DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Základnými právnymi aktmi Európskej únie, ktoré upravujú riešenie krízových situácií bánk, resp. rámec pre riešenie krízových situácií bánk na účinné riadenie bankových kríz a zníženie ich negatívneho vplyvu na finančnú stabilitu a verejné financie, boli doteraz smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) (BRRD) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1) (SRM).

Tieto opatrenia boli prijaté ako reakcia na finančnú krízu, ktorá vypukla v rokoch 2007 – 2008. Neexistencia vhodných rámcov na riadenie a riešenie krízových situácií vlády po celom svete donútila v dôsledku finančnej krízy zachraňovať banky. Následný vplyv na verejné financie, ako aj nežiaduci stimul socializácie nákladov zlyhania bánk zdôraznil, že je nevyhnutný iný prístup k riadeniu bankových kríz a ochrane finančnej stability. Základným kameňom nového rámca pre riešenie krízových situácií je „nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov“, ktorý pozostáva z odpísania dlhu alebo konverzie dlhových pohľadávok alebo iných záväzkov na vlastný kapitál podľa vopred stanovenej hierarchie. Tento nástroj možno použiť na absorbovanie strát a vnútornú rekapitalizáciu inštitúcie, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, s cieľom obnoviť jej životaschopnosť. Namiesto daňovníkov budú preto musieť niesť záťaž zlyhania inštitúcie akcionári a iní veritelia.

Smernica BRRD bola transponovaná do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V nadväznosti na vyhodnotenie jednotlivých súčastí a potreby riešiť zostávajúce nedostatky regulačného rámca bola uskutočnená revízia existujúceho regulačného rámca prostredníctvom balíka opatrení na zníženie rizika, ktorý Európsky parlament a Rada prijali 20. mája 2019 a ktorý bol uverejnený v úradnom vestníku 7. júna 2019. Uvedený balík zahŕňal okrem iného zmeny rámca Európskej únie pre riešenie krízových situácií bánk prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019) (BRRD), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/877 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 226 – 252) (SRMR), a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné

riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 1 – 225) (CRR). Touto reformou sa v Európskej únii zaviedla medzinárodná norma týkajúca sa celkovej kapacity na absorpciu strát (norma TLAC) pre globálne systémovo významné inštitúcie (G-SII), ktorú prijala Rada pre finančnú stabilitu (FSB) v novembri 2015, a posilnilo sa uplatňovanie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) pre všetky inštitúcie usadené v Európskej únii.

Norma TLAC si vyžaduje, aby G-SII mali v držbe dostatočnú sumu záväzkov s veľmi vysokou kapacitou absorbovať straty (teda použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov) na účely zaistenia plynulej a rýchlej absorpcie strát a rekapitalizácie v prípade riešenia krízových situácií. Pri vykonávaní normy TLAC v práve Európskej únie, konkrétne prostredníctvom zmien nariadenia CRR, sa zohľadnila existujúca minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) špecifická pre jednotlivé inštitúcie stanovená v smernici BRRD. Oba súbory pravidiel sú navyše úzko prepojené, najmä prostredníctvom krížových odkazov na nariadenie CRR, ktoré sú uvedené v smernici BRRD a nariadení SRMR. Napríklad smernica BRRD a nariadenie SRMR sa v súvislosti s výpočtom a vyjadrením MREL vo všeobecnosti opierajú o veľkosť celkovej expozície a celkovú hodnotu rizikovej expozície vypočítanú podľa nariadenia CRR. Uvedené dve požiadavky by sa preto mali chápať ako doplňujúce prvky spoločného rámca. Uvedený revidovaný rámec by mal lepšie zabezpečiť, aby k absorpcii strát a rekapitalizácii inštitúcií dochádzalo prostredníctvom súkromných prostriedkov, pokiaľ sa inštitúcie dostanú do finančných ťažkostí a následne sa začne riešiť ich krízová situácia. TLAC a MREL sú preto nevyhnutné na účinné riadenie bankových kríz a zníženie ich negatívneho vplyvu na finančnú stabilitu a verejné financie. TLAC sa v Európskej únii začala uplatňovať 27. júna 2019 a revidované pravidlá týkajúce sa MREL 28. decembra 2020.

V súlade s medzinárodnými normami sa v práve Európskej únie uznáva stratégia riešenia krízových situácií v jednom okamihu (SPE) a stratégia riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch (MPE). V rámci stratégie riešenia krízových situácií SPE sa rieši krízová situácia len jedného subjektu skupiny, zvyčajne materskej spoločnosti (ďalej len „subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši“), zatiaľ čo iné subjekty skupiny, zvyčajne prevádzkované dcérske spoločnosti, nepodliehajú opatreniu na riešenie krízovej situácie. Namiesto toho sa straty týchto dcérskych spoločností prevedú na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a kapitál sa presunie na dcérsku spoločnosť. Tým sa zabezpečí, že dcérske spoločnosti budú môcť pokračovať v bezproblémovej prevádzke aj po tom, ako dosiahnu bod, v ktorom nie sú životaschopné. Každý subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, tvorí „skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši“, a to spolu s dcérskymi spoločnosťami, ktoré k nemu patria a ktoré nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši. V rámci stratégie riešenia krízových situácií MPE sa môže riešiť krízová situácia viac ako jedného subjektu bankovej skupiny. Preto môže v rámci bankovej skupiny existovať viac ako jeden subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a teda aj viac ako jedna skupina, ktorej krízová situácia sa rieši. Základnou zásadou prístupu riešenia krízových situácií MPE je umožniť riešenie krízovej situácie danej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, uskutočniteľným a dôveryhodným spôsobom bez toho, aby sa narušila riešiteľnosť krízových situácií iných subjektov a skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, v rámci tej istej konsolidovanej bankovej skupiny.

V revidovanom rámci pre riešenie krízových situácií bánk sa stanovuje, že MREL pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, by sa mala stanoviť na konsolidovanej úrovni

skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši („externá MREL“). Okrem toho sa v uvedenom rámci načrtáva, ako by sa mala kapacita na absorpciu strát a rekapitalizáciu rozdeliť v rámci skupín, ktorých krízová situácia sa rieši („interná MREL“).

Od začiatku uplatňovania revidovaného rámca TLAC/MREL v roku 2019 sa okrem potreby sfunkčnenia nepriameho upisovania nástrojov oprávnených na internú MREL identifikovali niektoré ďalšie problémy súvisiace s riešením krízových situácií. Tieto otázky sa týkajú najmä regulačného zaobchádzania so skupinami G-SII so stratégiou riešenia krízových situácií MPE vrátane tých skupín s touto stratégiou, ktoré majú dcérske spoločnosti v tretích krajinách.

Na riešenie uvedených otázok sú potrebné určité cielené zmeny špecifických aspektov BRRD týkajúcich sa zaobchádzania so skupinami G-SII so stratégiou riešenia krízových situácií MPE vrátane tých skupín s touto stratégiou, ktoré majú dcérske spoločnosti v tretích krajinách a lepšie tak zosúladiť so zaobchádzaním opísaným v norme TLAC. Pomohlo by to zabezpečiť, aby v prípade riešenia krízových situácií každý subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a skupina patriaca k uvedeným G-SII mohli naďalej vykonávať kritické funkcie bez rizika šírenia negatívnych vplyvov. Navrhovanými zmenami by sa nezmenila celková štruktúra rámca, ale zabezpečilo by sa riadne uplatňovanie TLAC a MREL.

Z preskúmania, ktoré vykonala Komisia, vyplynulo, že vzhľadom na ciele, ktoré sa sledujú pravidlami pre internú MREL, by bolo vhodné a primerané povoliť orgánom pre riešenie krízových situácií, aby stanovili internú MREL na konsolidovanom základe pre širší rozsah subjektov, než je rozsah subjektov vyplývajúci z uplatňovania smernice 2014/59/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 806/2014, pričom takýto širší rozsah zahŕňa inštitúcie a subjekty, ktoré nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, ale sú dcérskymi spoločnosťami subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, a ktoré ovládajú iné dcérske spoločnosti (ďalej len „sprostredkovateľské subjekty“) v rámci tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. Bol by to prípad najmä tých bankových skupín, na čele ktorých stojí holdingová spoločnosť. V takýchto prípadoch sprostredkovateľské subjekty prirodzene centralizujú vnútroskupinové expozície a usmerňujú zdroje oprávnené na internú MREL, ktoré boli vopred pripravené subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši. Vzhľadom na takúto štruktúru by mohli byť takéto sprostredkovateľské subjekty platnými pravidlami odpočtu neprimerane postihnuté. Komisia takisto dospela k záveru, že rámec pre MREL by bol primeranejší úpravou pravidiel o rozsahu expozícií, ktoré je sprostredkovateľský subjekt povinný odpočítať, ak sú tieto expozície voči likvidačnému subjektu, na ktorý sa nevzťahuje rozhodnutie určujúce MREL. V týchto prípadoch sa neočakáva, že vo vzťahu k týmto likvidačným subjektom sa budú musieť vykonávať právomocí na odpísanie a konverziu. Subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, však naopak bude musieť rekapitalizovať v prípade ťažkostí alebo zlyhania ostatné subjekty skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. Potrebné zdroje oprávnené na MREL by preto mali byť k dispozícii na všetkých úrovniach skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a ich dostupnosť na účely absorpcie strát a rekapitalizácie by sa mala zabezpečiť prostredníctvom mechanizmu odpočtov. Komisia tak vo svojom preskúmaní dospela k záveru, že sprostredkovateľské subjekty by mali aj naďalej odpočítavať celú sumu svojich podielov vo forme zdrojov oprávnených na internú MREL emitovaných ostatnými nelikvidačnými subjektmi tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.

Návrhom zákona sa do slovenského právneho poriadku implementuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1174 z 11. apríla 2024, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o určité aspekty minimálnej požiadavky

na vlastné zdroje a oprávnené záväzky a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2036 z 19. októbra 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o prudenciálne zaobchádzanie s globálnymi systémovo významnými inštitúciami so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch a metódy nepriameho upisovania nástrojov oprávnených na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

Konkrétne pôjde o nasledovné úpravy v novele zákona:

•Stanovenie, že G-SII so stratégiou riešenia krízových situácií, v rámci ktorej by sa mohla riešiť krízová situácia viac ako jedného subjektu skupiny (ďalej len „stratégia riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch“), vypočítajú svoju požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky založenú na riziku na základe teoretického predpokladu, že sa bude riešiť krízová situácia len jedného subjektu skupiny, pričom straty a potreby rekapitalizácie akýchkoľvek dcérskych spoločností tejto skupiny sa prevedú na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši (ďalej len „stratégia riešenia krízových situácií v jednom okamihu“). Podobná požiadavka je stanovená v súvislosti s dodatočnou požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorú môžu uložiť orgány pre riešenie krízových situácií. V súlade s normou TLAC sa v uvedených výpočtoch zohľadňujú všetky subjekty z tretích krajín, ktoré sú súčasťou G-SII a ktoré by boli subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, keby boli usadené v Európskej únii.

•Nastavenie pravidiel, podľa ktorých nesmie byť súčet skutočných požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky G-SII so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch nižší ako teoretická požiadavka tejto skupiny v rámci stratégie riešenia krízových situácií v jednom okamihu. S cieľom zosúladiť ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 575/2013 s ustanoveniami smernice 2014/59/EÚ sa vo výpočte zohľadňujú aj všetky subjekty z tretích krajín, ktoré sú súčasťou G-SII a ktoré by boli subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, keby boli usadené v Európskej únii.

•Podľa súčasného rámca sa pre subjekty vyčlenené na likvidáciu, MREL vo väčšine prípadov stanovuje na sumu potrebnú na absorpciu strát, ktorá zodpovedá požiadavkám na vlastné zdroje. V takýchto prípadoch MREL nezahŕňa žiadnu dodatočnú požiadavku priamo súvisiacu s rámcom riešenia krízových situácií pre likvidačný subjekt. To znamená, že likvidačný subjekt môže v plnej miere splniť MREL tak, že splní požiadavky na vlastné zdroje, a že osobitné rozhodnutie Rady pre riešenie krízových situácií určujúcu MREL neprispieva zmysluplným spôsobom k riešiteľnosti krízovej situácie uvedeného subjektu. Z takéhoto rozhodnutia vyplýva pre orgán pre riešenie krízových situácií, ako aj pre likvidačný subjekt mnoho procedurálnych povinností, no neprispieva to v zodpovedajúcej miere k lepšej riešiteľnosti krízovej situácie. Rada pre riešenie krízových situácií by preto nemala určiť MREL pre likvidačné subjekty. Rámec pre MREL by sa mal uplatňovať na základe kritérií, ktorými sa zabezpečí, aby sa subjekt kvalifikoval ako likvidačný subjekt konzistentne v celej Únii. Rada pre riešenie krízových situácií by preto mala zabezpečiť konzistentné uplatňovanie nových ustanovení týkajúcich sa likvidačných subjektov na tie subjekty, ktoré sú súčasťou cezhraničnej skupiny, najmä ak skupinu tvoria subjekty nachádzajúce sa v bankovej únii a mimo nej.

•Súčasťou návrhu sú aj legislatívne úpravy súvisiace s dosiahnutím plnej transpozície smernice 2014/59/EÚ o ozdravení a riešení krízových situácií, ako aj ďalšie úpravy technického charakteru vyplývajúce z aplikačnej praxe a to nielen zákona 371/2014 Z.

z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Návrh zákona nebude predložený na vnútrokomunitárne pripomienkovanie Európskej centrálnej banke podľa čl. 16 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a podľa rozhodnutia Rady č. 98/415/ES o poradení sa s Európskou centrálnou bankou a vnútroštátnymi orgánmi o návrhu právnych predpisov, keďže sa ním implementujú právne predpisy Európskej únie.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, ani negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana, na informatizáciu a tiež nemá vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“)

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

•Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2036 z 19. októbra 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o prudenciálne zaobchádzanie s globálnymi systémovo významnými inštitúciami so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch a metódy nepriameho upisovania nástrojov oprávnených na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

•smernice Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1174 z 11. apríla 2024, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o určité aspekty minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

•transpozičný deficit pri niektorých ustanoveniach smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012

Termín začiatku a ukončenia PPK

Na základe konzultácií s MH SR PPK nebolo potrebné uskutočniť

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

október 2024

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

november 2024

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Dôvodom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) je v prvom rade implementácia Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2036 z 19. októbra 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o prudenciálne zaobchádzanie s globálnymi systémovo významnými inštitúciami so stratégiou riešenia

krízových situácií vo viacerých okamihoch a metódy nepriameho upisovania nástrojov oprávnených na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky a smernica Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1174 z 11. apríla 2024, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o určité aspekty minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky s cieľom riešiť pretrvávajúce nedostatky regulačného rámca a vykonať niektoré zostávajúce prvky reformy globálnych finančných služieb, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie odolnosti inštitúcií pôsobiacich na finančnom trhu.

Súčasťou návrhu sú aj legislatívne úpravy spočívajúce v spresnení niektorých platných ustanovení s cieľom reagovať na poznatky a skúsenosti z aplikačnej praxe. Jedná sa o úpravy technického charakteru, ktoré neprinášajú do praktického fungovania zásadné zmeny.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Hlavným cieľom predmetnej úpravy je implementovať do slovenského legislatívneho rámca smernice, ktoré riešia pretrvávajúce nedostatky regulačného rámca a vyriešiť tak niektoré zostávajúce nedostatky reformy globálnych finančných služieb, ktoré je nevyhnutné vykonať s cieľom zabezpečenia odolnosti inštitúcií pôsobiacich na finančnom trhu. Táto povinnosť transpozície vyplýva Slovenskej republike z jej členstva v Európskej únii.

Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré zavádza návrh zákona, patria:

•Stanovenie, že G-SII (globálne systémovo významné inštitúcie) so stratégiou riešenia krízových situácií, v rámci ktorej by sa mohla riešiť krízová situácia viac ako jedného subjektu skupiny (ďalej len „stratégia riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch“), vypočítajú svoju požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky založenú na riziku na základe teoretického predpokladu, že sa bude riešiť krízová situácia len jedného subjektu skupiny, pričom straty a potreby rekapitalizácie akýchkoľvek dcérskych spoločností tejto skupiny sa prevedú na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši (ďalej len „stratégia riešenia krízových situácií v jednom okamihu“). Podobná požiadavka je stanovená v súvislosti s dodatočnou požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorú môžu uložiť orgány pre riešenie krízových situácií. V súlade s normou týkajúcou sa celkovej kapacity na absorpciu strát pre G-SII (norma TLAC) sa v uvedených výpočtoch zohľadňujú všetky subjekty z tretích krajín, ktoré sú súčasťou G-SII a ktoré by boli subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, keby mali sídlo v Európskej únii.

s rámcom riešenia krízových situácií pre likvidačný subjekt. To znamená, že likvidačný subjekt môže v plnej miere splniť MREL tak, že splní požiadavky na vlastné zdroje, a že osobitné rozhodnutie Rady pre riešenie krízových situácií určujúcu MREL neprispieva zmysluplným spôsobom k riešiteľnosti krízovej situácie uvedeného subjektu. Z takéhoto rozhodnutia vyplýva pre orgán pre riešenie krízových situácií, ako aj pre likvidačný subjekt mnoho procedurálnych povinností, no neprispieva to v zodpovedajúcej miere k lepšej riešiteľnosti krízovej situácie. Rada pre riešenie krízových situácií by preto nemala určiť MREL pre likvidačné subjekty. Rámec pre MREL by sa mal uplatňovať na základe kritérií, ktorými sa zabezpečí, aby sa subjekt kvalifikoval ako likvidačný subjekt konzistentne v celej Únii. Rada pre riešenie krízových situácií by preto mala zabezpečiť konzistentné uplatňovanie nových ustanovení týkajúcich sa likvidačných subjektov na tie subjekty, ktoré sú súčasťou cezhraničnej skupiny, najmä ak skupinu tvoria subjekty nachádzajúce sa v bankovej únii a mimo nej.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

banky a pobočky zahraničných bánk (27)

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Alternatívne riešenia neboli zvažované

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Ide o transpozíciu smernice. V prípade neuskutočnenia transpozície by mohli Slovenskej republiky hroziť sankcie zo strany Európskej únie.

Nulovým variantom je netransponovanie smerníc, čím by Slovenská republika nesplnila svoje povinnosti a vystavila sa tak nebezpečenstvu začatia konania podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) pre nesplnenie zmluvných povinností (infringement proceedings). Vzhľadom na vyššie uvedené, alternatívne riešenia neboli zvažované.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☒ Áno ☐ Nie

V rámci predkladaného návrhu zákona dochádza ku goldplatingu typu b) (navýšenie požiadaviek nad rámec minimálnych požiadaviek smernice) v dvoch prípadoch:

1.Čl. 1 ods. 16 smernice (EÚ) 2019/879 v platnom znení, ktorým sa mení čl. 44a ods. 2 písm. b) smernice 2014/59/EÚ v platnom znení stanovuje podmienku, že prvotná investícia do jedného alebo viacerých nástrojov záväzkov je aspoň 10 000 eur. Transpozičné opatrenie v § 31j ods. 2 písm. b) návrhu zákona túto podmienku vzťahuje na sumu najmenej 30 000 eur.

Cieľom zvýšenia nominálnej hodnoty oprávnených záväzkov určených na predaj neprofesionálnym klientom je zvýšiť ochranu neprofesionálnych klientov. Úlohou rezolučného orgánu je odstraňovať akékoľvek prekážky riešiteľnosti krízovej situácie. Po zvážení trhových podmienok rezolučný orgán dospel k záveru, že zvýšením prvotnej investície podporí zamedzenie predaja týchto nástrojov masovému retailu efektívnejšie ako je tomu v prípade súčasnej výšky prvotnej investície. Pokiaľ ide o výšku sumy prvotnej investície, je potrebné uviesť, že u niektorých EU krajín táto predstavuje až 50 000 Eur. Z legislatívneho hľadiska možno nájsť isté vodítko pre limity určenia výšky v čl. 44a ods. 5 BRRD, podľa ktorého môžu členské štáty stanoviť pre oprávnené záväzky nominálnu hodnotu aspoň 50 000 Eur, pričom zohľadnia trhové podmienky a prax daného členského štátu, ako aj existujúce opatrenia na ochranu spotrebiteľov v jurisdikcii daného členského štátu. Zároveň poukazujeme na to, že otázka navýšenia prvotnej investície na 30 000 eur je v súčasnosti diskutovaná aj v rámci revízie rámca krízového riadenia, z čoho vyplýva, že tento prístup by mal byť v budúcnosti minimálnym štandardom. Navýšenie prvotnej investície má navyše pozitívny vplyv nielen na ochranu spotrebiteľa, ale je dôležité aj z pohľadu zabezpečenia riešiteľnosti krízovej situácie bánk, čo je kľúčovým cieľom rezolučného rámca.

2.Čl. 1 ods. 33 smernice (EÚ) 2019/879 v platnom znení, ktorým sa mení čl. 71a ods. 2 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení bola využitá možnosť pre členské štáty vyžadovať „aby materské spoločnosti v Únii zabezpečili, že ich dcérske spoločnosti z tretích krajín zahrnú do finančných zmlúv uvedených v odseku 1podmienky, ktorými sa vylúči, aby uplatnenie právomoci orgánu pre riešenie krízových situácií pozastaviť alebo obmedziť práva a povinnosti materskej spoločnosti z Únie v súlade s odsekom 1 predstavovalo platný dôvod na ukončenie, pozastavenie, zmenu, čisté zúčtovanie, vykonanie vzájomného započítania práv alebo vymáhanie záložného práva týkajúce sa týchto zmlúv“.

V roku 2020 bolo na základe uskutočnených diskusií s Národnou bankou Slovenska rozhodnuté u uplatnení využitia predmetných ustanovení smernice do legislatívneho rámca Slovenskej republiky. Bolo to hlavne z dôvodu zachovania konzistentného prístupu ku všetkým finančným inštitúciám, vrátane inštitúcií z tretích krajín ohľadom právomocí rady pre riešenie krízových situácií pozastaviť alebo obmedziť práva a povinnosti stanovené v smernici. V čase vykonania transpozície tohto ustanovenia v roku 2020, nebola stanovená požiadavka vykazovania goldplatingu v tabuľkách zhody, preto táto úprava v tabuľkách zhody absentovala z dôvodu formálnych úprav časti predmetného ustanovenia bolo v rámci legislatívneho procesu poukázané na potrebu identifikácie goldplatingu typu b) v tabuľkách zhody).

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Návrh novely zákona, predstavuje úpravu rôznych právnych vzťahov na finančnom trhu. Vzhľadom na relatívne dobrý stav slovenského bankového sektora a už existujúcu požiadavku na vytváranie minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje neočakávame žiadne dopady na banky vyplývajúce zo zmien v existujúcich pravidlách. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že navrhované zmeny vplývajú na obmedzenie rizika a predchádzanie vzniku krízových situácií na finančnom trhu. Súbor navrhovaných opatrení zvyšuje efektivitu finančných inštitúcií, čím prispieva k ich odolnosti voči možným krízovým situáciám a prispieva k zvýšeniu stability finančného trhu Slovenskej republiky.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ing. Roman Chandoga, PhD.

02/5958 2517,

roman.chandoga@mfsr.sk

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Ing. Lucia Ciráková

02/5958 2539,

lucia.cirakova@mfsr.sk

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2036 z 19. októbra 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o prudenciálne zaobchádzanie s globálnymi systémovo významnými inštitúciami so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch a metódy nepriameho upisovania nástrojov oprávnených na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

Smernica Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1174 z 11. apríla 2024, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o určité aspekty minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-čl. 3 ods. 1 písm. b), čl. 4, čl. 26 ods. 2, čl. 56 až 66, čl. 107 až 109 a čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6. 2016) v platnom znení.

b)v sekundárnom práve

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1174 z 11. apríla 2024, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o určité aspekty minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (Ú. v. EÚ L, 2024/1174, 22. 4. 2024), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2036 z 19. októbra 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o prudenciálne zaobchádzanie s globálnymi systémovo významnými inštitúciami so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch a metódy nepriameho upisovania nástrojov oprávnených na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2022), gestori: MF SR, NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestori: NBS, MS SR,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2399 z 12. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o postavenie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017) gestor: MF SR, spolugestori: MS SR,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a

ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení, gestori: MF SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení, gestori: MF SR, NBS,

-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/763 z 23. apríla 2021, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy na uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o podávanie správ na účely dohľadu a zverejňovanie informácií o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (Ú. v. EÚ L 168, 12.5.2021) v platnom znení, gestori: MF SR, NBS.

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

- rozsudok Súdneho dvora vo veci C-414/18, Iccrea Banca SpA Istituto Centrale del Credito Cooperativo proti Banca d’Italia, [2019].

Výrok rozhodnutia

Článok 103 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012, a článok 5 ods. 1 písm. a) a f) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií, sa majú vykladať v tom zmysle, že záväzky, ktoré sú výsledkom transakcií medzi bankou druhého stupňa a členmi skupiny, ktorú tvorí s družstevnými bankami, ktorým poskytuje rôzne služby bez toho, aby ich kontrolovala, a nepokrývajúce úvery poskytnuté na nesúťažnom a neziskovom základe s cieľom podporiť ciele verejnej politiky ústrednej alebo regionálnej štátnej správy členského štátu, nie sú vylúčené z výpočtu príspevkov do vnútroštátneho fondu na riešenie krízových situácií uvedených v tomto článku 103 ods. 2.

- rozsudok Súdneho dvora vo veci C-255/18, State Street Bank International GmbH proti Banca d’Italia za účasti Banco delle Tre Venezie SpA, [2019].

Výrok rozhodnutia

1. Pojem „zmena štatútu“ v zmysle článku 12 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií, sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa takú operáciu, o akú ide vo veci samej, v súvislosti s ktorou inštitúcia prestane v priebehu roka podliehať dohľadu národného orgánu pre riešenie krízových situácií v nadväznosti na cezhraničné zlúčenie s jej materskou spoločnosťou, a že v dôsledku toho táto operácia nemá vplyv na povinnosť tejto inštitúcie uhradiť všetky pravidelné príspevky splatné za príslušný príspevkový rok.

2. Článok 12 ods. 2 delegovaného nariadenia 2015/63 sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na situáciu, v ktorej k cezhraničnému zlúčeniu inštitúcie so sídlom v členskom štáte s jej materskou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte a následnému zániku tejto inštitúcie došlo počas roka 2015, hoci vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií ani štátny fond neboli prvým členským štátom ešte formálne vytvorené a príspevky ešte neboli vypočítané.

3. Článok 104 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012, sa má vykladať v tom zmysle, že inštitúcia so sídlom v členskom štáte, ktorá sa zlúčila s materskou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte pred zavedením mimoriadneho príspevku vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií prvého členského štátu, nie je povinná uhradiť tento príspevok.

- rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C‑775/22, C‑779/22 a C‑794/22, M.S.G., N.G.S., A.G.S. (C‑775/22), M.C.S. (C‑779/22), FSC (C‑794/22) proti Banco Santander SA, [2024].

Výrok rozhodnutia

1. Ustanovenia článku 34 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s článkom 53 ods. 1 a 3, ako aj článkom 60 ods. 2 prvým pododsekom písm. b) a c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012, sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia tomu, aby po úplnom odpísaní akcií tvoriacich základné imanie úverovej inštitúcie podliehajúcej postupu riešenia krízovej situácie podali osoby, ktoré nadobudli kapitálové nástroje, ktoré boli konvertované na akcie tejto úverovej inštitúcie, pred prijatím opatrení na riešenia krízovej situácie, proti uvedenej inštitúcii alebo proti subjektu, ktorý je jej právnym nástupcom, žalobu o náhradu škody spôsobenej chybnými a nesprávnymi informáciami poskytnutými v prospekte podľa článku 6 smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/11/ES z 11. marca 2008, alebo žalobu o neplatnosť zmluvy o upísaní týchto kapitálových nástrojov podľa vnútroštátneho práva, ktorá vzhľadom na svoj retroaktívny účinok by viedla k vráteniu protihodnoty pôvodne nadobudnutých kapitálových nástrojov a neskôr konvertovaných na akcie, spolu s úrokmi od dátumu uzavretia tejto zmluvy.

2. Ustanovenia smernice 2014/59, najmä jej článok 34 ods. 1 písm. a) a b), ako aj jej článok 38 sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia tomu, aby po úplnom odpísaní akcií tvoriacich základné imanie úverovej inštitúcie podliehajúcej postupu riešenia krízovej situácie podali osoby, ktoré nadobudli kapitálové nástroje, ktoré boli v rámci tohto postupu konvertované na akcie tejto úverovej inštitúcie, ktoré boli následne prevedené na inú úverovú inštitúciu, proti tejto inej úverovej inštitúcii žalobu o neplatnosť zmluvy o upísaní týchto kapitálových nástrojov podľa vnútroštátneho práva, ktorá by vzhľadom na svoj retroaktívny účinok viedla k vráteniu protihodnoty uvedených kapitálových nástrojov, spolu s úrokmi od dátumu uzavretia tejto zmluvy.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie čl. 2 nariadenia (EÚ) 2022/2036 (čl. 2 novelizuje smernicu 2014/59/EÚ) je stanovená do 15. novembra 2023.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2024/1174 bola stanovená do 13. novembra 2024.

Lehota účinnosti bola ustanovená od 14. novembra 2024.

Lehota na prebratie smernice 2014/59/EÚ v platnom znení bola stanovená do 31. decembra 2014.

Lehota účinnosti bola ustanovená od 1. januára 2015. Ustanovenia prijaté s cieľom riadiť sa požiadavkami hlavy IV kapitoly IV oddielu 5 sa uplatňujú najneskôr od 1. januára 2016.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2019/879 v platnom znení bola stanovená do 28. decembra 2020.

Článok 1 bod 17 tejto smernice sa uplatňuje, pokiaľ ide o článok 45i ods. 3 smernice 2014/59/EÚ, od 1. januára 2024.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2017/2399 bola stanovená do 29. decembra 2018.

Lehota na prebratie smernice 2014/49/EÚ bola stanovená do 3. júla 2015 pokiaľ ide o články 1 až 4, článok 5 ods. 1 písm. d) až k), článok 5 ods. 2, 3 a 4, článok 6 ods. 2 až 7, článok 7 ods. 4 až 9, článok 8 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 7 a 9, článok 9 ods. 2 a 3, články 10 až 16, články 18 a 19 a prílohu I. Pre článok 8 ods. 4 bola stanovená transpozičná lehota do 31. mája 2016.

b)Proti SR bolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260:

- konanie č. INF(2024)2186 v súvislosti s chýbajúcou transpozíciou nariadenia (EÚ) 2022/2036 (novelizácia smernice 2014/59/EÚ).

c)Smernica 2014/59/EÚ v platnom znení bola prebratá do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica (EÚ) 2019/879 v platnom znení bola prebratá do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

Smernica (EÚ) 2017/2399 bola prebratá do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica 2014/49/EÚ bola prebratá do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a)úplne.

Osobitná časť

Čl. I.

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu novely zákona. Z dôvodu doplnenia § 31e je potrebné prečíslovanie odkazov na jednotlivé ustanovenia zákona.

K bodu 2

Legislatívno-technická zmena, oprava nesprávnych odkazov na základe zistení z aplikačnej praxe.

K bodu 3

Ide o transpozíciu čl. 1 ods. 1 smernice (EÚ) 2024/1174, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o určité aspekty minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorá definuje likvidačný subjekt v bode 83aa smernice 2014/59/EÚ.

K bodu 4 a 5

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu novely zákona. Z dôvodu doplnenia § 31e je potrebné prečíslovanie odkazov na jednotlivé ustanovenia zákona.

K bodu 6

Ide o dopracovanie nedostatkov týkajúcich podávania rozkladu proti oceneniu v súlade s článkom 36 ods. 13 smernice 2014/59/EÚ ktoré boli Slovenskej republike vyčítané v rámci kontroly zo strany Európskej Komisie (ďalej len „Komisie“) (Ares(2023)3533375).

K bodu 7 a 8

Ide o spresnenie ustanovení zákona konkrétne čl. 33a ods. 2 a ods. 10 písm. a), ktoré boli Slovenskej republike vyčítané v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375), ktorého výsledkom je spresnenie uplatňovania vybraných ustanovení zákona.

K bodu 9

Ide o opravu nedostatkov týkajúcich sa vzájomných prepojení jednotlivých ustanovení zákona, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice a čl. 33a ods. 10, písm. b) smernice 2014/59/EÚ ktoré boli Slovenskej republike vyčítané v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375).

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu nesprávneho odkazu, zisteného na základe poznatkov z aplikačnej praxe.

K bodu 11

Ide o odstránenie legislatívnych nedostatkov v súvislosti s transpozíciou čl. 63 ods. 1 písm. g) smernice 2014/59/EÚ.

K bodu 12

Ide o odstránenie legislatívnych nedostatkov v súvislosti s transpozíciou čl. 63 ods. 2 smernice 2014/59 EU.

K bodu 13

Cieľom úpravy je zjednotiť požiadavky na odbornú spôsobilosť osobitného správcu s požiadavkami na odbornú spôsobilosť núteného správcu podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zabezpečiť, aby bolo ustanovenie aplikovateľné v praxi. Súčasná úprava odbornej spôsobilosti osobitného správcu fyzickej osoby, ktorý má v prípade riešenia krízovej situácie vykonávať činnosti zverené Radou pre riešenie krízových situácií, je jednak nastavaná nejednoznačne, pretože odkazuje na odbornú spôsobilosť potrebnú pri výkone funkcie člena štatutárneho orgánu, ako aj na člena dozorného orgánu, čím je súčasne požiadavka na výkon funkcie osobitného správcu nastavená prísnejšie ako požiadavka na odbornú spôsobilosť dočasného správcu banky, ktorý vykonáva nútenú správu. Aktuálne nastavenie kritérií v praxi spôsobuje výrazné zúženie až obmedzenie okruhu vhodných adeptov na výkon funkcie osobitného správcu.

K bodu 14

Cieľom zmeny ustanovenia písm. c) je rozšírenie okruhu udalostí, ktoré zakladajú fikciu nesplnenia schopnosti efektívne riadiť vybranú inštitúciu. Navrhovaná úprava vychádza z úpravy tejto fikcie pri nútenom správcovi.

K bodu 15

Súčasná právna úprava činí ustanovenie písm. e) nevykonateľným v praxi. Dôvodom je, že vylučuje z možnosti ustanovenia do funkcie osobitného správcu každú osobu, majúcu záväzok, či nárok voči vybranej inštitúcii, hoci v zanedbateľnom rozsahu (napr. bežný účet s minimálnym zostatkom). Napriek tomu je nutné reflektovať potrebu vylúčenia osôb majúcich na vybranej inštitúcii významný majetkový podiel, prip. významné množstvo nárokov voči vybranej inštitúcii, nakoľko tieto by mohli zakladať pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti takejto osoby pri výkone funkcie osobitného správcu.

K bodu 16

Povinnosť vyžadovať splnenie všetkých podmienok vhodnosti pre výkon funkcie osobitného správcu, ak je ním právnická osoba od každého zamestnanca tejto právnickej osoby značne obmedzuje až bráni výberu a ustanoveniu právnickej osoby do funkcie osobitného správcu, čím sa ustanovenie stáva v praxi nevykonateľným. Navrhované znenie zužuje okruh osôb právnickej osoby podliehajúcim splneniu podmienok vhodnosti na tie osoby, ktoré majú významný vplyv na riadenie osobitného správcu právnickej osoby, nakoľko len oni majú významné rozhodovacie právomoci pri výkone samotnej funkcie osobitného správcu a nesú príslušnú zodpovednosť.

K bodu 17 a 18

Ide o opravu nedostatkov, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 69 ods. 5 smernice 2014/59/EÚ, ktoré boli Slovenskej republike vyčítané v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375).

K bodu 19

Ide o legislatívno-technické zmeny z dôvodu novely zákona. Z dôvodu doplnenia § 31e je potrebné prečíslovanie odkazov na jednotlivé ustanovenia zákona.

K bodu 20, 21 a 22

Ide o opravu nedostatkov týkajúcich sa vzájomných prepojení jednotlivých ustanovení zákona, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 71a ods. 2, prvý a druhý odsek smernice 2014/59/EÚ ktoré boli Slovenskej republike vyčítané v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375).

K bodu 23

Ide o opravu transpozičných nedostatkov týkajúcich sa vzájomných prepojení ustanovení zákona s čl. 18 ods. 1 smernicou 2014/59/EÚ.

K bodu 24

Ide o opravu nedostatkov týkajúcich sa vzájomných prepojení jednotlivých ustanovení zákona, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 18 ods. 3, druhý odsek smernice 2014/59/EÚ, ktoré boli Slovenskej republike vyčítané v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375).

K bodu 25

Ide o opravu nedostatkov týkajúcich sa vzájomných prepojení jednotlivých ustanovení zákona, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 18 ods. 3, prvá veta tretieho pododseku smernice 2014/59/EÚ, ktoré vyplynulo z dotazu Komisie (Ares(2023)3533375) a ich žiadosťou o upresnenie.

K bodu 26

Ide o spresnenie odkazu pod čiarou v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 18 ods. 6a, tretí odsek smernice 2014/59/EÚ, ktoré vyplynulo z dotazu Komisie (Ares(2023)3533375) a ich žiadosťou o upresnenie.

K bodu 27

Ide o opravu nedostatkov týkajúcich sa vzájomných prepojení jednotlivých ustanovení zákona, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 18 ods. 7 prvej vety smernice 2014/59/EÚ a ich žiadosťou o upresnenie, ktoré vyplynulo z dotazu Komisie (Ares(2023)3533375) a ich žiadosťou o upresnenie.

K bodom 28

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu novely zákona , konkrétne doplnenia § 31b, z čoho vyplynula potreba prečíslovania odkazov na jednotlivé ustanovenia zákona.

K bodu 29

Ide o opravu nedostatkov týkajúcich sa vzájomných prepojení jednotlivých ustanovení zákona, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 45b ods. 3, písm. b) smernice 2014/59/EÚ.

K bodu 30

Ide o legislatívno-technickú zmenu, konkrétne o preformulovanie odseku s cieľom zabezpečenia jeho vyššej zrozumiteľnosti a dôvodu doplnenia § 31b, z čoho vyplýva potreba prečíslovania odkazov na jednotlivé ustanovenia zákona. Taktiež sa touto zmenou upravujú nedostatky týkajúce sa vzájomných prepojení jednotlivých ustanovení zákona, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 45b ods. 4 prvej vety prvého pododseku

smernice 2014/59/EÚ, ktoré vyplynulo z dotazu Komisie (Ares(2023)3533375) a ich žiadosťou o upresnenie.

K bodom 31 až 35

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu novely zákona. Z dôvodu doplnenia § 31b je potrebné prečíslovanie odkazov na jednotlivé ustanovenia zákona.

K bodu 36

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu zlej transpozície čl. 45b ods. 4 písm. b) druhého odseku smernice 2014/59/EÚ.

K bodu 37 a 38

Ide o transpozícia čl. 1 ods. 2 smernice (EÚ) 2024/1174, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o určité aspekty minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorá vkladá nový odsek 2a v článku 45c smernice 2014/59/EÚ.

K bodu 39

Ide o legislatívno-technické zmeny z dôvodu novely zákona, konkrétne doplnenia § 31b a následnej potreby prečíslovania vnútorných odkazov na jednotlivé ustanovenia zákona.

K bodu 40

Ide o legislatívno-technickú zmenu s cieľom upresnenia transpozície článku 45c odseku 3 ôsmeho odseku, prvej vety a odseku 7 smernice 2014/59/EÚ, ktorá nám bola vyčítaná v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375).

K bodu 41 až 47

Ide o legislatívno-technické zmeny z dôvodu novely zákona, konkrétne doplnenia § 31b a následnej potreby prečíslovania vnútorných odkazov na jednotlivé ustanovenia zákona.

K bodu 48

Ide o legislatívno-technickú zmenu s cieľom upresnenia transpozície článku 45c ods. 3 štvrtého pododseku a ods. 7 šiesteho odseku smernice 2014/59/EÚ, ktorá nám bola vyčítaná v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375) a taktiež z dôvodu doplnenia § 31b, na základe ktorého je potrebné prečíslovanie odkazov na jednotlivé ustanovenia zákona.

K bodu 49

Ide o legislatívno-technické zmeny z dôvodu novely zákona. Z dôvodu doplnenia § 31e je potrebné prečíslovanie odkazov na jednotlivé ustanovenia zákona.

K bodu 50

Ide o legislatívno-technickú zmenu s cieľom upresnenia transpozície článku 45c ods. 7 šiesteho pododseku smernice 2014/59/EÚ, ktorá nám bola vyčítaná v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375) a taktiež z dôvodu doplnenia § 31b, na základe ktorého je potrebné prečíslovanie odkazov na jednotlivé ustanovenia zákona.

K bodom 51 až 55

Ide o legislatívno-technické zmeny z dôvodu novely zákona. Z dôvodu doplnenia § 31e je potrebné prečíslovanie odkazov na jednotlivé ustanovenia zákona.

K bodu 56

Ide o legislatívno-technickú zmenu s cieľom upresnenia transpozície článku 45m odseku 4 smernice 2014/59/EÚ, ktorá nám bola vyčítaná v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375).

K bodu 57

Ide o opravu nedostatkov týkajúcich sa vzájomných prepojení jednotlivých ustanovení zákona, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 45d ods. 1, písm. a) smernice 2014/59/EÚ ktoré boli Slovenskej republike vyčítané v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375).

K bodu 58

Ide o úpravu zákona v súlade so smernicou, na základe ktorej sa v súlade s normou TLAC vo výpočtoch zohľadňujú všetky subjekty z tretích krajín, ktoré sú súčasťou G-SII a ktoré by boli subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, keby boli usadené v Európskej únii.

K bodu 59

Ide o úpravu zákona v súlade so smernicou, na základe ktorej dochádza k nastaveniu jasných pravidiel, podľa ktorých nesmie byť súčet skutočných požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky G-SII so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch nižší ako teoretická požiadavka tejto skupiny v rámci stratégie riešenia krízových situácií v jednom okamihu. S cieľom zosúladiť ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 575/2013 s ustanoveniami smernice 2014/59/EÚ sa vo výpočte zohľadňujú aj všetky subjekty z tretích krajín, ktoré sú súčasťou G-SII a ktoré by boli subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, keby boli usadené v Európskej únii.

K bodu 60

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu novely zákona, konkrétne doplnenia § 31b a následnej potreby prečíslovania odkazov na jednotlivé ustanovenia zákona.

K bodu 61

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu novely zákona, konkrétne doplnenia nového odseku 4 do § 31e a následnej potreby prečíslovania vnútorných odkazov na vybrané ustanovenia zákona.

K bodu 62

Ide o transpozíciu čl. 1 ods. 3 písm. a) smernice (EÚ) 2024/1174, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o určité aspekty minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorá vkladá v článku 45f v odseku 1 nový pododsek do smernice 2014/59/EÚ.

K bodu 63

K bodu 64

Ide o opravu nedostatkov týkajúcich sa vzájomných prepojení jednotlivých ustanovení zákona, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 45f ods. 2, písm. a) smernice 2014/59/EÚ, ktoré boli Slovenskej republike vyčítané v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375).

K bodu 65 a 66

K bodu 67 a 68

Ide o opravu nedostatkov týkajúcich sa vzájomných prepojení jednotlivých ustanovení zákona, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 45f ods. 5, písm. d) smernice 2014/59/EÚ ktoré boli Slovenskej republike vyčítané v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375) a taktiež z dôvodu doplnenia § 31e ods. 4, na základe ktorej je potrebné prečíslovať vnútorné odkazy zákona.

K bodu 69

K bodu 70

Ide o transpozíciu čl. 1 ods. 3 písm. b) smernice (EÚ) 2024/1174, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o určité aspekty minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, na základe ktorej sa vkladajú v článku 45f nové odseky 2a a 2b do smernice 2014/59/EÚ.

K bodu 71

Ide o opravu nedostatkov týkajúcich sa vzájomných prepojení jednotlivých ustanovení zákona, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 45h ods. 1 smernice 2014/59/EÚ, ktoré boli Slovenskej republike vyčítané v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375) a taktiež sa jedná o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu doplnenia nového odseku 4 do § 31e a následnej potreby prečíslovania vnútorných odkazov na vybrané ustanovenia zákona.

K bodu 72, 74 a 75

K bodu 73

Ide o úpravu poznámky pod čiarkou k odkazu 70v), nakoľko aktuálny odkaz na ustanovenie čl. 12 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení je neaktuálny. Upravená poznámka pod čiarou k odkazu 70v) odkazuje, v záujme správnej transpozície čl. 45h ods. 2 smernice (EÚ) 2014/59/EÚ na ustanovenie čl. 12a písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.

K bodu 76

Ide o opravu nedostatkov týkajúcich sa vzájomných prepojení jednotlivých ustanovení zákona, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 45h ods. 5, piaty odsek, písm. b) smernice 2014/59/EÚ ktoré boli Slovenskej republike vyčítané v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375).

K bodu 77

Ide o transpozíciu 1 ods. 4 smernice (EÚ) 2024/1174, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o určité aspekty minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, na základe ktorej sa nahrádza v článku 45i pôvodný odsek 4 novým v smernici 2014/59/EÚ.

K bodu 78

Ide o transpozíciu čl. 1 ods. 5 smernice (EÚ) 2024/1174, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o určité aspekty minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, na základe ktorej sa dopĺňa článok 45j ods. 1 v smernici 2014/59/EÚ.

K bodu 79

Ide o opravu nedostatkov týkajúcich sa vzájomných prepojení jednotlivých ustanovení zákona, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 44a ods. 2 smernice 2014/59/EÚ ktoré boli Slovenskej republike vyčítané v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375).

K bodu 80

Oprávnené záväzky, ktoré spĺňajú podmienky podľa čl. 72a ods. 1 a čl. 72b ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení so sebou nesú riziko odpisu v prípade uplatnenia právomoci Rady pre riešenie krízových situácií odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje alebo oprávnené záväzky vybranej inštitúcie. Cieľom zvýšenia nominálnej hodnoty oprávnených záväzkov určených na predaj neprofesionálnym klientom je zvýšiť ochranu neprofesionálnych klientov a podporiť predaj týchto nástrojov profesionálnym klientom. Vyššia nominálna hodnota by mala klienta naviesť k zvýšenej opatrnosti a obozretnosti pri nákupe tohto finančného nástroja. Navrhovaná zmena reaguje na rozšírenie predaja týchto nástrojov neprofesionálnym klientom. Uvedené zvýšenie ide ruka v ruke s odporúčaniami EU orgánov v oblasti bankovníctva a jeho cieľom je zvýšenie efektívnosti pri zamedzení predaja oprávnených nástrojov masovému retailu, čo by mohlo založiť prekážku riešiteľnosti krízovej situácie. Po zvážení trhových podmienok rezolučná autorita dospela k záveru, že zvýšením prvotnej investície podporí zamedzenie predaja týchto nástrojov masovému retailu efektívnejšie ako je tomu v prípade súčasnej výšky prvotnej investície. Pokiaľ ide o výšku sumy prvotnej investície, je potrebné uviesť, že u niektorých EU krajín táto predstavuje až 50 000 Eur. Z legislatívneho hľadiska možno nájsť isté vodítko pre limity určenia výšky v čl. 44a ods. 5 BRRD, podľa ktorého môžu členské štáty stanoviť pre oprávnené záväzky nominálnu hodnotu aspoň 50 000

Eur, pričom zohľadnia trhové podmienky a prax daného členského štátu, ako aj existujúce opatrenia na ochranu spotrebiteľov v jurisdikcii daného členského štátu.

K bodu 81

Ide o opravu nedostatkov týkajúcich sa vzájomných prepojení jednotlivých ustanovení zákona, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 32 ods. 1, písm. b) smernice 2014/59/EÚ ktoré boli Slovenskej republike vyčítané v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375).

K bodu 82

Ide o opravu nedostatkov týkajúcich sa vzájomných prepojení jednotlivých ustanovení zákona, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 32b smernice 2014/59/EÚ ktoré boli Slovenskej republike vyčítané v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375).

K bodu 83

Legislatívno-technická zmena, oprava nesprávnych odkazov na základe zistení z aplikačnej praxe.

K bodu 84

Ide o opravu nedostatkov týkajúcich sa vzájomných prepojení jednotlivých ustanovení zákona, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 36 ods. 4 pícm. c) smernice 2014/59/EÚ ktoré boli Slovenskej republike vyčítané v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375).

K bodu 85

Ide o úpravy na základe ktorých sa ukladá povinnosť Rade vymáhať (namiesto možnosti) od finančnej inštitúcie ktorej krízová situácia sa rieši náklady, ktoré vznikli z dôvodu vykonania opatrení na riešenie krízových situácií. Taktiež sa vypúšťa možnosť preplatenia nákladov v súvislosti s vládnymi stabilizačnými opatreniami, keďže tieto opatrenia boli zo zákona už dávnejšie vypustené.

K bodu 86

Ide o legislatívne úpravy, ktoré zefektívňujú proces poskytnutia finančných prostriedkov zo štátnych finančných aktív Rade na riešenie krízových situácií finančných inštitúcií, ktorých krízová situácia sa rieši. Rada v prípade, ak uzná za vhodné a je to potrebné na vykonanie opatrení spojených s riešením krízových situácií môže požiadať ministerstvo o finančné prostriedky na úhradu nákladov spojených s výkonom právomocí rady riešiť krízovú situáciu. Takéto náklady by mali mať neutrálny vplyv na štátny rozpočet, keďže sa zároveň zavádza povinnosť Rady vzniknuté náklady vymáhať od finančných inštitúcií a následne ich po vymožení previesť na účet štátnych finančných aktív.

K bodu 87

Ide o opravu nedostatkov týkajúcich sa vzájomných prepojení jednotlivých ustanovení zákona, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 46 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ, ktoré boli Slovenskej republike vyčítané v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375).

K bodu 88

Účelom legislatívnej zmeny je spresnenie transpozície ustanovenia čl. 48 ods. 1 písm. e) BRRD. Navrhované znenie upravuje postupný odpis jednotlivých tried záväzkov, ktoré nasledujú po sume istiny podriadeného dlhu uvedenom v ustanovení 62 ods. 1 písm. d), v obrátenom poradí ako ustanovuje poradie uspokojovania pohľadávok zákon č. 7/2005 Z. z., v znení neskorších predpisov, tzn. že až po odpísaní záväzkov podľa v § 180a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., v znení neskorších predpisov, sa budú, ak to bude potrebné, odpisovať nezabezpečené pohľadávky podľa § 95 ods. 1 ako aj časti zabezpečených pohľadávok, ktoré nie je možné v celom rozsahu uspokojiť z oddelenej podstaty podľa § 94 zákona č. 7/2005 Z. z., v znení neskorších predpisov

K bodu 89

Cieľom legislatívnej zmeny je zosúladenie termínu podriadený dlh s ustanovením § 176 ods. 6 zákona 7/2005 Z. z, v znení neskorších právnych predpisov, podľa ktorého sa na konkurz banky neuplatnia ustanovenia o uspokojovaní spriaznených pohľadávok. S ohľadom na uvedené pod vplyvom tejto legislatívnej zmeny spriaznené pohľadávky prestávajú spadať pod termín podriadeného dlhu.

K bodu 90

Ide o opravu nedostatkov týkajúcich sa vzájomných prepojení jednotlivých ustanovení zákona, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 55 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ, ktoré boli Slovenskej republike vyčítané v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375).

K bodu 91

Ide o opravu nedostatkov týkajúcich sa vzájomných prepojení jednotlivých ustanovení zákona, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 55 ods. 2, siedmy odsek smernice 2014/59/EÚ ktoré boli Slovenskej republike vyčítané v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375)..

K bodu 92

Ide o opravu nedostatkov týkajúcich sa vzájomných prepojení jednotlivých ustanovení zákona, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 59 ods. 1, prvý odsek, písm. b) a článok 59 ods. 3 písm. a) smernice 2014/59/EÚ, ktoré boli Slovenskej republike vyčítané v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375).

K bodu 93

Ide o opravu nedostatkov týkajúcich sa vzájomných prepojení jednotlivých ustanovení zákona, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 59 ods. 3 písm. a) smernice 2014/59/EÚ, ktoré boli Slovenskej republike vyčítané v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375).

K bodu 94

Ide o opravu nedostatkov týkajúcich sa vzájomných prepojení jednotlivých ustanovení zákona, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 59 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ, ktoré boli Slovenskej republike vyčítané v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375).

K bodu 95

Ide o opravu nedostatkov týkajúcich sa vzájomných prepojení jednotlivých ustanovení zákona, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 89 ods. 3, druhý odsek

smernice 2014/59/EÚ, ktoré boli Slovenskej republike vyčítané v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023)3533375).

K bodu 96

Ide o opravu nedostatkov týkajúcich sa vzájomných prepojení jednotlivých ustanovení zákona, ktoré neboli plne v súlade so znením smernice, konkrétne ide o článok 89 ods. 5 smernice 2014/59/EÚ, ktoré boli Slovenskej republike vyčítané v rámci kontroly zo strany Komisie (Ares(2023(3533375).

K bodom 97

Navrhovanou zmenou dochádza k precizovaniu transpozície čl. 9 ods. 2 smernice 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov, ktorý upravuje nárok systému ochrany vkladov voči banke v prípade uskutočnenia výplat v súvislosti s postupom riešenia krízových situácií.

K bodu 98

Legislatívno-technická zmena, konkrétne doplnenie nariadenia a smernice do prílohy zákona.

Čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. júla 2025.

V Bratislave dňa 05. marca 2025.

Robert F i c o

predseda vlády Slovenskej republiky

Ladislav K a m e n i c k ý

minister financií Slovenskej republiky