Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
PRÍLOHA 3 – SPÔSOB FINANCOVANIA CIRKVÍ A NÁBOŽENSKÝCH SPOLOČNOSTÍ VO VYBRANÝCH
KRAJINÁCH
Česká republika
V roku 1991 bol pre ČSFR prijatý zákon upravujúci postavenie a slobodu cirkví a náboženských spoločností.
Po rozdelení republiky bol v Českej republike prijatý zákon č. 3/2002 Sb. o slobode náboženského vyznania
a postavení cirkví a náboženských spoločností. V Českej republike bolo do roku 2012 financovanie cirkví
a náboženských spoločností upravené zákonom o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností.
Podľa tohto zákona štát poskytoval registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktoré vykonávali
zvláštne práva (napr. vyučovať náboženstvo na štátnych školách, vykonávať obrady, cirkevné sobáše, zriaďovať
cirkevné školy a pod.), úhradu osobných požitkov duchovných pôsobiacich ako zamestnancov cirkví
a náboženských spoločností, pričom celkový rozsah úhrady na tieto požitky stanovoval štátny rozpočet.
K zmene systému financovania prišlo od 1. 1. 2013, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 428/2012 Sb. o majetkovom
vyrovnaní s cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Zákon upravuje vysporiadanie krívd, ktoré boli spáchané
komunistickým režimom v období od 25. 2. 1948 do 1. 1. 1990. Na účel posilnenia právnej istoty a stability tohto
riešenia, Česká republika uzatvorila 28. 2. 2013 s dotknutými cirkvami a náboženskými spoločnosťami zmluvy
o majetkovom vysporiadaní. Pri realizácii majetkového vyrovnania s cirkvami a náboženskými spoločnosťami je
možné zdroje rozdeliť na stále, ktoré majú byť základom pre samofinancovanie cirkví a náboženských spoločností
a na zdroje dočasné.
Medzi stále zdroje možno zaradiť najmä príspevky fyzických a právnických osôb, príjmy z predaja a prenájmu
hnuteľného a nehnuteľného majetku cirkví a náboženských spoločností, úroky z vkladov, dary a dedičstvo, pôžičky
a úvery a pod.
K dočasným zdrojom, súvisiacim s realizáciou zákona č. 428/2012 Sb., patrili fyzické reštitúcie, a zároveň sú
od roku 2013 cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré uzatvorili so štátom zmluvu o vysporiadaní, vyplácané zo
štátneho rozpočtu
.
paušálna finančná náhrada po dobu 30 rokov – ide o náhradu za hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý
nie je možné cirkvám a náboženským spoločnostiam z rôznych dôvodov vrátiť, pričom celková výška
náhrady je vyčíslená priamo v zákone,
.
príspevok na podporu činnosti – vyplácaný je cirkvám a náboženským spoločnostiam po dobu 17 rokov
(tzv. prechodné obdobie), pričom v prvých troch rokoch prechodného obdobia je príspevok vyplácaný
v plnej výške, ktorá bola cirkvám a náboženským spoločnostiam vyplatená v roku 2011 ešte podľa
predchádzajúcej právnej úpravy a od štvrtého roku sa jeho výška každoročne znižuje o 5 %.
V Českej republike majú cirkvi a náboženské spoločnosti, vrátane ich evidovaných právnických osôb, rovnaké
možnosti financovania, ako iné fyzické a právnické osoby, od orgánov spravujúcich verejné rozpočty, napr. v oblasti
školstva; charitatívnej, sociálnej a zdravotnej starostlivosti; pri oprave, obnove a údržbe kultúrnych pamiatok v ich
vlastníctve a taktiež môžu žiadať o granty/dotácie na svoje kultúrne a náboženské aktivity. Zároveň sú cirkvám
a náboženským spoločnostiam priznané výrazné daňové oslobodenia.
Zákon o majetkovom vyrovnaní s cirkvami a náboženskými spoločnosťami v Českej republike je postavený na
vybudovaní financovania cirkví a náboženských spoločností nezávisle od priamej štátnej podpory a vedie tak
k odluke cirkvi od štátu, ku ktorej by malo prísť v roku 2030 a to po 17 rokoch vyplácania príspevku na podporu
činnosti. Koniec vyplácania ročných náhrad za nevydaný hnuteľný a nehnuteľný majetok skončí v roku 2043.
Rakúsko
Pred rokom 1938 boli cirkvi v Rakúsku financované takým istým spôsobom, ako to bolo v Československu.
V súčasnosti sú cirkvi financované prevažne formou cirkevného príspevku, ktorý bol zavedený v čase nacistického
režimu. Zákon o cirkevnom príspevku bol recipovaný v roku 1945 do obnovenej Rakúskej republiky, čím vošiel
natrvalo do Rakúskeho konfesného práva. Jeho zavedením boli cirkvi donútené vybudovať vlastnú správu
cirkevných príspevkov, ktoré stanovujú cirkvi, ale vyžadujú schválenie štátnym dozorom, ktorý spadá pod
ministerstvo školstva. Povinnosť prispievať majú všetci plnoletí členovia. Základom cirkevného príspevku je hrubý
príjem a jeho výška je zhruba 1,1 %.
14
