Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
„Staré nelegálne skládky“ (nezákonne umiestnený odpad v minulosti)
Register skládok vznikol v roku 1993 v zmysle geologického zákona. Tento register obsahoval aj zoznam tzv.
nelegálnych skládok (v tejto správe označovaných podľa súčasnej legislatívy ako nezákonne umiestnený odpad).
V čase výkonu kontroly bola Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra predložená NKÚ SR databáza, ktorá
obsahovala 1 792 starých nelegálnych skládok vzniknutých pred rokom 2000. S výnimkou názoru 12 okresných
úradov, tento odpad je okresnými úradmi považovaný za „staré skládky“, ktoré okresné úrady neevidujú medzi
prípadmi, ktoré by bolo potrebné odstrániť. Ani Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci so Štátnym
geologickým ústavom Dionýza Štúra v rámci svojich vyjadrení jednoznačne nevysvetlilo, čo sa so všetkými „starými
nelegálnymi skládkami“ stalo.
V rámci uvedenej databázy majú tieto skládky prívlastky ako opustené skládky ponechané, neriadené, prerastené,
bez prekrytia a pod. Podľa informácií od niektorých okresných úradov došlo v roku 1993, kedy ešte nebol pojem
nezákonne umiestneného odpadu jasne špecifikovaný zákonom, k prekrytiu mnohých starých skládok bez potreby
odbornej klasifikácie ich zloženia. V databáze sa však pri mnohých prípadoch pripúšťa kontakt s podzemnými
vodami, prípadne tvorba plynov, erózia, zápach a pod. Niektoré z týchto skládok boli preklasifikované
na environmentálne záťaže. Bez detailnejších informácií, ktoré kontrole neposkytlo ani Ministerstvo životného
prostredia SR a ani Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, je náročné odhadnúť, koľko takýchto prípadov
predstavuje do budúcnosti významné riziká pre životné prostredie. V 526 prípadoch však ide o odpad o objeme
viac ako 1 000 m3, a v 169 prípadoch dokonca viac ako 10 000 m3.
Príkladom takejto starej nelegálnej skládky bol nedávno medializovaný prípad, ktorý bol objavený pri výstavbe
úseku rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna. Odhad veľkosti nezákonne umiesteného odpadu bol vyčíslený presne
podľa databázy na 3 000 m3. Ukázalo sa však, že išlo až o desaťnásobne väčšie množstvo odpadu, čo malo
za následok predraženie stavby o niekoľko miliónov eur. Uvedený prípad potvrdzuje, že tzv. „zabudnuté nelegálne
skládky“ môžu predstavovať významné finančné alebo environmentálne riziko a že informácie o nich v databáze
štátu môžu byť významne nepresné.
Nové prípady nezákonne umiestneného odpadu
V prípade, že konaním obce, okresného úradu, prípadne enviropolície nie je určená zodpovedná osoba a držiteľ
nezákonne umiestneného odpadu neprejaví záujem o zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne
umiestneného odpadu, je za jeho odstránenie zodpovedná v prípade komunálneho a drobného stavebného
odpadu obec a v prípade ostatného odpadu okresný úrad (štát).
Odstraňovanie odpadu štátom
Zodpovednosť za odstránenie nezákonne umiestneného odpadu, ktorý nie je komunálnym alebo drobným
stavebným odpadom, má Ministerstvo vnútra SR prostredníctvom centier podpory. Podľa analýzy vypracovanej
sekciou ekonomiky Ministerstva vnútra SR, pod ktorú centrá podpory spadajú, by na odstránenie všetkých aktuálne
evidovaných prípadov potrebovali centrá podpory takmer 22 mil. eur bez DPH. Pre absenciu predpokladaných
nákladov v niektorých rozhodnutiach je reálne toto číslo vyššie. Od roku 2020 nepresiahol ročný rozpočet na túto
činnosť výšku 100 000 eur. Až v roku 2023 sa rozpočet zvýšil na 250 000 eur, napriek tomu vyčerpaných bolo
z tejto sumy len 60 000 eur. Dôvodom nízkeho čerpania v roku 2023 malo byť zriadenie dynamického nákupného
systému v rámci verejného obstarávania až v auguste. Od roku 2024, v ktorom sa ale rovnako nevyčerpala celá
suma, už bolo na odstraňovanie odpadu rozpočtovaných 300 000 eur.
Z uvedeného dôvodu sa podľa vyjadrenia sekcie ekonomiky Ministerstva vnútra SR aktuálne pri súčasných
finančných možnostiach odstraňuje výlučne ten nezákonne umiestnený odpad, kde sa nachádza azbest, prípadne
iný nebezpečný odpad. Šanca, že dôjde zo strany štátu k odstráneniu akéhokoľvek iného nezákonne umiestneného
odpadu, je teda nulová. Vzhľadom na ročný rozpočet na tento účel je zrejmé, že aj v rámci azbestu sú
uprednostňované najmä prípady s nižšími nákladmi na odstránenie, na úkor objemovo a finančne významných
prípadov nezákonne umiestneného odpadu. Ak by sa vyskytol prípad nezákonne umiestneného odpadu
s prítomnosťou nebezpečných látok, kde by boli náklady na odstránenie odpadu vyššie ako zostatok rozpočtu na
tento účel v danom roku, je otázne, ako by štát v takomto prípade postupoval.
V praxi to teda znamená, že ak nezákonne umiestnený odpad neobsahuje azbest, prípadne iný nebezpečný odpad,
je celý niekoľkomesačný proces od správneho konania okresného úradu, cez vyšetrovanie podozrenia
zo spáchania trestného činu enviropolíciou a následného postupovania prípadu na centrá podpory v prípade
9