Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
Od júla 2023 prebiehala komunikácia medzi MZ SR a MF SR len formou rokovaní na pracovných stretnutiach,
žiadne písomné podklady neboli vytvorené. MZ SR je členom pracovnej skupiny, ktorá rieši okolnosti súvisiace
so žalobou. V apríli 2024 vydalo MZ SR Vyhlášku č. 55/2024 Z. z., ktorej súčasťou je krátkodobý plán v rámci
nápravných opatrení v súdnom spore – poskytnutie sumy 119 mil. eur pre ústavnú zdravotnú starostlivosť
poskytovanú vo vybraných nemocniciach na splácanie záväzkov dodávateľom tovarov a služieb. Verdikt Súdneho
dvora EÚ nebol do ukončenia výkonu kontroly vydaný.
Zodpovednosť manažmentu za dosahované výsledky
S hospodárením podriadených organizácií úzko súviselo aj odporúčanie NKÚ SR „Hľadať zákonné možnosti, ktoré
posilnia zodpovednosť manažmentu za dosahované výsledky“. Jeho naplnenie možno posúdiť ako čiastočné.
Konanie manažmentu v kontrolovanom období neprispelo k výraznému zlepšeniu dosahovaných výsledkov.
Právne úkony v mene príspevkovej organizácie realizuje štatutár organizácie. MZ SR na riešenie zlepšovania
dosahovaných výsledkov použilo spôsob motivácie štatutárnych orgánov podriadených organizácií k plneniu
ukazovateľov hmotnej zainteresovanosti prostredníctvom priznávania osobných príplatkov, odmien a prémií.
NKÚ SR už v minulosti pri hodnotení hospodárenia zdravotníckych zariadení poukazoval na potrebu centralizácie
riadenia procesov ako spôsobu, ktorý zefektívni ich fungovanie. Nemožno tiež opomenúť ambíciu Úradu pre
riadenie podriadených organizácií zjednocovať procesy v podriadených organizáciách. Úrad pre riadenie však
v polovici roka 2020 z dôvodov, ktoré neboli zdokumentované, zanikol. K centralizácii riadenia počas
kontrolovaného obdobia nedošlo.
Aktuálne MZ SR v súvislosti s realizáciou úloh a priorít vyplývajúcich z Plánu obnovy a odolnosti rieši úlohy v rámci
Komponentu 11 – Moderná a dostupná zdravotná starostlivosť, kde sa SR zaviazala k splneniu reformy
centralizácie riadenia najväčších nemocníc. Vytvoriť sa má systém centrálneho riadenia 19 štátnych nemocníc
(14 nemocníc – príspevkových organizácií a 5 nemocníc – akciových spoločností), ktorého súčasťou budú štyri
oblasti: 1. centrálny kontroling, rozpočtovanie, plánovanie a monitoring výkonnosti; 2. procesy centrálneho nákupu
liekov, medicínskych materiálov, prístrojovej techniky; 3. centralizácia podporných služieb; 4. riadenie ľudských
zdrojov. MZ SR sa zaviazalo k zriadeniu orgánu pre správu nemocníc z organizačného, prevádzkového
a ekonomického hľadiska, ktorý účinne zabezpečí riadiacu štruktúru pre vybrané nemocnice. Zriadenie však oproti
pôvodným plánom mešká. Do ukončenia výkonu kontroly MZ SR vykonalo analýzu stavu vybraných procesov
v pilotných nemocniciach, vytvorilo návrh procesného modelu pre centrálne riadenie vybraných procesov, návrh
organizačnej štruktúry, personálnych kapacít a budúcich procesov Útvaru centrálneho riadenia. Aktuálne sú
v príprave návrhy zákonov za účelom zadefinovania pôsobnosti MZ SR v oblasti zabezpečenia podpory riadenia
štátnych nemocníc a zriadenia útvaru. Reforma 3: Centralizácia riadenia najväčších nemocníc, ktorá je súčasťou
komponentu 11 Plánu obnovy a odolnosti má byť ukončená do 30. 6. 2025.
Ďalšie odporúčania
V nadväznosti na kontrolné zistenia NKÚ SR formuloval aj odporúčania v oblasti pohľadávok, nakladania
s majetkom, koncesnými zmluvami a verejným obstarávaním. Zistenia sa dotýkali tretích strán (zdravotníckych
zariadení). NKÚ SR pri aktuálnej kontrole posudzoval kroky, ktoré v danej oblasti vykonalo MZ SR ako ich
zriaďovateľ. MZ SR pristúpilo k ich riešeniu nasledovne:
.
NKÚ SR na základe zistení odporúčal zabezpečiť, aby pohľadávky MZ SR voči podriadeným zdravotníckym
zariadeniam a vzájomné pohľadávky medzi zdravotníckymi zariadeniami, neboli v budúcnosti riešené
prostredníctvom súdov, ale dohodou a legislatívnym usmernením, s cieľom zamedziť rastu dlhu v sektore
zdravotníctva. Riešenie nakladania s pohľadávkami MZ SR zabezpečilo prostredníctvom interných právnych
aktov, odporúčanie NKÚ SR tak prispelo k odstráneniu nedostatkov.
.
Taktiež bolo v súvislosti s podtlakovou jednotkou SARS existujúcou v Nemocnici akad. L. Dérera (Kramáre)
odporúčané hľadať možnosti na zabezpečenie jej plynulého financovania zo štátneho rozpočtu tak, aby
nebola ohrozená prevádzka a pohotovostný režim. Podtlaková jednotka bolo zariadenie pre celú SR určené
pre liečbu ťažkých infekčných vysoko nákazlivých chorôb. Financovanie jej fungovania bolo čiastočne
hradené zo štátneho rozpočtu, na dofinancovania každoročne musela UN Bratislava použiť aj prostriedky zo
svojho rozpočtu, čo prispievalo k jej strate. Plynulé financovanie zo štátneho rozpočtu nebolo ani počas
8