DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Miestny poplatok za rozvoj patrí medzi príjmové časti rozpočtu samospráv a má medziročne rastúci trend. Z aplikačnej praxe však vyplýva oprávnená požiadavka samospráv, ktoré majú miestny poplatok za rozvoj zavedený, aby bola rozšírená možnosť jeho využitia nad rámec dnešnej právnej úpravy. Napríklad NKÚ SR poukazuje na potrebu umožnenia využitia výnosu na nákup budov, čo však automaticky znamená ďalšie zaťaženie územia (https://www.nku.gov.sk/aktuality/-/asset_publisher/OkVQsC5cs53F/content//poplatok-za-rozvoj-obciam-pomaha-nevyuzivaju-ho-ale-ani-vsetky-krajske-mesta koordinovaný rozvoj územia, napríklad pozemkové úpravy). Preto je vhodnejšie preferovať také zmeny, ktoré rozšíria možnosti využitia poplatku aj na iné aktivity. Nakoľko tento typ poplatku sa od svojho zavedenia do praxe sústredil na finančné kompenzácie za zaťaženie územia investičnom výstavbou, vývoj a skúsenosti samospráv poukazujú na potrebu využitia časti výnosu na iné oblasti, ktoré korešpondujú so všestranným rozvojom územia.
Zavedenie poplatku za rozvoj rastúci trend, a to tak z hľadiska rozširovania samosprávami (tak v mestách, ako aj v obciach), ale aj s prihliadnutím na celkový finančný príjem samospráv, ktoré miestny poplatok za rozvoj zaviedli do svojej územnej aplikačnej praxe.
Podľa NKÚ SR, sa od roku 2017 každoročne výška vybraného príspevku zvyšuje. Kým v prvom roku obce takto získali vyše 2,6 mil. eur, v roku 2022 všetky obce na Slovensku cez miestny poplatok za rozvoj vybrali vyše 30 mil. eur
Najvyššie výnosy z poplatku za rozvoj dosiahla v skupine obcí sledovanej kontrolou NKÚ SR obec Miloslavov v roku 2022 a to vo výške 4, 73 milióna EUR. V poradí druhý najvyšší príjem dosiahli Malacky na úrovni 3, 019 mil. EUR. Obec Gbeľany získala z poplatku sumu 1, 33 milióna EUR.
Podľa správy NKÚ SR viac ako tretinu výnosu obce využili na investície do miestnych komunikácií, verejného osvetlenia a technickej infraštruktúry. Takmer tretina výnosu bola investovaná do športových, kultúrnych a sociálnych zariadení. Viac ako 20 % výnosu bolo investovaných do verejných parkov a zelene, zdravotníctva a sociálneho bývania. Podľa NKÚ je problémom pri poplatku za rozvoj fakt, že stanovením sadzieb sa nereflektuje na infláciu.
Podľa Inštitútu urbánneho rozvoja je využívanie poplatku za rozvoj reakciou na chýbajúce financie v samosprávach, pričom podľa inštitútu malá časť poplatku sa využíva na financovanie novej infraštruktúry. Problémom podľa tohto inštitútu tzv. súvisiace investície, pretože naďalej pretrvávajú požiadavky na financovanie súvisiacich investícií a pritom aj úhradu poplatku za rozvoj.
Inštitút digitálnych a regionálnych politík (ďalej len „IDRP“) v spolupráci s MF SR vypracoval prehľad o počte miest, obcí a mestských častí, ktoré majú miestny poplatok za rozvoj zavedený za roky 2018 2023. Databáza poplatkov za miestny rozvoj obsahuje údaje od roku 2018. Spracované dáta štruktúrované podľa kraja, štatútu mesta a obce. V rámci Bratislavy a Košíc sú dáta sledované podľa jednotlivých mestských častí.
V roku 2018 miestny poplatok za rozvoj vyberalo 11 miest a 67 obcí (+ 12 mestských častí Bratislavy) v celkovej sume 13 miliónov eur.
V roku 2019 počet miest vzrástol na 13 a počet obcí na 87 (+14 mestských častí Bratislavy) v celkovej sume 12 miliónov eur.
V roku 2020 miestny poplatok za rozvoj vyberalo 24 miest a 144 obcí (+14 mestských častí Bratislavy) v celkovej sume 14 miliónov eur.
V roku 2021 miestny poplatok za rozvoj vyberalo 24 miest a 193 obcí (+16 mestských častí Bratislavy a 12 mestských častí Košíc) v celkovej sume 22 miliónov eur.
V roku 2022 počet miest vzrástol na 28 a počet obcí na 234 (+16 mestských častí Bratislavy a 13 mestských častí Košíc) v celkovej sume 26 miliónov eur.
V roku 2023 miestny poplatok za rozvoj vyberalo 34 miest a 280 obcí (+16 mestských častí Bratislavy a 12 mestských častí Košíc) v celkovej sume 21 miliónov eur.
Graf 1: Vývoj počtu miest, ktoré vyberali miestny poplatok za rozvoj (bez BA, KE)
Graf 2: Vývoj počtu obcí, ktoré vyberali miestny poplatok za rozvoj
Zdroj: Spracovanie IDRP MIRRI SR na základe dát Datacentra
Graf 3: Vývoj počtu mestských častí BA, KE, ktoré vyberali miestny poplatok za rozvoj
12
14
14
16
16
16
0
0
0
12
13
12
2018
2019
2020
2021
2022
2023
Mestské časti BA
Mestské časti KE
MESTSKÉ ČASTI
Rok
Počet
Na základe uvedeného je vhodné rozšíriť možnosti využitia výnosu z poplatku za rozvoj na oblasti ďalšieho rozvoja územia, ktorý zvyšuje ďalší investičný a rozvojový potenciál samospráv, prípadne na aktualizáciu a tvorbu strategických dokumentov vrátane územných plánov. Rozšírenie možností využitia poplatku za rozvoj, za zaťaženie územia investičnou
11
13
24
24
28
34
2018
2019
2020
2021
2022
2023
MESTÁ (BEZ BA, KE)
Rok
Počet
67
87
144
193
234
280
2018
2019
2020
2021
2022
2023
OBCE
Rok
Počet
aktivitou o ďalšie oblasti mimo kapitálových výdavkov nebude mať negatívne dopady na ekonomiku samospráv, ale zabezpečí pozitívne dopady pre koordinovaný rozvoj územia.
Návrh zákona sa týka dvoch zásadných oblastí úprav. Prvou je zvýšenie hornej hranice sadzby poplatku za rozvoj a druhou je rozšírenie možností využitia výnosu z poplatku na rozvoj na okruh ďalších vymedzených oprávnených výdavkov. Návrh zákona korešponduje s Programovým vyhlásením vlády v gescii Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky: „Vláda zavedie mechanizmy udržateľného alternatívneho financovania municipálneho rozvoja mimo zdrojov zo štátneho rozpočtu, eurofondov a Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.“.
Navrhuje sa zvýšiť hornú hranicu sadzby miestneho poplatku za rozvoj na základe vývoja cien stavebných prác, stavených materiálov a stavebných pozemkov za roky 2018 2023:
rok
rok 2018
rok 2019
rok 2020
rok 2021
rok 2022
rok 2023
Indexy cien stavebných prác
107,8
111,9
115,1
119,6
141,4
157,4
Indexy cien stavebných materiálov
109
110,9
110
122,7
150,4
155,2
Zdroj: Spracovanie IDRP MIRRI SR na základe dát ŠÚ SR
Návrh zákona vplyvy na rozpočet verejnej správy a vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona je v súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy.
B. Osobitná časť
K Čl. I (zákon č. 447/2015 Z. z.)
K bodu 1 (§ 7 ods. 1)
Zvyšuje sa horná hranica sadzby miestneho poplatku za rozvoj z dôvodu inflácie a tým súvisiaceho masívneho nárastu cien stavebných materiálov a stavebných prác.
K bodom 2 a 3 (§ 7 ods. 4 a 6)
Zavádza sa možnosť pre obce vyhodnocovať pozitívny dopad investície na rozvoj komunity formou zvýhodneného miestneho poplatku za rozvoj, napríklad pre malometrážne nájomné byty, pri ktorých je žiaduce zvýhodniť takúto investíciu pred inými, pre obyvateľov obce menej výhodnými, investíciami.
K bodu 4 (§ 11 ods. 2)
Rozširuje sa možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku na rozvoj na okruh ďalších vymedzených oprávnených výdavkov v nadväznosti na požiadavky regiónov vyplývajúce z praxe. Výnos z poplatku za rozvoj sa použije na úhradu výdavkov súvisiacich s
- nadobudnutím nehnuteľnosti, so zhotovením stavby, so stavebnými úpravami alebo s údržbou stavby, vrátane potrebných nákladov na vysporiadanie pozemku alebo odstránenie stavby, ak ide o školu, školské zariadenie alebo zariadenie slúžiace na praktické vyučovanie, zariadenie starostlivosti o deti, detské ihrisko alebo športovisko, zdravotnícke zariadenie, nehnuteľnosť slúžiacu na sociálne bývanie alebo na poskytovanie sociálnych, športových, náboženských alebo kultúrnych služieb, kultúrnu pamiatku alebo nehnuteľnosť obdobného významu pre obec, verejne prístupný park alebo záhradu, verejne prístupné miesto na oddych, verejne prístupnú turistickú atrakciu alebo verejnú zeleň, dopravnú infraštruktúru (napríklad cesty, autobusové zastávky, električkové trate a podobne), technickú infraštruktúru (napríklad verejne osvetlenie, prekládka plynu alebo teplovodu pri investícii a podobne), opatrenia na zadržanie vody v území a na zmierňovanie zmeny klímy a adaptácie na jej nepriaznivé dôsledky, verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu,
- obstaraním zariadení slúžiacich na starostlivosť o bezpečnosť, poriadok a údržbu obce a obecného majetku (napríklad investície do strojového zariadenia potrebného na údržbu majetku obcí a podobne),
- obstaraním územnoplánovacej dokumentácie alebo územnoplánovacieho podkladu,
- podporou verejnej dopravy,
- tvorbou štúdií a analýz spojených so zlepšovaním života obyvateľov obce,
- pozemkovými úpravami.
K bodu 5 (§ 11 ods. 4)
Toto ustanovenie umožňuje obci spolufinancovať investičné aktivity na zlepšovanie života obyvateľov obce z poskytnutých dotácií z dôvodu, že kumulácia zdrojov výhradne z poplatku za rozvoj predstavuje zdĺhavý niekoľkoročný proces na vytvorenie dostatočných finančných zdrojov na financovanie potrebných investícií.
K bodu 6 (§ 11 ods. 5)
Zavádza sa povinnosť pre obce informovať o výške výnosu z miestneho poplatku za rozvoj a jeho použití za účelom zvýšenia transparentnosti nakladania s verejnými zdrojmi. Zvyšuje sa tým možnosť pre obyvateľov obce podieľať sa na tvorbe verejných politík a zvyšovať adresnosť plánovaných investícií.
K bodu 7 (§ 17)
Navrhuje sa, aby sa nová právna úprava § 11 ods. 2 a 4 mohla aplikovať aj na výnos z poplatku za rozvoj dosiahnutý pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
K Čl. II (zákon č. 25/2025 Z. z.)
Za účelom zefektívnenia a zvýšenia stability výberu miestneho poplatku za rozvoj sa navrhuje, aby prílohou návrhu stavebníka bolo aj potvrdenie o uhradení miestneho poplatku za rozvoj, ak daný poplatok obec v mieste stavby vyberá.
K Čl. III
Účinnosť predkladaného poslaneckého návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2026.