Správa o výsledku kontroly  
2024  
Prevencia a podpora zdravia  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Ministerstvo zdravotníctva SR  
plní úlohu ústredného orgánu štátnej správy pre zdravotnú starostlivosť, ochranu zdravia, verejného zdravotného  
poistenia, cenovú politiku a ďalšie úlohy. V súlade so zákonom o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej  
štátnej správy sa podieľa na tvorbe jednotnej štátnej politiky a uskutočňuje zdravotnú politiku. Pre oblasť prevencie  
bol v rámci organizačnej štruktúry rezortu ministerstva zriadený odbor verejného zdravia, skríningu a prevencie MZ  
SR.  
Kontrolóri postupovali v súlade so zákonom č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky  
a so štandardmi vychádzajúcimi zo základných princípov medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných  
inštitúcií ISSAI.  
NKÚ SR sa v rámci plánovania kontrolnej činnosti zameral na sektor zdravotníctva, ktorý mal vysokú prioritu vo  
všetkých aspektoch. Identifikované bolo kritické miesto pri otázke využívania prevencie, ktorá sa stáva kľúčovou  
oblasťou v hodnotení efektivity financovania zdravotníctva, a to najmä v súvislosti s narastajúcim počtom úmrtí  
obyvateľstva.  
Slovenská republika vynakladala najmenší podiel výdavkov na Preventívnu starostlivosť v porovnaní  
s ostatnými krajinami V4.  
Národný skríningový register bol legislatívne upravený v zákone o národnom zdravotníckom  
informačnom systéme, avšak v čase výkonu kontroly nebol funkčný, čo znemožňovalo systémové, na  
dátach založené vyhodnocovanie a nastavovanie skríningových programov. Z tohto dôvodu sa  
predlžovalo napĺňanie cieľov onkologických programov.  
Nefunkčnosť informačných systémov neumožňovala efektívne a účinne riadiť systém prevencie  
a podpory zdravia a znižovať počet onkologických ochorení.  
Ministerstvo nezabezpečilo finančné prostriedky v zmysle akčných plánov pri posilňovaní činnosti  
mimovládnych organizácií v oblasti skríningov onkologických ochorení za rok 2023.  
Na základe zistených nedostatkov NKÚ SR odporúča Výboru NR SR pre zdravotníctvo, aby zaviazal MZ SR:  
predložiť akčný plán, ktorý stanoví akým spôsobom sa bude v plnej miere využívať Národný skríningový  
register a o rozvoji inštitucionálnej a personálnej infraštruktúry formou vybudovania Národného  
onkologického skríningového centra s jednoznačným legislatívnym ukotvením jeho kompetencií;  
zabezpečovať finančné prostriedky na činnosť mimovládnych organizácií v oblasti skríningov onkologických  
ochorení podľa akčných plánov.  
1
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE  
Účel kontrolnej akcie  
Preveriť nastavenie systému financovania v oblasti prevencie a podpory zdravia. V rámci kontroly bol zároveň  
preverený preventívny skríningový program kolorektálneho karcinómu hrubého čreva. Kontrola bola realizovaná  
ako kontrola súladu s prvkami výkonnosti.  
Rámec kontrolnej akcie  
Kontrolovaným obdobím boli roky 2017 až 2023 a súvisiace obdobia. Metódami pre získavanie dôkazov kontroly  
boli najmä: vyžiadanie dokladov a dokumentov, písomné stanoviská k predmetu kontroly, analýzy údajov,  
rozhovory s vecne príslušnými zamestnancami kontrolovaného subjektu.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Prevencia v zdravotníctve predstavuje súbor aktivít, ktorých cieľom je v primárnej prevencii znížiť pôsobenie rizika  
a zníženie nových prípadov ochorenia. Sekundárna prevencia predstavuje skorý záchyt ochorenia a zabránenie  
jeho ďalšieho šírenia – skríning.  
Ministerstvo v rámci svojej pôsobnosti pre oblasť prevencie vydávalo štandardné postupy k výkonu prevencie,  
štandardné diagnostické postupy a štandardné terapeutické postupy. Zodpovedalo za tvorbu a koordináciu štátnej  
zdravotnej politiky vrátane preventívnych programov. Na Slovensku pôsobilo okrem rezortu ministerstva pre oblasť  
prevencie a podpory zdravia viacero inštitúcií a organizácií, ktoré spolupracovali na národnej, regionálnej aj  
miestnej úrovni. NKÚ SR v tejto súvislosti zisťoval objem finančných prostriedkov vynaložených na prevenciu  
a podporu zdravia, a to podľa členenia z rozpočtu ministerstva a z verejného zdravotného poistenia.  
Finančné prostriedky ÚVZ SR a RÚVZ z rozpočtu MZ SR  
Kľúčovou inštitúciou pre podporu a ochranu verejného zdravia bol Úrad verejného zdravotníctva SR a jeho  
regionálne úrady, ktorý vykonával činnosti v oblasti epidemiológie, výživy, potravín a kozmetických výrobkov,  
životného prostredia, radiačnej ochrany, ochranu pred infekčnými a neinfekčnými chorobami a iné. Odborné útvary  
na úradoch sa zaoberali monitoringom faktorov životného štýlu, zdravotného uvedomenia a zdravotnej gramotnosti  
obyvateľov SR. Prostredníctvom svojich poradní zdravia, ktoré vznikli v 90-tych rokoch na základe konceptu WHO,  
vykonávali činnosti v oblasti poradenstva zdravej výživy, pohybovej aktivity, odvykania od fajčenia a iné, vždy  
s cieľom ovplyvniť znižovanie rizikových faktorov. Za obdobie rokov 2017 2023 boli z rozpočtu ministerstva  
pridelené finančné prostriedky ÚVZ SR a RÚVZ z programu 079 Prevencia a ochrana zdravia v sume  
381 986 285,00 eur. Cez program 079 boli rozpočtované finančné prostriedky nielen pre ÚVZ SR a RÚVZ na mzdy  
zamestnancov, ale aj na preventívne aktivity zamerané na drogovú problematiku a financovanie Národných  
preventívnych programov. Objem finančných prostriedkov za kontrolované obdobie pre drogovú problematiku  
predstavoval sumu 939 799,60 eur a financovanie Národných preventívnych programov predstavoval sumu  
886 495,40 eur.  
Finančné prostriedky NOI z rozpočtu MZ SR  
V súvislosti s narastajúcim počtom onkologických ochorení bol v roku 2018 v Národnom onkologickom ústave  
zriadený Národný onkologický inštitút, ako príspevková organizácia rezortu. Inštitút slúžil ako klinicko-výskumná,  
akademická a vzdelávacia platforma pre spoluprácu pri zabezpečovaní aktivít s cieľom napĺňania Národného  
onkologického programu v oblastiach epidemiológia, veda a výskum, prevencia a skríning, diagnostika a liečba,  
či podporná starostlivosť. Na plnenie akčných plánov Národného onkologického programu boli pridelené finančné  
prostriedky NOI z programu 07B0103 Ostatná činnosť v zdravotníctve v sume 3 182 244,132 eur za sledované  
obdobie rokov 2017 2023. NKÚ SR zistilo nedostatočnú špecifikáciu finančných prostriedkov na uvedenom  
programe, kde boli uvedené zdroje financovania viacerých inštitúcií súhrnne.  
2
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Týmto nastavením bol systém prerozdeľovania finančných prostriedkov neprehľadný. Od roku 2022 začalo  
ministerstvo poskytovať finančné prostriedky Národnému onkologickému inštitútu na základe uzatvárania  
Kontraktov v zmysle Uznesenia Vlády SR č. 1370 z 18. decembra 2002 k návrhu opatrení na zdokonalenie systému  
kontraktov medzi ústrednými orgánmi štátnej správy a podriadenými organizáciami. Finančné prostriedky boli  
určené výlučne na plnenie úloh a činnosti Inštitútu, účelovo rozdelené na mzdy, prevádzku, podporu akademického  
a klinického skúšania, edukačnú činnosť a ostatné aktivity akčných plánov Národného onkologického programu,  
ako aj na podporu činnosti mimovládnych organizácií formou verejného prísľubu. Kontrolou bolo zistené, že MZ  
SR nezabezpečilo finančné prostriedky v zmysle akčných plánov Národného onkologického programu pre činnosť  
mimovládnych organizácií pre rok 2023.  
Finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia na preventívne  
prehliadky dospelej populácie  
Dôležitým prvkom v oblasti prevencie boli zdravotné poisťovne, zriadené na účely vykonávania verejného  
zdravotného poistenia podľa zákona č. 581/2004 Z. z. Realizovali výkon verejného zdravotného poistenia,  
prerozdeľovali finančné prostriedky poskytovateľom zdravotnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť zdravotnú  
starostlivosť pre svojich poistencov, zabrániť zhoršovaniu zdravia poistencov alebo podporiť zdravý spôsob života  
poistencov. Na základe údajov poskytnutých zdravotnými poisťovňami bolo kontrolou zistené, že zdravotné  
poisťovne uhradili za obdobie rokov 2017 2023 sumu 121 412 201,24 eur na preventívne prehliadky dospelej  
populácie u všeobecných lekárov z verejného zdravotného poistenia. Preventívna prehliadka u všeobecného  
lekára je zameraná na včasné vyhľadávanie rizikových faktorov ochorení kardiovaskulárneho systému a vybrané  
onkologické ochorenia. Rozsah a úhrada závisela od veku poistenca a pohybovala sa v rozpätí od 25 eur do 75  
eur.  
Graf č. 1: Účasť poistencov na preventívnych prehliadkach  
Počet preventívnych prehliadok 2017 - 2023  
1200000  
1000000  
800000  
600000  
400000  
200000  
0
2017  
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
2023  
Zdroj: Zdravotné poisťovne (VšZP, Dôvera, Union); vlastné spracovanie NKÚ SR  
V grafe č. 1 sú znázornené údaje o počte poistencov, ktorí absolvovali preventívnu prehliadku u všeobecného  
lekára za kontrolované obdobie. Z grafu môžeme konštatovať, že účasť na preventívnych prehliadkach dospelej  
populácie za kontrolované obdobie mala rastúcu tendenciu. V roku 2017 sa pohybovala účasť v priemere na úrovni  
20 %. Mierny pokles nastal v roku 2020 počas obdobia pandémie – úroveň v priemere 17 %. Od roku 2020 bol  
zaznamenaný opätovný nárast, pričom v roku 2023 dosiahla účasť na preventívnych prehliadkach 34 %. Účasť na  
preventívnych prehliadkach za jednotlivé obdobie mala rastúci trend, avšak v súvislosti so stanovením cieľov v tejto  
oblasti je plánované dosiahnuť 60-percentnú účasť do roku 2030.  
3
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Vyhodnotenie skríningového preventívneho programu kolorektálneho  
karcinómu hrubého čreva  
V roku 2018 Vláda SR schválila Národný onkologický program a vznikol Národný onkologický inštitút. Dôležitou  
úlohou Národného onkologického inštitútu bolo pravidelné hodnotenie skríningov a predkladanie výstupov  
garantovi. Iba vtedy, ak sa skríningy vyhodnocujú a na základe analýz sa robia cielené kroky k zníženiu mortality,  
má onkologický skríningový program skutočne význam. Vyšetrenie kolorektálneho karcinómu sa v populácii s  
bežným rizikom na Slovensku realizuje už viac ako desať rokov oportúnnym skríningom v rámci preventívnej  
starostlivosti prostredníctvom testu na okultné krvácanie v stolici u všeobecného lekára. Od januára 2019 bola  
spustená prvá fáza organizovaného populačného skríningu na vzorke 20-tisíc ľudí vo veku 50 75 rokov. Od  
septembra 2021 pokračovala druhá fáza, v rámci ktorej zdravotné poisťovne zasielali pozvánku s TOKS tým  
poistencom, ktorí mali test odovzdať svojmu všeobecnému lekárovi na vyhodnotenie.  
Hlavnou myšlienkou zavedenia organizovaného populačného skríningu KRCa bolo zvýšiť účasť cieľovej populácie  
na skríningu, ktorí neabsolvovali preventívne prehliadky u všeobecného lekára. K vyhodnocovaniu skríningu  
získaval Národný onkologický inštitút údaje len na základe dostupných dát zo zdravotných poisťovní. Hlavným  
cieľom onkologických skríningov, sekundárnej prevencie, bolo zníženie úmrtnosti a tiež chorobnosti pomocou  
včasného záchytu ochorenia v potenciálne vyliečiteľnom štádiu. Podmienkou však bola dostatočná účasť,  
optimálne 65 – 70 % z cieľovej populácie, dobrá organizácia skríningu, kvalitne nastavené skríningové procesy v  
súlade s európskymi odporúčaniami, zber a hodnotenie dát, ktoré následne slúžia na pravidelné vyhodnocovanie  
a efektívnu aktualizáciu skríningových programov. Keďže stále absentoval efektívny zber údajov o skríningu,  
nebolo možné vyhodnotiť ani len základné indikátory hodnotenia kvality skríningov. Do ukončenia výkonu kontroly  
sa nepodarilo sfunkčniť skríningový register, ktorý bol kľúčový pre vyhodnocovanie a správne nastavovanie  
skríningových programov. NKÚ SR v súvislosti s nefunkčným Národným skríningovým registrom upozorňuje na  
riziko, že absentujúce dáta môžu mať negatívny vplyv na tvorbu a výkon štátnej zdravotnej politiky.  
Na základe vyjadrenia kontrolovaného subjektu sa uskutočnili v roku 2022 stretnutia pracovnej skupiny pre  
skríningový register s cieľom zostaviť zoznam položiek, ktoré bolo potrebné zbierať pre vyhodnotenie skríningu.  
Zdrojom pre zabezpečenie naplnenosti skríningového registra boli dáta údajov z dávok od troch zdravotných  
poisťovní. Rezort pripravil rozvojovú funkčnú špecifikáciu pre technickú realizáciu a spracovanie zmenených  
a nových dávok od zdravotných poisťovní s predpokladom naplnenia registra od jesene 2023. V príprave procesu  
získavania, spracovania, validácie a klasifikácie údajov pre národné skríningové programy sa pokračovalo v roku  
2023.  
Tab. č. 1: Počet osôb s absolvovaním TOKS  
Roky  
2019  
2020  
2021  
2022  
2023  
Počet osôb vo vekovej skupine 50-75 rokov, ktorí 311 970  
absolvovali TOKS vyšetrenie  
239 709  
304 410  
396 702  
435 744  
Podiel počtu osôb vo vekovej skupine 50-75 38,52%  
rokov, ktoré absolvovali skríning TOKS z cieľovej  
populácie  
29,38%  
36,92%  
47,89%  
52,20%  
Zdroj: Národný onkologický inštitút, Správa za rok 2023  
V tabuľke č. 1 sú uvedené údaje o počte osôb vo vekovej skupine 50 až 75 rokov, ktorí absolvovali TOKS vyšetrenie  
za obdobie rokov 2019 2023 populačným aj oportúnnym spôsobom. V porovnaní s minulosťou mali vyšetrenia  
rastúci trend, ale ich počet stále nie je dostatočný. Na výraznejšie zníženie výskytu rakoviny hrubého čreva je  
potrebná účasť aspoň 65 – 70 %.  
V rámci akčných plánov Národného onkologického programu sa plánovalo podporiť rozvoj inštitucionálnej  
a personálnej infraštruktúry pre aktivity zamerané na skríning ochorení formou vybudovania Národného  
onkologického skríningového centra v Národnom onkologickom inštitúte pre oblasť sekundárnej prevencie  
a skríningu. V rokoch 2023 2024 prebiehali rokovania o posilnení a jednoznačnom legislatívnom ukotvení jeho  
kompetencií v oblasti koordinácie a hodnotenia onkologických skríningových programov.  
4
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Porovnanie výdavkov na prevenciu zdravia s krajinami V4  
NKÚ SR v rámci kontroly oslovil Štatistický úrad SR na účel získania dát o vynakladaní finančných prostriedkov  
v súvislosti s prevenciou za Slovenskú republiku. Výdavky na zdravotnú starostlivosť za Slovenskú republiku boli  
vykazované podľa metodiky Systému zdravotných účtov. V rámci bežných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa  
za Slovenskú republiku vykazovala aj Preventívna starostlivosť. Na základe poskytnutých údajov, Slovenská  
republika v skutočnosti vynakladala vyššie výdavky na Preventívnu starostlivosť, ako ich vykazovala. Dôvodom  
bola skutočnosť, že z dostupných administratívnych zdrojov nebolo možné kvantifikovať všetky výdavky na  
Preventívnu starostlivosť podľa metodiky zdravotných účtov (SHA). Výdavky na Preventívnu starostlivosť boli tak  
zahrnuté v Ambulantnej liečebnej starostlivosti, ďalej v Liekoch na recepty a ostatných zdravotníckych tovaroch  
krátkodobej spotreby a pod. Na základe aktivít iniciovaných v roku 2023 sa v rámci spoločného dotazníka  
zdravotných účtov (JHAQ), v r. 2024 (za referenčný rok 2022) 1-krát vykázali výdavky na Preventívnu starostlivosť  
za všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť, špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť –  
stomatologickú, gynekologickú, konkrétne ako položky Programu včasného odhalenia choroby, pričom sa využil  
nový zdroj údajov – NCZI.  
V roku 2024 NCZI komplexne riešilo výdavky na Preventívnu starostlivosť. Do 15. decembra 2024 mal Štatistický  
úrad SR na základe požiadavky od NCZI získať ďalšie údaje ohľadom Preventívnej starostlivosti, a to určitých  
kategórií na druhom mieste, a na základe toho zvýšiť aj vykazovanie Preventívnej starostlivosti v roku 2025 (v  
rámci spoločného dotazníka JHAQ 2025 za referenčný rok 2023).  
Tab. č. 2: Celkové výdavky na zdravotnú a preventívnu starostlivosť krajín V4  
Výdavky na ZS a PS  
2017  
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
Celkové výdavky na ZS (v  
mil.) za ČR  
z to výdavky na PS (v mil.)  
Podiel výdavkov na PS (%)  
Celkové výdavky na ZS (v  
mil.) za Maďarsko  
z toho výdavky na PS (v mil.)  
Podiel výdavkov na PS (%)  
Celkové výdavky na ZS (v  
mil.) za Poľsko  
14 247,64  
478,67  
3,36  
15 739,05  
501,91  
3,19  
17 176,92 19 761,77  
22 520,47  
1 894,50  
8,41  
24 308,74  
1 265,44  
5,20  
547,10  
3,18  
775,20  
3,92  
8 566,38  
259,36  
3,02  
8 952,28  
274,80  
3,07  
9 206,08 10 057,80  
11 367,56  
861,69  
7,58  
11 472,31  
293,65  
3,19  
371,56  
3,70  
X
X
30 663,80  
31 501,68  
34 400,25 34 182,62  
37 110,84  
43 865,70  
z toho výdavky na PS (v mil.)  
za  
Podiel výdavkov na PS (%)  
Celkové výdavky na ZS (v  
mil.) za SR  
729,83  
2,38  
719,32  
2,28  
717,99  
2,09  
658,63  
1,93  
778,66  
2,10  
X
X
5 721,14  
58,13  
5 991,41  
46,00  
6 534,21  
52,99  
6 659,30  
68,62  
7 776,08  
125,26  
1,61  
8 476,28  
173,33  
2,04  
z toho výdavky na PS ( v mil.)  
Podiel výdavkov na PS (%)  
1,02  
0,77  
0,81  
1,04  
Zdroj: Eurostat; vlastné spracovanie NKÚ SR  
Tabuľka č. 2 znázorňuje celkové výdavky na zdravotnú starostlivosť, z toho na Preventívnu starostlivosť  
a percentuálny podiel výdavkov na Preventívnu starostlivosť krajín V4 za roky 2017 2022. Z celkových bežných  
výdavkov na zdravotnú starostlivosť predstavovali výdavky na Preventívnu starostlivosť za SR v priemere 1,21 %  
za obdobie rokov 2017 2022. V porovnaní s uvedenými krajinami vynakladala Slovenská republika najnižšie  
výdavky na Preventívnu starostlivosť.  
5
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Graf č. 2: Podiel výdavkov na Preventívnu starostlivosť za rok 2022 za Slovenskú republiku  
Zdroj: Eurostat, vlastné spracovanie NKÚ SR  
Záver  
Prevencia ako základný nástroj podpory zdravia, je najefektívnejšou cestou za zdravím. Nezahŕňa len pravidelné  
lekárske prehliadky, predstavuje oveľa komplexnejší súbor činností. NKÚ SR kontrolou preveril vynakladanie  
finančných prostriedkov z rozpočtu ministerstva a z verejného zdravotného poistenia. Kontrolou bolo zistené, že  
ministerstvo prideľovalo z rozpočtu najväčší objem finančných prostriedkov ÚVZ SR a RÚVZ na činnosti  
zabezpečujúce ochranu verejného zdravia. V tejto súvislosti NKÚ SR odporúča ministerstvu, aby prehodnotil  
vynakladané finančné prostriedky na činnosti ÚVZ SR s cieľom zlepšenia zdravotného stavu obyvateľstva.  
Tab. č. 3: Celkové ročné výdavky zdravotných poisťovní z verejného zdravotného poistenia za roky 2017 2023 (v eur)  
Preventívna  
Roky  
2017  
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
2023  
SPOLU  
prehliadka  
Skríning KRCa  
3 137 531,20  
Operácia s KRCa  
6 608 951,96  
8 809 680,93  
9 197 528,18  
10 591 577,27  
10 804 726,01  
12 854 693,29  
15 159 982,94  
74 027 140,58  
Liečba s KRCa  
30 209 525,79  
32 313 852,57  
34 268 159,51  
35 387 970,60  
33 798 558,35  
35 797 740,98  
41 440 191,60  
243 216 009,40  
12 058 647,00  
12 613 203,00  
13 787 595,00  
12 094 039,00  
17 054 366,00  
23 539 037,00  
30 265 314,24  
121 412 201,24  
3 437 954,53  
3 947 684,12  
3 219 059,81  
4 341 662,79  
5 835 036,06  
7 307 678,07  
31 226 606,58  
Zdroj: Zdravotné poisťovne (VšZP, Dôvera, Union); vlastné spracovanie NKÚ SR  
Tabuľka č. 3 zobrazuje celkové ročné výdavky troch zdravotných poisťovní – hradené z verejného zdravotného  
poistenia, spojené s preventívnou prehliadkou dospelej populácie, vyšetrením-skríningom, operáciou a liečbou  
poistencov v súvislosti s diagnózou kolorektálneho karcinómu hrubého čreva za obdobie rokov 2017 – 2023.  
Z uvedeného vyplývalo, že náklady na operáciu a liečbu pacienta v porovnaní so skríningovým vyšetrením boli  
10-násobne vyššie.  
6
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Graf č. 3: Priemerné ročné výdavky zdravotných poisťovní z verejného zdravotného poistenia za roky 2017 2023  
Ročný priemer 2017 - 2023 (v mil. eur)  
17,3  
34,7  
10,6  
4,5  
Preventívna prehliadka  
Skríning KRCa  
Operácia s KRCa  
Liečba s KRCa  
Zdroj: Zdravotné poisťovne (VšZP, Dôvera, Union); vlastné spracovanie NKÚ SR  
Graf č. 3 znázorňuje priemerné ročné výdavky zdravotných poisťovní na preventívne prehliadky dospelej populácie,  
skríning, operácie a liečbu v súvislosti s diagnózou kolorektálneho karcinómu hrubého čreva. Ročné priemerné  
výdavky predstavovali pre zdravotné poisťovne približne sumu 17,3 mil. eur na preventívne prehliadky, približne  
4,5 mil. eur na skríning hrubého čreva; vyššie výdavky vynakladali zdravotné poisťovne na operácie pacientov,  
spojené s touto diagnózou, kde bola priemerná ročná výška na úrovni 10,6 mil. eur. Najdrahším úkonom bola  
samotná liečba pacienta, ktorá za jeden rok predstavovala výdavok takmer 35 mil. eur. V tejto súvislosti je potrebné  
zdôrazniť, že výdavky na operáciu ako aj liečbu pacienta s uvedenou diagnózou sa odvíjali od štádia daného  
ochorenia. Preventívna prehliadka u všeobecného lekára je zameraná na včasné vyhľadávanie rizikových faktorov  
ochorení kardiovaskulárneho systému a vybrané onkologické ochorenia.  
Na základe výdavkov na poistenca bolo pre zdravotné poisťovne najefektívnejšie diagnostikovať ochorenie v ranom  
štádiu prostredníctvom preventívnej prehliadky alebo skríningu KRCa. Výkon preventívnej prehliadky v období  
rokov 2017 2023 predstavoval na poistenca sumu 22,00 eur a vyšetrenie karcinómu hrubého čreva na jedného  
otestovaného pacienta bol vo výške 11,00 eur. Z uvedeného vyplýva, že zdravotné poisťovne v spolupráci  
s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktorí zohrávajú dôležitú úlohu pri zvýšení úrovne prevencie, by mali  
výraznejšie podporovať povedomie o aktuálnych skríningových možnostiach, zvýšením využívania skríningových  
vyšetrení na predchádzanie úmrtnosti na onkologické ochorenia, ktorá je v SR druhá najvyššia v rámci EÚ.  
Predchádzali by tak zvýšeným výdavkom za liečbu, ktorá je finančne najnáročnejšia. NKÚ SR odporúča  
ministerstvu, aby zabezpečilo každoročné vypracovávanie analýzy a vyhodnotenie jednotlivých programov  
vykonávaných preventívnych prehliadok a porovnalo ich počet s počtom novozachytených prípadov karcinómov  
a s výškou nákladov pri včasnom a neskorom zachytených ochoreniach.  
Na zvýšenie efektivity vynaložených finančných prostriedkov v zdravotníctve je potrebné venovať sa hlavne  
podpore vlastnej zodpovednosti obyvateľstva za zdravie. NKÚ SR v tejto súvislosti odporúča posilniť úlohu ÚVZ  
SR, cez národné programy realizované poradňami zdravia, podporu programu zdravého životného štýlu, a to  
osvetou už v predškolskom veku i pre dospelú populáciu. Rezort ministerstva, ako garant zdravotnej politiky, nemal  
v rámci svojich kompetencií dosah napr. na ovplyvňovanie daňových stimulov pri spotrebe tabaku, alkoholu,  
nezdravých potravín, označovanie zdraviu prospešných potravín a upozornenia na škodlivé potraviny a pod.  
Z tohto dôvodu je potrebné vnímať prevenciu ako multidisciplinárnu tému založenú na princípe „zdravie vo všetkých  
politikách“, čo v Slovenskej republike nerezonovalo. NKÚ SR konštatuje, že bez súčinnej, vzájomnej podpory  
a užšej spolupráce ministerstva so zainteresovanými stranami, ako aj s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej  
správy – sa nepodarí napĺňať kľúčové ukazovatele v oblasti prevencie a podpory zdravia.  
7
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Počas výkonu kontroly sa uskutočnilo viacero pracovných rokovaní so zamestnancami ministerstva, na ktorých boli  
konštruktívne prerokované oblasti vyplývajúce z predmetu kontroly. Kontrolovaný subjekt podal vysvetlenia  
a písomné stanoviská, ktoré boli kontrolnou skupinou spracované. Vypracovaný protokol o výsledku kontroly bol  
predložený štatutárnemu orgánu MZ SR na oboznámenie sa s obsahom a na prípadné vznesenie námietok voči  
pravdivosti úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení. Ministerstvo nevznieslo námietky.  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Ministerstvo zdravotníctva SR  
Limbová 2  
837 52 Bratislava 37  
Priemyselná 2  
824 73 Bratislava 26  
Zoznam použitých skratiek  
ISSAI  
JHAQ  
KRCa  
Medzinárodné kontrolórske štandardy  
Joint Health Accounts Questionnaire (dotazník spoločných zdravotných účtov)  
Kolorektálny karcinóm hrubého čreva  
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky  
Národné centrum zdravotníckych informácií  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Národný onkologický inštitút  
MZ SR, Ministerstvo, rezort  
NCZI  
NKÚ SR  
NOI, Inštitút  
NOP  
Národný onkologický program  
PS  
Preventívna starostlivosť  
RÚVZ  
SHA  
SR  
Regionálne úrady verejného zdravotníctva  
System of Health Accounts (systém zdravotných účtov)  
Slovenská republika  
ŠÚ SR  
Štatistický úrad Slovenskej republiky  
Štandardizovaný imunochemický test na zisťovanie okultného krvácania v  
stolici  
TOKS  
ÚVZ SR, Úrad  
Vláda SR  
VšZP  
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky  
Vláda Slovenskej republiky  
Všeobecná zdravotná poisťovňa  
Výbor NR SR  
VZP  
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky  
Verejné zdravotné poistenie  
WHO  
Svetová zdravotnícka organizácia  
Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou  
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov  
Zdravotné poisťovne  
Zákon č. 581/2004 Z. z.  
ZP  
ZS  
Zdravotná starostlivosť  
8