III. Cenová a regulačná politika
Ceny vodného a stočného sú zo zákona regulovanými cenami. Tieto stanovuje regulačný úrad cenovými rozhodnutiami
na základe výšky ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku. Oprávnenými nákladmi
sú spravidla spotreba materiálu, platby a poplatky za odber (nákup) povrchovej a podzemnej vody, poplatky
za vypúšťanie odpadových vôd, spotreba energie, náklady na opravy a udržiavanie, osobné náklady (mzdové, zákonné
sociálne poistenie, zákonné sociálne náklady), odpisy a iné súvisiace náklady. Primeraný zisk, ako dôležitá súčasť
regulovanej ceny, má prioritne slúžiť na zabezpečenie obnovy, ktorá je zákonnou povinnosťou prevádzkovateľov.
V osobitných prípadoch môže slúžiť aj na rozvoj vodárenskej infraštruktúry.
Ceny vodného a stočného a podmienky ich uplatňovania upravuje ÚRSO cenovými rozhodnutiami, ktoré jednotlivým
subjektom stanovujú maximálne ceny vodného a stočného na konkrétne regulačné obdobie. Pri výkone cenovej
regulácie zohľadňuje preukázané ekonomicky oprávnené náklady regulovaných subjektov a posudzuje ich primeranosť.
V rokoch 2021 až 2023 sa ceny za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody a odvádzanie a čistenie odpadovej vody
upravovali u kontrolovaných subjektov viackrát, a to na základe jednotlivých rozhodnutí ÚRSO.
V kontrolovanom období boli z dôvodu dvoch regulačných období (5. a 6. regulačné obdobie) v platnosti dve vyhlášky.
Najväčšou zmenou v 5. regulačnom období malo byť zavedenie dvojzložkovej ceny, čím sa mal zjednotil prístup
k regulácií všetkých regulovaných komodít, ale najmä vytvoriť lepšie podmienky na plnenie úloh v oblasti obnovy.
Do výšky oprávnených nákladov v tomto regulačnom období vstupovali aj viaceré druhy odpisov – účtovné a daňové.
Straty vody boli priamo zapracované vo vzorci a tiež ovplyvňovali výslednú cenu.
Tento zámer regulačnej politiky sa premietol do Vyhlášky ÚRSO č. 225/2016 Z. z., ktorá bola v platnosti iba mesiac
a pol, konkrétne od 1.1.2017 do 15.2.2017. Od 16.2.2017 ju nahradila nová Vyhláška ÚRSO č. 21/2017 Z. z.,
ktorá už princíp dvojzložkovej ceny neobsahovala a vrátila stanovovanie cien na úroveň roku 2016. Táto vyhláška však
bola prijatá narýchlo a bez riadneho legislatívneho procesu, pripomienok alebo diskusie. To, že ÚRSO návrh vyhlášky
nezverejnil na pripomienkové konanie na svojom portáli a nebola zabezpečená možnosť uplatnenia pripomienok
verejnosťou, prišlo k porušeniu § 10 ods. 1 a ods. 2 zákona o tvorbe právnych predpisov možno považovať za príklad
zlej praxe regulačného orgánu, ktorý spôsobil regulovaným subjektom značné problémy. Podstatné je, že vyhláška
svojím obsahom nenadväzovala na jeden z cieľov regulačnej politiky, ktoré mali vytvoriť podmienky na zavedenie
dvojzložkovej ceny. Táto téma je stále aktuálna, avšak jej aplikácia v praxi vyžaduje širokú odbornú diskusiu a zváženie
všetkých odlišností vody ako verejného statku, ktorý nie je iba komerčným produktom, ale aj obmedzeným zdrojom,
ktorý sa musí chrániť a využívať iba udržateľným spôsobom. Zároveň je nutné hľadať také formy regulácie,
ktoré umožnia prevádzkovateľom plniť povinnosti v oblasti dlhodobo udržateľného rozvoja infraštruktúry.
V pokračujúcom 5. regulačnom období (roky 2017 až 2022) boli prijaté nové regulačné pravidlá, ktoré sa vo viacerých
prípadoch prejavili skokovitými cenami, došlo k úprave nákladov, ktoré bolo možné považovať za ekonomicky oprávnené
náklady, čo sa prejavilo v hospodárení vodárenských subjektov. Úrad prihliadal aj na odporučenia Svetovej banky,
podporené Svetovou zdravotníckou organizáciou, že vodné a stočné nemá prekročiť úroveň sociálnej únosnosti. Podľa
tohto odporučenia ide o stav, keď výdavky domácností za vodné a stočné by nemali prevýšiť 2 % z príjmu domácnosti
(materiál staršieho dáta). Uplatňovanie tohto princípu u prevádzkovateľov vodárenskej infraštruktúry, ktorý ho nemôžu
zásadne ovplyvniť je nesystémové, no výrazným spôsobom ovplyvňuje možnosti investícií do obnovy a údržby. Princípy
regulácie by mali byť v súlade s cieľmi Smernice Európskeho parlamentu a Rady 200/60/ES, ktorá stanovuje rámce
pre členské krajiny v oblasti vodnej politiky aj pre oblasť návratnosti nákladov na vodohospodárske služby. Ministerstvo
životného prostredia by ich malo od regulačnej politiky vyžadovať aj v oblasti cenovej regulácie pitnej a odpadovej vody.
Pre 6. regulačné obdobie, týkajúce sa rokov 2023 až 2027 bola schválená nová Vyhláška ÚRSO č. 323/2022 Z. z.
Vyhláška bola zverejnená v zbierke zákonov 10 dní po termíne, do ktorého mali vodárne podávať cenové návrhy
na nové regulačné obdobie, čo rozhodne nemožno považovať za dobrú prax do budúcnosti. Regulované subjekty tak
mali podávať návrhy podľa starej vyhlášky, ale úrad ich posudzoval podľa novej, kde boli kritériá na výpočet maximálnej
ceny vodného a stočného nastavené odlišne.
Pre toto obdobie bol stanovený strop na určenie maximálnej ceny vodného a stočného. Analýzou uznaných
a neuznaných oprávnených nákladov z cenových návrhov vybraných subjektov bolo zistené, že ÚRSO pri stanovení
8