Dôvodová správa

A. VŠEOBECNÁ ČASŤ

Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Milan Garaj, Adam Lučanský, Andrej Danko a Dagmar Kramplová.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predĺženie funkčného obdobia orgánov územnej samosprávy, a to starostov obcí, primátorov miest, predsedov samosprávnych krajov, ako aj poslancov obecných, mestských a krajských zastupiteľstiev, zo súčasných štyroch rokov na šesť rokov.

Súčasná právna úprava zakotvuje štvorročné volebné obdobie volených orgánov územnej samosprávy. Tento volebný cyklus v praxi často neumožňuje efektívnu realizáciu strategických projektov miestneho a regionálneho rozvoja, keďže veľká časť funkčného obdobia je venovaná analýze a príprave nových projektov, pričom samotná realizácia je neraz obmedzená časovým rámcom daným dĺžkou volebného obdobia. V praxi sa ukazuje, že rozvojové projekty, infraštruktúrne investície, zmeny v územnom plánovaní či reformy v oblasti školstva či verejných služieb si vyžadujú dlhší čas na prípravu, schválenie, implementáciu a vyhodnotenie. Vo viacerých prípadoch sa ukázalo, že práve krátkosť štvorročného volebného obdobia spôsobila zastavenie alebo zásadné prehodnotenie projektov v dôsledku zmien vo vedení obcí a samosprávnych krajov, čím došlo k neefektívnemu vynakladaniu verejných financií a neplneniu strategických cieľov rozvoja regiónov.

Predĺženie volebného obdobia na šesť rokov vytvára predpoklady na stabilnejšie a predvídateľnejšie riadenie územnej samosprávy, čím sa zabezpečí kontinuita vo vedení obcí, miest a samosprávnych krajov a umožní sa efektívnejšie plánovanie a realizácia rozvojových programov a investičných projektov. Kontinuita vo vedení volených predstaviteľov samosprávy umožní lepšiu koordináciu s dlhodobými stratégiami štátu, ako aj s viacročnými finančnými rámcami Európskej únie. Okrem toho, v rámci komunálnych a regionálnych volieb dochádza dlhodobo k fenoménu opätovného potvrdenia pôvodných starostov, primátorov či predsedov samosprávnych krajov, ako aj prevládajúcej časti poslancov, pokiaľ sa rozhodnú kandidovať na ďalšie funkčné obdobie. Týmto spôsobom je možné zabezpečiť vyššiu mieru politickej a administratívnej stability, pričom sa predchádza neefektívnemu prerušovaniu projektov a častým personálnym zmenám na kľúčových postoch samospráv.

Dôležitým aspektom navrhovanej úpravy je aj stabilizácia riadenia obcí a samosprávnych krajov. Časté volebné cykly spôsobujú neustálu kampaňovitú atmosféru, ktorá môže negatívne ovplyvňovať rozhodovacie procesy a motiváciu k realizácii dlhodobejších opatrení. Dlhšie funkčné obdobie zároveň umožní voleným zástupcom väčší priestor na odborný rast, hlbšiu špecializáciu v oblastiach verejnej správy a strategického manažmentu a prispeje k profesionalizácii samosprávnych orgánov.

Navrhovaná úprava znižuje frekvenciu volebných cyklov, čím dochádza k úspore verejných financií vynakladaných na organizáciu volieb, a umožňuje efektívnejšie čerpanie

finančných prostriedkov z verejných zdrojov a fondov Európskej únie. Náklady na voľby do orgánov územnej samosprávy tvoria nemalú položku v rozpočte verejnej správy, pričom zníženie ich frekvencie prinesie finančné úspory a efektívnejšie využitie personálnych a materiálnych kapacít. Okrem priamej úspory verejných výdavkov na organizáciu volieb možno očakávať aj zníženie administratívneho zaťaženia miestnych úradov, ktoré sa v súčasnosti musia každé štyri roky venovať volebným prípravám na úkor riadnych činností.

Z medzinárodného hľadiska navrhovaná zmena nie je ojedinelá. V niektorých krajinách Európskej únie je funkčné obdobie samosprávnych orgánov dlhšie ako štyri roky. Napríklad vo Francúzsku sú primátori miest volení na šesť rokov, v Taliansku je funkčné obdobie regionálnych prezidentov päťročné a v niektorých nemeckých spolkových krajinách dosahuje aj sedem rokov. Predĺženie funkčného obdobia samosprávnych orgánov v Slovenskej republike je teda z hľadiska porovnateľných právnych úprav v iných krajinách plne legitímne a sleduje osvedčené postupy v stabilizácii miestnej a regionálnej správy.

Navrhovaná právna úprava má v dlhodobom horizonte pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vzťahy, životné prostredie, informatizáciu, služby verejnej správy pre občana ani na oblasť manželstva, rodičovstva a rodiny. Zmena dĺžky funkčného obdobia volených orgánov územnej samosprávy nemení základné princípy fungovania miestnej demokracie, nevytvára nové administratívne povinnosti pre občanov ani nezasahuje do práv jednotlivcov alebo súkromného sektora.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. OSOBITNÁ ČASŤ:

K čl. I

K bodu 1 až 4

Zmenou ustanovení čl. 69 ods. 2, 3, 5 a 6 Ústavy Slovenskej republiky sa modifikuje dĺžka funkčného obdobia starostov obcí, primátorov miest, predsedov samosprávnych krajov a poslancov obecných, mestských a krajských zastupiteľstiev, pričom sa predlžuje z aktuálnych štyroch rokov na šesť rokov.

Navrhovaná legislatívna úprava reflektuje imperatív posilnenia stability a kontinuity územnej samosprávy, čím sa optimalizuje exekúcia strategických a investičných projektov, ktoré svojím charakterom extenzívne presahujú obmedzený horizont. V súčasnom systéme dochádza k de facto fragmentácii verejnej správy a k obštrukcii kontinuity dlhodobých rozvojových stratégií, pričom frekventované volebno-politické diskontinuity vytvárajú externé rušivé faktory ovplyvňujúce implementáciu zásadných rozvojových opatrení.

Prolongáciou mandátu sa eliminuje nadmerná periodicita volebného procesu, redukuje sa excesívna fluktuácia vo vedení územných celkov a zabezpečuje sa efektívnejšia kumulácia administratívneho výkonu na úrovni samosprávy. Subjektívne a objektívne právne vzťahy medzi orgánmi územnej samosprávy a verejnými subjektmi nadobúdajú väčšiu právnu istotu a predvídateľnosť, čím sa prehlbuje efektivita výkonu samosprávnych kompetencií ex constitutione et lege.

Predĺženie funkčného obdobia zároveň zosúlaďuje časový rámec rozhodovacích procesov v územnej samospráve s dlhodobými rozpočtovými, investičnými a strategickými plánovacími cyklami na národnej i nadnárodnej úrovni, vrátane viacročných finančných rámcov Európskej únie.

K bodu 5

Doplnením čl. 154i sa zabezpečuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa nové pravidlá budú prvýkrát aplikovať na voľby vyhlásené po 1. októbri 2026. Tento mechanizmus zabezpečuje právnu istotu a plynulý prechod na nový volebný cyklus.

K čl. II

Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení sa upravuje v súlade so zmenami v Ústave Slovenskej republiky, pričom odstraňuje nadbytočnú a neefektívnu legislatívnu duplicitu.

K čl. III

Dátum nadobudnutia účinnosti návrhu zákona sa navrhuje vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu na 1. septembra 2025.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a) nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b) nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c) nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

7. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

A.3. Poznámky

Navrhovaná zmena funkčného obdobia zastupiteľstva, starostu obce, primátora, poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov a predsedov vyšších územných celkov zo súčasných štyroch rokov na šesť bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to predovšetkým v oblasti úspor v rámci organizácie volieb. Zníženie frekvencie volieb vedie k poklesu nákladov na ich prípravu, logistiku a administratívu. Zmena funkčného obdobia z pôvodných štyroch rokov na šesť vedie aj k zníženiu nákladov na materiály, propagáciu a organizačné zabezpečenie volebného procesu, čo prinesie úspory do verejných financií. Tieto úspory môžu byť následne alokované na iné dôležité oblasti verejných služieb či rozvoja miest a obcí. Výsledkom tejto zmeny je efektívnejšie vynakladanie verejných prostriedkov a väčšia stabilita v riadení miestnych a regionálnych samospráv, čo má priaznivý vplyv na finančné plánovanie a rozpočet verejnej správy. Dlhšie obdobie medzi konaním volieb umožní starostom, primátorom a predsedom vyšších územných celkov, lepšie plánovať a realizovať svoje volebné programy. V prípade štvorročného funkčného obdobia sa veľa projektov nedá efektívne dokončiť, čo vedie k nutnosti začatia nových projektov v nasledujúcom volebnom období.