Správa o výsledku kontroly  
2024  
Odporúčania NKÚ SR z kontroly  
verejných financií a majetku  
zdravotníckych zariadení  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontrolovali sme  
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky  
MZ SR je ústredným orgánom štátnej správy pre zdravotnú starostlivosť, ochranu zdravia, verejné zdravotné  
poistenie, ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, prírodné liečebné kúpele, prírodné liečivé zdroje,  
prírodné minerálne vody, cenovú politiku v oblasti cien výrobkov, služieb a výkonov v zdravotníctve, v oblasti cien  
nájmu nebytových priestorov v zdravotníckych zariadeniach a pre kontrolu zákazu biologických zbraní.  
MZ SR zriaďuje rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, neziskové organizácie, štátne podniky, akciové  
spoločnosti a zdravotnícke zariadenia, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie zdravotnej starostlivosti alebo  
plnenie osobitných úloh v zdravotníctve.  
Ako sme postupovali  
Kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom o NKÚ a so štandardami, ktoré vychádzajú zo základných princípov  
medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI). Kontrolovaným obdobím boli roky 2018 až  
2023 a súvisiace obdobia. Potvrdené boli významnejšie riziká definované na úvod kontroly, t. j. nedostatočné  
prijímanie opatrení na zlepšenie hospodárenia podriadených zdravotníckych zariadení, nehospodárne nakladanie  
s nehnuteľnosťami a nedostatočné zabezpečenie postupov pri odporúčaných činnostiach.  
Prečo sme kontrolovali  
V rokoch 2016 – 2017 vykonal NKÚ SR kontrolnú akciu Verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení, jej  
výsledkom bolo vypracovanie troch čiastkových a jednej záverečnej správy. Súčasťou prvej a druhej čiastkovej  
správy bolo spolu 17 odporúčaní NKÚ SR smerovaných na MZ SR. Aktuálna kontrola preverila vývoj v piatich  
oblastiach, v ktorých boli v minulosti identifikované nedostatky - hospodárenie zdravotníckych zariadení, koncesné  
zmluvy, náklady spojené so správou stavieb, verejné obstarávanie a posilnenie zodpovednosti manažmentu za  
dosahované výsledky.  
Čo sme zistili  
Fungovanie a hospodárenie zdravotníckych zariadení je dlhodobým problémom. MZ SR ako kompetentný orgán  
v tejto oblasti predkladal a realizoval návrhy čiastkových riešení vzniknutých problémov.  
NKÚ SR vykonal kontrolu, v ktorej sa zameral na postupy MZ SR v oblastiach, ku ktorým vydal v predchádzajúcom  
období odporúčania. Výsledky sú uvedené v tomto texte. Časť odporúčaní bola naplnená, k systémovým zmenám  
v popisovaných oblastiach, ktoré by indikovali stabilizáciu nedošlo a je nevyhnutné konštatovať, že zdravotnícke  
zariadenia naďalej generujú straty a zadlžovanie.  
Kontrolou uskutočnených postupov bolo zistené:  
.
.
.
V kontrolovanom období čelilo MZ SR mnohým organizačným zmenám. Štatutár organizácie bol zmenený  
deväťkrát, organizačné zmeny súvisiace so vznikom, transformáciou a zánikom útvarov sa uskutočnili 36-krát.  
Pri takýchto zásadných a neustálych zmenách bolo potrebné zabezpečiť, aby boli plnené úlohy, ktoré už boli  
rozpracované a ku ktorým sa ministerstvo zaviazalo. Kontinuita plnenia úloh však v niektorých prípadoch  
nebola zabezpečená.  
Zámerom zriadenia Úradu pre riadenie podriadených organizácií bolo lepšie a objektívnejšie porovnanie  
efektívnosti fungovania organizácií v pôsobnosti MZ SR. Aj napriek pôvodnému účelu pripravovať návrhy na  
optimálne a efektívne riadenie podriadených organizácií a pripravovať podklady pre strategické rozhodnutia  
ministerstva v oblasti efektivity podriadených organizácií, útvar zanikol bez toho, aby bolo zrejmé, či naplnil  
pôvodne predpokladané úlohy.  
MZ SR nemalo vypracovaný postup pre odovzdávanie agendy zanikajúcich útvarov. Inštitút zdravotnej politiky  
a Úrad pre riadenie podriadených organizácií zanikli, dôvody rozhodnutia nie sú známe. Po nich, ako aj po  
ďalších útvaroch preukázateľne nezostala písomná agenda. MZ SR následne nedokázalo vysvetliť niektoré  
vykonané postupy, taktiež nemalo k dispozícii odpočet vykonaných úloh.  
2
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
.
Odporúčanie „prijať účinné opatrenia s definovaním konkrétnych úloh a konkrétnej zodpovednosti tak, aby  
bolo zabezpečené zlepšenie hospodárenia podriadených zdravotníckych zariadení“ nebolo premietnuté do  
systémových riešení. K 31.12.2023 bol stav záväzkov 13 najväčších zdravotníckych zariadení v sume  
1 021,70 mil. eur, z toho po lehote splatnosti 699,86 mil. eur. V týchto zdravotníckych zariadeniach sa zároveň  
tvorilo viac ako 95 % straty, ktorú vytvorili príspevkové organizácie v pôsobnosti MZ SR.  
.
Riešením záväzkov po lehote splatnosti bolo niekoľkonásobné nepravidelné oddlžovanie zdravotníckych  
zariadení v celkovej hodnote presahujúcej 2,2 mld. eur, k zlepšeniu však nedošlo. Už v roku 2017 Európska  
komisia kvôli nedostatočným riešeniam upozorňovala na porušenie smernice o boji proti oneskoreným  
platbám v obchodných transakciách. V roku 2023 Európska komisia podala proti Slovenskej republike žalobu.  
Verdikt nebol do ukončenia výkonu kontroly vydaný.  
.
.
K zlepšeniu a nájdeniu riešení nedošlo ani v prípadoch nakladania s majetkom štátu. Konkrétne prípady  
(podtlaková jednotka SARS, pavilón Veľké Leváre, pasportizácia stavieb a jej použitie pre rozhodovanie  
o investovaní) neboli doriešené. Zadlžené zdravotnícke zariadenia nedokázali samostatne riešiť zlý technický  
stav budov v ich správe. Žiadne ucelené riešenie v tejto oblasti nebolo prijaté.  
Útvar vnútorného auditu a útvar vnútornej kontroly, dozoru a sťažností boli personálne poddimenzované.  
Existuje riziko, či a do akej miery možno pri takomto nastavení plniť úlohy, ktoré im boli určené zákonom, resp.  
internými predpismi.  
Čo odporúčame  
NKÚ SR odporúča Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, aby vláda SR zaviazala  
Ministerstvo zdravotníctva SR predložiť koncepciu udržateľného finančného riadenia zdravotníctva.  
3
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom kontrolnej akcie bolo zistiť, či odporúčania NKÚ SR prispeli k odstráneniu nedostatkov a zlepšeniu  
hospodárenia zdravotníckych zariadení. Na MZ SR bol preverovaný proces riadenia podriadených organizácií  
a realizácia odporúčaní NKÚ SR. Kontrola bola vykonaná ako kontrola súladu.  
Rámec kontrolnej akcie  
K metódam a technikám, ktoré boli uplatnené počas výkonu kontroly, patrili najmä štúdium všeobecne záväzných  
právnych predpisov a interných predpisov, preskúmanie predloženej dokumentácie a dokladov na základe  
vyžiadania, písomné stanoviská k predmetu kontroly a riadené rozhovory.  
Vzhľadom na charakter kontroly bol použitý prístup detailného preverovania dokumentácie. Kontrolovaným  
obdobím boli roky 2018 až 2023 a súvisiace obdobia.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Medzi hlavné úlohy MZ SR patrí vypracovanie návrhov zásadných smerov a priorít rozvoja štátnej zdravotnej  
politiky, odborné usmerňovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti, tiež plnenie úloh ustanovených zákonmi  
a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Sú to okrem iného úlohy vo vzťahu k štátnemu rozpočtu  
a k rozpočtom rozpočtových organizácií, ktoré sú napojené na jeho rozpočet vrátane finančných vzťahov k jeho  
príspevkovým organizáciám, ktorých financovanie je v jeho pôsobnosti, ako aj úlohy pri správe majetku štátu.  
Nemožno tiež opomenúť plnenie funkcie zakladateľa neziskových organizácií, štátnych podnikov a akciových  
spoločností alebo zriaďovateľa príspevkových organizácii a rozpočtových organizácií zdravotníckych zariadení  
v rezorte zdravotníctva a úlohy vyplývajúce z funkcie zriaďovateľa iných organizácií v pôsobnosti ministerstva.  
Tieto oblasti boli predmetom kontrolnej akcie uskutočnenej v rokoch 2016 – 2017, NKÚ SR po jej ukončení  
vypracoval štyri správy (tri čiastkové, jednu záverečnú) a predložil MZ SR 17 odporúčaní. Súčasná kontrola  
preverila dvanásť z nich. Aké kroky v jednotlivých oblastiach MZ SR vykonalo a aký dopad mali na riešenie  
identifikovaných zistení, je uvedené v nasledujúcom texte.  
Proces riadenia podriadených organizácií MZ SR  
Dôležitú úlohu pri realizácii krokov MZ SR, odvíjajúcich sa od odporúčaní NKÚ SR, zohrávali dve organizačné  
zložky, ktoré mali ovplyvňovať, resp. aj zjednocovať procesy v podriadených organizáciách – Inštitút zdravotnej  
politiky a Úrad pre riadenie podriadených organizácií.  
Inštitút zdravotnej politiky  
Inštitút zdravotnej politiky bol analytickým a poradným útvarom MZ SR. Medzi jeho úlohy patrilo vypracovávanie  
zásadných, dlhodobých a strategických cieľov rezortu zdravotníctva, zabezpečenie plánovania, monitorovania  
a vyhodnocovania makroekonomických a výkonnostných parametrov rezortu zdravotníctva. Na základe  
predchádzajúceho skúmania jeho pôsobenia NKÚ SR odporúčalo vytvoriť pre Inštitút zdravotnej politiky také  
podmienky, ktoré zabezpečia jeho nezávislosť. Toto však nebolo zo strany MZ SR akceptované.  
V kontrolovanom období menil organizačný poriadok okolnosti súvisiace s jeho fungovaním trikrát. K 1. júlu 2020  
inštitút zanikol. Kontrolou nebolo možné zistiť, aké boli dôvody zániku, ani aké úlohy boli zrealizované, ako boli  
použité výstupy, či niekto vyhodnocoval plnenie úloh. MZ SR nedisponovalo týmito informáciami z dôvodu absencie  
odovzdania agendy po jeho zániku.  
Časť kompetencií prebral novovzniknutý Inštitút zdravotných analýz, časť Sekcia reformnej agendy a tiež odbor /  
Sekcia verejného obstarávania (sekcia od 01.09.2021). Inštitút zdravotných analýz začlenený do úseku ministra  
zabezpečuje monitoring a analýzu celonárodných a celospoločenských programov v oblasti zdravotníctva a plní  
úlohy v oblasti verejného zdravotného poistenia a v oblasti regulácie cien v zdravotníctve. Sekcia reformnej agendy  
4
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
bola od 01.02.2022 reorganizovaná, jeho následnícka zložka (jeden z troch pôvodných odborov) o mesiac neskôr  
zanikla, ďalšie dva odbory boli zaradené do iného organizačného útvaru. Odbor/sekcia verejného obstarávania sa  
aj naďalej zaoberá agendou, ktorá mu po zániku Inštitútu zdravotnej politiky bola pridelená.  
Úrad pre riadenie podriadených organizácií  
Úlohou úradu bolo zjednocovať procesy v podriadených organizáciách za účelom lepšieho a objektívnejšieho  
porovnania efektívnosti ich fungovania. Existoval v období od 15.06.2016 do 30.06.2020. V zmysle organizačného  
poriadku mal okrem iného pripravovať analýzy a spracovávať stratégiu rozvoja podriadených organizácií,  
vypracúvať návrhy na ich optimálne a efektívne riadenie, zabezpečovať systém pravidelného reportingu.  
MZ SR nemalo k dispozícii písomné podklady týkajúce sa plnenia a vyhodnocovania úloh úradu, dôvodov zániku,  
následného prerozdelenie úloh a monitorovania ich plnenia. Osoby v riadiacej pôsobnosti zaniknutého Úradu pre  
riadenie podriadených organizácií (a ani Inštitútu zdravotnej politiky) už neboli v štátnozamestnaneckom pomere  
na MZ SR.  
Úlohy útvaru boli po zániku rozdelené medzi Sekciu zriaďovateľských, zakladateľských a akcionárskych práv  
a Sekciu efektívneho hospodárenia. Po 16-tich mesiacoch bola Sekcia efektívneho hospodárenia zrušená.  
Dopady zmien  
V kontrolovanom období rokov 2018 – 2023 prechádzalo MZ SR množstvom zmien, ktoré ovplyvňovali chod  
inštitúcie, vznik, transformáciu a zánik organizačných útvarov. Štatutár organizácie bol v kontrolovanom období  
zmenený deväťkrát. Organizačný poriadok sa významným spôsobom menil 36-krát.  
Pre chod inštitúcie bolo potrebné zabezpečiť, aby ministerstvo aj napriek zmenám naďalej plnilo úlohy, ktoré boli  
rozpracované, resp. ku ktorým sa zaviazalo. Inštitút zdravotnej politiky, aj Úrad pre riadenie podriadených  
organizácií zanikli. Interné postupy pri zániku celých organizačných útvarov neexistovali, organizačný poriadok  
upravoval odovzdávanie agendy len od 01.07.2020, aj to len v prípadoch individuálnych odchodov zamestnancov  
na existujúcich útvaroch. Kontrola zistila prípady, keď agenda odovzdávaná nebola. MZ SR (ako už bolo uvedené  
vyššie) nemá k dispozícii napr. odpočet plnenia úloh Inštitútu zdravotnej politiky, ani Úradu pre riadenie  
podriadených organizácií. Taktiež nemá písomné podklady o dôvodoch zániku jednotlivých útvarov.  
Kontrolou bolo zistené, že kontinuita plnenia úloh bola v niektorých prípadoch problematická. Po zániku Sekcie  
efektívneho hospodárenia došlo neodovzdaním agendy k situácii, keď úlohy vyplývajúce z Memoranda  
o spolupráci medzi MZ SR a MF SR z 12.01.2021 (uzatvoreného na základe Návrhu finančnej stabilizácie  
zdravotníckych zariadení) boli plnené iba čiastkovo. MZ SR taktiež v súčasnosti z dôvodu absencie podkladov  
nedokáže vysvetliť metodiku zberu a vyhodnocovania dát a postupy, ktoré Sekcia efektívneho hospodárenia  
použila v súvislosti s plnením úloh z memoranda. Navyše MZ SR memorandum neevidovalo ani v evidencii zmlúv.  
Memorandá nepatria medzi povinne zverejňované zmluvy v Centrálnom registri zmlúv a príslušný odborný garant  
toto memorandum nepredložil právnemu odboru na zaevidovanie. Do budúcnosti predstavuje obdobný postup  
riziko, že následnícke útvary nebudú informované o povinnostiach, ku ktorým sa ministerstvo zaviazalo.  
MZ SR boli refundované zdroje na činnosť analytickej jednotky (Inštitútu zdravotnej politiky) prostredníctvom  
projektu Národný projekt Budovanie a rozvoj kapacít analytických útvarov na vybraných ústredných orgánoch  
štátnej správy. V období realizácie Inštitút zdravotnej politiky zanikol. MZ SR nevedelo dokladovať, akým spôsobom  
bol zánik (resp. následne vznik Inštitútu zdravotných analýz) premietnutý v projekte.  
Popisované postupy neboli v súlade s organizačným poriadkom, podľa ktorého organizačné útvary ministerstva sú  
povinné navzájom sa včas informovať, úzko spolupracovať a zabezpečovať koordináciu prác tak, aby sa zaručila  
jednotnosť riadenia a rozhodovania, ako aj komplexnosť riešenia úloh ministerstva.  
Realizácia odporúčaní NKÚ SR  
Hospodárenie podriadených zdravotníckych zariadení  
Výsledky predchádzajúcej kontroly poukázali na nereálne stanovené rozpočty zdravotníckych zariadení, ich  
následné neplnenie, nízku mieru osobnej zodpovednosti za dosahované výsledky a prevládajúci administratívny  
5
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
prístup k riadeniu pred manažérskym. Na základe zistených nedostatkov NKÚ SR odporučil prijať účinné opatrenia  
s definovaním konkrétnych úloh a konkrétnej zodpovednosti tak, aby bolo zabezpečené zlepšenie hospodárenia  
podriadených zdravotníckych zariadení. Kontrolou bolo zistené, že odporúčanie nebolo premietnuté do  
systémových opatrení a nedostatky zistené minulými kontrolami naďalej pretrvávajú.  
MZ SR v kontrolovanom období zbieralo a spracovávalo údaje o hospodárení za všetky organizácie vo svojej  
pôsobnosti, pri riešení problematiky sa však sústreďovalo prioritne na 13 najväčších zdravotníckych zariadení,  
ktoré mali najvýraznejší podiel na tvorbe dlhu. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že v uvedených zariadeniach  
sa uskutočňuje najväčší rozsah finančne náročných výkonov poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Sú to koncové  
nemocnice, ktoré sú povinné poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť. Ide o výkony medicínsky a ekonomicky  
náročné a nevýhodné.  
Vývoj pomeru nákladov k výnosom v sledovaných zdravotníckych zariadeniach je uvedený v nasledujúcom grafe:  
Pomer nákladov k výnosom v rokoch 2018 - 2023  
1,4  
1,2  
1
0,8  
0,6  
0,4  
0,2  
0
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
2023  
Zdroj: MZ SR  
V kontrolovanom období bol viditeľný nárast nákladov fakultných a univerzitných nemocníc. Dôvodom bolo najmä  
zvyšovanie osobných nákladov v dôsledku vykrytia zvýšených platov (hlavne lekári a sestry - platový automat,  
kolektívne vyjednávanie), skryté investičné dlhy, náklady na opravu a udržiavanie spôsobené zastaranou  
a opotrebovanou zdravotníckou technikou, zvyšovanie nákladov na energie a rast ostatných nákladových položiek  
v dôsledku sekundárnych dopadov zdražovania tovarov a služieb. Rast nákladov, ktoré nie sú kryté výnosmi má  
za následok pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach a ich zadlžovanie.  
Hospodársky výsledok zdravotníckych zariadení je uvedený v prílohe.  
6
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Významným súvisiacim faktom je aj vývoj záväzkov. Nasledujúci graf znázorňuje ich stav v rokoch 2018 2023:  
Záväzky zdravotníckych zariadení spolu  
1 021 703 777  
1 007 878 104  
1 000 697 373  
834 903 144  
812 515 591  
735 973 760  
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
2023  
Rok  
Zdroj: MZ SR  
K 31.12.2023 bol stav záväzkov 13 najväčších zdravotníckych zariadení spolu na úrovni istiny za univerzitné a  
fakultné nemocnice v sume 1 021,70 mil. eur, z toho po lehote splatnosti 699,86 mil. eur. Celkové záväzky týchto  
13 zdravotníckych zariadení v roku 2023 stúpli o 13,83 mil. eur. Záväzky po lehote splatnosti tvorili 86 % z celkovej  
hodnoty záväzkov po lehote splatnosti v celom sektore zdravotníctva. Zároveň sa v týchto zdravotníckych  
zariadeniach tvorilo viac ako 95 % straty, ktorú vytvorili príspevkové organizácie v pôsobnosti MZ SR.  
V priebehu času sa situácia so zadlžovaním opakovane dostávala do kritického momentu, keď bolo nevyhnutné  
jednorazovo poskytnúť zdravotníckym zariadeniam dodatočné zdroje. Reakciou bolo oddlžovanie, od roku 2003 sa  
uskutočnilo päťkrát. Malo byť mimoriadnym nástrojom štátu na stabilizáciu situácie. Nebolo to systémové riešenie  
a ako ukázal vývoj, situácia sa nezmenila. Zdravotnícke zariadenia sa v danej chvíli zbavili starých dlhov, ale  
generovali dlhy nové, keďže ich príjmy nepostačovali na pokrytie rastúcich nákladov na platy, lieky alebo  
zdravotnícke materiály. Prepočty nárastov osobných nákladov v 13-tich najväčších zdravotníckych zariadeniach  
v pôsobnosti MZ SR ukázali, že cca 84 % všetkých príjmov zo zdravotných poisťovní bolo použitých na úhradu  
osobných nákladov zdravotníckych zamestnancov. Zo zvyšných 16 % disponibilných finančných zdrojov nebolo  
možné zabezpečiť všetky ostatné aspekty bežnej prevádzky. Navyše, ako už bolo uvedené, dochádzalo k neustálej  
tvorbe dlhu a záväzkov po lehote splatnosti, čo predražovalo prevádzku zdravotníckych zariadení (penále, zmluvné  
pokuty).  
So záväzkami po lehote splatnosti úzko súvisí aj dodržiavanie Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ  
zo 16.02.2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Zameriava sa na zlepšenie  
fungovania vnútorného trhu tým, že stanovuje konkrétne pravidlá na boj proti oneskoreným platbám v obchodných  
vzťahoch. Verejným nemocniciam poskytujúcim zdravotnú starostlivosť ukladá povinnosť platenia faktúr v lehote  
60 dní. V kontexte vyššie uvedených informácií je zrejmé, že situácia so záväzkami po lehote splatnosti nebola  
dlhodobo systémovo riešená. Zdravotnícke zariadenia neboli schopné generovať dostatočné zdroje na úhradu  
svojich záväzkov, a to ani pri realizácii krokov na zlepšenie svojho hospodárenia. Priemerné oneskorenie platieb  
bolo 397 dní.  
Kontrolou bolo zistené, že do júla 2023 prebiehala písomná komunikácia medzi MZ SR a MF SR, ktorej predmetom  
bola informácia o kritike Európskej komisie kvôli nedostatočným riešeniam, pričom komisia už v roku 2017  
upozorňovala na možné porušenie smernice. MZ SR žiadalo MF SR o dodatočné finančné zdroje na komplexné  
oddlženie a uvádzalo nutnosť zabezpečenia finančných zdrojov pre systém verejného zdravotného poistenia.  
Komisia poukazovala na potrebu systémovej zmeny pred jednorazovým oddlžením. Opatrenia, ktoré MZ SR prijalo,  
nepovažovala za dostatočné. Dňa 11.07.2023 bola Slovenskej republike doručená žaloba, ktorú Európska komisia  
podala proti SR pre pretrvávajúce neplnenie povinností vyplývajúcich zo smernice o boji proti oneskoreným  
platbám.  
7
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Od júla 2023 prebiehala komunikácia medzi MZ SR a MF SR len formou rokovaní na pracovných stretnutiach,  
žiadne písomné podklady neboli vytvorené. MZ SR je členom pracovnej skupiny, ktorá rieši okolnosti súvisiace  
so žalobou. V apríli 2024 vydalo MZ SR Vyhlášku č. 55/2024 Z. z., ktorej súčasťou je krátkodobý plán v rámci  
nápravných opatrení v súdnom spore – poskytnutie sumy 119 mil. eur pre ústavnú zdravotnú starostlivosť  
poskytovanú vo vybraných nemocniciach na splácanie záväzkov dodávateľom tovarov a služieb. Verdikt Súdneho  
dvora EÚ nebol do ukončenia výkonu kontroly vydaný.  
Zodpovednosť manažmentu za dosahované výsledky  
S hospodárením podriadených organizácií úzko súviselo aj odporúčanie NKÚ SR „Hľadať zákonné možnosti, ktoré  
posilnia zodpovednosť manažmentu za dosahované výsledky“. Jeho naplnenie možno posúdiť ako čiastočné.  
Konanie manažmentu v kontrolovanom období neprispelo k výraznému zlepšeniu dosahovaných výsledkov.  
Právne úkony v mene príspevkovej organizácie realizuje štatutár organizácie. MZ SR na riešenie zlepšovania  
dosahovaných výsledkov použilo spôsob motivácie štatutárnych orgánov podriadených organizácií k plneniu  
ukazovateľov hmotnej zainteresovanosti prostredníctvom priznávania osobných príplatkov, odmien a prémií.  
NKÚ SR už v minulosti pri hodnotení hospodárenia zdravotníckych zariadení poukazoval na potrebu centralizácie  
riadenia procesov ako spôsobu, ktorý zefektívni ich fungovanie. Nemožno tiež opomenúť ambíciu Úradu pre  
riadenie podriadených organizácií zjednocovať procesy v podriadených organizáciách. Úrad pre riadenie však  
v polovici roka 2020 z dôvodov, ktoré neboli zdokumentované, zanikol. K centralizácii riadenia počas  
kontrolovaného obdobia nedošlo.  
Aktuálne MZ SR v súvislosti s realizáciou úloh a priorít vyplývajúcich z Plánu obnovy a odolnosti rieši úlohy v rámci  
Komponentu 11 – Moderná a dostupná zdravotná starostlivosť, kde sa SR zaviazala k splneniu reformy  
centralizácie riadenia najväčších nemocníc. Vytvoriť sa má systém centrálneho riadenia 19 štátnych nemocníc  
(14 nemocníc – príspevkových organizácií a 5 nemocníc – akciových spoločností), ktorého súčasťou budú štyri  
oblasti: 1. centrálny kontroling, rozpočtovanie, plánovanie a monitoring výkonnosti; 2. procesy centrálneho nákupu  
liekov, medicínskych materiálov, prístrojovej techniky; 3. centralizácia podporných služieb; 4. riadenie ľudských  
zdrojov. MZ SR sa zaviazalo k zriadeniu orgánu pre správu nemocníc z organizačného, prevádzkového  
a ekonomického hľadiska, ktorý účinne zabezpečí riadiacu štruktúru pre vybrané nemocnice. Zriadenie však oproti  
pôvodným plánom mešká. Do ukončenia výkonu kontroly MZ SR vykonalo analýzu stavu vybraných procesov  
v pilotných nemocniciach, vytvorilo návrh procesného modelu pre centrálne riadenie vybraných procesov, návrh  
organizačnej štruktúry, personálnych kapacít a budúcich procesov Útvaru centrálneho riadenia. Aktuálne sú  
v príprave návrhy zákonov za účelom zadefinovania pôsobnosti MZ SR v oblasti zabezpečenia podpory riadenia  
štátnych nemocníc a zriadenia útvaru. Reforma 3: Centralizácia riadenia najväčších nemocníc, ktorá je súčasťou  
komponentu 11 Plánu obnovy a odolnosti má byť ukončená do 30. 6. 2025.  
Ďalšie odporúčania  
V nadväznosti na kontrolné zistenia NKÚ SR formuloval aj odporúčania v oblasti pohľadávok, nakladania  
s majetkom, koncesnými zmluvami a verejným obstarávaním. Zistenia sa dotýkali tretích strán (zdravotníckych  
zariadení). NKÚ SR pri aktuálnej kontrole posudzoval kroky, ktoré v danej oblasti vykonalo MZ SR ako ich  
zriaďovateľ. MZ SR pristúpilo k ich riešeniu nasledovne:  
.
NKÚ SR na základe zistení odporúčal zabezpečiť, aby pohľadávky MZ SR voči podriadeným zdravotníckym  
zariadeniam a vzájomné pohľadávky medzi zdravotníckymi zariadeniami, neboli v budúcnosti riešené  
prostredníctvom súdov, ale dohodou a legislatívnym usmernením, s cieľom zamedziť rastu dlhu v sektore  
zdravotníctva. Riešenie nakladania s pohľadávkami MZ SR zabezpečilo prostredníctvom interných právnych  
aktov, odporúčanie NKÚ SR tak prispelo k odstráneniu nedostatkov.  
.
Taktiež bolo v súvislosti s podtlakovou jednotkou SARS existujúcou v Nemocnici akad. L. Dérera (Kramáre)  
odporúčané hľadať možnosti na zabezpečenie jej plynulého financovania zo štátneho rozpočtu tak, aby  
nebola ohrozená prevádzka a pohotovostný režim. Podtlaková jednotka bolo zariadenie pre celú SR určené  
pre liečbu ťažkých infekčných vysoko nákazlivých chorôb. Financovanie jej fungovania bolo čiastočne  
hradené zo štátneho rozpočtu, na dofinancovania každoročne musela UN Bratislava použiť aj prostriedky zo  
svojho rozpočtu, čo prispievalo k jej strate. Plynulé financovanie zo štátneho rozpočtu nebolo ani počas  
8
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
kontrolovaného obdobia zabezpečené. V súčasnosti jednotka nefunguje z dôvodu havarijného stavu  
a odstúpenia servisnej spoločnosti. Odporúčanie NKÚ SR nebolo premietnuté do opatrenia, ktoré by prinieslo  
zmenu pôvodného stavu.  
.
Na základe zistení v oblasti správy majetku bolo odporúčané vykonať pasportizáciu stavieb v správe  
zdravotníckych zariadení a následne rozhodnúť, do ktorých stavieb investovať a s ktorými naložiť inak,  
v súlade so zákonom o správe majetku štátu. V roku 2023 bola vykonaná pasportizácia, ktorá bola zameraná  
na zlepšenie energetickej efektívnosti a na navrhnutie opatrení na zníženie uhlíkovej stopy. Pri rozhodovaní  
o cielení investovania v kontrolovanom období pasportizácia využitá nebola. MZ SR v oblasti financovania  
investičných potrieb organizácií vo svojej pôsobnosti postupovalo v zmysle interných predpisov, ktoré  
upravovali spôsob predkladania žiadostí a zaraďovania investičných projektov do priorizovaného zoznamu.  
Takéto zaradenie však nezakladalo nárok na financovanie projektu. Odporúčanie NKÚ nebolo premietnuté  
do opatrenia, kontrolou zistené nedostatky naďalej pretrvávajú.  
.
NKÚ SR odporučil prehodnotenie efektívnosti a hospodárnosti uzatvorených koncesných a podobných zmlúv  
na poskytovanie služieb dodávateľským spôsobom a zabezpečenie, aby zdravotnícke zariadenia takéto  
zmluvy uzatvárali len na základe vopred vypracovaných posúdení, ktoré preukážu výhodnosť takého  
spôsobu. Kontrolou bolo zistené, že už existujúce zmluvy neboli z hľadiska efektívnosti a hospodárnosti  
prehodnotené. Pri uzatváraní nových zmlúv v dvoch prípadoch Inštitút zdravotnej politiky vypracoval analýzu  
nákladovej efektívnosti, po jeho zániku nie je zrejmé, či nástupnícka organizačná zložka (Sekcia efektívneho  
hospodárenia) v tomto procese pokračovala. Po organizačnej zmene taktiež zanikla. Pri žiadosti o udelenie  
súhlasu so začatím verejného obstarávania MZ SR posudzovalo aj vecnú stránku (vrátane posudzovania  
adekvátnosti ceny). Odporúčanie NKÚ SR bolo čiastočne realizované.  
.
.
Pri nakladaní s majetkom – pavilónom Veľké Leváre NKÚ SR odporučil nájsť optimálne riešenia tak, aby  
neefektívne náklady spojené s jeho správou nezaťažovali rozpočet UN Bratislava. Na rozostavanej stavbe  
sa už od roku 2004 nepokračovalo v prácach. Náklady na správu zaťažovali rozpočet UN Bratislava.  
V kontrolovanom období boli uskutočnené kroky smerujúce k riešeniu situácie a tiež bola uzatvorená kúpna  
zmluva, ktorá však zatiaľ nebola schválená MF SR. Odporúčanie NKÚ SR prispelo k riešeniu problému, aj  
keď proces nie je definitívne ukončený.  
V oblasti verejného obstarávania bolo odporučené zabezpečiť, aby MZ SR, v rámci schvaľovania obstarávaní  
zdravotníckym zariadeniam, vykonávalo porovnávanie predpokladaných hodnôt zákaziek s cenami  
dostupnými bežne na trhu, prostredníctvom informačných systémov. Taktiež bolo odporučené trvale  
aktualizovať a zlepšovať obsah databázy cien zdravotníckej techniky, ktorá bude dostupná, povinne  
uplatňovaná všetkými podriadenými zdravotníckymi zariadeniami. MZ SR od decembra 2015 do apríla 2020  
vykonávalo porovnanie predpokladanej hodnoty zákazky s cenami dostupnými na trhu s využitím vlastnej  
databázy. Neskôr bola táto povinnosť prenesená na podriadené organizácie. Databáza bola dvakrát ročne  
aktualizovaná. Od roku 2021 sa v pôvodnej podobe nevyužíva, ale bola transformovaná na podobu  
prehľadávateľných zmlúv z centrálneho registra zmlúv. Súčasná podoba napĺňa predpoklad posudzovania  
cenovej úrovne zdravotníckej techniky, resp. prihliadania na cenovú úroveň pri rozhodovacom procese.  
Konanie MZ SR prispieva k napĺňaniu odporúčania NKÚ SR.  
.
NKÚ SR v rovnakej oblasti odporúčal zabezpečiť, aby podriadené zdravotnícke zariadenia pri verejnom  
obstarávaní kompletnej alebo inak kombinovanej zákazky mali povinnosť umožniť, aby každá jej časť mohla  
byť predmetom samostatnej zmluvy. Sekcia verejného obstarávania MZ SR posudzovala v kontrolovanom  
období každú žiadosť - zákazku, ktorá mala byť predmetom verejného obstarávania, pričom brala do úvahy  
možnosť, ktorú jej dáva zákon o verejnom obstarávaní (rozdelenie zákazky na časti), ale aj okolnosti  
a rozdielne potreby jednotlivých verejných obstarávateľov. Nastavený systém prispieva k naplneniu  
odporúčania NKÚ SR.  
Kontrola a audit  
V oblasti kontroly a auditu existovali na MZ SR v kontrolovanom období dva organizačné útvary. Jeden plnil úlohy  
ministerstva na úseku kontroly a dozoru (útvar vnútornej kontroly, dozoru a sťažností), úlohou druhého bolo  
zabezpečovať súhrn činností zameraných na zdokonaľovanie riadiacich a kontrolných procesov (útvar vnútorného  
9
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
auditu). Oba útvary boli personálne poddimenzované. Za daných okolností existuje riziko, či a do akej miery môže  
byť pri takomto nastavení naplnený predpoklad napomáhať plneniu úloh, ktoré im boli určené.  
Útvar vnútorného auditu nemal schválenú aktualizáciu štatútu, ktorá vyplývala z metodického usmernenia  
k vypracovaniu štatútu vnútorného auditu podľa zákona o finančnej kontrole a audite. Kontrolou bolo zistené, že  
organizačný poriadok tento postup priamo neupravuje. V zmysle metodického usmernenia sekcie auditu a kontroly  
MF SR mal rozsah výkonu vnútorného auditu zahŕňať všetky procesy správcu kapitoly štátneho rozpočtu a jeho  
podriadených organizácií. Tiež by mala byť zohľadnená skutočnosť, aby bol každý proces/oblasť zaradený do plánu  
minimálne raz za tri roky. Pri príprave plánov bola táto zásada uplatňovaná, z kapacitných dôvodov však neboli  
plány vždy naplnené.  
Štatutárny orgán v zmysle zákona o finančnej kontrole a audite zodpovedá za efektívne a účinné využitie výsledkov  
vnútorného auditu pri skvalitňovaní finančného riadenia so zameraním na hospodárne, efektívne, účinné a účelné  
plnenie úloh správcu kapitoly štátneho rozpočtu. Dosiahnutie tohto cieľa je možné za predpokladu, že sú útvaru  
vytvorené také podmienky, pri naplnení ktorých je možné vypracovať adekvátne výstupy.  
Záver  
Kontrola ukázala, že hlavné problémy hospodárenia zdravotníckych zariadení, najmä ich neustále stratové  
hospodárenie, vysoký investičný a modernizačný dlh a s tým spojené ďalšie nedostatky sa ani za obdobie od roku  
2018 podstatným spôsobom nezmenili, mnohé pretrvávajú alebo majú ešte väčší rozsah. Kľúčové odporúčania  
NKÚ SR, ktoré mali napomôcť zmeniť prístup k celému cyklu riadenia zdravotníckych zariadení neboli realizované  
vôbec, alebo iba čiastočne, či na krátky čas. Ministerstvo zdravotníctva za roky v ktorých bol problém zadlženosti  
štátnych nemocníc aktuálny, nepredložilo žiaden komplexný materiál, z ktorého by bola zrejmá stratégia  
ozdravenia zdravotníckeho sektora. Boli to skôr iba vyhlásenia bez reálnych krokov, bez reálneho plánu a časového  
postupu.  
Je zrejmé, že ministerstvo zdravotníctva dlhodobo zlyháva vo svojej základnej funkcii, ktorou je tvorba  
verejnej zdravotníckej politiky a zodpovednosť za jej plnenie. Ciele tejto politiky musia zodpovedať potrebám  
sektora, ale aj možnostiam verejných financií a tento vzťah treba vhodnými regulačnými nástrojmi neustále  
udržiavať v rovnováhe. Dlhodobo je však riadenie tejto verejnej politiky nesystémové, spravidla sa riešia iba  
aktuálne problémy. Keďže dlhodobo nie sú jasné ciele, ktoré vychádzajú z objektívnych potrieb, podložené  
reálnymi dátami o rôznych aspektoch demografického a zdravotného stavu obyvateľstva a predpokladaného  
vývoja, nie je ani zrejmé, aká je objektívna potreba zdrojov a ich distribúcia medzi hlavných aktérov zdravotníckej  
politiky. Výsledkom tohto stavu je neustály nedostatok – nedostatok peňazí, ľudí, kapitálu, ale aj nedostatok  
potrebných ideí a myšlienok, ktoré by „uzdravili“ systém zdravotníctva.  
Existujúce legislatívne prostredie zdravotníckej politiky, či iné zákony vyžadujúce uplatňovanie princípov  
hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti verejných zdrojov poskytujú ministerstvu zdravotníctva dostatok  
kompetencií a možnosti, ako riadiť sektor štátnych zdravotníckych zariadení v zmysle týchto princípov. Má  
kompetencie byť hlavným aktérom v strategickom i ročnom plánovaní i v tom, ako dosiahnuť tieto ciele. Dôležité je  
poznať túto legislatívu v jej komplexnosti a takto ju aj v riadení zdravotníctva využívať. Ak sa tak nestane, problém  
neustáleho nedostatku finančných zdrojov sa bude každoročne opakovať, zdravotnícke služby sa budú stávať stále  
viac nedostupné pre nedostatok lekárov či sestier. Ciele, ku ktorým sme sa ako krajina zaviazali v oblasti strednej  
dĺžky života, odvrátiteľnej úmrtnosti a ďalšie sa pri nezmenenom nesystémovom riadení ministerstva zdravotníctva  
dosiahnu iba veľmi ťažko, alebo iba čiastočne.  
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Kontrola bola ukončená protokolom o výsledku kontroly. Námietky proti pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti  
kontrolných zistení MZ SR nevznieslo. NKÚ SR uložil kontrolovanému subjektu prijať opatrenia na odstránenie  
zistených nedostatkov a predložiť správu o ich plnení. Plnenie prijatých opatrení bude monitorované  
a vyhodnocované.  
10  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
Ministerstvo zdravotníctva SR  
Limbová 2  
824 73 Bratislava 26  
831 01 Bratislava  
Zoznam použitých skratiek  
Skrátený názov  
EÚ  
Úplné znenie  
Európska únia  
komisia  
Európska komisia  
Metodické usmernenie sekcie auditu a kontroly MF SR č.  
MF/015592/2016-1411 k postupom pre vnútorný audit, resp. č.  
MF/012170/2019-1411 k výkonu vnútorného auditu  
Metodické usmernenie sekcie  
auditu a kontroly MF SR  
Metodické usmernenia  
k vypracovaniu štatútu  
vnútorného auditu podľa zákona  
o finančnej kontrole a audite  
MF SR  
MZ SR, ministerstvo  
NKÚ SR  
Metodické usmernenia k vypracovaniu štatútu vnútorného auditu podľa  
zákona o finančnej kontrole a audite č. MF/020133/2019-1411 účinného  
od 18.12.2019  
Ministerstva financií Slovenskej republiky  
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Národná rada Slovenskej republiky  
NR SR  
SR  
Slovenská republika  
UN Bratislava  
Univerzitná nemocnica Bratislava  
zákon o finančnej kontrole a  
audite  
zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov  
zákon o správe majetku  
zákon č. 278/1993 o správe majetku štátu  
zákon č. 343/2015 Z. z. z 18. novembra 2015 o verejnom obstarávaní a o  
zmene a doplnení niektorých zákonov  
zákon o verejnom obstarávaní  
Príloha  
Hospodárenie vybraných zdravotníckych zariadení  
Tabuľka: Hospodársky výsledok po zdanení v tis. eur  
Zdravotnícke zariadenie  
2018  
2019  
78 480  
-342  
18  
16 392  
140  
2020  
-8 487  
-25 080  
-22 232  
856  
-1 113  
-918  
-2 503  
741  
-5 331  
-7 909  
4 572  
-2 930  
-6 183  
2021  
2022  
2023  
37 780  
-4 129  
10 806  
9 701  
3 487  
-838  
21 792  
3 588  
-7 998  
9 219  
11 423  
-9 891  
-7 017  
Univerzitná nemocnica Bratislava  
Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice  
Univerzitná nemocnica Martin  
Národný ústav detských chorôb Bratislava  
Detská fakultná nemocnica Košice  
DFNsP Banská Bystrica  
FNsP F.D.Roosevelta Banská Bystrica  
Fakultná nemocnica Trnava  
Fakultná nemocnica Trenčín  
FNsP J. A. Reimana Prešov  
FNsP Žilina  
-32 864  
2 378  
-1 017  
1 236  
-433  
-47 732  
-19 407  
-20 540  
-3 474  
623  
859  
-2 830  
-696  
-16 293  
-3 329  
-8 899  
-10 846  
459  
1 346  
-15 990  
-8 881  
9 288  
93  
-714  
54  
1 999  
-1 398  
1 890  
7 668  
6 131  
665  
12 927  
6 414  
1 854  
-12 218  
-6 854  
333  
114  
-2 138  
-1 146  
47  
-6 774  
-12 671  
6 559  
Fakultná nemocnica Nitra  
FNsP Nové Zámky  
953  
-1 599  
1 176  
Zdroj: MZ SR, Odbor finančného kontrolingu podriadených organizácií  
11