Správa o výsledku kontroly  
2024  
Prevencia znečisťovania životného  
prostredia a presadzovanie  
environmentálneho práva  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontrolovali sme  
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „MŽP SR“ alebo „ministerstvo“), ako ústredný  
orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, vypracúva environmentálne koncepcie, riadi a kontroluje  
výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorú vykonáva Slovenská inšpekcia životného prostredia  
(ďalej len „SIŽP“ alebo „inšpekcia“), zabezpečuje odbornú prípravu zamestnancov SIŽP, okresných úradov (ďalej  
len “OÚ“) v sídle kraja, OÚ a obcí, ako aj overovanie ich kvalifikačných predpokladov na výkon niektorých funkcií.  
SIŽP je odborným kontrolným orgánom MŽP SR a správnym orgánom v integrovanom povoľovaní. Rozpočet SIŽP  
v období 2020 až 2023 z kapitoly životného prostredia sa pohyboval na úrovni 7 mil. eur ročne (viď. Príloha 3).  
Ako sme postupovali  
Kontrola bola vykonaná ako kontrola výkonnosti v súlade so zákonom o NKÚ SR a so štandardmi, ktoré vychádzajú  
zo základných princípov medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ďalej len „ISSAI).  
Kontrolovaným obdobím boli roky 2020 až 2023 a súvisiace obdobia. Na kontrole sa podieľali traja samostatní  
kontrolóri a jeden kontrolór špecialista s takmer dvadsaťročnou praxou v oblasti životného prostredia.  
Prečo sme kontrolovali  
Kontrola kompetencií SIŽP zo strany NKÚ SR je nevyhnutná pre zabezpečenie účinného dohľadu nad ochranou  
životného prostredia. Kvalita životného prostredia priamo ovplyvňuje zdravie obyvateľstva, biodiverzitu a celkovú  
ekologickú stabilitu krajiny. Dôkladný dohľad a inšpekcia štátnych inštitúcií, ako je SIŽP, sú kľúčové pre identifikáciu  
a nápravu nedostatkov v ochrane životného prostredia. Kontrola NKÚ SR v roku 2020 a následne v roku 2022  
odhalila nedostatky, ktoré mohli ovplyvniť jej schopnosť – účinne vykonávať štátny dozor a integrovanú prevenciu  
v starostlivosti o životné prostredie; napríklad absenciu strategického prístupu SIŽP k výkonu štátneho dozoru  
a neadekvátnu podporu rastúcich požiadaviek na rozsah a kvalitu výkonu štátneho dozoru dostatočným počtom  
zamestnancov potrebných pre plnenie týchto úloh a finančnými prostriedkami. Tieto zistenia poukazujú na potrebu  
pravidelného hodnotenia pôsobenia a fungovania SIŽP.  
Pri príprave kontroly boli uskutočnené osobné stretnutia s nasledovnými zainteresovanými stranami: MŽP SR;  
SIŽP – ústredie; Úrad územného plánovania a výstavby SR. Na základe osobných stretnutí NKÚ SR identifikoval  
na SIŽP viaceré opakujúce sa riziká umocnené rizikom konfliktu záujmov, vyplývajúcim zo zlúčenej povoľovacej  
a inšpekčnej činnosti na jednom organizačnom útvare. Na MŽP SR bolo identifikovariziko neúčinného riadenia  
štátneho dozoru a integrovanej prevencie v starostlivosti o životné prostredie vykonávaných SIŽP.  
Čo sme zistili  
NKÚ SR stanovil hodnotiace kritériá (viď. Príloha 1), s ktorými boli kontrolované subjekty na začiatku výkonnostnej  
kontroly riadne oboznámené a voči ktorým nemali výhrady. Kritériá stanovené NKÚ SR pre MŽP SR aj SIŽP boli  
splnené iba čiastočne. Kontrolou bolo zistené nasledov:  
Chýbajúci komplexný dohľad MŽP SR nad širokým rozsahom, komplexnosťou a rôznorodosťou  
vykonávaných činností SIŽP; chýbalo koncepčné riadenie SIŽP. MŽP SR nemonitorovalo plnenie úloh SIŽP  
adekvátne.  
Oslabovanie hlavného poslania SIŽP rozširovaním jej povoľovacích kompetencií; SIŽP nemala vypracovaný  
koncepčný dokument, ktorý by bol zameraný na optimalizáciu činností a zvyšovanie účinnosti postupov  
ústredia a jej regionálnych inšpektorátov.  
Znižovanie účinnosti výkonu inšpekčnej činnosti SIŽP; dlhodobá neadekvátna podpora rastúcich  
požiadaviek, nekrytá dostatočným počtom zamestnancov a finančnými prostriedkami.  
Štátny dozor sa nezameriaval na prevádzky s najvýznamnejším potenciálom znečisťovania životného  
prostredia a porušovania legislatívy; chýbalo plánovanie kontrol s využitím analýzy rizika.  
Deformácia výkonu činností SIŽP; prešetrovanie podnetov zužoval priestor SIŽP na výkon hlavných,  
prioritných a plánovaných úloh; SIŽP prešetrovala všetky podnety, aj tie, ktoré mali minimálny alebo žiadny  
vplyv na životné prostredie.  
2
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Riziko konfliktu záujmov; SIŽP využívala zlúčený model integrovaného povoľovania a kontroly  
znečisťovania životného prostredia; v integrovanom povoľovacom konaní rozhodoval ten istý inšpektor,  
ktorý následne vykonával aj kontrolu povolenej prevádzky.  
Čo odporúčame  
NKÚ SR odporúča výboru Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) pre pôdohospodárstvo a životné  
prostredie, aby zaviazal MŽP SR – spracovať a predložiť štúdiu, ktorou by analyzovalo postavenie a kompetencie  
SIŽP a na základe zisteného stavu navrhlo jej reformu tak, aby sa posilnilo jej kľúčové poslanie, najmä:  
-
zvyšovaním účinnosti jej strategického riadenia a to uplatňovaním manažérskych nástrojov reagujúcich  
na európske trendy,  
-
prenosom agendy, ktorá nemá priamy súvis s inšpekčnou činnosťou v rozhodujúcich oblastiach záujmu  
ochrany životného prostredia na okresné úrady, resp. relevantné príspevkové organizácie MŽP SR.  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom kontroly bolo preveriť postupy štátneho dozoru a integrovanej prevencie v starostlivosti o životné  
prostredie. Kontrola mala definovať, či je možné zvýšiť účinnosť kontrol odborného dozorného orgánu životného  
prostredia uplatňovaním princípu prerozdelenia podnetov medzi kompetentné orgány podľa vecnej a miestnej  
príslušnosti a podľa stupňa závažnosti vplyvu na životné prostredie, uprednostňovaním cielených kontrol  
plánovaných na základe analýzy rizika a oddelením integrovaného povoľovania od inšpekčných činností.  
Rámec kontrolnej akcie  
Kontrola bola realizovaná podľa príslušných ustanovení zákona o NKÚ SR, Metodickej príručky pre kontrolu  
výkonnosti a základných princípov kontroly, definovaných medzinárodnými štandardmi najvyšších kontrolných  
inštitúcií (ISSAI 100, ISSAI 300). Kontrolovaným obdobím boli roky 2020 až 2023 a súvisiace obdobia.  
Použitými metódami pre získavanie dôkazov kontroly boli: preskúmanie a analýza vyžiadaných dokladov,  
dokumentov a písomných vyjadrení, priame pozorovanie a rozhovory s vecne príslušnými zamestnancami  
SIŽP a MŽP SR. V tejto záverečnej správe boli použité aj informácie získané NKÚ SR v rámci pracovnej skupiny  
EUROSAI pre kontrolu životného prostredia, ako aj výstupy z Porovnávacieho prieskumu nastavenia modelov  
integrovanej prevencie a kontroly znečistenia životného prostredia v Európskej únii (ďalej len „EÚ“).  
Aktuálnosť kontroly vychádzala zo skutočnosti, že monitorovanie stavu životného prostredia, ako aj úrovne  
vykonávania právnych predpisov v oblasti životného prostredia má zásadný význam. Nedostatočné uplatňovanie  
a presadzovanie environmentálneho práva vedie k poškodzovaniu životného prostredia.  
VÝSLEDKY KONTROLNEJ AKCIE  
Nedostatočný vplyv MŽP SR na účinné presadzovanie verejných politík  
v oblasti ochrany ŽP  
Na MŽP SR kontrola preverovala účinnosť riadenia a koordinácie povoľovacej a inšpekčnej činnosti, ktoré  
vykonávala SIŽP. Jedným z hlavných dôvodov čiastočnej účinnosti postupov MŽP SR bolo nedostatočne účinné  
riadenie štátneho dozoru a integrovanej prevencie životného prostredia. MŽP SR nekládlo dôraz na vypracovanie  
stratégie, ktorá by definovala dlhodobú víziu s poslaním a konkrétnymi merateľnými cieľmi smerovania inšpekcie.  
Vypracovanie stratégie nepožadovalo ani od svojho odborného kontrolného orgánu. Absencia koncepčného  
riadenia SIŽP a neadekvátne monitorovanie napĺňania jej úloh sa prejavovala chýbajúcim komplexným dohľadom  
MŽP SR nad širokým rozsahom, komplexnosťou a rôznorodosťou vykonávaných činností SIŽP.  
3
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Komplexný dohľad ministerstva absentoval aj nad štátnou správou starostlivosti o životné prostredie, vykonávanou  
orgánmi rezortu vnútra – OÚ v sídle kraja a OÚ. MŽP SR nemalo nad ich fungovaním plnú manažérsku kontrolu,  
keďže v dôsledku zrušenia špecializovanej štátnej správy v oblasti životného prostredia ich iba metodicky  
usmerňovalo. Ich činnosť, ako orgánov štátnej správy starostlivosti o životné prostredie na miestnej úrovni,  
vykazovala viaceré problémy. Najčastejšie sa opakujúce problémy boli napríklad: nerešpektovanie usmernení MŽP  
SR, nepreverovanie podnetov, kompetenčný chaos, nedostatočne účinné konanie jednotlivých orgánov štátnej  
správy, neschopnosť rýchleho zásahu či odkladanie riešení pri zložitých problémoch, kumulácia agendy,  
oslabovanie postavenia SIŽP v hierarchii orgánov štátnej správy pri presadzovaní environmentálneho práva  
a nedostatočné personálne a finančné zabezpečenie.  
MŽP SR neiniciovalo na odstránenie bariér bezproblémového vykonávania štátneho dozoru všetkými  
kompetentnými orgánmi rezortu životného prostredia (SIŽP), aj rezortu vnútra (OÚ a OÚ v sídle kraja), pracovné  
stretnutie na úrovni napríklad ich štátnych tajomníkov, založenie medzirezortnej pracovnej skupiny na prehĺbenie  
ich spolupráce ani legislatívnu úpravu ich kompetencií. Tento nepriaznivý vývoj svojvoľného vykonávania  
kompetencií orgánov rezortu vnútra na miestnej úrovni mal negatívny dopad na kompetencie SIŽP a spôsobil  
deformáciu výkonu jej činností. SIŽP by mala prioritne plniť úlohy na celoštátnej úrovni a koncentrovať výkon svojho  
štátneho dozoru na prevádzky s najvýznamnejším potenciálom znečisťovania životného prostredia a porušovania  
legislatívy.  
Kontrola NKÚ SR ďalej zistila, že – na základe bodu B. uznesenia vlády SR č. 198/2015, minister životného  
prostredia svojím pokynom č. 2/2018, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 1. 2019, zrušil povinnosť rozpočtových  
organizácií MŽP SR vypracovávať štvrťročné a ročné Plány hlavných úloh (ďalej len „PHÚ“) a predkladať ich  
ministerstvu. V súčasnosti sa vzťahuje táto povinnosť iba na príspevkové organizácie ministerstva.  
MŽP SR upustením od tejto povinnosti ustúpilo od presadzovania odporúčania EPaR 2001/331/ES, ktorým boli  
stanovené minimálne kritériá environmentálnych inšpekcií v členských štátoch EÚ. Jedným z kritérií bolo  
plánovanie kontrol na základe analýzy rizika. Cieľom týchto kritérií bolo zabezpečiť jednotný prístup  
k environmentálnym inšpekciám v celej EÚ a zvýšiť mieru dodržiavania environmentálnych predpisov.  
Zlepšenie plánovania na základe rizikovej analýzy pritom odporučili vo svojich hodnotiacich správach  
o environmentálnej výkonnosti SR aj – Sieť EÚ pre implementáciu a presadzovanie environmentálneho práva (ďalej  
len „IMPEL“) v roku 2019 a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len “OECD“) v roku 2024, ktoré  
taktiež kládli zásadný dôraz na plánovanie inšpekcií, založené na rizikách.  
SR nenasleduje aktuálne vývojové trendy v Európe v oblasti plánovania kontrol na základe analýzy rizika. Tvorba  
plánov na základe analýzy rizík a ich vyhodnocovanie z úrovne MŽP SR by mali patriť k významným nástrojom  
strategického riadenia inšpekcie a presadzovania environmentálneho práva.  
Kontrolná činnosť ako hlavné poslanie SIŽP  
SIŽP je odborným kontrolným orgánom štátnej správy pre implementáciu a presadzovanie environmentálneho  
práva s celoslovenskou pôsobnosťou. Rozsah jej kompetencií je významný, keďže celkovo vykonáva štátny dozor  
nad 29 zákonmi, 53 vyhláškami a 10 nariadeniami vlády SR. Ako špecializovaný orgán štátnej správy vykonáva  
štátny dozor pri presadzovaní 38 nariadení EÚ. Účinná implementácia a presadzovanie environmentálneho práva  
si vyžaduje dostatočné finančné, personálne, ako aj materiálno-technické zabezpečenie vykonávaných činností.  
Rozpočet SIŽP, zdroje financovania SIŽP a udelené pokuty za kontrolované obdobie 2020 – 2023 tvoria  
Prílohu 3 tejto správy.  
Kontrola NKÚ SR opakovane zistila neadekvátnu podporu rastúcich požiadaviek na rozsah a kvalitu výkonu  
štátneho dozoru dostatočným počtom inšpektorov potrebných pre plnenie týchto úloh a finančnými prostriedkami.  
Dochádzalo tým k znižovaniu účinnosti výkonu inšpekčnej činnosti SIŽP.  
Za posledné roky pribudli inšpekcii kontroly napríklad na základe:  
- zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje (kompetencia mala byť pôvodne  
zverená Slovenskej obchodnej inšpekcii, ale tá ju neprijala),  
-
nového 8. oddielu štvrtej časti zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch vo vzťahu k osobitným výrobkom z plastu,  
- zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia vo vzťahu k malým spaľovacím zariadeniam u fyzických osôb,  
4
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
- zákona č. 305/2018 Z. z. o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd vo vzťahu k chráneným  
vodohospodárskym oblastiam, atď.  
Personálne zabezpečenie inšpekcie nezodpovedalo rozšírenej agende. Napriek tomu, že plánované  
systematizované miesta SIŽP boli v kontrolovanom období navyšované, neboli všetky obsadené (viď. Tabuľka 1).  
Z tabuľky 1 vyplýva, že obsadenosť miest v období rokov 2020 až 2023 malo klesajúcu tendenciu.  
Z 90-percentného obsadenia miest v roku 2020 klesol na 78-percentné v roku 2023. Príčinou personálnej  
poddimenzovanosti bolo, že obsadzovanie voľných miest inšpektorov bol zdĺhavý proces, pretože sa vyžadovalo,  
aby uchádzači boli odborníci pre danú oblasť. Preškolenie nových inšpektorov obyčajne trvalo dva až päť rokov.  
Ďalším problémom bola aj vysoká fluktuácia inšpektorov.  
Tabuľka 1: Počet inšpektorov za roky 2020 – 2023  
Rok  
Počet systemizovaných miest  
Počet obsadených miest  
Počet obsadených miest v percentách  
2020  
200  
212  
237  
263  
180  
186  
205  
207  
90  
87  
86  
78  
2021  
2022  
2023  
Zdroj: SIŽP  
Nedostatok personálnych kapacít bol citeľný napríklad na Útvare inšpekcie ochrany vôd, na ktorom museli  
inšpektori pri riešení hlásení o mimoriadne znečistených vodách zabezpečovať nepretržitú služobnú pohotovosť  
v priebehu celého roka.  
Od dátumu účinnosti novely zákona č. 373/2019 Z. z. o kontrole v štátnej správe sa na SIŽP znížil počet kontrol,  
keďže v zmysle § 9 ods. 3 tohto zákona museli kontrolu vykonávať aspoň dvaja inšpektori, predtým ju vykonával  
spravidla jeden inšpektor.  
Ďalšou príčinou čiastočnej účinnosti postupov SIŽP v oblasti štátneho dozoru bola absencia tvorby plánov  
na základe analýzy rizika na všetkých útvaroch inšpekcie. Analýzu rizík pri plánovaní využívali iba dva zo šiestich  
útvarov SIŽP, vykonávali ju vlastnými inšpektormi, nie prostredníctvom analytického útvaru. SIŽP totiž nemala  
zavedenú centralizovanú analytickú jednotku pre koordinované využívania analýz v rozhodovacích konaniach  
a kontrolnej činnosti inšpekcie. Niektoré útvary SIŽP nielenže nevyužívali analýzu rizika pri plánovaní kontrol, ale  
nevypracovávali ani PHÚ alebo ich vypracovávali dobrovoľne iba na interné účely, pričom argumentovali pokynom  
ministra životného prostredia č. 2/2018, ktorým bola zrušená povinnosť rozpočtových organizácií MŽP SR  
vypracovávať štvrťročné a ročné PHÚ a predkladať ich ministerstvu.  
NKÚ SR pri tvorbe plánov bez využitia analýzy rizika poukazuje na to, že okrem toho, že chýbal súlad s minimálnymi  
kritériami odporúčania EPaR 2001/331/ES na inšpekčnú činnosť, nebola sústredená inšpekčná činnosť  
do rozhodujúcich oblastí záujmu ochrany životného prostredia.  
Kontrola NKÚ SR ďalej zistila, že v dôsledku zrušenia špecializovanej štátnej správy v oblasti životného prostredia  
nemali kapacity na vykonávanie štátneho dozoru v zmysle platných zákonov. Z inšpekcie odstúpené podnety  
na OÚ sa vracali na SIŽP, keďže OÚ čelili taktiež vysokej administratívnej záťaži.  
Z uvedeného dôvodu inšpekcia prešetrovala všetky podnety, aj tie, ktoré mali minimálny alebo žiadny vplyv na  
životné prostredie. Neúmerný podiel kontrol vykonávaných na základe podnetov bez selektovania ich závažnosti  
bol jedným z problémov, ktoré narúšali plánovanie kontrol útvarmi SIŽP (viď. Tabuľka 2 a Tabuľka 3).  
5
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Tabuľka 2: Celkový počet kontrol vykonaných na základe podnetov za roky 2020 – 2023  
Útvar  
Útvar ochrany prírody a krajiny  
Útvar ochrany vôd  
2020  
567  
389  
174  
149  
14  
2021  
531  
450  
209  
146  
26  
2022  
515  
366  
217  
75  
2023  
649  
376  
211  
97  
Spolu  
2262  
1581  
811  
Útvar inšpekcie odpadového hospodárstva  
Útvar inšpekcie ochrany ovzdušia  
Útvar inšpekcie biologickej bezpečnosti  
Útvar integrovaného povoľovania a kontroly  
Zdroj: SIŽP  
467  
19  
18  
77  
33  
39  
27  
33  
132  
Tabuľka 3: Podiel kontrol na základe podnetov na celkovom počte kontrol, vyjadrený v percentách  
Rok  
ÚIOV  
80,50  
80,60  
61,60  
62,80  
ÚIOO  
28,50  
30,20  
12,90  
18,30  
ÚIOH  
42,40  
56,00  
44,50  
38,30  
ÚIOPaK  
87,00  
86,00  
83,00  
83,00  
ÚIBB  
ÚIPK  
18,00  
16,00  
10,00  
16,00  
2020  
18,18  
31,70  
10,16  
11,32  
2021  
2022  
2023  
Zdroj: SIŽP  
Najkritickejšia situácia bola na Útvare inšpekcie ochrany prírody a krajiny (ďalej len „ÚIOPaK“). Najviac podnetov  
bolo tomuto útvaru doručených od občanov a organizácií. Druhú početnú skupinu tvorili podnety predložené  
Štátnou ochranou prírody SR, správami národných parkov a členmi stráže prírody. Počet podnetov adresovaných  
tomuto organizačnému útvaru inšpekcie sa od roku 2013 zvýšil o takmer 300 % a tvoril až 85 % kontrolnej činnosti,  
čo malo za následok nevykonávanie systematických kontrol zameraných na závažné zásahy do životného  
prostredia.  
ÚIOPaK bol z uvedeného dôvodu zaťažený agendou vybavovania menej závažných podnetov, ako napríklad vjazd  
motorových vozidiel, pohyb mimo turistických chodníkov, poškodzovanie a výrub drevín, porušovanie návštevného  
poriadku atď. Dochádzalo tým k zaťaženosti inšpektorov, ktorá súvisela s prešetrovaním podnetov na mieste,  
vydávaním rozhodnutí o uložení pokút v správnom konaní, v prípade odvolaní voči prvostupňovým rozhodnutiam  
ich potvrdzovaním v druhom stupni ústredím SIŽP. Takéto zdĺhavé a nákladné správne konanie súvisiace  
s prešetrovaním podnetov často nezodpovedalo výške udelenej pokuty, ktorá bola minimálna, resp. symbolická,  
a preto mohla byť uložená napríklad členmi stráže prírody v blokovom konaní. Na ostatných organizačných  
útvaroch inšpekcie bola situácia o niečo lepšia, ale tiež nie ideálna.  
K zníženiu nárastu podnetov zatiaľ neprispel ani nový pripravovaný nástroj, ktorým má byť Komplexný informačný  
systém environmentálneho dohľadu (KSED).  
SIŽP z dôvodu neustáleho, neprimeraného a neproporčného rozširovania kompetencií, dlhodobej personálnej  
a finančnej poddimenzovanosti plnila svoje úlohy obmedzením plánovaných kontrol a sústredením sa najmä  
na vybavovanie odvolaní a prešetrovanie podnetov. NKÚ SR poukazuje na riziko, že ak nedôjde k odstráneniu  
bariér bezproblémového prešetrovania podnetov všetkými orgánmi štátnej správy rezortu životného prostredia aj  
rezortu vnútra podľa ich vecnej a miestnej príslušnosti, ako aj stupňa závažnosti vplyvu na životné prostredie, bude  
to mať negatívny vplyv na výkon hlavných, prioritných a plánovaných úloh SIŽP.  
Zlúčený model integrovaného povoľovania a kontroly v SR  
K prvému zásadnejšiemu rozšíreniu mandátu SIŽP o povoľovaciu činnosť došlo v súvislosti s prípravami na vstup  
SR do EÚ. V auguste 2013 totiž nadobudol účinnosť zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole  
znečisťovania životného prostredia (ďalej len „IPK“). SIŽP sa podľa 32 ods. 1 písm. a) tohto zákona stala správnym  
orgánom v integrovanom povoľovaní a súčasne podľa § 9 ods. 1 písm. d) tohto zákona aj orgánom štátneho dozoru.  
Z dovtedy odborného dozorného orgánu sa stal hybridný orgán so zmiešanými právomocami a organizačný útvar  
IPK s kumulovanými úlohami. Spojenie povoľovacej a kontrolnej činnosti v oblasti IPK do jedného útvaru SIŽP si  
vyžiadalo presun zamestnancov z iných dotknutých orgánov štátnej správy a prijatie nových zamestnancov  
na účely sústredenia odborníkov pre výkon tejto komplexnej agendy, čo spôsobilo zvýšenú administratívnu záťaž.  
6
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Za 20 rokov existencie kumulovaných činností sa obidve agendy zásadne rozšírili. Trend rozširovania právomocí  
a úloh SIŽP pokračuje v súčasnosti zámerom MŽP SR prepojiť procesy IPK, posudzovanie vplyvov na životné  
prostredie a obnoviteľné zdroje energie ako jednej z úloh stanovených v Pláne obnovy a odolnosti. MŽP SR  
pripravuje na 2. štvrťrok 2025 legislatívne zmeny k zrýchľovaniu a integrácii predmetných troch procesov, ktorá má  
byť spojená s personálnym navýšením počtu inšpektorov.  
Porovnanie IPK modelov SR a EÚ  
NKÚ SR prostredníctvom pracovnej skupiny EUROSAI pre kontrolu znečistenia životného prostredia porovnal IPK  
modely v SR a 25 členských štátoch . Nemecko bolo z porovnania vylúčené z dôvodu, že NKÚ SR nedisponoval  
kontaktmi na príslušné orgány štátnej správy všetkých 16 suverénnych spolkových krajín, ktoré rozhodovali  
o svojom modeli samostatne.  
Zlúčený IPK model  
Z porovnania vyplynulo, že zlúčenie povoľovacej a kontrolnej činnosti v oblasti IPK v jednom orgáne štátnej správy  
je zavedené v prevažnej väčšine – 57,7 %, členských štátov EÚ vrátane Slovenska (viď. Obrázok 1 v Prílohe 4).  
Zlúčený IPK kompetenčný model uplatňuje: Dánsko, Malta, Írsko, Poľsko, Španielsko, Francúzsko, Švédsko,  
Estónsko, Holandsko, Lotyšsko, Cyprus, Belgicko, Rakúsko, Maďarsko a Slovensko. Vo Francúzsku je  
kompetentným orgánom Inšpekcia životného prostredia, v Estónsku Agentúra životného prostredia, na Malte  
Ministerstvo životného prostredia.  
Do zlúčeného IPK modelu boli zaradené všetky členské štáty, v ktorých povoľovaciu aj kontrolnú činnosť vykonáva  
rovnaký orgán štátnej správy.  
Z dôvodu chýbajúcich podrobnejších informácií o typoch zlúčených IPK modelov boli do zlúčeného IPK modelu  
zaradené členské štáty, v ktorých je zodpovednosť za povolenia a kontroly zlúčená do jedného organizačného  
útvaru kompetentného orgánu ako v SR, aj členské štáty, v ktorých je táto zodpovednosť rozdelená do dvoch  
organizačných útvarov. Z uvedeného vyplýva, že podiel členských štátov so zlúčeným IPK modelom, ktorý je  
podobný ako slovenský, môže byť v skutočnosti nižší ako uvádzame vyššie.  
Oddelený IPK model  
Zvyšok členských štátov EÚ – 42,3 %, uplatňuje oddelený IPK kompetenčný model, t. j. povoľovacie a kontrolné  
kompetencie sú zverené dvom alebo viacerým orgánom štátnej správy (viď. Obrázok 1 v Prílohe 4). Oddelený IPK  
kompetenčný model zaviedli: Bulharsko, Chorvátsko, Slovinsko, Taliansko, Luxembursko, Portugalsko, Česko,  
Litva, Rumunsko, Fínsko a Grécko.  
V Českej republike je zavedený dvojúrovňový povoľovací model. Kompetentným orgánom povoľovania na úrovni  
kraja je Magistrát Prahy alebo krajský úrad. Na celoštátnej úrovni, t. j. v prípade cezhraničných vplyvov je  
kompetentným orgánom MŽP Českej republiky. Vykonávanie kontrolnej činnosti je v kompetencii Českej inšpekcie  
životného prostredia. IPK povolenia v Slovinsku vydáva Ministerstvo životného prostredia, klímy a energetiky,  
pričom kontrolnú činnosť vykonáva Inšpektorát životného prostredia a energetiky Slovinskej republiky.  
Do porovnania IPK modelov sa zapojili okrem NKI EÚ aj tri NKI nečlenské štáty EÚ, ktoré sú aktívnymi účastníkmi  
pracovnej skupiny EUROSAI pre kontrolu životného prostredia: Nórsko, Veľká Británia a Srbsko. Každý z nich  
uplatňuje iný IPK model. Kým v Nórsku sú zlúčené povoľovacie a kontrolné činnosti na Agentúre životného  
prostredia, Srbsko aj Veľká Británia ich majú oddelené na rozdielnych orgánoch štátnej správy na horizontálnej aj  
na vertikálnej úrovni. Vertikálna roztrieštenosť zodpovednosti sa uplatňuje na dvoch úrovniach, a to v závislosti  
od zaradenia prevádzok podľa stupňa znečistenia životného prostredia.  
V rámci kompetencií SIŽP je diskrepancia medzi povoľovacími a inšpekčnými činnosťami vykonávanými  
na spoločnom ÚIPK, ktoré si vyžadujú rôzne prístupy a rôzne zručnosti. Pri zlúčení povoľovacej a inšpekčnej  
činnosti do jedného organizačného útvaru hrozí viacero rizík: konflikt záujmov, vznik priestoru na korupciu,  
chýbajúca nezávislosť, nekonzistentné rozhodovanie, nevyváženosť kompetencií, neúčinná alokácia zdrojov,  
oslabenie odbornosti a špecializácie, zaujatosť pri hodnotení rizík pri vydávaní povolení, regulačné zajatie,  
chýbajúca komunikácia dvoch nezávislých orgánov, resp. organizačných útvarov, nedostatok presnosti,  
7
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
nestrannosti a objektivity a rozdielne priority riadenia povoľovacej a kontrolnej činnosti (viď. Príloha 2).  
Najvýznamnejším z nich je konflikt záujmov vyplývajúci zo skutočnosti, že tá istá osoba vydáva integrované  
povolenia, ktorá zároveň kontroluje povolenú prevádzku.  
Záver  
Viaceré aktuálne strategické a hodnotiace dokumenty, týkajúce sa činnosti SIŽP, deklarovali potrebu reformy  
na SIŽP, medzi inými – Analýza mapovania procesov SIŽP z roku 2018, Národný projekt Efektívna verejná správa  
z roku 2021, Hodnotiaca správa IMPEL z roku 2019, Záverečná správa NKÚ SR z kontroly Skládky odpadov z roku  
2020, Záverečná správa NKÚ SR z kontroly Štátny program sanácie environmentálnych záťaží z roku 2022,  
Hodnotiaca správa OECD o environmentálnej výkonnosti Slovenskej republiky z roku 2024 atď. Kontrola NKÚ SR  
vyhodnotila, že odporúčania predmetných hodnotiacich dokumentov neboli zavedené do činnosti SIŽP ako príklady  
dobrej praxe.  
Zlepšovaniu systému riadenia a zvyšovania účinnosti postupov SIŽP v oblasti starostlivosti o životné prostredie  
bránila chýbajúca stratégia, ktorá by definovala dlhodobú víziu s poslaním a merateľnými cieľmi smerovania  
inšpekcie.  
Dlhodobo chýbajúce systematické riešenie problémov inšpekcie, ktoré potvrdzuje aj skutočnosť, že vedenie SIŽP  
sa za posledných 12 mesiacov menilo trikrát, si vyžaduje optimalizáciu riadenia a koordinácie činností inšpekcie,  
jej organizačnej štruktúry a v neposlednom rade jej finančného a personálneho zabezpečenia.  
MŽP SR v kontrolovanom období pri riadení SIŽP nekládlo dôraz na posilňovanie postavenia inšpekcie  
pri presadzovaní ochrany životného prostredia. Mandát a kompetencie SIŽP by mali byť upravené tak, aby sa  
inšpekcia stala zásadnou autoritou dozoru pri ochrane životného prostredia.  
MŽP SR by malo zvážiť komplexnú reformu SIŽP, pričom by malo prehodnotiť a zredukovať kompetencie, ktoré  
nemajú priamy súvis s hlavnými činnosťami SIŽP ako gestora presadzovania environmentálneho práva – niektoré  
z nich preniesť na iné orgány verejnej moci. Legislatívnu úpravu kompetencií si vyžaduje najmä oblasť ochrany  
prírody a krajiny, v rámci ktorej by sa záväzne rozšírili oprávnenia odborných organizácií rezortu životného  
prostredia – Štátnej ochrany prírody SR a správy národných parkov o výkon štátneho dozoru. Tieto subjekty  
disponujú všetkou dokumentáciou o chránených územiach vrátane mapových podkladov a majú poznatky  
o plánovaných, ako aj vykonávaných činnostiach vo zverenom území. OÚ by mali prešetrovať podnety od občanov  
a Štátnej ochrany prírody SR.  
SIŽP by tak získala priestor na výkon štátneho dozoru najmä na základe požiadaviek MŽP SR, EÚ, orgánov činných  
v trestnom konaní, ako aj z vlastných poznatkov. Súčasne by bola oprávnená prešetrovať podnety zasielané  
výlučne len MŽP SR, keďže je odborným kontrolným orgánom ministerstva. Okrem posilnenia postavenia SIŽP,  
ako zásadnej autority dozoru pri ochrane životného prostredia, neoddeliteľnou súčasťou legislatívnej úpravy by  
malo byť taktiež oddelenie povoľovacej a inšpekčnej činnosti v oblasti integrovanej prevencie životného prostredia  
na účely odstránenia konfliktu záujmov.  
K zvyšovaniu účinnosti postupov SIŽP je potrebné, aby MŽP SR odstránilo aj nelegislatívne prekážky  
bezproblémového vykonávania štátneho dozoru a prešetrovania podnetov kompetentnými orgánmi rezortu vnútra,  
najmä rezortizmus.  
Výkon štátneho dozoru by bol účinnejší, keby kontrolované subjekty plnili aj kritériá výkonnostnej kontroly,  
stanovené NKÚ SR, ktorými boli:  
- na MŽP SR: stanovovanie úloh, cieľov a priorít SIŽP v povoľovacej a kontrolnej oblasti, priebežné monitorovanie  
ich plnenia a prijímanie nevyhnutných optimalizačných opatrení, v oblasti rozširovania kompetencií SIŽP  
rozhodovanie na základe vopred vypracovanej stratégie a dopadovej štúdie, aby bola zabezpečená  
vykonateľnosť úloh v aplikačnej praxi,  
-
na SIŽP: výkon správnych činností pre plnenie zverených kompetencií, implementovanie vhodných postupov  
pre tieto činnosti a plánovanie kontrol na základe analýzy rizík.  
Účinnosť politiky v oblasti životného prostredia vo veľkej miere závisí od jej vykonávania, pričom nedostatočné  
uplatňovanie a presadzovanie vedie k poškodzovaniu životného prostredia. Ak nedôjde k odstráneniu uvedených  
8
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
rizikových faktorov účinnosti procesov na SIŽP, hrozí riziko pokračovania kompetenčných nejasností a oslabovania  
hlavného poslania odborného kontrolného orgánu MŽP SR.  
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Kontrola bola ukončená protokolom o výsledku kontroly na SIŽP aj na MŽP SR. SIŽP vzniesla námietky proti  
pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení. Námietky SIŽP sa však netýkali kontrolných zistení,  
boli formálneho charakteru, resp. sa odvolávali na nezáväznosť odporúčaní EPaR, IMPEL a OECD. Kontrolná  
skupina vyhodnotila vznesené námietky ako neopodstatnené. NKÚ SR uložil obidvom kontrolovaným subjektom  
prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a predložiť správu o ich plnení. NKÚ SR bude plnenie  
prijatých opatrení monitorovať a vyhodnocovať.  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
824 73 Bratislava 26  
Slovenská inšpekcia životného prostredia  
Grösslingová 5  
Ministerstvo životného prostredia SR  
Námestie Ľudovíta Štúra 1  
811 09 Bratislava  
812 35 Bratislava  
+421 2/5956 2217, +421 2/5956 2550  
Zoznam použitých skratiek  
Skrátený názov  
EPaR  
Úplné znenie  
Európsky parlament a Rada  
Európske spoločenstvo  
ES  
EUROSAI  
EÚ  
Európska organizácia národných kontrolných inštitúcií  
Európska únia  
MŽP SR  
NKI  
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky  
Najvyššie kontrolné inštitúcie  
NKÚ SR  
NR SR  
IMPEL  
IPK  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Národná rada Slovenskej republiky  
Sieť Európskej únie pre implementáciu a presadzovanie environmentálneho práva  
Integrovaná prevencia a kontrola znečistenie životného prostredia  
International Standards of Supreme Audit Institutions / medzinárodné štandardy pre výkonnostnú  
kontrolu  
ISSAI  
SIŽP  
OECD  
OÚ  
Slovenská inšpekcia životného prostredia  
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj  
okresný úrad  
PHÚ  
SR  
Plány hlavných úloh  
Slovenská republika  
ÚIBB  
ÚIOH  
ÚIOO  
Útvar inšpekcie biologickej bezpečnosti  
Útvar inšpekcie odpadového hospodárstva  
Útvar inšpekcie ochrany ovzdušia  
9
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
ÚIOPaK  
Útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny  
ÚIPK  
Útvar integrovaného povoľovania a kontroly  
ÚIOV  
Útvar inšpekcie ochrany vôd  
Príloha 1  
Vyhodnotenie kritérií kontroly  
Nasledujúca tabuľka znázorňuje vyhodnotenie kritérií v kontrolovaných subjektoch po ukončení kontroly.  
Kontrolovaný subjekt: SIŽP  
Otázky kontroly  
Kritéria kontroly  
SIŽP  
1 Boli inšpekciou vykonávané správne činnosti pre naplnenie zverených kompetencií?  
1.1 Mala inšpekcia správne  
definovaný mandát,  
SIŽP vykonáva kontrolnú činnosť a štátny dozor:  
- podľa harmonizovaných právnych predpisov v oblasti starostlivosti o životné  
prostredie,  
- v zmysle platnej legislatívy ŽP tak, aby bez oneskorení naplnila všetky kompetencie  
vyplývajúce z nich.  
poslanie, úlohy a ciele?  
1.2 Využívala SIŽP svoje  
personálne kapacity na  
vyvážené pokrytie tak  
kontrolnej a dozornej  
činnosti, ako aj  
Rozširovaním kompetencií SIŽP v oblasti povoľovacích činností nedochádza  
k obmedzovaniu dozornej a kontrolnej činnosti inšpekcie.  
Na SIŽP nie sú prenesené žiadne iné činnosti, resp. unikátne úlohy, ktoré by mohli  
znamenať potenciálny konflikt záujmov.  
povoľovacích činností?  
1.3 Boli zabezpečení  
odborníci v oblasti  
Rozširovanie kompetencií a prenos špeciálnych úloh a presun odborníkov na SIŽP  
sa vykonáva systematicky na základe:  
- vykonanej dopadovej štúdie,  
- prijatej legislatívy,  
- konceptu strategických cieľov SIŽP  
posudzovania vplyvov na  
životné prostredie  
a stavebnej legislatívy pre  
rozšírenú činnosť SIŽP?  
s cieľom bezproblémového a kontinuálneho fungovania výkonu štátnej správy.  
2 Boli implementované vhodné postupy pre výkon štátneho dozoru a integrovanej prevencie v starostlivosti o životné prostredie?  
2.1 Mala SIŽP vypracovanú  
metodiku, ktorá by  
Vypracovaná metodika výrazne prispieva k zvyšovaniu účinnosti a kvality kontrolnej  
činnosti.  
podporovala plnenie  
environmentálnych cieľov  
a stanovovala spôsob ich  
dosahovania?  
Ústredie SIŽP pravidelne monitoruje a vyhodnocuje plnenie environmentálnych cieľov  
a na základe výsledkov prijíma optimalizačné opatrenia.  
Ústredie SIŽP pravidelne vyhodnocuje a na základe spätnej väzby od inšpektorátov  
pravidelne aktualizuje svoje metodické usmernenia.  
2.2 Využívala SIŽP  
osvedčené postupy  
účinnej implementácie  
a presadzovania  
SIŽP má národného IMPEL koordinátora, ktorý sa aktívne zúčastňuje pracovných skupín  
IMPEL na podporu profesionálnej spolupráce medzi inšpekčnými orgánmi a zdieľania  
dobrej praxe (vypracovanie nástrojov) pre účinný výkon inšpekčnej činnosti v rôznych  
hospodárskych odvetviach.  
európskeho  
Nástroje IMPEL, ako aj jeho odporúčania v rámci dobrej praxe boli premietnuté do  
interných predpisov SIŽP.  
environmentálneho práva,  
vypracované európskou  
organizáciou IMPEL?  
3 Bola zabezpečená využiteľnosť analýz v procese plánovania a výkonu činnosti SIŽP?  
10  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
3.1 Riadila SIŽP svoju činnosť  
Rozširovanie kompetencií SIŽP korešponduje s konceptom strategických cieľov SIŽP.  
Plánovanie kontrol je systematické a podporené IT nástrojom, ktorý využíva dostupné  
dáta pri hodnotení/výbere subjektu na kontrolu. Kontroly sú zacielené na podnikateľské  
subjekty s reálnym, resp. zvýšeným rizikom znečistenia. SIŽP disponuje analytickým  
nástrojom, ktorý dokáže spracovať veľké množstvo dát z viacerých zdrojov a na základe  
vopred určených parametrov automatizovane produkovať výstupy pre inšpektorov. SIŽP  
disponuje centralizovanou a koordinovanou analytickou činnosťou, ktorá je zodpovedná  
za prípravu podkladov ku kvalitnejšiemu rozhodovaniu inšpektorov.  
strategicky?  
3.2 Boli informácie, dáta a  
analytické postupy  
jednotlivých útvarov  
zdieľané?  
Analytické postupy jednotlivých útvarov sú zdieľané a umožňujú tak získať ostatným  
inšpektorom poznatky, ktoré dokážu pomôcť pri iných typoch kontrol.  
NKÚ SR určil konkrétny rámec pre zhodnotenie účinnosti postupov štátneho dozoru a integrovanej prevencie v  
starostlivosti o životné prostredie na SIŽP nasledovne.  
Systém je účinný vtedy, keď SIŽP vykonáva správne činnosti pre naplnenie zverených kompetencií, má  
implementované vhodné postupy pre tieto činnosti a výkon kontrol vychádza z analýzy rizík.  
Systém je čiastočne účinný vtedy, keď SIŽP vykonáva správne činnosti pre naplnenie zverených kompetencií,  
vhodné postupy pre tieto činnosti implementuje iba čiastočne a výkon kontrol nevychádza z analýzy rizík.  
Systém je neúčinný vtedy, keď SIŽP nevykonáva správne činnosti pre naplnenie zverených kompetencií, nemá  
implementované vhodné postupy pre tieto činnosti a výkon kontrol nevychádza z analýzy rizík.  
Kontrolovaný subjekt: MŽP SR  
Otázky kontroly  
Kritéria kontroly  
MŽP SR  
1 Boli ministerstvom vykonávané správne činnosti pre účinné riadenie a koordináciu povoľovacej a inšpekčnej činnosti SIŽP?  
1.1 Riadilo ministerstvo  
povoľovaciu a inšpekčnú  
činnosť SIŽP strategicky?  
MŽP SR riadi a koordinuje činnosť SIŽP tak, že stanovuje jej úlohy, ciele a priority  
v povoľovacej a kontrolnej oblasti; priebežne monitoruje ich plnenie a prijíma nevyhnutné  
optimalizačné opatrenia.  
1.2 Rozhodovalo ministerstvo MŽP SR rozhoduje o rozširovaní kompetencií SIŽP v povoľovacej a kontrolnej oblasti na  
pri rozširovaní  
základe vopred vypracovanej stratégie a dopadovej štúdie, aby bola zabezpečená  
vykonateľnosť ich úloh v aplikačnej praxi.  
kompetencií a úloh SIŽP  
v povoľovacej a kontrolnej  
oblasti na základe  
vypracovanej dopadovej  
štúdie?  
NKÚ SR určil konkrétny rámec pre zhodnotenie účinnosti postupov štátneho dozoru a integrovanej prevencie v  
starostlivosti o životné prostredie na MŽP SR nasledovne.  
Systém je účinný vtedy, keď MŽP SR stanovuje úlohy, ciele a priority SIŽP v povoľovacej a kontrolnej oblasti,  
priebežne monitoruje ich plnenie a prijíma nevyhnutné optimalizačné opatrenia. V oblasti rozširovania kompetencií  
SIŽP rozhoduje na základe vopred vypracovanej stratégie a dopadovej štúdie, aby bola zabezpečená  
vykonateľnosť úloh v aplikačnej praxi.  
Systém je čiastočne účinný vtedy, keď MŽP SR stanovuje úlohy, ciele a priority SIŽP v povoľovacej a kontrolnej  
oblasti, priebežne monitoruje ich plnenie a prijíma nevyhnutné optimalizačné opatrenia. V oblasti rozširovania  
kompetencií SIŽP nerozhoduje na základe vopred vypracovanej stratégie a dopadovej štúdie, aby bola  
zabezpečená vykonateľnosť úloh v aplikačnej praxi.  
Systém je neúčinný vtedy, keď MŽP SR nestanovuje úlohy, ciele a priority SIŽP v povoľovacej a kontrolnej oblasti,  
priebežne nemonitoruje ich plnenie a neprijíma nevyhnutné optimalizačné opatrenia. V oblasti rozširovania  
11  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
kompetencií SIŽP nerozhoduje na základe vopred vypracovanej stratégie a dopadovej štúdie, aby bola  
zabezpečená vykonateľnosť úloh v aplikačnej praxi.  
Príloha 2  
Zoznam rizík pri zlúčení povoľovacej a inšpekčnej činnosti v oblasti IPK  
v rovnakom orgáne/organizačnom útvare podľa NKI EÚ  
1. Konflikt záujmov – napr. inšpektor môže byť vystavený tlaku, aby prehliadol porušenia v záujme udržania  
dobrých vzťahov s držiteľmi povolenia.  
2. Vznik priestoru na korupciu pri súčasnom vydávaní povolení a kontrole ich plnenia.  
3. Chýbajúca nezávislosť – nezávislosť by bola zabezpečená samostatnými subjektmi tak pre povoľovacie,  
ako aj inšpekčné činnosti. Pri zlúčení týchto činností hrozí oslabenie transparentnosti a nestrannosti  
s dopadom na dôveru verejnosti. Dohľad nebude nezávislý, ak ten istý subjekt vydáva povolenia, pretože  
je ťažké kritizovať vlastnú organizáciu.  
4. Nekonzistentné rozhodovanie – napr. inšpektor, ktorý vydal povolenie, môže váhať s presadzovaním  
prísneho dodržiavania podmienok povolenia počas kontroly, čo môže znížiť ochranu životného prostredia.  
5. Nevyváženosť kompetencií – uprednostňovanie jednej kompetencie pred druhou môže viesť buď  
k nedostatočnému dohľadu alebo na druhej strane k oneskoreniam pri vydávaní povolení.  
6. Neúčinná alokácia zdrojov – vyváženie pracovného zaťaženia pri vykonávaní kumulovanej agendy môže  
byť náročné/problematické.  
7. Oslabenie odbornosti a špecializácie – príprava inšpektorov dozoru a povoľovacích úradníkov si vyžaduje  
rôzne odborné znalosti. Kombinácia rolí môže oslabiť špecializáciu a znížiť účinnosť oboch funkcií.  
8. Zaujatosť pri hodnotení rizík pri vydávaní povolení – pod časovým tlakom môže tím vydávajúci povolenie  
bagatelizovať potenciálne nebezpečenstvá, aby urýchlil schvaľovanie. Môže tak postupovať  
za predpokladu, že rovnaký tím bude následne kontrolovať aj plnenie podmienok vydaného povolenia.  
9. Regulačné zajatie – úzke vzťahy s držiteľmi povolenia môžu viesť k tzv. regulačnému zajatiu, keď záujmy  
regulovaného odvetvia/subjektu ovplyvňujú rozhodovanie.  
10. Chýbajúca komunikácia dvoch nezávislých orgánov/organizačných útvarov – v ideálnom prípade  
vzájomná komunikácia nezávislého povoľovacieho a inšpekčného orgánu prispieva k účinnej ochrane  
životného prostredia a presadzovaniu environmentálneho práva. Pri zlúčení povoľovania a dozoru  
do jedného subjektu táto kľúčová komunikácia chýba, čo znižuje úroveň ochrany životného prostredia.  
11. Nedostatok presnosti, nestrannosti a objektivity pri súčasnom výkone povoľovacích a kontrolných činností.  
12. Rozdielne priority riadenia povoľovacej a kontrolnej činnosti.  
12  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Príloha 3  
Prehľad rozpočtu, financovania a udelených pokút SIŽP  
Tabuľka 4: Rozpočet SIŽP za kontrolované obdobie 2020 – 2023  
Rok  
Schválený rozpočet  
Upravený rozpočet  
Čerpanie  
(v eurách)  
(v eurách)  
(v eurách)  
2020  
2021  
7 344 845  
6 781 667  
6 781 667  
7 757 634  
9 170 133  
7 657 381  
7 023 923  
7 235 409  
8 954 372  
9 170 133  
7 651 280  
7 016 782  
7 214 705  
8 811 283  
5 793 307  
2022  
2023  
2024 (k 18.10.2024)  
Zdroj: SIŽP  
Tabuľka 5: Zdroje financovania SIŽP za kontrolované obdobie 2020 – 2023  
Rok  
Envirofond  
Eurofondy  
(v eurách)  
(v eurách)  
2020  
2021  
25 350  
-
578 949  
-
2022  
1 237 583  
1 635 199  
1 449 299  
384 548  
5 420 676  
2 276 000  
2023  
2024 (k 18.10.2024)  
Zdroj: SIŽP  
Tabuľka 6: Udelené pokuty SIŽP za kontrolované obdobie 2020 – 2023  
Rok  
ÚIOV  
ÚIOO  
ÚIOH  
ÚIOPaK  
ÚIBB  
ÚIPK  
Celkom  
(v eurách)  
(v eurách)  
(v eurách)  
(v eurách)  
(v eurách) (v eurách)  
(v eurách)  
2020  
2021  
-
-
-
-
-
-
-
1 001 342  
1 346 940  
845 525  
162 660  
355 060  
344 930  
728 300  
604 850  
676 800  
161 135  
174 792  
205 065  
20 600  
44 550  
17 550  
1 248 950  
1 100 300  
1 385 450  
3 322 987  
3 626 492  
3 475 320  
2022  
2023  
Zdroj: SIŽP  
16  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Príloha 4  
Obrázok 1: Zlúčený vs. oddelený IPK; model v EÚ  
Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR  
16