Správa o výsledku kontroly

2024

Kontrola vo vybraných vodárenských

spoločnostiach

1

Vybrané vodárenské spoločnosti a ÚRSO Bratislava

Kontrola bola zameraná na to ako štyri vodárenské spoločnosti – Bratislavská vodárenská spoločnosť, Podtatranská

vodárenská spoločnosť, Východoslovenská vodárenská spoločnosť a Západoslovenská vodárenská spoločnosť,

svojim hospodárením zabezpečujú obnovu verejných vodovodov a verejných kanalizácií vo svojej pôsobnosti v rokoch

2021 až 2023. Vodárenské spoločnosti pôsobia ako akciové spoločnosti a ich akcionármi sú obce. Hlavnou činnosťou

je prevádzka verejných vodovodov a verejných kanalizácií, s výnimkou Podtatranskej vodárenskej spoločnosti,

ktorej prevádzku verejných vodovodov a kanalizácií - zabezpečuje iná spoločnosť. Pre činnosť týchto spoločností

je dôležitá činnosť regulátora, ktorú vykonáva ÚRSO, a preto sme sa venovali aj jeho činnosti.

Kontrola bola realizovaná podľa príslušných ustanovení zákona o NKÚ SR a štandardov, ktoré vychádzajú

zo základných princípov kontroly v rámci medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI).

Postupovali sme nielen podľa zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ale aj podľa zákona

o regulácii v sieťových odvetviach, súvisiacich vyhláškach, ako aj inej národnej legislatívy. Rámec kontroly dotvára

aj činnosť MŽP SR, a preto sme sa venovali aj časti jeho strategických dokumentov, gestorskému zákonu a výkonu

dozoru a dohľadu.

NKÚ SR sa problematike vodárenských spoločností venuje dlhodobo. Zistené poznatky, ktorých závažnosť mala

vysokú mieru, komunikoval NR SR a Vláde SR správami o výsledku kontrol. Prvá správa poukázala na ekonomické

a finančné dôsledky prenesenia prevádzkových činností na súkromnú spoločnosť a druhá na vysoký investičný dlh

v oblasti rozvoja a obnovy vodárenskej infraštruktúry v deviatich významných spoločnostiach, na riešenie ktorého by

bolo potrebné prijať dôležité strategické investičné rozhodnutia a prijať viaceré legislatívne zmeny na úrovni ústredných

orgánov, parlamentu, regulátora, ale tiež v samotných spoločnostiach. Po uplynutí troch rokov od tejto kontroly

NKÚ SR preveroval aké zmeny nastali v danej oblasti a či sa vytvorili predpoklady na udržateľný rozvoj vodárenskej

infraštruktúry na príklade kontrolovaných subjektov. Preverili sme výsledky hospodárenia vodárenských spoločností

po zmene legislatívy, spôsob regulácie cenotvorby vodného a stočného z pohľadu potrebného generovania zdrojov

na obnovu vodárenskej infraštruktúry.

Čo sme zistili



Strategický dokument „Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie SR na roky 2021 -

2027 hodnotí potrebu finančných zdrojov na rozvoj a obnovu vo výške viac než 5,6 mld. eur.



Strategické dokumenty neriešia dostatočne, z akých zdrojov sa rozvoj a obnova má zabezpečiť, no nie je zrejmá

ani alokácia investícií do infraštruktúry. V rokoch 2021 až 2023 sa uskutočnili rozvojové investície vo výške

166 mil. eur, čo sú necelé 3,00 % z predpokladanej sumy potrebnej do roku 2027.



Relevantnosť údajov v uvedenom pláne nie je možné verifikovať, tvorcovia plánu pracujú s informáciami

z rôznych zdrojov, zisťovanie údajov o stave siete prostredníctvom GPS alebo iných nástrojov

je v počiatkoch. Účinné plánovanie aj v tejto oblasti vyžaduje spoľahlivé a úplné údaje o stave vodárenskej

infraštruktúry a na základe tohto stavu projektovať i potrebu finančných zdrojov a ich možnú štruktúru

Až 3,37 mld. eur, t. j. 65,60 %, by z celkovej sumy bolo potrebné na zabezpečenie obnovy existujúcej

infraštruktúry. Znamená to, že obnova verejných vodovodov a verejnej kanalizácie by mala byť do roku 2027

investičnou prioritou vodárenských spoločností, ktorým táto úloha vyplýva zo zákona.

Tvoriť a realizovať plány obnovy verejných vodovodov a verejnej kanalizácie majú vodárenské spoločnosti

zo zákona. Vypracované plány obnovy v kontrolovaných spoločnostiach neplnia tú úlohu, ktorá sa od nich

očakáva, najmä realizácia plánov výrazne zaostáva za cieľmi. Kontrolované subjekty mali v zmysle svojich plánov

za roky 2021 až 2023 investovať do obnovy 470 mil. eur, skutočnosť bola na úrovni viac ako 78 mil. eur,

t. j. necelých 17,00 % z celkového plánu. Interval plnenia plánu bol od 2,68 % vo VVS po 71,73 % v PVS.



2



Napriek tomu, že regulátor svojou vyhláškou z roku 2022 zaviedol nové ustanovenie týkajúce sa podpory

investovania vodárenských spoločností do obnovy, z výsledkov kontroly je zrejmé, že tieto opatrenia nedokážu

vytvoriť dostatok finančných prostriedkov na obnovu v takej miere, ako by bolo žiaduce.

V roku 2023 však iba dve spoločnosti použili primeraný zisk na plnenie plánu obnovy, problémy sú aj pri tvorbe

a použití účelovej rezervy, ktorá sa stala zákonnou povinnosťou spoločností aj na základe legislatívnej iniciatívy

NKÚ SR. Dosiahnutá miera potrebnej obnovy nie je výsledkom aktivity manažmentu a regulátora

iba v kontrolovanom období, ale v mnohých prípadoch je výsledkom dlhodobo nesystémovej práce v oblasti obnovy

a používania zdrojov určených na obnovu aj na rozvojové aktivity.



Kontrola sa venovala aj problematike strát vody v sieti. Tieto sa v kontrolovaných subjektoch pohybovali

od 25,00 % do takmer 33,00 % . V praxi to znamenalo ročnú stratu 51,2 mil. m³pitnej vody, ktorú vodárne odobrali,

ale k spotrebiteľovi sa táto voda nedostala. Ide takmer o 1/3 odobratej vody.

Kontrola ukázala na celý rad problémov aplikačnej praxe zákona o verejných vodovodoch a verejných

kanalizáciách, ale aj ďalších právnych noriem a predpisov, ktoré umožňujú rôzny výklad a tým aj rôzne konanie

a aktivity jednotlivých subjektov. Osobitným problémom je finančné zabezpečenie obnovy siete u vlastníkov, ktorí

nie sú prevádzkovatelia, kde prevádzkovateľ je poberateľom primeraného zisku v regulovaných cenách,

a vlastníkovi, ktorý je za infraštruktúru zodpovedný sa tento v plnej miere nedostáva.



MŽP SR spolu s okresnými úradmi nevykonávajú v dostatočnej miere svoje povinnosti štátneho dozoru a dohľadu

spojené s tvorbou a plnením plánu obnovy, finančnej rezervy a ďalších povinností vyplývajúcich zo zákona.

Za kontrolované obdobie ani jedna ich kontrola nesmerovala do oblasti preverovania stavu vo sfére obnovy

vodárenskej infraštruktúry či tvorby a použitia účelovej finančnej rezervy.



Spôsob vzniku obecných akciových vodárenských spoločností znamenal, že tieto spoločnosti pôsobiace

vo verejnom záujme nemajú svojho zakladateľa, čo v mnohých prípadoch komplikuje kontrolu plnenia verejného

záujmu v daných spoločnostiach, výkon prác vo verejnom záujme a pod.

Vodárenské spoločnosti sú akciové spoločnosti a je na rozhodnutí akcionárov či disponibilné zdroje spoločnosti

sa použijú v plnej miere na plnenie verejného záujmu, ktorým je bezpečná a spoľahlivá infraštruktúra verejných

vodovodov a verejných kanalizácií. V kontrolovanom období boli v BVS a PVS vyplatené dividendy akcionárom

a vo VVS boli vyplatené tantiémy vo výške 2,96 mil. eur. Výdavky na dary, reklamu a propagáciu spoločností,

ktoré majú monopolné postavenie v oblasti vody, boli za kontrolované obdobie vo výške 4,4 mil. eur, z toho vo VVS

2,8 mil. eur, čo predstavuje približne polovicu sumy, ktorú spoločnosť použila na plnenie plánu obnovy

za kontrolované obdobie. Vzhľadom k charakteru spoločností a úlohám akcionárov pri zabezpečovaní potrieb vody

pre svojich občanov by mali dôslednejšie zvažovať, či by tieto použité prostriedky nepriniesli väčší spoločenský

úžitok ich použitím na zabezpečenie trvalo udržateľnej a bezpečnej vodárenskej infraštruktúry.



Vo viacerých prípadoch boli zistené porušenia legislatívy z oblasti vodárenstva, infozákona, zákona o tvorbe

právnych predpisov ako aj obchodného zákonníka.

3

Čo odporúčame

NKÚ SR na základe dlhodobej kontrolnej činnosti vodárenských spoločností odporúča Vláde SR:



Vzhľadom k dlhodobým problémom hodnotenia výkonu verejného záujmu vo vodárenských akciových

spoločnostiach, dosahovania cieľov strategického a operatívneho riadenia, tvorby a použitia výsledkov

hospodárenia a ďalších zistených problémov opätovne zvážiť možnosť osobitného definovania týchto

spoločností v obchodnom práve. Obdobné problémy NKÚ SR eviduje aj v iných akciových

spoločnostiach plniacich verejný záujem a právna úprava by mala byť všeobecnou úpravou podmienok

ich osobitej činnosti a osobitého postavenia štátu a obcí ako ich akcionárov;



Uložiť MŽP SR ako gestorovi zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách analyzovať

doterajšiu činnosť jednotlivých obecných vodárenských spoločností a plnenie ich poslania a pravidelne

ročnou správou informovať o plnení všetkých podstatných ukazovateľov ich činnosti ako výsledku

kontrolnej činnosti a výkonu dohľadu a dozoru štátnej správy v tejto oblasti;



Uložiť MŽP SR, aby výsledky analýzy a jej pravidelnej aktualizácie aktívne využíval pri tvorbe regulačnej

politiky v oblasti stanovovania ekonomicky oprávnených nákladov a tým aj cien vody, ktoré umožnia

plniť ciele vodárenských spoločností hospodárne, efektívne a účelne;

Uložiť MŽP SR riešiť aplikačné problémy uvedené v správe, ktoré spôsobujú problémy pri výkone

činnosti vodárenských spoločností, najmä: jednoznačnosť pojmov „rozvoj verejných vodovodov

a verejných kanalizácií“, ich „obnovu a opravu“ „primeraný zisk a jeho použitie“, nejasnosti v oblasti

tvorby a použitia účelovej finančnej rezervy a prevodu majetku obcí za jedno euro do vodárenských

spoločností tak, aby boli zároveň akceptovateľné všetkými orgánmi kontroly, štátneho dozoru a dohľadu.

Osobitnú pozornosť v zákone venovať osobitostiam rozdielneho výkonu vlastníctva a prevádzkovateľa

vodárenskej infraštruktúry.

4

VÝKON KONTROLNEJ AKCIE

Účel kontrolnej akcie

Účelom kontroly bolo posúdiť hospodárenie vodárenských spoločností po zmene legislatívy, vrátane spôsobu regulácie

cenotvorby s dôrazom na to, či tieto spoločnosti generujú dostatok zdrojov na potrebnú obnovu a rozvoj verejných

vodovod a verejných kanalizácií.

Pred kontrolou boli identifikované riziká: nenaplnenie cieľov strategických dokumentov štátu, zameraných na rozvoj

a obnovu verejných vodovodov a verejných kanalizácií; výsledky hospodárenia nezabezpečujú dostatočné zdroje

na rozvoj a obnovu; v cenách vodného a stočného nie sú dostatočne zohľadnené potreby vodární na rozvoj a obnovu;

použitie finančných prostriedkov aj prostredníctvom spriaznených osôb.

Kontrola bola vykonaná ako kontrola súladu s prvkami výkonnosti. Komplexne sme zmapovali strategické dokumenty

štátu v nadväznosti na vodárenskú infraštruktúru. Preverili sme vývoj hospodárenia vybraných vodárenských spoločností

a jeho dopad na obnovu a rozvoj verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Zaoberali sme sa aj cenotvorbou v oblasti

vodného a stočného a jej vplyv na obnovu infraštruktúry a niektorými vybranými výdavkami spoločností.

Na základe zistených skutočností sme vyhodnotili, či vybrané vodárne postupovali v oblasti verejných vodovodov

a verejných kanalizácií v súlade s platnou legislatívou ako aj to, či ÚRSO v oblasti cenotvorby vodného a stočného

dodržiavalo príslušnú národnú legislatívu.

V rámci kontrolovaných subjektov boli vybrané oba typy spôsobu prevádzkovania vodárenských spoločností. PVS je

síce vlastníkom vodárenskej infraštruktúry, ale vodárenskú infraštruktúru prevádzkuje iná súkromná spoločnosť – PVPS

na základe zmlúv o nájme a koncesných zmlúv. V ostatných prípadoch vodárenské spoločnosti prevádzkuje priamo

vlastník infraštruktúry. Kontrolovaným subjektom bol aj ÚRSO. MŽP SR, síce nebolo kontrolovaným subjektom, ale bolo

z pozície gestora v oblasti vodárenstva požiadané o predloženie súvisiacich dokladov, informácií a vyjadrení.

Rámec kontrolnej akcie

K metódam a technikám, ktoré boli uplatnené počas výkonu kontroly, patrili najmä: štúdium všeobecne záväzných

právnych predpisov, interných predpisov, preskúmanie predloženej dokumentácie a dokladov, analýz, prepočty

a iné. Kontrolovaným obdobím boli roky 2021 až 2023 a súvisiace obdobia. Výber vzorky bol realizovaný na základe

profesionálneho úsudku kontrolóra, ako aj podľa povahy získaných informácií o kontrolovanom subjekte.

Výsledky kontrolnej akcie

I. Zásobovanie pitnou vodou a jej odkanalizovanie v SR

Prístup k zdravotne nezávadnej pitnej vode je jedným zo základných práv občanov našej krajiny. Pre zdravie

a bezpečnosť je tiež dôležité odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd. Dlhodobými cieľmi verejnej politiky v danej

oblasti

je prostredníctvom verejnej vodovodnej siete a siete verejnej kanalizácie tieto potreby zabezpečiť. Ich plnenie však

vyžaduje značné investičné zdroje na rozvoj potrebnej infraštruktúry a jej pravidelnú obnovu a údržbu. Zabezpečiť

zásobovanie pitnou vodou pre obyvateľov patrí k základným povinnostiam obcí. V súčasnosti, vzhľadom

na nerovnomerné rozloženie vodných zdrojov, je úroveň zásobovania pitnou vodou v jednotlivých okresoch

Slovenska rozdielna, pričom niektoré oblasti sú z hľadiska zdrojov vody prebytkové, iné oblasti zase vykazujú deficit.

Počet obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov v roku 2022 bol 4 902 720, čo predstavovalo

90,27 % z celkového počtu obyvateľov SR. Z pohľadu celkového počtu obcí bolo v roku 2022 zásobovaných pitnou

vodou 2 449 samostatných obcí, čo predstavuje 84,74 % z celkového počtu. Na Slovensku sa stále nachádza 442 obcí

bez verejných vodovodov, pričom nejde iba o malé obce. Napojenosť obyvateľstva na kanalizácie je v rámci krajov

nerovnomerná a zaostáva za rozvojom vodovodov, a to aj napriek tomu, že sa za posledné roky dosiahol mierny

pokrok. Počet obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu v roku 2022 dosiahol hodnotu 3 848 000 obyvateľov,

čo predstavuje 71,00 % z celkového počtu obyvateľov SR. V porovnaní s rokom 2019 prišlo k nárastu o 1,87 %.

Slovensko sa v tejto oblasti zaviazalo voči EÚ napojiť všetky obce na kanalizačnú sieť v aglomeráciách nad 2 000

5

obyvateľov, ale cieľ sa stále nedosiahol. Neplnením tohto záväzku Slovensku hrozia miliónové sankcie, a preto je

mimoriadne dôležité, aby sme v najbližších rokoch využili v čo najväčšej miere všetky dostupné národné i európske

finančné zdroje určené na realizáciu cieľov Plánu rozvoja verejných kanalizácií do roku 2027. Podľa tohto plánu

je cieľom zvýšiť percento aglomerácií napojených na verejnú kanalizáciu na plánovaných 85,00 %, čím by sa splnili

podmienky súladu so smernicou EHS.

Vybrané ukazovatele verejných vodovodov a kanalizácií v roku 2023 sú uvedené v prílohe tejto správy.

Slovensko patrí ku krajinám s relatívne významnými zdrojmi vody, najmä podzemnej. Voda ako základný prvok života

je mimoriadne cenným prírodným bohatstvom a efektívnosť vodnej politiky možno hodnotiť tým, ako dokáže krajina

s týmto bohatstvom nakladať. Najmä klimatické zmeny, znamenajúce úbytky vodných zdrojov vyžadujú využívať všetky

dostupné prostriedky ako vodu v krajine zachovať a ako šetriť jej použitie. V rámci témy kontrolnej akcie

je dôležitým prvkom hospodárneho a efektívneho transferu pitnej vody k občanom a organizáciám problematika únikov

vody zo sietí verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Najmä nedostatočná obnova, údržba a oprava sietí vplýva

na plynulosť dodávok vody spotrebiteľom, ako aj na vývoj strát vody a výšku nákladov.

Straty vody z objemu vody určenej na realizáciu sa v prípade štyroch kontrolovaných subjektoch pohybovali v rozmedzí

od 25,00 % do takmer 33,00 % . V praxi to znamená stratu 51,2 mil. m³pitnej vody, ktorú vodárne odobrali,

ale k spotrebiteľovi sa táto voda nedostala. Poukazuje to na zastaranú vodovodnú sieť, ktorá spôsobuje vysoké úniky

pitnej vody. Preto je mimoriadne dôležité, aby súčasťou plánov rozvoja Slovenska, jednotlivých krajov, obcí a miest boli

aj kvalitné a realizovateľné plány rozvoja a obnovy verejných vodovodov a kanalizácií, ktoré by spolu s účinnou

sociálnou politikou dokázali v reálnom čase poskytnúť pitnú vodu všetkým občanom Slovenska za sociálne únosnú cenu

a bez významných strát a plytvania touto cennou surovinou.

II. Plánovanie rozvoja a obnovy verejných vodovodov a verejných kanalizácií ako aj problémy spojené

s jeho realizáciou.

Ministerstvo životného prostredia SR je ústredným orgánom štátnej správy, zodpovedným za tvorbu strategických

dokumentov týkajúcich sa vodnej politiky, vrátane verejných vodovodov a verejnej kanalizácie. Je tiež zodpovedné

za hodnotenie plnenia strategických cieľov. Ministerstvo v zmysle zákona vypracúva a schvaľuje Plán rozvoja a rámcovo

vytvára podmienky na jeho realizáciu, ktorý má zohľadňovať Vodný plán Slovenska a Plány manažmentu povodí.

Dlhodobá udržateľnosť verejných vodovodov a kanalizácií je priamo spätá s problematikou obnovy. Bez systematicky

obnovovanej infraštruktúry nie je možné zabezpečiť bezporuchovú a zdraviu bezpečnú prevádzku. Úlohou strategického

a strednodobého plánovania ministerstva je preto túto dlhodobú udržateľnosť zabezpečiť. V zmysle zákonných

povinností ministerstvo životného prostredia vypracovalo viaceré koncepčné a strategické dokumenty, ktorých ciele a ich

plnenie boli súčasťou rámca kontrolnej akcie. Jedným z nich je aj „Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných

kanalizácií pre územie SR na roky 2021-2027“, ktorý samostatne rieši problematiku rozvoja a obnovy verejných

vodovodov a verejnej kanalizácie. Aktualizácia tohto plánu vychádzala z údajov, ktoré mali dokumentovať stav a potreby

infraštruktúry v roku 2018.

Kým rozvoj vodárenskej infraštruktúry je z rozhodujúcej miery zabezpečovaný verejnými zdrojmi, financovanie obnovy

by mali zabezpečovať prevádzkovatelia. Podľa tohto plánu je dlhodobá finančná potreba rozvoja a obnovy vo výške

5,66 mld. eur, z toho na rozvoj tejto infraštruktúry 2,29 mld. eur a na jej obnovu 3,37 mld. eur. Odhad nárokov

na obnovu tých verejných vodovodov, kde miera opotrebenia vyžaduje prioritné riešenia alebo kde dosahuje kritické

hodnoty vyžadujúce realizáciu opatrení predstavujú až 65,60 % odhadovaných zdrojov na obnovu. Otázkou je,

či súčasné zákonné podmienky financovania obnovy umožňujú prevádzkovateľom realizovať obnovu v takejto závratnej

výške. Finančné zdroje krytia sú v tomto dokumente uvedené iba vo výške cca 1,38 mld. eur ako predpokladané zdroje,

bez konkrétnej alokácie.

Strednodobým cieľom do roku 2027 je zvýšiť percento obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov

z 89,25 % v roku 2018 na 91,49 % obyvateľstva za podmienky že sa bude realizovať 474,6 mil. eur na prívod vody

a 182 mil. eur na rekonštrukciu. V období rokov 2021 až 2023 bolo na rozvoj vodárenskej infraštruktúry schválených

290,05 mil. eur. Reálne však bolo použitých iba 166,06 mil. eur, čo predstavuje 57,25 % zo schválených prostriedkov

6

na toto obdobie a necelé 3,00 % zo sumy odhadovanej na naplnenie strategických cieľov. Riziko, že sa stanovené ciele

nedosiahnu, je preto značné a vyžaduje prijať potrebné opatrenia na všetkých úrovniach riadenia tohto investičného

procesu.

Ministerstvo životného prostredia je tiež gestorom legislatívneho rámca pre danú oblasť. Zákon č. 442/2002 Z. z.

o verejných vodovodoch a verejnej kanalizácii, ktorý okrem iného vymedzuje povinnosti ich prevádzkovateľov v oblasti

obnovy. Ich úlohou je vypracovávať plány obnovy najmenej na 10 rokov, obnovovať vodovody a kanalizáciu v súlade

s týmto plánom, vytvárať účelovú finančnú rezervu na obnovu a ďalšie povinnosti priamo či nepriamo súvisiace

s problematikou obnovy. Ako preukázali výsledky kontroly, plnenie týchto významných povinností prevádzkovateľov

je v praxi nedostatočné a ich výsledky budú podrobnejšie uvedené v ďalšej časti správy.

Jeden z problémov, ktorý podľa názoru NKÚ SR výrazným spôsobom ovplyvňuje kvalitu plánovania rozvoja, ale najmä

celospoločenskej potreby obnovy verejných vodovodov a verejných kanalizácií je vierohodnosť údajov v jednotlivých

plánoch obnovy prevádzkovateľov tejto sústavy. Výsledky kontroly dokumentujú, že plány obnovy neodrážajú skutočnú

potrebu zdrojov nutných na obnovu, sú predovšetkým výsledkom rozhodnutia manažmentu vodárenských spoločností

o výške použitia finančných zdrojov na tento účel v danom čase. Údaje z týchto plánov sa však stávajú podkladom

na vypracovanie strategických dokumentov príslušného ministerstva.

Ministerstvo životného prostredia, ktoré je zodpovedné za plán obnovy na národnej úrovni by malo vyvíjať iniciatívy,

metodicky usmerňovať a kontrolovať správnosť výstupov od prevádzkovateľov tak, aby ďalšia aktualizácia strategických

dokumentov vernejšie odrážala reálnu potrebu obnovy vodárenskej infraštruktúry, no tiež možnosti jej obnovy. Kontrola

plnenia zákonných povinností vodárenských spoločností, najmä plnenie plánu financovania obnovy a aj údržby, tvorba

a využívanie zákonnej rezervy, by sa mali stať pravidelnou súčasťou kontrolnej činnosti ministerstva, ako gestora

predmetného zákona. Taktiež je potrebné, aby ministerstvo vo väčšej miere využívalo celé spektrum informácií, ktorými

disponuje URSO. Každý regulovaný vodárenský subjekt v zmysle platnej vyhlášky poskytuje tomuto úradu hodnoty

všetkých podstatných ukazovateľov svojej činnosti, ktorých analýza a využitie by ministerstvu poskytli množstvo

objektívnych údajov pre plánovanie, riadenie, kontrolu, alebo na výraznejšiu angažovanosť pri stanovovaní cien vodného

a stočného s cieľom zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť infraštruktúry.

Výsledky kontroly dokumentujú, že ministerstvo má v oblasti výkonu dozoru a dohľadu nad plnením zákonných

povinností vodárenských spoločností značné rezervy. Podobné zistenia sa týkajú aj výkonu dozoru a dohľadu okresných

úradov. Okresné úrady a okresné úrady v sídle kraja majú v kompetencii výkon kontroly zabezpečenia technického

a technologického stavu verejných vodovodov a kanalizácií, plnenie povinností tvorby plánov obnovy a ďalšie úlohy

vyplývajúce zo zákona. V kontrolovanom období tieto orgány dozoru a dohľadu vykonali 13 kontrol, z toho 12 bolo

realizovaných okresnými úradmi. V nami kontrolovaných subjektoch však nebola zo strany ministerstva vykonaná ani

jedna kontrola vzťahujúca sa na plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o verejných vodovodoch a verejných

kanalizáciách, teda ani plnenia plánu obnovy či tvorby finančnej rezervy určenej na obnovu.

Plnenie úloh v oblasti vodárenstva je v rôznom rozsahu zároveň predmetom činnosti rozmanitej štruktúry orgánov štátnej

správy. Okrem orgánov štátneho dozoru a dohľadu, je tu aj ministerstvo zdravotníctva a úrad verejného zdravotníctva

pre oblasť kvality a monitoringu bezpečnosti vody, ministerstvo hospodárstva ako gestor regulačnej politiky a ďalšie.

Vzhľadom na špecifický spôsob transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií na obecné vodárenské

spoločnosti však neplní ani jeden orgán štátnej správy funkciu zakladateľa, a tým ani funkciu dohľadu

nad výkonom prác vo verejnom záujme. Problémy sme identifikovali v oblasti prenosu údajov účtovníctva a výkazníctva

vodárenských spoločností do štátneho záverečného účtu, v oblasti stanovovania reálnych cien akcií a pri nakladaní

s nimi a ďalšie problémy. O viacerých týchto problémoch sme informovali MF SR a Úrad vlády SR. Tieto problémy

spravidla spolu súvisia, ale ak sa aj riešia, riešia sa zvyčajne samostatne, bez vzájomných súvislostí. Vytvorenie orgánu,

ktorý by určoval platformu pre zdieľanie poznatkov a problémov aplikačnej praxe zo všetkých oblastí, ktorý by sa

premietal do procesu tvorby právnych predpisov, ako aj dôsledné dodržiavanie verejného záujmu štátu v danej oblasti,

by bolo žiaduce.

7

III. Cenová a regulačná politika

Ceny vodného a stočného sú zo zákona regulovanými cenami. Tieto stanovuje regulačný úrad cenovými rozhodnutiami

na základe výšky ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku. Oprávnenými nákladmi

sú spravidla spotreba materiálu, platby a poplatky za odber (nákup) povrchovej a podzemnej vody, poplatky

za vypúšťanie odpadových vôd, spotreba energie, náklady na opravy a udržiavanie, osobné náklady (mzdové, zákonné

sociálne poistenie, zákonné sociálne náklady), odpisy a iné súvisiace náklady. Primeraný zisk, ako dôležitá súčasť

regulovanej ceny, má prioritne slúžiť na zabezpečenie obnovy, ktorá je zákonnou povinnosťou prevádzkovateľov.

V osobitných prípadoch môže slúžiť aj na rozvoj vodárenskej infraštruktúry.

Ceny vodného a stočného a podmienky ich uplatňovania upravuje ÚRSO cenovými rozhodnutiami, ktoré jednotlivým

subjektom stanovujú maximálne ceny vodného a stočného na konkrétne regulačné obdobie. Pri výkone cenovej

regulácie zohľadňuje preukázané ekonomicky oprávnené náklady regulovaných subjektov a posudzuje ich primeranosť.

V rokoch 2021 až 2023 sa ceny za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody a odvádzanie a čistenie odpadovej vody

upravovali u kontrolovaných subjektov viackrát, a to na základe jednotlivých rozhodnutí ÚRSO.

V kontrolovanom období boli z dôvodu dvoch regulačných období (5. a 6. regulačné obdobie) v platnosti dve vyhlášky.

Najväčšou zmenou v 5. regulačnom období malo byť zavedenie dvojzložkovej ceny, čím sa mal zjednotil prístup

k regulácií všetkých regulovaných komodít, ale najmä vytvoriť lepšie podmienky na plnenie úloh v oblasti obnovy.

Do výšky oprávnených nákladov v tomto regulačnom období vstupovali aj viaceré druhy odpisov – účtovné a daňové.

Straty vody boli priamo zapracované vo vzorci a tiež ovplyvňovali výslednú cenu.

Tento zámer regulačnej politiky sa premietol do Vyhlášky ÚRSO č. 225/2016 Z. z., ktorá bola v platnosti iba mesiac

a pol, konkrétne od 1.1.2017 do 15.2.2017. Od 16.2.2017 ju nahradila nová Vyhláška ÚRSO č. 21/2017 Z. z.,

ktorá už princíp dvojzložkovej ceny neobsahovala a vrátila stanovovanie cien na úroveň roku 2016. Táto vyhláška však

bola prijatá narýchlo a bez riadneho legislatívneho procesu, pripomienok alebo diskusie. To, že ÚRSO návrh vyhlášky

nezverejnil na pripomienkové konanie na svojom portáli a nebola zabezpečená možnosť uplatnenia pripomienok

verejnosťou, prišlo k porušeniu § 10 ods. 1 a ods. 2 zákona o tvorbe právnych predpisov možno považovať za príklad

zlej praxe regulačného orgánu, ktorý spôsobil regulovaným subjektom značné problémy. Podstatné je, že vyhláška

svojím obsahom nenadväzovala na jeden z cieľov regulačnej politiky, ktoré mali vytvoriť podmienky na zavedenie

dvojzložkovej ceny. Táto téma je stále aktuálna, avšak jej aplikácia v praxi vyžaduje širokú odbornú diskusiu a zváženie

všetkých odlišností vody ako verejného statku, ktorý nie je iba komerčným produktom, ale aj obmedzeným zdrojom,

ktorý sa musí chrániť a využívať iba udržateľným spôsobom. Zároveň je nutné hľadať také formy regulácie,

ktoré umožnia prevádzkovateľom plniť povinnosti v oblasti dlhodobo udržateľného rozvoja infraštruktúry.

V pokračujúcom 5. regulačnom období (roky 2017 až 2022) boli prijaté nové regulačné pravidlá, ktoré sa vo viacerých

prípadoch prejavili skokovitými cenami, došlo k úprave nákladov, ktoré bolo možné považovať za ekonomicky oprávnené

náklady, čo sa prejavilo v hospodárení vodárenských subjektov. Úrad prihliadal aj na odporučenia Svetovej banky,

podporené Svetovou zdravotníckou organizáciou, že vodné a stočné nemá prekročiť úroveň sociálnej únosnosti. Podľa

tohto odporučenia ide o stav, keď výdavky domácností za vodné a stočné by nemali prevýšiť 2 % z príjmu domácnosti

(materiál staršieho dáta). Uplatňovanie tohto princípu u prevádzkovateľov vodárenskej infraštruktúry, ktorý ho nemôžu

zásadne ovplyvniť je nesystémové, no výrazným spôsobom ovplyvňuje možnosti investícií do obnovy a údržby. Princípy

regulácie by mali byť v súlade s cieľmi Smernice Európskeho parlamentu a Rady 200/60/ES, ktorá stanovuje rámce

pre členské krajiny v oblasti vodnej politiky aj pre oblasť návratnosti nákladov na vodohospodárske služby. Ministerstvo

životného prostredia by ich malo od regulačnej politiky vyžadovať aj v oblasti cenovej regulácie pitnej a odpadovej vody.

Pre 6. regulačné obdobie, týkajúce sa rokov 2023 až 2027 bola schválená nová Vyhláška ÚRSO č. 323/2022 Z. z.

Vyhláška bola zverejnená v zbierke zákonov 10 dní po termíne, do ktorého mali vodárne podávať cenové návrhy

na nové regulačné obdobie, čo rozhodne nemožno považovať za dobrú prax do budúcnosti. Regulované subjekty tak

mali podávať návrhy podľa starej vyhlášky, ale úrad ich posudzoval podľa novej, kde boli kritériá na výpočet maximálnej

ceny vodného a stočného nastavené odlišne.

Pre toto obdobie bol stanovený strop na určenie maximálnej ceny vodného a stočného. Analýzou uznaných

a neuznaných oprávnených nákladov z cenových návrhov vybraných subjektov bolo zistené, že ÚRSO pri stanovení

8

maximálnej ceny neakceptoval všetky náklady prevádzkovateľov v plnom rozsahu. Síce akceptoval zvýšenie nákladov

vzniknutých predovšetkým zvýšením cien elektrickej energie, nákladov na dodávateľské opravy a ostatných

prevádzkových nákladov vrátane osobných nákladov, avšak tento celkový nárast uznal len do určitej výšky (90 %).

Ako dôvod uvádzal nutnosť hľadať možnosti úspor u vodárenských spoločnostiach a, zrejme, zavážil aj fakt, že časť

nákladov na energie bola alebo mala byť v určitej miere subjektom kompenzovaná.

Vyhláška okrem iného priniesla zmenu v oblasti výšky odpisov ako oprávnených nákladov vstupujúcich do výpočtu

maximálnej ceny za vodné a stočné. Od roku 2023 boli zavedené technické odpisy, ktoré sa vypočítajú zo zostatku

daňových odpisov a rozpočítajú sa na technickú dobu životnosti majetku. Vo veľkej miere je doba životnosti vodárenskej

infraštruktúry v rozpätí od 40 do 50 rokov. V praxi to v prvom rade spôsobilo pre vodárne značnú administratívnu záťaž,

pretože bolo potrebné existujúcu vodárenskú infraštruktúru zatriediť do trinástich odpisových skupín vzhľadom

na konkrétnu dobu životnosti majetku. V druhom rade v porovnaní s výškou daňových odpisov, ktoré si vodárne

uplatňovali v rokoch 2021 a 2022, výška technických odpisov podľa spôsobu ich výpočtu v zmysle novej platnej národnej

legislatívy poklesla takmer o 50 %. Zavedením týchto technických odpisov sa ich výška rozložila na dlhšie časové

obdobie, pričom najdlhšia doba životnosti zaradeného majetku v poslednej odpisovej skupine je až 80 rokov.

V oblasti strát vody bol v tomto období zavedený systém vyhodnocovania strát a ich uznávania v rámci ekonomicky

oprávnených nákladov. Prišlo k rozdeleniu vodárenských subjektov podľa množstva dodanej, resp. distribuovanej vody

v roku. Straty vody pri vodárňach s dodávkou do 2 mil. m³vody boli straty vstupujúce do EON do 25,00 % z množstva

dodanej pitnej vody a nad 2 mil. m³do 24,00 %, a z množstva vody predstavujúceho polovicu strát v rozsahu

od 24,00 % do 28,00 %, rovnomerne rozdelené na všetky prípady obstarania, pričom náklady na obstaranie vody

v objeme predstavujúcom straty vyššie ako 28,00 % sa nepovažujú za oprávnené náklady. Naopak v 5. regulačnom

období boli straty priamo zapracované vo vzorci a ovplyvňovali výslednú cenu.

Vyhláškou č. 323/2022 Z. z. boli zavedené nové ustanovenia týkajúce sa podpory investovania vodárenských

spoločností, a to najmä do obnovy. V oblasti primeraného zisku sa zvýšila limitovaná hodnota zisku z 0,08 eur/m³

na 0,14 eur/m³pri pitnej vode, z 0,10 eur/m³na 0,14 eur/m³pri odpadovej vode. Primeraný zisk má zohľadňovať

aj rozsah potrebných investícií na zabezpečenie dlhodobej prevádzkyschopnosti verejných vodovodov a kanalizácií.

Zároveň na zabezpečenie využitia čo najväčšieho objemu prostriedkov, ktoré tvoria zdroje investovania a sú zahrnuté

do ceny za regulovanú činnosť, úrad zaviedol index miery využitia dosiahnutých disponibilných zdrojov regulovaného

subjektu (index IMDS). Hodnota tohto indexu závisí od investovania alebo neinvestovania do obnovy a rozvoja práve

zo strany ich vlastníka.

Legislatíva upravujúca výpočet primeraného zisku na investície do obnovy a rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií

je nejasná a vyvoláva mnoho problémov. Preto by bolo vhodné, aby príslušná legislatíva jasne uviedla aj účel použitia

zvýšenej limitovanej hodnoty primeraného zisku len na investície do obnovy existujúcich verejných vodovodov

a kanalizácií. Zároveň by bolo vhodné, aby príslušná legislatíva bola lepšie adaptovaná aj na situácie, v ktorých sú

majetkové a prevádzkové spoločnosti rozdielne.

V období rokov 2021 až 2023 vydal ÚRSO 316 rozhodnutí o cenovom konaní, z toho 132 cenových rozhodnutí

vychádzalo z konaní začatých na základe vlastného podnetu (ex offo) v zmysle platnej legislatívy. Dôležitým faktorom

pri vykonávaní cenovej regulácie bola aj ochrana zraniteľných odberateľov a zabezpečenie podmienok.

Účelová finančná rezerva

Cenová regulácia uplatňovaná v oboch regulačných obdobiach má priamy vplyv na mieru investícií do obnovy a údržby

vodárenskej infraštruktúry. Túto mieru však ovplyvňujú aj rozhodnutia manažmentu týkajúce sa plánu obnovy a použitia

primeraného zisku na tieto účely. Novela zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorá vstúpila

do platnosti od 1.1.2022 a ktorá bola prijatá aj na základe výsledkov kontroly NKÚ SR v danej oblasti, preto zaviedla

povinnosť vlastníkov vytvárať účelovú finančnú rezervu s povinnosťou jej použitia na obnovu.

Podľa zákona mal túto rezervu vytvárať vlastník vodovodov a kanalizácii ročne vo výške 40 % z ročných odpisov

alebo z nájomného ako oprávnené náklady. Prostriedky tejto rezervy má vlastník použiť do uplynutia troch rokov

odo dňa jej vytvorenia. MŽP SR síce určilo spôsob jej výpočtu, ale nedostatočne zadefinovalo spôsob jej tvorby

9

(je to účtovná rezerva alebo rezerva vedená na bankovom účte) napriek tomu, že v dôvodovej správe sa odvoláva

na osobitný účet, ktorý už v zákone bližšie nedefinovalo.

Zároveň bola zavedená pre vodárne aj nová informačná povinnosť, a to zasielať MŽP SR hlásenie o tvorbe a použití

rezervy. Z tabuľky na str. 15, ktorá hodnotí tvorbu a použitie rezervy v rokoch 2022 a 2023 vyplýva, že vo dvoch

zo štyroch kontrolovaných spoločností boli v roku 2023 vynaložené finančné prostriedky na obnovu vodovodov

a kanalizácií v nižšej výške než bola vytvorená účelová finančná rezerva.

Majetok za jedno euro

Vykonaná kontrola ukázala na ďalší závažný problém, ktorým je spôsob účtovnej evidencie vodárenskej infraštruktúry

vybudovanej obcou, ktorá bola odovzdaná do prevádzky vodárenskej spoločnosti za jedno euro. K takto získanému

majetku od obce vodárenské spoločnosti nerobia reálne ocenenie, znalecké, resp. iné vyjadrenie zostatkovej hodnoty.

Vodárenské spoločnosti neoceňujú bezodplatne nadobudnutý majetok alebo majetok nadobudnutý za jedno euro

od obcí reálnou hodnotou, čo je v rozpore so zákonom o účtovníctve Takýmto spôsobom narastá investičný dlh

a spoločnosti nebudú vedieť v budúcnosti obnoviť majetok z dôvodu chýbajúcich finančných prostriedkov. Napriek tomu,

že z takto nadobudnutého majetku sa netvorí žiadna finančná rezerva, ich obnova si časom vyžiada vysoké finančné

náklady. Tento problém nadobudnutia dlhodobého majetku a spôsob jeho účtovnej evidencie vo vodárenských

spoločnostiach považuje NKÚ SR za mimoriadne závažný, na ktorý upozorní MF SR.

Aplikačné nejasnosti zákona

Uvedené nedostatky sú ovplyvnené aj nejednoznačnosťami aplikačnej praxe zákona o verejných vodovodoch

a verených kanalizáciách, ktorý je v gescii MŽP SR. V prípade účelovej finančnej rezervy neboli vodárenské spoločnosti

zo strany gestora metodicky usmernené nielen v tom, či ide o reálne finančné prostriedky vedené na bankovom účte,

ale ani v prípade ako majú vykazovať nepoužitie rezervy v ďalšom roku. Vyhlášku MŽP SR č. 257/2023 Z. z. vydalo

až dňa 1.7.2023, čo bolo takmer jeden a pol roka od novely zákona účinnej od 1.1.2022, ktorý ukladá povinnosť tvoriť

finančnú rezervu z odpisov.

Kontrola poukázala aj ďalšie aplikačné nejasnosti uvedeného zákona. Zákon nešpecifikuje základné pojmy,

čo sa považuje za „rozvoj verejných vodovodov a verejných kanalizácií“, ich „obnovu“ a „opravu“, ba nie je celkom

jednoznačne definované ani „prevádzkovanie verejných vodovodov a verejnej kanalizácie“. Chýbajúce definície pojmov

tak spôsobujú ich nejednotný výklad orgánmi dohľadu a dozoru štátnej správy nad rôznymi aktivitami vodárenských

spoločností. Nájsť hranice výkonu týchto povinností, ktoré inak chápe finančná správa, inak ministerstvo či okresné

úrady, je bez základných definícií v aplikačnej praxi náročné.

Súčasný stav právnych predpisov napríklad bez jasne zadefinovaného pojmu obnovy umožňuje použiť účelovú finančnú

rezervu aj na prevádzkové náklady (opravu a údržbu), ktoré nemajú vplyv na zostatkovú cenu VV a VK, no zároveň

tieto prevádzkové náklady (oprava a údržba) sú započítané do oprávnených nákladov v schválených cenách

pre regulované činnosti. Súčasný stav právnych predpisov umožňuje de facto inkasovať finančné prostriedky

v schválených cenách pre regulované činnosti dvakrát na plnenie jednej činnosti. Vyjasnením pojmu „obnova“

do príslušnej legislatívy by odstránilo šedú zónu, čím by sa proces obnovy jasne oddelil od prevádzkových nákladov

na opravu a údržbu. Zároveň by prišlo k prepojeniu účtovných, daňových, stavebných a regulačných právnych predpisov

so zákonom o verejných vodovodoch a kanalizáciách, ako aj jeho vykonávacími právnymi predpismi. Tiež by bolo

vhodné do povinností a práv prevádzkovateľov doplniť okrem povinnosti vykonávať riadnu a pravidelnú údržbu aj

povinnosť opravy vodovodov a kanalizácií. V oblasti platnosti osvedčení o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie

verených vodovodov a verejných kanalizácií MŽP SR nevydalo príslušnú vyhlášku tak, ako to ukladá § 6 ods. 8 zákona

o verejných vodovodoch a kanalizáciách. V súčasnosti postupuje v zmysle pôvodnej Vyhlášky MP SR č. 124/2003 Z. z.,

ktorá od 1.7.2005 nie je v súlade s ustanoveniami § 6 vyššie uvedeného zákona.

Keďže medzi kontrolovanými subjektami bola aj spoločnosť, ktorá neprevádzkuje majetok, a teda nie je regulovaným

subjektom, u tohto subjektu sa prejavuje rad aplikačných problémov. Systém určenia primeraného zisku vo vodárenstve

nebol adaptovaný na situácie, kde sú majetkové a prevádzkové spoločnosti rozdielne. Vzniká situácia, keď

prevádzkovateľ, ako regulovaný subjekt, inkasuje finančné prostriedky na zabezpečenie investícií do rozvoja a obnovy,

10

ktorú podľa zákona nemá plniť, pričom ten, kto túto činnosť plniť musí, t. j. vlastník tieto finančné prostriedky nemá

k dispozícii. Navyše, vo výpočte výšky primeraného zisku sa zohľadňuje aj index miery využitia dosiahnutých

disponibilných zdrojov IMDS, ktorého hodnota závisí od investovania alebo neinvestovania do obnovy a rozvoja

verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Legislatíva upravujúca výpočet primeraného zisku na investície vyvoláva

mnoho pochybností a tým často aj nesprávnu aplikáciu zákonov a vyhlášok. Preto by bolo vhodné, aby príslušná

legislatíva sa týmito problémami zaoberala a riešila ich.

IV. Vodárenské spoločnosti - hospodárenie a plnenie plánu obnovy

Charakteristika vodárenských spoločností

NKÚ SR vykonal kontrolu v 4 obecných vodárenských spoločnostiach – Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s.,

Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., a Podtatranská

vodárenská spoločnosť, a. s. Všetky tieto vodárenské spoločnosti vznikli na základe transformácie majetku štátnych

podnikov vodární a kanalizácií na obecné vodárenské spoločnosti. V zmysle rozhodnutia o privatizácii majú byť

akcionármi spoločností iba obce a akcie spoločností nie sú verejne obchodovateľné. Hlavnou činnosťou vodárenských

spoločností je zabezpečovať prevádzku vodárenskej infraštruktúry v súlade so zákonom a vo verejnom záujme.

Verejným záujmom je prístupnosť obyvateľov k pitnej vode, jej bezpečnému odvádzaniu a čisteniu prostredníctvom

dlhodobo udržateľnej vodárenskej infraštruktúry. Prevádzkové spoločnosti sú regulovanými subjektmi a ich ceny sú

regulovanými cenami. Obce ako akcionári spoločnosti majú zo zákona povinnosť zabezpečiť rozvoj verejnej vodárenskej

infraštruktúry a zabezpečiť prístup svojich občanov k pitnej vode. Obce svojim výkonom akcionárskych práv majú

vytvárať podmienky pre plnenie ich povinností vyplývajúcich zo zákona o obecnom zriadení, kedy obec je zodpovedná

za zásobovanie svojich občanov pitnou vodou.

Spoločnosť BVS je vlastníkom a zároveň aj prevádzkovateľom vodárenskej infraštruktúry. Akcie vlastní 89 miest a obcí

a jej majoritný vlastník Hlavné mesto SR Bratislava má takmer 60 percentný podiel akcií. K 31. 12. 2023 hospodárila

s druhým najväčším majetkom z kontrolovaných vodární, ktorý predstavoval v netto hodnote 515 mil. eur. Na malej

rozlohe zásobuje viac než 808 tis. obyvateľov pitnou vodou, čo predstavuje 97 percentnú napojenosť na verejný

vodovod. Obdobná situácia je aj pri verejnej kanalizácii, kde má tretiu najdlhšiu kanalizačnú sieť z kontrolovaných

vodární s 95,7 percentnou pripojenosťou obyvateľstva na kanalizačnú sieť. Ku koncu roka 2023 Zamestnávala takmer

1 100 zamestnancov.

Spoločnosť ZsVS je vlastníkom a zároveň aj prevádzkovateľom vodárenskej infraštruktúry. Akcionármi sú obce a mestá

v počte 507. Najväčším akcionárom je Mesto Nitra s podielom 9,53 % akcií. K 31. 12. 2023 hospodárila s tretím

najväčším majetkom z kontrolovaných spoločností, ktorý predstavoval v netto hodnote 444 mil. eur. S celkovou dĺžkou

5 890 km vodovodnej siete zásobuje viac než 785 tis. obyvateľov pitnou vodou, čo predstavuje 94,3 percentné napojenie

na verejný vodovod. V rámci verejnej kanalizácie má síce druhú najdlhšiu kanalizačnú sieť z kontrolovaných vodární,

avšak s 83,5 percentnou pripojenosťou. Ku koncu roka 2023 zamestnávala 1 398 zamestnancov.

Spoločnosť VVS je najväčšou vodárenskou spoločnosťou a jej akcionármi je 768 obcí a miest. Najväčším akcionárom

je mesto Košice s podielom 20,44 % akcií. K 31. 12. 2023 spoločnosť hospodárila s majetkom v netto hodnote 573 mil.

eur. S celkovou dĺžkou 6 614 km vodovodnej siete zásobuje viac než 953 tis. obyvateľov pitnou vodou. Napriek najdlhšej

vodovodnej siete je na verejný vodovod napojených iba 89,24 % všetkých obyvateľov žijúcich v regióne, čo je najmenej

z kontrolovaných prevádzkovateľov. Taktiež má najdlhšiu kanalizačnú sieť s dĺžkou viac než 3 023 km, v rámci ktorej je

viac než 731 tis. obyvateľov pripojených na verejnú kanalizáciu, čo predstavuje 88,54 percentnú pripojenosť. Ku koncu

roku 2023 zamestnávala 2 039 zamestnancov.

Štvrtou kontrolovanou vodárenskou spoločnosťou je PVS. Akcie vlastní 203 obcí a miest a jej najväčším akcionárom

je Mesto Poprad s takmer 15 percentným podielom akcií. K 31. 12. 2023 hospodárila s najmenším majetkom

z kontrolovaných vodární, ktorý predstavoval v netto hodnote bezmála 143 mil. eur. Prostredníctvom prenajatej

vodárenskej infraštruktúry prevádzkovateľ zásobuje viac než 304 tis. obyvateľov pitnou vodou, čo predstavuje

92,62 percentnú napojenosť na verejný vodovod. V rámci verejnej kanalizácie vlastní najmenšiu kanalizačnú sieť

s 93,93 percentnou pripojenosťou obyvateľstva. Počet zamestnancov tejto spoločnosti bol vzhľadom k jej charakteru

najmenší – iba 31. PVS sa líši od ostatných kontrolovaných spoločností tým, že prevádzkovanie verejných vodovodov

11

a verejnej kanalizácie zabezpečuje iný subjekt – Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť na základe zmluvy.

Vlastníkom PVPS je spoločnosť VEOLIA CENTRAL & EASTERN EUROPE S.A. so sídlom vo Francúzskej republike.

Hlavným zdrojom príjmu PVS sú tržby z prenájmu vodárenskej infraštruktúry. Tento model prevádzkovania vodárenskej

infraštruktúry prináša popri výhodách vyplývajúcich najmä zo skúseností investora s prevádzkou aj viaceré problémy.

Koncepcia privatizácie vodárenského majetku síce pripúšťala vstup zahraničného investora do prevádzky, avšak

zároveň boli identifikované riziká, ktorá takýto krok môže priniesť. NKÚ SR upozornil už v minulosti najmä

na nevýhodnosť dĺžky nájomnej a aj táto kontrola ukázala niektoré problémy spojené najmä s obnovou infraštruktúrneho

majetku u jeho majiteľa.

Kontrola hospodárenia uvedených spoločností sa zamerala najmä na to, ako výsledky hospodárenia umožňujú

zabezpečovať potrebu dlhodobo udržateľnej vodárenskej spoločnosti prostredníctvom systematicky plánovanej obnovy

majetku.

Majetok kontrolovaných spoločností

Kontrolované spoločnosti ku dňu 31. 12. 2023 hospodárili s majetkom v úhrnnej sume viac než 1,6 mld. eur (netto).

S majetkom viac ako pol miliardy eur hospodárili BVS (515,4 mil.) a VVS (573,1 mil.). S najmenšou hodnotou majetku

hospodárila PVS (143 mil.). Počas kontrolovaného obdobia prišlo k miernemu nárastu majetku vlastnou investičnou

činnosťou. Značnú časť prírastku majetku získali kontrolované spoločnosti za jedno euro od samosprávy

alebo od súkromných investorov. Získané údaje o vecnej stránke takto získaného majetku sú obsahom tabuľky v prílohe.

Z nej vyplýva, že napr. ZsVS takto za roky 2021 až 2023 prevzala do prevádzky viac ako 40 km verejných vodovodov

a 16,8 km kanalizácií, VVS 48,2 km vodovodov a 31 km kanalizácií, kým BVS iba 1,7 km kanalizačnej infraštruktúry.

Opotrebenie dlhodobého hmotného majetku vodární, okrem BVS, predstavovalo viac než 50 % z hodnoty majetku.

Najvyššia miera opotrebenia vo výške 54 % bola zaznamenaná vo VVS. Najnižšiu mieru viac než 42 % napriek objemu

majetku 515 mil. eur dosiahla BVS. V porovnaní s PVS, ktorá hospodárila s majetkom nižším oproti BVS, je práve PVS

druhou v poradí, ktorá mala najvyššiu mieru opotrebenia majetku (52 %). Treťou v poradí je ZsVS – 51,57 %. Najvyššiu

mieru opotrebenia má VVS (53,83 %). Vysoká miera opotrebenia ukazuje, že potreba obnovy infraštruktúry je značná

a predstavuje najväčšiu výzvu v oblasti hospodárenia spoločností.

Najvypuklejším problémom vodární sa javí narastajúci investičný dlh na obnovu existujúceho majetku. Z údajov

získaných od kontrolovaných spoločností vyplýva, že najvyšší investičný dlh na obnovu vo výške 3,1 mld. eur vykazuje

ZsVS, najnižší vo výške 81 mil. eur zase VVS.

Jedným z dôsledkov stavu majetku sú značné straty vody. Časté poruchy a havarijné stavy na prívodoch vody, ale aj

na vodovodných sieťach nepriaznivo vplývajú na plynulosť dodávky vody spotrebiteľom, čím dochádza k plytvaniu vody

i energie. Straty z objemu vody určenej na úpravu, aby bola nezávadná, sa v prípade vybraných vodární pohybovali

v rozmedzí od 25,00 % (VVS) do 32,94 % (PVS), čo v objeme činilo 51,2 mil. m³pitnej vody za rok 2023. Zaujímavosťou

je, že PVS dosiahla na vodovodnej sieti 2 274 km porovnateľné hodnoty strát (32,94 %) ako ZsVS na dĺžke 7 711 km

(32,60 %). V súčasnosti existuje veľa možností, ako zistiť poruchy v potrubí v čo najkrajšom čase, poprípade im

predchádzať. NKÚ SR preto pozitívne hodnotí aktivity VVS a ZsVS, ktoré môžu viesť k výraznému znižovaniu strát vody.

Tieto spoločnosti realizovali pilotné projekty, ktoré boli zamerané na vyhľadávanie porúch s využitím satelitného systému

ASTERRA a na Slovensku sa takéto aktivity uskutočnili po prvý raz. Snímkovaním zemského povrchu vybraných lokalít

s využitím satelitnej technológie v rôznych spektrách umožnili identifikovať miesta s potenciálnym únikom pitnej vody

z vodovodnej siete. Bolo by žiaduce, aby sa takáto pasportizácia stavu siete uskutočnila na celom území Slovenska.

Tržby, ekonomicky oprávnené náklady a zisk

Tržby troch kontrolovaných subjektov tvoria tržby z regulovaných a neregulovaných činností. Ich výšku a zloženie v roku

2023 ukazuje nasledovná tabuľka. Od roku 2023 celkové tržby narástli najviac v ZsVS. Osobitý vývoj mali tržby

z prenájmu u PVS, keď tržby medziročne klesli o 2 mil. eur z dôvodu poklesu podielu odpisov v štruktúre ekonomicky

oprávnených nákladov, pričom odpisy tvoria základnú položku nájmu od prevádzkovateľa.

12

Tabuľka č. 1: Tržby z regulovanej a neregulovanej činnosti za rok 2021 a 2023 (v eurách)

2021

2023

Vodárenská

spoločnosť

Nárast/pokles

Regulované

činnosti

Neregulované

činnosti

Regulované

činnosti

Neregulované

činnosti

Spolu

BVS

94 459 711

64 707 096

2 606 885

3 421 438

97 066 596

68 128 534

108 858 827

82 290 331

3 869 044

4 496 089

112 727 871

86 786 420

16.14%

27.38%

−20.44%

17.34%

ZsVS

PVS*

VVS

6 231 324

4 957 564

109 777 179

92 808 227

4 394 087

97 202 314

4 270 358

114 047 537

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ z údajov poskytnutých kontrolovanými subjektmi; pozn.: * - tržby za prenájom majetku PVPS

Tržby z regulovaných činností sú závislé od výšky regulovaných cien jednotlivých komodít za dané obdobie. Počas

kontrolovaného obdobia maximálne ceny za výrobu a dodávku pitnej vody, ako aj za odvádzanie a čistenie odpadovej

vody bez DPH vzrástli vo všetkých kontrolovaných spoločnostiach. Ceny za výrobu a dodávku pitnej vody najviac vzrástli

v BVS o 18,65 %; nasledovala ZsVS o 17,57 %; PVPS o 16,35 %. Najnižší nárast bol zistený vo VVS, a to o 11,74 %,

avšak VVS mala z týchto štyroch vodárenských spoločností dlhodobo najvyššie ceny za výrobu a dodávku pitnej vody.

Kontrolou bolo zistené, že v 5. regulačnom období ceny vodného a stočného nepokrývali oprávnené náklady spoločností

a primeranú výšku zisku v každom prípade. Na príklade ZsVS v rokoch 2021 a 2022 bolo zistené, že tržby

z regulovaných činností za pitnú vodu, ako aj odpadovú vodu vo výške 100,8 mil. eur nepokrývali skutočné ekonomicky

oprávnené náklady vo výške 109,2 mil. eur. Rozdiel činil viac než 8,4 mil. eur. Napriek poskytnutým dotáciám na energiu

z dotačnej schéme MH SR vyplatených počas rokov 2022 až 2024 v rozsahu 2,25 mil. eur, boli ekonomicky oprávnené

náklady tejto spoločnosti vyššie než tržby z regulovaných činností o viac než 6,1 mil. eur. NKÚ SR vidí príčiny tohto

stavu vo viacerých skutočnostiach, ktoré vyplynuli zo zmien v regulačnej politike, na ktoré neboli subjekty dostatočne

a včas pripravené, ale aj nedostatočne systematická činnosť v oblasti obnovy majetku, ktorá má vplyv na výšku

ekonomicky oprávnených nákladov, pričom ide najmä o technické odpisy. Zmeny, ktoré prinieslo ďalšie obdobie

regulačnej politiky spolu s realizáciou potrebných legislatívnych zmien, by takéto výrazné rozdiely medzi výškou tržieb

z regulovaných činností a ekonomicky oprávnených nákladov mali odstrániť. Vyžaduje to tiež väčšiu angažovanosť

ministerstva životného prostredia pri potrebných či požadovaných zmenách v regulačnej politike či pri samotnej cenovej

regulácii regulátora.

Prehľady maximálnej ceny za výrobu a dodávku pitnej vody, odvádzanie a čistenie odpadovej vody, ako aj ich kvartálny

vývoj dokumentujú príslušné tabuľky a grafy nachádzajúce sa v prílohe správy.

Súčasťou ceny vodného a stočného je aj výška primeraného zisku. Primeraný zisk zohľadňuje rozsah potrebných

investícií na zabezpečenie dlhodobej prevádzkyschopnosti siete, teda na zabezpečenie jej obnovy. Kontrola sa zamerala

aj na vyhodnotenie, či bol primeraný zisk z prevádzkovania VV a VK použitý v roku 2023 v plnej miere na obnovu

existujúcej vodárenskej infraštruktúry.

Tabuľka č. 2: Vyhodnotenie použitia výšky primeraného zisku na obnovu v roku 2023 (v eurách)

Realizácia plánu

obnovy VV a VK

Plnenie plánu obnovy

Rok 2023

BVS

Primeraný zisk

Rozdiel

Rozvoj VV a VK*

VV a VK v %

13 319 000

7 714 440

**0

19 922 119

6 187 860

1 352 112

2 954 920

6 603 119

-1 526 580

1 352 112

-7 582 080

24,72

49,07

87,20

3,49

8 294 061

6 194 830

2 294 000

20 516 155

ZsVS

PVS

VVS

10 537 000

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ z údajov poskytnutých kontrolovanými subjektmi; pozn.: * - vlastné zdroje financovania použité na rozvoj;

** - PVS nie je regulovaným subjektom

Z tabuľky vyplýva, že PVS je síce vlastníkom VV a VK, ale nie je regulovaným subjektom, vykonáva obnovu verejných

vodovodov a kanalizácií z nájomného, ktoré je súčasť ekonomicky oprávnených nákladov a prevádzkovateľ túto sumu

postupuje vlastníkovi. Je zrejmé, že výška nájomného, ktorého podstatou sú odpisy, nie je postačujúca na obnovu

vodárenskej infraštruktúry, na čo sme poukázali už v predchádzajúcich častiach správy. Z ostatných spoločností iba BVS

13

použila výšku primeraného zisku v plnom rozsahu na obnovu VV a VK. Aplikačná prax vo zvyšných dvoch vodárňach

ukázala, že primeraný zisk z prevádzkovania verejných vodovodov a kanalizácií nebol v plnej výške použitý

na obnovu existujúcej vodárenskej infraštruktúry, čím neprišlo k naplneniu zámeru regulátora, ktorý zvyšoval hodnotu

primeraného zisku. Preto by bolo vhodné, aby príslušná legislatíva jasne uviedla aj účel použitia zvýšenej limitovanej

hodnoty primeraného zisku len na obnovu a údržbu. Z tabuľky je tiež zrejmé, že vodárenské spoločnosti použili finančné

prostriedky z primeraného zisku aj na investičný rozvoj ako zdroje financovania, najviac VVS. Takéto aktivity možno

oceniť, ale ak sa neplnia zákonné povinnosti v oblasti obnovy a časť prostriedkov určených na túto činnosť je použitá

na rozvoj, nie je to v súlade s hlavným poslaním prevádzkovateľa. Práve preto je potrebná jednoznačnejšia definícia

použitia primeraného zisku.

Pre celkové hospodárenie kontrolovaných vodárenských spoločností, ktoré plnia aj funkciu prevádzkovateľa, bol kritický

najmä rok 2022, kedy všetky dosiahli hospodársku stratu. Najväčšiu stratu dosiahla ZsVS (7,7 mil. eur), nasleduje VVS

so stratou cca 2,4 mil. eur a BVS so stratou viac ako 2,6 mil. eur. Za kontrolované obdobie dosiahla BVS zisk viac ako

7,7 mil. eur a zisk necelých 200 tis. dosiahla aj PVS. Na druhej strane stratu viac ako 7 mil. zaznamenala ZsVS stratu

viac ako 900 tis. dosiahla aj VVS. Celkový hospodársky výsledok týchto štyroch spoločností je záporný a dosahuje

hodnotu takmer 86 tis. eur.

Tabuľka č. 3: Vývoj výsledku hospodárenia vodárenských spoločností (v eurách)

Vodárenská spoločnosť

2021

2022

2023

BVS

ZsVS

PVS

VVS

6 791 475

214 581

-2 617 117

-7 709 226

443 233

3 535 601

417 729

-580 683

227 100

336 071

1 242 114

-2 386 551

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR z údajov poskytnutých kontrolovanými subjektmi

Celkovú výšku zisku ovplyvňuje množstvo faktorov – výška tržieb z regulovaných a neregulovaných činností, štruktúra

ekonomicky oprávnených nákladov, daňové a odvodové povinnosti a celý rad ďalších faktorov. Kontrola však zistila aj

výdavky na činnosti, ktoré by vo vodárenských spoločnostiach, ktoré majú monopolné postavenie prevádzkovateľa

v danom území nemali zohrávať výraznú úlohu. Ide napr. o výdavky na reklamu alebo na rôznu verejno-prospešnú

činnosť nesúvisiacu s vodárenským sektorom, a to najmä v čase, keď chýbajú zdroje na plnenie povinností, ktoré sú

pre spoločnosť prioritné. Za kontrolované obdobie bolo na tieto účely použitých takmer 4,4 mil. eur, z toho vo VVS

2,8 mil. eur, čo predstavuje približne polovicu sumy, ktorú spoločnosť použila na plnenie plánu obnovy za kontrolované

obdobie. Časť disponibilných zdrojov z vyššie uvedenej sumy smerovala do Neinvestičného fondu Vodárne

(705 002 eur), Klubu akcionárov VVS (532 055 eur) a necelých 10 tis. do neziskovej organizácie Daniela J. Krátkeho.

Rozhodnutím orgánov spoločností sa v kontrolovaných spoločnostiach rozhodli použiť časť zisku na výplatu dividend.

V roku 2021 vyplatila BVS svojim akcionárom dividendy v hodnote 2,8 mil. eur, PVS v hodnote 163 tis. eur. V roku 2022

vyplácala dividendy PVS vo výške 163 tis. eur, VVS vyplatila v roku 2021 tantiémy vo výške 133 tis. eur.

Vzhľadom na charakter spoločností a úlohy akcionárov pri zabezpečovaní potrieb vody pre svojich občanov by sa malo

dôslednejšie zvažovať, či by tieto prostriedky nepriniesli väčší spoločenský úžitok ich použitím na zabezpečenie trvalo

udržateľnej a bezpečnej vodárenskej infraštruktúry. NKÚ SR v tejto súvislosti zastáva názor, že ak je zásobovanie vodou

a jej odkanalizovanie verejným záujmom, ktorý plnia vodárenské spoločnosti, a ktoré rozhodnutím štátnych orgánov

vznikli na tento účel, mal by zisk smerovať prioritne do plnenia povinností vyplývajúcich zo zákona o verejných

vodovodoch a kanalizáciách. A to najmä v situácii, keď výška primeraného zisku nie je z rôznych dôvodov dostačujúca

na zabezpečenie potrebného rozsahu obnovy či údržby verejných vodovodov a verejných kanalizácií u všetkých

prevádzkovateľov. Bezpečná a vodou šetriaca vodárenská infraštruktúra by mala byť prvoradým záujmom aj obcí ako

akcionárov vodárenských spoločností, a to najmä z toho dôvodu, že obce sú povinné zabezpečiť svojim obyvateľom

pitnú vodu. Každý problém s dodávkami pitnej vody, najmä dlhodobejší riešia vodárne. Pravidelne obnovovaná sieť

verejných vodovodov a kanalizácií je nástrojom na to, aby sa obce do takejto situácie dostávali čo najmenej, resp. len

výnimočne. Preto by akcionári spoločností mali venovať kontrole činnosti orgánov spoločnosti a ich rozhodnutiam

potrebnú pozornosť.

14

Plán obnovy verejných vodovodov a verejných kanalizácií; účelová finančná rezerva

Kontrola vybraných vodárenských spoločností mala (ako jeden z cieľov) preveriť, ako jednotlivé spoločnosti tvoria a plnia

plán obnovy svojej vodárenskej infraštruktúry. Tvorba plánu a realizácia jeho cieľov je jednou zo zákonných podmienok

prevádzkovej činnosti vodárenských spoločností. Keďže plán sa zostavuje na 10 rokov, je dôležité, aby sa v pravidelných

intervaloch aktualizoval, aby čo najlepšie odrážal potreby i možnosti každého subjektu. Všetky kontrolované subjekty

mali vypracované Plány obnovy verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Na základe ich aktualizácie si v nich

plánovali v rokoch 2021 až 2023 obnoviť hmotný investičný majetok zaradený do základnej triedy T3 a T4 (v zmysle

národnej legislatívy) v celkovej výške 470 mil. eur. Údaje uvedené v nasledujúcej tabuľke sú aktualizované údaje

za obdobie rokov 2021 až 2023.

Tabuľka č. 4: Plány obnovy verejných vodovodov a verejných kanalizácií na roky 2021 až 2023 a ich plnenie (v eurách)

Vodárenská spoločnosť

BVS

VV a VK plán

221 058 686

VV a VK realizácia

51 330 209

plnenie plánu v %

23,22

39,64

71,73

2,68

ZsVS

PVS

VVS

34 471 050

11 444 820

203 686 286

13 665 250

8 209 092

5 461 051

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR z údajov poskytnutých kontrolovanými subjektmi

Povinnosťou vlastníkov vodárenskej infraštruktúry je pre účely obnovy vytvárať od roku 2022 účelovú finančnú rezervu.

Za rok 2022 si túto povinnosť nesplnila VVS, rezervu vytvorila až v roku 2023. Z tabuľky, ktorá dokumentuje tvorbu

a použitie tejto rezervy je zrejmé, že jej výška, ktorú tvoria odpisy, ako súčasť regulovanej ceny, nie sú postačujúce

na plnenie plánu obnovy a tieto zdroje riešia problém iba čiastočne.

Tabuľka č. 5: Vyhodnotenie tvorby a použitia ÚFR v rokoch 2022 a 2023 (v eurách)

Vodárenská spoločnosť

ÚFR

Obnova VV a VK

Výška nepoužitej ÚFR

BVS

11 453 602

6 792 154

2 988 923

**7 017 848

39 442 178

0

ZsVS

PVS

VVS

10 759 530

6 195 185

2 954 920

*50 411

4 062 928

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR z údajov poskytnutých kontrolovanými subjektmi; pozn. *-v roku 2023 bola obnova VV a VK v nižšej výške než

bola vytvorená účelová finančná rezerva; **-VVS v roku 2022 netvorila účelovú finančnú rezervu, v tabuľke je údaj len za rok 2023

Jednotlivé plány a ich plnenie ukazujú, aká je kvalita plánovania týchto spoločností, ale aj to, ako nezáväzne pristupujú

spoločnosti k jeho plneniu. Deje sa to aj napriek tomu, že prijatý plán sa v zmysle zákona stáva zákonnou povinnosťou.

Nedostatočne sú plnené aj povinnosti tvoriť účelovú finančnú rezervu a aj jej použitie nie je vo všetkých prípadoch

dostatočné. V prípade účelovej finančnej rezervy sme poukázali na viaceré legislatívne nejasnosti, či chýbajúce

metodické usmernenie. Avšak závažnejším zistením je, že tak plánovanie obnovy, jej plnenie, podobne ako účelová

finančná rezerva nie sú predmetom kontroly ministerstva životného prostredia ani okresných úradov. Formalizmus

v plánovaní, mnohé údaje z plánov neodrážajú skutočný stav a potrebu dlhodobej udržateľnosti infraštruktúry, no tieto

údaje sa potom prenášajú aj do plánov obnovy na celoštátnej úrovni, ktoré tiež potom pracujú s neúplnými a nepresnými

dátami.

Záver

Vzhľadom k významnosti veľkých vodárenských spoločností, ktoré vznikli v procese transformácie štátneho majetku

pri zabezpečovaní udržateľnej infraštruktúry verejných vodovodov a verejných kanalizácií, je potrebné na všetkých

úrovniach verejnej správy venovať dostatočnú pozornosť zisteniam NKÚ SR z kontrol vykonaných v týchto subjektoch.

Problém obnovy je nevyhnutné dostať do jej pozornosti najmä preto, že stav existujúcej infraštruktúry nie je vyhovujúci.

V minulých rokoch sa oveľa viac pozornosti venovalo rozvoju infraštruktúry, najmä investíciám do verejnej kanalizácie,

čo vyplývalo zo záväzkov voči EÚ, vplyvu dostupnosti štrukturálnych fondov a iných skutočností. Tiež zdroje

vodárenských spoločností z prevádzkovej činnosti boli a sú používané nielen na obnovu, ale aj na rozvoj siete.

Výsledkom je investičný dlh, pri ktorom je tempo starnutia infraštruktúry vyššie ako tempo jej obnovy; pokračovanie

15

v tomto trende by mohlo spôsobiť, že celá infraštruktúra bude vyžadovať taký rozsah obnovy, ktorý nie je finančne ani

prakticky možný.

NKÚ SR preto považuje za mimoriadne dôležité skvalitniť celý systém plánovania obnovy vodárenskej infraštruktúry.

Cieľom takéhoto plánovania obnovy má byť dlhodobé zaistenie bezporuchovej, bezpečnej, spoľahlivej a hospodárnej

prevádzky celých systémov vodárenskej infraštruktúry. Plán obnovy musí okrem údajov od subjektov vlastniacich

infraštruktúry využívať aj údaje z rôznych dokumentov týkajúcich sa stavu a rozvoja územia. Základom

pre aktualizovanie plánu obnovy je mať k dispozícii spoľahlivé a úplné údaje o vodárenskej infraštruktúre. V zabezpečení

vierohodnosti a verifikovateľnosti údajov od vodárenských subjektov musí zohrať významnejšiu úlohu gestor zákona

o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, t. j. MŽP SR. Toto by malo svojou riadiacou a kontrolnou činnosťou

zabezpečiť na pravidelnej báze údaje o stave infraštruktúry jednotlivých vlastníkov, o prevádzkovej činnosti, o pláne

obnovy a jeho plnení, plnení a využívaní rezerv určených na obnovu. Tvorba a monitoring plánu obnovy vodárenských

spoločností by mal byť prioritou ministerstva. Vodárenské spoločnosti by mali mať snahu o monitoring stavu sústav,

rozsahu úniku vody a pod., najmä súčasnými technickými možnosťami. Skúsenosti z prvých pilotných projektov v tejto

oblasti je potrebné rozšíriť na čo najväčšie územie.

Ministerstvo by malo tiež venovať zvýšenú pozornosť problémom aplikačnej praxe, na ktoré v správe poukazujeme.

Cieľom by malo byť odstránenie čo najviac „šedých zón“ zákona, ktoré spôsobujú mnohé praktické problémy a pri ich

odstraňovaní je nutné spolupracovať aj s inými orgánmi štátnej správy, akými sú MF SR (daňové zákony), MS SR

(Obchodný zákonník) a ďalšie.

Kontrola tiež ukázala viaceré problémy regulačnej politiky a tvorby regulovaných cien. Je zrejme nereálne, aby objem

nutnej obnovy siete, odhadovaný na viac ako 3,6 mld. eur boli schopné zvládnuť vodárenské spoločnosti pri súčasne

platnej regulačnej politike. Pripravované zmeny by mali rešpektovať súčasný stav vodárenskej siete, jej investičné

potreby, klimatické podmienky regiónov a iné faktory ovplyvňujúce náklady vodárenských spoločností. Vážnym

problémom regulácie je ako, a akým spôsobom zapracovať koncepciu ochrany odberateľov spĺňajúcich podmienky

energetickej chudoby a zvážiť aj hranicu cenovej dostupnosti vodného a stočného pre jednotlivé regióny Slovenska,

ba možno aj pre jednotlivé príjmové skupiny. Zároveň by mala koncepcia preukazateľnejšie odrážať hospodárnosť,

efektívnosť a účelnosť použitých zdrojov, na čo by malo slúžiť pravidelné porovnávanie všetkých rozhodujúcich

ekonomických údajov vodárenských subjektov a hľadanie možného finančného štandardu výšky jednotlivých

oprávnených ekonomických nákladov.

Dôležitý aspekt toho, ako sa bude vyvíjať rozvoj a obnova vodárenskej infraštruktúry, bude závisieť od disponibilných

finančných zdrojov v nasledujúcich rokoch nielen zo strany štátu, Európskej únie ale aj od samotných akcionárov

vodárenských spoločností a vlastníkov týchto sietí, ako aj ich zodpovedného prístupu k prevádzkovanému majetku.

V rámci výkonu kontroly BVS bolo identifikované možné riziko hospodárenia v dcérskej spoločnosti BIOENERGY, s.r.o.

Bratislava, ktorá bude predmetom samostatnej kontrolnej akcie.

Reakcia kontrolovaného subjektu

Z piatich kontrolovaných subjektov bol v štyroch prípadoch vyhotovený protokol o výsledku kontroly (okrem PVS). Dva

kontrolované subjekty (ÚRSO a VVS) vzniesli námietky proti pravosti, úplnosti, preukázateľnosti kontrolných zistení

uvedených v protokole o výsledku kontroly. NKÚ SR v oboch prípadoch vyhodnotil námietky ako neopodstatnené. VVS

pri prerokovaní protokolu o výsledku kontroly odmietla podpísať zápisnicu z jeho prerokovania.

Kontakt

Najvyšší kontrolný úrad SR

Priemyselná 2

824 73 Bratislava 26

 +421 250 114 911

 info@nku.gov.sk

Bratislavská vodárenská spoločnosť, IČO: 35 850 370

Podtatranská vodárenská spoločnosť, IČO: 36 485 250

Východoslovenská vodárenská spoločnosť, IČO: 36 570 460

Západoslovenská vodárenská spoločnosť, IČO: 36 550 949

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, IČO: 36 069 841

16

SKRATKA / SKRÁTENÉ POMENOVANIE

ASTERRA

BVS

VÝZNAM

Technológia, softvér na pozorovanie javov pod povrchom zeme

Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s.

ČOV

Čistiareň odpadových vôd

EON

Ekonomicky oprávnené náklady

EÚ

Európska únia

MF SR

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

MH SR

MS SR

MŽP SR, ministerstvo,

NKÚ SR

NR SR

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej Republiky

Národná rada Slovenskej republiky

Obchodný zákonník

PVS

Zákon 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov

Podtatranská vodárenská spoločnosť, a. s.

PVPS

SR

Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s .

Slovenská republika

ÚFR

Účelová finančná rezerva

ÚRSO, úrad

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 124/2003

Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o odbornej spôsobilosti

na prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií

Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 19.07.2016 č. 225/2016

Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia výroby, distribúcie a dodávky

pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody

verejnou kanalizáciou

Vyhláška MP SR č. 124/2003 Z. z.

Vyhláška ÚRSO č. 225/2016 Z. z.

Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 21/2017 Z. z. Úradu pre

reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia výroby,

Vyhláška ÚRSO č. 21/2017 Z. z.

Vyhláška ÚRSO č. 323/2022 Z. z.

Vyhláška MŽP SR č. 257/2023 Z. z.

distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom

a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou

Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 323/2022 Z. z. Úradu pre

reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia výroby,

distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom

a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 257/2023

Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa Vyhláška MŽP SR č. 262/2010 Z. z., ktorou

sa ustanovuje obsah plánu obnovy ktorou sa ustanovuje obsah plánu

obnovy verejného vodovodu, plánu obnovy verejnej kanalizácie a postup pri

ich vypracúvaní

a odvádzania

VK

Verejná kanalizácia

VS, vodárne, regulované subjekty, spoločnosti

Vodárenská spoločnosť

VV

Verejné vodovody

VVS

zákon o NKÚ SR

Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s.

Zákon NR SR č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov

zákon o regulácii v sieťových odvetviach

Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení

neskorších predpisov

zákon o slobodnom prístupe k informáciám,

infozákon

Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

zákona č. 310/2016 Z. z.

zákon o tvorbe právnych predpisov

zákon o verejných vodovodoch a kanalizáciách

Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách

v znení neskorších predpisov

Zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky

v znení neskorších predpisov

zákon o NKÚ SR

ZsVS

Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s.

17

Prílohy:

Prehľad jednotlivých ukazovateľov VV a VK – stav k 31. 12. 2023

Vybrané ukazovatele za VV - stav k 31. 12. 2023

dĺžka prevádzkovanej vodovodnej siete bez prípojok

počet vodovodných prípojok celkom

dĺžka vodovodných prípojok

MJ

km

BVS

3 349

PVS

1 723

VVS

6 614

ZsVS

5 890

ks

134 864

967

52 813

551

176 143

1 587

8 201

925

216 639

1 821

7 711

1 428

127

km

celková dĺžka vodovodnej siete

km

3 349

396

2 274

1 711

239

dĺžka vodovodnej siete, ktorú VS prevádzkuje na základe zmluvy

počet zdrojov vody (využívané)

km

ks

60

519

počet zdrojov vody, ktoré VS prevádzkuje na základe zmluvy

počet úpravní vody

ks

0

239

8

9

ks

6

24

27

17

počet úpravní vody, ktoré VS prevádzkuje na základe zmluvy

počet vodojemov

ks

0

24

0

ks

135

165

471

230

počet vodojemov, ktoré VS prevádzkuje na základe zmluvy

počet čerpacích staníc

ks

6

165

37

23

ks

116

39

298

198

počet čerpacích staníc, ktoré VS prevádzkuje na základe zmluvy

počet prevádzkovaných VV

ks

0

39

7

31

počet

%

19

0

239

445

počet obcí s VV

119

131

605

416

počet obyvateľov v sídlach s VV

833 803

808 585

97,00

1 594

66 875 175

2 220 255

1 836 393

65 126 221

30 958 336

14 196 626

1 836 393

18 134 866

2 215 042

27,80

BVS

329 005

304 710

92,62

685

1 068 175

953 240

89,24

3 582

21 235 732

705 026

3 285 650

45 581 896

34 313 624

833 905

785 956

94,30

2 050

50 206 586

1 666 859

1 976 467

32 129 324

22 605 318

9 027 976

1 976 467

16 363 225

543 259

32,60

ZsVS

1 989

481

počet obyvateľov pripojených na VV

napojenosť obyvateľstva na VV

počet porúch na verejnej vodovodnej sieti

množstvo odobratej podzemnej vody

výška poplatku do Environmentálneho fondu za odobranú vodu

množstvo vlastnej spotreby vody (technické preplachy atď.)

Výroba a distribúcia pitnej vody celkom

Voda fakturovaná pre obyvateľstvo

Voda fakturovaná ostatní

počet

m³

13 094 000

434 720

596 584

16 187 000

7 673 000

3 183 000

596

€

m³

8 711 473

Vlastná spotreba

3 107 066

11 417 866

Strata vody

5 331 674

* -

Strata vody

eur

%

281 176

25,00

VVS

Strata vody

32,94

PVS

Vybrané ukazovatele za VK - stav k 31. 12. 2023

celková dĺžka kanalizačnej siete

MJ

km

1 862

745

718

3 023

629

dĺžka kanalizačnej siete, ktorú VS prevádzkuje na základe zmlúv

počet kanalizačných prípojok

km

529,81

31 050

30

ks

81 196

17

109 327

101

88 773

29

počet ČOV vo vlastníctve spoločnosti

počet ČOV v majetku, ktorý VS prevádzkuje zmluvne

počet prevádzkovaných VK

ks

6

30

24

15

počet

%

22

0

103

203

počet obcí s VK

43

48

221

123

počet obyvateľov v sídlach s VK

711 762

681 250

95,70

24

235 308

221 036

93,93

109

826 226

731 559

88,54

112

536 871

448 426

83,50

997

počet obyvateľov pripojených na VK v správe a v prevádzke

% odkanalizovania z celkového počtu obyvateľov v sídlach s VK

počet porúch na verejnej kanalizačnej sieti

stav zamestnancov k 31. 12. 2023

celkový počet zamestnancov

počet

MJ

počet

BVS

PVS

VVS

ZsVS

1 398

517

1 095

602

31

2 039

728

z toho: - THP (technický personál)

0

-

robotnícke povolania

493

0

1 311

881

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR z údajov poskytnutých kontrolovanými subjektmi; pozn. * - straty vody sa týkajú PVPS

18

Vyhodnotenie tvorby a použitia ÚFR v rokoch 2022 a 2023 (v eurách)

Vodárenská spoločnosť

BVS

ÚFR

Obnova VV a VK

39 442 178

Výška nepoužitej ÚFR

11 453 602

6 792 154

2 988 923

**7 017 848

0

ZsVS

PVS

VVS

10 759 530

6 195 185

2 954 920

*50 411

4 062 928

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR z údajov poskytnutých kontrolovanými subjektmi; pozn. *-v roku 2023 bola obnova VV a VK v nižšej výške než

bola vytvorená účelová finančná rezerva; **-VVS v roku 2022 netvorila účelovú finančnú rezervu, v tabuľke je údaj len za rok 2023

Prehľad počtu zmlúv nadobudnutého majetku za symbolickú cenu jedno euro v rokoch 2021 až 2023

Počet zmlúv v jednotlivých rokoch

Vodárenská spoločnosť

2021

2022

2023

BVS

0

16

12

28

1

28

17

46

0

15

36

51

VVS

ZsVS

SPOLU

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR z údajov poskytnutých kontrolovanými subjektmi

Detailný prehľad majetku nadobudnutého za jedno euro v rokoch 2021 až 2023

Prevzatá dĺžka Prevzatý počet Prevzatý počet Prevzatá dĺžka Prevzatý počet Prevzatý počet Prevzatý počet

VV (km) prípojok (VV) vodojemov VK (km) prípojok (VK) ČOV ČS VK

Vodárne

BVS

0

3

1

4

1,7

0

2

1

3

1

10

3

VVS

48,246

40,058

88,304

384

1 414

1798

31,037

16,844

49,581

54

643

697

ZsVS

SPOLU

14

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR z údajov poskytnutých kontrolovanými subjektmi

Prehľad hodnoty majetku v eur a príslušná miera jeho opotrebenia v % - stav k 31. 12 .2023

Stav k 31. 12. 2023

Majetok netto v eurách

Miera opotrebenia majetku v %

BVS

ZsVS

PVS

VVS

515 422 044

444 150 022

142 948 661

573 078 908

42,75

50,50

51,57

53,83

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR z údajov poskytnutých kontrolovanými subjektmi

Prehľad maximálnej ceny (bez DPH) za výrobu a dodávku pitnej vody za m³štyroch vodárenských spoločnostiach

vrátane porovnania s ročným priemerom za 14 vodární (v eurách)

VVS - výroba

a dodávka pitnej

ZsVS - výroba

BVS - výroba

PVPS - výroba

Ročný priemer za 14

vodární

Obdobie

a dodávka pitnej vody a dodávka pitnej vody a dodávka pitnej vody

vody

31. 12. 2020

31. 12 .2021

31. 12. 2022

31. 12. 2023

1,0802

1,1683

1,27

1,0135

1,0387

1,2025

1,0884

1,096

1,353

1,0877

1,1032

1,1516

1,2741

1,4004

1,4944

1,5648

1,2664

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR z údajov poskytnutých kontrolovanými subjektmi

19

Prehľad maximálnej ceny (bez DPH) za odvádzanie a čistenie odpadovej vody za m³štyroch vodárenských

spoločnostiach vrátane porovnania s ročným priemerom za 14 vodární (v eurách)

Ročný priemer za 14

Obdobie ZsVS - odpadová voda BVS - odpadová voda PVPS - odpadová voda VVS - odpadová voda

VS

31. 12. 2020

31. 12. 2021

31. 12. 2022

31. 12. 2023

1,0573

1,1157

1,2024

1,4783

0,9985

1,1251

1,0884

1,1499

1,2336

1,2246

1,0235

1,0716

1,1305

1,2671

1,0632

1,086

1,1354

1,2956

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR z údajov poskytnutých kontrolovanými subjektmi

Kvartálny vývoj maximálnej ceny (bez DPH) za výrobu a dodávku pitnej vody za m³štyroch vodárenských spoločností

vrátane porovnania s ročným priemerom za 14 vodární

Vývoj max. ceny za výrobu a dodávku pitnej vody za m³bez DPH

1,7

1,6

1,5

1,4

1,3

1,2

1,1

1

0,9

0,8

I.2021 II.2021 III.2021 IV.2021 I.2022 II.2022 III.2022 IV.2022 I.2023 II.2023 III.2023 IV.2023

ZVS Výroba a dodávka pitnej vody

PVPS Výroba a dodávka pitnej vody

Priemer Pitná voda

BVS Výroba a dodávka pitnej vody

VVS Výroba a dodávka pitnej vody

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR z údajov poskytnutých kontrolovanými subjektmi

Kvartálny vývoj maximálnej ceny (bez DPH) za odvádzanie a čistenie odpadovej vody za m³štyroch vodárenských

spoločnostiach vrátane porovnania s ročným priemerom za 14 vodární

Vývoj max. ceny za odvádzanie a čistenie odpadovej vody za m³

bez DPH

1,6

1,5

1,4

1,3

1,2

1,1

1

0,9

0,8

I.2021 II.2021 III.2021 IV.2021 I.2022 II.2022 III.2022 IV.2022 I.2023 II.2023 III.2023 IV.2023

ZVS Odpadová voda

VVS Opadová voda

BVS Odpadová voda

PVPS Odpadová voda

Priemer Odpadová voda

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR z údajov poskytnutých kontrolovanými subjektmi

20

Prehľad využitia poskytnutých finančných príspevkov VVS vo vzťahu k plneniu plánu obnovy (v eurách)

Využitie poskytnutých finančných príspevkov VVS na

plnenie plánu obnovy v eur

2023

2 954 920

1 296 430

1 288 833

1 217 296

plnenie plánu obnovy v eur

2022

747 867

816 894

finančné prostriedky poskytnuté VVS

2021

Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR z údajov poskytnutých kontrolovanými subjektmi

21