Správa o výsledku kontroly  
2024  
Miestne akčné skupiny  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvo investícií,  
regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Pôdohospodársku platobnú agentúru  
a 16 miestnych akčných skupín (MAS)  
NKÚ SR kontroloval: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako gestora miestneho rozvoja  
vedeného komunitou a riadiaci orgán pre Program rozvoja vidieka SR v rámci programového obdobia 2014 až  
2022; Pôdohospodársku platobnú agentúru, ktorá vykonávala funkciu sprostredkovateľského orgánu pre Program  
rozvoja vidieka SR; Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, ktoré bolo riadiacim  
orgánom pre Integrovaný regionálny operačný program od 1. 10. 2020. NKÚ SR kontroloval aj 16 vybraných  
miestnych akčných skupín. Kontrolou sme preverili objem finančných prostriedkov vo výške 171 129 635 eur.  
NKÚ SR použil pri výkone kontroly kontrolórske postupy a techniky vychádzajúce z medzinárodných kontrolórskych  
štandardov, najmä preskúmavanie dokladov a dokumentov, analytické metódy, rozhovory so zainteresovanými  
osobami, dotazník a benchmark s Českou republikou. Kontrolu vykonal tím skúsených kontrolórov NKÚ SR  
a kontrolovaným obdobím boli roky 2017 až 2023 a súvisiace obdobia.  
Miestne akčné skupiny vznikli na podporu rozvoja vidieckych regiónov, a to prostredníctvom projektov reagujúcich  
na miestne potreby, ktoré boli financované aj z európskych prostriedkov. Financované boli také projekty ako opravy  
verejných budov, chodníkov, či projekty na podporu miestnych podnikateľov, a to do výšky 100 tis. eur. NKÚ SR  
kontroloval, ako boli tieto finančné prostriedky využívané a čo predstavovalo bariéru v ich čerpaní.  
Najzávažnejšie zistenia identifikované kontrolou NKÚ SR v kontrolovaných subjektoch.  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako Gestor zodpovedný za koordináciu prípravy a  
implementácie miestneho rozvoja vedeného komunitou v SR  
riadne neplánovalo, efektívne neriadilo, nekomunikovalo so zainteresovanými stranami dostatočne  
a nevykonalo žiadnu kontrolu delegovaných právomocí v Pôdohospodárskej platobnej agentúre v rámci  
miestneho rozvoja vedeného komunitou, a to aj napriek neskorej implementácii a nízkemu čerpaniu.  
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR ako riadiaci orgán pre Integrovaný regionálny  
operačný program  
neevidovalo údaje o výške žiadaného, schváleného a zmluvného príspevku v rámci jednotlivých výziev  
miestnych akčných skupín v informačnom monitorovacom systéme, čím došlo k porušeniu nariadenia EÚ  
č. 1303/2013. Nevykonávalo transparentný výber odborných hodnotiteľov, nesprávne stanovilo merateľný  
ukazovateľ v rámci výzvy na prevádzkové náklady, nedodržiavalo lehoty stanovené vo výzvach  
a v riadiacej dokumentácii, kedy napr. proces od predloženia žiadosti o nenávratný finančný príspevok po  
uzavretie zmluvy trval aj 475 pracovných dní.  
Pôdohospodárska platobná agentúra ako sprostredkovateľský orgán pre Program rozvoja vidieka SR  
nedodržiavala lehoty stanovené v riadiacej dokumentácii, neprimerane predlžovala začatie kontroly  
verejného obstarávania, kedy dokumenty na kontrolu verejného obstarávania na projekty v priemere za  
33 tis. eur čakali v Pôdohospodárskej platobnej agentúre aj tri roky. Merateľné ukazovatele v rámci  
miestneho rozvoja vedeného komunitou, boli stanovené len formálne a neodzrkadľovali prínos pre región.  
V rámci kontroly v miestnych akčných skupinách boli zistené opakujúce sa nedostatky nízkej závažnosti, ktoré sa  
týkali nevykonávania záverečných hodnotení Stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou a sebahodnotení,  
neaktualizovania harmonogramov výziev a nedodržiavania stanovených lehôt. Za nesplnenie cieľových hodnôt  
merateľných ukazovateľov v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu hrozila viacerým miestnym  
akčným skupinám finančná sankcia. Rovnako si riadiaci orgán môže uplatniť sankciu za prekročenie povoleného  
limitu 20 % na prevádzkové náklady z celkovej implementácie za oba programy.  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
100%  
Pokrytie Slovenska miestnymi akčnými skupinami  
90%  
80%  
70%  
60%  
50%  
40%  
30%  
20%  
10%  
0%  
76% územia  
74% obcí  
52% obyvateľov  
Čo odporúčame  
NKÚ SR odporúča Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru NR SR pre hospodárske  
záležitosti, aby vzhľadom na nízke čerpanie finančných prostriedkov Programu rozvoja vidieka SR v programovom  
období 2014 2022, v rámci miestneho rozvoja vedeného komunitou, zaviazal Ministerstvo pôdohospodárstva a  
rozvoja vidieka SR:  
zabezpečiť efektívne a merateľné manažovanie systému riadenia stratégií miestneho rozvoja vedeného  
komunitou.  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom kontroly bolo posúdiť, či systém riadenia stratégií miestneho rozvoja bol nastavený tak, že dokázal plniť  
stanovené úlohy a zároveň vytváral predpoklady na plnenie cieľov v preverovanej oblasti.  
Rámec kontrolnej akcie  
Kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom o NKÚ SR a so štandardmi, ktoré vychádzajú zo základných princípov  
kontroly v rámci medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií. Kontrolovaným obdobím boli roky  
2017 až 2023 a súvisiace obdobia.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Miestny rozvoj vedený komunitou je nástroj na zapájanie miestnych aktérov do rozhodovania o sociálnom,  
environmentálnom a ekonomickom rozvoji svojho územia. Je založený na princípe zdola-nahor a na znakoch  
metódy LEADER, ktoré umožňujú presadiť vlastné riešenia problémov vidieckych oblastí, ktoré v plnej miere  
využívajú miestny rozvojový potenciál, sú realizované miestnymi obyvateľmi a sú dlhodobo udržateľné.  
V programovom období 2014 2020 bol miestny rozvoj vedený komunitou spolufinancovaný v SR z dvoch  
programov: Program rozvoja vidieka SR a Integrovaný regionálny operačný program, na základe viacodvetvových  
stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou, vypracovaných MAS.  
MAS ako realizátor a hlavný subjekt, prostredníctvom ktorého sa mali napĺňať potreby na miestnej úrovni,  
definované v stratégii miestneho rozvoja, predstavovali partnerstvo zoskupené z predstaviteľov verejných  
a súkromných miestnych spoločensko-hospodárskych záujmov, v ktorých na úrovni rozhodovania nemal ani orgán  
verejnej moci, ani žiadna záujmová skupina viac ako 49 % hlasovacích práv.  
2
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Hlavnou úlohou MAS bolo zvyšovanie kvality života na vidieku, rozvoj základných služieb pre obyvateľov s ohľadom  
na kultúrnu identitu, ochranu prírodného dedičstva, zlepšovanie podnikateľského prostredia, investície do miestnej  
infraštruktúry, propagácie cestovného ruchu a zvýšenia atraktivity vidieka. Tieto hlavné úlohy MAS mali zároveň  
napĺňať čiastkové programové ciele jednotlivých programov.  
Multifondové financovanie stratégií uplatňovalo rozdielne podmienky v rámci dvoch programov (odlišné pravidlá,  
rôzna riadiaca dokumentácia, implementačné postupy a iný spôsob použitia IT systému, resp. jeho nevyužitie), čo  
spôsobovalo zvlášť komplikované procesy, v ktorých sa MAS museli orientovať a projektoví manažéri sa tak museli  
v priebehu programového obdobia riadiť cca 110 verziami riadiacej dokumentácie.  
NKÚ SR zaslal 110 MAS dotazník týkajúci sa spokojnosti riadenia miestneho rozvoja vedeného komunitou  
na Slovensku, pričom na jednotlivé otázky odpovedalo 70 MAS. Dotazník tvorí prílohu č. 3 tejto Správy o výsledku  
kontroly. O výsledkoch dotazníka boli informované kontrolované subjekty MPRV SR, PPA a MIRRI SR. Najväčšie  
problémy, podľa MAS, predstavovali: dlhotrvajúca kontrola žiadostí o platbu (uviedlo 97 % MAS), prílišná byrokracia  
(93 %), časté zmeny pravidiel (77 %) a s tým súvisiaca komplikovanosť získania finančných príspevkov (70 %).  
Neskoré vyhlasovanie výziev a odborné hodnotenie  
Od začiatku programového obdobia 2014 2020 sa vyskytovali problémy s vyhlasovaním výziev pre MAS  
a dodržiavaním indikatívneho harmonogramu výziev na predkladanie žiadostí o NFP. Prehľad výziev, ktoré  
vyhlasovali riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán a MAS, znázorňuje nasledujúci obrázok.  
Obrázok č. 1: Vyhlasované výzvy MPRV SR, PPA a MAS  
MPRV SR -  
Riadiaci orgán  
pre IROP  
výzva na implementáciu stratégie  
CLLD  
výzva na prevádzkové náklady  
MAS  
(v danom čase)  
výzvy na predkladanie  
žiadostí o poskytnutie NFP/  
príspevku  
užívatelia/  
prijímatelia  
so schváleným  
štatútom  
a stratégiou  
CLLD  
PPA -  
Sprostredkovateľský  
orgán pre PRV  
výzva na implementáciu stratégie  
CLLD  
výzva na prevádzkové náklady  
Zdroj: Spracovanie NKÚ SR  
Výzvy vyhlásené PPA  
Na prípravnú podporu, v rámci ktorej mohli MAS čerpať príspevok na prípravu stratégií a úhradu administratívnych  
nákladov, vyhlásila PPA prvú výzvu v máji 2015. Výška podpory bola v rozmedzí od 5 tis. do 15 tis. eur. PPA trvalo  
vyplatenie finančných prostriedkov v priemere 500 pracovných dní, teda dva roky od predloženia žiadosti o NFP.  
MPRV SR bolo zodpovedné za výber stratégií a udelenie štatútu MAS do konca roka 2017. Prvé dve výzvy boli  
zrušené, a to v období medzi februárom 2016 až aprílom 2017. Slovenská republika ukončila schvaľovanie  
stratégií, ktoré MAS vypracovali v roku 2015 až v marci 2018, a to na základe tretej vyhlásenej výzvy, čo bolo  
v rozpore s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013. Uvedené konštatoval aj Európsky dvor  
audítorov, podľa ktorého SR ako jediná krajina zo vzorky nesplnila absolútny termín na ukončenie výberu stratégií,  
pričom tento proces trval 28 mesiacov.  
Pre podopatrenie 19.3 - Príprava a vykonávanie činností spolupráce MAS s plánovanou podporou 6,3 mil. eur  
nebola ku dňu ukončenia kontroly vyhlásená žiadna výzva.  
3
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Výzvy vyhlásené v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu  
regionálneho operačného programu, bola vyhlásená 6. 4. 2018 a proces od predloženia žiadostí o NFP po uzavretie  
zmluvy trval MPRV SR v priemere 255 pracovných dní.  
MPRV SR vyhlásilo dve výzvy na financovanie prevádzkových nákladov MAS, spojených s riadením  
uskutočňovania stratégií. Alokácia na výzvy určené na financovanie prevádzkových nákladov MAS, bola 31,7 mil.  
eur ktorá bola následne znížená na sumu 21,2 mil. eur. Prvá výzva bola vyhlásená v roku 2017 a druhá v roku  
2019. Do júla 2018, kedy boli vyplatené prvé finančné prostriedky, museli MAS financovať prevádzku  
v rámci vlastných zdrojov prostredníctvom výberu zvýšených členských príspevkov či úverov, čo ohrozilo  
udržateľnosť samotných MAS. Zo vzorky 16 MAS až 13 MAS čerpalo úver či pôžičku. Financovanie príspevkami  
svojich členov využilo všetkých 16 kontrolovaných MAS. Od roku 2015, kedy MAS vypracovali svoje stratégie, do  
roku 2023 použila každá MAS v priemere 105 000 eur z členských príspevkov.  
NKÚ SR zistil, že dve MAS čerpali finančné prostriedky na prevádzkové náklady v rámci dvoch výziev na prevádzku  
z Integrovaného regionálneho operačného programu spolu v sume 288 536,87 eur, pričom aj napriek vyhláseným  
výzvam neboli realizované žiadne projekty na základe ich stratégií. Schválením žiadosti o platbu zo strany  
riadiaceho orgánu a vyhlásením výziev MAS však potrebné merateľné ukazovatele splnili a boli v zmysle zmluvy o  
poskytnutí NFP oprávnené tieto finančné prostriedky čerpať. Zmluvy o poskytnutí NFP na implementáciu stratégií  
boli v obidvoch prípadoch ukončené formou dohody.  
NKÚ SR konštatoval, že neskoré vyhlasovanie výziev a nedodržiavanie indikatívneho harmonogramu výziev  
predstavovalo zlé plánovanie zo strany MPRV SR, ktorý bol v tom čase riadiacim orgánom pre oba programy.  
Závažným zistením bolo, že žiadny dokument v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu  
k riadeniu prioritnej osi 5 neupravoval spôsob výberu odborných hodnotiteľov (napr. prostredníctvom ITMS2014+).  
Uvedené hodnotí NKÚ SR ako netransparentné konanie zo strany kontrolovaného subjektu MIRRI SR.  
Obrázok č. 2: Časová os implementácie Programu rozvoja vidieka SR a Integrovaného regionálneho operačného programu  
Zdroj: PPA, MIRRI SR, spracovanie NKÚ SR  
4
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Prvé výzvy mohli MAS začať vyhlasovať až v roku 2019, čo bolo na konci programového obdobia. Žiadosti o platbu  
na implementáciu stratégie začali byť preplácané až v júni roku 2022 (Program rozvoja vidieka SR) a v marci 2022  
(Integrovaný regionálny operačný program). Niektoré MAS v čase výkonu kontroly nemali z Programu rozvoja  
vidieka SR preplatenú ani jednu žiadosť o platbu na implementáciu stratégie.  
Čerpanie Integrovaného regionálneho operačného programu a programu  
rozvoja vidieka SR  
V rámci Integrovaného regionálneho operačného programu boli k 31. 12. 2014 finančné prostriedky na prioritnú os  
5 alokované vo výške 100 mil. eur (zdroj EÚ), pričom táto suma sa v priebehu rokov 2017 – 2023 postupne  
znižovala na úroveň 55,1 mil. eur (zdroj EÚ), čo predstavovalo pokles až o 44,89 %. Čerpanie za prioritnú os 5  
predstavovalo 64,3 mil. eur. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov muselo byť viac ako 9,2 mil. eur  
uhradených z kapitoly štátneho rozpočtu, čím bol porušený zákon o finančnej kontrole a audite.  
Z celkovej výšky čerpania predstavovali finančné prostriedky na prevádzkové náklady sumu 20,2 mil. eur, čo  
predstavovalo 31,44 % a na implementáciu stratégií sumu 44,1 mil. eur, t. j. 68,56 %.  
V rámci Programu rozvoja vidieka SR pre LEADER bola alokácia k 31. 12. 2015 v sume 77,2 mil. eur (zdroj EÚ)  
a k 31. 12. 2023, po dodatočnom navýšení finančných prostriedkov, bola alokácia na sumu 106,8 mil. eur. Zvýšenie  
alokácie bolo v dôsledku schválenia prechodného obdobia, čím nastalo predĺženie Programu rozvoja vidieka SR  
do roka 2022 s možnosťou čerpania až do 31. 12. 2025. Išlo o presun finančných prostriedkov zo Strategického  
plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 až 2027.  
Čerpanie k 30. 6. 2024 za Program rozvoja vidieka SR v rámci opatrenia LEADER bolo nízke, a to 11,8 mil. eur  
(zdroj EÚ), čo predstavuje len 11-percentný podiel čerpania na celkovej alokácii.  
Graf č. 1: Alokácia na začiatku programového obdobia a k 31. 12. 2023 a čerpanie (EÚ zdroj, v mil. eur)  
120  
106,8  
100  
100  
77,2  
80  
60  
64,3  
55,1  
40  
20  
0
11,8  
PRV  
IROP  
alokácia na začiatku PO  
alokácia k 31.12.2023  
čerpanie k júlu 2024  
Zdroj: MIRRI SR a PPA, spracovanie NKÚ SR  
5
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Nedostatky v procese nastavenia systému implementácie miestneho  
rozvoja vedeného komunitou  
Mimoriadne rozsiahla riadiaca dokumentácia a jej neskoré zverejnenie  
Príručka pre prijímateľa NFP pre Program rozvoja vidieka SR bola účinná až od 1. 4. 2019, pričom prvé zmluvy  
o poskytnutí NFP pre podopatrenie 19.4 nadobudli účinnosť v novembri 2018, z čoho vyplýva, že v čase účinnosti  
zmluvy neexistoval platný dokument upravujúci povinnosti MAS ako prijímateľa. V rámci Integrovaného  
regionálneho operačného programu neexistoval v čase platnosti prvej zmluvy o poskytnutí NFP na prevádzku MAS  
dokument (príručka pre prijímateľa) upravujúci ich povinnosti.  
Riadiaca dokumentácia pre oba programy predstavovala veľké množstvo dokumentácie, ktorou sa museli  
projektoví manažéri MAS riadiť a orientovať sa v nej v čase. Celkovo bolo účinných až cca 110 verzií dokumentov  
riadiacej dokumentácie počas celého programového obdobia. MIRRI SR nevedelo preukázať nadobudnutie  
účinnosti Implementačného modelu CLLD vo verzii 1.5. NKÚ SR konštatoval riziko nárastu chybovosti zo strany  
MAS, ktoré mohlo vzniknúť v dôsledku častých aktualizácií tak rozsiahlej riadiacej dokumentácie, ako bolo použité  
v rámci miestneho rozvoja vedeného komunitou, ako aj v nadväznosti na jej neskoré vydanie.  
Nevykonanie strednodobého hodnotenia stratégie miestneho rozvoja  
vedeného komunitou  
MAS mali vykonať v roku 2020 strednodobé hodnotenie stratégií v nadväznosti na vypracovanie aktualizácie  
stratégie. Gestor miestneho rozvoja vedeného komunitou však rozhodol o zrušení strednodobých hodnotení, ktoré  
ani neboli nikdy vykonané. Tým, že bola implementácia výrazne posunutá, v roku 2020 ani nebolo možné vykonať  
strednodobé hodnotenie stratégií MAS, pretože nebolo čo hodnotiť, keďže prvé projekty sa začali preplácať až v  
roku 2022. NKÚ SR však konštatoval dôležitosť vykonania hodnotenia a aktualizácie stratégie MAS, aby sa mohli  
adekvátne meniť merateľné ukazovatele vzhľadom na vyvíjajúce sa prostredie a meniace sa potreby regiónu.  
Splnenie limitu 20 % prevádzkových nákladov  
Najväčší problém pre MAS predstavoval záväzok vyčerpať maximálne 20 % prevádzkových nákladov na celé  
programové obdobie z celkovej implementácie stratégie, pričom limit stanovený Nariadením Európskeho  
parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 bol 25 %. Keďže sa 20-percentný limit počíta z celkovej implementácie  
a Program rozvoja vidieka SR bude dobiehať až do roku 2025, v čase výkonu kontroly nebolo možné definitívne  
konštatovať, koľko MAS nespĺňalo tento limit a hrozilo by im vrátenie časti NFP v prípade, ak by si riadiaci orgán  
uplatnil sankciu. Uvedené bolo predmetom dotazníka NKÚ SR pre MAS, v ktorom viac ako 72 % MAS uviedlo, že  
im hrozí vrátenie alikvotnej časti financií na chod MAS.  
Väčšina MAS čerpala maximum sumy, teda 20 % z celkových finančných prostriedkov určených na implementáciu  
stratégie. Ani tieto zdroje však nevedeli pokryť náklady, ktoré MAS vynakladala na svoju prevádzku. Boli tak  
mesiace či roky, kedy musela poberať zvýšené členské príspevky, bankové úvery či iné pôžičky, aby mohla zaplatiť  
svojich zamestnancov a samotnú prevádzku kancelárie. Nebolo raritou, keď v kancelárii MAS pracovali  
zamestnanci na znížené úväzky aj niekoľko mesiacov, či v MAS pôsobil iba jeden zamestnanec.  
Merateľné ukazovatele  
Riadiaci orgán pre Program rozvoja vidieka SR aj pre Integrovaný regionálny operačný program stanovil merateľné  
ukazovatele v rámci prevádzkových nákladov tak, že NKÚ SR nevedel merať/vyhodnotiť pokrok, ktorý mal byť  
prostredníctvom nich dosiahnutý. Stanovené merateľné ukazovatele (počet obyvateľov, ktorých pokrývajú MAS,  
počet vybraných MAS a počet MAS, ktorým bude poskytnuté financovanie prevádzkových nákladov na chod MAS)  
umožňovali čerpanie bez nutnosti implementovať stratégiu. Ich splnenie predpokladalo nadobudnutie účinnosti  
zmluvy o poskytnutí NFP a schválenie akejkoľvek sumy v žiadosti o platbu. Keďže výzva na financovanie  
implementácie stratégií bola vyhlásená až 6. 4. 2018, teda takmer po pol roku od vyhlásenia výzvy na prevádzkové  
náklady, MAS ani nebolo umožnené v tomto čase implementovať svoje stratégie.  
6
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 na zabezpečenie súladu so stratégiou  
miestneho rozvoja vedeného komunitou, MAS pri výbere operácií mala postupovať tak, že sa tieto operácie mali  
zoradiť podľa ich prispievania k plneniu cieľov a zámerov ich stratégie. To sa však nedialo, keďže MAS čelili  
nízkemu záujmu žiadateľov, kedy im na základe vyhlásených výziev nebola predložená žiadna žiadosť aj 24  
hodnotiacich kôl, čo predstavovalo čakanie vyše dvoch rokov. V roku 2015, teda v čase vypracovania stratégií bola  
situácia úplne odlišná než v čase, kedy MAS reálne vyhlasovali výzvy, čo bolo až po štyroch rokoch. Územie a jeho  
potreby sa vyvíjajú, no MAS nebolo umožnené meniť svoje stratégie výraznejším spôsobom tak, aby boli alikvotne  
upravené aj merateľné ukazovatele. Aj z uvedeného dôvodu mali MAS problémy s napĺňaním merateľných  
ukazovateľov, ku ktorým sa zaviazali v zmluve o poskytnutí NFP. Integrovaný regionálny operačný program 2014  
2020 bol ukončený k 31. 12. 2023 a 14 zo 16 MAS, ktoré tvorili vzorku NKÚ SR, nenaplnilo všetky merateľné  
ukazovatele a riadiaci orgán si mohol uplatniť sankciu vyplývajúcu zo zmluvy o poskytnutí NFP z dôvodu  
podstatného porušenia zmluvných podmienok.  
V tejto súvislosti sa MIRRI SR vyjadrilo, že vzhľadom na situáciu, za akej boli predmetné projekty implementované,  
nebudú MAS, ktoré nenaplnili plánované hodnoty merateľných ukazovateľov, sankcionované. Uvedené  
konštatovanie sa vzťahuje na všetky MAS, nielen na preverovanú vzorku.  
V súvislosti s procesmi v oblasti monitorovania sa sledovaním merateľných ukazovateľov na úrovni projektov  
v Programe rozvoja vidieka SR hodnotil pokrok jednotlivých projektov u prijímateľov, avšak nedochádzalo  
k systematickému hodnoteniu celkového prínosu týchto projektov pre implementáciu stratégie MAS. V rámci  
uzatváraných zmlúv o NFP neboli stanovené merateľné ukazovatele, ktoré by preukazovali prínos pre región  
v rámci implementácie stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou pre Program rozvoja vidieka SR tak, ako  
to bolo v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu.  
Opodstatnenosť duplicitných kontrol  
Výsledky kontrol NKÚ SR preukázali chybovosť s nízkou závažnosťou aj na strane MAS. Zistené boli nedostatky  
v protokoloch o výbere žiadostí o príspevok, pochybenia pri zadávaní údajov do ITMS2014+, nevykonávanie  
sebahodnotenia implementácií stratégie či záverečného hodnotenia. Ďalej MAS nevyhodnocovali vlastné  
ukazovatele uvedené v stratégii a nedodržiavali stanovené lehoty. V nadväznosti na stratégie bolo taktiež zistené,  
že MAS nepredkladali správy z vyhodnotenia indikátorov uvedených v stratégii Monitorovaciemu výboru MAS, ako  
aj skutočnosť, že výkonný orgán MAS neschvaľoval správy o implementácii stratégie. Na základe uvedeného NKÚ  
SR považuje výkon duplicitných kontrol riadiaceho orgánu a PPA v mnohých prípadoch za opodstatnený. V prípade  
PPA to bola duplicita kontroly iba po uzavretie zmluvy s prijímateľom, keďže následne MAS bola vynechaná  
z procesov implementácie projektu. Iba 13 MAS v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu bolo  
oprávnených samostatne uzatvárať zmluvy s užívateľmi v rámci aktivity A1 (podpora podnikania a inovácií). Pričom  
uvedený postup samostatného konania v rámci všetkých aktivít nebol upravený Systémom riadenia miestneho  
rozvoja vedeného komunitou.  
Nedodržiavanie lehôt a nezverejňovanie dokumentácie  
Veľkým problémom pre MAS boli dlhé lehoty na kontrolu verejného obstarávania zo strany PPA. Interným  
usmernením bola PPA stanovená lehota na výkon kontroly na maximálne 30 pracovných dní od zaslania  
oznámenia o začatí kontroly verejného obstarávania prijímateľovi. Avšak podklady k verejnému obstarávaniu čakali  
na kontrolu v niektorých prípadoch aj tri roky, kým PPA zaslala oznámenie, že začala kontrolu. Najdlhší proces  
kontroly verejného obstarávania od ukončenia procesov MAS na PPA bol identifikovaný v dĺžke trvania 777  
pracovných dní. Uvedené spôsobovalo neistotu na strane MAS aj prijímateľa/žiadateľa, keďže z dôvodu zdĺhavej  
kontroly, ktorá trvala aj niekoľko rokov, sa menili ceny, za ktoré boli vysúťažené tovary, služby alebo stavebné  
práce. Tri roky boli MAS obmedzené v konaní, keďže nemohli realizovať projekty, resp. na vlastnú zodpovednosť.  
Pokiaľ by PPA identifikovala neoprávnené výdavky alebo závažné zistenia vo verejnom obstarávaní a nepripustila  
by výdavky do financovania, prijímateľ by nedostal refundované finančné prostriedky v plnej výške alebo jej časti.  
Pritom v zmluve o NFP bolo určené, že projekt má byť zrealizovaný do 18 mesiacov od podpisu zmluvy.  
7
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Priemerná doba kontroly žiadosti o platbu zo strany PPA bola 184 pracovných dní a maximálna (zo vzorky NKÚ  
SR) 437 pracovných dní. Preto NKÚ SR konštatoval, že PPA nevytvorila pre žiadateľov dostatočné podmienky na  
realizáciu projektov, ktoré pri podaní žiadosti o NFP žiadatelia nemohli predpokladať.  
Z dôvodu nedodržiavania lehôt na vykonanie administratívnej finančnej kontroly žiadosti o platbu v rámci  
Integrovaného regionálneho operačného programu sa užívateľovi predlžovala doba udržateľnosti projektov, čo  
malo vplyv napr. na dĺžku obdobia, v rámci ktorého bol užívateľ povinný zamestnávať pracovníka.  
Preverením dodržiavania povinností MIRRI SR a PPA, súvisiacich s evidenciou údajov a dokumentácie  
v ITMS2014+, na vybranej vzorke projektov bolo zistené nedodržiavanie lehôt. Na MIRRI SR bola identifikovaná  
najdlhšia lehota viac ako päť rokov. Zároveň MIRRI SR nezverejnilo Výročnú správu o vykonávaní za rok 2022, čo  
nebolo v súlade s príslušnou legislatívou.  
Nedostatočná koordinácia a komunikácia  
Pre vecné a časové zlaďovanie činností vo vzťahu k riadeniu a implementácii miestneho rozvoja vedeného  
komunitou bol v roku 2015 zriadený Koordinačný výbor pre miestny rozvoj vedený komunitou v zastúpení MPRV  
SR, ako riadiaceho orgánu pre Integrovaný regionálny operačný program a pre Program rozvoja vidieka SR a PPA.  
Jeho úlohou bolo prerokovávať identifikované problémové oblasti prípravy, riadenia a implementácie miestneho  
rozvoja vedeného komunitou a navrhovať riešenia. Štatút Koordinačného výboru pre miestny rozvoj vedený  
komunitou neobsahoval stanovenie záväznej frekvencie jeho zasadaní. Zasadal celkovo jedenásťkrát, a to v čase  
od 2. 7. 2015 do 4. 2. 2020. Na stretnutiach bola viackrát zdôraznená potreba lepšej koordinácie a informovanosti  
medzi subjektmi a opakovane bolo konštatované, že úlohy, ktoré boli dané z minulých stretnutí, neboli splnené.  
Žiadne následky však neboli vyvodené a k náprave nedošlo. Podľa NKÚ SR mal Koordinačný výbor pre miestny  
rozvoj vedený komunitou zvýšiť frekvenciu stretávania sa a prijímať opatrenia na zlepšenie práve od roku 2020.  
Dôvodom bolo, že operačné programy už neboli pod jedným ministerstvom a tri roky pred ukončením  
Integrovaného regionálneho operačného programu nebol preplatený žiadny projekt v rámci implementácie  
stratégie.  
Zamestnanci MAS neboli dostatočne vyškolení a nedisponovali dostatočnými skúsenosťami. NKÚ SR konštatoval,  
že organizované aktivity nedokázali dostatočne pripraviť MAS na plynulú realizáciu ich povinností. Nasvedčujú  
tomu aj vyjadrenia MAS v dotazníkovom prieskume NKÚ SR, podľa ktorých sa školenia každoročne opakovali  
v rovnakej štruktúre s uvedením všeobecných informácií. Pozitívnu úlohu zohrávala Národná sieť MAS SR, ktorá  
detailne vykonávala školenie o systéme hodnotenia žiadostí o NFP. Chýbala však včasná a dostatočná podpora  
zo strany MIRRI SR či PPA pri problémoch s implementáciou. PPA odpovedala na niektoré otázky MAS aj niekoľko  
mesiacov. Národná sieť rozvoja vidieka SR na svojom webovom sídle v rámci často kladených otázok zverejňovala  
aj odpovede PPA, ktoré boli predmetom kritiky zo strany MAS. Išlo napr. o odpovede, že k uvedenej otázke sa PPA  
vyjadrila v minulosti na školení s uvedením konkrétneho školenia alebo, že PPA sa k otázkam oprávnenosti  
výdavkov nevyjadruje z dôvodu konfliktu záujmov. PPA tiež zverejnila oznámenie, že MAS a žiadateľom o NFP v  
rámci implementácie LEADER, nebude naďalej zverejňovať odpovede na otázky zo strany MAS a žiadateľov, ktoré  
sa týkajú oprávnenosti výdavkov pre jednotlivé podopatrenia a rovnako oprávnenosti žiadateľa v rámci jednotlivých  
podopatrení. MIRRI SR si napr. vyhradilo právo priebežne odpovedať iba na tie otázky, pri ktorých nebude potrebné  
hlbšie skúmanie a zložitejšia problematika.  
Rozdielnosť postupov mas v rámci ProgramU rozvoja vidieka SR  
a IntegrovanÉHO regionálnEHO operačnÉHO programu  
Systém implementácie v rámci oboch programoch bol úplne odlišný. V Integrovanom regionálnom operačnom  
programe sa uzatvárali zmluvy o poskytnutí finančného príspevku medzi MAS a užívateľom (realizátorom stratégie).  
MAS bola v procesoch realizácie a kontroly projektov medzičlánkom, ktorý vykonával prvotnú kontrolu predkladanej  
žiadosti o platbu a následne predložil agregovanú žiadosť o platbu na MIRRI SR. Po jej schválení boli finančné  
prostriedky zaslané najskôr na účet MAS a až následne na účet užívateľa.  
8
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Pri Programe rozvoja vidieka SR sa uzatvárala zmluva medzi PPA a prijímateľom. Žiadosť o platbu predkladal  
prijímateľ priamo na PPA a po jej schválení boli finančné prostriedky zaslané rovno na účet prijímateľa. MAS nebola  
do týchto procesov zapojená a dostávala informácie iba na vedomie.  
Ďalším významným zistením bolo, že MIRRI SR začalo používať systém ITMS2014+ až po schválení žiadosti  
o
príspevok u žiadateľa, čím nebola zo strany riadiaceho orgánu zabezpečená transparentnosť  
a kontrolovateľnosť procesov implementácie Európskych štrukturálnych a investičných fondov. Nastavením takto  
stanovených procesov došlo k porušeniu čl. 125 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1303/2013. Pritom  
PPA pracovala so systémom ITMS2014+ od predloženia žiadosti o NFP žiadateľom až po ukončenie projektu.  
Porovnanie MAS v Slovenskej republike a Českej republike  
v Programovam období 2014 – 2020  
MAS boli v Českej republike a SR financované z fondov EÚ, štátneho rozpočtu, z príspevkov od členov a pôžičiek.  
Na rozdiel od Českej republiky, kde bol určený dobrovoľný paušálny príspevok za každého obyvateľa obce vo  
výške napr. 20 Kč, ktorý bol uhradený takmer všetkými obcami, príspevky od členov v SR často slúžili na  
zabezpečenie fungovania MAS. V obidvoch krajinách bol spôsob financovania MAS rozdelený na financovanie  
realizácie stratégie a na financovanie prevádzkových nákladov a nákladov na oživenie. Uplatňovaný bol  
multifondový prístup, t. j. MAS boli financované minimálne z dvoch rozdielnych fondov. Kým v SR v programovom  
období 2014 – 2020 boli do realizácie stratégie zapojené dva fondy (EPFRV a EFRR), v Českej republike sa okrem  
nich na financovaní podieľal aj Európsky sociálny fond a ďalšie dva operačné programy Zamestnanosť a Životné  
prostredie. Prevádzkové náklady boli v SR financované z Programu rozvoja vidieka SR a Integrovaného  
regionálneho operačného programu (pričom sa rozlišovalo, či ide o MAS v menej alebo viac rozvinutom regióne).  
V Českej republike to bolo len z Integrovaného regionálneho operačného programu. Od roku 2024 sa v rámci SR  
uhrádzajú prevádzkové náklady iba z Programu rozvoja vidieka SR.  
Rozdielna bola maximálna výška podpory na jeden projekt. Na Slovensku bolo na jeden projekt možné získať  
podporu do výšky 100 tis. eur z celkových oprávnených nákladov z každého z oboch programov. V Českej  
republike išlo o vyššiu sumu, keď v rámci Programu rozvoja vidieka bolo možné získať na jeden projekt 200 tis. eur  
a prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu dokonca nebol stanovený žiaden limit.  
Európska legislatíva umožňovala podporu pri prevádzkových nákladoch na úrovni 25 % z celkových verejných  
nákladov, ktoré vznikli v rámci stratégie. Limit na prevádzkové náklady a náklady na oživenie bol však v SR  
stanovený na úrovni 20 % a v Českej republike na 25 % z celkových oprávnených nákladov.  
V obidvoch krajinách bola pri niektorých kategóriách nákladov stanovená maximálna výška oprávnených nákladov,  
ktoré sa týkali predovšetkým mzdových výdavkov v MAS, sadzieb na dohody o prácach vykonávaných mimo  
pracovného pomeru a pod.  
V rámci MAS boli v SR aj v Českej republike podporované a financované rovnaké aktivity a činnosti.  
V roku 2016 vykonal NKÚ ČR kontrolu Peněžní prostředky Evropské unie a státního rozpočtu určené na podporu  
místního rozvoje v rámci iniciativy LEADER prostřednictvím Programu rozvoje venkova, ktorá bola zameraná aj na  
nastavenie poskytovania dotácií v programovom období 2014 až 2020. Identifikované boli najmä problémy so  
zdĺhavým schvaľovaním stratégií a s m spojeným výpadkom financovania MAS a oneskoreným začatím čerpania  
dotácií. Za prvé tri roky neboli v rámci miestneho rozvoja vedeného komunitou čerpané žiadne prostriedky z fondov  
EÚ. V Českej republike boli priemerne preplácané projekty do 3 až 6 mesiacov od podania žiadosti o platbu.  
Omeškanie bolo iba výnimočné, a to v prípade komplikácií. MAS mohli od roku 2016 požiadať aj o priebežné platby,  
pričom boli vyplatené do jedného mesiaca od podania žiadostí o platbu. Pre porovnanie, v SR boli preplatené prvé  
projekty na implementáciu stratégií po ôsmich rokoch od začiatku programového obdobia a prijímatelia čakali  
v rámci Programu rozvoja vidieka SR na preplatenie žiadosti o platbu v priemere 3 roky, pričom najdlhšia lehota  
bola takmer 5 rokov. MAS čakali na poskytnutie finančných prostriedkov na prevádzkové náklady jeden rok a viac.  
9
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Česká republika vyhlásila v rámci programového obdobia 2021 až 2027 niekoľko výziev cez Integrovaný regionálny  
operačný program už v roku 2023. SR v rámci obdobia 2023 až 2027 však k dátumu ukončenia kontroly nevyhlásila  
ani výzvu pre udelenie štatútu MAS. Európska komisia schválila koncom roka 2023 prvú modifikáciu strategického  
plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie 2023 až 2027. S účinnosťou od 1. 11. 2024 bol v SR  
schválený zákon č. 247/2024 Z. z. o príspevkoch poskytovaných z EFFRV a o zmene a doplnení niektorých  
zákonov.  
Podľa dostupnej informácie z MPRV SR, v druhej polovici roka 2024 sa plánuje vykonať 2. modifikácia  
strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 až 2027.  
MAS v SR disponovali nižšími finančnými prostriedkami na jeden projekt i na prevádzkové náklady,  
a žiadosti o platbu boli prijímateľom uhrádzané výrazne neskôr ako v Českej republike.  
Záver  
Základnou myšlienkou LEADER bolo zriadenie verejno-súkromného partnerstva na účely zjednodušenia  
a urýchlenia procesov implementácie stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou. Výsledkom však bolo, že  
oba programy mali vlastné pravidlá a postupy, čo spôsobovalo komplikovanosť a náročnosť procesov. Napriek  
tomu, že oba programy boli do roku 2020 riadené MPRV SR, neprebiehali procesy koordinovaným spôsobom. NKÚ  
SR konštatuje nedostatočnú koordináciu a komunikáciu medzi riadiacimi orgánmi MPRV SR, MIRRI SR a PPA,  
ako aj zložito nastavenú implementáciu projektov.  
Nedodržanie lehôt zo strany PPA v konaní o žiadosti o NFP a procese spracovania žiadosti o platbu  
a neprimerané predlžovanie začatia kontroly verejného obstarávania boli jedným z hlavných dôvodov pomalej  
implementácie systému miestneho rozvoja vedeného komunitou. Následkom bolo nízke čerpanie, ktoré v čase  
výkonu kontroly za Program rozvoja vidieka SR, v rámci opatrenia LEADER, predstavovalo len 11-percentný podiel  
čerpania z celkovej alokácie. Uvedené predstavuje riziko nedočerpania finančných prostriedkov, a to najmä  
s ohľadom na termín oprávnenosti výdavkov do 31. 12. 2025. V prípade, že sa prostriedky z európskych fondov  
nevyužijú kvôli nedostatočnému riadeniu zo strany štátnych inštitúcií, budú musieť byť projekty financované zo  
štátneho rozpočtu, čím sa bude iba navyšovať deficit SR alebo sa projekty nezrealizujú vôbec.  
Výrazná rozdielnosť postupov implementácie v rámci miestneho rozvoja vedeného komunitou je zrejmá. Náročnosť  
celého systému získania finančných prostriedkov, či v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu  
alebo Programu rozvoja vidieka SR však bola rovnaká. Žiadateľ, MAS, ale aj PPA/MIRRI SR, museli uskutočniť  
veľké množstvo úkonov, aby v konečnom dôsledku bolo prijímateľovi/užívateľovi preplatených v priemere 33 tis.  
eur. Celý proces kontroly a implementácie jednotlivých projektov, či už na PPA, MIRRI SR alebo pre samotného  
žiadateľa/prijímateľa bol zdĺhavý a hlavne komplikovaný. Náročnosť všetkých procesov je znázornená v prílohe č.  
1 a č. 2 tejto Správy o výsledku kontroly.  
MPRV SR funkciu riadiaceho orgánu pre LEADER vykonávalo v programovom období 2007 až 2013.  
V Záverečnej správe Ex-post hodnotenia Programu rozvoja vidieka SR za obdobie 2007 až 2013 bola kriticky  
hodnotená najmä prvá polovica obdobia, kedy bol problémom pomalý výber MAS, časté administratívne zmeny,  
pomalé uzatváranie zmlúv s konečnými prijímateľmi realizujúcimi projekty a časté zmeny usmernení zo strany  
riadiaceho orgánu. Situácia sa zopakovala aj v programovom období 2014 až 2020 (resp. 2022). Ku dňu ukončenia  
kontroly bolo čerpanie na úrovni cca 11 %, čo predstavuje záväzok pre PPA vyčerpať cca 94,9 mil. eur. Vzhľadom  
na to, že v čase ukončenia výkonu kontroly nebola v rámci programového obdobia 2023 až 2027 vyhlásená ani len  
výzva na udelenie štatútov pre MAS, NKÚ SR poukazuje na možné riziko oneskorenej implementácie miestneho  
rozvoja vedeného komunitou. V zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2021/1060 sa mal  
uskutočniť výber stratégií v rámci programového obdobia 2023 až 2027 v priebehu 12 mesiacov od dátumu  
rozhodnutia o schválení Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 až 2027. Európska  
komisia schválila Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027 dňa 24. 11. 2022.  
V rámci projektov miestneho rozvoja vedeného komunitou z Programu rozvoja vidieka SR a Integrovaného  
regionálneho operačného programu mal najvyšší podiel verejný sektor (takmer 80 %). Len niečo vyše 20 % bolo  
projektov zo súkromného sektora a občianskych združení. V rámci 105 aktívnych MAS boli podporené projekty  
v 819 obciach (z celkového počtu 2 890 obcí na Slovensku) a 34 miest. Väčšina projektov, ktoré boli predmetom  
10  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
kontroly na jednotlivých MAS spadala medzi projekty verejných služieb podporovaných miestnymi samosprávami.  
Išlo najmä o projekty obcí, ktoré investovali do rekonštrukcie verejných budov (cca 90 kultúrnych domov a 80 domov  
smútku), výstavby chodníkov, ciest a športovísk, ale aj úpravy verejných priestranstiev. Pre porovnanie, v Českej  
republike bol rozsah podporovaných aktivít omnoho širší, čo vyplývalo aj z vyššieho počtu zapojených operačných  
programov. S pomocou MAS boli podporené najmä projekty na obstaranie a modernizáciu techniky pre rastlinnú  
a živočíšnu výrobu, modernizáciu školských zariadení vrátane zvýšenia ich energetickej efektívnosti, zakladanie  
a rozvoj malých podnikov a pod.  
Funkčnosť MAS je pre lokálny rozvoj významná. MAS má svoje opodstatnenie, lebo spája prirodzené regióny, ktoré  
sú historicky prepojené, má rurálny charakter, najlepšie pozná potreby regiónov a vie, aké projekty treba zrealizovať  
pre rozvoj lokálnej ekonomiky. Prostredníctvom MAS mohli realizovať projekty aj malé obce, ktoré by boli inak  
znevýhodnené, lebo by neboli oprávnenými žiadateľmi. Preto – pokiaľ štátne inštitúcie neplnia svoju úlohu  
dostatočne, mali by za to prevziať zodpovednosť, aby nedošlo k zániku MAS, čo by viedlo k rozpadu celého  
nástroja miestneho rozvoja vedeného komunitou v podmienkach SR.  
MAS v rámci realizovaného dotazníka NKÚ SR, ktorý bol zameraný na zisťovanie skúseností s implementáciou  
systému miestneho rozvoja vedeného komunitou v podmienkach SR, poukázali na také problémy, ako je dlhý  
proces schvaľovania, byrokratická záťaž, či nejednotnosť pravidiel vzťahujúcich sa na jednotlivé fondy. Uvedené  
skutočnosti mohli žiadateľov demotivovať pri predkladaní žiadostí o NFP, resp. žiadostí o príspevok.  
Pozitívnu úlohu v procese implementácie zohrala Národná sieť MAS SR, ktorá takmer od začiatku programového  
obdobia 2014 až 2020 (resp. 2022) predkladala svoje pripomienky na príslušné riadiace orgány a PPA,  
organizovala školenia pre MAS a navrhovala riešenia a zjednodušenia, a to formou listov (len za roky 2022 2023  
ich bolo cca 24), pracovných stretnutí (v rovnakom období cca 14), konferencií, mediálnych výstupov, petície a pod.  
Tieto však boli zo strany riadiacich orgánov/PPA aplikované len v minimálnej miere a nevenovali dostatočnú  
pozornosť podnetom “zdola“.  
Reakcie kontrolovaných subjektov  
Z vykonaných kontrol bolo vypracovaných 18 protokolov o výsledku kontroly a jeden záznam o výsledku kontroly.  
Záznam o výsledku kontroly, kde sa uzavrela kontrola bez kontrolných zistení, bol v subjekte Partnerstvo Muránska  
planina – Čierny Hron (MAS). Ostatné MAS aj s MPRV SR, MIRRI SR a PPA boli ukončené protokolmi. Námietky  
proti pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení vzniesli iba dva kontrolované subjekty, a to MAS  
OLŠAVA-TORYSA, o. z., a MAS ROŇAVA, o. z. Podľa oznámení o výsledku preverenia námietok bola v niektorých  
prípadoch potvrdená ich úplná opodstatnenosť, v niektorých prípadoch ich čiastočná opodstatnenosť a v niektorých  
prípadoch nebola potvrdená ich opodstatnenosť. K uvedeným dvom protokolom o výsledku kontroly boli  
vyhotovené dodatky. Všetkých 18 subjektov sa zaviazalo prijať na odstránenie zistených nedostatkov opatrenia,  
ktorých plnenie bude NKÚ SR v rámci svojej činnosti monitorovať.  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR  
Dobrovičova 12  
824 73 Bratislava 26  
812 66 Bratislava  
MIRRI SR  
Pribinova 25  
Pôdohospodárska platobná agentúra  
Hraničná 12  
811 09 Bratislava  
815 26 Bratislava  
+421 918 612 429  
11  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
OZ Podhoran  
MAS 11 PLUS  
Plavecký Peter 131  
Nám. Andreja Hlinku 169/31  
906 35 Plavecký Peter  
+421 903 848 785  
919 43 Cífer  
+421 915 930 737  
Partnerstvo Muránska planina - Čierny Hron  
Nám. Dr. V. Clementisa 1/1  
980 61 Tisovec  
MAS MAGURA STRÁŽOV  
Šútovce 39  
972 01 Šútovce  
+421 0905 550 741  
MAS Strážovské vrchy  
M.R. Štefánika 4  
MAS ŠAFRÁN  
Šarišská Trstená 42  
914 51 Trenčianske Teplice  
082 14 Pušovce  
+421 914 331 242  
MAS OLŠAVA - TORYSA o.z.  
Svinica 282  
MAS "Požitavie - Širočina"  
Malé Vozokany 46  
044 45 Svinica  
951 82 Malé Vozokany  
+421 918 862 027  
manazer@ozpozitavie-sirocina.sk  
MAS Spol. obcí topoľčiansko-duchonského  
mikroregiónu  
OZ ŽIBRICA  
Obrancov mieru 82/5  
Pri Prameni 14  
955 01 Tovarníky  
951 01 Štitáre  
+421 917 992 281  
OZ MAS Pod Vihorlatom, o. z.  
Strojárska 4031/116  
MAS ROŇAVA, o.z.  
Staničná 27/8  
069 01 Snina  
076 15 Veľaty  
+421 950 411 877  
+421 911 037 255  
OZ "Partnerstvo pre MAS Dolný Liptov"  
Mostová 1339/17  
034 01 Ružomberok  
MAS Bystrická dolina  
Nám. M. Bernáta 745  
023 01 Oščadnica  
+421 0948 194 368  
+421 907 855 126  
MAS MALOHONT  
Sama Vozára 154/8  
980 52 Hrachovo  
Partnerstvo Južného Novohradu  
Ratka 110  
986 01 Ratka  
+421 47 569 55 33  
+421 908 218 844  
12  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Zoznam použitých skratiek  
CLLD  
EFRR  
EPFRV  
EÚ  
Community Led Local Development - Miestny rozvoj vedený komunitou  
Európsky fond regionálneho rozvoja  
Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka  
Európska únia  
(IT monitorovací systém) je centrálny informačný systém, ktorý slúži na evidenciu  
a následné spracovávanie, export a monitoring dát o programovaní, projektovom  
a finančnom riadení, kontrole a audite pre programové obdobie 2014-2020  
Liaison Entre Actions Développement de l´Économie Rurale -  
Prepojenie aktivít rozvíjajúcich vidiecku ekonomiku  
Miestna akčná skupina  
ITMS2014+  
LEADER  
MAS  
MIRRI SR  
NFP  
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky  
Nenávratný finančný príspevok  
MPRV SR  
NKÚ SR  
NKÚ ČR  
PPA  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Najvyšší kontrolný úrad Českej republiky  
Pôdohospodárska platobná agentúra  
Stratégia  
Stratégia miestneho rozvoja vedeného komunitou  
Zoznam tabuliek, grafov a obrázkov  
Obrázok č. 1: Vyhlasované výzvy MPRV SR, PPA a MAS  
Obrázok č. 2: Časová os implementácie Programu rozvoja vidieka SR a Integrovaného regionálneho operačného  
programu  
Graf č. 1: Alokácia na začiatku programového obdobia a k 31. 12. 2023 a čerpanie (EÚ zdroj, v mil. eur)  
13  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Prílohy  
Príloha č. 1: Vizualizácia procesu čerpania finančných prostriedkov z Integrovaného regionálneho operačného  
programu  
14  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Príloha č. 2: Vizualizácia procesu čerpania finančných prostriedkov z Programu rozvoja vidieka SR  
15  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Príloha č. 3: Výsledky dotazníka NKÚ SR zaslaného MAS ohľadom spokojnosti riadenia LEADER na Slovensku  
Dotazníkový prieskum NKÚ SR bol zameraný na zisťovanie skúseností MAS s implementáciou systému miestneho  
rozvoja vedeného komunitou v podmienkach SR. Išlo o anonymný dotazník, ktorý bol emailom rozposlaný všetkým  
110 MAS. Svoje odpovede poskytlo 70 MAS (návratnosť 64 %) pokrývajúcich celé územie Slovenska.  
1. Z akého kraja je Vaša MAS?  
Bratislavský kraj  
Trnavský kraj  
4%  
7%  
13%  
13%  
11%  
Nitriansky kraj  
Trenčiansky kraj  
Žilinský kraj  
17%  
Banskobystrický kraj  
Prešovský kraj  
Košický kraj  
24%  
11%  
2. Čo Vás motivovalo k založeniu MAS? (možnosť viacerých odpovedí)  
záujem o získanie finančných prostriedkov na  
potrebné aktivity  
vyvážený rozvoj územia  
7%  
9%  
41%  
zlepšenie kvality života v regióne  
87%  
snaha o nadviazanie spolupráce s inými  
subjektmi v regióne  
snaha byť informovaný "z prvej ruky"  
94%  
63%  
iné  
Najčastejšou motiváciou pri zakladaní MAS bolo zlepšenie kvality života v regióne (vyjadrilo sa tak 94 % MAS) a  
záujem o získanie finančných prostriedkov na potrebné aktivity (87 %).  
3. Boli Vaše očakávania naplnené?  
1%  
46%  
11%  
50%  
41%  
80%  
0%  
10%  
20%  
30%  
40%  
60%  
70%  
90%  
100%  
áno skôr áno nie skôr nie  
Nadpolovičná väčšina MAS (spolu vyše 52 %) vyhodnotila svoje očakávania ako nenaplnené.  
4. Je Vaša MAS členom Národnej siete MAS SR?  
14%  
10%  
86%  
60%  
0%  
20%  
30%  
40%  
50%  
nie áno  
70%  
80%  
90%  
100%  
Až 86 % MAS zúčastnených v prieskume uviedlo, že sú členmi Národnej siete MAS.  
16  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
5. Ako hodnotíte činnosť Národnej siete MAS? (škála od 1 pozitívne do 5 negatívne):  
50%  
39%  
40%  
31%  
30%  
20%  
20%  
6%  
4
10%  
0%  
4%  
5
1
2
3
Činnosť Národnej siete MAS SR bola najčastejšie ohodnotená známkou 2 (39 %), ďalších 31 % MAS jej udelilo  
známku 1.  
6. Ako hodnotíte činnosť Národnej siete rozvoja vidieka SR? (škála od 1 pozitívne do 5 negatívne)  
33%  
35%  
30%  
29%  
25%  
19%  
20%  
13%  
15%  
7%  
5
10%  
5%  
0%  
1
2
3
4
Činnosť NSRV SR dostala od MAS najčastejšie známku 3 (33 %), 29 % MAS jej udelilo známku 4.  
7. Spolupracuje Vaša MAS s inými MAS v regióne?  
6%  
94%  
50%  
0%  
10%  
20%  
30%  
40%  
60%  
70%  
80%  
90%  
100%  
nie áno  
Až 94 % zúčastnených MAS uviedlo, že spolupracujú s inými MAS vo svojom regióne.  
17  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
8. V ktorých oblastiach vidíte prínos Vašej MAS? (možnosť viacerých odpovedí):  
100%  
80%  
60%  
40%  
20%  
0%  
tvorba nových pracovných miest  
rozvoj pôdohospodárstva  
rozvoj inovácií  
rozvoj informatizácie vo vidieckych obciach  
školenie a transfer znalostí  
zlepšenie kvality života na vidieku  
podpora predaja domácej produkcie  
vznik nových komunitných služieb a podnikov  
zvýšenie energetickej efektívnosti  
zníženie rizika chudoby a sociálneho vylúčenia  
iné  
91%  
53%  
41%  
36%  
34%  
27%  
26%  
19%  
16%  
7%  
6%  
MAS svoj prínos videli najmä v zlepšení kvality života na vidieku (91 %) a tvorbe nových pracovných miest (53 %).  
9. Akým problémom čelí Vaša MAS? (možnosť viacerých odpovedí):  
97%  
100%  
90%  
80%  
70%  
60%  
50%  
40%  
30%  
20%  
10%  
0%  
93%  
naša MAS reálne nefunguje  
nedostatok odborníkov  
nedostatok financií  
77%  
77%  
70%  
nedostatok informácií  
nedostatočná spolupráca medzi členmi MAS  
komplikovanosť získania NFP/ŽoPr  
dlhotrvajúca kontrola ŽoP  
verejné obstarávanie  
prílišná byrokracia  
časté zmeny pravidiel  
iné  
51%  
37%  
23%  
11%  
7%  
1%  
MAS pri svojej činnosti čelili najmä dlhotrvajúcej kontrole žiadosť o platbu (prekážala 97 % MAS) a prílišnej  
byrokracii (93 %).  
10. Hrozí Vašej MAS vrátenie alikvotnej časti financií na chod MAS a animácie?  
73%  
40%  
27%  
90%  
0%  
10%  
20%  
30%  
50%  
nie  
60%  
70%  
80%  
100%  
áno  
Až 73 % MAS hrozí povinnosť vrátenia alikvotnej časti financií na chod MAS a animácie za nedostatočnú  
implementáciu svojej stratégie.  
18  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
11. Považujete maximálnu výšku finančného príspevku 100 000 eur na projekt za dostatočnú?  
62%  
30%  
38%  
80%  
0%  
10%  
20%  
40%  
50%  
60%  
70%  
90%  
100%  
áno nie  
62 % MAS sa vyjadrilo, že maximálnu výšku príspevku 100 000 eur na projekt považujú za dostatočnú.  
12. Ako dlho Vám trvala príprava prvotnej stratégie MAS?  
3%  
menej ako 3 mesiace  
16%  
viac ako 3 a menej ako 6 mesiacov  
36%  
viac ako 6 mesiacov a menej ako 1 rok  
45%  
viac ako 1 rok  
Príprava stratégie MAS najčastejšie trvala 6 až 12 mesiacov (45 % MAS), 36 % MAS ju vypracovalo za 3 až 6  
mesiacov.  
13. Ako najdlhšie trvala kontrola Žiadosti o NFP, žiadosť o platbu a verejné obstarávanie zo strany PPA  
(pre Program rozvoja vidieka SR – ak je Vám tento údaj známy)?  
Podľa MAS PPA kontrolovala Žiadosť o NFP najviac dlhšie ako jeden rok (60 %), rovnako viac ako rok trvali kontroly  
žiadosť o platbu (76 %) a verejné obstarávanie (68 %).  
19  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
14. Ako najdlhšie trvala kontrola žiadosti o príspevok, žiadosť o platbu a verejné obstarávanie zo strany MIRRI  
SR (pre Integrovaný regionálny operačný program ak je Vám tento údaj známy)?  
MIRRI SR kontrolovalo žiadosti o príspevok najviac 6 12 mesiacov (43 %), kontroly žiadosť o platbu a verejné  
obstarávanie trvali najviac 3 až 6 mesiacov.  
20  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
15. Ako hodnotíte Integrovaný regionálny operačný program v nasledujúcich oblastiach ? (oznámkujte, prosím,  
ako v škole: 1 – výborný, 5 – nedostatočný)  
Integrovaný regionálny operačný program bol najhoršie hodnotený v oblasti dodržiavania lehôt zo strany RO  
(priemerná známka 3,37) a včasnosť riadiacej dokumentácie (3,25). Najlepšie hodnotenie dostal za vhodnosť  
oprávnených aktivít (2,54).  
21  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
16. Ako hodnotíte Program rozvoja vidieka SR v nasledujúcich oblastiach (oznámkujte, prosím, ako v škole:  
1 – výborný, 5 – nedostatočný)  
Program rozvoja vidieka SR bolo zo strany MAS najhoršie vnímané za dodržiavanie lehôt zo strany PPA (priemerná  
známka 4,45) a eliminovanie byrokracie (4,12). Aj Program rozvoja vidieka SR dostal najlepšie hodnotenie za  
vhodnosť oprávnených aktivít (2,87).  
17. Aké zdroje financovania využíva Vaša MAS? (možnosť viacerých odpovedí)  
93%  
100%  
80%  
60%  
40%  
20%  
0%  
pravidelný členský príspevok  
nepravidelné dotácie od členov  
bankové alebo iné pôžičky  
eurofondy  
73%  
60%  
41%  
9%  
iné:  
Ako zdroj financovania MAS najčastejšie uvádzali pravidelné členské príspevky (93 %) a pôžičky (73 %).  
22  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
18. Má Vaša MAS dostatočné personálne kapacity na riadne plnenie všetkých úloh?  
30%  
40%  
50%  
13%  
80%  
17%  
90%  
0%  
10%  
20%  
30%  
40%  
áno  
60%  
nie skôr nie  
70%  
100%  
skôr áno  
Spolu 70 % MAS považuje svoje personálne kapacity za dostatočné na riadne plnenie všetkých úloh.  
19. Založili by ste MAS znova?  
26%  
10%  
60%  
13%  
90%  
1%  
0%  
určite áno  
20%  
30%  
40%  
50%  
60%  
70%  
80%  
100%  
áno, výhody prevyšovali nad nevýhodami  
nie, naša skúsenosť je prevažne negatívna  
určite nie  
Až 86 % respondentov sa vyjadrilo, že by MAS založili znova.  
20. Aké postavenie má MAS v regióne vďaka zapojeniu sa do prístupu LEADER/CLLD?  
71%  
7%  
21%  
90%  
0%  
10%  
20%  
30%  
pozitívne  
40%  
50%  
60%  
70%  
80%  
100%  
negatívne  
ľudia nemajú vedomosť o MAS  
Postavenie MAS v regióne je vďaka zapojeniu sa do prístupu LEADER/CLLD pozitívne podľa 71 % MAS.  
21. Boli ste oslovení riadiacim orgánom (resp. PPA) v súvislosti so Strategickým plánom SPP 2023 2027, resp.  
sú Vám známe postupy či podmienky pre ďalšie čerpanie z európskych zdrojov?  
38%  
20%  
62%  
70%  
0%  
10%  
30%  
40%  
50%  
60%  
80%  
90%  
100%  
áno nie  
V rámci prípravy nového Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 až 2027 bolo zo strany  
RO/PPA oslovených len 38 % MAS.  
23