Správa o výsledku kontroly  
2024  
Nezákonne umiestnený odpad  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontrola bola zameraná na zhodnotenie prevencie vzniku nezákonne umiestneného odpadu a systému jeho  
odstraňovania. Okrem 15 obcí v rámci piatich krajov, v ktorých bola vykonaná kontrola, bolo komplexné  
zhodnotenie problematiky vykonané aj na základe dotazníkových prieskumov realizovaných v centrách podpory  
Ministerstva vnútra SR a okresných úradoch, vyjadrení Ministerstva životného prostredia SR a Úradu  
splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a ďalších osobných stretnutí, vrátane záverečného stretnutia ku  
kontrole, na ktorom sa okrem už spomenutých inštitúcií zúčastnili aj zástupcovia Generálnej prokuratúry SR,  
enviropolície a Združenia miest a obcí Slovenska.  
Kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom NR SR č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej  
republiky v znení neskorších predpisov a so štandardmi, ktoré vychádzajú zo základných princípov medzinárodných  
štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI), najmä štandardov pre výkonnostnú kontrolu.  
Podľa dostupných štatistík je Slovensko krajinou, ktorá má na svojom území jeden z najvyšších počtov prípadov  
nezákonne umiestneného odpadu. Ten predstavuje pre obce a krajinu nielen estetický problém, ale aj významné  
finančné a environmentálne riziká. V prípade takéhoto odpadu v blízkosti ľudských obydlí existuje riziko šírenia  
závažných ochorení a v neposlednom rade jeho prítomnosť nevytvára predpoklady pre dôstojný život.  
Napriek tomu, že v oblasti prevencie vzniku nezákonne umiestneného odpadu kontrola evidovala určitú snahu štátu  
formou realizovania viacerých projektov, výraznejšie úspechy v tejto oblasti sa nedosiahli. Ani kontrolami  
na obciach nebola identifikovaná snaha o pozitívnu zmenu.  
Systém odhaľovania osôb zodpovedných za nezákonné umiestnenie odpadu nie je funkčný na žiadnej z jeho úrovní  
(obec, okresný úrad, enviropolícia) a ako účinné nemožno vo väčšine prípadov označiť ani tresty za trestné činy  
zo strany súdov v prípade odhalenia páchateľa.  
Na odstraňovanie odpadu štát nemá peniaze, táto činnosť je zabezpečovaná len formálne a nedostatočne.  
Schopné odstraňovať odpad rozsiahlejšieho charakteru nie sú v aktuálne nastavenom systéme ani obce. Mnoho  
prípadov tzv. „nelegálnych skládok z minulosti“ je zabudnutých, no stále môžu predstavovať významné finančné  
a environmentálne riziká.  
Na základe kontroly a komplexného zhodnotenia problematiky predložil NKÚ SR odporúčania, ktoré boli  
odkomunikované všetkými zúčastnenými stranami aj na záverečnom stretnutí ku kontrole. Na základe záverov  
z tohto stretnutia je hlavným a kľúčovým odporúčaním vytvoriť pracovnú skupinu pre nezákonne umiestnený odpad  
pod záštitou Ministerstva životného prostredia SR, ktorá by zastrešovala všetky zúčastnené strany. Na tejto potrebe  
sa účastníci jednohlasne zhodli a Ministerstvo životného prostredia SR prisľúbilo iniciovanie krokov začiatkom roku  
2025. Úlohou tejto skupiny by okrem výmeny praktických poznatkov mala byť najmä diskusia o funkčnosti súčasne  
nastavených postupov a procesov § 15 zákona o odpadoch a tiež o potrebe vytvorenia systému financovania  
odstraňovania nezákonne umiestneného odpadu.  
V rámci podpory prevencie vzniku nezákonne umiestneného odpadu odporúča NKÚ SR viac dohliadať na účinnosť  
projektov realizovaných v tejto oblasti tak, aby plnili svoj účel.  
1
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom kontrolnej akcie bolo poukázať na nedostatky v prevencii vzniku nezákonne umiestneného odpadu  
a systéme jeho odstraňovania, a to posúdením dostatočnosti aktivít štátu a samosprávy v oblasti prevencie, ale  
tiež posúdením postupov a procesov nastavených zákonom o odpadoch, na základe ktorých sa odhaľujú osoby  
zodpovedné za vznik nezákonne umiestneného odpadu a ktoré by mali viesť k jeho včasnému odstráneniu.  
Rámec kontrolnej akcie  
Z dôvodu neexistencie spoľahlivej databázy všetkých prípadov nezákonne umiestneného odpadu bola vzorka obcí  
pre kontrolu vybraná na základe odporúčaní okresných úradov tých okresov, pri ktorých sa podľa uvedenej  
databázy predpokladal ich najväčší výskyt. Kontrola posudzovala najmä aktuálne obdobie, ale aj obdobie, ktoré  
súviselo s konkrétnymi prípadmi nezákonne umiestneného odpadu. Kontrola bola vykonaná ako kontrola  
výkonnosti, zameraná najmä na správnosť nastavenia systému a identifikovanie problémov, ktoré vedú  
k vysokému počtu prípadov nezákonne umiestneného odpadu a nízkej miere odhaľovania zodpovedných osôb,  
prípadne odstraňovania takéhoto odpadu. Z uvedeného dôvodu boli využité aj ďalšie metódy zberu údajov,  
konkrétne dotazníkové prieskumy na všetkých centrách podpory Ministerstva vnútra SR (návratnosť 100 %)  
a všetkých okresných úradoch (návratnosť viac ako 95 %), vyjadrenia zainteresovaných strán (Ministerstvo  
životného prostredia SR a Úrad Splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity) a osobné stretnutia, prípadne iná  
komunikácia s vybranými okresnými úradmi, odborom odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej  
kriminality Policajného zboru (ďalej len „enviropolícia), Generálnou prokuratúrou SR a Združením miest a obcí  
Slovenska.  
Za účelom získania uistenia o rovnakom vnímaní identifikovaných problémov všetkými zúčastnenými stranami, ako  
aj návrhu riešení, prípadne odporúčaní, sa uskutočnilo záverečné stretnutie ku kontrole za účasti všetkých vyššie  
spomenutých inštitúcií.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Medzinárodné porovnanie prípadov nezákonne umiestneného odpadu je pomerne problematické, pretože  
neexistujú žiadne databázy na úrovni OECD, ani EÚ. Jediným použiteľným meradlom medzi krajinami sú údaje  
z neoficiálnej aplikácie Trashout, ktorá sa už v roku 2019 využívala v 110 krajinách sveta. Aplikácia však slúži len  
ako dobrovoľný nástroj pre občanov, kde môžu nahlásiť nezákonne umiestnený odpad. S určitosťou teda  
nemôžeme hovoriť o komplexnom a smerodajnom údaji. Ide však o moderný a pohodlný spôsob pre občanov, ako  
takýto odpad nahlásiť. Pre okresný úrad, prípadne obec, ktoré sú po nahlásení takéhoto prípadu povinné konať,  
však nie je nijako záväzný. V praxi je preto potrebné, aby občan nezákonne umiestnený odpad nahlásil okresnému  
úradu, prípadne obci, čo môže mnohých odradiť. Úlohu nahlasovania prípadov z aplikácie na okresný úrad  
v minulosti plnila tzv. zelená linka na Ministerstve životného prostredia SR, tá však bola začiatkom tohto roka  
zrušená.  
Podľa údajov z aplikácie Trashout je Slovensko krajinou s druhým najvyšším počtom prípadov nezákonne  
umiestneného odpadu v EÚ (11 378 prípadov nahlásených k roku 2024), pričom ZMOS v jednej zo svojich  
mediálnych správ pripúšťa, že ich počet môže byť výrazne vyšší.  
Na základe viacerých dôvodov môžeme s istotou konštatovať, že počet prípadov nezákonne umiestneného odpadu  
na Slovensku sa dá len odhadovať.  
Bez ohľadu na presný počet, nezákonne umiestnený odpad, ktorý občania poznajú najmä pod výrazom nelegálne  
skládky, je z pohľadu početnosti na Slovensku významným problémom. Nejde len o estetický problém, ale  
„predstavuje riziko z hľadiska zamorenia vody, pôdy a ovzdušia. Riziko kontaminácie podzemných vôd sa stáva  
významnejším v prípade, ak obyvateľstvo nevyužíva verejné zdroje vody, ale miestne studne. V neposlednom rade  
treba vziať do úvahy riziko iných bakteriálnych infekcií, ktoré môžu vzniknúť pri úzkom kontakte so skládkou  
(prehrabávanie skládok), zápach pochádzajúci zo vzniku a uvoľňovania plynov a zvýšenú prašnosť. Spomínané  
faktory majú priamy dosah na zdravie obyvateľstva v podobe zvýšeného výskytu alergických a respiračných  
ochorení“ (Odpad ako sociálny problém vo vylúčených rómskych osídleniach, Slovenská akadémia vied, 2022).  
2
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
V prípade výskytu a hromadenia takéhoto odpadu priamo v obydliach občanov navyše takéto podmienky nemožno  
považovať za dôstojné pre život, nakoľko výrazne znižujú šancu dotknutých ľudí zamestnať sa, inklúzie detí  
v predškolských a školských zariadeniach a vo všeobecnosti integrácie občanov žijúcich v týchto lokalitách  
do spoločnosti.  
Kontrola sa preto v prvom bode kontroly v rámci prevencie vzniku nezákonne umiestneného odpadu zamerala  
práve na tieto prípady. Preverovaný problém nie je vždy výlučne výsledkom činností občanov, môže byť napr.  
výsledkom organizovanej trestnej činnosti, niekedy súvisiacej aj s cezhraničnou prepravou odpadu. Touto kontrolou  
sa však NKÚ SR zameral práve na odpad, ktorý je nezákonne umiestňovaný jednotlivcami ako produkt  
nedostatočnej edukácie vyplývajúcej aj z dlhodobo a chronicky zanedbaného systémového a kontinuálneho  
riešenia problému generačnej chudoby, sociálneho vylúčenia a častej diskriminácie, nedostatočnej infraštruktúry  
pri nakladaní s odpadmi v obciach, prípadne zo špekulatívnych dôvodov, s cieľom vyhnúť sa poplatkom za legálne  
nakladanie s týmto odpadom.  
Prevencia vzniku nezákonne umiestneného odpadu  
Systém nakladania s odpadmi v osadách nie je dostatočný, v niektorých prípadoch samospráva na situáciu  
rezignovala a problém rieši segregáciou občanov marginalizovaných rómskych komunít. Prevencia sa realizuje len  
prostredníctvom projektov, ktoré nie sú vždy účinné. Pre Ministerstvo životného prostredia SR táto téma nie je  
prioritou a priznáva, že za posledné obdobie sa v nej veľký pokrok nedosiahol.  
Obce  
Nezákonne umiestnený odpad v blízkosti obydlí, ktorý bol predmetom tejto kontroly, sa takmer výlučne spája  
s občanmi marginalizovaných rómskych komunít (ďalej len „MRK“). Z uvedeného je možné odvodiť, že príčinou  
vzniku takéhoto odpadu je nízka vzdelanostná úroveň týchto občanov, nedostatočné povedomie o potrebe chrániť  
životné prostredie a nakladať s odpadmi, zlé návyky vyplývajúce z fenoménu generačnej chudoby, teda problému  
vyrastania detí v prostredí bez potrebných vzorov správania, ale aj nepodieľanie sa na nákladoch obce spojených  
s odpadovým hospodárstvom neuhradením miestneho poplatku. Kľúčom k úspechu v rámci prevencie nezákonne  
umiestneného odpadu sú preto podľa NKÚ SR adresné aktivity smerované ku konkrétnej komunite.  
V rámci prevencie bol kontrolou v 15 obciach preverený systém nakladania s odpadmi ako základný predpoklad  
pre zamedzenie vzniku umiestňovania odpadu inou, ako legálnou formou. Za správne nastavený systém,  
v prospech občana, NKÚ SR v tejto kontrole považoval systém, v rámci ktorého bol vo všetkých častiach obce  
zavedený zber pre všetky zložky triedeného odpadu; kde mali všetci občania, vrátane občanov zo segregovaných  
častí obce dostatok zberných nádob a kde bola dodržaná akceptovateľná donášková vzdialenosť pre občanov.  
Kritériá pre všetky uvedené oblasti vyplývajú priamo zo zákona o odpadoch a príslušnej vyhlášky k tomuto zákonu.  
Len v prípade dvoch obcí sa preukázalo, že osade nebol obcou zabezpečený ani zber zmesového komunálneho  
odpadu. V niektorých prípadoch bol tento zber zabezpečený len formálne, napr. jednou veľkou nádobou na okraji  
osady. Dôvodov bolo niekoľko, od zlého prístupu do osady pre zberné vozidlá, až po zlé skúsenosti zberových  
spoločností so samotnými občanmi, ktorí v minulosti pridelené nádoby opakovane ničili a preto obec snahu  
o riešenie tejto situácie ukončila. Významným dôvodom je tiež fakt, že nádoby na zmesový odpad sú hradené  
z výnosu z miestneho poplatku a vymožiteľnosť výnosu z miestneho poplatku od občanov v osadách je nízka  
(nelegálne postavené stavby, trvalý pobyt mimo obce, slabá platobná disciplína, chudoba dotknutých občanov).  
Z kontroly preto vyplynula systémová otázka „Ako zabezpečiť nakladanie s odpadom pre neplatičov  
a neprispôsobivých občanov?“. Podľa NKÚ SR, z hľadiska preverovanej témy určite nie je žiadúce, aby boli  
neplatiči vylúčení z tejto služby. Napriek tomu, že NKÚ SR vníma oprávnené sťažnosti obcí na príslušných občanov  
a zložitú situáciu, podľa zákona o majetku obcí je obec povinná hospodáriť so svojim majetkom obce v prospech  
rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia. Neriešením tejto situácie a segregovaním  
občanov žijúcich v osadách sa problém len prehlbuje. Aj keď úspešné metódy v rámci jednej obce nemusia byť  
uplatniteľné v inej obci, boli v rámci komunikácie počas kontroly identifikované obce (napr. Čirč a Spišské  
Tomášovce), ktoré by mohli slúžiť ako dobrá prax. Spoločným menovateľom úspechu v rámci týchto obcí bola ich  
dlhodobá a systematická snaha starostov obce aktívne pracovať s problémovou skupinou občanov.  
3
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontrolou v obciach nebol identifikovaný výraznejší problém so zabezpečením triedeného zberu odpadu. Uvedené  
neplatilo pre spomínané osady, kde však, rovnako ako pri zmesovom komunálnom odpade, bola absencia nádob  
spôsobená už spomenutými dôvodmi. Osady boli z hľadiska triedenia odpadu na okraji záujmu obcí a za úspech  
sa považovalo to, že občania hádzali odpad do akejkoľvek nádoby. Uvedené vo väčšine obcí potvrdzoval aj  
nedostatok preventívnych aktivít obce, smerujúcich k zmene tohto stavu.  
Ako účinné boli kontrolou vyhodnotené niektoré externé projekty zamerané na zefektívnenie nastaveného systému  
nakladania s odpadmi v obci. V štyroch z piatich prípadov bolo kontrolou vyhodnotené, že realizované projekty mali  
pre príslušnú časť obce prínos a situácia sa zlepšila. To potvrdzuje už konštatované, že jediným spôsobom riešenia  
problému sú adresné aktivity vykonávané priamo v daných komunitách.  
Z pohľadu dostatku zberných nádob na triedený zber v obci boli konštatované nedostatky, na ktoré NKÚ SR  
poukazuje vo svojich kontrolách už od roku 2018. V tretine kontrolovaných obcí nebol dodržaný štandard zberu  
aspoň pre jednu zložku triedeného odpadu napriek tomu, že za ich zabezpečenie sú finančne zodpovední  
výrobcovia obalových a neobalových výrobkov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Štandard zberu hovorí  
o tom, či obec disponuje dostatočnými zberovými kapacitami na jedného občana pre triedený odpad, zohľadňujúc  
frekvenciu vývozu odpadu.  
Dôvodom v prípade malých obcí je aj skutočnosť, že nepoznajú štandard zberu a ani jeho výpočet. Výpočet  
štandardu zberu nie je jednoduchý a malé obce väčšinou nemajú k dispozícii zamestnanca, ktorý by sa venoval  
výlučne tejto problematike. NKÚ SR sa preto rozhodol zverejniť vo svojej webovej aplikácii MuMAP tabuľku, ktorá  
po zadaní základných údajov obce poskytne automatický prepočet, či v obci je, alebo nie je zabezpečený štandard  
zberu a či si príslušná organizácia zodpovednosti výrobcov splnila svoju povinnosť zabezpečiť v obci nakladanie  
s vyhradeným prúdom odpadu.  
Z kontroly, ale aj z diskusií s odborníkmi v rámci kontroly vyplynulo, že pozitívny vplyv na prevenciu vzniku  
nezákonne umiestneného odpadu, ale aj celkovo na efektívny systém nakladania s odpadmi, majú aj zberné dvory.  
NKÚ SR preto podporuje snahu obcí vybudovať zberný dvor na svojom území.  
Ministerstvo životného prostredia SR  
Ústredným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva je Ministerstvo životného prostredia SR. Napriek  
tomu, že niektoré povinnosti v problematike nezákonne umiestneného odpadu spadajú pod okresné úrady, platí,  
že Ministerstvo životného prostredia SR riadi a kontroluje výkon štátnej správy v odpadovom hospodárstve.  
V oblasti prevencie spolupracovalo na dokumente Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030  
na oblastiach, ktoré svojím obsahom prispievajú k naplneniu zámerov vlády vo vzťahu k zlepšeniu postavenia a  
situácie Rómov, uvedených v Programovom vyhlásení vlády SR na obdobie rokov 2020 - 2024 a taktiež reflektuje  
ciele Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030.  
V tomto dokumente sa znižovanie podielu osídlení MRK s nezákonne umiestneným odpadom v rámci  
ukazovateľov spomína pri dvoch cieľoch – zníženie diskriminácie Rómov v bývaní a zlepšenie prístupu  
a využívanie základnej technickej infraštruktúry a občianskej vybavenosti v osídleniach MRK.  
Napriek niektorým aktivitám, na ktorých Ministerstvo životného prostredia SR od roku 2020 spolupracovalo, podľa  
vlastného vyjadrenia priznáva, že neeviduje výrazné zmeny v tejto oblasti.  
V ďalšom strategickom dokumente, Stratégii environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 z roku  
2019, pritom Ministerstvo životného prostredia SR definuje ako jeden zo svojich cieľov v rámci obehového  
hospodárstva zvýšenie prevencie vzniku nezákonne umiestneného odpadu a vymáhanie princípu „znečisťovateľ  
platí“, ktoré sa opiera najmä o myšlienku dôsledného trestania vinníkov, zavedenie efektívnych pokút, spoluúčasť  
vlastníka pozemku na odstraňovaní odpadu, finančnú podporu pre aktívne obce a iné oblasti, ktoré sa aj v rámci  
kontroly potvrdili ako problémové.  
V súčasnosti nie je na základe čoho priebežne hodnotiť úspech týchto plánovaných aktivít Ministerstva životného  
prostredia SR a na základe jeho doterajšej pasivity v tejto oblasti je otázne, akým spôsobom má v pláne tieto ciele  
naplniť.  
4
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity  
Keďže problematika nezákonne umiestneného odpadu priamo v obydliach sa takmer výlučne spája s občanmi  
MRK, do veľkej miery by mal byť v tejto oblasti aktívny aj Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Ten  
má opatrenia súvisiace s touto témou zahrnuté vo svojich akčných plánoch.  
Úrad spolupracoval na viacerých projektoch zameraných na osvetu pri nakladaní s odpadom. Napriek tomu vidí  
NKÚ SR priestor najmä v konkrétnych a adresných aktivitách v problémových komunitách.  
Jednou z aktivít týkajúcich sa tohto úradu je aktuálne projekt Miestne občianske a preventívne služby, ktorý  
nadviazal na predošlý projekt Miestne občianske a poriadkové služby. Medzi povinnosti v rámci tohto projektu patrí  
aj monitoring a hlásenie podozrení z poškodzovania životného prostredia, konkrétne aj nezákonne umiestnený  
odpad.  
Vo väčšine kontrolovaných obcí bol počas celého kontrolovaného obdobia realizovaný aj uvedený projekt. Nakoľko  
v každej z kontrolovaných obcí sa vyskytoval prípad nezákonne uloženého odpadu a v niektorých dokonca  
dlhodobo, resp. opakovane, prípadne ani nebol nahlásený príslušným štátnym orgánom odpadového  
hospodárstva, považuje NKÚ SR v tomto smere projekt za neúčinný.  
Prevencia vzniku nezákonne umiestneného odpadu nie je len otázkou vhodne nastaveného systému nakladania  
s odpadmi v obciach a osvety medzi občanmi. Veľký vplyv na prevenciu má aj odhaľovanie osôb zodpovedných za  
nezákonne umiestnený odpad a tresty udeľované za tieto trestné činy.  
Odhalenie osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad  
Ani jeden zo štyroch mechanizmov na odhalenie osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad nie je  
funkčný. Ak sa aj páchateľ v pár prípadoch nájde, jeho trest nezodpovedá škode, ktorú spôsobil a tým nepôsobí  
preventívne a odstrašujúco.  
Počas celého procesu odhaľovania zodpovednej osoby, podľa postupov definovaných v § 15 zákona o odpadoch,  
je možné ju určiť tromi inštitúciami:  
- obcou v rámci priestupkového konania  
- okresným úradom v rámci konania o určení zodpovednej osoby a priestupkového konania  
- enviropolíciou v rámci prešetrenia podozrenia zo spáchania trestného činu  
Obec  
Prvou inštitúciou v celom systéme odstraňovania nezákonne umiestneného odpadu, ktorá je povinná vyvinúť úsilie  
o identifikovanie zodpovednej osoby, je obec, v ktorej územnom obvode sa odpad nachádza.  
Obec je podľa zákona o odpadoch orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, podľa uvedeného zákona  
prejednáva priestupky a ukladá pokuty za priestupky v prípadoch definovaných uvedeným zákonom. Ak niekto  
nakladá, alebo inak zaobchádza s odpadmi v rozpore so zákonom, prípadne uloží odpad na iné miesto, než  
na miesto určené obcou, je obec povinná začať priestupkové konanie. Len v tretine obcí kontrola identifikovala  
aspoň jeden prípad, keď obec riešila danú vec v rámci priestupkového konania.  
Pasivita obce je negatívne hodnotená aj zo strany okresných úradov vtedy, keď obec nahlási na okresný úrad  
prípad nezákonne umiestneného odpadu napriek tomu, že pozná zodpovednú osobu, ale priestupkové konanie  
nezačala. Obec sa tak zbavuje svojich povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch.  
Je však otázne, či je v prípade obcí možné vzhľadom na ich právomoci vo veci odhaľovania zodpovednej osoby  
(napr. právo vstupovať na súkromný pozemok) a v prípade menších obcí aj vzhľadom na ich personálne  
zabezpečenie očakávať, že tento inštitút bude účinný. Prispieva k tomu aj fakt, že ak aj obec zodpovednú osobu  
odhalí a uloží jej pokutu, v prípade občanov MRK je vymožiteľnosť tejto pokuty veľmi nízka a celé úsilie obce je  
zbytočné. S uvedeným sa stotožňuje aj sekcia ZMOS pre MRK.  
5
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Okresný úrad  
Úlohou okresného úradu je vykonať na základe ohlásenia nezákonne umiestneného odpadu (či už od občana,  
alebo obce) miestnu obhliadku a vydať odborné vyjadrenie o tom, či skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný  
trestný čin. Ak áno, je prípad odstúpený na enviropolíciu. V prípade potreby si k tomu prizve aj zástupcu iného  
orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.  
Ak skutočnosti nenasvedčujú, že ide o spáchanie trestného činu...  
V takomto prípade je zodpovednosť za odhalenie vinníka na okresnom úrade, ktorý ako správny orgán začne  
konanie o určení zodpovednej osoby. V rámci neho zisťuje zodpovednú osobu, ale aj to, či vlastník, správca, alebo  
nájomca nehnuteľnosti, na ktorej sa odpad nachádza, nezanedbal svoje povinnosti, prípadne či mohol mať z tejto  
veci prospech.  
Príslušný odbor starostlivosti o životné prostredie na okresnom úrade zamestnáva v priemere jedného, až dvoch  
zamestnancov, ktorých sa táto agenda týka (aj to len v rámci ďalšej agendy súvisiacej s odpadovým  
hospodárstvom). Vzhľadom na možnosti zamestnancov okresného úradu a ich právomoci pri odhaľovaní vinníkov  
rovnako nie je možné očakávať, že by sa mohla úspešnosť týchto konaní v budúcnosti zvyšovať.  
Podľa vyjadrení okresných úradov, len približne štvrtine z nich sa zodpovednú osobu podarilo odhaliť aspoň raz.  
Väčšinou je toto konanie formálne a zbytočné, čo potvrdzujú aj názory okresných úradov. Po priestupkových  
konaniach obcí ide teda už o druhý nefunkčný systém odhaľovania zodpovednej osoby.  
Ďalšiu, v poradí tretiu možnosť, ako odhaliť vinníka, má okresný úrad vtedy, keď sa prípad z enviropolície vráti  
okresnému úradu ako priestupok z dôvodu, že nebola naplnená skutková podstata trestného činu. V takomto  
prípade je okresný úrad povinný začať priestupkové konanie. Toto konanie sa dá svojou povahou prirovnať  
k správnemu konaniu určovania zodpovednej osoby okresným úradom, čomu zodpovedá aj rovnako nízka miera  
úspešnosti odhaľovania vinníka.  
Ak skutočnosti nasvedčujú, že ide o spáchanie trestného činu...  
Tieto prípady postupuje okresný úrad podľa trestného zákona enviropolícii. Aj tu je miera odhalenia páchateľa veľmi  
nízka a preto ani štvrtý spôsob, ako odhaliť vinníka, nemôžeme označiť za účinný. Kontrola sa nezaoberala  
riešením prípadov enviropolíciou, preto nehodnotí možné príčiny tohto stavu. NKÚ SR však v tomto smere vidí  
problém najmä v tom, že zložky enviropolície neriešia prípad okamžite, ale až po prebehnutí procesných krokov  
podľa § 15 a najmä až po odhadnutí výšky spôsobenej škody zo strany okresných úradov. Dôvodom je, že  
enviropolícia nie je orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva a preto nemá kompetenciu riešiť prípad  
skôr, ako jej je postúpený na základe podozrenia zo spáchania trestného činu.  
Ak bol enviropolíciou odhalený páchateľ...  
V malom percente prípadov sa enviropolícii podarí identifikovať páchateľa trestného činu a okresný úrad zastupuje  
záujmy poškodeného na súde.  
Už v príprave kontroly bolo identifikované riziko, že tresty udelené súdmi za tento typ trestnej činnosti nie sú  
dostatočné. NKÚ SR preto analyzoval aj túto oblasť, pričom vychádzal z rozsudkov okresných súdov za obdobie  
rokov 2020 až 2024, zverejnených na portáli Ministerstva spravodlivosti SR. Z dôvodu obmedzenej možnosti  
filtrovania boli vygenerované len rozhodnutia, ktoré obsahovali názov „neoprávnené nakladanie s odpadmi“, čo  
bolo konštatovanie každého súdu pri porušení zákona. Mohlo sa ale stať, že v niektorom rozhodnutí toto  
konštatovanie nezaznelo, príp. zaznelo v inej podobe, čím sa toto rozhodnutie do analýzy nedostalo.  
Zo 112 výsledkov si NKÚ SR pre svoju analýzu vybral všetky, pri ktorých bola spôsobená škoda vyššia ako  
5 000 eur. Takýmto spôsobom bolo analyzovaných 47 rozsudkov, prípadne trestných rozkazov.  
6
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Graf č. 1: Počty postihov za nezákonne umiestnený odpad  
30  
24  
25  
20  
15  
16  
10  
7
5
5
0
2
odňatie slobody/domáce  
väzanie  
podmienečný trest  
probačný dohľad  
povinnosť odstrániť  
odpad/náhrada škody  
pokuta  
* Niektoré tresty boli uložené súčasne, takže ich súčet sa nezhoduje so súčtom súdnych rozhodnutí  
Zdroj: vlastné spracovanie na základe analýzy súdnych rozhodnutí  
Podľa trestného zákona sa ten, čo aj z nedbanlivosti nakladá s odpadmi v malom rozsahu v rozpore so všeobecne  
záväznými právnymi predpismi, potrestá odňatím slobody až na dva roky. Ak ide o značný, prípadne veľký rozsah,  
trest môže byť aj vyšší (na päť rokov, ak ide o prípad v značnom rozsahu, resp. osem rokov, ak ide o prípad veľkého  
rozsahu).  
Jeden trest odňatia slobody na tri roky a tri mesiace a jeden trest domáceho väzenia na jeden rok sa paradoxne  
týkali spôsobených škôd vo výške približne 6 000 eur a 14 000 eur. Naopak, v deviatich prípadoch, kedy bola  
spôsobená škoda nad 50 000 eur, bola v siedmich prípadoch udelená podmienka, prípadne probačný dohľad  
a v dvoch prípadoch bola udelená pokuta vo výške 5% a 16 % zo spôsobenej škody. K nepodmienečnému trestu  
odňatia slobody nedošlo ani v extrémnom prípade z pohľadu spôsobenej škody, kedy výška škody dosiahla  
9 960 514,20 eur. Súd vo svojom rozhodnutí určil páchateľovi probačný dohľad na 5 rokov, povinnosť zamestnať  
sa a pokutu vo výške 1 000 eur.  
Ako príklad môžeme uviesť aj vyšetrovanie na jednom z kontrolovaných subjektov, v rámci ktorého sa osem  
fyzických osôb priznalo, že odpad ukladalo v rozpore so zákonom o odpadoch. Podľa vyšetrovateľa policajného  
zboru však výsledky vyšetrovania preukázali, že nešlo o trestný čin, nakoľko sa nepodarilo určiť rozsah  
protiprávneho konania páchateľov, preto vec postúpil príslušnému okresnému úradu ako priestupok.  
Pozitívne možno hodnotiť prípady, kedy bola súdom určená povinnosť odstránenia nezákonne umiestneného  
odpadu, prípadne náhrada škody. Negatívom je, že sa tak stalo len v siedmich prípadoch. Práve tento inštitút by  
mal byť podľa NKÚ SR prvoradý a okrem preventívneho účinku by mal pozitívny dopad aj na štátny rozpočet.  
Príčinou tohto stavu je aj skutočnosť, že súdy nie sú v mnohých prípadoch schopné určiť povinnosť odpad  
odstrániť, prípadne určiť náhradu škody z dôvodu, že okresné úrady nevedia presne a odborne vyčísliť výšku  
spôsobenej škody. Okresné úrady majú v tejto oblasti skutočne problém, nakoľko výšku škody len odhadujú.  
Na odborný posudok, ktorý sa vypracováva už na začiatku po miestnej obhliadke odpadu, nemajú k dispozícii  
finančné prostriedky.  
Súd preto v tomto prípade, keď je páchateľ známy, odkáže okresný úrad na civilné konanie s cieľom uplatniť si  
náhradu škody. Podľa zákona o odpadoch je možné zo strany okresného úradu uplatniť si nárok na náhradu škody  
od zodpovednej osoby, v takýchto prípadoch je ale problém, lebo nezákonne umiestnený odpad sa neodstraňuje  
(viac v ďalšej časti správy) a preto si okresné úrady nevedia náhradu uplatniť.  
Podľa názoru NKÚ SR, po konzultácii s Generálnu prokuratúrou SR, nie úplne vhodnou formuláciou § 15 zákona  
o odpadoch nie sú dotknuté nároky poškodeného v trestnom konaní, čo znamená, že okresný úrad by si na civilnom  
súde mohol vymáhať náhradu škody aj bez toho, aby došlo k úhrade (čiže k odstráneniu odpadu). Vzhľadom na  
náročnosť problematiky presahujúcu zameranie kontroly (ale do značnej miery súvisiacu), kontrola len poukázala  
na rezervy, v rámci ktorých môže dochádzať k značným únikom príjmov štátu, ktoré by mohli byť použité na  
odstraňovanie skládok. Uvedené by rozhodne malo byť predmetom odbornej diskusie zainteresovaných strán.  
7
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Z grafu č. 1 je tiež je zrejmé, že najviac sú využívané inštitúty podmienečného trestu a udelenia pokuty. Oba tieto  
prípady majú nízky odstrašujúci účinok vo vzťahu k páchaniu obdobnej trestnej činnosti v budúcnosti. O to viac, ak  
sú pokuty nízke a nezodpovedajú rozsahu spôsobenej škody.  
Graf č. 2: Percentuálne vyjadrenie výšky pokuty na spôsobenej škode v 16 prípadoch udelenia pokuty  
40%  
35%  
30%  
25%  
20%  
15%  
10%  
5%  
0%  
0
2
4
6
8
10  
12  
14  
16  
Zdroj: vlastné spracovanie na základe analýzy súdnych rozhodnutí  
Z hľadiska nominálnej hodnoty pokút bola ich priemerná výška približne 2 000 eur, pričom priemerná výška škody  
spôsobenej v prípadoch, v rámci ktorých bola udelená pokuta, bola takmer 24 000 eur. Do priemerných počtov  
nebol kvôli objektívnosti zohľadnený vyššie uvedený extrémny prípad škody spôsobenej vo výške  
9 960 514,20 eur.  
NKÚ SR nepozná obsahovú stránku analyzovaných súdnych konaní a tým ani kontext daného prípadu, rovnako  
ako nehodnotí správnosť súdnych rozhodnutí. Analyzoval len dostupné informácie s cieľom poukázať  
na všeobecný názor odbornej spoločnosti o nízkej úrovni trestov a udeľovaných pokút, ktorá nemôže mať  
na páchateľov odstrašujúci účinok a neslúži ako preventívny prostriedok proti vzniku nezákonne umiestneného  
odpadu. Práve naopak, v rámci EÚ je nezákonné zneškodňovanie odpadu považované za závažnú organizovanú  
trestnú činnosť a preto nízke pokuty a udeľovanie podmienečných trestov môžu mať skôr špekulatívny, ako  
preventívny charakter.  
Ak by sme porovnali výšky pokút so všetkými súvisiacimi výdavkami štátu, ktoré predchádzali určeniu pokuty  
(najmä mzdové výdavky na zamestnanca okresného úradu, policajného zboru, sudcu, prípadne zamestnanca  
centra podpory) a prirátali k tomu náklady na samotné odstránenie nezákonne umiestneného odpadu vo výške  
niekoľko tisíc, až desiatok tisíc eur zo štátneho rozpočtu, nemôžeme tento systém pokladať za efektívny.  
Ak teda niekto umiestni odpad nezákonne, pravdepodobne nebude odhalený. Ak aj áno, hrozí mu väčšinou nízka  
pokuta, prípadne podmienečný trest.  
Podľa názoru NKÚ SR § 15 zákona o odpadoch kladie príliš veľké očakávania na malé obce a zamestnancov  
okresných úradov vzhľadom na ich počet, nezastupiteľnosť, obmedzené právomoci v rámci odhaľovania prípadov,  
absenciu právneho vzdelania, nemožnosti využitia právnej pomoci a absenciu technického vybavenia a metodickej  
podpory.  
Odstránenie nezákonne umiestneného odpadu  
Mnohým „starým nelegálnym skládkam“ už štát nevenuje pozornosť, napriek tomu môžu predstavovať významné  
riziká. Pri nových prípadoch nezákonne umiestneného odpadu je v súčasnosti šanca, že štát odstráni odpad, ktorý  
neobsahuje azbest, prípadne iný nebezpečný odpad, nulová. Na odstránenie väčšieho množstva odpadu nemajú  
peniaze ani obce.  
8
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
„Staré nelegálne skládky“ (nezákonne umiestnený odpad v minulosti)  
Register skládok vznikol v roku 1993 v zmysle geologického zákona. Tento register obsahoval aj zoznam tzv.  
nelegálnych skládok (v tejto správe označovaných podľa súčasnej legislatívy ako nezákonne umiestnený odpad).  
V čase výkonu kontroly bola Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra predložená NKÚ SR databáza, ktorá  
obsahovala 1 792 starých nelegálnych skládok vzniknutých pred rokom 2000. S výnimkou názoru 12 okresných  
úradov, tento odpad je okresnými úradmi považovaný za „staré skládky“, ktoré okresné úrady neevidujú medzi  
prípadmi, ktoré by bolo potrebné odstrániť. Ani Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci so Štátnym  
geologickým ústavom Dionýza Štúra v rámci svojich vyjadrení jednoznačne nevysvetlilo, čo sa so všetkými „starými  
nelegálnymi skládkami“ stalo.  
V rámci uvedenej databázy majú tieto skládky prívlastky ako opustené skládky ponechané, neriadené, prerastené,  
bez prekrytia a pod. Podľa informácií od niektorých okresných úradov došlo v roku 1993, kedy ešte nebol pojem  
nezákonne umiestneného odpadu jasne špecifikovaný zákonom, k prekrytiu mnohých starých skládok bez potreby  
odbornej klasifikácie ich zloženia. V databáze sa však pri mnohých prípadoch pripúšťa kontakt s podzemnými  
vodami, prípadne tvorba plynov, erózia, zápach a pod. Niektoré z týchto skládok boli preklasifikované  
na environmentálne záťaže. Bez detailnejších informácií, ktoré kontrole neposkytlo ani Ministerstvo životného  
prostredia SR a ani Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, je náročné odhadnúť, koľko takýchto prípadov  
predstavuje do budúcnosti významné riziká pre životné prostredie. V 526 prípadoch však ide o odpad o objeme  
viac ako 1 000 m3, a v 169 prípadoch dokonca viac ako 10 000 m3.  
Príkladom takejto starej nelegálnej skládky bol nedávno medializovaný prípad, ktorý bol objavený pri výstavbe  
úseku rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna. Odhad veľkosti nezákonne umiesteného odpadu bol vyčíslený presne  
podľa databázy na 3 000 m3. Ukázalo sa však, že išlo až o desaťnásobne väčšie množstvo odpadu, čo malo  
za následok predraženie stavby o niekoľko miliónov eur. Uvedený prípad potvrdzuje, že tzv. „zabudnuté nelegálne  
skládky“ môžu predstavovať významné finančné alebo environmentálne riziko a že informácie o nich v databáze  
štátu môžu byť významne nepresné.  
Nové prípady nezákonne umiestneného odpadu  
V prípade, že konaním obce, okresného úradu, prípadne enviropolície nie je určená zodpovedná osoba a držiteľ  
nezákonne umiestneného odpadu neprejaví záujem o zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne  
umiestneného odpadu, je za jeho odstránenie zodpovedná v prípade komunálneho a drobného stavebného  
odpadu obec a v prípade ostatného odpadu okresný úrad (štát).  
Odstraňovanie odpadu štátom  
Zodpovednosť za odstránenie nezákonne umiestneného odpadu, ktorý nie je komunálnym alebo drobným  
stavebným odpadom, má Ministerstvo vnútra SR prostredníctvom centier podpory. Podľa analýzy vypracovanej  
sekciou ekonomiky Ministerstva vnútra SR, pod ktorú centrá podpory spadajú, by na odstránenie všetkých aktuálne  
evidovaných prípadov potrebovali centrá podpory takmer 22 mil. eur bez DPH. Pre absenciu predpokladaných  
nákladov v niektorých rozhodnutiach je reálne toto číslo vyššie. Od roku 2020 nepresiahol ročný rozpočet na túto  
činnosť výšku 100 000 eur. Až v roku 2023 sa rozpočet zvýšil na 250 000 eur, napriek tomu vyčerpaných bolo  
z tejto sumy len 60 000 eur. Dôvodom nízkeho čerpania v roku 2023 malo byť zriadenie dynamického nákupného  
systému v rámci verejného obstarávania až v auguste. Od roku 2024, v ktorom sa ale rovnako nevyčerpala celá  
suma, už bolo na odstraňovanie odpadu rozpočtovaných 300 000 eur.  
Z uvedeného dôvodu sa podľa vyjadrenia sekcie ekonomiky Ministerstva vnútra SR aktuálne pri súčasných  
finančných možnostiach odstraňuje výlučne ten nezákonne umiestnený odpad, kde sa nachádza azbest, prípadne  
iný nebezpečný odpad. Šanca, že dôjde zo strany štátu k odstráneniu akéhokoľvek iného nezákonne umiestneného  
odpadu, je teda nulová. Vzhľadom na ročný rozpočet na tento účel je zrejmé, že aj v rámci azbestu sú  
uprednostňované najmä prípady s nižšími nákladmi na odstránenie, na úkor objemovo a finančne významných  
prípadov nezákonne umiestneného odpadu. Ak by sa vyskytol prípad nezákonne umiestneného odpadu  
s prítomnosťou nebezpečných látok, kde by boli náklady na odstránenie odpadu vyššie ako zostatok rozpočtu na  
tento účel v danom roku, je otázne, ako by štát v takomto prípade postupoval.  
V praxi to teda znamená, že ak nezákonne umiestnený odpad neobsahuje azbest, prípadne iný nebezpečný odpad,  
je celý niekoľkomesačný proces od správneho konania okresného úradu, cez vyšetrovanie podozrenia  
zo spáchania trestného činu enviropolíciou a následného postupovania prípadu na centrá podpory v prípade  
9
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
neodhalenia zodpovednej osoby zbytočný. Takéto prípady sa hromadia na centrách podpory a ich budúcnosť je  
nejasná. Jedinou možnosťou riešenia tejto situácie je nové systémové financovanie odstraňovania nezákonne  
umiestneného odpadu.  
Aj napriek zvyšujúcemu sa rozpočtu na odstraňovanie by pri súčasne nastavenom systéme financovania trvalo  
minimálne 70 rokov, kým by sa centrám podpory podarilo odstrániť všetky súčasné prípady nezákonne  
umiestneného odpadu, aj to len za predpokladu, že v rovnakom období by žiadne iné prípady neboli nahlásené  
a že by sa priebežne odstraňovali aj odpady, ktoré neobsahujú nebezpečné látky.  
Navyše v prípadoch, keď súd, prípadne okresný úrad, udelil pokutu za nezákonné umiestnenie odpadu, sa tieto  
príjmy stávajú príjmom štátu bez určenia konkrétneho účelu, na ktorý by mali byť použité. Ministerstvo vnútra SR  
tým prichádza aj o to minimum príjmov, ktoré by mohlo na odstraňovanie odpadu využiť.  
Súčasné finančné zabezpečenie odstraňovania nezákonne umiestneného odpadu NKÚ považuje za nesystémové,  
nedostatočné a formálne.  
Aj napriek tomu, že Ministerstvo životného prostredia SR nezastrešuje oblasť odstraňovania nezákonne  
umiestneného odpadu finančne, ako garant celej problematiky by malo v prípade súčasného nedostatočného stavu  
finančne participovať pri riešení tejto situácie. Podľa NKÚ SR by sa na tento účel mohol využiť napr.  
Environmentálny fond, ktorý dlhodobo hospodári s prebytkom (napr. v roku 2023 dosiahol prebytok viac ako  
1,7 mld. eur pred vylúčením finančných operácií).  
Odstraňovanie odpadu obcami  
Odstraňovanie nezákonne umiestneného odpadu nie je len problémom štátu, ale v prípade komunálneho  
a drobného stavebného odpadu aj obcí. Náklady na odstránenie väčšieho množstva odpadu sú mnohokrát  
v desiatkach tisíc eur, čo nie je vo finančných možnostiach obce. Dochádza teda k situáciám, že obce odpad  
neodstránia ani na základe rozhodnutia okresného úradu v stanovenom termíne a čakajú na výzvu v rámci  
niektorého z projektov. Kontrolou však boli identifikované prípady, keď sa na miestach, kde bol odstránený  
nezákonne umiestnený odpad z prostriedkov EÚ fondov, objavil odpad neskôr opätovne. Ministerstvo životného  
prostredia SR, ale aj Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity si preto uvedomujú, že podobné projekty,  
ktorých súčasťou nebude aj povinnosť monitorovania a udržateľnosti, nie sú účinné a nebudú v budúcnosti  
podporované. Návrh nového projektu zameraného na túto oblasť už preto tieto aspekty zohľadňuje.  
Obec je oprávnená zahrnúť náklady súvisiace s odpadovým hospodárstvom do miestneho poplatku za komunálny  
a drobný stavebný odpad. Napriek tomu, že tento systém by bol do istej miery nespravodlivý, pretože v konečnom  
dôsledku by niesli zodpovednosť za odstránenie odpadu občania, ktorí miestny poplatok platia, NKÚ SR kontrolou  
preveril aj často kritizovanú oblasť financovania odpadového hospodárstva samosprávou. Na skutočnosť, že obce  
neustále doplácajú na oblasť nakladania s odpadom napriek tomu, že táto činnosť má byť hradená výlučne  
z výnosu z miestneho poplatku, NKÚ SR poukazuje už od roku 2018.  
Graf č. 3: Percentuálne krytie nákladov na odpadové hospodárstvo výnosom z miestneho poplatku v 15 kontrolovaných obciach a mestách  
za rok 2023  
120%  
100%  
80%  
60%  
40%  
20%  
0%  
10  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z kontroly  
Len tri obce vyrubili na rok 2023 miestny poplatok v takej výške, aby pri 100 percentnej úspešnosti výberu pokryli  
svoje náklady na nakladanie s odpadmi. Aj keď vďaka nedoplatkom na miestnom poplatku sa to nepodarilo ani  
spomínaným trom obciam, v ostatných obciach bolo už v čase vyrubovania miestneho poplatku jasné, že obec  
bude doplácať významnú sumu z vlastného rozpočtu.  
Nemožno očakávať, že obec vo svojom rozpočte nájde finančné prostriedky na prípadné odstraňovanie nezákonne  
umiestneného odpadu, ak pravidelne vynakladá významnú sumu rozpočtu na bežné výdavky súvisiace  
s odpadovým hospodárstvom.  
Prioritou pre obec by však malo byť okamžite po identifikovaní nezákonne umiestneného odpadu vykonať všetky  
kroky potrebné pre zamedzenie rozširovania odpadu, prípadne jeho odstránenie. Aj preto zákon o odpadoch  
oprávňuje obec zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu, ktorý je  
komunálnym odpadom alebo drobným stavebným odpadom bezodkladne po jeho zistení, pričom v takomto prípade  
nemusí postupovať podľa § 15 zákona o odpadoch.  
Pozitívne možno hodnotiť, že v 13 obciach z 15 bol identifikovaný aspoň jeden prípad, kedy obec odstránila  
nezákonne umiestnený odpad okamžite po zistení tejto skutočnosti. Pri takomto postupe obce je ale dôležité  
zdôrazniť, že bez priestupkového konania obce nie je možné pokutovať osobu zodpovednú za tento odpad, čím  
obec preberá finančnú zodpovednosť za odstránenie odpadu na seba. NKÚ SR tiež upozorňuje, že vyhnutie sa  
postupom podľa § 15 je síce v súlade so zákonom, obec však v tomto prípade znemožňuje odhaliť osobu  
zodpovednú za tento skutok aj iným orgánom (okresný úrad a enviropolícia). Pasívny prístup obce súčasne  
nepôsobí odstrašujúco pre podobné konanie v budúcnosti.  
Záver  
Účelom kontroly bolo poukázať na nedostatky v systéme prevencie vzniku nezákonne umiestneného odpadu  
a jeho odstraňovania. Kontrola potvrdila, že v rámci prevencie sú vyvíjané aktivity len prostredníctvom niektorých  
projektov, zameraných najmä na občanov MRK, ktoré nie sú vždy účinné. Samotné obce neboli v rámci prevencie  
aktívne, viditeľné boli skôr znaky rezignácie obce a segregácie občanov MRK. Napriek odôvodneným argumentom  
obcí je podľa názoru NKÚ SR segregácia určitej skupiny občanov v akomkoľvek smere nežiadúca a dochádza ňou  
len k prehlbovaniu problémov.  
Preventívny charakter nemá ani samotný systém odhaľovania a trestania zodpovedných osôb. Obce neboli aktívne  
v priestupkových konaniach, čo je v niektorých prípadoch malých obcí, vzhľadom na ich personálne a iné možnosti,  
pochopiteľné. Neúčinnými boli aj správne a priestupkové konania okresných úradov, kde veľkú úlohu rovnako  
zohrávali ich personálne možnosti, ale tiež právomoci v oblasti dokazovania viny zodpovedným osobám.  
K identifikovaniu páchateľov neprispela vo významnejšej miere ani enviropolícia. V prípade, že sa niekomu  
z uvedených inštitúcií podarilo určiť vinníka, tresty za tieto trestné činy boli nízke.  
Pokiaľ ide o komunálny a drobný stavebný odpad, obciam sa darí odstraňovať len malé množstvá odpadu.  
Pri väčšom rozsahu sú nútené čakať na výzvy orientované na túto oblasť. Z pohľadu ostatného odpadu, za ktorého  
odstránenie je zodpovedný štát, sa od roku 2022 odstraňuje výlučne odpad obsahujúci azbest, prípadne iný  
nebezpečný odpad. Na zvyšný odpad nie sú finančné prostriedky. Celá niekoľkomesačná snaha o odhalenie  
páchateľa je v týchto prípadoch od začiatku zbytočná.  
Podľa NKÚ SR je kľúčové, aby samosprávy aktívnejšie riešili problémy s nastavením systému nakladania  
s odpadmi vo všetkých častiach obce. Nevyhnutné je tiež prehodnotiť súčasne nastavené mechanizmy  
odhaľovania zodpovedných osôb a tiež nájsť systémový prístup k financovaniu odstraňovania nezákonne  
umiestneného odpadu.  
Na záverečnom stretnutí ku kontrole, ktoré NKÚ SR organizoval za účasti všetkých kľúčových aktérov (Ministerstvo  
životného prostredia SR, Ministerstvo vnútra SR, Generálna prokuratúra SR, Policajný zbor SR, ZMOS, Úrad  
splnomocnenca vlády pre rómske komunity a okresné úrady), boli konzultované všetky problémy identifikované  
v rámci kontroly. Závery tohto stretnutia boli zohľadnené aj pri formulácii odporúčaní NKÚ SR.  
11  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Odporúčania  
Väčšina identifikovaných nedostatkov je spôsobená súčasným nastavením procesov a zodpovednosti  
za jednotlivé postupy v § 15, podrobnejšie popísaných v správe, ktoré neprináša očakávané výsledky.  
Na záverečnom stretnutí ku kontrole bola viacerými stranami pripustená aj možnosť úpravy tohto paragrafu.  
Je nutné, aby tomuto kroku predchádzalo niekoľko odborných pracovných stretnutí kľúčových aktérov. Záverečné  
stretnutie ku kontrole preto nemohlo priniesť konkrétne odporúčania na riešenie problémov, bolo však impulzom  
pre naštartovanie iniciatívy najmä zo strany Ministerstva životného prostredia SR. Na základe uvedeného NKÚ SR  
odporúča prijať tieto opatrenia.  
Ministerstvu životného prostredia SR  
- vytvoriť pracovnú skupinu pre nezákonne umiestnený odpad so zastúpením minimálne okresných úradov, centier  
podpory, enviropolície, prokuratúry, zástupcov samosprávy a Splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity  
s cieľom nielen prehodnotiť postupy a procesy definované v súčasnom § 15 zákona o odpadoch najmä z pohľadu  
účinného odhaľovania zodpovedných osôb, ale aj za účelom výmeny praktických poznatkov a poskytovania  
metodickej podpory pre okresné úrady.  
- prispieť k nastaveniu systémového prístupu financovania odstraňovania nezákonne umiestneného odpadu, napr.  
vytvorením fondu, ktorý bude sústreďovať všetky príjmy týkajúce sa tejto oblasti, akými sú napr. pokuty, náhrady  
škody, prípadne iné príjmy súvisiace s nezákonne umiestneným odpadom, nakoľko nie je možné očakávať, že  
iniciatívnym by malo byť v tomto smere iné ministerstvo ako to, pod ktorého gesciu téma odpadov spadá.  
Splnomocnencovi vlády SR pre rómske komunity  
- zamerať svoje aktivity adresne na konkrétne problémové komunity a zaviesť, príp. posilniť priebežné kontroly  
na mieste, so zameraním na plnenie všetkých cieľov stanovených v realizovaných projektoch (napr. Miestne  
občianske a preventívne služby a iné), nakoľko nezákonne umiestnený odpad v MRK je v značnej miere dôsledkom  
dlhodobo neriešenej problematiky slabej integrácie MRK do spoločnosti, s ktorou súvisí aj dodržiavanie zákonných  
povinností a pravidiel.  
Reakcia kontrolovaných subjektov  
Ani jeden z kontrolovaných subjektov nevyužil možnosť vzniesť námietky voči pravdivosti, úplnosti  
a preukázateľnosti nedostatkov zistených v rámci kontrol na obciach. Na záverečnom stretnutí ku kontrole za účasti  
všetkých zainteresovaných strán vyplynul všeobecný súhlas s prezentovanými závermi kontrolnej akcie, ktorý  
vyústil do definovania potreby vytvorenia pracovnej skupiny pre nezákonne umiestnený odpad, ktorý v rámci svojej  
plánovanej činnosti v budúcom roku pripustil aj úpravu § 15 zákona o odpadoch, ktorý definuje všetky procesy  
a zodpovednosti pre túto oblasť.  
12  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR, Priemyselná 2, 824 73 Bratislava 26  
+421 250 114 911, info@nku.gov.sk  
Mesto Moldava nad Bodvou, Školská 356/2, 045 01 Moldava nad Bodvou  
+421 554 880 211, msu@moldava.sk  
Mesto Želiezovce, SNP 2, 937 01 Želiezovce  
+421 367 713 004, mesto@zeliezovce.sk  
Obec Bajka, Bajka 15, 935 51 Bajka  
+421 367 728 143, obecbajka@gmail.com  
Obec Cabaj Čápor, Hlavná ulica 543/6, 951 17 Cabaj-Čápor  
+421 377 888 403, obec@cabajcapor.sk  
Obec Jasov, Jasov 217, 044 23 Jasov  
+421 554 664 106, info@jasov.sk  
Obec Pastovce, Mikulská cesta 51/84, 935 74 Pastovce  
+421 367 721 671, pastovce@pastovce.sk  
Obec Podhorany, Podhorany 114, 059 93 Podhorany  
+421 524 583 601, obecpodhorany@maldur.sk  
Obec Prakovce, Prakovce 333, 055 62 Prakovce  
+421 534 182 031, sekretariat@prakovce.sk  
Obec Ratnovce, Ratnovce 152, 922 31 Ratnovce  
+421 337 737 107, ou@obec-ratnovce.sk  
Obec Sútor, Sútor 34, 980 01 Sútor  
+421 475 698 028, info@obecsutor.sk  
Obec Telgárt, Telgárt 70, 976 73 Telgárt  
+421 486 194 600, info@obectelgart.sk  
Obec Tomášikovo, Hlavná 319, 925 04 Tomášikovo  
+421 317 855 231, obec@tomasikovo.sk  
Obec Veľká Ida, Kaštieľ 42, 044 55 Veľká Ida  
+421 556 992 616, obec@velkaida.sk  
Obec Veľká Lomnica, Tatranská 175/23, 059 52 Veľká Lomnica  
+421 524 313 306, obec@velkalomnica.sk  
Obec Zlaté Klasy, Poštová 550, 930 39 Zlaté Klasy  
+421 315 912 402, info@obec.zlateklasy.sk  
13  
www.nku.gov.sk