Dôvodová správa

A. VŠEOBECNÁ ČASŤ

Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva v znení neskorších predpisov, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Kramplová, Milan Garaj, Andrej Danko a Adam Lučanský.

Navrhovaná právna úprava reflektuje potrebu úpravy mechanizmu prideľovania poslaneckých mandátov v rámci preferenčného hlasovania. Podľa súčasnej právnej úpravy sa mandát kandidátovi prideľuje podľa poradia na kandidátnej listine politického subjektu, pričom voliči môžu túto nomináciu modifikovať udelením prednostných hlasov. Kandidát sa na základe preferenčného hlasovania dostane na zvoliteľnú pozíciu, ak získa minimálne tri percentá prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre danú politickú stranu alebo koalíciu. Predkladaný návrh zákona mení túto hranicu z troch na sedem percent, čím sa zabezpečí vyššia miera reprezentatívnosti a posilnenie vôle väčšiny voličov pri konečnom rozhodovaní o zložení zastupiteľských orgánov.

Existujúce trojpercentné kvórum prispieva k situáciám, v ktorých aj relatívne nízky počet prednostných hlasov spôsobuje zásadné zmeny v obsadení mandátov, a to často aj v neprospech kandidátov, ktorí získali vyššiu podporu v rámci vnútornej straníckej hierarchie. Zvýšením tejto hranice na sedem percent sa predíde situáciám, keď jednotliví kandidáti s minimálnou podporou získajú mandát len vďaka malej, ale vysoko organizovanej voličskej základni, čím sa posilní principiálna rovnováha medzi rozhodnutím voličov a internou stratégiou politických subjektov pri zostavovaní kandidátnych listín.

Zmena volebného mechanizmu v podobe zvýšenia percentuálneho kvóra preferenčných hlasov je systémovo vhodná z viacerých dôvodov. Prvým je zvýšenie demokratickej legitimity procesu prideľovania mandátov, keďže kandidátov, ktorí sa dostanú do parlamentu na základe prednostných hlasov, podporí významne väčšia časť voličov. Druhým je ochrana pred nadmernými výkyvmi v obsadzovaní mandátov, ku ktorým môže dôjsť pri veľmi nízkej hranici prednostných hlasov, pričom by mohli byť do zastupiteľských orgánov zvolení kandidáti s marginálnou podporou. Tretím je fakt, že v posledných volebných cykloch došlo k výraznej zmene charakteru volebnej kampane a spôsobu oslovovania voličov. Kým v minulosti dominovala terénna kampaň, v súčasnosti sa čoraz viac využíva online kampaň a masmediálne prostriedky, pričom najmä voliči, ktorí aktívne využívajú preferenčné hlasovanie, sú často cieľovou skupinou cielene oslovovanou prostredníctvom digitálnych platforiem. Tento posun v kampani zvýrazňuje potrebu väčšej miery reprezentatívnosti v preferenčnom hlasovaní a zabraňuje možnej neprimeranej mobilizácii úzkych skupín voličov na úkor širšej demokratickej reprezentácie.

Predložená úprava nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, nemá dopad na podnikateľské prostredie, sociálne vzťahy, životné prostredie, informatizáciu ani na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti predkladatelia návrhu zákona považujú zvýšenie percentuálnej hranice prednostných hlasov potrebných na získanie mandátu z troch na sedem percent za opatrenie, ktoré posilní reprezentatívnosť volených orgánov, stabilizuje volebný proces a zabezpečí vyššiu mieru demokratickej legitimity zvolených kandidátov.

B. OSOBITNÁ ČASŤ:

K čl. I

K bodu 1

Navrhovaná zmena upravuje mechanizmus prideľovania mandátov v rámci preferenčného hlasovania tým, že zvyšuje hranicu prednostných hlasov potrebných na posun kandidáta na zvoliteľnú pozíciu z doterajších troch percent na sedem percent. Táto úprava je zameraná na zabezpečenie vyššej miery reprezentatívnosti výsledkov volieb a posilnenie vôle väčšinového elektorátu pri určovaní obsadenia zastupiteľských orgánov.

K bodu 2

Navrhovaná úprava aplikuje identickú zmenu v ďalšom ustanovení zákona s cieľom zachovať konzistentnosť a jednoznačnosť pravidiel pre preferenčné hlasovanie. Zavedením jednotného kritéria sa eliminuje možnosť interpretačných nejasností pri aplikácii zákona a zabezpečí sa systémová koherencia volebného procesu.

K bodu 3

Zmena precizuje aplikáciu nového kvóra preferenčných hlasov aj v ďalšej časti zákona, čím sa zabezpečuje jeho plošná a jednotná účinnosť naprieč všetkými relevantnými volebnými procesmi. Zosúladením všetkých dotknutých ustanovení sa predchádza možným rozporom pri interpretácii jednotlivých volebných pravidiel a vytvára sa systematická súdržnosť právnej úpravy.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie stanovuje, že nové pravidlá sa prvýkrát uplatnia na voľby vyhlásené po 1. septembri 2025. Tento legislatívny postup zohľadňuje požiadavku právnej istoty a predvídateľnosti zmien vo volebnom procese. Zavedením dostatočného časového rámca medzi prijatím zákona a jeho prvou aplikáciou v praxi sa zabezpečuje, že politické subjekty a volebná administratíva budú mať primeraný časový priestor na adaptáciu na novú právnu úpravu.

K čl. II

Dátum nadobudnutia účinnosti návrhu zákona sa navrhuje vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu na 1. septembra 2025.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a) nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b) nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c) nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

7. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

Nepredkladajú sa

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné