Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
V roku 2017 boli vládou SR prijaté strategické dokumenty Bezpečnostná, Obranná a Vojenská stratégia ako aj
Dlhodobý plán rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj Ozbrojených síl SR s výhľadom do roku 2030. Ani
jeden z predmetných strategických dokumentov nebol prerokovaný v Národnej rade Slovenskej republiky, ale boli
len schválené vládou SR. Kľúčové strategické dokumenty, ktorými sa stanovujú základné úlohy a spôsobilosti
Ozbrojených síl SR neboli schválené zákonodarným orgánom. Aktualizovať Bezpečnostnú a Obrannú stratégiu SR
sa vláda SR zaviazala v Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2016 až 2020. Po 16 rokoch došlo k potvrdeniu
ich legitimity Národnou radou Slovenskej republiky, keďže posledné stratégie schválené parlamentom boli z roku
2005.
Kontrola NKÚ SR preverila interné predpisy a strategické dokumenty pre oblasť plánovania rozvoja infraštruktúry
MO SR. Bolo zistené že, v rokoch 2016 až 2017 absentoval v rezorte MO SR Dlhodobý plán rozvoja obrany, ktorého
súčasťou bol aj Plán rozvoja infraštruktúry, čo nebolo v súlade zo zákonom o obrane. Chýbajúci dlhodobý plán
predstavoval riziko nehospodárneho a neefektívneho vynakladania finančných prostriedkov do investičných akcií
zameraných na rozvoj infraštruktúry.
Prioritné úlohy MO SR a Ozbrojených síl SR v oblasti infraštruktúry sa nenapĺňali podľa plánovaného zámeru
a každoročne sa novou smernicou časovo posúvali do ďalších rokov. Vo viacerých prípadoch boli uvádzané
všeobecné priority, ktoré neboli bližšie špecifikované. Strednodobé plánovacie dokumenty, ktorými boli Smernice
ministra obrany pre obranné plánovanie a Programové plány sa v oblasti plánovania finančných prostriedkov
nezhodovali. Plán investičnej výstavby, ktorý patril medzi krátkodobé plány, ktoré sú podľa zákona o obrane
záväzné, nebol striktne dodržiavaný.
Kontrolou NKÚ SR boli taktiež zistené časté zmeny investičných akcií v projektoch podprogramu Rozvoj
infraštruktúry síl v priebehu roka, zo strany ozbrojených síl, čo sťažovalo ich proces prípravy a realizácie.
Dôsledkom častých zmien priorít investičných akcií, zo strany ozbrojených síl, nedochádzalo k plynulému
plánovaniu investičných akcií, ktoré by boli premietnuté do jednotlivých fáz obranného plánovania. Takáto
skutočnosť nevytvára vhodné predpoklady na napĺňanie dlhodobých zámerov MO SR v oblasti infraštruktúry.
NKÚ SR konštatoval, že pri predkladaní požiadaviek z úrovne Ozbrojených síl SR by mali byť požiadavky
zosúladené s modernizačnými projektami a v rámci jednotlivých cyklov obranného plánovania by sa nemali
zásadne meniť priority.
V rokoch 2019 - 2022 bolo z celkového počtu požiadaviek na investičnú výstavbu zrealizovaných 53% investičných
akcií. Nárast investičných akcií v podprograme Rozvoj infraštruktúry síl je potrebné prispôsobiť priamoúmernej
schopnosti realizácie a ukončenia v plánovanom období spolu s personálnym zabezpečením.
V programovom rozpočte v podprograme Rozvoj infraštruktúry síl v rokoch 2022 až 2023 nebolo dodržané
spresnenie rozpracovania Programovej štruktúry MO SR do úrovne projektov v interných metodických pokynoch,
čo nebolo v súlade s Metodickým pokynom MF SR pre programové rozpočtovanie. Stanovené ciele podprogramu
Rozvoj infraštruktúry síl a jeho projektov neboli vo formulácii konkrétne, pretože neobsahovali očakávanú hodnotu,
ktorá sa mala dosiahnuť v konkrétnom roku. Vo väčšine prípadov nebolo dodržané kontinuálne čerpanie rozpočtov
na podprogram Rozvoj infraštruktúry síl z rôznych dôvodov ako napríklad proces verejného obstarávania,
vlastníctvo pozemkov, klimatické podmienky, politické rozhodnutia, meniace sa priority ozbrojených síl,
rozpracovanosť jednotlivých investičných akcii, výška pridelených zdrojov, pandémia COVID-19 a podobne.
Na podprogram Rozvoj infraštruktúry síl boli definované požiadavky a vyčlenený limit finančných prostriedkov, na
ktorý nadväzovali programované zdroje a požiadavky v príslušnom roku. Požiadavky na infraštruktúru každoročne
narastali a vyčlenený limit finančných prostriedkov s výhľadom na 5 rokov bol približne o polovicu menší ako
definované požiadavky. Programované zdroje a samotný schválený rozpočet na podprogram tvorili len zlomok
sumy, ktorá sa každoročne požadovala. Rozpočet resp. disponibilné zdroje vedeli pokryť okolo 20 %
z požadovaného stavu. Výnimkou bol rok 2020, kde výrazné navýšenie finančných prostriedkov bolo zapríčinené
úhradou preddavku Agentúre NATO pre podporu a obstarávanie, ktorá má realizovať projekt leteckej základne
Sliač. Mnohé projekty v podprograme Rozvoj infraštruktúry síl boli v prospech letiska Sliač nerealizované.
Rozhodnutie o nákupe novej leteckej techniky, schválené vládou SR, podstatným spôsobom zmenilo požiadavky
na modernizáciu infraštruktúry letísk a zásadným spôsobom ovplyvnilo zaraďovanie nových investičných akcii do
projektov, čo spôsobilo okrem navyšovania finančných prostriedkov aj posun harmonogramov ich realizácie.
Harmonogramy realizácie projektov letísk Sliač, Kuchyňa a Prešov sa podľa Dlhodobého plánu rozvoja obrany
2
