Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
Nedostatočné čerpanie finančných prostriedkov bolo spôsobené nesprávne nastavenými časovými rámcami
míľnikov a cieľov, ktoré boli vzhľadom na dostupné administratívne kapacity a časovú náročnosť neprimerane
ambiciózne. Kľúčovým problémom je nezvládnutie manažmentu vzťahu medzi legislatívnymi zmenami
a súvisiacimi procesmi plánovaných investícií z POO. K problémom prispelo aj podcenenie času potrebného na
verejné obstarávanie vzhľadom na jeho zložitosť, nedostatočná administratívna kapacita MS SR a komplikovanosť
ďalších administratívnych postupov. Tieto faktory poukazujú na zlyhanie projektového riadenia pri realizácii
investícií do súdnych budov a IT infraštruktúry. Ekonomickú, finančnú a organizačnú správu súdov (v rozsahu
stanovenom v zákone) vykonáva MS SR, čím je jednoznačná aj zodpovednosť za manažment investícií.
Zložité posudzovacie a schvaľovacie postupy v rámci stavebných konaní i rozsiahla zmena stavebného zákona,
účinná od apríla 2025, môžu byť ďalším rizikom, ktoré bude mať vplyv na už teraz meškajúce investície
do rekonštrukcie budov súdov.
Míľnik aj cieľ, ktorý sa už nepodarí splniť, sa týka informačného systému – Centralizovaný systém súdneho
riadenia, v sume 4,7 mil. eur. Tento systém mal mať rozhodujúci vplyv na zvýšenie efektívnosti súdnictva. Jednotná
centralizovaná databáza údajov mala slúžiť ako základ aj pre sledovanie počtu, stavu a dĺžky súdnych konaní.
Kľúčom k efektívnej reforme súdnej mapy sa javí práve pokročilá digitalizácia, prostredníctvom ktorej by sa zlepšili
pracovné podmienky sudcov a súdnych úradníkov. Keďže nový systém nebude zavedený, súdy budú musieť aj
naďalej využívať síce pravidelne aktualizovaný a funkčný, no zastaraný informačný systém, zavedený v roku 2001.
Nestanovenie merateľných ukazovateľov
Kľúčovou vlastnosťou výsledku je jeho merateľnosť. Výsledky musia byť merateľné, aby sa objektívne zhodnotilo,
či bol cieľ dosiahnutý a v akej miere, pričom meranie umožňuje sledovať pokrok alebo vykonávať potrebné úpravy.
MS SR v rámci prípravy a implementácie reformy súdnej mapy nestanovilo merateľné ukazovatele pre hodnotenie
a vyhodnocovanie cieľov a očakávaných výsledkov reformy (špecializáciu, rýchlosť konania, dostupnosť, kvalitu).
Tieto kritériá neboli zahrnuté v žiadnom z návrhov reformy, ani v jej schválenej verzii. Ciele stanovené v návrhoch
reformy neboli zdôvodnené údajmi, ktoré by bolo možné porovnať s dosiahnutými výsledkami. V dôsledku toho
nebude možné overiť, či reforma skutočne naplnila stanovené ciele, čo môže vyvolávať oprávnené pochybnosti o
objektívnosti budúcich hodnotení jej úspešnosti. Zároveň k 1. augustu 2024 došlo k zrušeniu Analytického centra
MS SR, pričom jeho agenda bola presunutá vecne príslušným sekciám a odborom ministerstva. Je nevyhnutné
konštatovať, že MS SR nepracovalo pri tvorbe zmien a zámerov s jednotnou dátovou štruktúrou, implementovanou
na subjektoch v pôsobnosti ministerstva, a jej merateľnými ukazovateľmi.
Špecializácia sudcov
Jedným zo zámerov reformy súdnej mapy bolo okrem zväčšenia súdnych obvodov aj zvýšenie miery špecializácie
sudcov, ktorá mala prispieť k rýchlejším, kvalitnejším súdnym rozhodnutiam. V kontrolovaných subjektoch boli
identifikované tieto dôsledky reorganizácie súdnej mapy z hľadiska špecializácie.
V dôsledku zväčšenia súdneho obvodu a postúpenia dovtedy nevybavených spisov z Krajského súdu v Prešove
došlo na Krajskom súde v Košiciach ku krátkodobému personálnemu poddimenzovaniu obchodnoprávneho úseku.
Aj keď personálne poddimenzovanie bolo postupne riešené navýšením počtu miest sudcov, podľa súdnej štatistiky
to viedlo k prehĺbeniu existujúcich prieťahov súdnych konaní, vrátane dopadu na ich účastníkov.
V rámci súdneho systému/sústavy súdov jednotlivé kontrolované subjekty nedisponujú údajmi ohľadne
zachovania dostupnosti súdov, čo bolo jedným z očakávaných cieľov reformy. V súvislosti so zmenami obvodov aj
zmenami kauzálnej príslušnosti na krajských súdoch možno predpokladať, že došlo k zvýšenému finančnému
zaťaženiu účastníkov súdnych konaní.
Záver
Reorganizácia súdnej mapy priniesla zníženie počtu okresných súdov z 54 na 36. Zanikajúce okresné súdy sa však
zlúčili s nástupníckymi súdmi a stali sa ich pracoviskami, čo považujeme za formálne zníženie bez výraznejších
pozitívnych efektov na verejný rozpočet. Zároveň ostalo zachovaných všetkých osem krajských súdov.
Zreorganizovanie systému súdov cez zníženie ich počtu malo zvýšiť efektívnosť a kvalitu súdnictva. Údaje
o špecializácii, rýchlosti konaní, dostupnosti a kvalite súdov sa na účely hodnotenia efektívnosti systému
nezisťovali ani pred reformou, ani po reforme.
5
