Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
Súčasťou jej vlastných zdrojov boli aj finančné prostriedky získané za projekt Vesmírna kancelária a príspevky na
podnikateľské misie.
MOB sa zameriava na zachovanie a prezentáciu histórie obchodu a pohostinstva na Slovensku. Jeho poslaním je
vytvárať, chrániť, odborne spracovávať a prezentovať zbierkový fond dokumentujúci vývoj obchodu, pohostinstva
a cestovného ruchu na Slovensku od jeho začiatkov až po súčasnosť. Múzeum prezentuje svoje zbierky
prostredníctvom expozícií a výstav na Slovensku aj v zahraničí. Buduje odbornú knižnicu, archív a spolupracuje pri
tvorbe centrálnej evidencie múzejných zbierok v SR. Príjmy múzea pochádzajú z príspevkov zo štátneho rozpočtu
na bežné a kapitálové výdavky, ale aj z vlastnej činnosti, ako je predaj vstupeniek, prenájom zbierkových predmetov
a priestorov, náhrady poistného a podnikateľskej činnosti.
Stratégia rozvoja a potreba dlhodobého plánovania
Efektívne riadenie a plánovanie príspevkových organizácií štátu si vyžaduje jasne definovanú stratégiu rozvoja,
ktorá stanovuje dlhodobé ciele a smerovanie. Ministerstvo však takouto stratégiou nedisponovalo. Jej vypracovanie
je potrebné z viacerých dôvodov – od efektívneho riadenia a dlhodobého plánovania až po dosahovanie cieľov
verejného záujmu a zabezpečenie finančnej stability. Zriaďovateľ tým zabezpečí, že príspevkové organizácie budú
svoje poslanie a činnosť vykonávať v súlade so stanovenými cieľmi ministerstva a verejným záujmom.
Riadenie, financovanie a hodnotenie príspevkových organizácií
Na dosiahnutie stanovených cieľov a úloh, ktoré má príspevková organizácia plniť pre potreby ministerstva, je
nevyhnutné, aby jej zriaďovateľ poskytoval finančné prostriedky prostredníctvom kontraktov určených na konkrétne
úlohy a projekty. Takéto zameranie financovania by malo zabezpečiť, že finančné prostriedky budú použité priamo
na účely, ktoré podporujú ciele organizácií a ktoré majú merateľný prínos pre verejnosť. Znížilo by sa tým riziko
nehospodárneho využívania finančných prostriedkov. Príspevkové organizácie často riešia dlhodobé a špecifické
úlohy a projekty, ktoré vyžadujú systematické financovanie nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov
zriaďovateľom. Financovanie prostredníctvom kontraktov na konkrétne úlohy by umožnilo rozvoj týchto projektov
a prispelo by k dosahovaniu viditeľných výsledkov. Zároveň by umožnilo lepšie prispôsobiť finančné zdroje
aktuálnym potrebám organizácií. Môžu byť prideľované prioritne na úlohy, ktoré zriaďovateľ považuje za významné,
čo vedie k pružnejšiemu využívaniu finančných prostriedkov. Kontrakty na konkrétne úlohy umožňujú presné
stanovenie cieľov a očakávaných výsledkov, ktoré organizácie dosiahnu. To zvyšuje transparentnosť využívania
verejných zdrojov a umožňuje zriaďovateľovi hodnotiť efektívnosť a účinnosť organizácií na základe merateľných
výsledkov. V rámci hodnotenia sú kontrakty významné aj z hľadiska monitoringu a vyhodnocovania výsledkov
organizácií. Stanovením konkrétnych podmienok a ukazovateľov výkonnosti môžu byť organizácie motivované
k dosahovaniu cieľov, čo má za následok lepšiu správu financií a vyššiu kvalitu poskytovaných služieb.
Pravidelným hodnotením je možné včas odhaliť problémy a prekážky a následne prijatými nápravnými opatreniami
minimalizovať negatívne dôsledky. Kontrolou sa preukázalo, že tieto všeobecné zásady fungovania príspevkových
organizácií ústredných orgánov štátnej správy sa neplnia v dostatočnej miere.
Uznesením vlády SR z decembra 2002 o systéme kontraktov boli schválené opatrenia na zdokonalenie systému
kontraktov medzi ústrednými orgánmi štátnej správy a podriadenými organizáciami. Zmluvný vzťah zriaďovateľa
a jeho príspevkových organizácií bol vymedzený v ročných kontraktoch a ich dodatkoch, pričom v týchto bolo
definované plnenie, resp. splnenie úloh a činností vykonávaných príspevkovými organizáciami v súlade so
zriaďovacími listinami a stanovením podmienok poskytnutia finančných prostriedkov. MH SR, ako zriaďovateľ,
v kontraktoch nezadefinoval ku každej činnosti kapacitu ľudských zdrojov na objednávanú činnosť, odhad
celkových nákladov objednávanej činnosti a parametre objednávanej činnosti tak, aby stanovené ciele, ako aj úlohy
a činnosti slúžiace k ich naplneniu boli kvantifikovateľné. Neurčením výkonnostných parametrov pre objednané
činnosti nevytvorilo ministerstvo základný predpoklad hodnotenia súladu medzi zadaním obsahových
a výkonnostných parametrov kontraktu a skutočným napĺňaním kontraktu. Zriaďovateľ nevedel určiť, aké výsledky
očakáva a následne objektívne vyhodnotiť ako efektívne príspevková organizácia plnila svoje ciele. Kvantitatívne
a kvalitatívne parametre týchto ukazovateľov umožňujú zmerať a vyhodnotiť úspech jednotlivých činností
4
