DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Predkladaný návrh zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) reaguje na pretrvávajúcu nepriaznivú situáciu v Slovenskej republike, v rámci ktorej je akútny nedostatok odborníkov vykonávajúcich psychologickú a psychoterapeutickú činnosť od úrovne prevencie až po liečbu duševných porúch a následnú starostlivosť.

Dôvodmi nedostatku odborníkov vykonávajúcich psychologickú a psychoterapeutickú činnosť, sú okrem iného systémové bariéry, doterajšia neúplná a vzájomne nepreviazaná legislatívna úprava výkonu psychologickej činnosti ako aj psychoterapeutickej činnosti naprieč jednotlivými rezortmi, nedostatočná podpora vzniku nových pracovných miest odborníkov poskytujúcich starostlivosť o duševné zdravie, nových pracovísk, kde by sa takéto služby poskytovali komplexne, neadekvátne finančné ohodnotenie týchto odborníkov, limitujúce normatívy a chýbajúca nadrezortná koordinácia a spolupráca.

Na Slovensku v rezorte zdravotníctva vykonáva psychologickú činnosť približne 25% psychológov, ostatných 75 % psychológov vykonáva činnosť mimo rezortu zdravotníctva, z nich väčšina v rezorte školstva. Zvýšenou koordináciou a intenzívnejšou spoluprácou by sa novou právnou úpravou mohla docieliť adresná a včasná pomoc v oblasti starostlivosti o duševné zdravie najmä u detí a mládeže.

Výkon povolania psychológov je v súčasnosti regulovaný stavovskou organizáciou Slovenskou komorou psychológov, ktorá zastrešuje len psychológov, ktorí sú zdravotníckymi pracovníkmi, pôsobia výlučne v rezorte zdravotníctva a súčasne časť z nich je po získaní príslušného vzdelania oprávnená poskytovať psychoterapiu. Iné zdravotnícke povolania, ktoré môžu po získaní príslušného vzdelania poskytovať psychoterapiu (liečebný pedagóg, logopéd, lekár) sú zastrešené inými stavovskými organizáciami v zdravotníctve podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Úprava psychologickej a psychoterapeutickej činnosti je v súčasnosti primárne obsiahnutá v:

-zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení neskorších predpisov,

-zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Čiastkovo ju tiež upravujú nasledujúce zákony:

-zákon č. 576/2004 Z. z. o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnený niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 36/2005 Z. z. zákon o rodine a o zmene a doplnený niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnený niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnený niektorých zákonov, 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnený niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnený niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-zákon č.

73/1998 Z. z.

o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

-zákon č.

315/2001 Z. z.

o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-ústavný zákon

č. 227/2002 Z. z.

o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 39/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

a mnohé ďalšie, ktoré explicitne alebo implicitne vyjadrujú potrebu zapojenia psychológov alebo psychoterapeutov do riešenia problémov súvisiacich so starostlivosťou o zdravie fyzické aj duševné zdravie a čiastkovo upravujú ich práva a povinnosti. Podobne aj vykonávacie predpisy prijaté na ich vykonanie.

Návrh zákona sa predkladá v rámci plnenia úlohy č. 19 z plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2022, v znení „Návrh zákona o psychologickej činnosti a psychoterapii“, ktorá bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 15 zo dňa 12. januára 2022, a v rámci realizácie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2023 – 2027, na základe ktorého bude vláda Slovenskej republiky navrhovať riešenia na zvýšenie dostupnosti služieb v oblasti duševného zdravia, integrovaný a nadrezortný prístup, prevenciu duševných porúch a podporu duševného blahobytu.

Návrh zákona je súčasťou reformy starostlivosti o duševné zdravie, ku ktorej sa Slovenská republika zaviazala v Komponente 12: Humánna, moderná a dostupná starostlivosť o duševné zdravie, Reforma 1: Koordinovaná medzirezortná spolupráca a regulácia, Plánu obnovy a odolnosti, ktorej cieľom je prijať právnu úpravu o psychologickej činnosti a psychoterapii, v rámci ktorej sa zriadi „Slovenská komora psychológov a psychoterapeutov“.

Prostredníctvom návrhu zákona sa zároveň bude plniť cieľ zvýšenia dostupnosti kvalitnej psychologickej a psychoterapeutickej starostlivosti pre obyvateľov Slovenskej republiky vyplývajúci z Národného programu duševného zdravia a Akčného plánu Národného programu duševného zdravia na roky 2024 -2030 schváleného vládou Slovenskej republiky uznesením č. 482/2024 zo dňa 21. augusta 2024.

Návrh zákona nahrádza zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení neskorších predpisov.

všetkými rezortmi, sa získa ich presná evidencia, prehľad poskytovania psychologickej a psychoterapeutickej činnosti, ich zastúpenie v jednotlivých rezortoch a dostupnosť nimi poskytovaných služieb. Návrh zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v praxi podporí aplikovanie prierezovej starostlivosti o duševné zdravie obyvateľov.

Návrh zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov umožní občanom Slovenskej republiky priblížiť sa európskym podmienkam prístupu ku kvalitnej psychologickej a psychoterapeutickej činnosti.

Účinnosť ustanovení súvisiacich so samotným zavedením úpravy nadrezortnej pôsobnosti Slovenskej komory psychológov sa navrhuje od 1. júla 2025.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Prijatie návrhu zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na služby verejnej správy pre občana, na informatizáciu spoločnosti a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Vláda Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

január 2025

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

marec 2025

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Úprava psychologickej a psychoterapeutickej činnosti je v súčasnosti primárne obsiahnutá v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení neskorších predpisov a v zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

psychologickej činnosti a psychoterapii, v rámci ktorej sa zriadi „Slovenská komora psychológov a psychoterapeutov“.

Návrh zákona nahrádza zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení neskorších predpisov.

Prijatím návrhu zákona sa predpokladá zvýšenie odbornosti a dostupnosti odborných činností v starostlivosti o duševné zdravie obyvateľov Slovenskej republiky pre všetky vekové skupiny, najmä pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, medzi ktoré patria deti, seniori, osoby so zdravotným znevýhodnením, nezamestnaní, marginalizované skupiny, deti v náhradnej rodinnej starostlivosti, menšiny, migranti. Zvýši sa počet odborníkov vykonávajúcich psychologickú a psychoterapeutickú činnosť. Zriadením stavovskej organizácie s nadrezortnou pôsobnosťou, ktorá bude zastrešovať psychológov a psychoterapeutov naprieč všetkými rezortmi, sa získa ich presná evidencia, prehľad poskytovania psychologickej a psychoterapeutickej činnosti, ich zastúpenie v jednotlivých rezortoch a dostupnosť nimi poskytovaných služieb. Návrh zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v praxi podporí aplikovanie prierezovej starostlivosti o duševné zdravie obyvateľov.

Podľa údajov zo štúdie Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií Slovenskej republiky zverejnených v diskusnej štúdii „Duševné zdravie a verejné financie“ z mája 2020 na Slovensku v roku 2017 trpel každý deviaty obyvateľ Slovenska jednou alebo viacerými duševnými poruchami, najmä úzkostnými poruchami. Duševné poruchy tvoria široké spektrum problémov s rôznymi príznakmi, ktoré negatívne ovplyvňujú emocionálny stav, správanie, myšlienky a kognitívne schopnosti ľudí. Najvyšší výskyt porúch je v produktívnom veku, ale už v detstve vzniká 50 % porúch, ktoré sa naplno prejavia až v dospelosti (Roberts and Grimes, 2011, Hewlett et al., 2014). Duševné poruchy zaťažujú zdravie ľudí viac ako mnohé ochorenia, ktoré majú v súčasnosti v zdravotných politikách vyššiu prioritu. V rebríčku skupín ochorení podľa toho, ako veľmi zaťažujú zdravie populácie (vrátane predčasného úmrtia), sú duševné poruchy na piatom mieste, pred neurologickými, tráviacimi alebo chronickými dýchacími ochoreniami. Ak sa berie do úvahy len záťaž počas života (teda nezarátajú sa roky predčasného úmrtia), sú duševné poruchy dokonca na treťom mieste po muskoskeletálnych ochoreniach a zraneniach. Duševné poruchy sú tretím najčastejším dôvodom priznania invalidného dôchodku po muskoskeletálnych a onkologických ochoreniach, kvôli duševným poruchám sú priznávané najmä ľuďom vo veku 19 - 39 rokov. Údaje o výskyte duševných porúch a nákladoch na Slovensku sú s veľkou pravdepodobnosťou podhodnotené. Z prvotného epidemiologického výskumu na Slovensku však vyplýva, že až 67 % ľudí s príznakmi depresie a 80 % závislých na alkohole sa nelieči, nedostanú sa tak do štatistík. Príčinou neliečenia sa býva najmä spoločenská stigma a slabá dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Uvedené ovplyvňuje i výrazne nedostatočný počet špecializovaných a všeobecných odborníkov zaoberajúcich sa duševným zdravím. Problémom pri rozširovaní alebo transformácii oddelení je najmä chýbajúci kvalifikovaný personál, predovšetkým detskí psychiatri a sestry, ale aj nevyhovujúce a poddimenzované materiálno-technické vybavenie ústavných zariadení na Slovensku. Celkový nedostatok psychiatrov spôsobuje ich preťaženie, čo zhoršuje starostlivosť o pacientov. Samovražda je v celej populácii zriedkavou príčinou úmrtia, u mladistvých je na druhom mieste po automobilových nehodách. Všeobecne duševné problémy skracujú život v priemere až o 7,5 roka. Výdavky na duševné zdravie na Slovensku tvoria 3,1 – 3,3 % všetkých výdavkov na ZS a 0,2 % HDP. Je to menej ako priemer OECD krajín s dostupnými dátami, ktorý sa pohybuje na úrovní 6 - 7 % výdavkov na ZS.

Programy pre skorú prevenciu porúch, podporu duševného zdravia a všeobecnú informovanosť patria medzi najúčinnejšie opatrenia v oblasti duševného zdravia a zároveň majú vysokú návratnosť investícií. Zásadou modernej starostlivosti je vhodné kombinovanie liečebných postupov. Základnými postupmi pri liečbe duševných porúch sú psychoterapia a liečba psychofarmakami, v menšej miere sa používa liečba stimuláciou mozgu a rastie výskum liečby v súčasnosti nelegálnymi psychoaktívnymi látkami. Dobrá prax v zahraničí smeruje k preferovaniu psychoterapie pred liekmi. Psychofarmaká sú vhodné a efektívne vo vybranej skupine duševných porúch (napr. schizofrénia), sú však stále najrozšírenejšou formou liečby pri všetkých poruchách. Na Slovensku sa podľa komory psychológov nedostatočne využíva liečba založená na výsledkoch, zabezpečiť ju má vytvorenie a uplatňovanie štandardných diagnosticko-terapeutických postupov (ŠDTP). V januári 2025 bolo zverejnených 31 ŠDTP v psychiatrii, 7 v klinickej psychológii, 15 v klinickej psychológii pre dospelých, 7 v klinickej psychológii pre deti a dorast, 3 v medicíne drogových závislostí, 8 v liečebnej pedagogike, 5 pre poruchy autistického spektra (PAS) a 1 pre poruchy príjmu potravy. Zároveň boli schválené 4 preventívne postupy pre prevenciu psychiatrických ochorení a 1 týkajúci sa preventívnej starostlivosti o osoby s PAS.

Psychoterapia používa psychologické metódy pre zníženie stresu a zlepšenie emočného prežívania, jej účinnosť potvrdzujú výskumy neurobiológie mozgu (Buchheim et al., 2012). Psychoterapia je v štandardoch mnohých krajín a odborných spoločností odporúčaná ako prvá voľba u významnej časti diagnóz duševných porúch – pri väčšine úzkostných porúch, ľahších formách depresie, poruchách príjmu potravy a poruchách osobnosti (NICE52, APA53). Lieky sú skôr doplnkom, liečba samotnými liekmi je bez psychoterapie nedostatočná (SKP, Hewlett et al., 2014, SPsS SLS ).

Na Slovensku je nedostatok odborníkov v psychoterapii. Povolanie psychoterapeut na Slovensku neexistuje, psychoterapiu môžu vykonávať certifikovaní psychológovia a lekári. V roku 2018 bolo cca 440 psychológov v klinickej psychológii vedených v údajoch NCZI, Slovenská komora psychológov eviduje približne 1 600 registrovaných osôb – združuje však len psychológov v zdravotníctve. Presné čísla vrátane súkromných terapeutov s výlučne priamymi platbami klientov chýbajú. Podľa údajov NCZI je činných 397 klinických psychológov a 12 detských klinických psychológov. Podľa SKP na Slovensku však chýba až 1 000 psychoterapeutov. Veľa psychiatrov má dodatočné vzdelanie z psychoterapie, ale mnohokrát na ňu nemajú čas. Okrem zdravotníctva pracujú psychológovia aj v poradenských zariadeniach ministerstva školstva a na školách ako školskí psychológovia, venujú sa prevencii, detekcii a pomáhajú pri liečbe porúch, nemôžu však vykonávať psychoterapiu. Nedostatok odborníkov vedie k nevhodnej a nedostatočnej liečbe duševných porúch. Jedným z dôsledkov je spomínaná nadmerná preskripcia a nevhodné predpisovanie niektorých liekov deťom a mladistvým popísaných nižšie. Na druhej strane nedostupnosť, neinformovanosť a stigma zapríčiňuje, že mnoho porúch podmienených stresom sa lieči ako čisto fyzické ochorenia, bez zásahu odborníkov psychológov a psychiatrov (napr. väčšina porúch trávenia, ktoré sú bez fyziologického nálezu).

Zo štúdie ÚHP (2020) ďalej vyplýva, že dôvodom nedostatku psychoterapeutov sú systémové bariéry v možnosti vykonávať povolanie, nie nedostatok záujemcov:

•Výcvik v psychoterapii je dlhý a môže stáť účastníka vyše 10-tisíc eur. Psychiater ako lekár-špecialista tak študuje približne 15 rokov, psychológ, ktorý si môže otvoriť psychoterapeutickú ambulanciu, približne 12 rokov. Psychoterapeutický výcvik trvá približne 4 roky a účastník si sám pokrýva náklady na vzdelávanie, ubytovanie a stravu. Na výcvik rôznych typov psychoterapie minie účastník niekoľko stoviek až tisícov eur. Študijné voľno je pre tento typ výcviku prikrátke, účastník tak môže prísť o dovolenku, štúdium počas neplateného voľna by zase znamenalo prerušenie praxe a porušenie podmienky pre výcvik. Účastník je preto často závislý od zhovievavosti zamestnávateľa (SKP). Dlhý a drahý výcvik je prekážkou aj pre lekárov – najmä psychiatrov, ktorí majú záujem o psychoterapeutický výcvik.

• Súčasný systém bráni veľkej časti psychológov v ceste k špecializácii. Ročne končí štúdium psychológie cca 450 absolventov, len menej ako 10 % si však bude môcť otvoriť vlastnú psychoterapeutickú ambulanciu. Ambulanciu s psychoterapeutickou praxou si v súčasnosti môže otvoriť iba zdravotnícky pracovník - vyštudovaný psychológ, ktorý prešiel krátkou praxou v zdravotníckom zariadení, následne špecializačným štúdiom a nakoniec výcvikom v psychoterapii. Psychológovia však pracujú aj v iných rezortoch (napr. školstve alebo sociálnej oblasti). Ak chcú aj títo odborníci vykonávať samostatnú psychoterapeutickú činnosť, musia aj napriek skúsenostiam získaným vo svojom rezorte prejsť všetkými tromi krokmi v zdravotníctve. Problém nastáva hneď pri podmienke krátkej praxe v zdravotníckom zariadení – pre psychológov z iných rezortov zariadenia nemajú miesta. Títo psychológovia sa tak vôbec nemôžu prihlásiť na špecializačné štúdium. Platí to aj v prípade, ak sa psychológ chce špecializovať ako poradenský psychológ, ktorý neskôr pôsobí väčšinou aj tak mimo sektoru zdravotníctva.

• Kvôli bariéram v systéme je pre mnohých psychológov jednoduchšie pracovať v neregulovaných poradniach mimo zdravotníctva s výlučne priamymi platbami klientov. Hoci veľa psychológov pracujúcich mimo zdravotníctva nemôže prejsť špecializačným štúdiom, stále môžu absolvovať samostatný psychoterapeutický výcvik. S výcvikom samotným si však nemôžu otvoriť ambulanciu a uzatvoriť zmluvu so zdravotnou poisťovňou, viacerí preto volia cestu napr. poradcov životného štýlu. U takýchto poradcov neexistuje evidencia, regulácia a kontrola vykonávanej činnosti, čo vytvára netransparentné prostredie a otvára cestu šarlatánom. Tým, že za ich služby platí priamo klient, sa znižuje dostupnosť liečby pre ľudí zo sociálne slabších vrstiev, ktorí za priamo hradené sedenia nie sú schopní platiť. Práve chudobnejší a nezamestnaní ľudia sú duševnými poruchami viac ohrození.(Zdroj: Duševné zdravie a verejné financie, ÚHP MF SR, 2020).

Z údajov Slovenského inštitútu pre vzdelávanie v psychoterapii, Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti a ABC Slovenského inštitútu pre výcvik v KBT vyplýva, že na Slovensku má vzdelanie približne 700 psychoterapeutov.

Návrh zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) má riešiť aj otázku registrácie psychológov a psychoterapeutov doposiaľ neregistrovaných v komore, nakoľko to neumožňovala doterajšia legislatívna úprava. Z toho dôvodu sú údaje o reálnom počte psychológov a psychoterapeutov v Slovenskej republike len orientačné a nie je možné presne vyčísliť počet odborníkov, ani prepočítaný počet podľa úväzkov (údaj o počte odborníkov podľa ukončeného vzdelania podľa evidencie vyššie uvedených organizácií a počtu úväzkov podľa údajov z NCZI), prax však

ukazuje ich reálny nedostatok. Absentuje centrálny register psychológov a psychoterapeutov, čo spôsobuje neprehľadnosť ich zastúpenia v jednotlivých oblastiach, ako aj nemožnosť plánovať ich nárast, nároky na vzdelávací systém, koordinovať spoluprácu v jednotlivých rezortoch. Slovensko trpí nedostatkom odborníkov vykonávajúcich psychoterapiu, ktorú dnes môžu poskytovať iba odborníci v rezorte zdravotníctva, hoci väčšina psychológov v Slovenskej republike je činných v školstve a sociálnej oblasti alebo nemajú možnosť získať ďalšie špecializačné vzdelanie, ktoré je viazané len na rezort zdravotníctva. Nedostatok odborníkov vedie k nedostatočnej, prípadne až nevhodnej liečbe duševných porúch (klient vyhľadáva to čo je dostupné často v alternatívnych službách a ezoterike), rovnako nie je možné dostatočne zabezpečovať psychológmi primárnu a sekundárnu prevenciu pred vznikom duševných porúch, kde je jednoznačne preukázaný prínos pre jednotlivcov a spoločnosť, ale i vplyv na ekonomiku (priame a nepriame náklady na liečbu sú vyššie ako náklady na prevenciu).

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom predkladaného návrhu zákona je regulácia výkonu a poskytovania psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti na území Slovenskej republiky. Ustanovuje sa úprava predpokladov na výkon povolania psychológ, predpokladov na výkon psychoterapeutickej činnosti, podmienok poskytovania psychologickej a psychoterapeutickej činnosti, vrátane povinností poskytovateľa týchto činností, ďalšie vzdelávanie súvisiace s výkonom psychologickej a psychoterapeutickej činnosti a niektoré otázky pôsobnosti Slovenskej komory psychológov, zriadenej ako stavovskej organizácie v zdravotníctve podľa osobitného predpisu s rozšírenou kompetenciou registrovať všetky osoby vykonávajúce psychologickú a psychoterapeutickú činnosť a viesť register psychológov, psychoterapeutov a poskytovateľov psychologickej a psychoterapeutickej činnosti a na území Slovenskej republiky. Účelom zákona je stanoviť podmienky na reguláciu a kontrolu psychologickej a psychoterapeutickej činnosti ako opatrenie zamerané na ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia obyvateľstva Slovenskej republiky, nakoľko podstatou predmetných činností je podpora zdravia, kvality života, fungovania a efektívneho výkonu osôb v rôznych kontextoch, čo má dopad na fyzické a psychické zdravie, a preto tieto činnosti vyžadujú reguláciu.

Vymedzujú sa základné pojmy, ktorými sú psychologická činnosť, psychoterapeutická činnosť, supervízia, psychológ, psychoterapeut, supervízor a poskytovateľ psychologickej a psychoterapeutickej činnosti.

Vymedzujú sa spôsoby a podmienky výkonu psychologického povolania a pracovné činností, ktoré sú súčasťou psychologickej činnosti. Vymedzujú sa spôsoby a podmienky výkonu psychoterapeutickej činnosti a pracovné činností, ktoré sú súčasťou psychoterapeutickej činnosti, a ktoré možno vykonávať len ako systematizovaný celok.

Cieľom je ustanovenie povinnosti registrácie osoby vykonávajúcej psychologickú alebo psychoterapeutickú činnosť podľa tohto zákona v registri psychológov, psychoterapeutov a poskytovateľov podľa tohto zákona. Ustanovujú sa podmienky a výnimky z podmienok, ktoré sú predpokladom registrácie, ktorými sú spôsobilosť na právne úkony, zdravotná spôsobilosť, odborná spôsobilosť, bezúhonnosť, poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone profesijnej činnosti a dôveryhodnosť.

Výsledným stavom je ustanovenie Slovenskej komory psychológov ako zdravotníckej komory podľa zákona č. 578/2004 Z. z. ako samosprávnej stavovskej organizácie s rozšírenou pôsobnosťou na všetkých psychológov a psychoterapeutov, okrem psychoterapeutov, ktorí vykonávajú zdravotnícke povolanie a nie sú psychológmi. Rozšírená pôsobnosť vo veci výkonu verejnej moci vo vzťahu k registrácii a vedenia členstva v komore aj na nezdravotníckych pracovníkov je konzistentná so splnomocňovacím ustanovením § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 575/2001 Z. z., v zmysle ktorého je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky gestorom pre ochranu zdravia.

Výstupom návrhu zákona je okrem iného vytvorenie „Registra psychológov“ - informačného systému Slovenskej komory psychológov, ktorá vedie register a eviduje údaje o psychológoch, psychoterapeutoch, členoch komory, supervízoroch, poskytovateľoch predmetnej činnosti, o vydaných licenciách na výkon činnosti a zoznam schválených vzdelávacích aktivít zaradených do sústavného vzdelávania. Na základe registrácie a evidencie budú údaje zapisované do registra okrem dátumu narodenia a trvalého pobytu alebo obdobného pobytu verejne prístupné; komora zabezpečí ich zverejnenie na svojom webovom sídle.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Poskytovatelia špecializovanej ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti, najmä v odbore klinická psychológia, psychiatria a v odbore detská psychiatria, medicína drogových závislostí Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, miestna a regionálna samospráva, zdravotné poisťovne, neziskové organizácie, mimovládne organizácie, linky pomoci, Úrad na ochranu osobných údajov

Slovenskej republiky, Slovenská komora psychológov, Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce, Inštitút pre výskum práce a rodiny, vysoké školy, univerzity, odborné spoločnosti, Národné centrum zdravotníckych informácií, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálna poisťovňa, Štatistický úrad Slovenskej republiky, Slovenská akadémia vied, Úrad verejného zdravotníctva, Slovenská psychoterapeutickú spoločnosť, Slovenský inštitút pre vzdelávanie v psychoterapii, Slovenská lekárska komora, Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Slovenská komora fyzioterapeutov, Slovenská psychiatrická spoločnosť Slovenskej lekárskej spoločnosti, Slovenská lekárska spoločnosť, Slovenská asociácia logopédov, Asociácia školských psychológov, Asociácia školských špeciálnych pedagógov, Asociácia špeciálnych pedagógov, Asociácia klinických psychológov Slovenska, Asociácia dopravných psychológov Slovenskej republiky, Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb v Slovenskej republike, občianske združenie, Asociácia špeciálnych pedagógov škôl a poradní, Asociácia školskej psychológie Slovenskej republiky a Českej republiky, Slovenská asociácia športovej psychológie, Asociácia súdnych psychiatrov Slovenska, Asociácia liečebných pedagógov, Komora školských logopédov, Asociácia sociálnych pedagógov, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu neboli identifikované vzhľadom na to, že zlepšenie dostupnosti psychologickej a psychoterapeutickej činnosti je podmienené reguláciou výkonu a činnosti v danej oblasti. Podmienkou je regulácia cez stavovskú organizáciu. Slovenská komora psychológov podľa zákona č. 578/2004 Z. z. je stavovskou organizáciou a uvedeným návrhom sa jej kompetencie a pôsobnosť rozšíria na všetkých psychológov a psychoterapeutov, zapisovaním údajov do registrov a ich následným zverejňovaním a sprístupňovaním v obmedzenom režime.

Nulový variant – v prípade neprijatia návrhu zákona a jeho jednotlivých ustanovení by došlo k porušeniu plnenia míľnikov a cieľov reformy starostlivosti o duševné zdravie v rámci Komponentu 12: Humánna, moderná a dostupná starostlivosť o duševné zdravie, Reforma 1: Koordinovaná medzirezortná spolupráca a regulácia Plánu obnovy a odolnosti SR, ku ktorej sa Slovenská republika zaviazala v podobe schválenia legislatívnej úpravy psychologickej činnosti a psychoterapie, v rámci ktorej sa zriaďuje Slovenská komora psychológov a register.

Zároveň v dôsledku nevykonania ustanovení v návrhu zákona upravujúcich psychologickú a psychoterapeutickú činnosť nebude možné zvýšiť dostupnosť tejto starostlivosti a skvalitniť služby pre občanov vyplývajúce z Národného programu duševného zdravia a akčného plánu Národného programu duševného zdravia na roky 2024 -2030.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Návrhom zákona sa predpokladá prijatie návrhu vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa upravujú niektoré podrobnosti vzdelávania psychológov a psychoterapeutov, ktorá upraví minimálny štandard špecializačného štúdia, minimálny obsah a ďalšie podrobnosti certifikačného štúdia, spôsob ďalšieho vzdelávania psychológov a psychoterapeutov a sústavu certifikovaných činností, kritériá a spôsob hodnotenia sústavného vzdelávania psychológa a psychoterapeuta.

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Preskúmanie účelnosti bude možné v prípade schválenia návrhu zákona, čím sa umožní samostatný výkon povolania psychológov, ako aj poskytovanie psychoterapie mimo rezortu zdravotníctva.

Preskúmanie účinnosti a účelnosti navrhovaného zákona bude vykonávané priebežne po nadobudnutí jeho účinnosti. Podľa súčasnej právnej úpravy nie je možné prehodnocovať účelnosť. Navrhovaná nová právna úprava umožňuje ročné preskúmavanie účinnosti a účelnosti na základe výstupov a údajov z registra Slovenskej komory psychológov. Preskúmavanie bude vykonané na základe kritérií, ktorými sú údaje z registra o počte psychológov,

psychoterapeutov, členov komory, supervízoroch, poskytovateľoch predmetnej činnosti, o počte vydaných licencií na výkon činnosti a počte schválených vzdelávacích aktivít zaradených do sústavného vzdelávania. Výstupy v súlade s GDPR budú verejne prístupné na webovom sídle komory. Prvé vyhodnotenie od nadobudnutia účinnosti bude zverejnené k 1.3.2026 na základe údajov k 31.12.2025. Preskúmanie účelnosti sa navrhuje po 5 rokoch od účinnosti právneho predpisu, nakoľko niektoré zmeny nie je možné vyhodnotiť ihneď ale je potrebný čas na implementáciu a realizáciu priamo v praxi.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☒

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

Neschválenie návrhu zákona by predstavovalo nenaplnenie jeho hlavných zámerov: regulácia psychologickej a psychoterapeutickej činnosti, výkon psychologickej a psychoterapeutickej činnosti ako samostatný výkon

povolania, výkon psychoterapeutickej činnosti mimo rezortu zdravotníctva, rozšírenie pôsobnosti Slovenskej komory psychológov.

Neschválenie návrhu zákona by spôsobilo krok späť, naďalej by limitovalo dostupnosť služieb v poskytovaní starostlivosti o duševné zdravie, absenciu prehľadu odborníkov poskytujúcich starostlivosť o duševné zdravie a kontrolu nad neodborným a neprofesionálnym poskytovaním služieb v starostlivosti o duševné zdravie obyvateľov SR.

Prakticky sa to odzrkadlí absenciami:

-služieb v oblasti starostlivosti o duševné zdravie obyvateľov SR pre všetky vekové skupiny, najmä pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, medzi ktoré patria deti, seniori, handicapovaní jedinci, nezamestnaní, marginalizované skupiny, deti v náhradnej rodinnej starostlivosti, menšiny, migranti;

-ochrany obyvateľov pred neodborným a neprofesionálnym poskytovaním služieb

-poskytovania psychoterapie aj mimo rezort zdravotníctva, ktorá by mala nahradiť farmakoterapiu

-databázy prehľadu odborníkov poskytujúcich starostlivosť o duševné zdravie, psychológov a psychoterapeutov vo vybraných profesiách pre širokú verejnosť v záujme ochrany pacienta/klienta s možnosťou verifikovania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti/služby,

-možnosti prepojenia národných politík s personálnymi zdrojmi a včasná príprava zdrojov.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

Sekcia zdravia

Odbor modernizácie psychiatrickej a psychologickej starostlivosti

Limbová 2

837 52 Bratislava

desanka.kanderova@health.gov.sk

, tel.: +421 903 253 301

olga.lukacovicova@health.gov.sk, tel.: + 421 903 045 020

barbora.maliarova@health.gov.sk, tel.: +421 903 807 797

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Pri príprave návrhu zákona sme vychádzali z plnenia míľnikov a strategických cieľov s úlohami uvedenými v K-12 POO a Národnom programe duševného zdravia a Akčnom pláne NPDZ na roky 2024-2030, za účelom regulácie psychologickej a psychoterapeutickej činnosti v SR.

Zdrojom pre vypracovanie analýz boli platné právne predpisy, údaje zo ZP, NCZI, ÚDZS, Štatistického úradu SR od poskytovateľov špecializovanej zdravotnej starostlivosti, spolupráca s hlavnými odborníkmi MZ SR a odbornými spoločnosťami Slovenskej lekárskej spoločnosti v príslušných špecializačných odboroch klinická psychológia, psychiatria, detská psychiatria a medicína drogových závislostí, záujmovými združeniami, ktoré združujú ambulantných poskytovateľov a občianskymi a pacientskymi organizáciami a združeniami. Údaje o poskytovateľoch a personálnom zabezpečení špecializovaných ambulancií boli analyzované k 1. 6. 2022. Súčasťou analýzy sú ukazovatele o rozdelení počtu špecializovaných ambulancií podľa typu poskytovateľa, počet a priemerný vek lekárov v špecializovaných ambulanciách a iných zdravotníckych pracovníkov v špecializovaných ambulanciách ako aj rozdelenie počtu návštev a prvovyšetrení. Bližšie informácie sú uvedené v závere dôvodovej správy alebo na webovom sídle MZ SR: https://www.health.gov.sk/?Analyza-stavu-SAS.

Predkladaný návrh zákona bol pripravený na základe konzultácií s odbornými spoločnosťami a odborníkmi v danom odbore a na základe podnetov z praxe od prijímateľov zdravotnej starostlivosti a podnetov od poskytovateľov špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, od poskytovateľov v odbore klinická psychológia a poskytovateľov psychologickej a psychoterapeutickej činnosti a na základe výstupov z rokovaní s odbornými spoločnosťami, najmä Slovenskou komorou psychológov, hlavnými odborníkmi MZ SR pre klinickú psychológiu, psychiatriu, detskú psychiatriu, medicínu drogových závislostí a výstupov od ZP analýzou stavu základných ukazovateľov špecializovanej psychiatrickej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v SR ústavnej starostlivosti poskytovanej v špecializovaných psychiatrických nemocniciach.

Zdrojom pre jednotlivé analýzy a výpočty sú údaje NCZI uvedené v dokumente „Psychiatrická starostlivosť v Slovenskej republike 2023“ z októbra 2024, „Zdravotnícka ročenka SR 2022“ z decembra 2023, údaje ÚHP MF SR z diskusnej štúdie „Duševné zdravie a verejné financie“ z mája 2020, Implementačný plán revízie výdavkov na zdravotníctvo 2021 – 2025 z apríla 2023 a štúdia Ligy za duševné zdravie z projektu HealthCare s názvom „Východiskový stav duševného zdravia na Slovensku z roku 2024“.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č.

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1/A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2025

2026

2027

2028

Príjmy verejnej správy celkom

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

500 000,00

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť – POO – MZ SR

500 000,00

z toho:

- vplyv na ŠR

500 000,00

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

spolufinancovanie

Plán obnovy a odolnosti K-12 Reforma 1.2 (MZ SR)

500 000,00

- vplyv na obce

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

- vplyv na vyššie územné celky

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

500 000,00

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

Plán obnovy a odolnosti K-12 Reforma 1.2

500 000,00

(MZ SR)

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

Tabuľka č. 1/B

2025

2026

2027

2028

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť

z toho:

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie výdavkov súvisiacich s návrhom zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) a zriadením registra SKP bude zabezpečené v rámci schválených limitov rozpočtu z POO K-12 investície k Reforma 1.2 vo výške 500 000,00 €, v rámci ktorej budú zahrnuté výdavky na prevádzku registra v roku 2025, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy, ktorých prijímateľom bude MZ SR ako obstarávateľ informačného systému registra pre SKP. Maximálna výška výdavkov na prevádzku v roku 2025 bude 10% z obstarávacej ceny investície. Ďalšie financovanie prevádzky od roku 2026 a udržateľnosti informačného systému registra bude SKP hradiť zo svojich zdrojov v maximálnej výške do 10% na rok z obstarávacej ceny informačného systému, ktoré v súčasnosti z dôvodu prebiehajúceho verejného obstarávania nie je možné vyčísliť.. Predložený materiál nemá nekrytý vplyv na rozpočet verejnej správy a všetky vplyvy budú zabezpečené v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy a limitu verejných výdavkov na príslušný rozpočtový rok.

Verejné obstarávanie k Digitalizácii registra psychológov pod ID 62672, č. spisu S28062-2024-OZZ č. vestníka VO 30296-MSS, Vestník č. 243/2024 z 10.12.2024 bolo vyhlásené MZ SR ako nadlimitná zákazka s predpokladanou hodnotou 398 680,00 € spolu so sprievodnou dokumentáciou a je dostupné v informačnom systéme JOSEPHINE na odkaze:

https://josephine.proebiz.com/sk/tender/62672/summary

Spôsob výpočtu celkovej investície v rozsahu výpočtu presnej výšky investície a prevádzkových nákladov s naviazaním na výšku víťaznej ponuky z verejného obstarávania nie je možné uviesť spolu s výpočtami v požadovanej granularite z dôvodu prebiehajúceho procesu verejného obstarávania v štádiu otvárania ponúk predložených vo verejnej súťaži zo dňa 21.01.2025 a ich vyhodnocovania s informáciou o výsledku vyhodnotenia ponúk a poradia uchádzačov zo dňa 20.02.2025, kde na prvom mieste sa umiestnil uchádzač inFormo, s.r.o.

Drobného 27, 841 01 Bratislava s celkovou cenou za uskutočnenie požadovaného predmetu zákazky vyjadrenej v EUR s DPH vo výške 118 080,00 EUR.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá do pripomienkového konania návrh zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) v rámci plnenia úlohy č. 19 z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2022, ktorá bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 15 zo dňa 12. januára 2022 a v rámci realizácie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2023 – 2027, na základe ktorého bude vláda Slovenskej republiky navrhovať riešenia na zvýšenie dostupnosti služieb v oblasti duševného zdravia, integrovaný a nadrezortný prístup, prevenciu duševných porúch a podporu duševného blahobytu.

Návrh zákona je súčasťou reformy starostlivosti o duševné zdravie, ku ktorej sa Slovenská republika zaviazala v Komponente 12: Humánna, moderná a dostupná starostlivosť o duševné zdravie, Reforma 1: Koordinovaná medzirezortná spolupráca a regulácia, Plánu obnovy a odolnosti s cieľom prijať právnu úpravu o psychologickej činnosti a psychoterapii, v rámci ktorej sa zriadi komora združujúca psychológov a psychoterapeutov.

Cieľom návrhu zákona je prispieť k zvýšeniu dostupnosti kvalitnej psychologickej a psychoterapeutickej starostlivosti a odborných činností v starostlivosti o duševné zdravie v podmienkach Slovenskej republiky a napĺňaniu Národného programu duševného zdravia a Akčného plánu Národného programu duševného zdravia na roky 2024 -2030 schváleného vládou Slovenskej republiky uznesením č. 482/2024 zo dňa 21. augusta 2024.

Prijatím návrhu zákona sa pomocou mechanizmov uvedených v návrhu zákona a prostredníctvom komory s nadrezortnou pôsobnosťou, zvýši ochrana obyvateľov Slovenskej republiky pred neoprávneným, neodborným, neprofesionálnym výkonom v oblasti psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti.

Návrh zákona precizuje a dopĺňa reguláciu a kontrolu povolania psychológ a činnosti psychológov a psychoterapeutov (vrátane všetkých profesií oprávnených vykonávať psychoterapiu) podľa jednotných štandardov vo všetkých rezortoch a umožňuje výkon psychoterapeutickej činnosti aj mimo rezortu zdravotníctva.

V zmysle Reformy 1.2: Zriadenie nadrezortných stavovských organizácií z K-12 POO sa v návrhu zákona zavádza nadrezortná pôsobnosť Slovenskej komory psychológov, ktorá má za cieľ združovať psychológov a psychoterapeutov naprieč rezortmi. Má posilniť chýbajúcu medzirezortnú spoluprácu a optimálnu reguláciu odborných činností vrátane odbornej prípravy. Ďalším cieľom je zvýšiť odbornosť a zabezpečiť reguláciu vo vzdelávaní a disciplinárny dohľad bez ohľadu na rezort, v ktorom sa tieto činnosti vykonávajú. Povinná registrácia osôb vykonávajúcich psychologickú činnosť a psychoterapeutickú činnosť sa zabezpečí prostredníctvom obstarania softvéru na registratúru SKP a nahratie údajov do databázy a prepojenie na online frontend (1 IT hod. 70 €) z finančných prostriedkov investície K-12 POO k reforme 1.2. V informačnom systéme registra psychológov sa zabezpečí ich presná evidencia, prehľad v zastúpení v jednotlivých rezortoch a plánovanie politík na ďalšie zvyšovanie dostupnosti služieb v oblasti duševného zdravia v podmienkach Slovenskej republiky.

Návrh zákona nahrádza zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona v prvej časti obsahuje všeobecné ustanovenia, ktoré definujú predmet úpravy a upravujú výkon psychologického povolania a výkon psychologickej činnosti, výkon psychoterapeutickej činnosti a poskytovanie psychologickej a psychoterapeutickej činnosti.

Druhá časť definuje podmienky zápisu do registra psychológov, psychoterapeutov a poskytovateľov psychologickej činnosti a poskytovateľov psychoterapeutickej činnosti.

Tretia časť obsahuje úpravu povinností psychológa, psychoterapeuta a poskytovateľa psychologickej činnosti pri výkone psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti, povinnosti, mlčanlivosť, narábanie s osobnými údajmi, vedenie dokumentácie, spracúvanie, poskytovanie a sprístupňovanie údajov, zodpovednosť za škodu, výkon supervízie pri výkone psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a odbornú spôsobilosť odborného garanta.

Štvrtá časť upravuje podmienky týkajúce sa ďalšieho vzdelávania, špecializačné štúdium, certifikačné štúdium a sústavné vzdelávane psychológov a psychoterapeutov.

Piata časť upravuje správu výkonu psychologickej a psychoterapeutickej činnosti a rozšírenie pôsobnosti Slovenskej komory psychológov (ďalej len „komora“) ako stavovskej organizácie, nové úlohy komory, členstvo v komore, práva a povinnosti členov komory, vnútorné predpisy, registre, ktoré komora spravuje, podmienky a zmeny v registrácii, vedenie registrov a registratúru.

Šiesta časť obsahuje úpravu druhov licencií, podmienok a procesu vydávania licencií, pozastavenie, zrušenie a zánik licencií.

Siedma časť sa venuje disciplinárnym opatreniam a disciplinárnemu konaniu a bližšie upravuje zloženie a činnosť disciplinárnej komisie komory a disciplinárne previnenia.

Ôsma časť obsahuje spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia.

Vzhľadom na plnenie míľnikov POO - Komponent 12: Humánna, moderná a dostupná starostlivosť o duševné zdravie, Reforma 1 Koordinovaná medzirezortná spolupráca a regulácia, Reforma 1.2 Zriadenie nadrezortných stavovských organizácií a Investícia 6 Zriadenie fondu psychodiagnostických metód: Register psychológov a psychodiagnostických metód sa navrhuje účinnosť zákona od 01. júla 2025.

Registre budú obstarané, zriadené a implementované z výdavkov POO na základe návrhu zákona, ktorý upravuje reguláciu a kontrolu povolania psychológ, zavádza nadrezortnú pôsobnosť Slovenskej komory psychológov a povinnú registráciu osôb vykonávajúcich psychologickú činnosť a psychoterapeutickú činnosť. Verifikačným mechanizmom pre splnenie CID míľnika POO k preukázaniu oprávnených výdavkov je vydokladovať po ukončení investície osvedčenie podpísané príslušným orgánom potvrdzujúce fungovanie digitálneho registra profesionálnych psychológov.

Pôvodný zámer investície k Reforme 1.2 K-12 POO z roku 2022 bol obstarať informačný systém registra psychológov a zároveň uhradiť náklady spojené s prevádzkou systému na ďalšie 3 roky. V nadväznosti na tento zámer bola robená kalkulácia výdavkov na fungovanie registrov po ich uvedení do prevádzky, vrátane aplikačnej podpory, služieb úplnej prevádzky a prenájom cloudovej infraštruktúry, nakoľko v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských

organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov ide o prenesený výkon štátnej správy.

Predpokladané náklady boli vyčíslené na prelome rokov 2022 – 2023 zo strany realizátora štúdie uskutočniteľnosti projektu na zriadenie fondu psychodiagnostických metód a na digitalizáciu registra psychológov na základe uskutočnených prípravných trhových konzultácií (ďalej len „PTK“).

Predpokladané náklady spojené s prevádzkovaním informačného systému registra psychológov boli vyčíslené a a spracovanéfirmou Cascade na základe PTK uskutočnených začiatkom roku 2023 (Tabuľka A), ktoré sú však v súčasnosti už neaktuálne vzhľadom na zmeny cien a DPH, vzhľadom na prebiehajúci proces verejného obstarávania informačného systému a vzhľadom na predloženie návrhu zákona do MPK, kde boli vznesené zásadné pripomienky k prevádzkovým nákladom.

Tabuľka A PTK Cascade

Rok

2023

2024

2025

2026

Aplikačná podpora

88 172 €

Služby úplnej prevádzky

52 903 €

Projektové riadenie

(PM, Kľúčový používateľ, Vlastník procesov)

38 520 €

Prenájom cloudovej infraštruktúry

18 167 €

SPOLU

197 762 €

Z informácií k verejnému obstarávania informačného systému uvádzame, že v „Zápisnici z otvárania ponúk“ podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“) k predmetu zákazky „Digitalizácia registra psychológov“ zo dňa 21.01.2025 Komisia verejného obstarávateľa otvorila dňa 21.01.2025 na svojom prvom zasadnutí ponuky pätnástich uchádzačov v elektronickom systéme JOSEPHINE. Celková cena za uskutočnenie požadovaného predmetu zákazky vyjadrená v EUR s DPH sa v predloženom zozname ponúk uchádzačov pohybovala v rozmedzí 118 080,00 EUR až 487 695,00 EUR. Vyhodnotenie v zmysle § 53 zákona o verejnom obstarávaní: vyhodnotenie splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa na predmet zákazky so zostavením poradia uchádzačov bude predmetom samostatnej zápisnice.

Dňa 20.02.2025 bola zverejnená „Informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk a poradie uchádzačov“ MZ SR Sekciou verejného obstarávania Odborom zadávania zákaziek, kde sa umiestnil na 1 mieste uchádzači nFormo, s.r.o., Drobného 27, 841 01 Bratislava s celkovou cenou za uskutočnenie požadovaného predmetu zákazky vyjadrenej v EUR s DPH vo výške 118 080,00 EUR. Na základe odporúčania MF SR sa budú náklady spojené s prevádzkou informačného systému registra psychológov pohybovať vo výške 5% až 10% z obstarávacej ceny investície. V prípade ponuky s najnižšou cenou a uchádzačom č. 1 sa budú prevádzkové náklady pohybovať maximálne na úrovni 11 808 EUR.

Celkové náklady z POO budú hradené za obstaranie a prevádzku v roku 2025 odhadom na 129 888,00 EUR, pokiaľ nepríde k podpísaniu zmluvy.

Po zverejnení víťaznej ponuky uchádzača začne plynúť 10 dňová lehota na uzatvorenie zmluvy.

V súčasnosti nie je možné na základe dostupných údajov presné vyčíslenie prevádzkových nákladov vzhľadom na neukončený proces verejného obstarávania.

Nakoľko financovanie SKP, registra psychológov ako aj administratívnych kapacít nie je metodicky možné zabezpečiť po splnení míľnika POO, keďže finančné vzťahy viazané na konkrétny míľnik alebo cieľ musia byť vysporiadané v čase jeho splnenia, prevádzkové náklady bude hradiť prevádzkovateľ, ktorým je SKP, ktorá je povinná viesť register v zmysle návrhu zákona.

Vzhľadom na časový posun plnenia míľnika POO - Komponent 12: Humánna, moderná a dostupná starostlivosť o duševné zdravie, Investícia 6 Zriadenie fondu psychodiagnostických metód: Register psychológov a psychodiagnostických metód prostredníctvom návrhu zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) je možné čerpanie prostriedkov z POO len do Q2 2025, čiže nie je možné splniť pôvodný zámer financovania udržateľnosti, ale len obstaranie a spustenie do prevádzky informačného systému za účelom vytvorenia registra psychológov.

Za vytváranie, správu a rozvoj informačného systému verejnej správy zodpovedá orgán riadenia, ktorým je správcom, zabezpečujúci výkon verejnej správy na určenom úseku verejnej správy podľa osobitného predpisu. MZ SR na oficiálne stránke verejnej správy MetaIS zverejnilo názov informačného systému Register psychológov a psychodiagnostických metód dostupný na: https://metais.slovensko.sk/ci/ISVS/1fd9b4ee-a64f-4038-8873-822da43687d0.

Následne SKP ako oprávnený užívateľ a zodpovedný za vedenie registra a prevádzku bude naďalej systém udržovať v prevádzke a viesť register psychológov v zmysle návrhu zákona.

Spoločenský prínos registra je:

-Potenciálni klienti, ale aj odborná verejnosť si budú môcť overiť oprávnenia na poskytovanie psychologických a psychoterapeutických služieb na Slovensku, čím bude zabezpečená ochrana klienta (klient si môže vybrať garantované služby odborníka a vyhnúť sa službám, ktoré nie sú poskytované profesionálmi, i keď sú tak prezentované).

-Prehľad profesií umožní tvorbu koncepcie rozvoja poskytovania psychologických a psychoterapeutických služieb na Slovensku vo všetkých rezortoch a s tým súvisiacich politík v oblasti starostlivosti o duševné zdravie.

-Register bude východiskom pre prepojenie národných politík s personálnymi zdrojmi a včasnou prípravou personálnych zdrojov.

Návrh zákona má priniesť lepšiu systematizáciu, dostupnosť a kvalitu psychologických a psychoterapeutických služieb na Slovensku.

Vzhľadom na komplexnosť spracovávanej problematiky, ktorá bude obsiahnutá v pripravovanom návrhu zákona, je nevyhnutné zapojenie väčšieho množstva participujúcich subjektov z rôznych oblastí a rezortov, ktorých sa pripravovaný návrh zákona bude týkať.

Potreba zaoberať sa reformou v oblasti starostlivosti o duševné zdravie sa zvyšuje s preukázateľným vysokým nárastom duševných porúch alebo problémov súvisiacich s ohrozením duševného zdravia a fungovania obyvateľov SR vo všetkých vekových kategóriách v postcovidovom období. Deklaruje ju aj text v programovom vyhlásení vlády SR na roky 2023 – 2027, kde sa uvádza, že „Duševné zdravie je dlhodobo zanedbávaná a podceňovaná oblasť. Budeme preto navrhovať riešenia na zvýšenie dostupnosti služieb v oblasti duševného zdravia, integrovaný a nadrezortný prístup, prevenciu duševných porúch a podporu duševného blahobytu“.

V roku 2022 navštívilo ambulancie detských psychiatrov spolu 84 923 detí vo veku 0-18 rokov, čo predstavuje 7,83% všetkých detí. Ambulancie klinických psychológov a psychoterapeutov v roku 2022 navštívilo 95 024 detí vo veku 0-18 rokov, čo predstavuje 8.76% z celkovej populácie detí.17

Graf 2: Počet vyšetrených osôb prvýkrát v súvislosti s niektorou diagnózou v roku 2022

Počet vyšetrených osôb na 10 000 obyvateľov je prepočítaný na celkový počet obyvateľov (resp. obyvateľov danej vekovej skupiny) s trvalým pobytom v SR k 31.12.2022.

Zdroj: NCZI, Ročný výkaz o činnosti psychiatrickej ambulancie A (MZ SR) 4-01

V psychiatrických ambulanciách bolo v roku 2022 vyšetrených 417 530 osôb (769,1/10000 obyvateľov), čo bolo najviac za posledných päť rokov. V porovnaní s predchádzajúcim rokom 2021 prišlo k nárastu vyšetrených osôb o 10,8 %. Z hľadiska pohlavia prevládali ženy (880,6/10 000 žien) oproti mužom

(652,6/10 000 mužov).1 Podľa Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti (údaje NCZI, 2016) psychiater poskytujúci ambulantnú zdravotnú starostlivosť denne realizuje cca 30 vyšetrení v priemere za 7 hodín pracovného času. Napriek alarmujúco vysokému číslu, ktoré predpokladá, že jednému pacientovi môže psychiater venovať približne 16 minút času, je skutočný odhad vyšetrení ešte vyšší, najmä ak sa vezme do úvahy regionálna nevyváženosť počtu psychiatrických ambulancií. To ohrozuje kvalitu starostlivosti, keďže za tak krátky čas nie je možné urobiť diagnostiku, zvoliť liečbu a edukovať pacienta a zároveň nadviazať dobrý terapeutický vzťah. Navyše, pri prijímaní akútnych prípadov sa neakútne prípady presúvajú, čakacie lehoty u psychiatra sú v priemere 7,3 týždňa, v niektorých regiónoch aj niekoľko mesiacov.

Graf 2: Počet pracovných miest lekárov na 100 000 obyvateľov v ambulanciách s vybranými odbornými zameraniami, rok 2021

1 NCZI (2023). Zdravotníka ročenka Slovenskej republiky. Bratislava: Národné centrum zdravotníckych informácií. ISBN 978 80 89292 86 8.

Počet vyšetrených osôb prvýkrát v roku v súvislosti s niektorou diagnózou (2022)F99 Nešpecifikovaná duševná porucha F90.0 – F98.9 Poruchy správania a emočné poruchy so…F80.0 – F89 Poruchy psychického vývinu F70.0 – F79.9 Duševná zaostalosť - mentálna retardácia F60.0 – F69 Poruchy osobnosti a správania dospelýchF50.0 – F59 Poruchy správania súvisiace s fyziologickými… F40.00 – F48.9 Neurotické, stresom podmienené a…F30.0 – F39 Afektívne poruchy F20.0 – F29 Schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s…F10.0 – F19.9 Poruchy psychiky a správania zapríčinené…F00.0 – F09 Organické duševné poruchy vrátane…

0,0

50,0

100,0

150,0

200,0

250,0

15-1910-140-9

43,23

39,29

38,91

42,02

39,70

43,53

41,94

45,41

52,89

82,69

68,04

93,18

89,42

91,96

70,99

81,64

81,71

89,76

5,04

7,91

3,25

4,94

4,24

5,03

4,91

3,97

5,63

2,39

3,12

2,01

2,17

2,91

2,67

3,09

0,78

2,81

0,17

0,09

0,00

0,90

0,39

0,00

7,93

16,86

5,48

4,28

5,84

8,10

7,37

5,93

8,25

0,0

20,0

40,0

60,0

80,0

100,0

Slovenská republika

Bratislavskýkraj

Trnavskýkraj

Trenčianskykraj

Nitrianskykraj

Žilinskýkraj

Banskobystrickýkraj

Prešovskýkraj

Košickýkraj

všeobecné lekárstvo

všeobecná starostlivosť o deti a dorast

psychiatria

územie činnosti ambulancie

počet pracovných miest na 100 000 obyvateľov

1) zahŕňa "iných zdravotníckych pracovníkov - psychológov" pôsobiacich v ambulanciách s odborným zameraním: klinická psychológia, dopravná psychológia, psychoterapia, poradenská psychológia, pracovná a organizačná psychológia

Uvedené súvisí aj s množstvom finančných prostriedkov, ktoré na Slovensku vynakladáme na starostlivosť o duševné zdravie. Na základe revízie výdavkov na politiky v zdravotníctve2 možno finančné náklady spojené s psychickými problémami na Slovensku odhadnúť na 2,1 mld. eur, čo v relatívnom vyjadrení predstavuje 2,4 % HDP z roku 2019, pričom:

•740 mil. eur (35 %) tvoria priame náklady v zdravotníctve: lieky, hospitalizácie a návštevy lekárov spojené s psychickými poruchami. Väčšinu tvoria náklady spojené s liečbou somatických ochorení, ktoré sú dôsledkom alebo sprievodným faktorom veľkej časti psychických porúch.

•420 mil. eur (20 %) predstavujú priame náklady na výdavky na sociálne zabezpečenie: dávky počas pracovnej neschopnosti, invalidné dôchodky, podpora a sociálne dávky počas nezamestnanosti.

•940 mil. eur (45 %) tvoria nepriame náklady na pracovnom trhu: nezamestnanosť, nižšia produktivita počas pracovnej doby, menej odpracovaných hodín, a tiež vyššia úmrtnosť ľudí v produktívnom veku, kvôli prítomnosti psychických porúch (OECD, 2018).

Podľa Svetového ekonomického fóra sa globálne náklady duševných ochorení oproti roku 2010 môžu do roku 2030 až zdvojnásobiť3. Tento údaj však ešte nezahŕňa vplyv pandémie COVID-19.

2 ÚHP (2020). Revízia výdavkov na politiky v zdravotníctve: Duševné zdravie a verejné financie - diskusná štúdia; ed: Lucia Grajcárová, Bratislava.

https://www.mfsr.sk/sk/financie/hodnota-za-peniaze/revizia-vydavkov/zdravotnictvo/

3 Bloom, D. E., Cafiero, E., Jané-Llopis, E., Abrahams-Gessel, S., Bloom, L. R., Fathima, S., Feigl, A. B., Gaziano, T., Hamandi, A., Mowafi, M., O’Farrell, D., Emre (2012).

The Global Economic Burden of Noncommunicable

Diseases

PGDA Working Papers

8712, Program on the Global Demography of Aging.

Tabuľka 2: Náklady a výnosy v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou o duševné zdravie v eurách zo strany poskytovateľov

Výber obsahuje odborné zamerania nákladových stredísk (NS) poskytovateľov zdravotnej starostlivosti: psychiatria, medicína drogových závislostí, gerontopsychiatria, detská psychiatria, klinická psychiatria, klinická psychológia, neuropsychiatria, psychoterapia, poradenská psychológia, pracovná a organizačná psychológia, psychiatrická sexuológia, psychofyzická príprava na pôrod, dopravná psychológia.

Obdobie

Výnosy/Náklady

2019

2020

2021

Výnosy spolu

110 403 205,67

110 812 739,24

112 178 828,22

z toho: Tržby od ZP1

106 467 629,33

107 243 078,88

Tržby od obyvateľstva2

3 935 576,34

3 569 660,36

4 935 749,34

Náklady medicínskych NS

94 217 823,75

98 671 217,30

108 946 627,41

z toho: Náklady nemedicínskych NS bez liekov

75 262 728,55

80 144 381,80

88 303 362,33

Náklady prepočítané3 s rozpočítanými nákladmi nemedicínskych NS

120 630 572,04

129 289 248,77

142 512 839,10

z toho: Náklady prepočítané3 bez liekov

100 501 002,90

109 175 816,69

120 391 398,75

1 výkony za ukončené hospitalizácie, ošetrovacie dni, pripočítateľné položky, pobyt v stacionári, výkony vrátane 1-dňovej starostlivosti, body, výkony za kapitáciu/paušál, km/letové min., iné

2 lieky, zdravotnícke pomôcky, doplnkový sortiment lekární, iné

3 s rozpočítanými nákladmi nemedicínskych NS

Zdroj: NCZI, Štatistické zisťovanie E (MZ SR) 1-04, E (MZ SR) 2-01, E (MZ SR) 3-12

Kvalita systému starostlivosti o duševné zdravie okrem množstva vynakladaných finančných prostriedkov závisí aj od efektívneho manažmentu, schopnosti služieb reagovať na esenciálne potreby klientov a zmysluplného nastavenia procesov poskytovania starostlivosti. Spokojnosť obyvateľstva je zásadne ovplyvňovaná mnohými spoločenskými faktormi, ako sú vzájomná dôvera, spoločne zdieľaná nádej v lepšiu budúcnosť, ale aj adekvátnymi príležitosťami na sebarealizáciu a spoločenské uplatnenie. Rovnako dôležitá je v tomto ohľade aj schopnosť spoločnosti byť súdržnou, vnímavou a ohľaduplnou voči potrebám všetkých, najmä najviac zraniteľných osôb.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

X kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Vplyv na príjmy verejnej správy celkom

Tabuľka č. 4/A

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Plán obnovy a odolnosti K-12 Reforma 1.2 (MZ SR)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

500 000,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

500 000,00

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

500 000,00

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Dlhodobá udržateľnosť

d + 10

d + 20

d + 30

d + 40

Poznámka

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

Poznámka:

Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.

Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu4 na podnikateľské prostredie (ďalej len „Kalkulačka nákladov“).

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

B. Iné poplatky

103 250

9 029

C. Sankcie a pokuty

D. Nepriame finančné náklady

E. Administratívne náklady

29 973

16 908

Spolu = A+B+C+D+E

133 223

25 937

Harmonizácia práva EÚ

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

G. Goldplating

VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:

OUT

H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F

133 223

25 937

4 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky.

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré su goldplatingom)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods., čl.,...)

Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./goldplating

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet dotk. subjektov spolu

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady) / Nemení sa

1in2out celkom

Goldplating celkom

Poplatok za zápis do registra

zákon č. z 2025 Z. z.

§30-§35

1.SK

01.07.25

psychológ fyzická osoba

1 992

18 598

Out (znižuje náklady)

18 598

Poplatok za zápis do registra

zákon č. z 2025 Z. z.

§30-§35

1.SK

01.07.25

psychológ právnická osoba

100

934

Out (znižuje náklady)

934

Poplatok za zápis do registra

zákon č. z 2025 Z. z.

§30-§35

1.SK

01.07.25

psychoterapeut fyzická osoba

343

3 202

Out (znižuje náklady)

3 202

Poplatok za zápis do registra

zákon č. z 2025 Z. z.

§30-§35

1.SK

01.07.25

psychoterapeut právnická osoba

343

3 202

Out (znižuje náklady)

3 202

Ročný poplatok za vedenie registra

zákon č. z 2025 Z. z.

§30-§35

1.SK

01.07.25

psychológ fyzická osoba

1 992

32 911

In (zvyšuje náklady)

32 911

Ročný poplatok za vedenie registra

zákon č. z 2025 Z. z.

§30-§35

1.SK

01.07.25

psychológ právnická osoba

100

1 652

In (zvyšuje náklady)

1 652

Ročný poplatok za vedenie registra

zákon č. z 2025 Z. z.

§30-§35

1.SK

01.07.25

psychoterapeut fyzická osoba

343

16,52160156

5666,909336

In (zvyšuje náklady)

5666,909336

Ročný poplatok za vedenie registra

zákon č. z 2025 Z. z.

§30-§35

1.SK

01.07.25

psychoterapeut právnická osoba

343

5 667

In (zvyšuje náklady)

5 667

Poplatok za vydanie liecencie a vedenie v registri

zákon č. z 2025 Z. z.

§37-§44

1.SK

01.07.25

psychológ fyzická osoba

1 992

51 054

In (zvyšuje náklady)

51 054

Poplatok za vydanie licencie a vedenie v registri

zákon č. z 2025 Z. z.

§37-§44

1.SK

01.07.25

psychológ právnická osoba

100

2 563

In (zvyšuje náklady)

2 563

Poplatok za vydanie liecencie a vedenie v registri

zákon č. z 2025 Z. z.

§37-§44

1.SK

01.07.25

psychoterapeut fyzická osoba

214

5 485

In (zvyšuje náklady)

5 485

Poplatok za vydanie licencie a vedenie v registri

zákon č. z 2025 Z. z.

§37-§44

1.SK

01.07.25

psychoterapeut právnická osoba

214

5 485

In (zvyšuje náklady)

5 485

Poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania

zákon č. /2025 Z. z.

§17

1.SK

01.07.25

psychológ

100

227

22 739

In (zvyšuje náklady)

22 739

3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

V súčasnosti neexistuje jednotný a hodnoverný zdroj informácií o počte osôb oprávnených vykonávať psychologickú činnosť a psychoterapeutickú činnosť. Nemáme evidenciu o presnom počte psychológov a psychoterapeutov pracujúcich mimo rezort zdravotníctva, ktorí poskytujú starostlivosť. Z uvedeného dôvodu v praxi vzniká nerovnomerná dostupnosť až nedostupnosť starostlivosti a na druhej strane nekontrolovateľné a neregulované poskytovanie uvedenej starostlivosti.

Súčasná právna úprava limituje pôsobenie psychológa a psychoterapeuta len na oblasť zdravotníctva. Na základe toho je potrebné aplikovať psychoterapiu aj mimo oblasť zdravotníctva, z dôvodu pretrvávajúcej silnej stigmatizácie spojenej s diagnózami v oblasti duševného zdravia. Pre veľkú časť populácie je tak prijateľnejšie navštevovať odbornú pomoc mimo oblasť zdravotníctva, resp. vyhľadať pomoc skôr, ako dôjde k rozvoju závažného ochorenia. Nehovoriac o tom, že dostupnosť psychoterapie ako odbornej starostlivosti v rámci zdravotníctva je výrazne personálne obmedzená a neumožňuje uspokojiť potrebu ani tam, kde už je duševné ochorenie rozvinuté, nie to ešte v oblasti prevencie pri riešení závažných okolností, ktoré neskôr vedú k rozvoju týchto ochorení. V iných rezortoch ako zdravotníctvo je množstvo vzdelaných odborníkov a odborníčok, ktorí majú dosiahnutú plnohodnotnú odbornú spôsobilosť a kvalifikáciu poskytovať psychoterapiu tak v oblasti problémov so závažným dopadom na kvalitu života, ako aj v oblasti duševných ochorení.

V záujme zvýšenia ochrany obyvateľov Slovenskej republiky pred neoprávneným, neodborným, neprofesionálnym výkonom v oblasti psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a z požiadaviek praxe vyplynula potreba predloženia návrhu zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrhom zákona a prijatím mechanizmov uvedených v jednotlivých ustanoveniach sa precizuje a dopĺňa regulácia a kontrola povolania psychológ a činnosti psychológov a psychoterapeutov (vrátane všetkých profesií oprávnených vykonávať psychoterapiu) podľa jednotných štandardov vo všetkých rezortoch a umožňuje výkon psychoterapeutickej činnosti aj mimo rezortu zdravotníctva. Návrhom zákona sa ustanovujú podmienky na reguláciu a kontrolu psychologickej a psychoterapeutickej činnosti ako opatrenie zamerané na ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia obyvateľstva Slovenskej republiky, nakoľko podstatou predmetných činností je podpora zdravia, kvality života, fungovania a efektívneho výkonu osôb v rôznych kontextoch, čo má dopad na fyzické a psychické zdravie, a preto tieto činnosti vyžadujú reguláciu. Dopĺňa sa kompetencia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky regulovať povolania a činnosti zamerané alebo majúce nie nevýznamný dopad na ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia v záujme ochrany pacientov pred nesprávnym zaobchádzaním, ako aj pred rizikami, ktoré môžu vzniknúť z neodborného zásahu.

Za účelom identifikovania reálneho stavu dostupnosti poskytovanej psychologickej a psychoterapeutickej činnosti je najskôr potrebná regulácia odborných kapacít v zmysle získania počtu odborne spôsobilých osôb na výkon svojej činnosti a až následne môžeme zvýšiť dostupnosť starostlivosti na základe posilnenia sústavného vzdelávania, prípadne nadstavenia siete poskytovateľov.

Ani na základe dostupných zdrojov a údajov NCZI, Slovenskej komory psychológov a Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej komory, Slovenského Inštitútu pre vzdelávanie v psychoterapii a Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti nie je možné vykonať expertný odhad z dôvodu nedostupnosti údajov o psychológoch a psychoterapeutoch a ich činnosti, o ich vzdelávaní, poskytovaných službách v registroch a požadovanej granularite údajov.

Informácie k spôsobu výpočtu:

Podkladom pre výpočet vplyvu regulácie pod č. 1, 2, 5, 6, 9, 10 boli údaje doručené z jednotlivých rezortov ministerstiev o počte psychológov uvedené v Tabuľke č. 1, ktorí vykonávajú činnosť psychológa, ale z pohľadu doterajšej právnej úpravy v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. nemali povinnosť ako zdravotnícky pracovník registrovať sa v SKP, čiže zapísať sa do registra, platiť ročný poplatok za vedenie v registri, ani požiadať o vydanie licencie na výkon svojej činnosti.

Tabuľka č. 1 Prehľad počtu psychológov vykonávajúcich činnosť v rámci rezortov ministerstiev

Skratka rezortu ministerstva

Kategória

MZ SR

MŠVVaŠ

MV SR

MPSVaR

MO SR

MV SR

psychológ

700

1475

460

Spolu

700

2092

Celkom

2792

1.Zápis do registra

Zmena regulácie sa dotkne 2092 subjektov psychológov a 686 psychoterapeutov.

Vplyv regulácie je pozitívny, definovaný ako znižujúci náklady (druh vplyvu out).

Časová náročnosť povinnosti pri zápise subjektu do požadovaného registra je štandardná do 120 minút, ktorú by museli povinné subjekty vynaložiť na predloženie žiadosti o zápis do registra. Časová úspora dotknutých subjektov je vo forme oslobodenia od povinnosti predkladať žiadosť fyzicky, možný elektronický zápis do registra.

Frekvencia: jednorazovo.

Na základe údajov z Tabuľky č. 1 predpokladáme v regulácii č. 1 a č. 2 po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona splnenie si povinnosti zápisu do registra SKP v kategórii 2092 psychológov v členení na 1992 fyzických osôb a 100 právnických osôb podľa spôsobu výkonu činnosti. V súvislosti so zaplatením poplatku za zápis do registra je jednotková cena 13 €, čo predstavuje celkovú sumu vybratých poplatkov 27 196 €, čo predstavuje vplyv na kategóriu dotknutých subjektov vo výške 19 532 €. Pozitívny vplyv spočíva v zjednodušení registrácie prostredníctvom zavedenie elektronickej registratúry v informačnom systéme SKP a odstránenia administratívnej záťaže.

Na základe údajov z Tabuľky č. 1 predpokladáme v regulácii č. 3 a č. 4 po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona splnenie si povinnosti zápisu do registra SKP v kategórii 686

psychoterapeutov v členení na fyzickú a právnickú osobu podľa spôsobu výkonu činnosti v počte 343 psychoterapeutov, ktorí sú mimo rezort zdravotníctva (údaje z CPČ, KBT – SIVP, SPS, SKP). V súvislosti so zaplatením poplatku za zápis do registra je jednotková cena 13 €, čo predstavuje celkovú sumu vybratých poplatkov 8 918 €, čo predstavuje vplyv na kategóriu dotknutých subjektov vo výške 6 404 €. Pozitívny vplyv spočíva v zjednodušení registrácie prostredníctvom zavedenie elektronickej registratúry v informačnom systéme SKP a odstránenia administratívnej záťaže.

2.Ročný poplatok

Zmena regulácie sa dotkne 2092 subjektov psychológov a 686 psychoterapeutov.

Vplyv regulácie je negatívny, definovaný ako zvyšujúci náklady (druh vplyvu in).

Časová náročnosť povinnosti pri aktualizácii údajov v požadovanom registri je malá do 30 minút, ktorú by museli povinné subjekty vynaložiť na aktualizáciu údajov v registri.

Frekvencia: 1-krát ročne.

Na základe údajov z Tabuľky č. 1 predpokladáme v regulácii č. 5 a č. 6 po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona splnenie si povinnosti uhradenia ročného poplatku za vedenie v registri SKP v kategórii 2092 psychológov v členení na 1992 fyzických osôb a 100 právnických osôb podľa spôsobu výkonu činnosti. V súvislosti so zaplatením ročného poplatku za vedenie v registri je jednotková cena 15 €, čo predstavuje celkovú sumu vybratých poplatkov 31 380 €, čo predstavuje vplyv na kategóriu dotknutých subjektov vo výške 34 563 €. Negatívny vplyv spočíva v uhrádzaní poplatku v ročnom intervale za vedenie v registri, a s tým spojené náklady na prevádzku registra. Pozitívnym vplyvom je vedenie registra prostredníctvom zavedenia elektronickej registratúry v informačnom systéme SKP, čím sa odstráni administratívna záťaž a výstupom budú objektívne a relevantné údaje.

Na základe údajov z Tabuľka č. 1 predpokladáme v regulácii č. 7 a č. 8 po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona splnenie si povinnosti uhradenia ročného poplatku za vedenie v registri SKP v kategórii 686 psychoterapeutov v členení na fyzickú a právnickú osobu podľa spôsobu výkonu činnosti v počte 343 psychoterapeutov. V súvislosti so zaplatením ročného poplatku za vedenie v registri je jednotková cena 15 €, čo predstavuje celkovú sumu vybratých poplatkov 10 290 €, čo predstavuje vplyv na kategóriu dotknutých subjektov vo výške 11 333 €. Negatívny vplyv spočíva v uhrádzaní poplatku v ročnom intervale za vedenie v registri a s, tým spojené náklady na prevádzku registra. Pozitívnym vplyvom je vedenie registra prostredníctvom zavedenia elektronickej registratúry v informačnom systéme SKP, čím sa odstráni administratívna záťaž a výstupom budú objektívne a relevantné údaje.

3.Vydanie licencie

Zmena regulácie sa dotkne 2092 subjektov psychológov a 428 psychoterapeutov.

Vplyv regulácie je negatívny, definovaný ako zvyšujúci náklady (druh vplyvu in).

Časová náročnosť povinnosti pri vypracovaní licencie pre držiteľa oprávnenia a zaevidovania do registra subjektu je malá do 120 minút, ktorú by museli povinné subjekty vynaložiť na poskytnutie informácií pre vypracovanie licencie. Príjemcom licencie sú dotknuté subjekty.

Frekvencia: jednorazovo.

Na základe údajov z Tabuľky č. 1 predpokladáme v regulácii č. 9 a č. 10 po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona splnenie si povinnosti požiadania o vydanie licencie a vedenie v registri SKP pre kategóriu psychológ na výkon svojej činnosti a v závislosti od výkonu povolania a pracoviska 2092 psychológov v členení na 1992 fyzických osôb a 100 právnických osôb podľa spôsobu výkonu činnosti. Za vydanie jednej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe alebo výkon zdravotníckeho povolania alebo výkon činnosti odborného zástupcu psychológa alebo výkon osoby poskytujúcej psychologickú činnosť sa platí jednotková cena 66 €, čo predstavuje celkovú sumu vybratých poplatkov 138 072 €. Vplyv na kategóriu dotknutých subjektov je vo výške 53 617 €, vzhľadom na skutočnosť, že licencie sú vydávané výlučne v papierovej podobe.

Podkladom pre výpočet vplyvu regulácie pod č. 11 a 12 boli údaje zaslané SIVP a SPS, ktoré predpokladajú v roku 2026-2027 ukončenie SIVP psychoterapeutického vzdelávania 69 zdravotníkov a až 129 budúcich psychoterapeutov, ktorí nie sú zdravotnícki pracovníci a získajú plnohodnotné vzdelanie, spolu je to 198 nových psychoterapeutov. Zdravotnícki pracovníci by tu predstavovali už len 53 % z nich. Odhad ukončenia pre rok 2028-2029 je celkove ďalších 80 psychoterapeutov, pre rok 2029-2030 je to 60 psychoterapeutov. V rámci KBT výcviku v rokoch 2026 – 2028 predpokladáme ukončenie 90 psychoterapeutov. Odhadom predpokladáme ukončené vzdelanie celkom u cca 428 psychoterapeutov, čo predstavuje 50% nárast psychoterapeutov, pričom zdravotníci budú tvoriť len cca 40 % z nich. O to viac chceme zdôrazniť, že títo kolegovia a kolegyne sú už zaradení v systéme náročnej prípravy, sú motivovaní a schopní absolvovať kvalitné náročné psychoterapeutické vzdelanie (kde rozsah a obsah vzdelávania podľa jednotných štandardov predstavuje minimálne 1400 hodín teoretickej prípravy a výcviku v aplikácii odborných zručností) s víziou poskytovania psychoterapeutickej starostlivosti obyvateľom SR.

Pre výpočet uvedenej regulácie č. 11 a č. 12 poplatok za vydanie licencie a vedenie v registri pre kategóriu psychoterapeut bol východiskový stav počet 428 psychoterapeutov (ktorý sa predpokladá do roku 2030), ktorí po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona budú musieť pre výkon svojej činnosti splniť požiadavku podania žiadosti o vydanie licencie a vedenie v registri SKP pre kategóriu psychoterapeut v členení na fyzickú a právnickú osobu podľa spôsobu výkonu činnosti v počte 214 psychoterapeutov. Za vydanie jednej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe alebo výkon zdravotníckeho povolania alebo výkon činnosti odborného zástupcu psychoterapeuta alebo výkon osoby poskytujúcej psychoterapeutickú činnosť sa platí jednotková cena 66 €, čo predstavuje celkovú sumu vybratých poplatkov 28 248 €. Vplyv na kategóriu dotknutých subjektov je vo výške 10 970 €, vzhľadom na skutočnosť, že licencie sú vydávané výlučne v papierovej podobe.

4.Poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania

Zmena regulácie sa dotkne 100 subjektov psychológov.

Vplyv regulácie je negatívny, definovaný ako zvyšujúci náklady (druh vplyvu in).

Časová náročnosť povinnosti pri podaní žiadosti, poskytnutie súčinnosti pri poistení je malá do 60 minút, ktorú by museli povinné subjekty vynaložiť na podanie žiadosti, poskytnutie informácií. Negatívny vplyv regulačného zaťaženia je pre vstup nových subjektov a ich finančné a administratívne zaťaženie.

Frekvencia: 1-krát ročne.

Na základe údajov z Tabuľky č. 1 predpokladáme v regulácii č. 13 po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona splnenie si povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone povolania pre kategóriu psychológ pre 100 osôb podľa spôsobu výkonu činnosti. Za poistenie osoby a jej zodpovednosti za škodu pri poskytovaní výkonu povolania a profesijnej činnosti sa v priemere ročná platba pohybuje v jednotkovej cene 200 €, čo predstavuje celkovú sumu platby za poistné vo výške 20 000 €. Vplyv na kategóriu dotknutých subjektov je vo výške 22 739 €.

Celkový pozitívny vplyv a dopad návrhu zákona:

•rozšírenie pôsobnosti právnej úpravy aj mimo rezort zdravotníctva,

•prehľad odborníkov poskytujúcich psychologickú a psychoterapeutickú činnosť,

•zvýšenie dostupnosti relevantných informácií (napr. vzdelávanie) pre komunitu odborníkov poskytujúcich psychologickú a psychoterapeutickú činnosť,

•regulácie pre psychoterapeutickú profesiu aj do ďalších rezortov,

•zvýšenie kvality a dostupnosti psychoterapeutickej starostlivosti prostredníctvom regulácie vzdelávania a vydávania licencií,

•zvýšenie ochrany osôb pred neoprávnenými, neodbornými, neprofesionálnymi výkonom v oblasti poskytovania psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti.

•možnosť prepojenia národných politík s personálnymi zdrojmi a včasná príprava zdrojov.

Celkový negatívny vplyv a dopad návrhu zákona:

•jednorazová časová investícia na prvotnú registráciu všetkých psychológov a psychoterapeutov, ktorí spĺňajú podmienky registrácie v zmysle návrhu zákona, vykonávajú svoju činnosť a doposiaľ neboli zapísaný do registra SKP,

•povinný registračný poplatok,

•povinný ročný poplatok za vedenie v registri.

3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie

doplňujúce informácie5

5 Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice EÚ a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia EÚ s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice EÚ alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek).

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s oslovenou odbornými verejnosťou, na základe participácie na tvorbe prostredníctvom konzultácií a formou pracovných stretnutí a zriadených pracovných skupín. Dotknuté subjekty, ktoré participovali na práci v pracovných skupinách zriadených pod MZ SR a Radou vlády Slovenskej republiky pre duševné zdravie mali svojich zástupcov, a to najmä Slovenská komora psychológov, Slovenský Inštitút pre vzdelávanie v psychoterapii a Slovenská psychoterapeutická spoločnosť, Asociácia školských psychológov, Asociácia psychológov práce a organizácie Slovenska, Slovenská asociácia špeciálnych pedagógov, Asociácia dopravných psychológov, Slovenská asociácia športovej psychológie, Slovenská psychiatrická spoločnosť Slovenskej lekárskej komory (ďalej len „dotknuté subjekty“).

Konzultácie a proces tvorby návrhu zákona s participujúcimi dotknutými subjektmi prebiehal prostredníctvom zriadených pracovných skupín (ďalej len „PS“) nasledovne:

1. Prvá PS zriadená v júli 2020

Členovia:

Nominovaní zástupcovia štátnej správy, stavovských organizácií a asociácií, hlavní odborníci (ďalej len „HO“), zástupca akademickej obce, zástupcovia Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“), Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „MZ SR“), Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (ďalej len „MŠVVŠ SR“) (Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (ďalej len „VÚDPaP“)), Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „MPSVR SR“), Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky (ďalej len „MD SR“), Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“), Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „MO SR“), Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „MS SR“) (Generálny riaditeľ Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „GR ZVJS“)), Slovenská komora psychológov (ďalej len „SKP“), Asociácia školských psychológov, Asociácia dopravných psychológov, Asociácia psychológov práce a organizácie Slovenska, Slovenská asociácia športovej psychológie, zástupca akademickej obce (Filozofická fakulty Univerzity Komenského (ďalej len „FiFUK“), Katedra psychológie), zástupca poslancov NR SR, Slovenská psychoterapeutická spoločnosť, HO Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Slovenský inštitút vzdelávania v psychoterapii.

Ciele širšieho tímu PS zloženej z vyššie uvedených dotknutých subjektov - členov:

•Zaslať podnety a návrhy týkajúce sa legislatívnych zmien v rezortoch, ktoré musí riešiť nový nadrezortný návrh zákona, aby sa odstránili problémy psychológov v aplikačnej praxi.

•Vyhodnotenie podnetov a návrhov a príprava do formy na zapracovanie do návrhu zákona.

Ciele užšieho tímu PS zloženej zo zástupcov psychológov a psychoterapeutov z vyššie uvedených dotknutých subjektov - členov:

•Vyhodnotenie požiadavky jednotlivých rezortov a zapracovanie do návrhu zákona, s dôrazom na vecný zámer a pôsobnosť návrhu zákona.

• Príprava paragrafového znenia návrhu zákona v súčinnosti so zástupcami rezortov a v súčinnosti s odborom legislatívnym MZ SR.

2. Druhá PS zriadená v apríli 2022

Dôvod opätovného zriadenia PS bolo stagnácia prác na tvorbe návrhu zákona, absencia viacerých zástupcov na pracovných stretnutiach z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Komplexnosť pripravovaného návrhu zákona s pôsobnosťou pre všetky rezorty bola dôvodom participácie viacerých zaangažovaných zástupcov profesií a rezortov, ktorých sa návrh zákon bude týkať, čo však komplikovalo práce na tvorbe zákona z dôvodu sťaženej spolupráce, nezosúladenia sa, rozdielny náhľad na problematiku veci a obmedzená súčinnosť jednotlivých dotknutých subjektov. Proces vylaďovania spoločných a separátnych častí pripravovaného návrhu zákona trval dlhšiu dobu, ako sa na začiatku predpokladalo. Okrem toho, počas prípravy návrhu zákona nastali personálne zmeny v pracovnej skupine, odchod jedného z hlavných členov zodpovedných na príprave návrhu zákona.

Členovia širšieho tímu PS:

Nominovaní zástupcovia všetkých rezortov, v ktorých pôsobnosti je vykonávaná psychologická činnosť a/alebo poskytovaná psychoterapia. Ďalšími členmi skupiny sú zástupcovia stavovských organizácií, odborných spoločností a asociácií, ktoré združujú vykonávateľov psychologickej činnosti a poskytovateľov psychoterapie. K členom pracovnej skupiny patria aj zástupcovia vzdelávacích inštitúcií, ktorí sa podieľajú na odbornej príprave odborníkov pre výkon povolaní psychológ a psychoterapeut. (MZ SR, MPSVR SR, MŠVVŠ SR (VÚDPaP), MS SR (GR ZVJS), MO SR, MV SR, MD SR, SKP, Slovenská lekárska komora, Slovenská lekárska spoločnosť, Asociácia školských psychológov, Asociácia psychológov práce a organizácie Slovenska, Slovenská asociácia špeciálnych pedagógov, Asociácia dopravných psychológov, Sekcia sestier pracujúcich na psychiatrii, zástupca akademickej obce (FiFUK katedra psychológie), SPS, Slovenského inštitútu pre vzdelávanie v psychoterapii (ďalej len „SIVP“), zástupca NR SR).

Kompetencie:

•definovanie návrhov a legislatívnych zmien zo svojich rezortov, ktoré musí riešiť návrh nadrezortného zákona, aby sa odstránili problémy psychológov a psychoterapeutov v aplikačnej praxi;

•priebežne konzultovanie sporných/nejasných tém s členmi užších pracovných tímov;

•pripomienkovanie a finálne dopracovanie návrhu zákona do legislatívnej podoby.

Členovia podskupiny PS pre tvorbu časti zákona o „psychologickej činnosti“: zástupca MZ

SR, SKP, akademickej obce (FiFUK, katedra psychológie).

Kompetencie:

•vyhodnotenie požiadaviek jednotlivých rezortov;

•zapracovanie podnetov, ktoré spadajú do zámeru pôsobnosti zákona;

•príprava paragrafového znenia zákona v súčinnosti so zástupcami rezortov a právnikov;

•v spolupráci s podskupinou pre psychoterapiu zapracuje do návrhu zákona ustanovenia regulujúce oblasť psychoterapie;

•predloženie pripraveného návrhu zákona širšej pracovnej skupine na diskusiu a dokončenie.

Členovia podskupiny PS pre tvorbu časti zákona o „psychoterapeutickej činnosti“: zástupcovia

SIVP, HO pre psychiatriu, SLS, SLK, SKIZP, Sekcia sestier pracujúcich na psychiatrii.

Kompetencie:

•vyhodnotenie požiadaviek rezortov a jednotlivých psychoterapeutických inštitútov;

•zapracovanie požiadaviek, ktoré kompetenčne rieši psychoterapeutická časť návrhu zákona;

•zadefinovanie odbornej spôsobilosti a minimálnych požiadaviek na výkon psychoterapie;

•nastavenie filozofie regulácie psychoterapie v SR a jej prenesenie do podoby ustanovení návrhu zákona.

3. Tretia PS zriadená v novembri 2022

Dôvod opätovného zriadenia PS bola stagnácia prác na zákone, preferovanie rezortistického prístupu k tvorbe návrhu zákona, personálne zmeny v Slovenskej komore psychológov.

Členovia:

Nominovaní zástupcovia MZ SR, MPSVR SR, SKP, akademická obec FiFUK, katedra psychológie, SIVP, SKIZP, NR SR, MŠVVŠ SR (VÚDPaP).

Ciele:

•vypracovanie návrhu nadrezortného zákona, ktorý by odstránil rezortistický prístup a diskrimináciu vo výkone psychologickej činnosti a psychoterapie. Zákon má zadefinovať odbornú spôsobilosť a podmienky výkonu psychologickej činnosti a psychoterapie,

•Vypracovať návrh na zriadenie nadrezortnej stavovskej organizácie zastrešujúcej psychológov a psychoterapeutov naprieč rezortmi,

•zaviesť ochranu psychodiagnostických metód a ošetriť otázky mlčanlivosti pri výkone psychologickej činnosti a psychoterapie. Návrh zákona môže riešiť aj ďalšie otázky identifikované pracovnou skupinou v procese prípravy návrhu zákona.

Ciele PS so zástupcami pre tvorbu časti zákona o „psychologickej činnosti“:

a)zapracovávajú podnety, ktoré spadajú do zámeru pôsobnosti návrhu zákona,

b)pripravujú paragrafového znenia návrhu zákona v súčinnosti so zástupcami podskupiny k tvorbe časti návrhu zákona o psychoterapii a zástupcami odboru legislatívy,

c)zapracovávajú do návrhu zákona ustanovenia regulujúce oblasť psychoterapie.

Ciele PS so zástupcami pre tvorbu časti zákona o „psychoterapeutickej činnosti“:

a)zapracujú požiadavky psychoterapeutických inštitútov do psychoterapeutickej časti návrhu zákona,

b)zadefinujú odbornú spôsobilosť a minimálne požiadavky na výkon psychoterapie,

c)nastavia filozofiu regulácie psychoterapie v SR a jej prenesenie do podoby ustanovení návrhu zákona.

Výsledok: Verzia jedného návrhu zákona.

Koncom roka 2022 sa obe odborné komunity dohodli na konsenze vzájomného súhlasu s finálnou verziou návrhu zákona, keďže bude právne upravená regulácia ich činnosti v jednom zákone.

Následne v súčinnosti s odborníkmi z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sme upravili návrh zákona z pohľadu správneho práva, pracovného práva, zdravotníckeho práva, právnych úprav EÚ.

Z právnej analýzy vyplynulo odporúčanie rozdeliť prípravu legislatívy do dvoch zákonov a to:

•zákon o psychologickej a psychoterapeutickej starostlivosti a

•zákon o slovenskej komore psychológov a psychoterapeutov.

Toto rozhodnutie vyplynulo zo spoločnej zhody z dôvodu, že takéto rozdelenie úpravy bude pôsobiť prehľadnejšie a zefektívni to najmä vymedzenie podmienok pre jednotlivých poskytovateľov.

S tým súvisí aj zhoda na novej systematike návrhu zákona o psychologickej starostlivosti a psychoterapeutickej starostlivosti, ktorý sa bude skladať z troch častí:

1. Všeobecná, ktorá sa bude venovať najmä definícii pojmov a vymedzeniu všetkého, čo je potrebné vymedziť a definovať pre oba režimy psychológie a psychoterapie.

2.Prierezová úprava psychologickej starostlivosti..

3.Prierezová úprava psychoterapeutickej starostlivosti.

Takéto členenie umožní v prípade potreby izolovať a oddeliť jednotlivé starostlivosti do samostatnej právnej úpravy. Takisto to pomôže sprehľadniť práva a povinnosti plynúce z jednotlivého druhu poskytovania starostlivosti. Vzhľadom k tomu, v marci 2023 sa upravovalo znenie návrhu zákona podľa odporúčania, riešili sa niektoré otvorené kompetenčné otázky.

Výsledok: Verzia dvoch návrhov zákonov.

Od mája 2023 prebiehali rokovania s odborom legislatívnym MZ SR a na základe jeho odporúčania PS spojila oba návrhy zákona do jedného celku návrhu zákona a na základe odporúčania boli prizvaní k spolupráci do PS zástupcovia sekcie zdravia MZ SR - vedúca oddelenia modernizácie psychiatrickej a psychologickej starostlivosti a odboru zdravotníckeho vzdelávania z dôvodu legislatívneho presahu nového zákona na zdravotnícke zákony vo vecne príslušnej oblasti.

Výsledok: Verzia jedného návrhu zákona.

4.Štvrtá PS - od septembra 2023

Členovia:

Nominovaní zástupca pre oblasť psychologickej činnosti (MPSVR SR), zástupca pre psychoterapeutickú činnosť (SIVP), zástupca SKP, zástupca iných zdravotníckych pracovníkov (SKIZP).

•Zmena súvisela s abdikáciou prezidentky a viceprezidentky SKP, čo spôsobilo dočasnú nefunkčnosť SKP.

Činnosti: .

•finalizácia návrhu zákona a jeho legislatívna úprava na základe návrhu pripraveného predchádzajúcou PS a odporúčaní odboru legislatívneho,

•vypracovanie záverečných a prechodných ustanovení,

•vypracovanie interných predpisov súvisiacich s fungovaním novej nadrezortnej komory, ktorá má byť návrhom zákona zriadená,

•vypracovanie dôvodovej správy – všeobecná a osobitná časť.

Koncom roka 2023 PS zaslala podklady týkajúce sa návrhu zákona pred VPK na kontrolu Odboru legislatívnemu MZ SR. V roku 2024 po viacerých urgenciách sa Oddelenie nadrezortnej koordinácie (ďalej len „ONK“) a Odbor legislatívny (ďalej len „OL“) dohodli na intenzívnej osobnej spolupráci, na základe jeho odporúčania, ktoré prebiehali operatívne na osobnej báze min. 1x do týždňa. OL vyhodnotil stretnutia ako neefektívne a odporučil potrebu vyčleniť jednu osobu, ktorá sa bude podieľať na úpravách. Preto sa od marca 2024 obrátilo ONK na Sekcia implementácie Plánu obnovy a odolnosti a reforiem (ďalej len „SIPOOR“) so žiadosťou o zabezpečenie legislatívnej pomoci. Nakoľko OL nedisponoval dostatočnými personálnymi kapacitami, SIPOOR navrhol externého právnika. Spoločne s členmi PS pripravili materiál do VPK.

Dňa 28.08.2024 bola pod číslom PI/ 2024/209 bola zverejnená predbežná informácia (PI/2024/209).

Návrh zákona bol predložený do vnútrorezortného pripomienkového konania od 02.09.2024 do 12.09.2024. Následne po VPK sa zapracovali pripomienky z útvarov MZ SR hlavne v častiach, kde bude presah nového zákona na existujúce zákony v rezorte. Návrh zákona po zapracovaných pripomienkach bol zaslaný na vedomie kľúčovým rezortom – MPSVR a MŠVVaM s cieľom získať ich stanovisko k návrhu zákona ešte pred MPK. Následne boli zapracované pripomienky z oslovených ministerstiev. Okrem toho, bolo nutné osloviť ďalšie rezorty (MV SR, MO SR, MS SR, MD SR), v ktorých sa vykonáva psychologická a/alebo aj psychoterapeutická činnosť, z dôvodu dopracovať do zákona časti, týkajúce sa požiadaviek na odbornú spôsobilosť psychológa na výkon psychologickej činnosti v príslušnom rezorte a na podmienky a spôsob zabezpečenia ich ďalšieho vzdelávania. Tieto informácie sú dôležité, nakoľko smerujú k upresneniu samostatného výkonu povolania psychológov mimo rezortu a zároveň zladenie vzdelávacích aktivít v pripravovanom nadrezortnom zákone.

Na základe vznesených pripomienok uplatnených ako zásadné a smerujúcich k samotným východiskám predloženého návrhu vypracovaného odbornou pracovnou skupinou bolo potrebné materiál v zásadnej miere prepracovať v súlade so vznesenými pripomienkami dotknutých pripomienkujúcich subjektov..

Od októbra 2024 na základe požiadavky zástupcov SKP sa Odbor modernizácie psychiatrickej a psychologickej starostlivosti dohodlo na pravidelných koordinačných stretnutiach s cieľom zapracovať pripomienky do návrhu zákona. Termíny stretnutí (13.9., 23.9., 26.9., 3.10.,11.12., 13.12.). Ďalších stretnutí sa zástupcovia SKP nezúčastnili.

Materiál dopracovaný a opätovne dňa 17.01.2025 zaslaný do vnútrorezortného pripomienkového konania, ktoré bolo ukončené dňa 22.01.2025

Hlavné dôvody zdržania v príprave návrhu zákona:

•nová právna úprava, ktorá zastreší reguláciu výkonu povolania psychológ a psychoterapeut v SR vo všetkých rezortoch, vytvorenie návrhu nadrezortného zákona, pri rešpekte rezortných legislatív,

•nový návrh zákona je svojím obsahom jedinečný v EÚ, v niektorých otázkach nie je možnosť porovnania s inými krajinami v EÚ,

•potreba doriešiť otvorené kompetenčné otázky v konkrétnych témach, napr. či komora ako stavovská organizácia bude zastrešovať psychoterapeutov (nakoľko profesia psychoterapeut je podmienená rôznymi typmi pregraduálneho vzdelania a pokrýva zdravotnícku i nezdravotnícku činnosť),

•obmedzené personálne kapacity - nedostatok externých odborníkov pre PS z dôvodu alokovania osôb na iné aktivity súvisiace s reformami v rámci Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky,

•abdikácia prezidentky a viceprezidentky SKP, dočasná nefunkčnosť SKP.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Navrhovanou reguláciou nedochádza k vytvoreniu bariér na trhu. Naopak, rozšírením pôsobnosti a kompetencií návrhom zákona v oblasti psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti sa vytvorí priestor na rozšírenie siete poskytovaných služieb a starostlivosti, zvýšenie dostupnosti a konkurencieschopnosti, zvýšenie a garancia kvality poskytovanej starostlivosti.

Návrhom zákona sa zlepší systém vzdelávania a regulácia v povolaní psychológ a psychoterapeut naprieč rezortmi.

Zmena regulácie neovplyvňuje cezhraničné investície.

V rámci dostupnosti základných zdrojov predpokladáme zvýšenie pracovnej sily pre psychologickú činnosť a psychoterapeutickú činnosť.

Zmena regulácie môže ovplyvniť pozitívne inovácie, vedu a výskum implementáciou nových a moderných diagnostických a liečebných postupov v psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti.

Navrhovaná regulácia zvyšuje mieru transparentnosti pri poskytovaní psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti, prostredníctvom regulácie povolania, činností, odbornosti, registrácie, vydávania licencií a vzdelávania.

Regulácia tohto typu zlepší postavenie Slovenskej republiky medzi susediacimi krajinami EÚ z hľadiska prehľadnosti podnikateľského prostredia v oblasti poskytovania psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti.

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

☒ zvyšuje ☐ nemení☐ znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Navrhovanou reguláciou sa zvyšuje produktivita podnikov prostredníctvom včasnej liečby a dostupnosti psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti pre zamestnancov vyžadujúcich takúto intervenciu a starostlivosť, čo má vplyv na duševné zdravie osôb z pohľadu výkonnosti pracovnej sily, a tým pádom zníženie nákladov na liečbu zamestnancov v rámci práceneschopnosti.

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

☒ zvyšuje ☐ nemení☐ znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

V nadväznosti na výpočet jednotlivých regulácií z dostupných údajov zaslaných predsedníčkami SIVP listom zo dňa 22.01.2025 si dovoľujeme uviesť nasledovné:

•SIVP a SPS regulujú kvalitu prípravy a výkonu činnosti psychoterapeutov v súčinnosti s MZ SR a Európskou asociáciou pre psychoterapiu,

•podľa výskumov polovica populácie v útlom detstve nezažije bezpečnú vzťahovú väzbu, ktorej deficit následne spolu s ďalšími záťažovými faktormi v ďalšom živote negatívne ovplyvňujú kvalitu života a psychologické fungovanie jedinca vo vzťahoch, v oblasti sebahodnoty a v oblasti emočnej regulácie, čím je zvýšená vulnerabilita k rozvoju duševných ochorení,

•v posledných rokoch výrazne narastá potreba vyhľadať psychoterapeutickú pomoc.

V dôsledku súčasnej právnej úpravy sa redukuje činnosť psychoterapeuta len do

oblasti zdravotnej starostlivosti, čím výrazne obmedzujeme prístup takmer polovice našej

populácie k odbornej starostlivosti. Tá má potenciál znížiť mieru utrpenia v živote, zvýšiť

jeho kvalitu a hlavne predísť rozvoju duševného ochorenia nielen aplikovaním preventívnych programov, ale cieleným aplikovaním včasnej profesionálnej psychoterapeutickej starostlivosti

u ľudí, ktorí zatiaľ nespadajú do oblasti zdravotnej starostlivosti. Psychoterapeutická starostlivosť sa môže účinnejšie zamerať napríklad na potrebnú pomoc jednotlivcom, párom a rodinám, a to už v predškolských a školských zariadeniach, ako aj vo vysokoškolských

poradniach, centrách pre rodinu a významne aj v inštitúciách sociálnoprávnej ochrany detí a mladistvých v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny a v školstve, ktoré rezort zdravotníctva v súčasnosti sám o sebe už nedokáže dostatočne saturovať. Potvrdzuje to alarmujúco stúpajúci trend ozbrojeného násilia a útokov, šikany a vyhrážania sa, ale aj sebapoškodzovania a ohrozovania iných u stále mladších vekových skupín populácie. Redukovanie výkonu profesie psychoterapeuta len na oblasť zdravotníctva má teda okrem dopadu na zdravie obyvateľstva

tiež výrazný finančný dopad pre štát a kvality fungovanie celej spoločnosti.

V súčasnosti SIVP ako najrozsiahlejší zastrešujúci akreditovaný Inštitút pre projekt vzdelávania v CPČ psychoterapia MZ SR eviduje k 31.12.2024 celkove 427 absolventov psychoterapeutického vzdelávania. Z tohto počtu je 294 zdravotníckych pracovníkov-psychoterapeutov a 133 nezdravotníckych pracovníkov-psychoterapeutov s kompletným ukončeným vzdelaním v psychoterapii, t. j. psychoterapeuti mimo rezort zdravotníctva tvoria 31% všetkých psychoterapeutov. V tomto počte nezdravotníckych pracovníkov je spolu 67 psychológov a 47 odborníkov - psychoterapeutov s iným ako pregraduálnym psychologickým vzdelaním - liečebných a špeciálnych pedagógov, logopédov, sociálnych pracovníkov. Odhadujeme, že pred r. 2011, kedy SIVP vznikol, ukončilo svoje kompletné vzdelanie pod garanciou Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti 74 psychoterapeutov.

Doplňujúce informácie k poisteniu zodpovednosti za škodu v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a poisteniu profesijnej zodpovednosti za škodu

Podľa § 79 ods. 1 písm. s zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia

alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe povinný uzavrieť zmluvu o

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú osobám v súvislosti s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti; poistenie musí trvať po celý čas, počas ktorého je poskytovateľ oprávnený

poskytovať zdravotnú starostlivosť.

Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú osobám v súvislosti s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti kryje zodpovednosť lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov v oblasti medicíny za škodu na zdraví alebo na veci pacientov. Zároveň poistenie poskytuje krytie nákladov nevyhnutných k právnej ochrane, pretože možnosť byť žalovaný je jedným z hlavných rizík, ktorým je táto profesia vystavená.

Priemerná cena poistenia v kategórii iný zdravotnícky pracovník sa pohybuje vo výške 200 € na rok, v ktorom býva zahrnuté škoda na zdraví vrátane usmrtenia, škoda na veci, následná majetková ujma vrátane ušlého zisku, náklady právnej obhajoby. Poistenie kryje aj prípady uplatnených nárokov v súvislosti s nesprávnou liečbou, chybným stanovením diagnózy, nezabezpečením hospitalizácie pacienta, nekvalifikovaným konaním personálu, chybami pri dozeraní na pacienta a ďalšími konaniami.

Poistenie zahŕňa aj činnosti ako prevádzkovanie a používanie lekárskych prístrojov, aplikovanie röntgenových, laserových a maserových lúčov, predpisovanie liekov, príležitostné poskytnutie prvej pomoci, rehabilitáciu a lekárenskú starostlivosť.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby C-zvýšené používanie služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie – pre C odhad počtu podaní

ks_379631

Podanie žiadosti o vzdelávaciu aktivitu

ks_379629

Podanie žiadosti o zápis do registrov informačného systému Slovenskej komory psychológov

ks_379316

Podanie podnetu na kontrolný výbor SKP

ks_379315

Poskytovanie služby zaslania linku s psychodiagnostickou metódou klientovi

ks_379314

Sprístupnenie obsahu registra psychológov a psychodiagnostických metód pre používateľov

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy ,vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa alebo má vplyv na zvýšené používanie existujúcich služieb?

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie

MetaIS2 isvs_14086

projekt_2453

https://data.gov.sk/id/egov/isvs/14086

áno

informačného systému vo vládnom cloude?

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

MZ SR POO K-12

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

☒

Áno

☐

Nie

Žiadosť o zápis do „Registra psychológov“ informačného systému Slovenskej komory psychológov

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

☒

Áno

☐

Nie

(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

☒

Áno

☐

Nie

(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

☒

Áno

☐

Nie

Registrácia do informačného systému zápisom údajov o psychológoch a psychoterapeutoch oprávnených vykonávať psychologickú činnosť alebo psychoterapeutickú činnosť a poskytovateľoch podľa zákona do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti o registráciu (v elektronickej podobe).

Údaje potrebné na zápis do registra Slovenskej komory psychológov ako informačného systému:

a.ak ide o fyzickú osobu,

1.meno, priezvisko, akademický titul, rodné číslo a údaj o štátnom občianstve,

2.trvalý pobyt alebo obdobný pobyt,

3.obvyklé miesto výkonu činnosti,

4.dátum registrácie,

5.dátum a dôvod zrušenia registrácie alebo zániku registrácie,

6.špecializované pracovné činnosti alebo certifikované pracovné činnosti, ktoré je registrovaná osoba odborne spôsobilá vykonávať, a zaradenie registrovanej osoby do ďalšieho vzdelávania podľa § 21 ods. 3,  

7.identifikačné údaje jej zamestnávateľa, ak je zamestnaná, alebo informácie o inom spôsobe vykonávania psychologickej činnosti alebo psychoterapeutickej činnosti podľa tohto zákona, najmä údaj o vydanej licencii,

8.členstvo v komore,

9.dočasné pozastavenie výkonu činnosti vrátane údajov o právnom základe, dátume začiatku a dátume ukončenia dočasného pozastavenia výkonu činnosti,

10.prerušenie výkonu činnosti vrátane údajov o dátume začiatku a dátume ukončenia prerušenia výkonu činnosti,

11.platnosť poistenia zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním psychologickej činnosti alebo psychoterapeutickej činnosti a obchodné meno poisťovne,

12.registračné číslo,

13.kontaktné údaje fyzickej osoby,

14.či je súčasne zapísaná do registra ako supervízor, odborný garant alebo poskytovateľ,

b.ak ide o právnickú osobu, ktorej je vydaná licencia

1.názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby,

2.miesto poskytovania činnosti,

3.špecializované pracovné činnosti a certifikované pracovné činnosti, ktoré osoba poskytuje, a údaj o licencii podľa § 37 ods. 1

písm. d)

4.údaje o odbornom garantovi v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, registračné číslo,

5.deň zápisu do registra a deň zrušenia registrácie alebo zániku registrácie,

6.informácia o dočasnom pozastavení výkonu činnosti vrátane údajov o právnom základe, dátume začiatku a dátume ukončenia dočasného pozastavenia výkonu činnosti,

7.informácia o prerušení výkonu činnosti vrátane údajov o dátume začiatku a dátume ukončenia prerušenia výkonu činnosti,

8.platnosť poistenia zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním psychologickej činnosti alebo psychoterapeutickej činnosti a obchodné meno poisťovne,

9.registračné číslo,

10.kontaktné údaje právnickej osoby.

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

☒

Áno

☐

Nie

Dokumenty a informácie potrebné na zápis do registra informačného systému predkladané Slovenskej komore psychológov na základe návrhu zákona.

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

☒

Áno

☐

Nie

Integrácia na IS CSRÚ, Služba zabezpečuje poskytovanie údajov do Národného registra zdravotníckych pracovníkov NCZI Integrácia na RPO, pre potreby kontroly a zápisu údajov z IS SKP do RPO prostredníctvom CSRÚ; Integrácia na RFO, pre potreby kontroly údajov ohľadom osôb v rámci procesu registrácie v IS SKP

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené

☒

Áno

☐

Nie

prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

☒

Áno

☐

Nie

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

☒

Áno

☐

Nie

Údaje zapisované do registra okrem dátumu narodenia a trvalého pobytu alebo obdobného pobytu sú verejne prístupné; komora zabezpečuje ich zverejnenie na svojom webovom sídle.

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

☒

Áno

☐

Nie

Integrácia na NR ZPr

Integrácia na IS CSRÚ

Integrácia na data.gov.sk

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov?

☒

Áno

☐

Nie

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na

☒

Áno

☐

Nie

Digitálny „Register psychológov“

zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente?

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente?

Po nasadení IS do prevádzky

* bude doplnené po schválení návrhu zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

Názov návrhu zákona: Návrh zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

b)v sekundárnom práve

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Z dôvodu vnútroštátneho charakteru navrhovanej právnej úpravy sa body 4. a 5. doložky zlučiteľnosti nevypĺňajú.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B.Osobitná časť

Čl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet zákona, ktorého účelom je zabezpečiť reguláciu výkonu psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) z dôvodu ochrany zdravia obyvateľov. Predkladaný návrh zákona je z hľadiska jeho vecného obsahu najmä hmotnoprávnou úpravou regulácie výkonu a poskytovania psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti, ktorá je doplnená o procesnú právnu úpravu regulácie psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti v súvislosti s cieľom naplniť zmysel a účel zákona.

K odseku 1

Ustanovuje sa predmet zákona, ktorým je úprava podmienok na výkon povolania psychológ a na výkon psychoterapeutickej činnosti, ako aj podmienok poskytovania psychologickej a psychoterapeutickej činnosti iným osobám, vrátane povinností poskytovateľa týchto činností. Ďalej sa týmto zákonom ustanovuje ďalšie vzdelávanie psychológov a iných osôb, ktoré sú oprávnené vykonávať psychoterapeutickú činnosť, úlohy Slovenskej komory psychológov (ďalej len „komora“) pre oblasť mimo rezortu zdravotníctva a dohľad nad dodržiavaním povinností podľa tohto zákona.

Komora ustanovená v roku 2004 zákonom č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.”) bola zriadená ako stavovská samosprávna organizácia v zdravotníctve združujúca psychológov zdravotníckych pracovníkov. Z dôvodu ochrany zdravia obyvateľstva pred poskytovaním neodbornej psychologickej a psychoterapeutickej starostlivosti je potrebné, aby komora plnila aj úlohy vzťahujúce sa k výkonu týchto činnosti mimo oblasť zdravotníctva a mohla registrovať aj psychológov, ktorí nie sú zdravotnícki pracovníci, ako aj osoby, ktoré na základe osobitného predpisu majú oprávnenie vykonávať psychoterapeutickú činnosť, ktorá je zákonom č. 199/4 Z. z. o psychologickej činnosti a slovenskej komore psychológov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 199/1994 Z. z.“) ustanovená ako psychologická činnosť. Tento zákon upravuje tie úlohy komory, ktoré sa týkajú správy výkonu psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti vykonávanej a poskytovanej mimo rámca zdravotnej starostlivosti.

Účelom zákona je stanoviť a upraviť podmienky pre diferencovanú reguláciu a kontrolu psychologickej a psychoterapeutickej činnosti podľa charakteru vykonávanej činnosti. Rozlišuje sa, či sa vykonáva len konzultačná činnosť v oblasti nezasahujúcej do integrity osoby (napríklad v oblasti organizácie práce, marketingu, urbanizmu) alebo sa vykonáva odborná starostlivosť v rozsahu prevencie a poradenstva, resp. či sa vykonáva a poskytuje liečba osoby v rámci vedomého ovplyvňovania zdravotného stavu v kontexte poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Rozhodujúcim kritériom pre úpravu regulácie vo vzťahu k dohľadu je miera rizika poškodenia zdravia osoby. K poškodeniu zdravia môže dôjsť, ak sa osobe poskytne nesprávne vykonaná intervencia, správne vykonaná avšak nevhodná intervencia (napríklad vhodná pre pacientov s neurotickým ochorením, ale škodlivá pre pacientov so psychotickým ochorením) alebo dôjde k zneužitiu osoby, napríklad vo forme sexuálneho zneužitia alebo finančného zneužitia (dlhodobé poskytovanie neúčelných intervencií za odplatu). Riziko poškodenia zdravia alebo zneužitia osoby sa zvyšuje so zvýšením intenzity vzťahu (napr. dlhodobá alebo intenzívna psychoterapeutická činnosť), ak je osoba, ktorá službu prijíma, obzvlášť zraniteľná (napr. odkázanosť osoby na pomoc, kombinácia rizikových sociálnych a zdravotných faktorov) a ak sa poskytujú intervencie, ktoré najviac zasahujú osobnú integritu (napr. zdravotné výkony). Dôvodom pre ustanovenie miery a formy regulácie je teda najmä charakter psychologickej a psychoterapeutickej činnosti, ktorých podstatou je podpora zdravia a optimálneho fungovania, čo má takmer vždy dopad na fyzické a psychické zdravie. Regulácia prostredníctvom tohto zákona sa realizuje ako opatrenie zamerané na ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia obyvateľstva Slovenskej republiky, pre ktoré je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva”) gestorom v zmysle § 19 písm. b) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 575/2001 Z. z.”).

K odseku 2

Vymedzuje sa pôsobnosť zákona tak, aby aj v prípade dobrovoľnej registrácie v komore osobami, ktoré vykonávajú činnosti podľa osobitného predpisu, tieto činnosti neboli zákonom dotknuté.

Týmto zákonom nie sú dotknuté podmienky na výkon povolania psychológ ani podmienky na výkon psychologickej a psychoterapeutickej činnosti podľa osobitného predpisu (napríklad v rezorte obrany, spravodlivosti, zdravotníctva, školstva). V rezorte školstva sa uplatňuje osobitná právna úprava, v rámci ktorej sa pre výkon odborných činností v kategórii odborného zamestnanca psychológ a školský psychológ uplatňujú aj odlišné kvalifikačné predpoklady.

Na účely jasného vymedzenia, kto je a kto nie je považovaný za poskytovateľa psychologickej činnosti podľa tohto zákona sa ustanovuje, že ním nie je osoba, ktorá sa javí, že poskytuje činnosť podľa tohto zákona, ale poskytuje ju podľa iného právneho predpisu, ktorý je pre jej činnosť lex specialis. Môže ísť napríklad o fyzickú osobu poskytujúcu zdravotnú starostlivosť podľa § 30 zákona č. 578/2004 Z. z., fyzickú osobu-podnikateľa na základe licencie na výkon samostatnej praxe podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z., právnickú osobu – poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. alebo právnické osoby poskytujúce psychologickú činnosť v zariadeniach vzniknutých podľa iného zákona, napr. v ústave na výkon väzby, rodinnej poradni a pod.

K § 2

Vymedzujú sa základné pojmy, ktorými sú psychologická činnosť, psychoterapeutická činnosť, supervízna činnosť, psychológ, supervízor, poskytovateľ a asistent psychológa.

K odseku 1

Upravuje sa legálna definícia pojmu psychologická činnosť. Psychologická činnosť je odborná činnosť vykonávaná psychológom, zameraná najmä na hodnotenie a ovplyvňovanie prežívania a správania sa fyzickej osoby prostredníctvom aplikovania vedecky a odbornou praxou overených metód psychologickej povahy. Medzi psychologické metódy patria najmä pozorovanie, rozhovor alebo iné metódy komunikácie, testovanie štandardizovanými testami na princípe psychometrických meraní doplnených o kvalitatívnu interpretáciu výsledkov testovania, poradenstvo a vytváranie odborne zostavených plánov v oblasti prevencie psychických porúch alebo žiadúcej zmeny správania, ktorú je možné dosiahnuť úpravou životného štýlu, ako aj využívanie prístrojov, ktoré slúžia na poskytnutie biologickej spätnej väzby alebo simulovanie virtuálnej reality, ktorá je predmetom psychologickej činnosti (napríklad liečby psychickej fóbie). Vykonávanie psychologickej činnosti je viazané na výkon povolania psychológ.

Ustanovuje sa zároveň aj výnimka pre vykonávanie niektorých druhov psychologickej činnosti osobami, ktoré nespĺňajú podmienky pre výkon povolania psychológ, avšak sú odborne spôsobilé vykonávať činnosť psychologického asistenta. Ich odborná spôsobilosť je upravená v § 8 ods. 1 písm. a).

K odseku 2

Psychoterapeutická činnosť je odborná činnosť, v rámci ktorej dochádza k aplikácii vybraných psychologických metód za účelom úpravy prežívania a správania sa osoby, úpravy narušenej činnosti organizmu osoby, ktorou môže byť aj narušenie telesných funkcií, a za účelom podpory duševného zdravia. Ide o metódy, ktoré využívajú psychologické prostriedky spravidla charakteru komunikácie a profesionálneho terapeutického vzťahu, niekedy kombinované aj s použitím prístrojov poskytujúcich biologickú spätnú väzbu alebo s biologickou liečbou, ktorú zabezpečuje príslušný ošetrujúci lekár špecialista.

Táto činnosť je vykonávaná systematizovaným spôsobom, ktorý vychádza z konkrétneho teoretického konštruktu v oblasti psychologických vied a aplikujú sa pri nej vopred definované postupy overené ako účinné všeobecné alebo špecifické faktory žiadúcej zmeny. Psychoterapeutická činnosť predpokladá zvládnutie výkonu pokročilých psychologických postupov a vyžaduje si preto pomerne rozsiahle teoretické i praktické vzdelávanie nad rámec bežného vzdelania v psychológii. Napriek tomu psychoterapeutická činnosť nevyžaduje za každých okolností získanie úplného vzdelania v psychológii. Je to tak z dôvodu, že tieto postupy sú vykonávané konkrétnym spôsobom, ktorý za definovaných podmienok môžu vykonávať aj osoby s iným vzdelaním, ak spĺňajú potrebné kritériá. Takými kritériami sú najmä kritériá na rozsah vzdelania v neurobiologických základoch psychoterapie, klinických aspektoch zdravia a psychológie, osobnostné predpoklady a absolvovanie akreditovaného vzdelávania v psychoterapeutickej činnosti. Získané vzdelanie má charakter certifikovanej pracovnej činnosti, t. j. nejde o činnosť, ktorú môže osoba vykonávať izolovane od kompetencií, ktoré sú dané jej povolaním a získaným špecializačným štúdium. Napríklad psychiater vykonáva psychoterapiu v rámci poskytovania psychiatrickej zdravotnej starostlivosti. Poradenský psychológ poskytuje psychoterapeutickú činnosť v rozsahu poradenstva, ale nie liečby psychickej

poruchy alebo narušenej komunikačnej funkcie, kde je oprávneným poskytnúť psychoterapiu klinický logopéd. Tým sa zabezpečuje bezpečný výkon psychoterapeutickej činnosti, ktorý sa realizuje podľa dosiahnutého vzdelania, rozsahu absolvovaného študijného programu, ktorý je akreditovaný zvlášť pre každé povolanie, a konkrétnej kompetencie, ktorá sa získava získaným vzdelaním.

Predkladaná právna úprava výkonu psychoterapeutickej činnosti osobami mimo rezortu zdravotníctva, ktorá zahŕňa rôzne činnosti v rozdielnych psychoterapeutických systémoch, stavia na predchádzajúcej skúsenosti s výkonom psychoterapie v kontexte zdravotnej starostlivosti. V zdravotníckych povolaniach sa spravidla všetky činnosti poskytujú stupňovito – najprv na základe odbornosti získanej povolaním, následne špecializáciou a až potom na základe certifikácie zdravotníckeho pracovníka, vrátane presne definovaných kompetencií pre každý stupeň. Prihliada sa aj na počet rokov odbornej praxe. Psychoterapia v zdravotníctve sa vykonáva ako súčasť rôznych druhov špecializovanej zdravotnej starostlivosti - psychiatrickej, klinicko-psychologickej, klinicko-logopedickej a inej, čo vytvára očakávanie smerom k druhu expertízy ošetrujúceho psychoterapeuta. Pacientove očakávania od psychoterapie vyplývajú z profesijného označenia zdravotníckeho pracovníka, ktorý vždy okrem titulu psychoterapeut uvádza aj označenie príslušné pre zdravotnícke povolanie. Certifikovaná pracovná činnosť per se neumožňuje jej výkon vo vlastnom mene, nakoľko pre výkon samostatnej praxe alebo otvorenie ambulancie je potrebné získanie špecializácie v príslušnom špecializačnom odbore.

Obdobne sa podľa tohto zákona predpokladá, že ak psychoterapeutickú činnosť poskytujú osoby mimo systém zdravotnej starostlivosti, je potrebné jasné odlišovanie kompetencií, ktoré sa získavajú kombináciou pregraduálneho vzdelania, vzdelania v konkrétnom certifikačnom študijnom programe v oblasti psychoterapeutickej činnosti a zabezpečenia potrebných externých podmienok (napríklad prístup k potrebnej zdravotnej starostlivosti, kompatibilita výkonu konkrétnej psychoterapeutickej s inými odbornými činnosťami príslušnými pre povolanie, v ktorom sa psychoterapeutická činnosť vykonáva alebo či je možné činnosť realizovať dištančne).

Otázka kompatibility výkonu povolania a výkonu psychoterapeutickej činnosti v aplikačnej praxi má byť posúdená cez prizmu kompatibility so základnými princípmi psychoterapie. Psychoterapeutická činnosť vyžaduje zachovanie princípov potrebných pre účinné a nenásilné budovanie vnútorných zdrojov osoby, vrátane zachovania etiky bezpečného psychoterapeutického vzťahu pri vytvorení profesionálneho, nezriedka dlhodobého, vzťahu, čo spravidla zahŕňa neposkytovanie rád a pomoci, neudržovanie vzťahu mimo rámec psychoterapeutickej činnosti, zachovanie rovnocenného a nestranného vzťahu a iné.

V povolaniach, ktoré stavajú na budovaní externej podpory, zameraných na praktickú a sociálnu podporu, pracujúcich so širším kontextom klientovho života, pracujúcich v hierarchicky usporiadanom vzťahu alebo ak je odborník priamo zapojený do rozhodovania o živote klienta, môže vykonávanie psychoterapeutickej činnosti viesť k poškodeniu zdravia alebo zneužitiu klienta. V takýchto povolaniach je žiaduce, aby sa osoby prednostne vzdelávali v psychoterapeutických prístupoch a technikách, kde sa predpokladá nižšia intenzita vzťahu a tak si zvyšovali odbornú

kompetenciu pre výkon a dosahovanie cieľov činnosti v rámci svojho povolania. Aktuálna právna úprava ustanovuje, že takáto činnosť nie je predmetom regulácie podľa tohto zákona.

Psychoterapeutické postupy sa v niečom podobajú, ale zároveň sa odlišujú od odborných psychiatrických a klinicko-psychologických intervencií, ktorých účel je priamo zameraný na ovplyvnenie zdravotného stavu a liečbu konkrétnych psychických porúch a symptómov, alebo patologických vzorcov správania. Týmto však nie je vylúčené poskytnutie psychoterapeutickej činnosti aj u osôb s klinicky významnými stavmi psychickej poruchy v kontexte odborných psychiatrických a klinicko-psychologických intervencií, vyžaduje si však, aby ich vykonával psychoterapeut zdravotnícky pracovník v príslušnom špecializačnom odbore, alebo aby takýto zdravotnícky pracovník indikoval a koordinoval vhodnosť postupov podľa integrovaného liečebného plánu osoby. Za takýchto okolností môže príslušnú psychoterapeutickú činnosť vykonať aj nezdravotnícky pracovník ako prierezovú starostlivosť podľa § 2, ods. 42 v spojení s § 16b zákona č. 576/2004 Z. z.

K odsekom 1 a 2 spoločne

Ustanovuje sa, čo nie je psychologickou a psychoterapeutickou činnosťou, aby sa zabránilo zámene podobných činností alebo neprimeranej regulácii výkonu činností, ktoré môžu mať podobný charakter, avšak môžu ich bezpečne vykonávať aj iné odborne zaškolené osoby alebo osoby vykonávajúce iné profesie. Ide najmä o činnosti krátkodobého a intermitentného charakteru, ktoré majú za cieľ stabilizovať a poskytnúť osobe oporu pre jej psychické zdravie, napr. poskytnutie prvej psychologickej pomoci v čase krízy alebo rôzne druhy psychosociálnej podpory. Medzi takéto činnosti taktiež patria rôzne techniky, postupy a intervencie, ktoré vychádzajú z manualizovaného psychoterapeutického prístupu (napríklad postupy odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou) a sú vykonávané ako súčasť iných odborných činností napr. v oblasti sociálnej práce, andragogiky, špeciálnej pedagogiky a p. Taktiež sa za psychoterapeutickú činnosť nepovažujú odborné intervencie psychológa, ak pri nich využíva psychoterapeutické prístupy, na ktoré má vzdelanie. Môže pritom ísť aj o rozsiahlejšie programy sústavného vzdelávania, ako je napríklad filiálna terapia.

K odseku 3

Psychologická a psychoterapeutická činnosť má z princípu svojej povahy nie nevýznamný dopad na zdravie osoby a z tohto dôvodu je regulovaná zákonom.

Zákon ustanovuje, že psychologická a psychoterapeutická činnosť sa automaticky považuje za činnosť zameranú alebo majúcu dopad na ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia, pre ktorú v zmysle § 45 ods. 1 písm. ar) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.”) ministerstvo zdravotníctva zabezpečuje reguláciu.

Základným princípom posúdenia, aký dopad na zdravie má psychologická činnosť je individuálne posúdenie kontextu činnosti. Napríklad akademická činnosť môže byť vykonávaná len ako prednášková činnosť, nemajúca vplyv na zdravie, alebo môže byť vykonávaná ako praktický nácvik pokročilých psychologických postupov, v rámci ktorého vzdelávaná osoba podstupuje

rozsiahlu sebaskúsenosť a v takomto prípade ide o činnosť majúcu dopad na jej zdravie. Preto ani v prípade, že ide o vzdelávanie v psychologickej alebo psychoterapeutickej činnosti, nie je takáto činnosť vyňatá spod pôsobnosti odseku 3 a nezakladá oprávnenie vykonávať neúčelné zásahy do osobnej integrity študenta.

Týmto nie je dotknuté poskytovanie psychologickej a psychoterapeutickej činnosti ako zdravotnej starostlivosti, ktorá si vyžaduje osobitnú a ešte prísnejšiu reguláciu.

K odseku 4

Vymedzuje salegálna definícia supervíznej činnosti na účely tohto zákona. Supervízna činnosť je zameraná na profesionálnu podporu v oblasti odbornej kompetencie na výkon psychologickej alebo psychoterapeutickej činnosti a ďalších potrebných kompetencií pre správny, bezpečný a etický výkon týchto činností. Ide najmä o zaujímanie vhodných profesionálnych postojov s ohľadom na osobu, ktorej sa poskytuje činnosť a emočné zdravie odborníka ako ochrana pred syndrómom profesionálneho vyhorenia alebo neetickým správaním. Výkon supervíznej činnosti podrobnejšie upravuje § 18.

K odseku 5

Upravuje sa legálna definícia pojmu psychológ. Psychológom je osoba, ktorá absolvovala jednoodborové štúdium psychológie (získala potrebné vzdelanie v prvom aj druhom stupni vysokoškolského v odbore psychológia), a ktorá zároveň aktuálne vykonáva povolanie psychológ. Absolvent prvého stupňa vysokoškolského štúdia sa za psychológa nepovažuje. Rovnako postgraduálnym vzdelaním, napríklad získaním akademického titulu PhD. v oblasti psychológie alebo neurovied sa nezískava kompetencia pre praktické vykonávanie psychologickej činnosti, ani oprávnenie používať profesijný titul psychológ.

Osoba oprávnená vykonávať psychologickú činnosť a používať označenie psychológ je osoba, ktorá vykonáva povolanie psychológ, t. j. je definovaná výkonom povolania, nielen získaným vzdelaním.

K odseku 6

Ustanovuje sa zákaz používať profesijný titul psychológ osobami, ktoré nespĺňajú kritériá podľa tohto zákona a nevykonávajú psychologickú činnosť. Ustanovuje sa výnimka pre psychológov v školstve a školských psychológov, ktorí môžu používať označenie psychológ na základe odlišných kvalifikačných predpokladov, ak vykonávajú odborné činnosti ako odborní zamestnanci v pôsobnosti rezortu školstva.

K odseku 7

Vymedzuje sa pojem poskytovateľa, za ktorého je považovaný poskytovateľ psychologickej alebo psychoterapeutickej činnosti, ktorý splnil podmienky podľa tohto zákona. Za poskytovateľa sa považuje fyzická osoba-podnikateľ, ktorá poskytuje psychologickú alebo psychoterapeutickú činnosť vo vlastnom mene alebo ako právnická osoba prostredníctvom na základe licencie vydanej podľa tohto zákona (§ 35 ods. 1 písm. c) a d).

Navrhovaná úprava sa týka len poskytovania činnosti podľa tohto zákona, nie činností poskytovaných podľa iných právnych predpisov. Zámerom zákonodarcu je ustanoviť základnú úpravu rozlišujúcu medzi samotným vykonávaním činnosti, napríklad zamestnancom, a jej

poskytovaním vo forme podnikania alebo neziskovej činnosti, aby bolo možné ustanoviť základné podmienky regulácie nielen pre výkon, ale aj poskytovanie psychologickej a psychoterapeutickej činnosti.

Legálna definícia a ustanovenie pojmu poskytovateľ je dôležité pre aplikačnú prax, v rámci ktorej v Slovenskej republike už v súčasnosti pôsobia neziskové organizácie, občianske združenia a iné právnické osoby, ktoré zamestnávajú psychológov. Z pohľadu poskytovaných činnosti, napríklad charakteru psychologického poradenstva alebo krízových psychologických intervencií poskytovaných psychológmi v osobnom kontakte s klientmi ide jednoznačne o poskytovanie psychologickej alebo psychoterapeutickej činnosti, ktorá nie je regulovaná, nakoľko zákon č. 199/2004 Z. z. neustanovil nepriame poskytovanie činnosti prostredníctvom zamestnávania odborne spôsobilých osôb, ale len jej vykonávanie vo vlastnom mene osobami s príslušným oprávnením. § 2 ods. 2 zákona č. 199/2004 Z. z. zároveň zakazuje vykonávanie psychologickej činnosti, medzi ktorú zaradzuje aj psychoterapiu (§ 1 písm. b) zákona č. 199/2004 Z. z.), v zariadeniach, ktoré nie sú zriadené zákonom alebo na základe zákona, osobami, ktoré nezískali oprávnenie vykonávať psychologickú činnosť vo vlastnom mene.

Predkladaný návrh zákona vytvára priestor pre legálne poskytovanie činnosti právnickými osobami alebo fyzickými osobami-podnikateľmi a tým vytvára priestor nielen pre reguláciu, ale aj zvyšovanie dostupnosti služieb v oblasti duševného zdravia, napríklad vďaka možnosti zamestnávať aj osoby, ktoré nemajú oprávnenie na poskytovanie činnosti vo vlastnom mene, ak sa pre nich zabezpečí odborný garant. Týmto osobám sa následne umožňuje zaraďovanie do špecializačného vzdelávania alebo certifikačnej príprav a vykonávanie činnosti pod dohľadom odborného garanta. Uvedené opatrenie je dôležité z dôvodu, aby sa mohlo umožniť ďalšie vzdelávanie v špecializovaných alebo certifikovaných pracovných činnostiach osobám v zariadení, ktoré má z právneho hľadiska možnosť zabezpečiť ich riadny výkon praxe prostredníctvom garanta, čo v súčasnosti nie je možné.

Uvedenou právnou úpravou nie je dotknuté poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ani práva a povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorých činnosť je naďalej regulovaná osobitnými predpismi, najmä zákonom č. 576/2004 Z. z a zákonom č. 578/2004. Z. z.

Za poskytovateľa podľa tohto zákona sa nepovažuje osoba, ktorá poskytuje len konzultačnú činnosť v oblasti psychológie, a to ani v prípade podnikania a zamestnávania ďalších osôb, ktoré taktiež poskytujú konzultačnú činnosť. Rozlišujúcim kritériom je, že v rámci konzultačnej činnosti sa poskytujú služby právnickým osobám, v menšej miere fyzickým osobám, spravidla zdravým, pričom nemajú charakter zásahu do ich integrity a poskytujú sa v rozsahu, pri ktorom nie je odôvodnené predpokladať možnosť poškodenia zdravia vo významnej miere. Príkladom je napríklad výber vhodných kandidátov na pracovnú pozíciu, poskytovanie rád pre úpravu pracovného prostredia s ohľadom na pracovný výkon a psychickú pohodu zamestnancov, spolupráca s antikonfliktným tímom pri monitorovaní psychologického správania davu a pod.

K odseku 8

Ustanovuje sa z dôvodu právnej istoty, že ustanovenia, ktoré sa týkajú poskytovateľov podľa tohto zákona, sa nevzťahujú na fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby, ktoré poskytujú psychologickú alebo psychoterapeutickú činnosť na účely osobitných právnych predpisov.

K odseku 9

Legálne sa definuje pojem psychologický asistent, ktorým sa môže stať osoba s vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa v odbore psychológia, ak vykonáva činnosť v pracovno-právnom vzťahu u poskytovateľa podľa tohto zákona ako asistent psychológa pod dohľadom odborného garanta.

K odseku 10

Definuje sa pojem register. Za register sa považuje register zdravotníckych pracovníkov vedený Slovenskou komorou psychológov podľa doterajšej právnej úpravy, ktorej sa rozširuje pôsobnosť na vedenie registra aj na iné osoby vykonávajúce povolanie psychológ alebo psychoterapeutickú činnosť podľa tohto návrhu zákona.

K odseku 11

Vymedzuje sa pojem registrovaná osoba, za ktorú sa považuje akákoľvek fyzická osoba, ktorá bola zaregistrovaná v registri podľa tohto zákona. Za fyzickú osobu sa považuje aj fyzická osoba, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene.

K § 3

Vymedzujú sa spôsoby a podmienky výkonu psychologického povolania a pracovné činnosti, ktoré sú súčasťou psychologickej činnosti. Týmto sa zabezpečuje možnosť diferencovanej regulácie výkonu psychologickej činnosti s ohľadom na charakter a kontext výkonu konkrétnej pracovnej činnosti. Splnomocňovacie ustanovenie predpokladá aj možnosť podrobnejšie upraviť reguláciu pracovných činností vo vykonávacom predpise, avšak len v oblasti spadajúcej do definície zdravotnej starostlivosti a určenia, ktoré pracovné činnosti je možné vykonávať a poskytovať len ako zdravotné výkony v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou a službami s ňou súvisiacimi.

K odseku 1

Vymedzujú sa spôsoby, akými je možné vykonávať povolanie psychológ. Môže ísť o vykonávanie povolania ako fyzická osoba alebo ako fyzická osoba podnikateľ. Ako fyzická osoba je možné vykonávať povolanie psychológ ako zamestnanec, ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti na základe súhlasu ministerstva zdravotníctva na dočasný a príležitostný výkon zdravotníckeho povolania podľa § 30 zákona č. 578/2004 Z. z., na základe licencie na výkon zdravotníckeho povolania podľa 68 ods. 1 písm. b), ak sa vykonáva činnosť len v rozsahu výnimky podľa § 3 ods. 1 písm. d) bodu 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenského zákona), (ďalej len “živnostenský zákon”), a na základe licencie na výkon povolania psychológ podľa § 37 ods. 1 písm. a), ak sa vykonáva činnosť len v rozsahu výnimky podľa § 3 ods. 1 písm. d) bodu 1 živnostenského zákona.

Ako fyzická osoba- podnikateľ je možné povolanie psychológ vykonávať na základe licencie na výkon samostatnej psychologickej praxe podľa § 37 ods. 1 písm. c) tohto zákona, na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z., na základe

licencie na samostatný výkon povolania podľa § 68 ods. 1 písm. b) v spojení s povolením na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulancie v špecializačnom odbore klinická psychológia, poradenská psychológia alebo organizačno-pracovná psychológia podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. a na základe registrácie podľa § 31, ak ide o fyzickú osobu-podnikateľa poskytujúceho konzultačnú činnosť, ktorý sa dobrovoľne zaregistruje.

K odseku 2

Vymedzuje sa, aké činnosti sa považujú za výkon psychologickej činnosti. Demonštratívny výpočet sa uvádza, aby bolo možné v prípade potreby diferencovať úroveň regulácie aj osve pre jednotlivé činnosti. Regulácia môže byť napríklad v podobe dobrovoľnej registrácie, povinnej registrácie, povinnosti získať licenciu alebo povinnosti získať na danú činnosť oprávnenie poskytovať zdravotnú starostlivosť. Nastavenie diferencovanej právnej úpravy je potrebné najmä za účelom zabezpečenia ochrany zdravia osôb, ak vykonávaná činnosť má charakter klinickej psychologickej diagnostiky a liečby alebo služby súvisiacej so zdravotnou starostlivosťou, ktorú nie je možné oddeliť od zdravotnej starostlivosti (napr. psychologický posudok), zároveň je potrebné, aby neboli činnosti regulované neprimerane prísne.

K odseku 3

Ustanovuje sa splnomocnenie pre ministerstvo zdravotníctva na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré bude plniť úlohu opatrenia zameraného na ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia obyvateľstva Slovenskej republiky, ktorých je v zmysle § 19 písm. b) zákona č. 575/2001 Z. z. ministerstvo zdravotníctva gestorom, pre oblasť poskytovania psychologickej a psychoterapeutickej činnosti. Osobitný predpis upraví upraví rozsah pracovných činností podľa odseku 2, ktoré sa nemôžu vykonávať mimo rámec zdravotnej starostlivosti, pretože majú charakter zdravotnej starostlivosti alebo služby súvisiacej so zdravotnou starostlivosťou a nemožno ich bezpečne alebo účinne vykonať mimo rámec zdravotnej starostlivosti.

K § 4

K odseku 1

Vymedzujú sa právne rámce pre výkon psychoterapeutickej činnosti. Psychoterapeutická činnosť sa môže vykonávať len v pracovno-právnom vzťahu alebo na základe licencie, okrem prípadov ustanovených osobitným predpisom, ako je napr. súhlas ministerstva zdravotníctva na dočasný a príležitostný výkon zdravotníckeho povolania podľa § 30 zákona č. 578/2004 Z. z.

V pracovno-právnom vzťahu môže psychológ pôsobiť ako zamestnanec v zariadeniach podľa osobitného predpisu, ktoré upravujú výkon povolania alebo odbornú spôsobilosť na výkon psychoterapie. Druhým spôsobom je výkon psychoterapeutickej činnosti v pracovno-právnom vzťahu s poskytovateľom podľa tohto zákona, ktorý má v zmysle povinností vyplývajúcich z tohto zákona povinnosť zabezpečiť riadne podmienky na výkon psychoterapeutickej činnosti, t. j. primerané materiálno-technické vybavenie (napr. vhodný, ničím nerušený a bezpečný priestor, prispôsobený klientele – napr. deťom), odborného garant pre výkon psychoterapeutickej činnosti, ktorý zodpovedá za správny výkon psychoterapeutickej činnosti a má vzdelanie v psychológii, aby mohol zabezpečiť psychodiagnostické vyšetrenie v prípade, kde nie je jasné, či je pre osobu

psychoterapeutická činnosť per se alebo jej druh kontraindikovaný, alebo v prípade, že z priebežného hodnotenia efektu psychoterapeutickej činnosti vyplýva, že osoba nenapreduje očakávaným spôsobom a je potrebné diagnostikovať príčinu. Odborný garant je taktiež nevyhnutný pre zabezpečení adekvátneho výkonu praxe a vzdelávania ďalších osôb, ktoré potrebujú zvýšiť svoju odbornú spôsobilosť.

Z vyššie popísaných dôvodov sa výkon psychoterapeutickej činnosti vo vlastnom mene umožňuje len na základe licencie, ktorú je podľa tohto zákona možné udeliť len v povolaní psychológ. Ide o výkon psychoterapeutickej činnosti ako fyzická osoba-podnikateľ na základe licencie na výkon samostatnej psychologickej praxe podľa § 37 ods. 1 písm. c) tohto zákona alebo ako fyzická osoba na základe licencie na výkon povolania psychológ podľa § 37 ods. 1 písm. a) vykonávajúca činnosť v rozsahu výnimky podľa § 3 ods. 1 písm. d) bodu 1 živnostenského zákona alebo v pracovno-právnom vzťahu u poskytovateľa alebo inej právnickej osoby, ktorá nemá odborného garanta.

Týmto nie je dotknuté vykonávanie psychoterapeutickej činnosti vo vlastnom mene v zdravotníckych povolaniach, ktoré je možné podľa zákona č. 578/2004 Z. z.. Ide o fyzickú osoba na základe licencie na výkon zdravotníckeho povolania podľa 68 ods. 1 písm. b) vykonávajúcu činnosť v rozsahu výnimky podľa § 3 ods. 1 písm. d) bodu 1 zákona č. 455/1991 Zb. živnostenského zákona, fyzickú osobu- podnikateľa na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z., fyzickú osoba-podnikateľa s povolením na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulancie v špecializačnom odbore klinická psychológia, poradenská psychológia, organizačno-pracovná psychológia, klinická logopédia, liečebná pedagogika psychiatria alebo detská psychiatria vydanom na základe dokladovania licencie na samostatný výkon povolania podľa § 68 ods. 1 písm. b) v spojení s § 11 zákona č. 578/2004 Z. z.

K odseku 2

Vymedzujú sa pracovné činnosti, ktoré sú súčasťou psychoterapeutickej činnosti. Z ustanovenia vyplýva, že tieto činnosti je možné vykonávať len ako systematizovaný súbor súvisiacich činností, ktoré pri výkone psychoterapeutickej činnosti nemožno od seba oddeliť. Nemožno ich teda vykonávať fakultatívne. Príkladom nesprávneho výkonu psychoterapeutickej činnosti je napríklad aplikácia psychoterapeutických princípov bez psychoterapeutického zhodnotenia faktorov aktuálneho stavu klienta, bez vytvorenia hypotézy o účinných faktoroch zmeny alebo bez vytvorenia psychoterapeutického plánu a plánu hodnotenia dosiahnutých zmien. Táto podmienka sa ustanovuje z dôvodu ochrany osôb v psychoterapii pred nevhodne zvolenými intervenciami alebo finančným zneužitím, ak sa dlhodobo poskytujú neúčelné intervencie.

Precizuje sa, že psychoterapeutickou činnosťou je aj výkon supervízie nad psychoterapeutickou činnosťou a ďalšie činnosti, pri ktorých dochádza k výkonu činností majúcich charakter psychoterapeutickej činnosti podľa § 2 ods. 2 tohto zákona.

K odseku 3

Ustanovuje sa splnomocnenie pre ministerstvo zdravotníctva na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý upraví rozsah pracovných činností podľa odseku 2, ktoré sa nemôžu vykonávať mimo rámec zdravotnej starostlivosti, pretože majú charakter zdravotnej

starostlivosti alebo služby súvisiacej so zdravotnou starostlivosťou. V rámci tohto splnomocnenia vydaný všeobecne záväzný právny predpis zabezpečí funkciu opatrenia zameraného na ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia obyvateľstva Slovenskej republiky, ktorých je gestorom ministerstvo zdravotníctva v zmysle § 19 písm. b) zákona č. 575/2001 Z. z.

I keď činnosti podľa odseku 2 je možné vykonávať len ako vzájomne súvisiaci súbor činností, ustanovenie pojmu prierezová starostlivosť v § 2 ods. 42 v spojení s § 16b zákona č. 576/2004 Z. z. umožňuje ich vykonanie aj v časti, a to v prípade, že niektoré z činností vykoná klinický psychológ alebo psychiater (napríklad môže ísť o klinické zhodnotenie stavu s ohľadom na psychickú poruchu alebo indikáciu vhodných intervencií u pacientov so psychickou poruchou). Podmienky takejto spolupráce upravuje § 16 b) zákona č. 576/2004 Z. z., ktorý ustanovuje podmienky koordinácie prierezovej starostlivosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti prostredníctvom ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka so špecializáciou v odbore psychiatria alebo klinická psychológia a ktorý umožňuje spoluprácu nezdravotníckeho pracovníka vykonávajúceho psychoterapeutickú podľa tohto zákona s ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom pacienta. Takto je vytvorený priestor, aby nezdravotnícky pracovník poskytujúci psychoterapeutickú ju mohol vykonávať aj podľa integrovaného liečebného plánu, v rámci ktorého ošetrujúci zdravotnícky pracovník indikuje, ktoré psychoterapeutické výkony je možné bezpečne vykonať aj mimo oblasť zdravotnej starostlivosti. Obaja odborníci majú povinnosť viesť v dokumentácii údaje o poskytovaní prierezovej starostlivosti. Týmto sa okrem iného zabezpečuje, že dokumentácia o činnostiach, ktoré boli súčasťou integrovaného liečebného plánu, sa u liečenej osoby zaznamená v jej zdravotnej dokumentácii.

Dôvodom pre prísnu reguláciu výkonu psychoterapeutickej činnosti podľa tohto zákona je mimoriadne intenzívny zásah do integrity osoby. Psychoterapeutická činnosť predpokladá vytvorenie všeobecných predpokladov pre zmenu správania sa človeka, medzi ktoré patrí najmä vytvorenie hlbokého a niekedy aj dlhodobého profesionálneho vzťahu. To so sebou prináša riziká spojené s citovou zainteresovanosťou osoby, ktorej sa psychoterapeutická činnosť poskytuje. Zároveň ide vždy o nerovné postavenie, čo môže viesť k zníženiu ostražitosti osoby k možnosti finančného, sexuálneho alebo iného zneužitia, vrátane možnosti poškodenia zdravia osoby. Účelom regulácie výkonu psychoterapeutickej činnosti je ochrániť osoby pred zneužitím a poskytnutím nesprávnej alebo pre danú osobu nevhodnej starostlivosti. U osôb, ktorých ťažkosti sú klinicky významné a majú kontraindikácie, je potrebné aplikovať psychoterapeutickú starostlivosť v kontexte poskytnutia komplexnej zdravotnej starostlivosti s využitím klinických metód diagnostiky a liečby takejto osoby.

Zákon predpokladá, že umožnenie výkonu psychoterapeutickej činnosti vo vlastnom mene iným osobám, ako ustanovuje tento zákon (psychológom) alebo zákon č. 578/2004 Z. z., je možné až po získaní skúseností z aplikačnej praxe, najmä vo vzťahu k zabezpečeniu riadneho dohľadu a jeho vykonateľnosti nad osobami poskytujúcimi psychoterapeutickú činnosť na základe licencie podľa tohto zákona. Z pohľadu aplikačnej praxe aktuálne predkladaná právna úprava systémovo mení poskytovanie psychoterapeutickej činnosti a ide o pilotnú fázu. Z tohto dôvodu bol výkon psychoterapeutickej činnosti vo vlastnom mene podľa tohto zákona umožnený len psychológom,

pričom do budúcnosti sa počíta s tým, že na základe údajov z aplikačnej praxe bude možné uvažovať nad potenciálnym rozšírením upravovaného okruhu.

K § 5

Ustanovujú sa všeobecné podmienky výkonu psychologickej a psychoterapeutickej činnosti podľa tohto zákona, ktorých splnenie je predpokladom registrácie osoby v registri podľa tohto zákona. To, či sa podmienky vzťahujú alebo nevzťahujú na výkon činnosti u konkrétnej osoby, sa riadi režimom, podľa ktorého osoba činnosť vykonáva. Na osoby uvedené v odseku 2 sa vzťahujú, len ak dobrovoľne požiadajú o registráciu. Na osoby, ktoré činnosť môžu vykonávať len na základe registrácie podľa tohto zákona (fyzické osoby s licenciou podľa tohto zákona alebo zamestnanci poskytovateľa) sa vzťahujú bezvýhradne.

Podmienkami výkonu psychologickej a psychoterapeutickej činnosti sú spôsobilosť na právne úkony, zdravotná spôsobilosť, odborná spôsobilosť podľa § 8 (okrem odbornej spôsobilosti na výkon činnosti psychologického asistenta), bezúhonnosť a poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone profesijnej činnosti a dôveryhodnosť (ak ide o osobu vykonávajúcu podnikateľskú činnosť).

K § 6

Precizujú sa podmienky poskytovania psychologickej a psychoterapeutickej činnosti podľa tohto zákona.

K odseku 1

Ustanovuje sa, že psychologickú a psychoterapeutickú činnosť podľa tohto zákona poskytuje len poskytovateľ s licenciou vydanou podľa tohto zákona alebo poskytovateľom určený zamestnanec alebo osoba, ktorá poskytuje psychologickú alebo psychoterapeutickú činnosť na účely ustanovené zákonom č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo osoba. Osoby poskytujúce len konzultačnú činnosť podľa odseku 3 licenciu nepotrebujú.

K odsekom 2 a 3

Uvádza sa taxatívny výpočet oblastí v rámci ktorých je možné poskytovať psychologickú alebo psychoterapeutickú činnosť v podmienkach SR. V taxatívnom výpočte sa nachádzajú aj činnosti vykonávané podľa osobitného predpisu (napr. zdravotná starostlivosť) alebo činnosti vykonávané v režime spravovanom týmto zákonom aj osobitným predpisom, prípadne dvomi osobitnými predpismi (prierezová starostlivosť). Zahrnutie aj činností, ktoré sú vykonávané podľa iného právneho predpisu charakteru lex specialis má zmysel kvôli ucelenému prehľadu, kde a ako sa psychologická alebo psychoterapeutická činnosť poskytuje, a to aj vzhľadom nato, že na viacerých miestach zákona sú tieto činnosti uvádzané v kontexte koordinácie výkonu činností podľa tohto zákona s činnosťami vykonávanými podľa iných predpisov.

K odseku 3

Vymedzuje sa poskytovanie psychologickej činnosti vo forme konzultačnej psychologickej činnosti a uvádza sa demonštratívny výpočet oblastí, v ktorých sa konzultačná činnosť môže

poskytovať. Charakteristickým znakom konzultačnej činnosti je, že nemá charakter hodnotenia alebo intervencie v oblasti zdravia, ale napríklad v oblasti optimálneho výkonu, zvyšovania efektivity, hodnotenia osobnostných charakteristík na účely určenia vhodnosti osoby na výkon pracovných činností, aplikovania kultúrnych a behaviorálnych vhľadov pri poskytovaní komerčných služieb, komparatívnej psychológie a i.

K odsekom 4 až 7

Podmienkou poskytovania, ak ide o poskytovanie podľa tohto zákona, je vydanie licencie podľa § 35 odseku 2 písm. c) alebo d).

Ak ide o fyzickú osobu, podmienky, ktoré musí splniť, aby jej licencia bola vydaná sú určenie obvyklého miesta činnosti, na ktorom sa činnosť poskytuje, povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone profesijnej činnosti, dôveryhodnosť a odborná spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností. Vzhľadom na to, že špecializačné štúdium podľa tohto zákona bude ustanovené až nariadením vlády, ustanovuje sa, že odbornú spôsobilosť splní aj žiadateľ, ktorý získal vzdelanie v špecializačnom odbore poradenská psychológia alebo klinická psychológia poľa zákona č. 578/2004 Z. z. a na túto činnosť nestratil odbornú spôsobilosť. Odborná spôsobilosť sa stráca dlhodobým nevykonávaním činnosti alebo ak sa osoba sústavne v psychologickej činnosti nevzdeláva. Ustanovuje sa preto podmienka, že danú činnosť psychológ vykonával najmenej v období dlhšom ako dva roky v priebehu predchádzajúcich siedmich rokov.

Ak ide o právnickú osobu, podmienky, ktoré musí splniť, aby jej licencia bola vydaná sú určenie obvyklého miesta činnosti, na ktorom sa činnosť poskytuje, povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone profesijnej činnosti, dôveryhodnosť, bezúhonnosť a odborný garant s rovnakou odbornou spôsobilosťou, aká je podmienkou poskytovania pre poskytovateľa fyzickú osobu.

Poskytovateľ nad rámec splnenia základných podmienok pre vydanie licencie, je povinný mať ustanoveného odborného garanta pre každú činnosť, ktorú poskytuje, vrátane psychoterapeutickej činnosti.

V aplikačnej praxi je tak zabezpečený bezpečný výkon odbornej starostlivosti o duševné zdravie, s možnosťou regulovať štandardy kvality rovnako pre všetkých poskytovateľov a zabezpečenia povinnej minimálnej odbornej spôsobilosti pre pokrytie prvej fázy kontaktu s klientom.

Zámerom reformy duševného zdravia, v rámci ktorej sa vytvorila nová právna úprava výkonu psychologickej a psychoterapeutickej činnosti, nie je pokračovanie v neefektívnych spôsoboch výkonu činnosti, ktorých limity sú pre oblasť zdravotnej starostlivosti známe. Poskytovanie odbornej starostlivosti jednoosobovými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti významne limituje dostupnosť starostlivosti o duševné zdravie z dôvodov finančnej neefektivity takejto formy poskytovania a nemožnosti pokryť všetky potrebné činnosti jednou osobou, či zabezpečiť vzdelávanie ďalších zdravotníckych pracovníkov. Z uvedeného dôvodu je právna úprava poskytovania činností podľa tohto zákona nastavená tak, aby potencovala vznik multidisciplinárnych tímov, ktoré zabezpečia rast a udržateľnosť kvality služieb, dostupnosť širšieho spektra služieb na

jednom mieste a zabezpečenie možnosti výkonu odbornej praxe a ďalšieho, najmä špecializačného, vzdelávania osobám v pracovno-právnom vzťahu s poskytovateľom podľa tohto zákona.

Ďalším dôvodom, pre ktorý sa ustanovuje povinnosť odborného garanta pre výkon psychologickej činnosti aj u poskytovateľa, ktorý sa primárne zameriava na výkon psychoterapeutickej činnosti, je odborná garancia správneho vyhodnotenia kontraindikácií pre poskytnutie psychoterapeutickej činnosti, čo môže vyžadovať aj použitie psychodiagnostických metód psychológom. Aplikácia konkrétnych podmienok poskytovania u rôznych skupín osôb poskytujúcich činnosť podľa tohto zákona je diferencovaná, podľa toho, o akú osobu ide (napr. poskytovateľa právnickú osobu, fyzickú osobu-podnikateľa alebo len osobu vykonávajúcu samostatnú prax, resp. právnickú osobu, ktorá poskytuje konzultačnú činnosť a nie je definovaná ako poskytovateľ podľa tohto zákona.

Vo vzťahu k povinnosti mať odborného garanta pre každú poskytovanú činnosť sa u poskytovateľov podľa tohto zákona, ktorí sú právnické osoby alebo fyzické osoby-podnikatelia, ustanovuje výnimka pre prípady, kedy predmetnú činnosť vykonáva len zamestnanec alebo osoba v obdobnom vzťahu, ktorá je držiteľom licencie na výkon povolania, v rámci ktorej je oprávnená predmetnú činnosť vykonávať samostatne.

K § 7

Ustanovujú sa podmienky pre preukázanie zdravotnej spôsobilosti. Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby registrované osoby boli zdravotne spôsobilé a schopné poskytovať služby na profesionálnej úrovni.

Zdravotná spôsobilosť sa preukazuje vo forme lekárskeho posudku vystaveného podľa zákona č. 578/2004 Z. z. Pri dôvodnom podozrení na stratu zdravotnej spôsobilosti, komora môže registrovanú osobu vyzvať na opakované posúdenie zdravotnej spôsobilosti. Posúdenie vykoná poskytovateľ špecializovanej zdravotnej starostlivosti, ktorého určil príslušný orgán. Ustanovuje sa lehota na splnenie povinnosti a to tri mesiace od doručenia výzvy. Táto lehota je záväzná a jej nedodržanie môže viesť k disciplinárnym opatreniam alebo pozastaveniu výkonu povolania.

Zavedením pravidelného posúdenia zdravotnej spôsobilosti po 65. roku veku sa minimalizuje riziko výkonu povolania osobami, ktorých zdravotný stav by mohol byť s pribúdajúcim vekom oslabený. Dôvodom je zvýšené riziko zdravotných problémov spojených s vekom alebo involučné osobnostné zmeny, ktoré by mohli ovplyvniť výkon psychologickej alebo psychoterapeutickej činnosti.

K § 8

Ustanovenie upravuje odbornú spôsobilosť na výkon psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti, pričom vymedzuje jednotlivé stupne odbornej spôsobilosti a podmienky ich získania. Zákon rozlišuje odbornú spôsobilosť na výkon psychologickej činnosti a odbornú spôsobilosť na výkon psychoterapeutickej činnosti, pričom v oboch prípadoch definuje jednotlivé úrovne kvalifikácie a spôsob ich dosiahnutia.

K odseku 1

Podrobnejšie sa ustanovujú podmienky pre preukázanie odbornej spôsobilosti na výkon psychologickej činnosti. Vymedzujú sa stupne odbornej spôsobilosti, ktoré osobu oprávňujú vykonávať základné odborné pracovné činnosti, a následné nadstavbové špecializované pracovné činnosti alebo certifikované pracovné činnosti v oblasti výkonu psychologickej činnosti.

Ustanovuje sa odborná spôsobilosť aj pre osobu s vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa v odbore psychológia, ktorá môže vykonávať odborné činnosti v rozsahu svojho vzdelania, avšak len v rámci pracovno-právneho vzťahu s poskytovateľom psychologickej činnosti podľa tohto zákona. Činnosti, ktoré môže vykonávať, sa odvíjajú od kompetenčného profilu schopností a zručností dosiahnutých absolvovaním vysokoškolského programu psychológia v prvom stupni a v študijnom odbore psychológia.

Osobitne sa upravuje odborná spôsobilosť na výkon činnosti odborného garanta pre činnosti, na ktoré psychológ získal odbornú spôsobilosť absolvovaním príslušného špecializačného štúdia a samostatným výkonom špecializovaných pracovných činností v trvaní najmenej tri roky, alebo absolvovaním špecializačného štúdia a certifikačnej prípravy a samostatným výkonom certifikovaných pracovných činností v trvaní najmenej jeden rok. Tento mechanizmus zabezpečuje, že odborný garant má dostatočné odborné skúsenosti a znalosti potrebné na garanciu kvality poskytovaných služieb.

K odseku 2

Upravuje sa odborná spôsobilosť na výkon psychoterapeutickej činnosti, ktorá sa nadobúda získaním vzdelania v psychoterapeutickej činnosti podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu (zákona č. 578/2004 Z. z.).

K odseku 3

Upravuje sa odborná spôsobilosť na výkon supervíznej činnosti, ktorá sa získava absolvovaním akreditovaného študijného programu podľa § 24 tohto zákona.

K odseku 4

Ustanovuje sa splnomocnenie pre vydanie nariadenia vlády o odbornej spôsobilosti na výkon činností podľa odseku 1 a 2 na účely poskytovania psychologickej a psychoterapeutickej činnosti podľa tohto zákona, najmä vo vzťahu ku konkrétnym kompetenciám, ktoré sa získajú získaním vzdelania podľa tohto nariadenia vlády a odbornou praxou.

K § 9

Ustanovujú sa podmienky pre preukázanie bezúhonnosti, aby tieto činnosti vykonávali iba osoby, ktoré spĺňajú morálne a etické požiadavky nevyhnutné pre výkon svojej činnosti. Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje špecializovaným výpisom z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace. Občania iných krajín bezúhonnosť preukazujú dokladom obdobným výpisu z registra trestov. Splnenie podmienky bezúhonnosti overuje komora.

K § 10

Ustanovujú sa všeobecné a špecifické povinnosti registrovanej osoby pri vykonávaní psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti.

K odseku 1

Vymedzujú sa všeobecné povinnosti registrovanej osoby za účelom zabezpečenia, že činnosť bude vykonaná odborne správne, svedomito, zodpovedne a čestne a v súlade s najlepším záujmom osoby, ktorej sa činnosť poskytuje. Všeobecné povinnosti vytvárajú základný profesionálny a etický rámec pre výkon činnosti registrovanej osoby.

K odseku 2

Vymedzujú sa špecifické povinnosti registrovanej osoby za účelom zabezpečenia trvalej kvality výkonu psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti s ohľadom na ochranu zdravia osôb, ktorým sa činnosť poskytuje.

Dôležitou súčasťou povinností je povinnosť sústavne sa vzdelávať, ktorá zabezpečuje udržanie odbornej spôsobilosti a včasnú reakciu na nové vedecké poznatky a odporúčania pre prax založenú na dôkazoch.

Registrovaná osoba je za každých okolností povinná informovať osobu, ktorej poskytuje svoju činnosť, alebo jej zákonného zástupcu, o podstate, účele a rizikách poskytnutej činnosti, aby bolo zabezpečené, že na ich činnosť bol daný informovaný súhlas. Osoba, ktorej sa činnosť poskytuje, má byť za každých okolností primeraným a zrozumiteľným spôsobom informovaná s ohľadom na jej intelektové schopnosti, kultúrny a sociálny kontext alebo na jej hierarchické postavenie, ak ide o inštitucionalizovanú osobu. Informácie slúžia nielen na zabezpečenie, že daná osoba dala súhlas na výkon ďalších činností, ale aj aby si vytvorila realistické očakávania, či aby nedošlo k jej iatrogenizácii. Informovanie je potrebné robiť vždy, keď dochádza k zmene postupu alebo sa javí, že osoba nemá realistické očakávania alebo nespolupracuje z dôvodu neporozumenia dohodnutému postupu.

Obzvlášť dôležitá je povinnosť informovať osobu o vykonávaní postupov, ktoré sú vykonávané tzv. off-label, t. j. nie sú v súlade s odporúčanými postupmi alebo pre ne ešte neexistuje dostatočná dôkazová základňa (tzv. evidencia). V takomto prípade je registrovaná osoba povinná informovať osobu o všetkých rizikách a o dôvodoch, kvôli ktorým postupuje odchylne od odporúčaných postupov v rámci praxe založenej na dôkazoch.

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa registrovaná osoba dozvie pri výkone povolania, je zásadným prvkom ochrany práv osoby na dôvernosť a súkromie. Podrobnosti o povinnosti mlčanlivosti upravuje § 12.

Ustanovenie taktiež zavádza povinnosť viesť dokumentáciu o poskytovanej činnosti, čo je predpokladom preskúmateľnosti odborných postupov a splnenia povinností podľa tohto zákona (napríklad povinnosti informovať). Podrobnosti o vedení dokumentácie upravuje § 15.

Registrovaná osoba je povinná spolupracovať s profesijnou komorou, oznamovať jej zmeny údajov, platiť ročný poplatok za registráciu a hlásiť akékoľvek okolnosti ovplyvňujúce výkon povolania, ako je prerušenie alebo pozastavenie činnosti.

Ustanovujú sa aj ďalšie povinnosti. V čase krízovej situácie má registrovaná osoba povinnosť vykonať opatrenia na zabezpečenie starostlivosti o duševné zdravie uložené oprávnenými orgánmi, ak tak ustanovujú právne predpisy. Táto povinnosť sa nevzťahuje na niektoré skupiny registrovaných osôb, ktoré svoju činnosť vykonávajú na základe osobitného predpisu, napr. príslušníkov ozbrojených zborov.

Súčasťou povinností registrovanej osoby je aj podrobenie sa opakovanému posúdeniu zdravotnej spôsobilosti v súlade s príslušnými ustanoveniami § 7.

Ak registrovaná osoba nie je schopná riadne vykonávať svoju činnosť zo zdravotných alebo iných závažných dôvodov, je povinná bezodkladne informovať profesijnú komoru a klientov, čím sa predchádza možnému ohrozeniu kvality poskytovanej starostlivosti.

K § 11

Ustanovujú sa povinnosti poskytovateľa psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti podľa § 2 ods. 7. s cieľom zabezpečiť transparentnosť, kvalitu a bezpečnosť poskytovaných služieb. Poskytovateľ je povinný vykonávať svoju činnosť v súlade s právnymi predpismi a zabezpečiť jasnú identifikáciu, na akom právnom základe poskytuje činnosť podľa tohto zákona, vrátane označenia obvyklého miesta výkonu a uvedenia mena odborného garanta.

Povinnosťou poskytovateľa je informovať klientov alebo ich zákonných zástupcov o rozsahu a podmienkach poskytovaných služieb, pričom je zároveň povinný sprístupniť cenník služieb na viditeľnom mieste, vydávať doklady o úhrade a správy z poskytovanej starostlivosti, okrem prípadov, ktoré sú uvedené v písmene j).

Poskytovateľ je zodpovedný za riadne vedenie, uchovávanie a spracúvanie dokumentácie o poskytnutej činnosti v súlade s právnymi predpismi, čím sa zabezpečuje uchovanie a ochrana údajov o poskytovanej starostlivosti.

Paragraf tiež zdôrazňuje povinnosť poskytovateľa spolupracovať s orgánmi dohľadu, umožniť im prístup do priestorov výkonu činnosti a poskytnúť im požadované informácie. Týmto spôsobom sa zabezpečuje kontrola kvality a dodržiavanie predpisov.

Osobitnú pozornosť paragraf venuje ochrane maloletých a zraniteľných dospelých osôb. Poskytovateľ má povinnosť bezodkladne oznámiť príslušným orgánom podozrenie na sexuálne zneužívanie, násilie, týranie alebo zanedbávanie týchto osôb, ak sa o takýchto skutočnostiach dozvie pri výkone svojej činnosti. Toto ustanovenie chráni poskytovateľa pred porušením povinnosti mlčanlivosti a zároveň mu dáva jasný rámec, za akých okolností má oznamovaciu povinnosť, aby nedošlo k porušenie práv na ochranu súkromia u osôb, ktoré sú právne spôsobilé rozhodovať o oznamovaní vyššie uvedených skutočností, ako aj neprimeranému ohrozeniu takýchto osôb, u ktorých predčasné oznámenie môže viesť k ohrozeniu zdravia alebo života.

Toto ustanovenie posilňuje ochranu ohrozených skupín a umožňuje rýchlu intervenciu kompetentných orgánov.

K § 12

Upravuje sa podmienka mlčanlivosti. Registrovaná osoba, ako aj osoby, ktoré sa mohli dozvedieť o skutočnostiach v súvislosti s výkonom ich činnosti (napr. osoby na stáži, osoby spracúvajúce údaje v rámci vedenia administratívy osoby archivujúce doručenú poštu a pod.) sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojej činnosti. Výnimkou sú prípady, kedy mlčanlivosti registrovanú osobu zbaví osoba, ktorej sa činnosť poskytuje alebo jej zákonný zástupca, prípady uloženia povinnosti oznamovať skutočnosti týmto zákonom alebo osobitným predpisom a prípady informovania odborného garanta, člena tímu poskytujúceho činnosť osobe alebo informovanie iných osôb v prípadoch ustanovených osobitným predpisom, napríklad pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Povinnosťou mlčanlivosti nie je dotknutá povinnosť registrovanej osoby primeraným spôsobom informovať osobu alebo jej zákonného zástupcu o poskytovanej činnosti.

Ustanovuje sa príslušnosť orgánov, ktoré môžu na žiadosť súdu alebo orgánu činného v trestnom konaní registrovanú osobu zbaviť mlčanlivosti. V doterajších právnych úpravách nebolo zbavenie mlčanlivosti jednoznačne upravené, čo spôsobovalo predlžovanie konaní. Ustanovuje sa preto právomoc komory zbaviť registrovanú osobu mlčanlivosti v prípadoch, ak nemožno určiť orgán príslušný na zbavenie povinnosti mlčanlivosti.

K § 13

Spracúvanie osobných údajov o klientoch a ďalších fyzických osobách zo strany registrovaných osôb je nevyhnutnou súčasťou výkonu psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a plnenia zákonných a regulačných povinností registrovaných osôb a ochrany oprávnených záujmov klientov a registrovaných osôb.Je preto potrebné, aby sa na registrované osoby vzťahovala špecifická právna regulácia vyplývajúca najmä z návrhu a zo stavovských predpisov Slovenskej komory psychológov, ktorá odôvodňuje osobitný prístup registrovaných osôb k ochrane osobných údajov.Ochrana osobných údajov zo strany registrovaných osôb je základným predpokladom dodržania povinnosti registrovaných osôb zachovávať mlčanlivosť. Porušením ochrany osobných údajov by povinnosť zachovávať mlčanlivosť mohla byť kompromitovaná. Ako garant mlčanlivosti, dôvery, odbornosti a etiky by registrovaná osoba mala byť príkladom v oblasti ochrany osobných údajov.

Vzťah medzi právami dotknutých osôb vo vzťahu k ochrane osobných údajov na jednej strane a povinnosťou registrovanej osoba zachovávať mlčanlivosť a chrániť záujmy klienta na druhej strane musí byť zosúladený a vyvážený. Práva dotknutých osôb na ochranu osobných údajov nie sú absolútne a výnimky z nich je potrebné prispôsobiť povinnostiam registrovaných osôb podľa existujúcich právnych predpisov v užšom slova zmysle a ich postaveniu a úlohám v spoločnosti v širšom slova zmysle.

Navrhované ustanovenie zakotvuje oprávnenie registrovanej osoba spracúvať osobné údaje, avšak výlučne v rozsahu nevyhnutnom na výkon ich činnosti podľa tohto zákona. Spracúvanie osobných údajov musí byť vykonávané v súlade s príslušným osobitným predpisom, ktorý upravuje ochranu osobných údajov.

K § 14

Ustanovuje sa povinnosť poskytovateľa podľa tohto zákona určiť obvyklé miesto, na ktorom bude poskytovať činnosť, ktoré sa zapisuje do registra. Okrem označenia miesta výkonu je poskytovateľ povinný zabezpečiť aj primerané materiálno-technické vybavenie, ktoré je nevyhnutné na riadne a bezpečné poskytovanie ním poskytovaných činností. Adresa obvyklého miesta výkonu činnosti sa následne zapisuje do registra, ktorý je vedený podľa tohto zákona, čo umožňuje kontrolu a dohľad nad poskytovanými službami a zároveň zabezpečuje transparentnosť vo vzťahu k verejnosti, ako aj príslušným regulačným orgánom.

K § 15

Ustanovuje sa povinnosť registrovanej osoby viesť dokumentáciu o ňou vykonanej činnosti. Vymedzuje sa jej forma, účel a podmienka, aby dokumentácia za každých okolností umožňovala preskúmať, aká činnosť a v akom rozsahu bola poskytnutá, na základe akých skutočností bola poskytnutá konkrétna činnosť alebo boli vykonané konkrétne závery. Precizuje sa jej obsah v prípade dokumentácie činnosti poskytnutej fyzickej osobe.

Precizujú sa prípady, ak sa dokumentácia osoby vedie vo viacerých poskytovaných činnostiach, kedy je registrovaná osoba povinná zabezpečiť, aby sa dokumentácia o psychoterapeutickej činnosti viedla oddelene od iných foriem dokumentácie z dôvodu obsahu citlivých údajov o osobe, ktoré nie sú podstatné pre poskytnutie inej formy starostlivosti, ako aj z dôvodu preskúmateľnosti vykonanej činnosti, ktorá sa vykonáva systematizovaným spôsobom a jej dokumentácia má iné obsahové náležitosti.

Uvedené ustanovenia ako súčasť zákona lex generalis vytvárajú rámec pre registrovanú osobu, ako viesť dokumentáciu o fyzickej osobe tak, aby umožňovala výkon dohľadu a zabezpečenie potrených informácií na účely, ako je napríklad poskytnutie potrebných informácií z dokumentácie na rôzne účely. Osobitne sa pojednáva o vedení niektorých častí dokumentácie, ktoré treba osobitne chrániť (napríklad protokoly z psychodiagnostických metód, ktoré sú chránené autorskými právami) a definuje sa aj, čo súčasťou dokumentácie nie je (napr. poznámky registrovanej osoby s dôležitými osobnými a inými údajmi o osobe, na základe ktorých sa orientuje v profesionálnom vzťahu, vrátane rôznych hypotéz o možných príčinách stavu klienta a pod.).

Týmto nie je dotknuté vedenie dokumentácie iným spôsobom, ak je upravené osobitným predpisom.

K § 16

Upravujú sa podmienky spracúvania, poskytovania a sprístupňovania údajov z dokumentácie vedenej registrovanou osobou. Tieto podmienky sa viažu na poskytovateľa podľa tohto zákona.

Ustanovuje sa forma poskytovania údajov z dokumentácie ako výpis, ktorý obsahuje údaje potrebné pre dosiahnutie stanoveného účelu, najmä údaje o tom, aká činnosť bola poskytnutá, údaje potrebné ako predpoklad pre ďalšie intervencie (napr. údaje potrebné pre zaškolenie alebo poskytovanie starostlivosti v škole alebo v zariadení sociálnych služieb, údaje potrebné pre správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti a pod.) alebo údaje v rozsahu vyžiadania oprávneného subjektu. Na poskytnutie výpisu z dokumentácie sa spravidla vyžaduje súhlas osoby, okrem prípadov, ktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo v osobitnom predpise.

Ustanovujú sa podmienky sprístupňovania dokumentácie a ich forma prostredníctvom nahliadania do dokumentácie. Neupravuje sa možnosť vyhotovovania kópií z dokumentácie, avšak spravidla sa vyhotovovanie kópií predpokladá, nakoľko ide o dokumentáciu väčšieho rozsahu. Týmto však nie sú dotknuté povinnosti registrovanej osoby uložené etickým kódexom a osobitnými predpismi, najmä povinnosť chrániť pred zneužitím alebo kopírovaním psychodiagnostické metódy podliehajúce autorským a licenčným právam, medzi ktoré patria aj pracovné a vyhodnocovacie hárky, ako aj vlastné poznámky obsahujúce hypotézy a údaje slúžiace na orientáciu v prípade, ktoré nie sú súčasťou dokumentácie.

K § 17

Upravuje sa zodpovednosť poskytovateľa za škodu vzniknutú pri výkone psychologickej činnosti alebo psychoterapeutickej činnosti a povinnosť poistenia zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť poskytovateľa za škodu zabezpečuje, že profesionáli budú konať v najlepšom záujme svojich klientov a minimalizovať riziko spôsobenia škody a je nevyhnutná pre udržanie dôvery verejnosti vo vzťahu k poskytovaniu psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti. Sekundárne zavedenie zodpovednosti poskytovateľa motivuje odborníkov k dodržiavaniu vysokých štandardov praxe a kontinuálnemu vzdelávaniu a zároveň poskytuje mechanizmus, ktorým sa klienti môžu domáhať náhrady škody, ak dôjde k nesprávnemu výkonu psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti.

Zavedenie povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu, za ktorú zodpovedá poskytovateľ pri výkone psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti poskytuje ochranu nie len klientovi, ale aj poskytovateľovi, ktorý je zmluvne chránený, že škodovú udalosť v prípade splnenia zmluvne stanovených podmienok nahradí príslušná poisťovňa.

K § 18

Upravuje sa výkon supervíznej činnosti na účely tohto zákona. Supervíznu činnosť v oblasti psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti podľa tohto zákona môže vykonávať len osoba s odbornou spôsobilosťou podľa § 8 ods. 3 zapísaná ako supervízor v registri, čo ju oprávňuje vykonávať supervíznu činnosť v činnostiach, pre výkon ktorých má odbornú spôsobilosť. Fyzická osoba môže požiadať o registráciu ako supervízor, ak preukáže odbornú spôsobilosť.

K § 19

Upravuje sa výkon činnosti odborného garanta a povinnosť poskytovateľa - právnickej osoby mať určeného odborného garanta pre príslušnú činnosť, ktorá sa poskytuje, a to po celý čas výkonu psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti. Odborným garantom môže byť len psychológ s príslušnou odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovanej alebo certifikovanej pracovnej činnosti.

Povinnosť určenia odborného garanta sa ukladá ako opatrenie zamerané na ochranu a zachovanie zdravia osôb, ktorým sa poskytuje psychologická činnosť alebo psychoterapeutická činnosť v zariadeniach poskytujúcich činnosť podľa tohto zákona ako podnikateľskú činnosť, v rámci ktorej príslušné činnosti vykonávajú aj osoby v pracovnoprávnom vzťahu bez odbornej spôsobilosti na výkon takejto činnosti. Podmienka odborného garanta sa ustanovuje aj z dôvodu, aby zamestnanci právnickej osoby mali možnosť získať ďalšie vzdelanie a počas štúdia vykonávať príslušnú prax.

K § 20

K odseku 1

Vymedzuje sa pojem ďalšie vzdelávanie. Ďalšie vzdelávanie podľa tohto zákona je proces zvyšovania odbornej spôsobilosti alebo prehlbovania odbornej spôsobilosti v oblasti psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti, pričom musí byť vykonávané v súlade s týmto zákonom alebo za podmienok ustanovených osobitným právnym predpisom.

K odseku 2

Ďalšie vzdelávanie zahŕňa tri typy vzdelávania. Špecializačné štúdium zvyšuje odbornú spôsobilosť a jeho absolvovaním sa získava oprávnenie samostatne vykonávať špecializované pracovné činnosti v povolaní psychológ. Oblasťou špecializácie môže byť napríklad klinická psychológia alebo poradenská psychológia. Zaradenie do špecializačného vzdelávania predpokladá, že všetky zaradené osoby sú na rovnakej minimálnej úrovni odbornej kompetencie. Podrobnosti upravuje § 22.

Certifikačná príprava zvyšuje odbornú spôsobilosť a jej absolvovaním sa získava oprávnenie samostatne vykonávať niektoré certifikované pracovné činnosti. Certifikačná príprava sa od špecializačného štúdia líši v tom, že toto vzdelávanie je možné aj pre viaceré povolania a spravidla ide o nadstavbové štúdium, ktoré umožňuje diferencovaným spôsobom stavať na predchádzajúcej odbornej kompetencii osoby, ktorá môže byť pre rôzne povolanie odlišná. Profesijný titul získaný vzdelaním v certifikačnej príprave dopĺňa profesijný titul príslušný pre povolanie. Uplatňovanie činnosti bude iné v kontexte povolania a prostredia, kde sa činnosť vykonáva. Napríklad psychoterapeutická činnosť vykonávaná detským psychiatrom bude mať iné parametre ako psychoterapeutická činnosť vykonávaná psychológom v zariadení na výkon väzby, aj keď vychádzajú z rovnakého teoretického základu a tréningu psychoterapeutických techník.

Z vyššie uvedených dôvodov môžu jednotlivé certifikačné študijné programy vzdelávať modulovo alebo iným spôsobom upravovať rozsah a obsah vzdelávania špecificky pre rozdielne

povolania, za dodržania spoločného minimálneho štandardu. Zdôrazňuje sa výkon tých certifikovaných pracovných činností, ktoré sú špecifické pre príslušné povolanie, pričom oblasti, ktoré sú mimo kompetencie vychádzajúcej z povolania, sa môžu absolvovať len v teoretickej rovine. Zvýšenie odbornej spôsobilosti, ktoré nastane, presahuje rámec štúdia, pretože sa uskutočňuje v kombinácii s inými kompetenciami.

Účelom certifikačnej prípravy je okrem iného vytvárať podmienky pre transdisciplinárnu spoluprácu, v rámci ktorej sú jednotlivé povolania schopné spolupracovať na vyššej úrovni a prekračovať rámec svojej profesie, čo zvyšuje kvalitu poskytovaných služieb nielen zvýšením kvality ich vlastnej činnosti, ale najmä vytváraním synergie pri poskytovaní činnosti ako multidisciplinárny tím. Podrobnosti o certifikačnej príprave upravuje § 23.

Tretím typom ďalšieho vzdelávania je sústavné vzdelávanie, ktoré predstavuje kontinuálne udržovanie odbornej spôsobilosti, oboznamovanie sa s aktuálnymi poznatkami o výkone príslušnej činnosti, a to tak v oblasti na dôkazoch založených intervencií ako aj v znalosti aktuálnych právnych predpisov, minimálnych štandardov pre výkon špecifických činností alebo pre výkon činnosti v špecifických kontextoch. Podrobnosti ustanovuje § 24.

K odseku 3

Podrobnosti týkajúce sa spôsobu a formy ďalšieho vzdelávania registrovaných osôb, vrátane rozsahu vzdelávacích programov, kritérií pre akreditáciu vzdelávacích inštitúcií, podmienok účasti na ďalšom vzdelávaní, spôsobu hodnotenia a uznávania získaných odborných vedomostí a zručností, ako aj sústavu špecializačných odborov a certifikovaných pracovných činností, ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Týmto ustanovením nie je dotknuté ďalšie vzdelávanie registrovaných osôb vykonávané podľa osobitného právneho predpisu. Účelom nariadenia vlády nemá byť nahradenie existujúcich programov vo vzdelávaní registrovaných osôb, ani neprimerane zasiahnuť do ďalšieho vzdelávania osôb vykonávajúcich činnosť v rôznych rezortoch, ktoré majú právomoc upraviť ďalšie vzdelávanie pre účel dané osobitným predpisom tak, aby obsahovalo teoretické poznatky a praktické poznatky potrebné pre vykonávanie konkrétnej práce.

Účelom nariadenia vlády má byť vytvorenie vzdelávacej sústavy pre účely výkonu činností podľa tohto zákona, ktorá sa vzťahuje na registrované osoby. Nakoľko sa v rámci reformy duševného zdravia vytvára a umožňuje úplne nový spôsob výkonu psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti (na voľnom trhu), ktorý bude mať dopad na nie zanedbateľný počet osôb, je nevyhnutné ustanoviť spôsob ich ďalšieho vzdelávania. Umožnením dobrovoľnej registrácie aj pre osoby vykonávajúce činnosť podľa osobitného predpisu, sa pre nich umožňuje získať vzdelanie aj nad rámec vzdelávania, ktoré sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu. Ustanovenie takejto možnosti v oblasti špecializovaných alebo certifikovaných činností predpokladá, že počas štúdia osoby bude zabezpečený riadny výkon praxe, nakoľko ďalšie vzdelávanie nie je možné realizovať bez praktického výkonu činnosti pod odborným dohľadom garanta, až kým vzdelávaná osoba nenadobudne odbornú spôsobilosť vykonávať ich samostatne.

K § 21

Upravuje sa akreditácia špecializačných študijných programov a certifikačných študijných programov, ktoré vzdelávacie inštitúcie uchádzajúce sa o akreditáciu predkladajú Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky. Vzdelávacie ustanovizne môžu realizovať ďalšie vzdelávanie registrovaných osôb len v akreditovaných špecializačných študijných programoch a v akreditovaných certifikačných študijných programoch.

Na rozhodovanie o akreditácií a na výkon dohľadu nad úrovňou kvality ďalšieho vzdelávania registrovaných osôb zriaďuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ako svoj poradný orgán, Akreditačnú komisiu pre ďalšie vzdelávanie v oblasti duševného zdravia. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydá štatút, ktorým upraví podrobnosti o činnosti tejto akreditačnej komisie a podrobnosti o akreditácii.

Zároveň sa upravuje vydávanie minimálnych štandardov, a to tak, že budú uverejňované na webovom sídle Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

K § 22

Upravuje sa právny rámec špecializačného štúdia pre psychológov, ktoré vedie k získaniu vyššej odbornej spôsobilosti a oprávneniu na výkon špecializovaných pracovných činností. Podľa doterajšej právnej úpravy sa špecializačné štúdium uskutočňuje len podľa príslušného osobitného predpisu, ktorým je napríklad zákon č. 578/2004 Z. z. Takto získané vzdelanie zvyšuje odbornú spôsobilosť osoby pre výkon príslušných špecializovaných pracovných činností, avšak len v rámci rezortu, v ktorom sa pre tieto činnosti získala odborná spôsobilosť. Obsah a rozsah štúdia spravidla nie je totožný a postačujúci pre získanie odbornej spôsobilosti pre výkon obdobnej činnosti v inom rezorte.

Toto ustanovenie vymedzuje špecializačné štúdium ako vzdelávací proces realizovaný v rámci akreditovaného študijného programu, pričom odkazuje nielen na osobitné predpisy, ale aj na ustanovenia tohto zákona, ktoré ustanovujú možnosť vzniku akreditovaných špecializačných študijných programov na základe tohto zákona podľa § 20.

Praktický význam tejto právnej úpravy spočíva v jednoznačnom nastavení kvalifikačných podmienok pre psychológov, ktorí sa chcú špecializovať v konkrétnych oblastiach, pričom zároveň vytvára právne záväzný rámec pre akreditačný proces a získanie odbornej spôsobilosti.

Úspešné absolvovanie špecializačného štúdia je podmienené získaním diplomu, ktorý následne oprávňuje psychológa vykonávať špecializované pracovné činnosti samostatne, pričom rozsah týchto činností musí byť v súlade s akreditovaným programom príslušného špecializačného odboru. Osobitne sa zdôrazňuje, že špecializačné štúdium musí byť realizované v akreditovaných programoch, čím sa zabezpečuje jeho odborná a legislatívna garancia.

K § 23

Upravuje sa právny rámec certifikačnej prípravy psychológov a ďalších osôb podľa tohto zákona oprávnených zaradiť sa do certifikačnej prípravy. Certifikačná príprava vedie k získaniu vyššej odbornej spôsobilosti a oprávneniu na výkon certifikovaných pracovných činností v rozsahu

absolvovaného študijného programu v oblasti výkonu príslušného povolania. Podľa doterajšej právnej úpravy sa certifikačná príprava v certifikovanej pracovnej činnosti uskutočňuje len v rezorte zdravotníctva podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 578/2004 Z. z. Iné osoby ako zdravotnícki pracovníci nespĺňajú legálne kritériá na zaradenie do certifikačnej prípravy, a aj v prípade že absolvujú potrebný rozsah teoretického vzdelávania a praktických nácvikov, nespĺňajú kritérium na obsah a dĺžku odbornej praxe vo vykonávaní príslušnej certifikovanej pracovnej činnosti pod odborným dohľadom, čo je jediný spôsob ako zabezpečiť, že si osvoja správny výkon týchto činností. Odborný zástupca pre certifikovanú pracovnú činnosť alebo školiteľ garantuje aj zabezpečenie potrebného množstva zdravotných výkonoch vykonaných pod supervíziou.

Toto ustanovenie vymedzuje certifikačnú prípravu ako vzdelávací proces realizovaný v rámci akreditovaného študijného programu, pričom odkazuje nielen na zákon č. 578/2004 Z. z., ale aj na ustanovenia tohto zákona, ktoré ustanovujú možnosť vzniku akreditovaných certifikačných študijných programov na základe tohto zákona podľa § 21.

Praktický význam tejto právnej úpravy spočíva v jednoznačnom nastavení kvalifikačných podmienok pre psychológov a iné osoby na zvýšenie odbornej spôsobilosť pre výkon certifikovaných pracovných činností. Zároveň sa vytvára právne záväzný rámec pre akreditačný proces a certifikáciu odbornosti.

Úspešné absolvovanie certifikačnej prípravy podmieňuje získanie diplomu, ktorý následne oprávňuje osobu samostatne vykonávať certifikované pracovné činnosti do rozsahu, v akom je možné ich bezpečne vykonávať v príslušnom povolaní, pričom rozsah týchto činností musí byť v súlade s akreditovaným programom príslušného špecializačného odboru. Osobitne sa zdôrazňuje, že certifikačná príprava musí byť realizovaná v akreditovaných programoch, čím sa zabezpečuje jej odborná a legislatívna garancia.

K § 24

Upravuje sa povinnosť registrovaných osôb sústavne sa vzdelávať počas celej doby výkonu psychologickej alebo psychoterapeutickej činnosti. Cieľom sústavného vzdelávania je zabezpečiť priebežnú aktualizáciu, prehlbovanie a udržiavanie odbornej spôsobilosti v súlade s aktuálnymi vedeckými poznatkami a princípmi na dôkazoch založenej praxe.

Ustanovuje sa, že sústavné vzdelávanie môže prebiehať rôznymi formami, pričom zahŕňa neakreditované jednorazové aktivity aj akreditované študijné programy, ktoré sú zapísané v registri. Absolvovanie supervízie vlastnej činnosti u supervízora sa podľa tohto zákona počíta ako do sústavného vzdelávania.

Povinnosť evidencie absolvovaných vzdelávacích aktivít sa vzťahuje nielen na realizované osoby, ale aj na organizátorov akreditovaných vzdelávacích aktivít, ktorí komoru dopredu informovali o uskutočnení vzdelávacej aktivity a komora ju zapísala do registra. Organizátori sú povinní poskytnúť komore údaje o účasti účastníkov zapísaných v registri do 30 dní od realizácie vzdelávacej aktivity. Ak sa registrovaná osoba zúčastní na vzdelávacej aktivite, ktorá nie je zapísaná v registri, poskytne komore údaje o svojej účasti najneskôr do dňa hodnotenia.

Hodnotenie sústavného vzdelávania vykonáva komora v päťročných intervaloch, pričom sa do hodnotenia započítavajú iba aktivity vymedzené zákonom. Spôsob ich hodnotenia a konkrétne kritériá, ako aj ďalšie budú podrobnosti týkajúce sa spôsobu a formy ďalšieho vzdelávania registrovaných osôb, vrátane rozsahu vzdelávacích programov, kritérií pre akreditáciu vzdelávacích inštitúcií, podmienok účasti na ďalšom vzdelávaní, spôsobu hodnotenia a uznávania získaných odborných vedomostí a zručností pre oblasť sústavného vzdelávania ustanoví v zmysle § 21 ods. 3 nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Registrované osoby majú povinnosť na požiadanie zamestnávateľa alebo komory preukázať splnenie podmienok sústavného vzdelávania predložením dokladu o výslednom hodnotení. Ak je hodnotenie „nesplnil“, komora uloží povinnosť odstrániť nedostatky v lehote šiestich mesiacov. Ak psychológ alebo psychoterapeut v stanovenej lehote nesplní požiadavky, komora rozhodne o doplnení vzdelávania, pričom stanoví konkrétny spôsob, rozsah a lehotu na nápravu.

V prípade, že registrovaná osoba neodstráni nedostatky ani po doplňujúcom vzdelávaní, komora pristúpi k zrušeniu registrácie a licencie. Zákon zároveň ustanovuje maximálnu výšku poplatku za hodnotenie sústavného vzdelávania, ktorý je najviac 10 eur a predstavuje príjem komory.

Úprava zabezpečuje, že psychológovia a psychoterapeuti budú neustále rozvíjať a udržiavať svoje odborné znalosti a zručnosti, čím sa garantuje stabilná úroveň poskytovaných služieb v oblasti psychologickej a psychoterapeutickej činnosti a ich bezpečné vykonávanie vo vzťahu k zdraviu.

K § 25

Navrhované ustanovenie definuje Slovenskú komoru psychológov zriadenú ako zdravotnícku komoru podľa zákona č. 578/2004 Z. z. ako samosprávnu stavovskú organizáciu s rozšírenou pôsobnosťou na všetkých psychológov a osoby vykonávajúce psychoterapeutickú činnosť podľa tohto zákona. Na komoru sa z oblasti výkonu štátnej správy prenášajú viaceré významné právomoci, najmä právo overovať a osvedčovať spôsobilosť vykonávať alebo poskytovať psychologickú činnosť a psychoterapeutickú činnosť podľa tohto zákona, vydávať licencie na vykonávanú psychologickú činnosť, dohliadať na úroveň výkonu psychologickej starostlivosti, zabezpečovať zvyšovanie úrovne psychológov a osôb vykonávajúcich psychoterapeutickú činnosť a disciplinárne postihovať disciplinárne previnenia registrovaných osôb.

Precizuje sa spôsob výkonu stavovskej samosprávy podľa toho, či sa psychologická činnosť a psychoterapeutická činnosť poskytuje podľa zákona č. 578/2004 Z. z. alebo podľa tohto zákona. Ustanovuje sa povinnosť komory zriadiť sekciu pre zdravotníckych pracovníkov, u ktorých je potrebné zabezpečiť aj oddelené hlasovanie na sneme, avšak len vo veci výkonu činností v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti a zabezpečenia bezpečnosti pacientov alebo ochrany klientov iných subjektov pred nevhodnými intervenciami, ktoré by mali byť za každých okolností vykonávané iba ako zdravotné výkony. Komora môže vnútorným predpisom zriadiť sekcie aj pre iných odborníkov. Ukladá sa povinnosť komore vypracovať volebný poriadok a rokovací poriadok snemu tak, aby bolo zabezpečené oddelené hlasovanie sekcií vo veciach výkonu činností, v prípadoch, ak nejde o spoločné hlasovanie vo veciach výkonu psychologickej a psychoterapeutickej činnosti ako celku.

Komora môže okrem sekcií zriaďovať aj poradné orgány. Možnosť zriaďovať poradné orgány poskytuje komore flexibilitu pri riešení špecifických odborných otázok a problémov.

Právomoc vydávať vnútorné predpisy umožňuje komore regulovať vnútorné fungovanie a stanovovať profesijné normy.

K § 26

Vymedzujú sa úlohy komory. Ustanovenia tohto paragrafu dopĺňajú hmotnoprávnu úpravu úloh komory ustanovenú v zákone č. 578/2004 Z. z., na základe ktorého je komora zriadená. Komora ako samosprávna stavovská organizácia plní viaceré regulačné, administratívne a kontrolné funkcie, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie riadneho výkonu povolania psychológ a psychoterapeutickej činnosti v súlade so zákonnými požiadavkami.

Významnou novou úlohou komory je registrácia psychológov a fyzických osôb vykonávajúcich psychoterapeutickú činnosť na zabezpečenie evidencie osôb oprávnených na výkon regulovaných psychologických a psychoterapeutických činností bez ohľadu na rezort, v ktorom daná osoba činnosť vykonáva. Nadväzne na túto funkciu komora vykonáva administratívnu správu prostredníctvom vedenia registra a vydávania licencií a dohľad nad riadnym výkonom psychologickej a psychoterapeutickej činnosti.

Komora zároveň chráni práva a záujmy registrovaných osôb a členov komory, čím zabezpečuje ich profesijné zastúpenie v otázkach týkajúcich sa výkonu činnosti.

Ďalšou významnou úlohou komory je organizácia a hodnotenie sústavného vzdelávania, ktoré je nevyhnutné pre zachovanie odbornosti registrovaných osôb. Komora v tejto súvislosti priebežne sleduje a vyhodnocuje vzdelávacie aktivity a rozhoduje o prípadnom doplnení vedomostí.

Ustanovenie písmena i) zakotvuje oprávnenie komory poskytovať údaje z registra orgánom verejnej moci na účely štátnych štatistických zisťovaní a tvorby verejných politík, pričom rozsah a spôsob poskytovania údajov je určený prostredníctvom predmetu osobitnej zmluvy. Toto ustanovenie reflektuje potrebu zabezpečiť riadnu správu údajov pri dodržaní zákonných podmienok ochrany osobných údajov.

Okrem administratívnych funkcií je komora oprávnená rozhodovať o vydaní, zmene, dočasnom pozastavení, prerušení a zrušení licencie, ako aj kontrolovať dodržiavanie povinností registrovaných osôb.

Rozširuje sa rámec pôsobnosti komory o spoluprácu s verejnými inštitúciami a štátnou správou. Komora participuje na výkone dohľadu nad dodržiavaním podmienok na výkon psychologickej a psychoterapeutickej činnosti, čím zabezpečuje účinnú kontrolu v prospech verejného záujmu. Okrem toho sa podieľa na tvorbe právnych predpisov, ktoré upravujú výkon psychologickej a psychoterapeutickej činnosti &prispieva k participatívnemu legislatívnemu procesu na základe odborných poznatkov.

Ďalšou úlohou komory je vydávanie stanovísk k etickým otázkam súvisiacim s výkonom povolania, čo umožňuje riešiť sporné alebo nejednoznačné situácie v aplikačnej v praxi. Súčasne jej zákon umožňuje vykonávať podnikateľskú činnosť v oblasti vzdelávania, vydávania odborných

publikácií a psychodiagnostických metód, čím môže komora zabezpečovať financovanie svojich aktivít a podporovať odborný rozvoj profesie.

Ustanovenie ďalej umožňuje komore vykonávať aj ďalšie činnosti, ak tak ustanovuje zákon alebo osobitný predpis, aby mohla flexibilne reagovať na nové legislatívne požiadavky a plniť úlohy vyplývajúce zo zmien v právnom prostredí.

Ustanovuje sa, ktoré úlohy komory sú považované za činnosť vo verejnom záujme, za ktoré sa považujú činnosti komory uvedené v odseku 1 písm. a) až m). Tento status je významný z pohľadu právnej kvalifikácie činností komory, keďže potvrdzuje ich charakter ako úloh plniacich širšie spoločenské poslanie. Súčasne sa týmto spôsobom zabezpečuje právna kontinuita s osobitnými predpismi, ktoré definujú rámec činností vo verejnom záujme.

K § 27

Upravuje sa členstvo v komore a zakotvuje princíp dobrovoľnosti členstva v komore. Komora vedie zoznam členov, ktorými sa môžu stať len osoby oprávnené vykonávajúce psychologickú a psychoterapeutickú činnosť zapísané v registri.

Členstvo v komore nadobúda právnu účinnosť dňom zápisu do zoznamu členov podľa osobitného predpisu. Uvedené ustanovenie zabezpečuje administratívnu prehľadnosť a jednoznačnosť vzniku členstva.

Pre osoby, ktoré majú vedecko-pedagogický titul avšak nespĺňajú podmienky registrácie, a osoby, ktoré získali príslušnú odbornú spôsobilosť avšak aktuálne nevykonávajú psychologickú alebo psychoterapeutickú činnosť, sa zavádza inštitút pridruženého členstva. Pridružené členstvo poskytuje možnosť zapojenia sa do aktivít komory, avšak nevytvára rovnaké práva a povinnosti ako riadne členstvo.

Komore sa umožňuje udeliť čestné členstvo fyzickým osobám, ktoré významne prispeli k rozvoju psychológie alebo psychoterapeutickej činnosti.

Rozsah práv a povinností spojených s čestným a pridruženým členstvom nie je totožný s riadnym členstvom. Tieto formy členstva nezakladajú plnohodnotné práva a povinnosti vyplývajúce zo zákona, avšak umožňujú účasť na vzdelávacích aktivitách komory a podieľanie sa na jej činnosti formou návrhov a pripomienok. Súčasne pridružené členstvo zahŕňa povinnosť platiť členský príspevok a dodržiavať vnútorné predpisy komory v primeranom rozsahu.

Upravujú sa taktiež podmienky zániku členstva v komore. Zánik členstva môže nastať na základe vlastnej žiadosti člena, jeho vyčiarknutím z registra, pozastavením registrácie, úmrtím, vylúčením z komory, neplnením finančných záväzkov alebo nesplnením podmienok členstva.

K § 28

Člen komory má aktívne a pasívne volebné právo vo vzťahu k orgánom komory a právo zúčastňovať sa na vzdelávacích aktivitách komory. Oprávnenie člena komory vo vzťahu k právnej pomoci pre povolanie psychológ bez ohľadu na rezort, v ktorom je činnosť vykonávaná, sa ustanovuje vo forme sprostredkovania.

Vymedzujú sa tiež povinnosti člena komory, ktorý je povinný vykonávať odborne, v súlade so všeobecne záväznými predpismi a etickým kódexom vzťahujúcim sa na osoby registrované podľa tohto zákona, oboznámiť sa a dodržiavať vnútorné predpisy. Zároveň člen komory povinný riadne a včas platiť členský príspevok a plniť úlohy vyplývajúce z členstva v komore.

K § 29

Ustanovuje sa zoznam vnútorných predpisov komory. Právomoc vydávať v súlade so týmto zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky vnútorné predpisy umožňuje komore regulovať vnútorné fungovanie, riadne zabezpečiť organizáciu a výkon svojej samosprávnej činnosti a stanovovať profesijné normy, čím sa komore poskytuje nástroj na efektívne riadenie a kontrolu výkonu povolania psychológa a výkonu psychoterapeutickej činnosti registrovanými osobami v súlade so zákonnými požiadavkami.

Vnútorné predpisy upravujú organizačné, administratívne, personálne, finančné a ďalšie záležitosti nevyhnutné pre efektívne fungovanie komory, vrátane určenia práv a povinností jej členov, štruktúry orgánov komory a postupu pri ich voľbe, ako aj pravidlá pre vedenie účtovníctva a hospodárenie s majetkom komory.

Štatút komory slúži ako základný dokument, ktorý detailne upravuje organizáciu a činnosť komory. Poskytuje rámec pre efektívne fungovanie komory a zabezpečuje, že všetky aktivity budú vykonávané v súlade so zákonom a profesionálnymi štandardmi.

Volebný poriadok stanovuje pravidlá a postupy pre voľby do orgánov komory za účelom zabezpečenia demokratického procesu, ktorý umožňuje členom komory voliť svojich zástupcov spravodlivým a transparentným spôsobom.

Rokovací poriadok snemu komory upravuje procedúry a pravidlá pre rokovania komory. Tento dokument je dôležitý pre efektívne a organizované vedenie zasadnutí komory, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia týkajúce sa fungovania a smerovania komory.

Disciplinárny poriadok komory ustanovuje pravidlá a postupy pre disciplinárne konania voči členom komory. Tento predpis je kľúčový pre udržiavanie profesionálnych a etických štandardov a zabezpečuje, že všetky disciplinárne konania budú prebiehať spravodlivo a transparentne.

Hospodársky poriadok upravuje finančné a hospodárske činnosti komory, vrátane správy majetku a finančných zdrojov. Tento predpis zabezpečuje transparentné a zodpovedné hospodárenie s prostriedkami komory.

Ďalej sa ustanovuje, že komora na základe štatútu alebo zákona vydáva aj ďalšie vnútornej predpisy.

K § 30

Ustanovuje sa povinnosť komory viesť register a rozsah tohto registra. Do registra sa zapisujú všetky osoby oprávnené vykonávať alebo poskytovať činnosť podľa tohto zákona. Ustanovenie

zavádza povinnosť registrovaných osôb oznamovať a preukazovať komore akékoľvek zmeny údajov zapísaných v registri, a to do 30 dní od ich vzniku, čím sa zabezpečuje aktuálnosť údajov v registri.

Obsah registra tvoria aj údaje o aktivitách sústavného vzdelávania, ktorých obsah komora vopred posúdila. Tento mechanizmus umožňuje transparentnú evidenciu vzdelávacích aktivít a zároveň zjednodušuje proces dokladovania sústavného vzdelávania, nakoľko účasť na vopred ohodnotenej aktivite automaticky vedie k započítaniu aktivity a nie je potrebné, aby bol doklad o absolvovaní aktivity sústavného vzdelávania hodnotený u každého účastníka osobitne.

Ustanovenie upravuje verejný charakter väčšiny údajov zapísaných v registri, s výnimkou citlivých údajov, akými sú dátum narodenia a adresa trvalého alebo obdobného pobytu. Verejná dostupnosť údajov slúži na zabezpečenie transparentnosti profesie a na ochranu verejného záujmu vo vzťahu ku výkon psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti odborne spôsobilými osobami.

Komora je povinná zabezpečiť zverejnenie registra na svojom webovom sídle, pričom ustanovenie špecifikuje kategórie osôb a licencií, ktoré sú predmetom zverejnenia. Táto úprava umožňuje laickej aj odbornej verejnosti overiť si oprávnenie osôb na výkon konkrétnej psychologickej alebo psychoterapeutickej činnosti, čím sa predchádza sa neoprávnenému výkonu regulovaných činností a taktiež sa pre verejnosť zjednodušuje proces nájdenia osoby oprávnenej poskytnúť odbornú pomoc.

K § 31

Upravuje sa registrácia fyzických a právnických osôb a ich zápis do registra rozsah zapisovaných údajov a rozsah ich zverejňovania. V nadväznosti na Plán obnovy a odolnosti – Komponent 12: Humánna, moderná a dostupná starostlivosť o duševné zdravie - Reformu 1: Koordinovaná medzirezortná spolupráca a regulácia reformu sú realizované investície spojené so zriadením dvoch koordinačných orgánov: Rada vlády SR pre duševné zdravie a Komora psychológov, ktorá je registrovanou stavovskou organizáciou psychológov vo všetkých funkčných odvetviach, t. j. nielen v oblasti zdravotnej starostlivosti. Komora má prevádzkovať digitálny register profesionálnych psychológov pracujúcich v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, sociálnych vecí, spravodlivosti, vnútra, obrany a ďalších a v rámci uvedenej reformy je potrebné administratívne zastrešiť procesy aj komunikáciu s dotknutými osobami.

Definuje sa registrácia ako zápis fyzickej alebo právnickej osoby do registra a vydanie potvrdenia o registrácii. Proces registrácie zdravotníckeho pracovníka a uskutočňuje podľa osobitného predpisu. Psychologickú činnosť a psychoterapeutickú činnosť môže podľa tohto zákona vykonávať alebo poskytovať iba osoba, ktorá je zapísaná do registra. Uvedeným nie je dotknuté vykonávanie psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti podľa osobitných predpisov jednotlivých rezortov a registrácia je dobrovoľná.

Komora je povinná zapísať do registra fyzickú osobu alebo právnickú osobu do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti. Pre fyzické osoby musí byť splnená podmienka pre výkon psychologickej alebo psychoterapeutickej činnosti podľa § 5 ods. 1, a pre právnické osoby musia byť splnené podmienky stanovené v § 6 ods. 6 a 7, ktoré definujú požiadavky na právnické osoby

vykonávajúce tieto činnosti. Tento proces umožňuje rýchlu a efektívnu registráciu a zároveň zabezpečuje, že subjekty, ktoré žiadajú o zápis, spĺňajú všetky kvalitatívne požiadavky na výkon týchto činností.

K § 32

Upravuje sa dočasné pozastavenie registrácie a podmienky, za ktorých môže komora dočasne pozastaviť registráciu fyzickej alebo právnickej osobe. Opatrenie umožňuje odborníkom dočasne prerušiť výkon alebo poskytovanie činnosti, bez toho, aby sa ukončila registrácia v komore. Dočasné pozastavenie registrácie sa vzťahuje aj na prípady súdneho zákazu výkonu alebo poskytovania činnosti.

K § 33

Ustanovujú sa podmienky, za ktorých komora zruší registráciu. Komora zruší registráciu registrovanej osobe a poskytovateľovi, ak požiada o zrušenie registrácie v registri v súvislosti s ukončením výkonu psychologickej činnosti alebo psychoterapeutickej činnosti, a s ukončením poskytovania psychologickej činnosti, ak prestane spĺňať podmienky pre výkon psychologickej činnosti alebo psychoterapeutickej činnosti podľa § 5 ods. 1 alebo podmienky na poskytovanie psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti podľa § 6 ods. 6, alebo ak jej bol právoplatným rozhodnutím súdu uložený doživotný zákaz výkonu psychologickej činnosti alebo psychoterapeutickej činnosti. O zrušení registrácie rozhodne komora do 30 dní odo dňa, keď sa dozvedela o skutočnostiach podľa predchádzajúcich bodov. Rozhodnutie o zrušení registrácie sa doručuje fyzickej osobe alebo právnickej osobe; ak je fyzická osoba zamestnancom, aj jej poslednému známemu zamestnávateľovi. Zrušením registrácie podľa týchto podmienok sa ruší aj licencia bez správneho konania. V prípade zrušenia registrácie a licencie komorou nastávajú právne účinky odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

K § 34

Upravuje sa zánik registrácie a jej právne účinky. Registrácia zaniká smrťou fyzickej osoby alebo jej vyhlásením za mŕtvu. Zánikom registrácie zaniká aj licencia bez správneho konania. Toto opatrenie je potrebné na zabezpečenie aktuálnosti a presnosti registra.

K § 35

Ustanovuje sa právomoc komory vydávať licencie fyzickým osobám a právnickým osobám na výkon a poskytovanie psychologickej a psychoterapeutickej činnosti a viesť register vydaných licencií. Licencie sa vyžadujú ako podmienka na vykonávanie psychologickej alebo psychoterapeutickej činnosti vo vlastnom mene okrem prípadov ustanovených týmto návrhom zákona (konzultačná činnosť) alebo zákonom č. 578/2004 Z. z., napríklad v prípade udelenia súhlasu ministerstva zdravotníctva na príležitostný výkon zdravotníckeho povolania.

Licencia na výkon povolania sa vydáva fyzickej osobe. Slúži ako potvrdenie odbornej spôsobilosti osoby na výkon povolania psychológ v rozsahu činnosti uvedenej v licencii, na základe

ktorej môže držiteľ vykonávať predmetnú činnosť v pracovno-právnom vzťahu alebo vo vlastnom mene v rozsahu výkonu slobodného povolania na základe výnimky podľa § 3 ods. 1 písm. d.) bodu 2 zákona č. 455/1991 Z. z. V pracovno-právnom vzťahu s poskytovateľom môže na základe tejto licencie samostatne vykonávať príslušnú činnosť, na ktorú má odbornú spôsobilosť aj v prípade, keď poskytovateľ nemá pre predmetnú činnosť určeného odborného garanta. Získaním licencie na výkon povolania sa jej držiteľ nestáva podnikateľom ani poskytovateľom a podnikanie na základe licencie na výkon povolania nie je možné (odsek 3). Povinnosť registrácie na daňovom úrade, oznámenia vzniku platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie voči zdravotnej poisťovni, uzatvorenia poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone povolania a ďalšie povinnosti spojené s výkonom podnikania pri poskytovaní psychologickej alebo psychoterapeutickej činnosti vzniká až nadobudnutím licencie na výkon samostatnej praxe. Nevydanie licencie na výkon povolania psychológovi nebráni vo výkonu povolania ako takého, napríklad ak ide o psychológa v Centre pre deti a rodinu alebo psychológa v rámci rezortu spravodlivosti alebo ak ide o psychológa zamestnanca poskytovateľa. Možnosť dobrovoľne požiadať o licenciu na výkon povolania umožňuje všetkým psychológom budovať si odborný profil nezávisle od možností, ktoré im ponúka príslušný rezort.

Licencia na výkon povolania môže slúžiť aj ako potvrdenie o odbornej spôsobilosti zamestnanca pre zamestnávateľa, ak sa takéto potvrdenie vyžaduje. Terajšia právna úprava nevyžaduje od zamestnancov poskytovateľa (napr. osôb pracujúcich na dohodu o vykonaní práce) alebo zamestnancov vykonávajúcich činnosť v pracovno-právnom vzťahu podľa osobitného predpisu predloženie dokladov o odbornej spôsobilosti prostredníctvom dokladovania licencie na výkon povolania a ponecháva overenie odbornej spôsobilosti v zákonom nedefinovaných prípadoch na aplikačnú prax. Legislatívna možnosť vydania licencie na výkon povolania, ktorému predchádza overovanie odbornej spôsobilosti je opatrením smerujúcim k zvyšovaniu kvality výkonu činnosti bez zavedenia legislatívnej povinnosti a tým aj neprimeranej administratívnej záťaže. Predpokladá sa, že jej využitie v aplikačnej praxi sa osvedčí napr. v prípade spolupráce formou rôznych dohôd o vykonaní činnosti v rámci projektov alebo grantov, kde môže byť potrebné definovať a overiť potrebnú odbornú spôsobilosť.

Licencia na výkon činnosti odborného garanta sa vydáva fyzickej osobe odborne spôsobilej podľa § 8 ods. 1 písm. e) a oprávňuje túto osobu vykonávať činnosť odborného garanta u poskytovateľa pre činnosti uvedené v licencii.

Licencia na výkon samostatnej psychologickej praxe oprávňuje odborne spôsobilého psychológa poskytovať psychologickú alebo psychoterapeutickú činnosť vo vlastnom mene, ak splní podmienky poskytovania psychologickej činnosti podľa § 6 ods. 6. Držiteľ licencie sa dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie stáva poskytovateľom podľa tohto zákona a podnikateľom-fyzickou osobou.

Licencia na poskytovanie psychologickej starostlivosti je licenciou na poskytovanie psychologickej alebo psychoterapeutickej činnosti poskytovateľom právnickou-osobou, ktorá splnila podmienky poskytovania psychologickej a psychoterapeutickej činnosti podľa tohto zákona.

K § 36

Upravujú sa podmienky, ktoré sú predpokladom pre vydanie licencie. Podmienky sa upravujú pre každý typ licencie zvlášť. K podmienkam výkonu psychologickej a psychoterapeutickej činnosti a podmienkam poskytovania psychologickej činnosti pribúda podmienka zápisu v registri a podmienka dôveryhodnosti. Lehota na vydanie licencie je 30 dní.

Fyzická osoba, fyzická osoba - podnikateľ aj právnická osoba musí spĺňať podmienky uvedené v odseku 1 po celý čas platnosti licencie, avšak táto úprava neovplyvňuje licencie vydané zdravotníckym pracovníkom podľa osobitného predpisu, čím sa rešpektuje špecifická regulácia v tejto oblasti.

K § 37

Ustanovuje sa obsah žiadosti o vydanie licencie. Vymedzujú sa údaje, ktoré musí žiadosť o vydanie licencie obsahovať a ďalšie doklady, ktoré musí žiadateľ predložiť spolu so žiadosťou o vydanie licencie. Predloženie osvedčených kópií dokladov o vlastnej odbornej spôsobilosti alebo o ustanovení odborného garanta je nevyhnutné pre overenie, že žiadateľ spĺňa odborné predpoklady pre výkon alebo poskytovanie psychologickej a psychoterapeutickej činnosti. Ak tieto doklady neboli predložené už pri registrácii, je potrebné ich doložiť pri žiadosti o licenciu. Doklad o zdravotnej spôsobilosti, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace, je ďalšou kľúčovou podmienkou, ktorá zabezpečuje, že žiadateľ fyzická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ je fyzicky a psychicky spôsobilý vykonávať činnosti podľa tohto zákona. Tento doklad má za cieľ chrániť verejnosť pred osobami, ktoré by mohli byť nespôsobilé na vykonávanie špecializovaných činností z dôvodu zmeny zdravotného stavu. Požaduje sa aj doloženie dokladu o bezúhonnosti.

K § 38

Ustanovujú sa podmienky pre vydanie licencie komorou. Zároveň sa upravuje poplatok spojený s vydaním licencie, ktorý slúži ako príjem komory.

V prípade, že žiadateľ nesplní podmienky na vydanie licencie podľa § 36, komora je povinná rozhodnutím žiadosť zamietnuť. Tento mechanizmus zabezpečuje transparentnosť rozhodovacieho procesu a ochranu pred neoprávneným vydávaním licencií. Platnosť licencie nie je časovo obmedzená, pokiaľ žiadateľ spĺňa podmienky. Neurčitá doba platnosti licencie znižuje administratívnu záťaž a poskytuje stabilitu a právnu istotu pre držiteľov licencie, ktorí môžu svoje povolenie na vykonávanie činnosti uplatňovať bez potreby častých obnovovacích procesov.

Ďalej sa ustanovuje, že licencia nemôže byť prevedená na inú fyzickú alebo právnickú osobu. Tento mechanizmus je nevyhnutný pre zabezpečenie integrity licenčného systému a zabránenie tomu, aby licencia bola použitá nelegitímnym spôsobom alebo aby jej držiteľ mohol svojím rozhodnutím preniesť zodpovednosť na iný subjekt.

K § 39

Ustanovuje sa spôsob a podmienky zmeny údajov v licencii, ktoré sú potrebné na zabezpečenie aktuálnosti a správnosti údajov zaznamenaných v licencii a v registri licencií. Pravidlá o zmene údajov zabezpečujú, že všetky dôležité informácie o držiteľovi licencie sú v registri menené

v súlade so zákonom. Komora vyznačí zmenu údajov uvedených v licencii na základe oznámenia držiteľa licencie, pokiaľ ide o zmenu mena, priezviska, miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, zmenu titulu alebo zmenu názvu alebo sídla právnickej osoby. Týmto spôsobom sa zabezpečuje, že licencia vždy obsahuje aktuálne a správne údaje o jej držiteľovi, pričom tieto zmeny nevyžadujú vydanie nového rozhodnutia. Komora vyznačí tieto zmeny priamo do licencie do pracovných 30 dní od ich oznámenia. Komora zároveň bezodkladne vyznačí zmenu údajov v registri. Prílohou oznámenia o zmene údajov musí byť doklad preukazujúci túto zmenu, čo poskytuje právnu istotu a umožňuje overenie pravdivosti a správnosti oznámených informácií.

Osobitne sa ustanovuje povinnosť fyzickej osoby bezodkladne oznámiť komore údaje rozhodujúce pre dočasné pozastavenie licencie alebo jej zrušenie. Táto povinnosť je nevyhnutná pre ochranu verejného záujmu, pretože umožňuje komore včas reagovať na zmeny, ktoré by mohli ovplyvniť schopnosť držiteľa licencie vykonávať činnosť v súlade s právnymi predpismi.

K § 40

Upravujú sa podmienky a postupy vzťahujúce sa k dočasnému pozastaveniu licencie. Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť, aby licencie boli pozastavené vo všetkých prípadoch, keď držiteľ licencie nespĺňa požiadavky potrebné na vykonávanie alebo poskytovanie činnosti podľa tohto zákona alebo ak držiteľ licencie sám požiada o dočasné pozastavenie licencie.

Licenciu komora dočasne pozastaví, ak držiteľ licencie má dočasný zákaz výkonu psychologickej alebo psychoterapeutickej činnosti, má dočasne pozastavenú registráciu alebo nesplnil podmienku ďalšieho vzdelávania podľa § 24 ods. 9.

Komora pozastavuje licenciu z dôvodu dočasného zákazu výkonu psychologickej alebo psychoterapeutickej činnosti len na čas, počas ktorého tento zákaz trvá, aby sa zamedzilo dlhodobému zákazu výkonu činnosti aj po tom, čo dôvody na pozastavenie licencie pominú.

Komora pozastaví licenciu len na dobu a v rozsahu, ktoré určil držiteľ licencie v žiadosti. V prípade dočasného pozastavenia licencie z dôvodu dočasného zákazu výkonu činnosti alebo dočasného pozastavenia registrácie, sa licencia pozastavuje v celom rozsahu. Podobne sa postupuje, ak dôjde k pozastaveniu licencie z dôvodu nesplnenia požiadavky ďalšieho vzdelávania.

Rozhodnutie o dočasnom pozastavení licencie musí obsahovať aj spôsob a lehotu na odstránenie zistených nedostatkov alebo vykonanie uložených opatrení, ak sa licencia pozastavila z dôvodu nesplnenia podmienok ďalšieho vzdelávania.

K § 41

Ustanovujú sa právne vzťahy a podmienky súvisiace so zrušením licencie. Zrušenie licencie je právnym aktom, ktorý má za cieľ ochrániť verejný záujem a zabezpečiť, aby osoby vykonávajúce špecializované alebo certifikované činnosti spĺňali požiadavky stanovené zákonom. Komora má povinnosť zrušiť osobe licenciu, ak o zrušenie požiada, ak prestane spĺňať podmienky na vydanie licencie, opakovane porušil alebo ak držiteľ opakovane porušil povinnosti podľa tohto zákona alebo mal opakovane uložené disciplinárne opatrenie podľa § 43 ods. 3 písm. c) alebo bol vylúčený z

komory podľa § 43 ods. 3 písm. d). Dvojročná lehota na vydanie novej licencie zaručuje, že osoby, ktoré sa dopustili vážnych porušení, nebudú mať možnosť okamžite obnoviť výkon svojej činnosti.

K § 42

Ustanovuje sa, že licencia automaticky zaniká smrťou fyzickej osoby alebo jej vyhlásením za mŕtvu a to ku dňu smrti alebo ku dňu vyhlásenia za mŕtveho. Ak fyzická osoba, ktorá zomrie, nemôže vykonávať činnosti spojené s licenciou. Takisto vyhlásenie osoby za mŕtvu (čo je právny akt, ktorý stanoví súd) vedie k rovnakému výsledku, pretože ide o situáciu, v ktorej sa právny subjekt nemôže ďalej zúčastňovať na právnych vzťahoch, vrátane výkonu profesie. Analogické účinky má prípad zániku právnickej osoby. Ide o právne udalosti, ktoré zásadným spôsobom menia právny stav držiteľa licencie, a tým aj schopnosť vykonávať činnosť, na ktorú bola licencia udelená.

K § 43

Upravujú sa disciplinárne previnenia podľa tohto zákona, ktorých sa možno dopustiť porušením povinností člena komory analogicky k disciplinárnym previneniam členov komory, ktorí sú zdravotnícki pracovníci. Určujú sa tiež druhy a výška sankcií, ktoré možno uložiť ako disciplinárne opatrenie za spáchanie disciplinárneho previnenia, a upravuje sa spôsob ukladania disciplinárnych opatrení. Disciplinárne previnenie je spáchané, ak člen poruší povinnosti podľa § 28 ods. 2. Tieto povinnosti sú zásadné pre riadne fungovanie profesie a jej reguláciu, preto porušenie týchto pravidiel môže mať vážne dôsledky na dôveryhodnosť a profesionálny status člena komory alebo registrovanej osoby.

Poskytovateľ –sa dopustí disciplinárneho previnenia, ak poruší povinnosti podľa § 11, čo jasne definuje zodpovednosť osôb, ktoré sú držiteľmi licencií, a stanovuje, že porušenie povinností uvedených v zákone môže viesť k disciplinárnym opatreniam.

Právnické osoby musia dodržiavať pravidlá rovnako ako fyzické osoby, a preto je dôležité, aby aj oni čelili disciplinárnym dôsledkom za porušenie stanovených povinností.

Upravuje sa taxatívny výpočet možných disciplinárnych opatrení, ktoré komora môže uložiť v prípade disciplinárneho previnenia, medzi ktoré patrí:

−písomné napomenutie, ktoré slúži ako menej závažná sankcia, keď je cieľom upozorniť páchateľa na porušenie povinností a zabrániť opakovaniu takéhoto správania,

−pokuta v rozmedzí od 50 eur do 2 000 eur pre fyzickú osobu a od 50 eur do 10 000 eur pre právnickú osobu, pričom tieto pokuty sú dostatočne flexibilné, aby sa mohli prispôsobiť závažnosti previnenia.

−podmienečné vylúčenie z komory na obdobie až dvoch rokov za opakované porušenie povinnosti; táto sankcia slúži ako varovanie, že ďalšie porušenie môže viesť k trvalému vylúčeniu z komory,

−vylúčenie z komory, ktoré je najprísnejšou sankciou a je určené pre prípady, keď člen komory poruší závažné povinnosti alebo ak sa v minulosti dopustil rovnakého previnenia, za ktoré už bolo uložené disciplinárne opatrenie.

Ustanovuje sa, že uložené peňažné pokuty sú príjmom komory. Tým sa zabezpečuje, že finančné prostriedky získané z disciplinárnych opatrení sa využijú na administratívne účely komory, čím sa podporuje riadna činnosť komory.

Zároveň sa ustanovujú kritériá, ktoré komora zohľadní pri určení druhu a výšky disciplinárneho opatrenia. Medzi tieto kritériá patrí závažnosť porušenej povinnosti, spôsob spáchania previnenia, jeho následky, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, miera zavinenia a osobnosť páchateľa. Tieto faktory dávajú komore flexibilitu pri určovaní vhodnej sankcie a umožňujú prispôsobenie disciplinárneho opatrenia konkrétnemu prípadu. Zohľadnenie predchádzajúcich disciplinárnych opatrení tiež znamená, že opakované previnenia budú sankcionované prísnejšie.

Umožňuje sa, aby sa od uloženia disciplinárneho opatrenia upustilo v prípade, že ten, proti ktorému je vedené disciplinárne konanie, priznal svoju vinu, ľutuje svoje konanie a vzhľadom na jeho predchádzajúcu prax je možné dôvodne očakávať nápravu bez ďalších disciplinárnych krokov. Tento odstavec umožňuje komore aplikovať tzv. zmierňujúci faktor v prípadoch, kde páchateľ prejaví úprimnú ľútosť a je ochotný napraviť svoje správanie. Tento prístup môže viesť k rehabilitácii páchateľa, ak jeho predchádzajúca prax alebo správanie naznačujú, že ide o ojedinelý prípad.

Ustanovuje sa subjektívna a objektívna lehoty, v rámci ktorých je možné stíhať člena komory za disciplinárne previnenie Tento časový rámec zohľadňuje potrebu zistiť a vyšetriť porušenie povinnosti, pričom zároveň zabezpečuje, že disciplinárne opatrenia nebudú uložené po neprimerane dlhom čase, čo by mohlo naraziť na zásady právnej istoty. Tento časový rámec zohľadňuje potrebu zistiť a vyšetriť porušenie povinnosti, pričom zároveň zabezpečuje, že disciplinárne opatrenia nebudú uložené po neprimerane dlhom čase, čo by mohlo naraziť na zásady právnej istoty.

Disciplinárne konanie je dvojstupňovým konaním, kde v prvom stupni koná komora a odvolacím orgánom je prezident komory.

K § 44

Vzhľadom na celkovú skladbu zákona, ktorý rozširuje pôsobnosť Slovenskej komory psychológov, sa ustanovuje, že disciplinárna komisia komory zriadená na základe osobitného predpisu vykonáva disciplinárnu právomoc aj podľa návrhu zákona ako lex specialis. Ustanovenia týkajúce sa disciplinárneho konania upraveného zákonom č. 578/2004 Z. z. vykonávaného vo vzťahu k zdravotníckym pracovníkom sa použijú aj v prípade výkonu disciplinárnych právomocí komory vo vzťahu k členovi komory, ktorý nie je zdravotníckym pracovníkom.

K § 45 a 46

Ustanovuje sa, že doterajšie vnútorné predpisy komory a uznesenia orgánov komory sú pre členov záväzné. Vykonateľné rozhodnutie komory o uložení peňažnej pokuty ako disciplinárneho opatrenia je podkladom pre vykonanie exekúcie a je príjmom komory. Psychológovia, ktorí vykonávajú psychologickú činnosť v iných rezortoch ako je rezort zdravotníctva, sa registrujú v dobrovoľne, preto nie je potrebné upravovať prechodné obdobie, do ktorého sa majú zaregistrovať podľa tohto zákona.

Ďalej sa ustanovuje, že základným procesným predpisom pre konania a rozhodovanie komory je správny poriadok a návrh zákona len dopĺňa niektoré procesné ustanovenia, ktoré je špecificky potrebné upraviť.

V rámci prechodných ustanovení sa vytvára priestor pre existujúcu komoru, ktorej pôsobnosť sa rozširuje, upraviť si vnútorné záležitosti, zosúladiť vnútorné predpisy komory a zvolať snem po očakávanej registrácii osôb na základe tohto zákona tak, aby bolo možné zlegitimizovať všetkými aj novými účastníkmi členu fungovanie komory s rozšírenou pôsobnosťou.

K § 47

Zrušuje sa doterajší zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z. z. a zákona č. 360/2024 Z. z., ktorý je ako pôvodná právna úprava výkonu psychologickej činnosti v podmienkach samostatnej Slovenskej republiky konzumovaný navrhovanou právnou úpravou, predovšetkým z pohľadu dosiahnutia vzdelania všeobecne akceptovateľného a potrebného na výkon činnosti psychológa v podmienkach Slovenskej republiky.

K prílohe č. 1

Etický kódex je základným dokumentom, ktorý ustanovuje etické princípy a normy pre výkon profesie. Je v záujme komory a jej členov, aby dodržiavali vysoké etické štandardy nadväzujúce na stanoviská komory, ktoré je oprávnená na základe navrhovanej právnej úpravy vydávať k etickým otázkam a ktoré sú nevyhnutné pre riešenie morálnych a etických dilem, ktoré môžu vzniknúť v praxi. Komora týmto spôsobom poskytuje svojim členom vedenie a podporu pri dodržiavaní etických zásad. Ide o sumár zásad, ktoré je potrebné zo strany registrovanej osoby uplatňovať pri výkone povolania rešpekt ku každému ako individuálnej osobnosti s potrebou zachovania dôstojnosti, má byť integrálnou súčasťou každej úrovne poskytovaných služieb.

K prílohe č. 2

V záujme zachovania zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k výške poplatkov určenej osobitným predpisom (zákon č. 578/2004 Z. z.) upravujúcim výšku poplatkov za registráciu zdravotníckych pracovníkov - psychológov v komore sa upravuje rovnaká výška poplatkov za zápis do registra, ročného poplatku za zápis a poplatku za vydanie licencie aj podľa tohto zákona, ktorá bude uplatňovaná vo vzťahu k registrácii registrovaných osôb, ktoré nie sú zdravotníckymi pracovníkmi.

K Čl. II

Legislatívno-technická úprava v rámci poznámky pod čiarou, za účelom sprehľadnenia dotknutého zákonného ustanovenia, v ktorom sa odkaz na túto poznámku pod čiarou nachádza, tak, aby sa odstránila potenciálna zmätočnosť jeho výkladu v kontexte dotknutej poznámky pod čiarou.

Dopĺňa sa kompetencia ministerstva zdravotníctva regulovať povolania a činnosti zamerané alebo majúce nie nevýznamný dopad na ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia v záujme ochrany

obyvateľstva Slovenskej republiky pred nesprávnym zaobchádzaním, ako aj pred rizikami, ktoré môžu vzniknúť z neodborného zásahu.

K Čl. III

V nadväznosti na navrhovanú právnu úpravu správy výkonu psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti Slovenskou komorou psychológov obsiahnutej v čl. I (§ 25 až 36) sa primerane precizujú stanovenia upravujúce pôsobnosť a postavenie Slovenskej komory psychológov v zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým je stavovská organizácia zriadená tak, aby mohla v rámci rozšírenej pôsobnosti vykonávať činnosti, ktoré sú predmetom Reformy 1 Komponentu 12 Plánu obnovy a odolnosti.

K Čl. IV a k Čl. V,

V nadväznosti na právnu úpravu zavádzanú v čl. I, v rámci ktorej sa upravuje výkon psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti psychológmi pôsobiacich aj v oblastiach výkonu mimo rezort zdravotníctva, sa navrhovaným znením zosúlaďuje navrhnutá právna úprava s príslušným právnym predpisom.

K Čl. VI

S ohľadom na plnenie míľnikov Plánu obnovy a odolnosti v rámci Komponentu 12 sa navrhuje účinnosť dňa 1. júla 2025.

V Bratislave, 5. marca 2025

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Kamil Šaško

minister zdravotníctva Slovenskej republiky