodnom formáte. To malo za následok, že EK ich neakceptovala a zo strany SR nebol splnený termín na
predloženie SHM. V tejto súvislosti NKÚ SR konštatuje, že povinné osoby by mali byť vyzývané k predkladaniu
dokumentov pred uplynutím lehoty určenej na plnenie.
Úrad nevyhodnocoval plnenie úloh z AP a zároveň ani nenastavil pravidlá ich vyhodnocovania. Neukladal
povinným osobám zákonom stanovené pokuty za nesplnenie povinností týkajúcich sa vypracovania a predloženia
SHM a AP. Okrem pokút nemal úrad žiadne iné nástroje na vymáhanie plnenia povinností zo strany povinných
osôb. Neuplatňovanie sankčného mechanizmu je jedným z dôvodov neplnenia zákonom stanovených povinností
a následne neplnenia povinnosti SR voči EÚ.
3
