Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Michal Truban.

Cieľom návrhu zákona je dať daňovníkom väčšiu mieru flexibility pri platení preddavkov na daň z príjmu. Zároveň v prípade, ak sa daňový subjekt dostane do ťažkostí (napr. strata veľkého odberateľa, druhotná platobná neschopnosť), preddavky mu zaťažujú cash-flow, a tým znižujú pravdepodobnosť, že firma problémy prekoná, pretože nemusí vždy dosiahnuť na preklenovacie úvery od štandardných komerčných bánk.

Do budúcnosti je však nutné uvažovať o celkovom zjednodušení systému preddavkov. Preddavky sú povinnou súčasťou daňových systémov vo väčšine krajín EÚ, v niektorých sa neuhrádzajú v plnej výške daňovej povinnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, v iných krajinách je frekvencia nižšia a malé a stredné podniky majú priznané úľavy. Niektoré krajiny majú však systém preddavkov nastavený na dobrovoľnej báze, pričom vtedy dochádza k určitej forme kompenzácie pre štát.

Platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby (SZČO) a právnickej osoby je upravené v § 34 a § 42 zákona o dani z príjmov. V súčasnosti daňovník musí platiť preddavky na daň z príjmu ak posledná známa daňová povinnosť daňovníka presiahla 5 000 eur. Daňovník je v prípade splnenia podmienok na platenie preddavkov ustanovených zákonom o dani z príjmov povinný platiť štvrťročné preddavky na bežné zdaňovacie obdobie a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do konca príslušného kalendárneho štvrťroka v prípade, ak jeho posledná známa daňová povinnosť presiahla 5 000 eur a zároveň nepresiahla 16 600 eur. Ak presiahla 16 600 eur, musí platiť mesačné preddavky na bežné zdaňovacie obdobie a to vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vždy do konca príslušného mesiaca.

Vážne problémy podnikateľom v praxi spôsobuje skutočnosť, že preddavky sa platia z príjmov aktuálneho roka, ale ich výška reflektuje príjmy minulého roka. Až po daňovom priznaní sa daň zúčtuje a štát prípadný preplatok vracia. Pre niekoho to môže byť maličkosť, pre iného zásadný až existenčný problém. Napríklad pre živnostníka, ktorý v minulom roku dostal zaplatený veľký projekt, a náhle mu vyskočia v bežnom roku vysoké preddavky, hoci sa mu možno v tomto roku až tak nedarí. Alebo malý podnik, ktorý po rokoch stratil veľkého odberateľa.

Aktuálne správca dane môže určiť platenie preddavkov inak alebo z iných dôvodov ako ustanovuje zákon o dani z príjmov a to na základe žiadosti daňového subjektu alebo z vlastného podnetu. Ak daňovník požiada správcu dane o platenie preddavkov v inej výške ako mu vyplýva z podaného daňového priznania, musí svoju žiadosť každý štvrťrok zdôvodniť analýzou finančnej a ekonomickej situácie, ktorá preukazuje dôvod požadovaného spôsobu platenia preddavkov. Platenie preddavkov inak v súčasnosti určuje príslušný správca dane na základe zákona. Tento proces je aj administratívne náročný pre obe strany a kvôli aktuálne nastaveným lehotám daňový subjekt niekedy takmer do poslednej chvíle nevie, či bude jeho žiadosti vyhovené.

Pri súčasných novozavedených a zvýšených daniach a poplatkoch pre podnikateľské subjekty sa predpokladá, že význam takéhoto opatrenia môže mať značne pozitívne vplyvy na peňažné toky malých a stredných podnikov v priebehu roka. O tom, že takáto úprava je potrebná svedčí aj fakt, že v roku 2024 zaniklo najviac spoločností za posledných 7 rokov.

Preddavky z príjmov zo závislej činnosti nie sú predmetom úpravy predkladaného návrhu zákona.

Navrhujeme, aby si daňovník mohol sám vybrať, či bude platiť preddavky vo výške prislúchajúcej z poslednej daňovej povinnosti, v zníženej výške alebo ich platiť nebude a zaplatí až daň z príjmov pri podaní daňového priznania. Túto skutočnosť daňovník len písomne oznámi správcovi dane, ktorý nebude platenie preddavkov posudzovať ani schvaľovať, len evidovať.

V prípade využitia možnosti neplatenia preddavkov resp. platenia nižších preddavkov sa bude posudzovať rozdiel výšky daňovej povinnosti vypočítanej v daňovom priznaní a uhradených preddavkov. Iba ak tento rozdiel bude kladný (teda daňová povinnosť bude vyššia ako zaplatené preddavky), bude daňovník povinný uhradiť úrok k vyrubenej dani z príjmov, ktorý sa vypočíta ako 2-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v nasledujúci deň po pôvodnom dni splatnosti preddavku. Ak tento rozdiel bude záporný (a teda daňová povinnosť bude nižšia ako zaplatené preddavky), žiadny úrok daňovník neplatí.

Vzorec: Suma kladného rozdielu daňovej povinnosti a skutočne zaplatených preddavkov rozdelená na príslušné mesiace resp. štvrťroky x 2-násobok ZUS ECB/365 alebo 366 x počet dní do splatnosti začínajúc dňom nasledujúcim po pôvodnom dni splatnosti.

V prípade, ak 2-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 7 %, použije sa úrok vo výške 7 % ročne, pričom po zohľadnení časového rozloženia jednotlivých platieb a ich úročenia bude tento úrok efektívne na úrovni maximálne 3,5 %. Sadzba je nastavená vyššie ako je výnos na emitovaných štátnych dlhopisoch a odráža aktuálny vývoj úrokových mier na trhu.

Podmienky:

-Daňovník oznámi správcovi dane úpravu platenia preddavkov, a to najneskôr 15 dní pred splatnosťou preddavku, bude tak môcť urobiť raz za kalendárny štvrťrok.

-Takúto žiadosť môže podať len daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť nepresiahla 100 000 eur. - Podľa verejne dostupných údajov tak bude mať túto možnosť približne 98,6 % daňovníkov - väčšinou malých a stredných podnikov, ktorých daň z príjmov tvorí približne šestinu z celkového objemu výberu. Individuálne posudzovanie žiadosti daňovníka o platenie preddavkov, tak ako je v platnosti dnes, zostane platné pre najväčších daňovníkov, ktorých daňová povinnosť presiahla 100 000 eur. Dôvodom pre takýto strop je skutočnosť, že sa jedná o väčšie podniky, ktoré administráciu spojenú s prípravou a podávaním žiadosti zvládnu absolvovať a rovnako to, že pri takto veľkej daňovej povinnosti je individuálny prístup správcu dane na mieste.

Pokuty alebo sankčné úroky sú v našom daňovom systéme štandard, používajú sa násobky základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, a to napríklad pri odkladoch platenia dane alebo pri platení dane v splátkach.

Platenie preddavkov v priebehu zdaňovacieho obdobia zabezpečuje plynulé a priebežné plnenie príjmov štátneho rozpočtu, ktoré sú určené na financovanie výdavkových potrieb štátu. Nakoľko sa predpokladá, že hospodárenie verejnej správy v Slovenskej republike bude v nasledujúcich rokoch deficitné, oneskorený prílev prostriedkov do rozpočtu verejnej správy by bolo potrebné nahradiť emisiou štátnych cenných papierov, tento náklad je však mitigovaný zavedeným úrokom, ktorý je vyšší ako výnos zo štátnych dlhopisov.

Navrhované zmeny v platení štvrťročných a mesačných preddavkov nebudú mať negatívny vplyv na výnos akruálnej dane. Negatívny vplyv sa neočakáva ani na príjmy verejnej správy pri hotovostnom vyjadrení. Zároveň sa očakáva pozitívny vplyv na príjmy verejnej správy z titulu mierne vyššieho úročenia, ktorý bude čiastočne negovaný emitovaním dlhových cenných papierov. Časť finančných prostriedkov v súčasnosti platených vo forme preddavkov, bude v budúcnosti zaplatených neskôr, pri zúčtovaní dane po podaní daňového priznania k dani z príjmov. Objem daňovej povinnosti zostane rovnaký, zmení sa len rozloženie zaplatenia v čase.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

B. Osobitná časť

K čl. I.

K bodu 1

Keďže návrh zákona za splnenia určitých podmienok umožňuje platenie preddavku na daň v zníženej výške, resp. umožňuje daňovníkovi oznámiť správcovi dane, že nebude platiť preddavky na daň, vypúšťa sa z definície preddavku na daň, že ide o povinnú platbu na daň.

K bodu 2

Navrhovaná úprava umožní daňovníkom, ktorých posledná známa daňová povinnosť nepresiahla 100 000 eur, oznámiť správcovi dane neplatenie preddavkov, pričom takýto daňovník bude musieť v lehote na podanie daňového priznania okrem dane uhradiť aj úrok z vyrubenej dane vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky.

K bodom 3 a 4

Rozširuje sa možnosť platiť preddavky na daň v zníženej výške pre mesačných a štvrťročných platcov preddavkov, pričom výšku preddavku si určí daňovník sám. Podmienky určujúce periodicitu platenia, t.j. mesačne alebo štvrťročne, zostávajú nezmenené.

K bodu 5

Správca dane bude môcť stále na základe žiadosti daňovníka, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 100 000 eur, rozhodnúť o platení preddavkov na daň inak.

K bodu 6

Ak sa daňovník rozhodol neplatiť preddavky na daň alebo ich platiť v zníženej výške a ak daň vypočítaná v daňovom priznaní je vyššia ako tieto zaplatené preddavky na daň, potom je daňovník povinný v lehote na podanie daňového priznania uhradiť spolu s vyrubenou daňou aj tento rozdiel vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Túto skutočnosť je povinný oznámiť príslušnému správcovi dane najneskôr do 15 dní pred uplynutím lehoty splatnosti preddavku.

K bodu 7

Umožňuje sa daňovníkom, ktorí sú povinní platiť mesačné preddavky na daň, platiť tieto preddavky v zníženej výške.

K bodu 8 a 9

Umožňuje sa daňovníkom, ktorí sú povinní platiť štvrťročné preddavky na daň, platiť tieto preddavky v zníženej výške.

K bodu 10

Navrhovaná úprava umožní daňovníkom, ktorých daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nepresiahla 100 000 eur, oznámiť správcovi dane neplatenie preddavkov na daň. Ak sa daňovník rozhodne neplatiť preddavky na daň, má povinnosť v lehote na podanie daňového priznania okrem dane uhradiť aj úrok zo sumy vypočítanej dane v daňovom priznaní vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky.

K bodu 11

Technické spresnenie odseku, ktorý približuje platenie preddavkov pre mesačných a štvrťročných platcov.

K bodu 12 a 13

Správca dane bude môcť stále rozhodnúť o platení preddavkov na daň inak pokiaľ ide o daňovníka, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 100 000 eur.

K bodu 14

Ak daňovník platí preddavky na daň v zníženej výške a daň vypočítaná v jeho daňovom priznaní je vyššia, je povinný zaplatiť tento rozdiel a tiež úrok z tohto rozdielu vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky.

K bodu 15

Ak sa daňovník rozhodne neplatiť preddavky na daň alebo ich platiť v zníženej výške, je povinný to oznámiť príslušnému správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty splatnosti preddavku. Daňovník môže robiť zmeny v platení preddavkov maximálne raz za štvrťrok.

K bodu 16

Prechodné ustanovenia umožňujú tieto opatrenia v danom znení použiť prvýkrát v zdaňovacom období roka 2026, dovtedy daňovníci (fyzické osoby podnikatelia a právnické osoby) postupujú podľa aktuálne účinného predpisu platného pre zdaňovacie obdobie roka 2025.

K čl. II

Účinnosť predkladanej novely zákona sa navrhuje od 1. januára 2026.