Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, ako prijímateľ pomoci, bol právnickou osobou zriadenou Ministerstvom

kultúry Slovenskej republiky. Riadil a kontroloval výkon štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu,

uskutočňovaný krajskými pamiatkovými úradmi , ktoré ju vykonávali vo svojom územnom obvode.

Kontrolná akcia bola zameraná na preverenie naplnenia predmetu a cieľov národného projektu Pamiatkový

informačný systém v rokoch 2019 až 2023, vrátane skutočností ovplyvňujúcich udržateľnosť projektu po ukončení

realizácie aktivít.

Kontrola bola realizovaná podľa zákona o NKÚ SR a štandardov, ktoré vychádzajú zo základných princípov kontroly

v rámci medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI). Kontrolovaným obdobím boli roky

2019 – 2023 a súvisiace obdobia. Údaje o projekte boli z dôvodu objektívnejšieho vyhodnotenia

realizácie preverené od roku 2017 v rozsahu 100,00 % vzorky. Prevádzka systému bola overená na mieste

na dvoch krajských pobočkách v Bratislave a Žiline. Do výkonu kontroly boli zapojení štyria kontrolóri.

Implementácia projektu v oblasti systémového riešenia elektronických služieb a zlepšenia dostupnosti registrov

bola možná pre Pamiatkový úrad Slovenskej republiky výhradne z NFP. Počas realizácie nastali podstatné zmeny

rozpočtu, ktoré mohli negatívne ovplyvniť dosiahnutie predmetu, cieľov alebo zabezpečenie udržateľnosti.

Preverenie projektu bolo v súlade so strategickým zameraním kontrolnej činnosti NKÚ SR na roky 2024 až 2026.

 Pamiatkový informačný systém (PAMIS), ako národný projekt, bol implementovaný v súlade so žiadosťou

o poskytnutie NFP vo výške 12,5 milióna eur, skutočne čerpaná suma NFP po realizácii projektu predstavovala

5,8 milióna eur. Pre kontrolovaný subjekt predstavuje konkrétny a praktický prínos v podobe zabezpečenia

lepších služieb úradu pre občanov, podnikateľov a celý verejný sektor. Výstupom projektu je konkrétna digitálna

a dátová premena nastavenia a poskytovania služieb, procesov a registrov. Výsledok predstavuje taktiež

efektívnejšie fungovanie v oblasti informačnej a kybernetickej bezpečnosti.

 Národný projekt bol realizovaný v širšom rozsahu, ako bolo pôvodne plánované. Bolo spustených 23 koncových

služieb, teda o 7 viac ako 16 plánovaných. Technické riešenie súčasne umožnilo digitalizovať 49 procesov, čo

bolo o 27 procesov viac, ako bolo plánované. Takýto stav implementácie bol dosiahnutý aj pri podstatne nižšom

čerpaní rozpočtu.

 Zistenia, ktoré boli identifikované počas výkonu kontroly, nemali negatívny vplyv na dosiahnutie predmetu

a cieľov projektu. Taktiež neovplyvnili výšku čerpaného NFP. Nedostatky vychádzali najmä z administratívnej

náročnosti implementačného procesu národného projektu.

 Z hľadiska udržateľnosti a podpory fungovania, prípadne rozvoja celého informačného systému bude

nevyhnutné mať k dispozícii prostriedky na financovanie výdavkov na prevádzkovanie a zabezpečenie ľudských

zdrojov nielen v období udržateľnosti, ale počas celého obdobia prevádzky.

 Mapový systém môže potenciálne predstavovať riziko, keďže ide o nástroj, ktorý je aktuálne bezplatný, avšak

má komerčný charakter. Pri návrhu technického riešenia bola dostupná iba súkromná platforma geografického

informačného systému, na ktorej boli následne koncipované registre informačného systému Podobný problém

dostupnosti tejto súkromnej platformy bol identifikovaný aj pri kontrole NKÚ SR, ktorá bola vykonaná na Úrade

geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v roku 2019 pri kontrole katastra nehnuteľností.

www.nku.gov.sk

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Čo odporúčame

NKÚ SR odporúča:



Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, aby Ministerstvo kultúry Slovenskej

republiky pri riadení vlastnej rozpočtovej kapitoly alokovalo dostatočné zdroje na zabezpečenie

aktualizácie, udržateľnosti a rozvoja projektov financovaných z fondov Európskej únie.

Ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, aby ako riadiaci orgán

v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky upravilo pravidlá financovania pre štátne

rozpočtové organizácie tak, aby mali možnosť financovať projekty aj zálohovými platbami.

www.nku.gov.sk

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

VÝKON KONTROLNEJ AKCIE

Účel kontrolnej akcie

Účelom kontroly bolo poukázať na skutočnosť, či realizáciou národného projektu PAMIS boli splnené stanovené

ciele pri účinnom využití verejných prostriedkov. Predmetom kontroly bolo preveriť stav naplnenia cieľov projektu

a udržateľnosť projektu.

Rámec kontrolnej akcie

Kontrolovaný národný projekt bol preverovaný v rámci oblasti – efektívna a digitálna verejná správa, v súlade

so strategickým zameraním kontrolnej činnosti NKÚ SR v období rokov 2024 až 2026. Kontrolovaným obdobím

boli roky 2019 až 2023 a súvisiace obdobie. Pri kontrole boli použité metódy preskúmania dokladov, analýzy,

písomné vyjadrenia a vysvetlenia kontrolovaného subjektu, rozhovory s vecne príslušnými zamestnancami

kontrolovaného subjektu. Preverené boli všetky doklady týkajúce sa projektovej dokumentácie vyplývajúcej

z implementácie projektu v nadväznosti na žiadosť o poskytnutie NFP a zmluvu o poskytnutí NFP.

Výsledky kontrolnej akcie

Národný projekt PAMIS slúži pre občanov a subjekty verejnej správy na podstatné zvýšenie dostupnosti

Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Konkrétne, občan alebo firma má aktuálne možnosť komunikovať

výhradne v elektronickej podobe bez nutnosti osobného kontaktu s úradom alebo konkrétnym zamestnancom,

navyše, všetky podania a rozhodnutia má neustále k dispozícii vo svojej elektronickej schránke. Rozhodnutia

vydané Pamiatkovým úradom majú nezastupiteľné postavenie v rámci stavebného konania. Na základe

implementácie technického riešenia informačného systému PAMIS sa presunuli všetky služby a procesy úradu

do výhradne elektronickej roviny, prepojili sa všetky registre národných kultúrnych pamiatok, ktorých dostupnosť

podstatne zrýchlila a zefektívnila prácu zamestnancov, čo sa premietlo do zvýšenia pamiatkovej ochrany.

Z hľadiska dosiahnutých prínosov bol projekt hodnotený ako pozitívny príklad efektívnosti a funkčnosti, keďže

bol implementovaný nástroj, ktorý dodržal stanovené podmienky a zároveň má praktické využitie v bežnom živote.

Projektom bola rozvíjaná digitalizácia v nadväznosti na fungovanie s inými informačnými systémami verejnej

správy, čím sa podporila jej transparentnosť a efektivita.

Informatizácia verejnej správy

Cieľom Slovenska v programovom období 2014 až 2020 bolo prostredníctvom Operačného programu Integrovaná

infraštruktúra nadviazať na aktivity realizované v programovom období 2007 až 2013 v rámci Operačného

programu Informatizácia spoločnosti a pokračovať v ďalšom rozvoji informačnej spoločnosti. Strategické ciele

predstavovali posun k službám zameraným na zvyšovanie kvality života, na nárast konkurencieschopnosti,

neustále zlepšovanie služieb pri využívaní moderných technológií. Jedným z významných cieľov bolo aj vytvorenie

bezpečného prostredia pre občana, podnikateľa a verejnú správu, priblíženie verejnej správy k maximálnemu

využívaniu dát v zákaznícky orientovaných procesoch, optimalizáciu využitia informačných technológií vo verejnej

správe.

Na účel naplnenia strategických cieľov, rozhodnutím Európskej komisie, bola schválená programová štruktúra

Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, ktorá finančnú pomoc prijímateľom delila do troch investičných

priorít a deviatich špecifických cieľov. Organizácie štátnej správy mali možnosť získať nenávratnú finančnú pomoc

zo zdrojov operačného programu vo výške 100,00 % a ostatné organizácie verejnej správy vo výške

95,00 % oprávnených výdavkov projektu. Implementovaná bola najmä formou národných projektov. Dôležité

je upriamiť pozornosť na skutočnosť, že iba 70,00 % predložených a schválených projektov v oblasti informatizácie

spoločnosti bolo úspešne realizovaných.

www.nku.gov.sk

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Kontrolovaný projekt a jeho financovanie

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky bol zriadený rozhodnutím Ministerstva kultúry Slovenskej republiky –

o vydaní zriaďovacej listiny z 1. 4. 2002 podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočtových

pravidlách v súlade so zákonom o ochrane pamiatkového fondu – ako rozpočtová organizácia.

Žiadosť o poskytnutie NFP bola predložená prijímateľom 4. 7. 2019. Po splnení všetkých podmienok stanovených

vo vyzvaní bola žiadosť schválená vydaním rozhodnutia dňa 27. 11. 2019 vo výške 12,5 miliónov eur.

Tabuľka č. 1: Alokované finančné prostriedky na realizáciu projektu (v eurách)

Rozpočet počas realizácie

Celkové

výdavky

EÚ

Štátny rozpočet

Pro-rata

Alokácia vo vyzvaní / zmluva

Zmena č. 1 - dodatok

Zmena č. 2 - dodatok

12 497 915,00

11 691 908,00

7 089 573,78

5 832 616,84

9 410 055,14

5 337 952,79

4 391 552,17

3 087 859,86

941 991,67

774 979,81

809 629,33

666 084,86

Čerpaná suma po realizácii projektu

Zdroj: ITMS2024+

V priebehu realizácie projektu predložil prijímateľ dve žiadosti o zmenu zmluvy o poskytnutí NFP za účelom

zníženia finančnej alokácie projektu. Sprostredkovateľský orgán posúdil oprávnenosť žiadaných zmien vzhľadom

na definovanie významných zmien vplývajúcich na predmet projektu, ciele, merateľné ukazovatele, harmonogram,

rozpočet a udržateľnosť projektu. Po schválení zmien boli vypracované postupne dva dodatky k zmluve.

Čerpanie NFP bolo zabezpečené prostredníctvom predloženia ŽoP typu predfinancovanie, zúčtovanie

predfinancovania a priebežnej platby. Štátne rozpočtové organizácie nemali možnosť realizovať finančnú

implementáciu projektu aj prostredníctvom zálohových platieb, čo im následne komplikovalo samotné financovanie

výdavkov a plnenie pravidiel rozpočtového hospodárenia. V tabuľke č. 2 je uvedený prehľad zazmluvnených

finančných prostriedkov a skutočného čerpania..

Tabuľka č. 2: Čerpanie rozpočtu podľa skupiny ekonomických výdavkov (v eurách)

Čerpanie rozpočtu podľa skupiny výdavku

013 - Softvér

521 - Mzdové výdavky

Zmluvná suma

3 898 023,60

3 151 934,30

Skutočné čerpanie

3 703 122,42

2 113 611,32

022 - Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí

518 - Ostatné služby

Medzisúčet

Vrátenie zistenej nezrovnalosti

Spolu

0,00

39 615,88

7 089 573,78

0,00

17 100,00

5 833 833,74

- 1 216,90

7 089 573,78

5 832 616,84

Zdroj: ŽoP, ITMS2014+

Pôvodný rozpočet vo výške 12,5 milióna eur bol výsledkom štúdie uskutočniteľnosti z prípravnej fázy realizácie

národného projektu. Návrh rozpočtu v žiadosti vychádzal z tohto analytického predpokladu. Najpodstatnejší rozdiel

v rozpočte predstavovali predpokladané náklady na technické riešenie informačného systému a skutočné náklady

zo zmluvy o dielo, ktoré bolo výsledkom verejného obstarávania.

Nedosiahnutie 100,00 % čerpania rozpočtu bolo spôsobené hlavne nepriaznivým vplyvom pandémie COVID 19,

kedy nebolo možné čerpať mzdové výdavky v predpokladaných hodnotách, keďže počas pandémie neboli prijímaní

noví zamestnanci, ktorí by sa podieľali na implementácii projektu. Ďalším dôvodom bol pomalší rozbeh projektu

a nízke čerpanie v prvých mesiacoch jeho realizácie. Na začiatku realizácie a pri príprave technického riešenia

národného projektu spolupracoval úzky okruh zamestnancov spadajúci pod realizačný tím, ktorý bol rozšírený až

v procese implementácie a hlavne po nasadení samotného informačného systému. Skutočné čerpanie bolo

82,27 % t. j. 5,8 mil. eur oproti zmluvnej sume 7,1 milióna eur.

www.nku.gov.sk

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Kontrolou bolo fyzicky overené fungovanie implementovaného informačného systému na krajských pamiatkových

úradoch v Bratislave a Žiline, kde bolo možné vidieť nasadenie a aplikovanie výsledkov v praxi. Súčasne bolo

preverené dodržiavanie územnej oprávnenosti výdavkov projektu.

Naplnenie cieľa projektu

Projekt sa zameriaval na automatizáciu elektronických služieb a procesov spracovania veľkých objemov

mediálnych dát, vrátane analýzy textu, identifikácie vzorcov a sledovania šírení informácií v rôznych mediálnych

kanáloch. Naplnenie predmetu pozostávalo hlavne v zavedení 16 elektronických služieb, v elektronizácii 22 menej

početných procesov, vo vybudovaní centralizovanej správy pamiatkového fondu, v zlepšení dostupnosti a integrácii

na účely poskytovania a konzumácie dát poskytovateľom.

Tabuľka č. 3: Počet koncových služieb a početnosť procesov pred realizáciou a po realizácii projektu PAMIS

Počet koncových služieb

Početnosť procesov

Návrh projektu v žiadosti

Projekt po realizácii

Skutočnosť po realizácii v %

Zdroj: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky

144

223

Podmienkou naplnenia predmetu PAMIS bolo zavedenie 16 elektronických služieb, ktoré mali umožňovať úplné

vybavenie služby elektronickými prostriedkami, najmä vybavenie on-line, a to vrátane rozhodnutia, zaplatenia

a doručenia. Overením implementácie jednotlivých elektronických služieb projektu PAMIS bolo zistené,

že v informačnom systéme bolo zavedených 23 elektronických služieb, t. j. bolo nasadených ďalších sedem služieb

navyše v porovnaní s návrhom elektronických služieb v projekte, ktoré boli potrebné k úspešnému naplneniu

predmetu.

Podmienkou žiadosti, okrem zavedenia elektronických služieb, bolo zavedenie 22 menej početných procesov

výkonu štátnej správy. Preverením elektronizácie procesov v PAMIS bolo preverených 49 elektronických procesov

v kategórii agendové alebo správne konania, čím úrad vygeneroval o 27 procesov viac. Procesy

boli v percentuálnom vyjadrení navýšené o 123 % v skupinách vydávania rozhodnutia krajských pamiatkových

úradov alebo vydávania právnych stanovísk krajských pamiatkových úradov. Celkové navýšenie elektronických

služieb a procesov neovplyvnilo výslednú cenu diela od externého dodávateľa, keďže vyplývalo z detailného návrhu

riešenia vytvoreného v procese implementácie projektu.

Implementáciou riešenia, ktoré bolo nastavené pre aktuálne služby a procesy v organizácii, sa dosiahla

efektívnosť, ktorá má priamy dosah na praktické využitie projektu v praxi. Na základe funkčného a praktického

riešenia je vytvorený predpoklad na zrýchlenie konania a konkrétny prínos pre zamestnancov a klientov.

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky spustil po realizácii integrovaného informačného systému PAMIS rozšírený

webový portál, ktorý spĺňal štandardy pre informačné technológie verejnej správy. Dizajn verejnej správy

bol zameraný na optimalizáciu fungovania a interakcií medzi verejnými inštitúciami a občanmi.

Kľúčové pre kvalitné nasadenie informačného systému bola aktualizácia, harmonizácia a dopĺňanie dát základných

registrov, ktoré si Pamiatkový úrad Slovenskej republiky stanovil na úrovni 80,00 %, údajové naplnenie pomocných

evidencií do 35,00 %. Zároveň bola stanovená identifikácia nehnuteľných pamiatkových objektov s následným

vykresľovaním v geografickom informačnom systéme v rozsahu 85,00 % pamiatkových objektov. Register na

platforme geografického informačného systému upravoval Pamiatkový úrad Slovenskej republiky pre svoje

potreby. Slúžil na správu, analýzu a prezentáciu priestorových údajov o kultúrnych pamiatkach na Slovensku. Zber

a napĺňanie dát bolo potrebné aktualizovať a dopĺňať údajmi z terénnej revízie a monitoringu.

Po nasadení PAMIS postupovala aktualizácia národných kultúrnych pamiatok v digitálnych registroch Ústredného

zoznamu pamiatkového fondu rovnakým tempom ako v predchádzajúcich rokoch a nedosiahla požadovanú

úroveň. Uvedená skutočnosť mala viacero dôvodov. Po prvé, zber dát sa primárne sústredil do priestorového

vymedzovania nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok a pamiatkových objektov, po druhé, zameranie

sa na digitalizáciu analógových evidencií spred roku 2000 na účely nasadenia v rámci informačného systému.

www.nku.gov.sk

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

PAMIS zlúčil pôvodné a novovytvorené evidencie pod jeden informačný systém. Databázy jednotlivých

dokumentov boli vzájomne prepojené, čím bola splnená požiadavka na cieľ, a to vybudovanie centralizovanej

správy pamiatkového fondu. Informačný systém PAMIS mal zároveň aj integračné rozhranie, na ktoré sa môžu

napojiť iné informačné systémy verejnej správy a preberať disponibilné údaje na úrovni dátových balíčkov.

Aktuálne je informačný systém bezplatne umiestnený na cloude Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Rozhodnutie o umiestnení bolo rešpektovaním stanoviska monitorovacieho výboru Operačného programu

integrovaná infraštruktúra. Presun informačného systému na vládny cloud bude perspektívne možný

prostredníctvom nadväzujúceho projektu zabezpečujúceho migráciu. Zmena aktuálneho umiestnenia bude podľa

vyjadrenia kontrolovaného subjektu negatívne ovplyvňovať hospodárenie Pamiatkového úradu Slovenskej

republiky a to zvýšením jeho výdavkov na spomínanú migráciu medzi cloudmi.

Hodnota merateľného ukazovateľa

Z praktického hľadiska je hodnotenie projektu cez stanovené merateľné ukazovatele dôležité z pohľadu očakávaní

a predpokladaných výsledkov a prínosov pre spoločnosť v porovnaní s poskytnutými verejnými zdrojmi. Národný

projekt Pamiatkový informačný systém mal v súlade s Operačným programom Integrovaná infraštruktúra

a vyzvaním stanovený jeden merateľný ukazovateľ – Počet nových optimalizovaných úsekov verejnej správy. Jeho

dosiahnutie a hodnotenie nepokrylo rozsah a charakter projektu. Nastavený merateľný ukazovateľ nemal

vypovedaciu hodnotu ani pre prijímateľa, keďže nebol nastavený pre jednotlivé ciele projektu (služby, procesy,

naplnenie registrov, počty zamestnancov využívajúcich implementovaný informačný systém), ani pre meranie

pridanej hodnoty pre spoločnosť, či kontrolu dosiahnutia míľnikov v realizácii v nadväznosti na čerpanie rozpočtu.

Výstupy projektu ukázali, že budú mať konkrétny vplyv na uplatnenie v praxi, sú použiteľné pre ďalší rozvoj

organizácie a ako významná služba občanovi. Vplyvom implementácie informačného systému sa zjednodušilo

a skrátilo správne konanie.

Udržateľnosť

Nezabezpečenie dostatočných zdrojov zo strany zriaďovateľa na pokračovanie informatizácie v a po etape

udržateľnosti bude mať negatívny dosah na fungovanie organizácie a zároveň nepriaznivo ovplyvní možnosti

realizácie ďalších projektov. NKÚ SR bude finančnú udržateľnosť monitorovať aj z dôvodu, že ide o dodržanie

zmluvných podmienok poskytnutia NFP. Prípadné nedodržanie bude hodnotené ako nehospodárne nakladanie

s verejnými prostriedkami. Výdavky v období udržateľnosti boli vyčíslené na hodnotu približne 600 tis. eur ročne

v období piatich rokov, čo predstavuje výdavky na ľudské zdroje a údržbu systému. Nezabezpečenie udržateľnosti

by mohlo mať negatívny vplyv na oprávnenosť výdavkov celého projektu v hodnote 5,8 miliónov eur.

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky aktívne hľadá príležitosti ako zabezpečiť externé finančné zdroje pre budúci

rozvoj systému v rámci rôznych výziev a grantov financovaných zo zdrojov Európskej únie alebo štátneho rozpočtu,

ktoré sú zamerané na informačné a komunikačné technológie pre programové obdobie 2021 – 2027.

Na zabezpečenie prevádzky projektu PAMIS mal Pamiatkový úrad Slovenskej republiky vyčlenené interné

personálne a finančné zdroje, ktoré pokrývali nielen obdobie udržateľnosti, ale aj následné obdobie. Finančné

zdroje boli plánované aj na vzdelávanie zamestnancov pre efektívnejšiu prácu s informačným systémom a rozvoj

digitálnych zručností v zmysle naplnenia cieľov Digitálnej agendy pre Európu, predovšetkým v oblasti elektronickej

verejnej správy, s cieľom posilniť verejné služby v Európskej únii. Pre naplnenie cieľov Digitálnej agendy pre Európu

vyčlení finančné a personálne zdroje na propagáciu projektu pre odbornú i laickú verejnosť.

Z dôvodu udržania výsledkov a cieľov projektu bude nevyhnutné naďalej aktualizovať a dopĺňať dáta do evidencií

a registrov, ktoré Pamiatkový úrad Slovenskej republiky spravuje. Zhromažďuje tak dáta na jednom mieste dôležité

pre spracovanie podkladov v rámci výkonu štátnej správy a odbornej agendy. Na túto činnosť úrad vyčlenil ľudské

kapacity v rámci jedného oddelenia a intenzívne hľadá ďalšie externé finančné schémy na navýšenie ľudských

zdrojov.

www.nku.gov.sk

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Podľa vyjadrenia kontrolovaného subjektu, pre naplnenie cieľov Digitálnej agendy pre Európu plánuje vyčleniť

finančné a personálne zdroje na propagáciu projektu pre odbornú i laickú verejnosť tak, aby sa podporilo zrýchlenie

vyhľadávania informácií o pamiatkovom fonde, skrátila doba poskytnutia služieb, zlepšovali sa podmienky

na rýchlejšie spracovanie žiadostí a rozhodnutí, zamedzilo sa strate dát, migrovali údaje z existujúcich

informačných systémov do cieľového riešenia, znížila sa administratívna záťaž občanov, podnikateľov, dotknutých

strán a najmä pracovníkov Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.

Záver

Prijatím vhodných opatrení a dobrého manažmentu bol úspešne implementovaný projekt, ktorý bude dlhodobo

prinášať kvalitnejšie procesy a služby v rámci interakcie s Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky. Dosiahnutie

cieľa bolo hodnotené kladne aj v prípade technického riešenia, ktoré ponúka vyšší počet služieb a procesov

v porovnaní s pôvodným návrhom uvedeným v žiadosti. Rozšírenie početnosti nemalo vplyv na rozpočet, čím bolo

dosiahnuté efektívne využitie verejných prostriedkov. Realizáciou projektu sa vytvoril informačný systém, ktorý má

praktický význam pre organizáciu, priamy dosah na zlepšenie kvality služieb pre občanov a celú verejnú správu,

zlepší a doplní pamiatkovú ochranu.

Počas implementácie musel Pamiatkový úrad Slovenskej republiky reagovať na komplikácie vyplývajúce

z finančnej realizácie, neistoty a administratívnej náročnosti celého procesu. Úspešnou realizáciou sa vytvoril

predpoklad pre príklad dobrej praxe. Do praxe boli aplikované ciele projektu, dosiahnuté merateľné ukazovatele

a vytvorený predpoklad pre zabezpečenie udržateľnosti tak, aby výstupy projektu zostali zabezpečené a bol

vytvorený potenciál pre ich ďalší rozvoj.

Úspešná implementácia projektu smerovala na zabezpečenie kvalitných digitálnych služieb pre občanov

a podnikateľov, čo je podstatou reformy verejnej správy. Na základe poznatkov NKÚ SR z predchádzajúceho

preverovania implementácie iných projektov zameraných na elektronizáciu verejnej správy je takáto prínosná

realizácia projektu skôr výnimkou. Tým sa pomalšie približujeme k tomu, aby bolo Slovensko štátom, kde sú

pre všetkých rovnaké šance, jednoduchý prístup k informáciám a službám verejnej správy pomocou digitálnych

technológií. Štátom, kde efektívne a inteligentne funguje verejná správa a komunikácia medzi občanom a verejnou

správou. Krajinou, v ktorej informačné technológie pomáhajú v starostlivosti o zdravie a sociálne odkázaných,

vzdelávaniu, ekonomickému rozvoju a podnikaniu. Krajinou, kde technológia pomáha integrovať regióny

do funkčných celkov, kde mestá a obce navzájom komunikujú a spolupracujú.

Reakcia kontrolovaného subjektu

Počas kontroly bola vedená vysoko profesionálna diskusia, výsledky kontroly budú mať praktický význam pre

implementáciu projektov v budúcnosti. Voči pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení neboli

vznesené námietky. Kontrolovaný subjekt sa zaviazal prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov

a následne zaslať aj správu o ich plnení. Plnenie prijatých opatrení bude NKÚ SR v rámci svojej činnosti

monitorovať.

Kontakt

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Priemyselná 2

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky

Cesta na Červený most 6

814 06 Bratislava

824 73 Bratislava 26

 +421 250 114 911

 +421 220 464 111

 info@nku.gov.sk

 info@pamiatky.gov.sk

Zoznam použitých skratiek

Skrátený názov

NFP

Úplné znenie

Nenávratný finančný príspevok

NKÚ SR

ŽoP

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Žiadosť o platbu