1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam sú závažným problémom krajín celého sveta. Z tohto dôvodu je dôležité rozvíjanie všetkých foriem spolupráce daňových správ členských aj nečlenských krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Kľúčovým prvkom tejto spolupráce je výmena informácií.

Od roku 2012 sa politický záujem čoraz viac zameriaval na príležitosti, ktoré ponúka automatická výmena informácií. Automatická výmena informácií predstavuje systematické a pravidelné oznamovanie vopred určených informácií bez predchádzajúcej žiadosti vo vopred určených pravidelných lehotách. Po zavedení automatickej výmeny informácií o finančných účtoch v roku 2014, automatickej výmeny správ podľa jednotlivých štátov (CbCR) v roku 2016 a automatickej výmeny informácií o príjmoch dosahovaných prostredníctvom digitálnych platforiem v roku 2021 sa na globálnej úrovni upriamila pozornosť na výzvy súvisiace so vznikom alternatívnych spôsobov platby a investovania, ako sú kryptoaktíva a elektronické peniaze.

V dôsledku vlastností kryptoaktív je mimoriadne náročné odsledovať zdaniteľné udalosti v cezhraničných situáciách. Nedostatočné oznamovanie príjmov z investícií do kryptoaktív vedie k výpadku daňových príjmov štátov. Používatelia kryptoaktív sú vo výhodnejšom postavení v porovnaní s tými, ktorí do kryptoaktív neinvestujú. V snahe vyriešiť túto regulačnú medzeru a zabezpečiť splnenie cieľa daňovej spravodlivosti ako aj lepší a efektívnejší výber daní bola prijatá smernica Rady (EÚ) 2023/2226 zo 17. októbra 2023, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L, 2023/2226, 24.10.2023), tzv. smernica DAC8 (ďalej len „smernica (EÚ) 2023/2226“). Smernica (EÚ) 2023/2226 nadväzuje na súbežnú prácu v rámci OECD a vychádza zo schváleného štandardu pre výmenu informácií na daňové účely v súvislosti s kryptoaktívami (rámec CARF), vrátane modelovej dohody príslušných orgánov a rozšírenia rozsahu pôsobnosti spoločného štandardu oznamovania (CRS). Hlavný rozdiel medzi smernicou (EÚ) 2023/2226 a rámcom CARF spočíva v tom, že smernica (EÚ) 2023/2226 v definičnej časti využíva európsku reguláciu týkajúcu sa poskytovateľov služieb kryptoaktív upravenú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023) v platnom znení. V súlade s bodom 9 odôvodnenia k smernici (EÚ) 2023/2226 sa v prípade nejasností pri ukladaní povinností oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív budú v prípade potreby používať komentáre týkajúce sa modelovej dohody medzi príslušnými orgánmi pre účely automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach (CARF) a k dodatku k spoločnému štandardu oznamovania (CRS), ktoré vypracovala OECD. Tieto komentáre budú slúžiť ako zdroj názornej ukážky alebo výkladu s cieľom zabezpečiť jednotnosť pri uplatňovaní v rámci členských štátov Európskej únie (ďalej len „členské štáty EÚ“).

V súlade so smernicou (EÚ) 2023/2226 návrh zákona v čl. I zavádza povinnosť pre poskytovateľov služieb kryptoaktív oznamovať finančnej správe informácie o kryptoaktívach slúžiacich na platobné a investičné účely, ktoré bude finančná správa ako príslušný orgán vymieňať s príslušnými orgánmi členských štátov EÚ a zmluvných štátov podľa medzinárodnej dohody, ktorou je Dohovor o administratívnej pomoci v daňových záležitostiach. Rozširuje sa taktiež rozsah pôsobnosti automatickej výmeny o finančných účtoch aj na elektronické peniaze a digitálne meny centrálnych bánk v súlade s aktualizáciou spoločného štandardu oznamovania

2

(CRS). Lehota na zaslanie informácií finančnej správe je stanovená v súlade s lehotou na automatickú výmenu informácií o finančných účtoch a výmena medzi príslušnými daňovými orgánmi bude prebiehať do 9 mesiacov po oznamovanom období.

Transpozícia smernice (EÚ) 2023/2226 si vyžiada taktiež úpravu existujúceho všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým je vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 446/2015 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti preverovania finančných účtov oznamujúcimi finančnými inštitúciami v znení neskorších predpisov, s cieľom rozšíriť úpravu o podrobnosti týkajúce sa postupov preverovania pri automatickej výmene informácií o kryptoaktívach.

V čl. II sa mení a dopĺňa zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, v ktorom sa upravuje rozsah povinnosti zachovávať mlčanlivosť pri výkone činnosti daňového poradcu nadväzne na úpravy smernice (EÚ) 2023/2226, rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-623/22 Belgian Association of Tax Lawyers a i. v. Premier ministre/Eerste Minister a odporučenia OECD z partnerského hodnotenia (peer review) Slovenskej republiky pre účely výmeny informácií na požiadanie v zmysle medzinárodného štandardu.

V čl. III návrh zákona obsahuje doplnenia a spresnenia vyplývajúce zo smernice (EÚ) 2023/2226, ktoré sa dotýkajú existujúcich druhov automatických výmen daňových informácií obsiahnutých v smernici Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011) v platnom znení, tzv. smernica DAC (ďalej len „smernica (EÚ) 2011/16/EÚ v platnom znení“). Táto smernica poskytuje základný právny rámec pre administratívnu spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi (daňovými správami) členských štátov EÚ. V rámci smernice (EÚ) 2011/16 v platnom znení sú zapracovávané kľúčové medzinárodné štandardy OECD a v niektorých oblastiach smernica (EÚ) 2011/16 v platnom znení možnosti spolupráce medzi členskými štátmi EÚ ďalej rozširuje. Smernica (EÚ) 2011/16 v platnom znení bola viackrát novelizovaná1 z dôvodu rozširovania medzinárodných štandardov automatickej výmeny informácií. V rámci týchto noviel bola postupne zavedená automatická výmena týkajúca sa finančných účtov (DAC2), cezhraničných záväzných stanovísk (DAC3), správ podľa jednotlivých štátov (DAC4), cezhraničných potenciálne agresívnych daňovo-plánovacích

1 Smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (DAC) bola zmenená týmito právne záväznými aktmi Európskej únie:

- Smernica Rady (EÚ) 2014/107 z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 359, 16.12.2014) (DAC2)

- Smernica Rady (EÚ) 2015/2376 z 8. decembra 2015, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 332, 18/12/2015) (DAC3)

- Smernica Rady (EÚ) 2016/881 z 25. mája 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 146, 3.6.2016) (DAC4)

- Smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (Ú. v. EÚ L 342, 16.12.2016) (DAC5)

- Smernica Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (Ú. v. EÚ L 139, 5.6.2018) (DAC6)

- Smernica Rady (EÚ) 2020/876 z 24. júna 2020, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ s cieľom riešiť naliehavú potrebu odkladu určitých lehôt na podávanie a výmenu informácií v oblasti daní v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 (Ú. v. EÚ L 204, 26.6.2020)

- Smernica Rady (EÚ) 2021/514 z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25.3.2021) (DAC7)

3

schém (DAC6) a príjmov predávajúcich dosahovaných prostredníctvom digitálnych platforiem (DAC7).

Smernica (EÚ) 2023/226 rozširuje rozsah automatickej výmeny cezhraničných záväzných stanovísk aj o stanoviská vydané určitej skupine „majetných“ fyzických osôb, rovnako sa dopĺňa nová kategória príjmov týkajúca sa dividend vyplatených na iný ako správcovský účet, ktorú si budú daňové správy automaticky vymieňať a posilňuje sa poskytovanie daňových identifikačných čísel v rámci všetkých druhov automatických výmen v záujme uľahčenia jednoznačnej identifikácie daňovníkov.

Zmeny v predkladanom návrhu zákona obsahujú taktiež úpravy vyplývajúce zo skúseností z aplikačnej praxe a procesu partnerského hodnotenia (peer review) Slovenskej republiky v rámci OECD v oblasti daňovej transparentnosti a výmeny daňových informácií, ako aj pripomienok Európskej komisie.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona má pozitívno-negatívne vplyvy na štátny rozpočet a podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a nemá sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, vplyv na služby verejnej správy pre občana, a ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Dátum účinnosti sa navrhuje 1. januára 2026, okrem čl. III bodu 15 § 8 ods. 9 a bodov 20 a 28, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2028 a čl. III bodu 8, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2030.

4

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Vláda Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

•Smernica Rady 2023/2226 (EÚ) zo 17. októbra 2023, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L, 2023/2226, 24.10.2023)

•Spresnenie transpozície smernice Rady 2021/514 (EÚ) z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25.3.2021)

•Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011) v platnom znení

•Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023) v platnom znení

Termín začiatku a ukončenia PPK

november 2024

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

november-december 2024

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

do 31. januára 2025

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Transpozícia smernice (EÚ) 2023/2226 a zavedenie automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach, ktoré reaguje na dynamicky sa vyvíjajúci finančný trh a snahu odstrániť regulačnú medzeru a zabezpečiť rovnaké podmienky v prípade kryptoaktív v porovnaní s finančnými účtami z hľadiska možností finančnej správy kontrolovať plnenie daňových povinností. V dôsledku vlastností kryptoaktív je náročné vysledovať zdaniteľné udalosti v cezhraničných situáciách. Nedostatočné oznamovanie príjmov z investícií do kryptoaktív vedie k výpadku daňových príjmov štátov.

5

Používatelia kryptoaktív sú vo výhodnejšom postavení v porovnaní s tými, ktorí do kryptoaktív neinvestujú.

Rozšírenie rozsahu existujúcich automatických výmen informácií nadväzne na skúsenosti z praxe a aktuálny vývoj v oblasti medzinárodného zdaňovania.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Zvýšenie daňovej transparentnosti a získanie významného zdroja informácií pre finančnú správu umožňujúceho kontrolu plnenia daňových povinností v oblasti dane z príjmov. Zabezpečenie automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach medzi príslušnými orgánmi členských a zmluvných štátov a širšia spolupráca medzi príslušnými orgánmi členských štátov EÚ a zmluvných štátov. Intenzívnejšie poskytovanie daňových identifikačných čísel v rámci jednotlivých druhov automatických výmen informácií v snahe uľahčiť jednoznačnú identifikáciu daňovníkov.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Finančná správa, poskytovatelia služieb kryptoaktív, používatelia kryptoaktív, finančné inštitúcie, držitelia účtov

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Neboli posudzované alternatívne riešenia.

Nulový variant nie je možné realizovať, keďže ide o transpozíciu smernice v nutnom rozsahu a v prípade nesplnenia povinnosti transpozície Európska komisia začne voči Slovenskej republike konanie o porušení podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Bližšia informácia o obsahu všeobecne záväzného právneho predpisu je uvedená v samostatnom dokumente.

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

6

Preskúmanie účelnosti a účinnosti bude možné vykonať po uskutočnení prvej automatickej výmeny a aspoň jednom roku využívania získaných dát (koncom roka 2028). Kritériá preskúmania budú stanovené v spolupráci s finančnou správou na základe postupov využívania dát pre plnenie daňových povinností.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☒

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

7

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Komentár k pozitívnym vplyvom na rozpočet verejnej správy:

Zavedením novej výmeny informácií o kryptoaktívach možno očakávať pozitívny vplyv na dobrovoľné plnenie daňových povinností dotknutých daňovníkov. K vyhodnocovaniu a preverovaniu prijatých informácií môže finančná správa prikročiť koncom roka 2027, keď budú k dispozícii prijaté dáta. Pozitívne prínosy na rozpočet verejnej správy možno očakávať v horizonte od roku 2028, avšak v súčasnosti nie je možné kvantifikovať konkrétnu výšku daňových príjmov. Pre informáciu dopĺňame, že Európska komisia v rámci zhodnotenia dopadov smernice uviedla, že iniciatíva bude mať pozitívny vplyv na výber daní v členských štátoch EÚ, pričom dodatočné daňové príjmy plynúce z transakcií s kryptoaktívami odhadla celkovo na 1,7 miliardy eur, pričom neuviedla rozdelenie týchto očakávaných príjmov pre jednotlivé členské štáty.

Finančné krytie bude zabezpečené v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 – 2028.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ing. Elena Pekárová, Ministerstvo financií SR, Oddelenie medzinárodných daňových vzťahov, Odbor priamych daní, Sekcia daňová a colná MF SR, e-mail:

elena.pekarova@mfsr.sk

Ing. Miroslava Petrová, Ministerstvo financií SR, Oddelenie medzinárodných daňových vzťahov, Odbor priamych daní, Sekcia daňová a colná MF SR, e-mail:

miroslava.petrova@mfsr.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Finančné riaditeľstvo SR, oddelenie AVI

Európska komisia:

Dokument SWD(2022) 400 final: Subsidiary Grid k návrhu smernice DAC8

Dokument SWD(2022) 401 final: Zhodnotenie vplyvov smernice – Iniciatíva na posilnenie existujúcich pravidiel a rozšírenie rámca výmeny daňových informácií o kryptoaktíva

Dokument SWD(2022) 402 final: Manažérske zhrnutie k vplyvom smernice DAC8

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 214/2024

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

8

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie negatívneho vplyvu predkladaného materiálu aj na MSP v bode 9 Doložky vybraných vplyvov.

Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie „nie“ pri mechanizme znižovania byrokracie a nákladov v Doložke vybraných vplyvov v časti 9.

Odôvodnenie: Mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov sa uplatňuje, ak predkladateľ v doložke

vybraných vplyvov identifikoval vplyv na podnikateľské prostredie a tento vplyv sa týka nákladov podnikateľského prostredia. Mechanizmus znižovania byrokracie sa nevzťahuje na ustanovenia, ktoré sú či už implementované alebo transponované. Preto v tomto prípade nie je potrebné vyznačiť uplatňovanie mechanizmu.

Vyhodnotenie pripomienok:

Obidve pripomienky sú akceptované. Doložka vybraných vplyvov bola v časti 9 upravená podľa požiadavky Komisie.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o doplnenie popisu a prípadne kvantifikácie ďalších vplyvov do Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, ktoré vyplývajú z navrhovaného materiálu.

Odôvodnenie: V Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie nie sú uvedené všetky vplyvy, ktoré

vyplývajú z navrhovaného materiálu.

Ide napríklad o tieto pozitívne vplyvy:

- zrušenie administratívnej povinnosti oznamovania informácií o finančných účtov zo strany finančných agentov a finančných sprostredkovateľov (bod 6)

- finanční agenti a finanční sprostredkovatelia nie sú oprávnení viesť finančné účty a z tohto dôvodu už ďalej nie sú uvedení vo vymenovaných kategóriách investičných subjektov (bod 6 - § 3 ods. 2 písm. c))

- oznamujúca finančná inštitúcia nie je povinná oznamovať hrubé výnosy z predaja alebo vyplatenia finančného aktíva v rámci automatickej výmeny informácií o finančných účtoch, pokiaľ takéto hrubé príjmy oznámi podľa rámca pre automatickú výmenu informácií o kryptoaktívach v súlade s § 15h ods. 9 tohto zákona (bod 21 - § 9 ods. 5)

- znižuje sa administratívna záťaž pre neoznamujúce finančné inštitúcie, ktoré nevedú účty, ktoré sú predmetom oznamovania príslušnému orgánu Spojených štátov amerických (bod 22 - § 11 ods. 3)

Vyhodnotenie pripomienky:

Pripomienka akceptovaná. Vyššie uvedené povinnosti s pozitívnym vplyvom boli doplnené do analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie a bol k nim doplnený popis a odhadované vplyvy.

Negatívne vplyvy:

- doplnenie do rozsahu vyžadovaných informácií v rámci oznamovacej povinnosti, že pri majetkovom podiele držanom v investičnom subjekte, ktorý je právnym usporiadaním, sa oznamuje aj informácia o postavení, na základe ktorého je osoba podliehajúca oznamovaniu držiteľom majetkového podielu. (bod 19 - § 9 ods. 1 písm. g)

9

- poskytnúť vyhlásenie o prijatí opatrení nevyhnutných k náprave nedostatkov, ktoré spôsobili zrušenie registrácie, vrátane podrobného opisu prijatých opatrení a zaplatiť pokutu uloženú podľa § 23 (§ 15i, ods. 11)

povinnosť zabrániť nespolupracujúcemu používateľovi kryptoaktív vo vykonávaní transakcií, ak takýto používateľ kryptoaktív neposkytne informácie o kryptoaktívach ani po dvoch výzvach, ktoré nasledujú po prvej žiadosti oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív (43 - § 22 ods. 11 až 18)

Vyhodnotenie pripomienky:

Pripomienka akceptovaná. Vyššie uvedené povinnosti s negatívnym vplyvom boli doplnené do analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie a bol k nim doplnený popis a odhadované vplyvy.

- Daňový úrad uloží pokutu neoznamujúcej finančnej inštitúcii za nesplnenie povinností podľa § 7 až 9 okrem § 9 ods. 2, § 12 až 15 a § 22 ods. 2 a 3 a dohody FATCA do 10 000 eur, a to aj opakovane

- Daňový úrad uloží oznamujúcemu poskytovateľovi služieb kryptoaktív pokutu za nesplnenie povinností podľa § 15f až 15h a § 22 ods. 4 do 15 000 eur, a to aj opakovane a tiež prevádzkovateľovi kryptoaktív za nesplnenie povinností podľa § 15i do 7 000 eur, a to aj opakovane.

Vyhodnotenie pripomienky:

Čiastočne akceptovaná. Možnosť uloženia vyššie uvedených pokút je zapracovaná v časti 3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie vzhľadom nato, že nie je možné kvantifikovať výšku uložených pokút, ktorá bude závisieť od úrovne plnenia predmetných povinností. V prípade riadneho plnenia povinností bude finančná záťaž na podnikateľské subjekty nulová, keďže nebude možné uložiť žiadnu pokutu.

- povinnosť poskytnúť súčinnosť orgánom finančnej správy na účely správy daní5c), alebo na účely medzinárodnej spolupráce pri správe daní podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy5d).“. (§ 18 odsek 2)

Vyhodnotenie pripomienky:

Pripomienka týkajúca sa doplnenia vyššie uvedenej povinnosti do analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie a do kalkulačky nákladov nebola akceptovaná z dôvodu, že povinnosť poskytnúť súčinnosť zo strany daňových poradcov voči orgánom finančnej správy už v súčasnosti existuje a je súčasťou výkonu ich podnikateľskej činnosti. Nejde o zvýšenie ich administratívnej záťaže, keďže nejde o doplnenie novej povinnosti, ale ide o legislatívne spresnenie existujúcej povinnosti v reflexii na judikatúru Súdneho dvora EÚ.

V prípade potreby konzultácie ohľadne kvantifikácie vplyvov a vypĺňania Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie je možné kontaktovať pracovníkov MH SR na

1in2out@mhsr.sk

.

Komisia žiada predkladateľa o vybratie iba jednej alternatívy pri administratívnych nákladoch v Kalkulačke nákladov a tým zároveň Komisia žiada o opravu výpočtu nákladov. V prípade zmeny súm nákladov Komisia žiada nové výsledky preniesť do Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Odôvodnenie: V Kalkulačke nákladov v prvom hárku v časti E. Administratívne náklady sú vybrané

obe alternatívy (alternatíva 1 a alternatíva 2; resp. E.1 a E.2) a to v stĺpcoch W a X. Komisia žiada o vybratie iba jednej z nich a to na základe uváženia predkladateľa. V prípade výberu oboch alternatív ide o zbytočnú duplicitu.

Vyhodnotenie pripomienky:

Pripomienka akceptovaná, kalkulačka nákladov bola upravená. V časti E Administratívne náklady je zapracovaná alternatíva 1 (stĺpec W).

10

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

11

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1/A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2024

2025

2026

2027

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

0

1 722 868

461 368

v tom: kapitola MF SR / 0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR

v tom: kapitola MF SR / 072 Výber daní, cla, odvodov a príspevkov

0

0

0

0

1 667 400

55 468

405 900

55 468

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

1 722 868

461 368

Rozpočtové prostriedky

0

0

1 722 868

461 368

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

+ 2

+ 2

- vplyv na ŠR

0

0

+ 2

+ 2

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

40 800

40 800

- vplyv na ŠR

0

0

40 800

40 800

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

1 722 868

461 368

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

12

Tabuľka č. 1/B

2024

2025

2026

2027

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť

0

0

0

0

z toho:

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

0

0

0

0

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy

0

0

0

0

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

0

0

0

0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Prijatie návrhu zákona predpokladá pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy na roky 2026 až 2028.

Cieľom návrhu zákona a transponovanej smernice je posilniť existujúci legislatívny rámec rozšírením rozsahu oznamovacích a registračných povinností a celkovej administratívnej spolupráce daňových správ. Návrh zákona zavádza nový druh automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach, v rámci ktorej ukladá povinnosť pre poskytovateľov služieb kryptoaktív oznamovať finančnej správe informácie o kryptoaktívach slúžiacich na platobné a investičné účely. Okrem nového druhu automatickej výmeny sa rozširuje aj pôsobnosť automatickej výmeny o finančných účtoch aj na elektronické peniaze a digitálne meny centrálnych bánk v súlade s aktualizáciou spoločného štandardu oznamovania (CRS). Návrh zákona zároveň rozšíri rozsah pravidiel výmeny informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách zahrnutím ustanovení o výmene cezhraničných záväzných stanovísk týkajúcich sa „majetných“ fyzických osôb, ako aj ustanovení o automatickej výmene informácií o dividendách vyplatených na iný ako správcovský účet s cieľom znížiť riziká daňových únikov, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových podvodov. Cieľom návrhu je tiež zlepšiť pravidlá oznamovania a zasielania daňového identifikačného čísla (DIČ) v záujme uľahčenia úlohy daňových orgánov pri identifikácii príslušných daňovníkov pre účely kontroly plnenia daňových povinností. V súlade s cieľmi smernice sa navrhujú aj príslušné sankcie za nesplnenie povinností vyplývajúcich zo zákona.

Vzhľadom na časový rámec smernice a začiatok platnosti pravidiel pre automatickú výmenu informácií podľa smernice Rady (EÚ) 2023/2226 zo 17. októbra 2023, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 119, 24. 10. 2023), tzv. smernica DAC8 (ďalej len „smernica (EÚ) 2023/2226“) ako aj vykonávanie postupov preverovania zo strany poskytovateľov služieb kryptoaktív s účinnosťou od 1. januára 2026, prvé oznámenie informácií prebehne do konca mája 2027 a prvá automatická výmena podľa smernice (EÚ) 2023/2226 medzi príslušnými orgánmi sa uskutoční prvýkrát v septembri 2027. K vyhodnocovaniu a preverovaniu prijatých informácií môže finančná správa prikročiť koncom roka 2027, keď budú k dispozícii prijaté dáta. Zavedenie novej výmeny informácií o kryptoaktívach môže mať pozitívny vplyv na dobrovoľné plnenie daňových povinností dotknutých daňovníkov. Pozitívne prínosy na rozpočet verejnej správy možno očakávať

13

v horizonte od roku 2028, avšak v súčasnosti nie je možné kvantifikovať konkrétnu výšku daňových príjmov. Pre informáciu dopĺňame, že Európska komisia v rámci zhodnotenia dopadov smernice uviedla, že iniciatíva bude mať pozitívny vplyv na výber daní v členských štátoch EÚ, pričom dodatočné daňové príjmy plynúce z transakcií s kryptoaktívami odhadla celkovo na 1,7 miliardy eur, pričom neuviedla rozdelenie týchto očakávaných príjmov pre jednotlivé členské štáty.

Za nesplnenie povinností uvedených v návrhu zákona sa ukladajú poskytovateľom služieb kryptoaktív sankcie, ktoré zohľadňujú požiadavky smernice a sú stanovené tak, aby boli primerané, odrádzajúce a účinné. Výška sankcií zároveň zohľadňuje závažnosť nesplnenej povinnosti. Príjem z uložených a vybratých pokút bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je možné v súčasnosti kvantifikovať a bude závisieť od miery plnenia povinností zo strany poskytovateľov služieb kryptoaktív.

Návrh zákona predpokladá aj negatívny vplyv na rozpočet. Ide o nasledovné indikatívne investičné a prevádzkové náklady v rokoch 2026 – 2028 spojené so zavedením informačného systému pre automatickú výmenu podľa smernice (EÚ) 2023/2226 a zmenami existujúcich informačných systémov (sumy sú uvedené v eurách vrátane DPH vo výške 23 %):

Finančný dopad

Informačný systém

2026

2027

2028

Portál finančnej správy (PFS)

331 547

Integrovaný systém finančnej správy – správa daní (ISFS-SD)

230 753

Automatická výmena informácií (AVI)

Bezpečnostný certifikát

1 070 100

35 000

258 300

98 400

Data Warehouse (DWH)

147 600

36 900

Celkom

1 667 400

405 900

135 300

Nadväzne na úpravy a postupy týkajúce sa riešenia porušenia ochrany údajov a bezpečnosti bude potrebné v rámci finančnej správy vypracovať postupy na zamedzenie úniku dát a minimalizácie škôd po identifikovaní úniku dát. Náklady na vydanie bezpečnostného certifikátu súvisiaceho so zavedením automatickej výmeny informácií podľa smernice (EÚ) 2023/2226 a zmien v ostatných moduloch na výmenu informácií sú odhadované pre rok 2026 vo výške 35 000 eur.

Vzhľadom na zverejnený iZoznam daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov na Portáli finančnej správy, ktorý obsahuje aj daňové identifikačné číslo (DIČ) a umožňuje overenie čísla registrácie podobne ako pri iZozname daňových subjektov registrovaných pre DPH, sa nepredpokladajú dodatočné náklady spojené s verifikačným systémom na overenie DIČ používateľa kryptoaktív.

V súvislosti s transponovaním smernice sa predpokladá nárast objemu vymieňaných informácií, požiadavka na efektívne využívanie týchto informácií, hodnotenie účinnosti automatickej výmeny informácií a jej oznamovanie Európskej komisii. V rámci Finančného riaditeľstva SR (FR SR) bude oddelenie AVI zodpovedné za zabezpečenie a fungovanie výmeny informácií, zabezpečí zverejňovanie informácií na portáli finančnej správy pre subjekty, bude riešiť dopyty od subjektov a bude komunikovať so správcami dane pri riešení dopytov. Z pohľadu využitia

14

informácii podľa smernice DAC8 by mal byť použitý podobný postup ako pri vyhodnocovaní dát získaných v rámci výmeny podľa smernice 2011/16/EÚ (DAC1) a výmeny finančných účtov podľa smernice 2014/107/EÚ (DAC2), globálneho štandardu CRS a Dohody FATCA, t. j. prijaté informácie budú zaradené do procesov stotožňovania a vyhodnocovania na oddelení AVI, pričom bude prebiehať analytická a metodická spolupráca s viacerými útvarmi FR SR. Kontrola postupov preverovania by mala byť nastavená podobne ako pri FATCA/DAC2/CRS, t. j. oddelenie AVI na základe analýzy vyberie poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorých postúpi na daňový úrad na preverenie.

Bude potrebné zabezpečiť vyhodnocovanie vymieňaných informácií, analyzovanie rizík a daňové preverovanie vymieňaných informácií. Všetky tieto činnosti si vyžadujú kvalifikovaných pracovníkov po odbornej aj jazykovej stránke, ktorí budú schopní v praxi zabezpečiť efektívne využitie získaných informácií a na druhej strane aj odborné spracovanie informácií, ktoré budú zasielané zo SR smerom do zahraničia.

Potreba nových pracovníkov na FR SR sa odhadla nasledovne:

-na oddelenie AVI 2 pracovníci

(mzdové výdavky na jedného zamestnanca 1 700,00 eur + poistné a príspevok do poisťovní 611,15 eur = osobné výdavky 2 311,15 eur na jedného zamestnanca, t. j. osobné výdavky 55 468 eur ročne na 2 zamestnancov).

Finančné krytie bude zabezpečené v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 – 2028.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona je transpozíciou smernice (EÚ) 2023/2226, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní. Automatická výmena informácií sa rozširuje o informácie o kryptoaktívach a rozsah automatickej výmeny informácií o finančných účtoch sa rozširuje o elektronické peniaze a digitálne meny centrálnych bánk. FR SR ako príslušný orgán pre výmenu informácií bude získavať informácie o kryptoaktívach od oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív a tieto informácie bude zasielať do krajiny daňovej rezidencie používateľa kryptoaktív. Rovnako v prípade rozšírenia rozsahu automatickej výmeny o finančných účtoch, informácie budú FR SR zasielať finančné inštitúcie. V rámci transpozície smernice sa rozširujú aj iné existujúce druhy automatických výmen (zavádza sa automatická výmena cezhraničných záväzných stanovísk vydaných „majetným“ fyzickým osobám, dopĺňa sa nová kategória príjmov, ktorú si budú vymieňať daňové orgány, a to dividendy vyplatené na iný ako správcovský účet). Posilňuje sa poskytovanie daňových identifikačných čísel zavedením povinnosti poskytovať toto identifikačné číslo v rámci oznamovaných informácií.

15

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2024

2025

2026

2027

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Výpočty predpokladaných výdavkov vychádzali z podkladov FR SR, ktoré sú založené na doterajších skúsenostiach pri implementácii nových automatických výmen a aktualizácii existujúcich automatických výmen do informačných systémov finančnej správy.

Informácia k výpočtu nákladov na vydanie bezpečnostného certifikátu:

Súčasťou požiadaviek na zabezpečenie výmeny informácií v zmysle smernice EÚ a globálneho štandardu na výmenu informácií je vypracovanie analýzy bezpečnosti a vydanie bezpečnostného certifikátu nezávislým orgánom v zmysle bezpečnostnej politiky pre automatickú výmenu informácií. V rámci plnenia dodávateľ vykoná audit bezpečnosti v zmysle dokumentu AEOI – Security Policy pre systémy výmeny informácií. Rozsah auditu je definovaný v dokumente AEOI_Security_Measure (cca 150 bezpečnostných opatrení) vytvoreného na báze medzinárodnej normy ISO 27001. Výstupom je záverečná správa z auditu v podobe vyplneného auditného dotazníka a potvrdenie certifikátu podľa predloženého vzoru v slovenskom aj v anglickom jazyku. Pri odhadoch výšky výdavkov na vydanie certifikátu sa brala do úvahy cena predchádzajúceho auditu a vydaného certifikátu z roku 2021, kedy však bol auditovaný menší rozsah systémov na výmenu informácií, aktuálny rozsah požadovaného auditu a orientačne aj ceny na trhu za vydanie bezpečnostných certifikátov a vykonanie auditu.

Pri odhadoch príjmov boli východiskom očakávané prínosy, ktoré identifikovala Európska komisia pri predstavení návrhu smernice.

16

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Vplyv na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

17

Tabuľka č. 4/A

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

90 468

55 468

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

40 800

40 800

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

14 668

14 668

Tovary a služby (630)2

0

0

35 000

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

1 632 400

405 900

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

1 632 400

405 900

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

0

0

1 722 868

461 368

18

Tabuľka č. 4/B

2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy

Vplyvy (v metodike ESA 2010)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Kapitálové príjmy (230)

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom

0

0

0

0

19

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2024

2025

2026

2027

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

+ 2

+ 2

z toho vplyv na ŠR

0

0

+ 2

+ 2

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

0

1 700

1 700

z toho vplyv na ŠR

0

0

1 700

1 700

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

55 468

55 468

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

40 800

40 800

z toho vplyv na ŠR

0

0

40 800

40 800

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

14 668

14 668

z toho vplyv na ŠR

0

0

14 668

14 668

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

20

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Dlhodobá udržateľnosť

d

d + 10

d + 20

d + 30

d + 40

Poznámka

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

Poznámka:

Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.

Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.

21

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby C-zvýšené používanie služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie – pre C odhad počtu podaní

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy, vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa alebo má vplyv na zvýšené používanie existujúcich služieb?

B – úprava existujúcich IS finančnej správy

ks_332028

Výstup pre automatickú výmenu informácií

4

B – úprava existujúcich IS finančnej správy

ks_332003

Vstup pre automatickú výmenu informácií

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

A - nový modul v rámci existujúceho IS AVI

isvs_6993

Automatická výmena informácií (AVI)

Nie

B – úprava existujúcich IS finančnej správy

isvs_7213

Portál Finančnej správy (PFS)

Nie

B – úprava existujúcich IS finančnej správy

isvs_7714

Integrovaný systém Finančnej správy - správa daní (ISFS-SD)

Nie

B – úprava existujúcich IS finančnej správy

isvs_7145

Administratívny informačný systém (ADMIS)

Nie

B – úprava existujúcich IS finančnej správy

isvs_7146

Data Warehouse (DWH)

Nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

22

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

☐

Áno

☒

Nie

V predloženom návrhu nejde o konanie, ale o oznamovanie informácií o kryptoaktívach a v rozšírenom rozsahu informácií o finančných účtoch pre účely automatickej výmeny informácií s príslušnými orgánmi v oblasti daní.

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

☐

Áno

☐

Nie

Nejde o konanie, ale o oznamovaciu povinnosť, ktorá sa bude v zmysle predloženého návrhu plniť elektronicky.

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

☐

Áno

☒

Nie

Návrh nezavádza nové konanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ide iba oznamovaciu povinnosť.

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

☐

Áno

☒

Nie

V predloženom návrhu nejde o konanie, ale o oznamovanie informácií pre účely automatickej výmeny informácií s príslušnými orgánmi v oblasti daní.

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

☐

Áno

☒

Nie

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

☐

Áno

☒

Nie

Návrh nepredpokladá predkladanie údajov, dokumentov, informácií ani preukazovanie skutočností orgánu verejnej moci v režime antibyrokratického zákona.

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

☐

Áno

☒

Nie

Návrh nepredpokladá predkladanie údajov, dokumentov, informácií ani preukazovanie skutočností orgánu verejnej moci.

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

☐

Áno

☒

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

☐

Áno

☐

Nie

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

☐

Áno

☐

Nie

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

☐

Áno

☐

Nie

Referenčné údaje

23

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

☐

Áno

☒

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, disponibilnej pre zaradenie do zoznamu referenčných údajov.

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, disponibilnej pre zaradenie do zoznamu referenčných údajov.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“)

Predkladateľ: Vláda Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu2 na podnikateľské prostredie.

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0

0

B. Iné poplatky

0

0

C. Sankcie a pokuty

0

0

D. Nepriame finančné náklady

0

0

E. Administratívne náklady

666

426

Spolu = A+B+C+D+E

666

426

Harmonizácia práva EÚ

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

666

61

G. Goldplating

0

0

VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:

IN

OUT

2 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky.

24

H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F

0

365

25

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré su goldplatingom)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods., čl.,...)

Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./goldplating

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet dotk. subjektov spolu

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady) / Nemení sa

1in2out celkom

Goldplating celkom

1

preverovanie, či v kalendárnom roku uskutočňuje oznamovanú transakciu pre používateľa podliehajúceho oznamovaniu

novela zákona č. 359/2015 Z. z.

§ 15f ods. 1

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív

15

3

46

In (zvyšuje náklady)

0

0

2

vykonávanie postupov preverovania pre účely automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach

novela zákona č. 359/2015 Z. z.

§ 15f ods. 2 a všeobecne záväzný predpis

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív

15

6

91

In (zvyšuje náklady)

0

0

3

získavanie informácií o kryptoaktívach

novela zákona č. 359/2015 Z. z.

§ 15g ods. 1

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív

15

3

46

In (zvyšuje náklady)

0

0

4

zasielanie informácií finančnej správe v stanovenej lehote a rozsahu

novela zákona č. 359/2015 Z. z.

§ 15h ods. 15

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív

15

2

30

In (zvyšuje náklady)

0

0

5

povinnosť registrovať sa u príslušného orgánu Slovenskej republiky

novela zákona č. 359/2015 Z. z.

§ 15i ods. 1

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

prevádzkovatelia kryptoaktív

5

1

4

In (zvyšuje náklady)

0

0

6

získavanie širšieho rozsahu informácií pre účely automatickej výmeny informácií o finančných účtoch

novela zákona č. 359/2015 Z. z.

§ 8 ods. 2

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

finančné inštitúcie

60

2

122

In (zvyšuje náklady)

0

0

26

7

povinnosť viesť záznamy o plnení povinností pre účely automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach a uchovávať ich

novela zákona č. 359/2015 Z. z.

§ 22 ods. 4

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív

15

6

91

In (zvyšuje náklady)

0

0

8

povinnosť oznamovať zmeny skutočností uvedených v registrácii

novela zákona č. 359/2015 Z. z.

§ 15i ods. 8

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

prevádzkovatelia kryptoaktív

5

0

0

In (zvyšuje náklady)

0

0

9

elektronické oznámenie, že plní vykonáva postupy preverovania a oznamuje informácie v inom členskom štáte alebo kvalifikovanom zmluvnom štáte

novela zákona č. 359/2015 Z. z.

§ 15h ods. 7

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív

15

1

8

In (zvyšuje náklady)

0

0

10

doplnenie do rozsahu požadovaných informácií v rámci oznamovacej povinnosti, že pri majetkovom podiele držanom v investičnom subjekte, ktorý je právnym usporiadaním, sa oznamuje aj informácia o postavení, na základe ktorého je osoba podliehajúca oznamovaniu držiteľom majetkového podielu

novela zákona č. 359/2015 Z. z.

§ 9 ods. 1 písm. g)

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

finančné inštitúcie

60

0

15

In (zvyšuje náklady)

0

0

11

oznámiť prijatie opatrení nevyhnutných k náprave nedostatkov, ktoré spôsobili zrušenie registrácie, vrátane podrobného opisu prijatých opatrení a zaplatiť pokutu uloženú podľa § 23

novela zákona č. 359/2015 Z. z.

§ 15i ods. 12

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív

15

1

15

In (zvyšuje náklady)

0

0

12

povinnosť zabrániť nespolupracujúcemu používateľovi kryptoaktív vo vykonávaní transakcií, ak takýto používateľ kryptoaktív neposkytne informácie o kryptoaktívach ani po dvoch výzvach, ktoré nasledujú po prvej žiadosti oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív

novela zákona č. 359/2015 Z. z.

§ 22 ods. 16

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív

15

12

183

In (zvyšuje náklady)

0

0

27

13

zrušenie administratívnej povinnosti oznamovania informácií o finančných účtov zo strany finančných agentov a finančných sprostredkovateľov a ich vypustenie z taxatívneho vymenovania investičných subjektov nadväzne na skutočnosť, že zo zákona nie sú oprávnení viesť finančné účty

novela zákona č. 359/2015 Z. z.

§ 3 ods. 2 písm. c)

1.SK

01.01.26

finanční agenti a finanční sprostredkovatelia

20

12

243

Out (znižuje náklady)

243

0

14

oznamujúca finančná inštitúcia nie je povinná oznamovať hrubé výnosy z predaja alebo vyplatenia finančného aktíva v rámci automatickej výmeny informácií o finančných účtoch, pokiaľ takéto hrubé príjmy oznámi podľa rámca pre automatickú výmenu informácií o kryptoaktívach v súlade s § 15h ods. 9 tohto zákona

novela zákona č. 359/2015 Z. z.

§ 9 ods. 5

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

finančné inštitúcie

60

1

61

Out (znižuje náklady)

0

0

15

zníženie administratívnej záťaže pre neoznamujúce finančné inštitúcie, ktoré nevedú účty, ktoré sú predmetom oznamovania príslušnému orgánu Spojených štátov amerických

novela zákona č. 359/2015 Z. z.

§ 11 ods. 3

1.SK

01.01.26

finančné inštitúcie

60

2

122

Out (znižuje náklady)

122

0

28

3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

Regulácie identifikované v tabuľke č. 2:

Ide o administratívne povinnosti poskytovateľov služieb kryptoaktív, prevádzkovateľov kryptoaktív a finančných inštitúcií, ktoré im vyplývajú z návrhu zákona nadväzne na zavedenie automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach a úpravy v rámci automatickej výmeny informácií o finančných účtoch. Rozsah povinností je plne v súlade so smernicou a nejde nad jej rámec. Vzhľadom na to, že regulácia sa týka kryptoaktív, oznamovacie a verifikačné postupy sa budú uskutočňovať elektronicky v snahe čo najmenej administratívne zaťažiť dotknuté subjekty. Pri odhadoch dotknutých subjektov (poskytovateľov služieb kryptoaktív podľa nariadenia (EÚ) 2023/1114 a prevádzkovateľov kryptoaktív) sa využívajú expertné odhady Národnej banky Slovenska.

1.preverovanie, či oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív v kalendárnom roku uskutočňuje oznamovanú transakciu pre používateľa podliehajúceho oznamovaniu – povinnosť je upravená v § 15f ods. 1 návrhu zákona, počet dotknutých subjektov odhaduje Národná banka Slovenska na 15 (cca 10 poskytovateľov služieb kryptoaktív podľa nariadenia (EÚ) 2023/1114 a cca 5 prevádzkovateľov kryptoaktív neregulovaných nariadením), odhad časovej náročnosti povinnosti je cca 15 min. na základe skúseností z automatickej výmeny informácií o finančných účtoch, ako aj berúc do úvahy možnosti elektronickej verifikácie, keďže ide o oblasť kryptoaktív

2.vykonávanie postupov preverovania pre účely automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach - povinnosť a spôsob vykonávania postupov preverovania sú uvedené v § 15f ods. 2 návrhu zákona a podrobnosti k vykonávaniu postupov preverovania budú uvedené vo všeobecne záväznom predpise, počet dotknutých subjektov je rovnako ako pri prvej povinnosti cca 15 subjektov, časová náročnosť sa odhaduje na cca 30 min. s ohľadom na možnosti elektronickej verifikácie a automatizáciu postupov v oblasti kryptoaktív

3.získavanie informácií o kryptoaktívach – povinnosť je upravená v § 15g ods. 1 návrhu zákona, počet dotknutých subjektov je rovnaký ako v bodoch 1 a 2, časová náročnosť sa odhaduje na cca 15 min. s ohľadom na automatizáciu postupov v oblasti kryptoaktív

4.zasielanie informácií o kryptoaktívach príslušnému orgánu – povinnosti sú upravené v § 15h ods. 13 návrhu zákona, počet dotknutých subjektov je zhodný s prvou a druhou reguláciou, keďže ide o zaslanie informácií získaných a preverených pri prvej regulácii, expertný odhad časovej náročnosti: cca 10 min. berúc do úvahy elektronické zasielanie a elektronické formuláre k plneniu tejto povinnosti

5.povinnosť registrovať sa u príslušného orgánu Slovenskej republiky – povinnosť je uvedená v § 15i ods. 1 návrhu zákona, počet dotknutých subjektov sa odhaduje na cca 5 (podľa expertného odhadu Národnej banky Slovenska) a malo by ísť o subjekty, ktoré nie sú regulované podľa nariadenia (EÚ) 2023/1114, expertný odhad časovej náročnosti: cca 15 min. zohľadňujúc elektronickú komunikáciu v procese žiadosti o registráciu a pri registrácii

6.získavanie širšieho rozsahu informácií pre účely automatickej výmeny informácií o finančných účtoch – rozsah informácií, ktoré sú predmetom získavania, je uvedený v § 8 ods. 2 návrhu zákona, pričom v porovnaní s existujúcim rozsahom informácií sa dopĺňajú informácie o tom, či bolo poskytnuté platné čestné vyhlásenie, či je finančný účet spoločným účtom, a aký je počet držiteľov finančného účtu a v prípade ovládajúcej

29

osoby postavenie, na základe ktorého je ovládajúcou osobou, odhad počtu dotknutých subjektov je cca 60 na základe počtu finančných inštitúcií, ktoré plnia oznamovacie povinnosti pre účely automatickej výmeny o finančných účtoch, expertný odhad časovej náročnosti: cca 10 min., keďže ide o rozšírenie už existujúcej povinnosti a finančné inštitúcie využívajú pri získavaní informácií automatizované postupy

7.povinnosť viesť záznamy o plnení povinností pre účely automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach a uchovávať ich – povinnosť je uvedená v § 22 ods. 4 návrhu zákona, odhad počtu dotknutých subjektov je 5, expertný odhad časovej náročnosti: cca 30 min. berúc do úvahy automatizované postupy v oblasti kryptoaktív

8.povinnosť oznamovať zmeny skutočností uvedených v registrácii – povinnosť je uvedená v § 15i ods. 8 návrhu zákona, odhad počtu dotknutých subjektov je 5 (ako pri regulácii v bode 5), expertný odhad časovej náročnosti: cca 15 min., zmeny sa budú oznamovať elektronicky a na nepravidelnej báze

9.elektronické oznámenie, že vykonáva postupy preverovania a oznamuje informácie v inom členskom štáte alebo kvalifikovanom zmluvnom štáte – povinnosť je uvedená v § 15h ods. 7, odhad počtu dotknutých subjektov je 15, expertný odhad časovej náročnosti: cca 10 min., keďže pôjde elektronické oznámenie cez elektronický formulár

10.doplnenie rozsahu požadovaných informácií pri majetkovom podiele držanom v investičnom subjekte o informáciu o postavení, na základe ktorého je osoba podliehajúca oznamovaniu držiteľom majetkového podielu – povinnosť je uvedená v § 9 ods. 1 písm. g) návrhu zákona, odhad počtu dotknutých subjektov je 60 na základe počtu finančných inštitúcií, ktoré plnia oznamovacie povinnosti pre účely automatickej výmeny informácií, expertný odhad časovej náročnosti: cca 5 min., keďže ide o špecifickú informáciu v konkrétnej situácii

11.oznámenie prijatia opatrení nevyhnutných k náprave nedostatkov, ktoré spôsobili zrušenie registrácie – povinnosť je uvedená v § 15i ods. 12 návrhu zákona, odhad počtu dotknutých subjektov 15, expertný odhad časovej náročnosti: cca 5 min s ohľadom na elektronické oznamovanie informácií, táto povinnosť by sa plnila na nepravidelnej báze iba v prípade zrušenia registrácie a opätovnej žiadosti o registráciu

12.povinnosť zabrániť nespolupracujúcemu používateľovi kryptoaktív vo vykonávaní transakcií za stanovených podmienok – povinnosť je uvedená v § 22 ods. 6 návrhu zákona, odhad počtu dotknutých subjektov 15, expertný odhad časovej náročnosti: cca 60 min. s ohľadom na obsah povinnosti, ktorá si bude pravdepodobne vyžadovať viacero krokov

13.zrušenie povinnosti oznamovania pre finančných agentov a finančných sprostredkovateľov – ide o úpravu v § 3 ods. 2 písm. c), ktorá sa dotkne segmentu finančných agentov a finančných sprostredkovateľov, ktorí doposiaľ zasielali nulové oznámenia s ohľadom na skutočnosť, že nemôžu zo zákona viesť finančné účty, odhad počtu dotknutých subjektov vychádza z počtu prijatých nulových oznámení v rámci doterajšej automatickej výmeny informácií o finančných účtoch a časová náročnosť je odhadovaná na 60 min.

14.nie je povinnosť oznamovať hrubé výnosy z predaja alebo vyplatenia finančného aktíva v rámci automatickej výmeny informácií o finančných účtoch, pokiaľ sú oznámené podľa rámca pre automatickú výmenu informácií o kryptoaktívach – ustanovenie je obsiahnuté v § 9 ods. 5 návrhu zákona, odhad dotknutých subjektov je potenciálne 60 subjektov a časová náročnosť cca 5 min.

15.zníženie administratívnej záťaže pre neoznamujúce finančné inštitúcie, ktoré nevedú účty, ktoré sú predmetom oznamovania príslušnému orgánu Spojených štátov

30

amerických – spresnenie je uvedené v § 11 ods. 3 návrhu zákona a vyplýva z aplikačnej praxe v súvislosti s Dohodou FATCA, počet dotknutých subjektov vychádza z doterajšieho počtu finančných subjektov, ktoré plnia oznamovacie povinnosti podľa tejto dohody

3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie

doplňujúce informácie3

V návrhu zákona nie je identifikovaný goldplating.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Konzultácie s podnikateľskými subjektmi v súvislosti s prípravou návrhu zákona nadväzne na transpozíciu smernice (EÚ) 2023/2226 sa uskutočnili v termíne od 21.3.2024 do 5.4.2024. Podkladom pre diskusiu bola zverejnená predbežná informácia k pripravovanej novele zákona:

https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/PI/2024/59

Informácia o prebiehajúcich konzultáciách k návrhu zákona bola zverejnená na príslušnej webovej stránke MH SR a vybrané asociácie finančných inštitúcií boli aj osobitne vyzvané na zapojenie sa do konzultácií k návrhu zákona (SBA, SLASPO, AOCP, AFISP).

Do konzultácií sa aktívne zapojili Slovenská banková asociácia (SBA) a spoločnosť Mountin Wolf, ktorí boli v priebehu konzultácií informovaní o obsahu novely zákona, rozsahu nových povinností a časovom harmonograme legislatívneho procesu súvisiacom s implementáciou smernice (EÚ) 2023/2226. Zástupcovia SBA nemali pripomienky k očakávanému návrhu novely nadväzne na implementáciu smernice (EÚ) 2023/2226. V kontexte smernice však považovali za dôležité informovať o pretrvávajúcich problémoch so zisťovaním daňového identifikačného čísla (DIČ) alebo obdobného jedinečného identifikátora u nerezidentov v SR. Privítali by zjednotenie údaju o DIČ v krajinách zapojených do automatickej výmeny informácií o finančných účtoch, aby tento údaj banky vedeli jednoducho získavať z predložených dokladov klienta a následne ho mohli overovať. Ministerstvo financií SR vysvetlilo východiská povinného poskytovania DIČ v rámci smernice ako jednoznačného identifikátora uľahčujúceho kontrolu daňových povinností a odporučilo SBA problematiku DIČ adresovať aj prostredníctvom bankových sektorových asociácií v rámci EÚ.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Zavedením automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach a rozšírením rozsahu automatickej výmeny informácií o finančných účtoch nedochádza k vytvoreniu bariér na trhu. Požiadavka na oznamovanie informácií o kryptoaktívach vytvára porovnateľné podmienky s tradičnými finančnými účtami, pri ktorých má finančná správa prehľad a informácie na základe existujúcej automatickej výmeny o finančných účtoch. Navrhované úpravy nevytvárajú špeciálne režimy pre MSP a neovplyvňujú uplatnenie slovenských podnikateľov na zahraničných trhoch vzhľadom na

3 Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice EÚ a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia EÚ s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice EÚ alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek).

31

to, že smernicu majú povinnosť implementovať všetky členské štáty a pravidlá budú rovnaké vo všetkých členských štátoch.

Navrhovanou úpravou sa neovplyvní dostupnosť základných zdrojov a nemá vplyv ani na inovácie, vedu a výskum.

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

☐ zvyšuje x nemení☐ znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Vzhľadom na to, že navrhovaná úprava sa týka zavedenia automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach a oznamovania týchto informácií finančnej správe, nemá vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi.

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

☐ zvyšuje x nemení☐ znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Sankcie:

Za nesplnenie povinností uvedených v návrhu zákona sa ukladajú oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív a prevádzkovateľom kryptoaktív pokuty (§ 23 ods. 4), ktoré zohľadňujú požiadavky smernice Rady a sú stanovené tak, aby boli primerané, odrádzajúce a účinné. Výška sankcií zohľadňuje závažnosť nesplnenej povinnosti, či ide o nesplnenie niektorej z oznamovacích povinností, o nesplnenie registračnej povinnosti alebo neplnenie povinností týkajúcich sa postupov preverovania. Za nesplnenie oznamovacej povinnosti, povinnosti vykonávať postupy preverovania a povinnosti zaslania informácií príslušnému orgánu Slovenskej republiky uloží daňový úrad oznamujúcemu poskytovateľovi služieb kryptoaktív pokutu do výšky 30 000 eur a prevádzkovateľovi kryptoaktív za nesplnenie registračnej povinnosti pokutu do výšky 15 000 eur. Ak nedôjde k splneniu povinností po výzve daňového úradu, pokuty sa uložia aj opakovane.

V návrhu zákona sa taktiež v § 23 ods. 1 upravuje výška pokút v prípade nesplnenia povinností pre účely automatickej výmeny informácií o finančných účtoch a Dohody FATCA nadväzne na zvýšenie úrovne cien od roku 2015, kedy boli pokuty upravené v zákone č. 359/2015 Z. z..

Pokuta sa stanovuje do výšky 15 000 eur za nesplnenie oznamovacích povinností a povinnosti vykonávania postupov preverovania.

Goldplating nebol identifikovaný.

32

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)Primárne právo:

-čl. 110, 113, 114 a 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016).

b)Sekundárne právo:

-smernica Rady (EÚ) 2023/2226 zo 17. októbra 2023, ktorou sa mení smernica

2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L, 2023/2226, 24. 10. 2023), gestor: Ministerstvo financií SR,

-smernica Rady (EÚ) 2021/514 z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ

o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25.3.2021), gestor: Ministerstvo financií SR,

-smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti

daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011) v platnom znení, gestor: Ministerstvo financií SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane

fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016) v platnom znení, gestor: Úrad na ochranu osobných údajov SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s

kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023) v platnom znení, gestori: Ministerstvo financií SR, Národná banka Slovenska.

c)Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie:

-v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C – 682/15 Berlioz Investment Fund S.A. proti Directeur de l'administration des contributions directes

Výrok rozhodnutia:

1. Článok 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát vykonáva právo Únie v zmysle tohto ustanovenia, a teda dôjde k uplatneniu Charty základných práv Európskej únie, keď ukladá vo svojej právnej

33

úprave peňažnú sankciu účastníkovi správneho konania, ktorý odmieta poskytnúť informácie v rámci výmeny medzi daňovými orgánmi, založenú najmä na ustanoveniach smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS.

2. Článok 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že účastník správneho konania, ktorému bola uložená peňažná sankcia za nesplnenie správneho rozhodnutia, ktoré mu podľa smernice 2011/16 ukladalo povinnosť poskytnúť informácie v rámci výmeny medzi vnútroštátnymi daňovými správami, má právo napadnúť zákonnosť tohto rozhodnutia.

3. Článok 1 ods. 1 a článok 5 smernice 2011/16 sa majú vykladať v tom zmysle, že „predvídateľná relevantnosť“ informácií, ktoré si jeden členský štát vyžiadal od iného členského štátu, je podmienkou, ktorú musí uvedená žiadosť o informácie spĺňať, aby dožiadanému členskému štátu vznikla povinnosť vyhovieť tejto žiadosti, a tým aj podmienkou zákonnosti rozhodnutia o uložení povinnosti adresovanej týmto členským štátom účastníkovi správneho konania a podmienkou sankčného opatrenia uloženému tomuto účastníkovi správneho konania za nesplnenie tohto rozhodnutia.

4. Článok 1 ods. 1 a článok 5 smernice 2011/16 sa majú vykladať v tom zmysle, že overenie dožiadaného orgánu, ktorému dožadujúci orgán podal žiadosť o informácie podľa tejto smernice, sa neobmedzuje na formálnu správnosť tejto žiadosti, ale musí tomuto dožiadanému orgánu umožniť zabezpečenie toho, aby požadované informácie neboli úplne zbavené predvídateľnej relevantnosti z hľadiska určenia dotknutého platiteľa dane a určenia tretej osoby, ktorá bola prípadne informovaná, ako aj z hľadiska potreby predmetného daňového vyšetrovania. Tieto isté ustanovenia smernice 2011/16 a článok 47 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že v rámci žaloby podanej účastníkom správneho konania proti sankčnému opatreniu, ktoré mu bolo uložené dožiadaným orgánom z dôvodu nedodržania rozhodnutia o uložení povinnosti prijatého týmto orgánom na základe žiadosti o informácie adresovanej dožadujúcim orgánom na základe smernice 2011/16, má vnútroštátny súd okrem právomoci zmeniť uloženú pokutu právomoc preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia o uložení povinnosti. Pokiaľ ide o podmienku zákonnosti uvedeného rozhodnutia týkajúcu sa predvídateľnej relevantnosti požadovaných informácií, súdne preskúmanie sa obmedzuje na overenie zjavnej neexistencie takejto relevantnosti.

5. Článok 47 druhý odsek Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že súd dožiadaného členského štátu má v rámci výkonu svojej súdnej právomoci právo na prístup k žiadosti o informácie adresovanej dožadujúcim členským štátom dožiadanému členskému štátu. Dotknutý účastník správneho konania naopak nemá právo na prístup k celej žiadosti o informácie, ktorá zostáva tajným dokumentom v súlade s článkom 16 smernice 2011/16. Na to, aby bola jeho záležitosť prejednaná v celom rozsahu v súvislosti s neexistenciou predvídateľnej relevantnosti požadovaných

34

informácií, v zásade stačí, aby mal informácie uvedené v článku 20 ods. 2 tejto smernice.

- v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo spojených veciach C – 245/19 a C – 246/19 ÉTAT LUXEMBOURGEOIS proti B a i.

Výrok rozhodnutia:

1. Článok 47 Charty základných práv Európskej únie, v spojení s jej článkami 7 a 8, ako aj článkom 52 ods. 1, sa má vykladať v tom zmysle, že:

– bráni tomu, aby právne predpisy členského štátu, ktorými sa vykonáva postup výmeny informácií na požiadanie zavedený smernicou Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS, zmenenou smernicou Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, vylučovali možnosť, aby rozhodnutie, ktorým príslušný orgán tohto členského štátu uloží osobe, ktorá je držiteľom informácií, povinnosť poskytnúť mu tieto informácie s cieľom vyhovieť žiadosti o výmenu informácií predloženej príslušným orgánom iného členského štátu, bolo napadnuté opravným prostriedkom podaným takou osobou, a

– nebráni tomu, aby také právne predpisy vylučovali možnosť, aby bolo také rozhodnutie napadnuté opravnými prostriedkami podanými platiteľom dane, ktorého sa v tomto inom členskom štáte týka zisťovanie, na základe ktorého bola uvedená žiadosť podaná, ako aj tretími osobami, ktorých sa týkajú predmetné informácie.

2. Článok 1 ods. 1 a článok 5 smernice 2011/16, zmenenej smernicou 2014/107, sa majú vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie, ktorým príslušný orgán členského štátu uloží osobe, ktorá je držiteľom informácií, povinnosť poskytnúť mu tieto informácie s cieľom vyhovieť žiadosti o výmenu informácií predloženej príslušným orgánom iného členského štátu, treba, v spojení s touto žiadosťou, považovať za rozhodnutie týkajúce sa informácií, ktoré sa jednoznačne nezdajú byť úplne zbavené predvídateľnej relevantnosti, pokiaľ je v ňom uvedená totožnosť osoby, ktorá je držiteľom predmetných informácií, totožnosť platiteľa dane, ktorého sa týka zisťovanie, na základe ktorého bola podaná žiadosť o výmenu informácií, a obdobie, na ktoré sa toto zisťovanie vzťahuje, a pokiaľ sa týka zmlúv, faktúr a platieb, ktoré síce nie sú presne označené, ale sú vymedzené na základe kritérií týkajúcich sa po prvé skutočnosti, že ich uzavrela alebo uskutočnila osoba, ktorá je držiteľom informácií, po druhé skutočnosti, že boli uzavreté alebo uskutočnené počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje toto zisťovanie, a po tretie ich spojenia s dotknutým platiteľom dane.

- v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C-437/19 État luxembourgeois proti L.

Výrok rozhodnutia:

1. Článok 1 ods. 1, článok 5 a článok 20 ods. 2 smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že žiadosť o informácie sa musí považovať za žiadosť

35

týkajúcu sa informácií, ktoré nie sú zjavne zbavené akejkoľvek predvídateľnej relevantnosti v prípade, ak osoby, ktoré sa podrobujú prešetreniu alebo vyšetrovaniu v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia, nie sú síce v predmetnej žiadosti menovite a individuálne identifikované, avšak dožadujúci orgán prostredníctvom jasných a dostatočných vysvetlení preukáže, že vedie vyšetrovanie, ktoré je zamerané na vymedzenú skupinu osôb a je odôvodnené podozreniami z nesplnenia konkrétnej zákonnej povinnosti.

2. Článok 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že držiteľovi informácií:

– ktorému bola uložená peňažná správna sankcia za nevykonanie rozhodnutia, ktorým mu bola uložená povinnosť poskytnúť informácie v rámci výmeny medzi vnútroštátnymi daňovými orgánmi podľa smernice 2011/16, pričom toto rozhodnutie nemožno podľa vnútroštátneho práva dožiadaného členského štátu napadnúť žalobou, a

– ktorý incidenčne spochybnil zákonnosť tohto rozhodnutia v rámci žaloby podanej proti peňažnej sankcii za nesplnenie tohto rozhodnutia o uložení povinnosti, pričom takýmto spôsobom získal minimálne informácie uvedené v článku 20 ods. 2 tejto smernice až v priebehu súdneho konania začatého v nadväznosti na túto žalobu,

– sa musí v nadväznosti na definitívne uznanie zákonnosti uvedených rozhodnutí, ktoré boli proti nemu vydané, poskytnúť možnosť splniť rozhodnutie o uložení povinnosti poskytnúť informácie v lehote pôvodne stanovenej na tento účel vnútroštátnym právom bez toho, aby sa voči nemu aj naďalej uplatnila sankcia, ktorú musel znášať, ak si chcel uplatniť svoje právo na účinný prostriedok nápravy. Len v prípade, ak tento držiteľ nevyhovie predmetnému rozhodnutiu v stanovenej lehote, stane sa uložená sankcia právom vymáhateľnou.

- v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C-694/20 Orde van Vlaamse Balies a i. proti Vlaamse Regering

Výrok rozhodnutia:

Článok 8ab ods. 5 smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS, zmenenej smernicou Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, je neplatný vzhľadom na článok 7 Charty základných práv Európskej únie v rozsahu, v akom jeho uplatnenie členskými štátmi má za následok, že advokátovi, ktorý koná ako sprostredkovateľ v zmysle článku 3 bodu 21 tejto smernice v znení zmien, keď je tento zbavený povinnosti oznamovania informácií stanovenej v odseku 1 článku 8ab uvedenej smernice v znení zmien z dôvodu profesijného tajomstva, ktorým je viazaný, sa ukladá oznámiť bezodkladne každému inému sprostredkovateľovi, ktorý nie je jeho klientom, povinnosti oznámenia informácií, ktoré mu prislúchajú podľa odseku 6 uvedeného článku 8ab.

- v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C-623/22 Belgian Association of Tax Lawyers a i. v. Premier ministre/ Eerste Minister

36

Výrok rozhodnutia:

1. Preskúmanie aspektu, ktorého sa týka prvá prejudiciálna otázka, neodhalilo nijakú skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS, zmenenej smernicou Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, z hľadiska zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ako aj článkov 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie.

2. Preskúmanie aspektov, ktorých sa týka druhá a tretia prejudiciálna otázka, neodhalilo nijakú skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť smernice 2011/16, zmenenej smernicou 2018/822, z hľadiska zásady právnej istoty, zásady zákonnosti trestov zakotvenej v článku 49 ods. 1 Charty základných práv a práva na rešpektovanie súkromného života zaručeného v článku 7 tejto Charty.

3. Neplatnosť článku 8ab ods. 5 smernice 2011/16, zmenenej smernicou 2018/822, vzhľadom na článok 7 Charty základných práv, o ktorej Súdny dvor rozhodol v rozsudku z 8. decembra 2022, Orde van Vlaamse Balies a i. (C‑694/20, EU:C:2022:963), sa vzťahuje len na osoby, ktoré vykonávajú svoju profesijnú činnosť pod niektorým z profesijných titulov uvedených v článku 1 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/5/ES zo 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia.

4. Preskúmanie aspektov, ktorých sa týka piata prejudiciálna otázka, neodhalilo nijakú skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť smernice 2011/16, zmenenej smernicou 2018/822, z hľadiska práva na rešpektovanie súkromného života zaručeného v článku 7 Charty základných práv.

- v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C-432/23 Ordre des avocats du Barreau de Luxembourg proti Administration des contributions directes

Výrok rozhodnutia:

1.Článok 7 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že právne konzultácie poskytované advokátom vo veciach práva obchodných spoločností spadajú do pôsobnosti zvýšenej ochrany výmeny informácií medzi advokátom a jeho klientom zaručenej uvedeným článkom, takže rozhodnutie, ktoré advokátovi ukladá, aby príslušným orgánom dožiadaného členského štátu poskytol na účely výmeny informácií na požiadanie v súlade so smernicou Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a o zrušení smernice 77/799/EHS všetku dokumentáciu a informácie týkajúce sa jeho vzťahov s jeho klientom, ktoré sú relevantné pre takúto konzultáciu, predstavuje zásah do práva na rešpektovanie komunikácie medzi advokátom a jeho klientom zaručeného týmto článkom.

37

2.Preskúmanie aspektov, ktorých sa týka tretia a štvrtá prejudiciálna otázka, neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorou by mohla byť dotknutá platnosť smernice 2011/16 z hľadiska článku 7 a článku 52 Charty základných práv.

3.Článok 7 a článok 52 ods. 1 Charty základných práv sa musia vykladať v tom zmysle, že bránia takému rozhodnutiu o uložení povinnosti, akým je rozhodnutie opísané v bode 1 tohto výroku, ktoré je založené na vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej poradenstvo a zastupovanie advokátom v daňových veciach nepožíva, s výnimkou prípadov, keď hrozí trestné stíhanie klienta, zvýšenú ochranu komunikácie medzi advokátom a klientom zaručenú týmto článkom 7.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2023/2226 bola stanovená:

-do 31. decembra 2025, s účinnosťou stanovenou od 1. januára 2026,

-do 31. decembra 2027 (súlad s článkom 1 bodom 11 tejto smernice a s článkom 1 bodom 16 tejto smernice, pokiaľ ide o článok 27c ods. 3 a 4 smernice 2011/16/EÚ), s účinnosťou stanovenou od 1. januára 2028,

-do 31. decembra 2029 (súlad s článkom 1 bodom 16 tejto smernice, pokiaľ ide o článok 27c ods. 2 smernice 2011/16/EÚ), s účinnosťou stanovenou od 1. januára 2030.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2021/514 bola stanovená do 31.12. 2022 s výnimkou ustanovení čl. 1 bod 1 písm. d) (čl. 3 bod 26 smernice 2011/16/EÚ) a čl. 1 bod 12 (oddiel IIa smernice 2011/16/EÚ), pri ktorých bola stanovená lehota do 31.12.2023.

b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.

c)Smernica (EÚ) 2021/514 bola prebratá do zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov, do zákona č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 123/2022 Z. z. o centrálnom registri účtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a)úplne.

38

Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 2 – § 1:

Predmet zákona sa dopĺňa o úpravu automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach nadväzne na rozšírenie automatickej výmeny informácií v rámci smernice Rady 2023/2226/EÚ, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 119, 24. 10. 2023), tzv. smernica DAC8 (ďalej len „smernica (EÚ) 2023/2226“) o kryptoaktíva a prepojenie s automatickou výmenou informácií o finančných účtoch. Pravidlá upravené v predmetnej smernici vychádzajú z globálneho rámca vyvinutého na úrovni Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre automatickú výmenu informácií o kryptoaktívach (ďalej len „globálny štandard CARF“).

Pojem automatická výmena informácií v písm. c) v bodoch 1. až 4. zahŕňa získavanie informácií o kryptoaktívach od oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív, oznamovanie týchto informácií príslušnému orgánu Slovenskej republiky a ich následné zasielanie príslušnému orgánu členského štátu EÚ a príslušnému orgánu zmluvného štátu. Rovnako zahŕňa aj prijímanie informácií o kryptoaktívach daňových rezidentov Slovenskej republiky príslušným orgánom Slovenskej republiky od príslušného orgánu členského štátu alebo od príslušného orgánu zmluvného štátu. Zákon upravuje rovnako ako v prípade automatickej výmeny informácií o finančných účtoch vzájomné automatické odovzdávanie informácií o kryptoaktívach. Predpokladom výmeny a zasielania zo strany príslušného orgánu Slovenskej republiky je získanie informácií zo strany oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív v Slovenskej republike a ich následné oznamovanie príslušnému orgánu Slovenskej republiky.

K bodu 3 – § 2 písm. h):

Spresňuje sa definícia daňového identifikačného čísla podľa požiadaviek oddielu IV Prílohy VI smernice (EÚ) 2023/2226.

K bodu 4 – § 2:

Do zákona sa dopĺňajú definície pojmov potrebné v kontexte automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach. Pojmy sú zadefinované v súlade so smernicou (EÚ) 2023/2226 a globálnym štandardom CARF.

V písmene j) sa zavádza pojem „centrálna banka“, ktorou sa rozumie inštitúcia, ktorá je zo zákona alebo z poverenia vlády hlavným orgánom, ktorý emituje nástroje, ktoré majú obiehať ako mena. Pre spresnenie sa uvádza, že takáto inštitúcia v rôznych štátoch môže zahŕňať pomocnú organizáciu, ktorá je oddelená od vlády a bez ohľadu na to, či ju štát úplne alebo čiastočne vlastní.

V písmene k) sa definuje pojem „oficiálna mena“, ktorou sa rozumie oficiálna (fiat) menová jednotka štátu, ktorú vydáva štát, centrálna banka alebo iný menový orgán štátu. Oficiálna mena je reprezentovaná fyzickými bankovkami, mincami alebo peniazmi v rôznych digitálnych formách (vrátane bankových rezerv a digitálnych mien centrálnych bánk). Oficiálnou menou sú aj peniaze bánk a zahraničných bánk a produkty elektronických peňazí.

V písmene l) sa definuje pojem „digitálna mena centrálnej banky“, ktorou sa rozumie digitálna oficiálna mena vydaná centrálnou bankou alebo iným menovým orgánom.

V písmene m) sa zavádza pojem „elektronické peniaze“, ktorým je produkt splňujúci zákonom vymenované kumulatívne požiadavky. Je digitálnym vyjadrením oficiálnej meny, vydaný pri prijatí finančných prostriedkov na účely vykonania platobných transakcií, zastúpený pohľadávkou voči emitentovi vyjadrenou v tej istej oficiálnej mene, akceptovaný pri platbe fyzickou osobou alebo právnickou osobou inou ako emitent a na základe regulačných

39

požiadaviek, ktorým podlieha emitent, splatný kedykoľvek a v nominálnej hodnote za tú istú oficiálnu menu na žiadosť držiteľa produktu. Elektronickými peniazmi nie je produkt vytvorený výlučne na účely uľahčenia prevodu finančných prostriedkov od klienta na inú osobu podľa pokynov klienta. Uľahčením prevodu finančných prostriedkov sa rozumie, ak sa v rámci bežného chodu podnikania prevádzajúceho subjektu finančné prostriedky spojené s takýmto produktom držia dlhšie ako 60 dní po prijatí pokynov na uľahčenie prevodu, alebo ak sú v prípade, že neboli prijaté žiadne pokyny, finančné prostriedky spojené s takýmto produktom držané dlhšie ako 60 dní po prijatí finančných prostriedkov.

V písmene n) sa zavádza pojem „kryptoaktívum podliehajúce oznamovaniu“. Tento pojem zahŕňa kryptoaktívum podľa čl. 3 ods. 1 bod 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023) v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2023/1114 v platnom znení“). Predmetné nariadenie definuje kryptoaktívum ako digitálne vyjadrenie hodnoty alebo práva, ktoré možno prevádzať a elektronicky uchovávať použitím technológie distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie. Pre účely automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach sú z definície vyňaté digitálne meny centrálnej banky, elektronické peniaze alebo kryptoaktíva, v prípade ktorých oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív primerane určil, že ho nemožno použiť na platobné alebo investičné účely. Pre takéto určenie má podľa komentára ku globálnemu štandardu CARF oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív v prvom kroku vychádzať z klasifikácie kryptoaktív, ktorá bola uskutočnená za účelom určenia, či je kryptoaktívum virtuálnym aktívom pre účely boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu podľa odporúčaní Finančnej akčnej skupiny (FATF). Ak je kryptoaktívum považované za virtuálne aktívum podľa odporúčaní FATF na základe toho, že môže byť použité na platobné alebo investičné účely, je potrebné považovať ho za relevantné pre účely automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach. Podľa komentára ku globálnemu štandardu CARF je v prípade, že kryptoaktívum nie je virtuálnym aktívom podľa odporúčaní FATF, oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív má posúdiť, či je možné toto kryptoaktívum využiť na platobné alebo investičné účely, pričom má vziať do úvahy nasledujúce skutočnosti:

-kryptoaktívum, ktoré je finančným aktívom alebo podlieha právnej regulácii v oblasti finančného práva, môže byť použité na platobné alebo investičné účely, a preto sa považuje za oznamované kryptoaktívum

-nezameniteľné tokeny (NFT) sú v mnohých prípadoch uvádzané na trh ako zberateľské predmety, avšak táto ich funkcia nebráni tomu, aby mohli byť použité na platobné alebo investičné účely; dôležité je zohľadniť povahu NFT a ich funkciu v praxi, nie aké terminologické alebo marketingové termíny sa používajú; oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali v každom jednotlivom prípade zvážiť, či NFT možno alebo nemožno využiť na platobné alebo investičné účely, a to s ohľadom na všeobecne akceptovateľné použitie daného kryptoaktíva; NFT, ktoré sú obchodované na trhu, je možné použiť na platobné a investičné účely, a preto sa považujú za oznamované kryptoaktíva

-niektoré kryptoaktíva je možné vymeniť len obmedzene za určité tovary a služby (napr. poukážky na knihy alebo odmeny v rámci vernostných programov); tovary a služby môžu zahrňovať aj digitálny tovar a služby (napr. hudba, hry, vstupenky, softvérové aplikácie); ak takéto kryptoaktíva fungujú v obmedzenej pevnej sieti alebo prostredí a mimo tento uzavretý systém ich nemožno predávať alebo vymieňať, takéto kryptoaktíva vo všeobecnosti nie je možné používať na platobné alebo investičné účely, a preto sa nepovažujú medzi oznamované kryptoaktíva.

40

V písmene o) sa definuje pojem „výmenná transakcia“, ktorou sa rozumie výmena medzi kryptoaktívami podliehajúcimi oznamovaniu a peňažnými prostriedkami vyjadrenými v oficiálnej mene a výmena medzi jednou alebo viacerými formami kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu.

V písmene p) sa zavádza pojem „identifikačná služba“, ktorým sa rozumie elektronický proces, ktorý členský štát alebo Európska únia bezodplatne sprístupňuje oznamujúcej finančnej inštitúcii na účely určenia totožnosti a daňovej rezidencie držiteľa účtu alebo ovládajúcej osoby a určenia totožnosti a daňovej rezidencie používateľa kryptoaktív.

K bodu 5 - § 3 ods. 2 písm. b)

Rozširuje sa definícia vkladovej inštitúcie s ohľadom na pokrytie elektronických peňazí a digitálnych mien centrálnych bánk, ktoré sa do rozsahu úpravy zaradili v zmysle dodatku k spoločnému štandardu oznamovania (CRS).

K bodu 6 - § 3 ods. 2 písm. c)

Aktualizuje sa definícia pojmu „investičný subjekt“ s ohľadom na zmeny vyplývajúce z rozšírenia automatickej výmeny informácií o kryptoaktíva a dodatok k spoločnému štandardu oznamovania (CRS). Zároveň sa zohľadňuje doterajšia aplikačná prax pri oznamovaní informácií o finančných účtoch zo strany finančných agentov a finančných sprostredkovateľov, ktorí nadväzne na existujúcu legislatívu v Slovenskej republike (zákon č. 186/2009) nie sú oprávnení viesť finančné účty. Z tohto dôvodu už ďalej nie sú uvedení vo vymenovaných kategóriách investičných subjektov. Nástrojmi peňažného trhu v tomto ustanovení sa rozumejú napr. šeky, zmenky vkladové listy, deriváty.

Nadväzne na doplnený komentár k dodatku k spoločnému rámcu oznamovania (CRS) je potrebné na účely testu hrubého príjmu, ktorý je obsiahnutý v definícii, brať do úvahy všetky odmeny za príslušné činnosti subjektu bez ohľadu na to, či sa táto odmena vypláca priamo subjektu, na ktorý sa test vzťahuje alebo inému subjektu (napr. v určitých prípadoch, keď účtovná alebo právnická firma založí pre klienta zverenecký fond a ako súčasť tohto procesu vymenuje správcu). Klient v takomto prípade zaplatí účtovníckej alebo právnickej firme za všetky služby poskytnuté v súvislosti so zriadením zvereneckého fondu, vrátane vymenovania správcu a ďalších služieb správcu. Samotný správca nedostáva za svoje služby priamu odmenu, pretože tieto sa vyplácajú účtovníckej alebo právnickej firme ako súčasť celkového balíka. Takáto situácia môže nastať aj v súvislosti so subjektmi, ktoré poskytujú služby úschovy, ak sa poplatky za takéto služby platia inému subjektu. V oboch prípadoch sa má takáto odmena brať do úvahy na účely testu hrubého príjmu.

K bodu 7 - § 3 ods. 3

Aktualizuje a spresňuje sa definícia pojmu „finančné aktívum“ s ohľadom na rozšírenie automatickej výmeny informácií o kryptoaktíva. Dopĺňa sa, že finančným aktívom je aj podiel na kryptoaktíve podliehajúcom oznamovaniu.

K bodu 8 - § 3 ods. 4

S ohľadom na definíciu investičného subjektu v § 3 ods. 2 písm. c) sa v novom odseku 4 spresňuje, že nezahŕňa subjekt, ktorý je aktívnym nefinančným subjektom, ktorý spĺňa niektoré z kritérií, ktoré sú uvedené v § 6 ods. 2 písm. c) v bodoch 2d až 2g. Predmetné spresnenie vychádza z dodatku k spoločnému štandardu oznamovania (CRS).

K bodu 9 - § 4 ods. 1 písm. a)

41

Aktualizuje sa definícia neoznamujúcej finančnej inštitúcie v prípade vládneho subjektu, medzinárodnej organizácie alebo centrálnej banky s ohľadom na doplnenie štandardu spoločného štandardu oznamovania (CRS) a zaradenie digitálnych mien centrálnych bánk do rozsahu automatickej výmeny informácií o finančných účtoch.

K bodu 10 - § 5 ods. 2 písm. a)

Nadväzne na doplnenie a úpravu spoločného štandardu oznamovania (CRS) a smernice (EÚ) 2023/2226 sa rozširuje definícia pojmu „vkladový účet“. Do definície sa dopĺňa účet alebo pomyselný (notional) účet, ktorý predstavuje všetky elektronické peniaze držané v prospech klienta a účet, na ktorom sú držané jedna alebo viacero digitálnych mien centrálnych bánk v prospech klienta.

Nadväzne na doplnený komentár k dodatku k spoločnému rámcu oznamovania (CRS) všetky produkty elektronických peňazí, ktoré má subjekt v držbe v prospech zákazníka, sa spoločne považujú za vkladový účet tohto klienta. Na účely určenia hodnoty vkladového účtu oznamujúca finančná inštitúcia agreguje hodnotu všetkých produktov peňazí, ktoré má držiteľ finančného účtu u oznamujúcej finančnej inštitúcie. Podobne sa za vkladový účet považuje akákoľvek dohoda, prostredníctvom ktorej subjekt drží digitálnu menu centrálnej banky v prospech zákazníka. V prípadoch, keď boli produkt elektronických peňazí alebo digitálna mena centrálnej banky vydané ako kryptoaktívum, má sa za to, že subjekt drží takéto aktívum v prospech zákazníka v rozsahu, v akom uchováva alebo spravuje nástroje umožňujúce kontrolu nad aktívom (prostredníctvom súkromných kľúčov) a subjekt má schopnosť spravovať, obchodovať alebo previesť podkladové aktívum na tretie strany v mene takéhoto zákazníka.

K bodu 11 - § 5 ods. 3 písm. e)

Do definície vylúčeného účtu sa dopĺňa účet zriadený v súvislosti so založením a vznikom spoločnosti alebo zvýšením jej vlastného imania za predpokladu splnenia 5 kumulatívnych požiadaviek uvedených v novom piatom bode v § 5 ods. 3 písmene e). Toto doplnenie nadväzuje na doplnenie spoločného štandardu oznamovania (CRS) a smernice (EÚ) 2023/2226.

V bode 5a na konci ustanovenie odkazuje na právny predpis príslušného štátu. V bode 5b sa nezávislým potvrdením rozumie potvrdenie vydané nezávislou osobou (v Slovenskej republike napr. Obchodný register).

K bodu 12 - § 5 ods. 3 písm. f)

Do § 5 ods. 3 sa vkladá nové písmeno f), kde sa pod vylúčeným účtom rozumie aj vkladový účet, ktorý predstavuje všetky elektronické peniaze držané v prospech klienta, ak kĺzavý priemer celkového zostatku na účte na konci dňa za 90 dní alebo hodnota na účte počas akéhokoľvek obdobia 90 po sebe nasledujúcich dní nepresiahli 10 000 USD v ktoromkoľvek dni počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia. Úprava vyplýva z doplneného spoločného štandardu oznamovania (CRS) a smernice (EÚ) 2023/2226 v záujme reflektovania rozšírenia rozsahu automatickej výmeny informácií o finančných účtoch o elektronické peniaze.

K bodu 13 - § 5 ods. 3 písm. h)

Legislatívno-technická úprava s ohľadom na úpravu v bode 12 a nové označenie odsekov.

K bodu 14 - § 5 ods. 4 písm. a)

Definícia existujúceho účtu sa rozširuje s ohľadom na rozšírenie spoločného štandardu oznamovania (CRS) o účet alebo pomyselný (notional) účet, ktoré predstavujú elektronické peniaze v prospech klienta alebo účet, na ktorom je v prospech klienta držaná jedna alebo viac digitálnych mien centrálnej banky k 31. decembru 2025.

42

K bodu 15 - § 5 ods. 5

Definícia nového účtu sa upravuje s ohľadom na doplnenia spoločného štandardu oznamovania (CRS) a smernicu (EÚ) 2023/2226 s ohľadom na rozšírenie rozsahu automatickej výmeny informácií o finančných účtoch o elektronické peniaze a digitálne meny centrálnych bánk k 1. januáru 2026.

K bodu 16 - § 6 ods. 2 písm. a)

Aktualizuje sa definícia osoby podliehajúcej oznamovaniu s ohľadom na zmenu spoločného štandardu oznamovania (CRS) a smernice (EÚ) 2023/2226. Kľúčovou zmenou je nahradenie slova „spoločnosť“ slovom „subjekt“. Subjekt je zadefinovaný v § 2 písm. f) zákona č. 359/2015 Z. z. a subjektom je napr. obchodná spoločnosť, osobná obchodná spoločnosť, zverenecký fond, nadácia.

K bodu 17 - § 8 ods. 2

Upravuje a dopĺňa sa rozsah informácií, ktoré sú predmetom automatickej výmeny o finančných účtoch. V porovnaní s existujúcim rozsahom informácií sa dopĺňajú informácie o tom, či bolo poskytnuté platné čestné vyhlásenie (obsahujúce informácie pre identifikáciu daňovej rezidencie pre účely výmeny informácií), či je účet spoločným účtom, a ak je, počet držiteľov finančného účtu a v prípade ovládajúcej osoby postavenie, na základe ktorého je ovládajúcou osobou (napr. zriaďovateľ, správca, poručník). Bližšia špecifikácia ohľadom postavenia, na základe ktorého je osoba ovládajúcou osobou, bude obsiahnutá v xsd schéme pre účely automatickej výmeny o finančných účtoch, ako aj pre účely automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach.

K bodu 18 - § 9 ods. 1 písm. c)

V rámci informácií, ktoré sa vyžadujú pri oznamovacej povinnosti, sa pri čísle finančného účtu alebo jeho funkčnom ekvivalente vyžaduje uvedenie aj druhu účtu a skutočnosť, či ide o existujúci účet alebo nový účet.

K bodu 19 - § 9 ods. 1 písm. g)

Nadväzne na doplnenie spoločného štandardu (CRS) a smernicu (EÚ) 2023/2226 sa do rozsahu vyžadovaných informácií v rámci oznamovacej povinnosti dopĺňa, že pri majetkovom podiele držanom v investičnom subjekte, ktorý je právnym usporiadaním, sa oznamuje aj informácia o postavení, na základe ktorého je osoba podliehajúca oznamovaniu držiteľom majetkového podielu.

K bodu 20 - § 9 ods. 4

Na základe skúseností z aplikačnej praxe sa vyžaduje, aby v prípade ukončenia činnosti alebo zániku oznamujúcej finančnej inštitúcie počas oznamovacieho obdobia boli informácie, ktoré sú predmetom oznamovacej činnosti, oznámené ešte pred ukončením činnosti oznamujúcej finančnej inštitúcie alebo jej zánikom. Cieľom úpravy je zabezpečiť splnenie oznamovacej povinnosti.

K bodu 21 - § 9 ods. 5

Ide o úpravu zabezpečujúcu oznámenie informácií v prípade hrubých výnosov z predaja alebo vyplatenia finančného aktíva, keďže v takejto situácii dochádza k prieniku medzi štandardom oznamovania (CRS) a medzinárodným rámcom oznamovania kryptoaktív (CARF). Stanovuje sa, že oznamujúca finančná inštitúcia nie je povinná oznamovať hrubé výnosy z predaja alebo vyplatenia finančného aktíva v rámci automatickej výmeny informácií o finančných účtoch,

43

pokiaľ takéto hrubé príjmy oznámi podľa rámca pre automatickú výmenu informácií o kryptoaktívach v súlade s § 15h ods. 9 tohto zákona. Túto skutočnosť oznámi príslušnému orgánu Slovenskej republiky v rámci oznamovaných informácií podľa § 9 odsekov 1 a 2.

K bodu 22 - § 11 ods. 3

Spresňuje sa, že povinnosť oznámenia prideleného identifikačného čísla príslušnému orgánu Slovenskej republiky podľa dohody FATCA sa vzťahuje na neoznamujúcu finančnú inštitúciu, ktorá vedie účet oznamovaný Spojeným štátom americkým. Spresnením sa znižuje administratívna záťaž pre neoznamujúce finančné inštitúcie, ktoré nevedú účty, ktoré sú predmetom oznamovania príslušnému orgánu Spojených štátov amerických.

K bodom 23 - § 11 ods. 4

Ustanoveniami sa spresňuje postup pri zániku alebo ukončení činnosti oznamujúcej finančnej inštitúcie, ktorým sa zabezpečuje splnenie oznamovacej povinnosti vo vzťahu k dohode FATCA. Úpravy vyplynuli z doterajších skúseností z aplikačnej praxe.

K bodom 24 a 25 - § 13

Legislatívno-technické úpravy s cieľom spresnenia.

K bodu 26 - § 14 ods. 5

Na základe skúseností z aplikačnej praxe sa spresňuje oznamovacia povinnosť pre slovenskú neoznamujúcu finančnú inštitúciu, ktorá má pridelené identifikačné číslo podľa dohody FATCA.

K bodu 27- § 14 ods. 6

Na základe skúseností z aplikačnej praxe sa vyžaduje, aby v prípade ukončenia činnosti alebo zániku slovenskej oznamujúcej finančnej inštitúcie počas oznamovacieho obdobia boli informácie, ktoré sú predmetom oznamovacej činnosti, oznámené ešte pred ukončením činnosti oznamujúcej finančnej inštitúcie alebo jej zánikom. Cieľom úpravy je zabezpečiť splnenie oznamovacej povinnosti podľa dohody FATCA.

K bodu 28 - § 15a až § 15j

Do zákona sa dopĺňajú ustanovenia ohľadom automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach, ktorá sa bude uskutočňovať medzi príslušným orgánom Slovenskej republiky a príslušnými orgánmi členských štátov EÚ a príslušnými orgánmi zmluvných štátov na základe medzinárodnej dohody (Multilaterálnej dohody príslušných orgánov pre účely automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach (tzv. CARF MCAA)). Osoby, na ktoré sa budú vzťahovať oznamovacie povinnosti, sú oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív. Zavádza sa pre nich povinnosť každoročne v stanovej lehote oznamovať súhrnné informácie týkajúce sa používateľov kryptoaktív a transakcií, ktoré pre používateľov uskutočnili.

§ 15a

Predmetné ustanovenie obsahuje v jednotlivých písmenách a) až i) definície pojmov používaných v oblasti automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach. Definície v rámci smernice (EÚ) 2023/2226 odkazujú na definície upravené v nariadení (EÚ) 2223/1114 v platnom znení.

44

Písm. a)

Definuje sa pojem „poskytovateľ služieb kryptoaktív“, ktorým je poskytovateľ služieb kryptoaktív podľa čl. 3 ods. 1 bod 15 nariadenia (EÚ) 2023/1114 v platnom znení. Ide o právnickú osobu alebo

iný podnik, ktorého povolanie alebo podnikateľská činnosť spočíva v poskytovaní jednej alebo viacerých služieb kryptoaktív klientom na profesionálnom základe a ktorý má povolenie poskytovať služby kryptoaktív v súlade s článkom 59 predmetného nariadenia EÚ. Poskytovanie služieb kryptoaktív je v zmysle nariadenia (EÚ) 2023/2226 možné len na základe takéhoto povolenia vydaného príslušným orgánom pre účely nariadenia (EÚ) 2023/1114 v platnom znení (v Slovenskej republike Národnou bankou Slovenska) alebo na základe oznámenia príslušnému orgánu podľa čl. 60 nariadenia (EÚ) 2023/1114 v platnom znení.

Písm. b)

Definuje sa pojem „prevádzkovateľ kryptoaktív“, ktorým je iný poskytovateľ v oblasti poskytovania služieb kryptoaktív ako je poskytovateľ služieb kryptoaktív podľa nariadenia (EÚ) 2023/114, a ktorý vykonáva jednu alebo viacero služieb kryptoaktív, ktorými sa vykonávajú výmenné transakcie pre používateľa podliehajúceho oznamovaniu alebo v jeho mene. Širšiu definíciu ako je definícia poskytovateľa služieb kryptoaktív si vyžiadala skutočnosť, že nariadenie (EÚ) 2223/1114 v platnom znení sa nevzťahuje na kryptoaktíva, ktoré sú jedinečné a nie sú zastupiteľné inými kryptoaktívami. Smernica (EÚ) 2023/2226 však takéto kryptoaktíva pre daňové účely pokrýva, za predpokladu, že ide o kryptoaktíva, ktoré je možné použiť na platobné a investičné účely.

Písm. c)

Službou kryptoaktív sa v súlade s nariadením (EÚ) 2223/1114 v platnom znení rozumejú služby podľa článku 3 ods. 1 bod 16 predmetného nariadenia. Ide o ktorúkoľvek z týchto služieb a činností súvisiacich s kryptoaktívami:

- poskytovanie úschovy a správa kryptoaktív v mene klientov

- prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva

- výmena kryptoaktív za finančné prostriedky

- výmena kryptoaktív za iné kryptoaktíva

- vykonávanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov

- umiestňovanie kryptoaktív

- prijímanie a postupovanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov

- poskytovanie poradenstva v oblasti kryptoaktív

- poskytovanie riadenia portfólia kryptoaktív

- poskytovanie služieb prevodu kryptoaktív v mene klientov.

Nadväzne na smernicu (EÚ) 2023/2226 sa spresňuje, že služba kryptoaktív zahrňuje aj staking a požičiavanie. Pod pojmom „staking“ sa rozumie proces uzamknutia určitého množstva kryptomeny za odmenu. Výška odmeny závisí od množstva uzamknutej kryptomeny a doby trvania uzamknuia kryptomeny. Staking pomáha zabezpečiť a podporiť prevádzku blockchainovej siete.

Písm. d)

Definuje sa pojem „pobočka“ pre účely automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach. Pobočkou sa rozumie organizačná zložka, prevádzka alebo kancelária oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorá je považovaná za pobočku podľa práva štátu, v ktorom sa nachádza. V rámci jedného štátu sa zakladá fikcia, že pobočky v tomto štáte sú jednou pobočkou.

45

Písm. e)

Definuje sa pojem „identifikačná služba“ pre účely automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach. Má ísť o elektronický systém, prostredníctvom ktorého bude môcť oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív overiť totožnosť a daňovú rezidenciu používateľa kryptoaktív. Smernica (EÚ) 2023/2226 v odseku 34 odôvodnenia k smernici očakáva zriadenie takejto služby a príslušné ustanovenia reagujú na jej zriadenie. V súčasnosti má takúto identifikačnú službu zriadenú len Dánsko.

Písm. f)

Pre účely automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach sa využíva definícia adresy distribuovanej databázy transakcií podľa nariadenia (EÚ) 2023/1114 v platnom znení.

Písm. g)

Postupmi preverovania vo vzťahu ku klientovi sa pre účely automatickej výmeny informácií rozumejú postupy preverovania vo vzťahu ku klientovi poskytovateľa služieb kryptoaktív v oblasti boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu (upravené smernicou (EÚ) 2015/849, ktorá je v Slovenskej republike transponovaná do zákona č. 297/2008 Z. z.) alebo podobné požiadavky, ktorým oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív podlieha.

Písm. h)

Pre potreby definícií vyňatej osoby a aktívneho subjektu sa definuje pojem „prepojený subjekt“. Prepojenie subjektu s iným subjektom spočíva v kontrole jedného subjektu iným subjektom alebo v tom, že sa subjekty nachádzajú v rovnakom reťazci ovládaných osôb. Pre naplnenie definície je potrebné kumulatívne splnenie dvoch podmienok: držba viac ako 50% hlasovacích práv a hodnota podielu na základnom imaní vo výške viac ako 50%. Ak ide o nepriamy podiel na hlasovacích právach alebo kapitáli, pre výpočet výsledného podielu je potrebné podiely vynásobiť.

Písm. i)

Pre účely automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach sa definuje pojem „aktívny subjekt“ a vymenúvajú sa kritériá, ktoré musí takýto subjekt spĺňať. Kritériá sú obdobné ako v rámci definície aktívneho nefinančného subjektu pri automatickej výmene informácií o finančných účtoch. V bode 5 kritérií sa pod transakciami zabezpečenia rozumie zabezpečenie pred rizikom straty (hedžing). V bode 6 kritérií sa pod pojmom obchodný spolok rozumie združenie osôb s určitým spoločným obchodným záujmom, ktorého účelom je presadzovať takýto spoločný záujem a nie zapájať sa do bežného podnikania, ktoré sa bežne vykonáva za účelom zisku. Obchodnými spolkami sú obchodné združenia a profesijné združenia.

Nadväzne na komentár k rámcu CARF a dodatku k spoločnému štandardu oznamovania (CRS) sa pri definovaní pojmu „pasívny príjem“ má odkazovať na pravidlá konkrétneho štátu. Za pasívny príjem sa vo všeobecnosti považuje taký príjem, ktorý zahrňuje časť hrubého príjmu, ktorý pozostáva z: dividend, úrokov, príjmu ekvivalentného úrokom alebo dividendám, nájomného a licenčných poplatkov, iných ako takých, ktoré sú dosiahnuté z aktívnej činnosti aspoň čiastočne vykonávanej zamestnancami subjektu, renty, príjmu odvodeného od relevantných kryptoaktív, prebytku ziskov nad stratami z predaja a výmeny relevnantných kryptoaktív alebo finančných aktív, prebytku ziskov nad stratami z transakcií (vrátane futures, forwardov, opcií a podobných transakcií) s relevantnými kryptoaktívami alebo finančnými aktívami, prebytku kurzových ziskov nad kurzovými stratami, čistého príjmu zo swapov alebo sumy prijatej na základe poistných zmlúv s peňažnou hodnotou.

46

Písm. j)

Zavádza sa definícia pojmu „elektronické peniaze“ na účely automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach. Pod týmto pojmom sa rozumie akékoľvek kryptoaktívum, ktoré spĺňa stanovené charakteristiky uvedené v bodoch 1 až 5.

§ 15b

Stanovuje sa, že oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív, ktorý je povinný plniť povinnosti oznamovania a vykonávať postupy preverovania pre účely automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach, je poskytovateľ služieb kryptoaktív regulovaný podľa nariadenia (EÚ) 2023/1114 v platnom znení (uvedený v § 15a písm. a)) a prevádzkovateľ kryptoaktív, ktorý nespadá pod reguláciu v rámci nariadenia (EÚ) 2023/1114 v platnom znení (uvedený v §15a písm. b)).

§ 15c

Pre účely automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach sa definujú oznamované transakcie. Ide o transakcie, o ktorých má oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív získavať informácie a oznamovať ich príslušnému orgánu. Oznamovanými transakciami je výmenná transakcia a prevod. Výmenné transakcie sú zadefinované v § 2 písm. o).

V odseku 2 sa zavádza definícia pojmu „prevod“. Prevodom kryptoaktív sa rozumie presun kryptoaktív na účet iného používateľa kryptoaktív alebo presun kryptoaktív na účet vedený iným poskytovateľom služieb kryptoaktív alebo na samohosťovanú adresu. Pojem prevod zahŕňa aj transakciu maloobchodných platieb.

V odseku 3 sa definuje transakcia maloobchodných platieb, ktorá je oznamovanou transakciou, ak ide o prevod kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu za protihodnotu vo forme tovarov alebo služieb v hodnote presahujúcej 50 000 USD uvedenej v eurách alebo inej mene.

§ 15d

Definuje sa osoba, o ktorej bude oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív oznamovať informácie príslušnému orgánu v rámci automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach.

Používateľom podliehajúcim oznamovaniu je používateľ kryptoaktív, ktorý je osobou podliehajúcou oznamovaniu alebo ktorého ovládajúca osoba je osobou podliehajúcou oznamovaniu.

Osobou podliehajúcou oznamovaniu je osoba z oznamovaného štátu s výnimkou vylúčenej osoby. Konkrétne pôjde o používateľov kryptoaktív, ktorí sú rezidentmi členských štátov Európskej únie alebo zmluvných štátov (tretích krajín), ktoré budú mať uzatvorené so Slovenskou republikou príslušnú medzinárodnú dohodu (MCAA CARF) a taktiež o rezidentov Slovenskej republiky. Osobou z oznamovaného štátu je aj subjekt, ktorý nemá rezidenciu na daňové účely v žiadnom štáte, pokiaľ má v oznamovanom štáte miesto skutočného vedenia. Definíciou je pokrytá aj osoba, ktorej bola zverená správa dedičstva po poručiteľovi (§ 182 – § 186 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok), ktorý bol rezidentom na daňové účely v oznamovanom štáte.

Používateľom kryptoaktív sa rozumie fyzická osoba alebo subjekt, ktorí sú klientmi oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív na účely vykonávania oznamovaných transakcií.

Používateľom kryptoaktív je osoba, ktorej je na základe priameho alebo nepriameho zastúpenia, služba kryptoaktív poskytovaná. Používateľom kryptoaktív teda nie je napr. zástupca, správca, poverenec, osoba s podpisovým právom, investičný poradca alebo sprostredkovateľ.

47

V odseku 4 sú vymenované subjekty, ktoré sa považujú za vylúčené osoby na účely automatickej výmeny informácií. Ide o subjekty, s akciami ktorých sa pravidelne obchoduje na etablovaných trhoch s cennými papiermi, subjekty prepojené s takýmito subjektmi, vládne subjekty, medzinárodné organizácie, centrálne banky alebo iné finančné inštitúcie ako sú investičné subjekty uvedené v § 3 ods. 2 zákona. Tieto subjekty a orgány predstavujú nízke riziko daňových únikov z dôvodu ich verejnoprávnej povahy alebo z dôvodu, že ich účtovníctvo podlieha auditu alebo podobnej dozornej činnosti.

Vo vzťahu k transakciám maloobchodných platieb sa za používateľa kryptoaktív považuje tiež klient obchodníka, pre ktorého oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív vykonáva transakcie maloobchodných platieb, ak je oznamujúci poskytovateľ kryptoaktív povinný overiť totožnosť takéhoto klienta podľa postupov v rámci boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu.

V odseku 8 sa stanovuje definícia existujúceho používateľa kryptoaktív na účely automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach v záujme zosúladenia s úpravami v oblasti automatickej výmeny informácií o finančných účtoch. Vo vzťahu k členským štátom Európskej únie je rozhodujúcim dátumom 31. december 2025 a vo vzťahu ku kvalifikovaným zmluvným štátom 31. december roku, v ktorom sa zmluvný štát stane kvalifikovaných zmluvným štátom.

Odsek 9 reflektuje požiadavku smernice (EÚ) 2023/2226, že pojem „ovládajúca osoba“ je potrebné interpretovať spôsobom, ktorý je v súlade s pojmom „konečný užívateľ výhod“ vymedzeným v článku 3 bode 6 smernice (EÚ) 2015/849.

§ 15e

Nadväzne na § 15d sú oznamovanými štátmi členské štáty Európskej únie, zmluvné štáty na základe medzinárodnej dohody upravujúcej automatickú výmenu informácií o kryptoaktívach, ako aj Slovenská republika, keďže v súlade s cieľmi smernice (EÚ) sa predpokladá využívanie informácií o kryptoaktívach aj na domáce účely.

Zoznam zmluvných štátov zverejní Ministerstvo financií Slovenskej republiky na svojom webovom sídle nadväzne na zapojenie sa zmluvných štátov do globálneho výmenného rámca prostredníctvom podpisu medzinárodnej dohody (Multilaterálnej dohody príslušných orgánov pre účely automatickej výmeny informácií (MCAA CARF)) a aktiváciu výmenných vzťahov.

V odseku 3 sa definuje kvalifikovaný zmluvný štát, ktorý je štát mimo Európskej únie, ktorý má uzavretú medzinárodnú dohodu v oblasti automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach s príslušnými orgánmi všetkých členských štátov Európskej únie. Zmluvný štát ich uvedie vo svojom zozname výmenných partnerov, ktorý zverejní podľa stanovených domácich pravidiel.

V odseku 4 sa definuje dohoda príslušných orgánov na účely odseku 3. Ide o dohodu medzi príslušnými orgánmi Slovenskej republiky a zmluvného štátu, ktorou sa vyžaduje automatická výmena informácií o kryptoaktívach, ktoré sú ekvivalentné k informáciám vymieňaným podľa § 15h ods. 9. Keďže rozhodnutím na úrovni G20/OECD bol uznaný globálny štandard pre oznamovanie a automatickú výmenu informácií o kryptoaktívach (CARF) za minimálny štandard, nie je v zmysle smernice (EÚ) 2023/2226 potrebné, aby Európska komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu určila, či podmienky výmeny a vymieňané informácie zodpovedajú smernici (EÚ) 2023/2226. Túto dohodu je možné považovať za takú, na základe ktorej sa vymieňajú zodpovedajúce/ekvivalentné informácie tým, ktoré sa vymieňajú podľa smernice (EÚ) 2023/2226.

§ 15f

Podobne ako v prípade automatickej výmeny informácií o finančných účtoch sa zavádza povinnosť pre oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív každoročne preverovať, či v oznamovanom období uskutočnil oznamované transakcie pre používateľov podliehajúcich

48

oznamovaniu a nadväzne na toto preverenie vykonať postupy preverovania na účely automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach. Podrobnosti o požiadavkách na oznamovanie a postupoch preverovania, ako aj požiadavkách na platnosť čestných vyhlásení potrebných na účely preverenia budú upravené vo všeobecne záväznom právnom predpise (vyhláške Ministerstva financií Slovenskej republiky).

§ 15g

Upravuje sa povinnosť pre oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív získavať informácie o kryptoaktívach v súvislosti s používateľmi podliehajúcimi oznamovaniu a ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu.

V odseku 2 sú taxatívne vymenované informácie, ktoré má oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív získavať.

V prípade fyzickej osoby ide o meno a priezvisko, adresu bydliska, daňové identifikačné číslo pridelené v štáte daňovej rezidencie (alebo ekvivalent identifikačného čísla, ktoré sa používa v štáte daňovej rezidencie na daňové účely), označenie štátu rezidencie na daňové účely, dátum a miesto narodenia a v prípade ovládajúcej osoby aj postavenie, na základe ktorého sa považuje za ovládajúcu osobu subjektu.

V prípade subjektu je povinnosť získavať obchodné meno alebo názov subjektu, sídlo, daňové identifikačné číslo pridelené v štáte daňovej rezidencie (alebo ekvivalent identifikačného čísla, ktoré sa používa v štáte daňovej rezidencie na daňové účely), označenie štátu rezidencie na daňové účely.

V prípade, ak má fyzická osoba alebo subjekt pridelené viaceré daňové identifikačné čísla z viacerých štátov, na účely automatickej výmeny informácií sa získavajú všetky takto pridelené daňové identifikačné čísla alebo ich ekvivalenty spolu s identifikovaním štátu, ktorý daňové identifikačné číslo pridelil.

V odseku 3 sa upravuje zoznam informácií, ktoré je povinný oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív získavať v situácii, ak na priame potvrdenie totožnosti a štátu daňovej rezidencie využíva identifikačnú službu. V tomto prípade ide o meno a priezvisko alebo obchodné meno/názov, identifikátor identifikačnej služby a členský štát vydania identifikátora, ako aj postavenie, na základe ktorého je osoba podliehajúca oznamovaniu ovládajúcou osobou subjektu.

§ 15h

V odsekoch 1 a 2 sa stanovujú pravidlá, kedy je oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív povinný vykonávať postupy preverovania a oznamovať informácie o kryptoaktívach v Slovenskej republike. Ide o prípady, keď je regulovaným subjektom, ktorému Národná banka Slovenska vydala povolenie podľa nariadenia (EÚ) 2023/1114 v platnom znení, alebo ktorý môže poskytovať služby kryptoaktív na základe oznámenia Národnej banke Slovenska podľa predmetného nariadenia. Takéto subjekty majú silný nexus (prepojenie) so Slovenskou republikou, ktoré vyplýva z nariadenia (EÚ) 2023/1114 v platnom znení.

V prípadoch, ak nejde o regulované subjekty podľa nariadenia (EÚ) 2023/1114 v platnom znení, je nexus nastavený v súlade s globálnym štandardom CARF. Povinnosť vykonávať postupy preverovania a oznamovať informácie o kryptoaktívach v Slovenskej republike má:

-subjekt alebo fyzická osoba, ktorá je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike,

-subjekt, ktorý je zaregistrovaný v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci podľa zákona č. 272/2015 Z. z. alebo zriadený podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a má právnu subjektivitu v Slovenskej republike alebo má povinnosť podávať daňové priznania v Slovenskej republike,

-subjekt riadený zo Slovenskej republiky alebo

49

-subjekt alebo fyzická osoba, ktoré majú obvyklé miesto podnikania v Slovenskej republike.

V zmysle komentára ku globálnemu štandardu CARF (časť I) sa pojem „riadený z“ chápe širšie ako miesto skutočného vedenia a pokrýva nielen miesto skutočného vedenia, ale aj akékoľvek iné miesto vedenia subjektu. Mal by pokrývať situácie, keď zverenecký fond (alebo funkčne podobný subjekt), ktorý je oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív, je riadený správcom (alebo funkčne podobným zástupcom), ktorý je rezidentom na daňové účely v inom štáte.

Pojem „obvyklé miesto podnikania“ je v zmysle komentára ku globálnemu štandardu CARF potrebné chápať tak, že zahŕňa pobočku, stálu prevádzkareň a akékoľvek iné miesto, z ktorého sa pravidelne vykonáva činnosť, pričom nemusí byť obmedzené na fixné/stále miesto podnikania.

V rámci pravidiel podľa smernice (EÚ) 2023/2226 sa stanovuje, že oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív vykonáva postupy preverovania a oznamuje informácie o kryptoaktívach v Slovenskej republike vo vzťahu k oznamovaným transakciám, ktoré sú uskutočnené prostredníctvom pobočky nachádzajúcej sa v Slovenskej republike.

V odsekoch 3 až 6 sa ustanovuje hierarchia pre účely oznamovania informácií o kryptoaktívach a vykonávanie postupov preverovania v prípade splnenia vyššieho nexusu (prepojenia) k iným členským štátom alebo kvalifikovanému zmluvnému štátu. Hierarchia nexusu vychádza z § 15h ods. 1 písm. b) bodov 1 až 4, pričom za najvyšší nexus sa považuje rezidencia na daňové účely, nižším nexusom je zaregistrovanie alebo zriadenie podľa právnych predpisov príslušného štátu, ešte nižším nexusom je situácia, ak je subjekt riadený z príslušného štátu a najnižším nexusom je obvyklé miesto podnikania v štáte. Pravidlá uvedené v odsekoch 3 až 6 vo všeobecnosti stanovujú, že oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív nie je povinný oznamovať informácie a vykonávať postupy preverovania v Slovenskej republike v prípadoch, ak je vyšší nexus v inom členskom štáte alebo kvalifikovanom zmluvnom štáte.

V odseku 7 sa ustanovuje postup v súlade so smernicou (EÚ) 2023/2226, keď oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív nie je povinný oznamovať informácie a vykonávať postupy preverovania v Slovenskej republike, kde spĺňa niektorú z podmienok uvedených v § 15 h ods. 1 písm. b) v bodoch 1 až 4, ak elektronicky v stanovenej lehote podá príslušnému orgánu Slovenskej republiky oznámenie, v ktorom potvrdí, že tieto povinnosti plní v členskom štáte alebo kvalifikovanom zmluvnom štáte. Formulár k tomuto oznámeniu zverejní príslušný orgán Slovenskej republiky na svojom webovom sídle.

Rovnako v odseku 8 sa upravuje, že oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív nie je povinný oznamovať informácie a vykonávať postupy preverovania v prípade oznamovaných transakcií, ktoré vykonáva prostredníctvom pobočky v členskom štáte alebo kvalifikovanom zmluvnom štáte, za podmienky, ak takáto pobočka plní uvedené povinnosti v týchto štátoch.

V odseku 9 sa uvádza zoznam informácií, ktoré má oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív povinnosť oznámiť príslušnému orgánu Slovenskej republiky za kalendárny rok alebo iné primerané oznamovacie obdobie v súvislosti s používateľmi podliehajúcimi oznamovaniu a ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Individuálne identifikačné číslo pridelené pri registrácii na účely výmeny informácií o kryptoaktívach a globálny identifikátor právneho subjektu oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív sa oznamujú, ak sú k dispozícii. Adresou sa rozumie v prípade fyzických osôb adresa bydliska a v prípade subjektu sídlo alebo miesto podnikania.

V zmysle komentára k rámcu CARF súhrnné hrubé prijaté/zaplatené sumy neobsahujú poplatky za transakciu.

V odsekoch 10 až 12 sa uvádzajú spresnenia ohľadom oceňovania a oznamovania informácií o kryptoaktívach v oficiálnej mene.

50

V zmysle komentára k rámcu CARF sa pri spôsobe ocenenia reálnej trhovej hodnoty použije primeraná metóda oceňovania, ktorá sa zameriava na súčasné dôkazy o hodnote v čase každej príslušnej transakcie, a to spôsobom, ktorý oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív dôsledne uplatňuje. Pri vykonávaní takéhoto oceňovania môže oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív použiť ako referenciu hodnoty obchodných párov relevantných kryptoaktív a oficiálnej meny, ktoré vedie, aby určil reálnu trhovú hodnotu kryptoaktíva v čase jeho prevodu. Pokiaľ takéto nevedie, použije jednu z nasledovných metód oceňovania:

-ako prvé sa použijú účtovné hodnoty z interného účtovníctva, ktorú prevádzkovateľ služieb kryptoaktív používa v súvislosti s kryptoaktívami,

-pokiaľ nie sú účtovné hodnoty k dispozícii, použijú sa hodnoty poskytnuté tretími stranami (spoločnosti, webové stránky), ktoré agregujú aktuálne ceny kryptoaktív, pokiaľ je možné predpokladať, že tieto poskytnú spoľahlivý ukazovateľ hodnoty,

-ak nie je k dispozícii ani jedno z vyššie uvedeného, použije najaktuálnejšie ocenenie kryptoaktíva, ktorú tento prevádzkovateľ naposledy použil,

-ak hodnotu nemožno stále priradiť, môže sa použiť primeraný odhad.

Uvedenú metódu oceňovania uvedie do XML schémy.

V odseku 13 sa zavádza povinnosť pre oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív oznámiť získané a preverené informácie o kryptoaktívach príslušnému orgánu Slovenskej republiky v lehote do 31. mája kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa plní oznamovacia povinnosť. Medzi oznamované informácie patria aj skutočnosti, ak v kalendárnom roku alebo inom primeranom období neuskutočnil žiadnu oznamovanú transakciu pre žiadneho používateľa podliehajúceho oznamovaniu a skutočnosť, že informácie podľa § 15h ods. 9 podala pobočka v inom členskom štáte alebo kvalifikovanom zmluvnom štáte. Lehota je stanovená s ohľadom na zabezpečenie dostatočného časového priestoru pre príslušný orgán informácie skontrolovať a pripraviť na zaslanie partnerským príslušným orgánom na účely automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach.

V odseku 14 sa v súlade so smernicou (EÚ) 2023/2226 upravuje situácia v prípade oznamovania informácií v štáte mimo Európskej únie, na ktorý sa vzťahuje dohoda príslušných orgánov.

V odseku 15 sa nadväzne na potrebu zabezpečenia plnenia oznamovacích povinností zavádza povinnosť pre oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív oznámiť požadované informácie v rozsahu podľa § 15h ods. 9 pred ukončením činnosti alebo zánikom.

Nadväzne na ustanovenia smernice (EÚ) 2023/2226 sa ustanovuje, že príslušný orgán Slovenskej republiky má v centrálnom registri, v ktorom sa budú zaznamenávať informácie o kryptoaktívach, prístup len k informáciám týkajúcim sa používateľov podliehajúcich oznamovaniu a osôb podliehajúcich oznamovaniu s bydliskom alebo sídlom v Slovenskej republike.

V odseku 17 sa špecifikuje spôsob elektronického oznamovania informácií pre prevádzkovateľa kryptoaktív, ktorý nemá pridelené daňové identifikačné číslo v Slovenskej republike. Na takúto komunikáciu sa nevzťahuje doručovanie písomností podľa daňového poriadku. Ostatní oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív budú oznamovať informácie v súlade s daňovým poriadkom.

V odseku 18 sa z dôvodu prieniku medzi rámcom CARF a spoločným štandardom CRS ustanovuje, že v rámci oznamovaných informácií podľa § 15h ods. 9 poskytovateľ služieb kryptoaktív uvedie aj skutočnosť, ak hrubé výnosy z predaja alebo vyplatenia finančného aktíva oznámil podľa § 9 ods. 5 zákona v rámci automatickej výmeny informácií o finančných účtoch.

§ 15i

Registračná povinnosť sa vzťahuje na prevádzkovateľov kryptoaktív podľa § 15a písm. b), keďže tieto fyzické osoby a subjekty nie sú regulované podľa nariadenia (EÚ) 2023/1114 v platnom znení. O registráciu v Slovenskej republike má povinnosť požiadať prevádzkovateľ kryptoaktív,

51

ak tu spĺňa niektorú z podmienok uvedených v § 15h ods. 1 písm. b) v bodoch 1 až 4 alebo sa na neho vzťahuje § 15h ods. 2 ohľadom oznamovaných transakcií vykonávaných prostredníctvom pobočky na území Slovenskej republiky. Lehota na požiadanie o registráciu je stanovená do 31. marca po skončení oznamovacieho obdobia a o registráciu sa elektronicky žiada u správcu dane, ktorým je Daňový úrad Bratislava. Formulár žiadosti zverejní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na svojom webovom sídle.

V zmysle smernice (EÚ) 2023/2226, ak prevádzkovateľ kryptoaktív spĺňa vyššie uvedené podmienky vo viacerých členských štátoch, má povinnosť zaregistrovať sa u príslušného orgánu jedného z týchto členských štátov, a to ešte pred uplynutím lehoty na oznámenie informácií o kryptoaktívach. V odseku 2 sa ďalej ustanovuje, že ak sa v takejto situácii rozhodne pre registráciu v Slovenskej republike, požiada o registráciu u správcu dane, ktorým je Daňový úrad Bratislava v lehote, formáte a štruktúre, ako sú ustanovené pre registráciu v Slovenskej republike.

Ak prevádzkovateľ kryptoaktív oznamuje informácie o kryptoaktívach a vykonáva postupy preverovania v inom členskom štáte alebo kvalifikovanom zmluvnom štáte, nie je povinný registrovať sa u príslušného orgánu Slovenskej republiky, keďže tu nie povinný oznamovať informácie a vykonávať postupy preverovania.

V odseku 4 sú uvedené informácie, ktoré musia byť obsiahnuté v žiadosti o registráciu. Pri písmene d) sa uvedie DIČ, IČ DPH alebo iné identifikačné číslo.

V odseku 5 sa ustanovuje povinnosť pre správcu dane, ktorým je Daňový úrad Bratislava, aby do 15 dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov podania zaregistroval prevádzkovateľa kryptoaktív, ak spĺňa podmienky na registráciu. Pri registrácii mu pridelí a oznámi individuálne identifikačné číslo, ktoré bude prevádzkovateľ kryptoaktív používať na účely komunikácie ohľadom automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach.

V odseku 6 je upravená situácia, ak prevázdzkovateľ kryptoaktív nespĺňa podmienky na registráciu. V takomto prípade správca dane, ktorým je Daňový úrad Bratislava, vydá rozhodnutie o nesplnení podmienok.

Podľa odseku 7 sa vydané individuálne identifikačné číslo elektronicky oznamuje príslušným orgánom členských štátov cez register prevádzkovateľov krypotaktív, ktorý vedie Európska komisia.

V odseku 8 sa zavádza povinnosť pre prevádzkovateľa kryptoaktív oznamovať správcovi dane, ktorým je Daňový úrad Bratislava, zmenu skutočností uvedených v žiadosti o registráciu, ako aj zmeny, ktoré majú za následok zrušenie registrácie, a to do 15 dní odo dňa, keď zmeny nastali. Zmenu skutočností bude možné vykonať v rámci úprav registračného formulára.

V odseku 9 sa upravuje doručovanie písomností prevádzkovateľovi kryptoaktív, ktorý nemá pridelené daňové identifikačné číslo v Slovenskej republike, zo strany správcu dane, ktorým je Daňový úrad Bratislava.

V odseku 10 sa upravuje povinnosť pre prevádzkovateľa kryptoaktív, ktorý nemá pridelené daňové identifikačné číslo v Slovenskej republike, oznamovať skutočnosti správcovi dane, ktorým je Daňový úrad Bratislava elektronickými prostriedkami, pričom na takúto komunikáciu sa nevzťahuje spôsob doručovania písomností podľa daňového poriadku. Oznamovanie skutočností sa uskutoční formou registračného formulára cez Portál FS.

V odseku 11 sa ustanovujú okolnosti, za ktorých správca dane, ktorým je Daňový úrad Bratislava, zruší registráciu prevádzkovateľovi kryptoaktív. Zrušenie registrácie je naviazané na opakované nesplnenie povinnosti oznamovania.

V odseku 12 sú upravené okolnosti, za akých správca dane povolí opätovnú registráciu. Pridelenie individuálneho identifikačného čísla pri opätovnej registrácii bude realizované podľa technických požiadaviek EK.

52

V odseku 13 sú uvedené prípady, kedy môže príslušný orgán Slovenskej republiky vymazať prevádzkovateľa kryptoaktív z registra prevádzkovateľov kryptoaktív zriadeného Európskou komisiou. Ide o prípady, keď prevádzkovateľ kryptoaktív oznámi, že už na území Slovenskej republiky nemá používateľov podliehajúcich oznamovaniu, alebo je dôvod predpokladať, že prevádzkovateľ kryptoaktív ukončil svoju činnosť, alebo prevádzkovateľ už nespĺňa podmienky uvedené v definícii prevádzkovateľa kryptoaktív, alebo príslušný správca dane zrušil prevádzkovateľovi kryptoaktív registráciu.

V odseku 14 sa ukladá povinnosť príslušnému orgánu Slovenskej republiky bezodkladne informovať Európsku komisiu o prevádzkovateľovi kryptoaktív, ktorý má používateľov podliehajúcich oznamovaniu, ktorí sú daňovými rezidentmi v niektorom členskom štáte, a ktorý nie je zaregistrovaný na území Slovenskej republiky.

V odseku 15 sa upravuje užšia spolupráca vo forme spoločnej koordinácie príslušných orgánov členských štátov v prípade nesplnenia registračnej povinnosti prevádzkovateľom kryptoaktív na území Európskej únie. Spoločná koordinácia je nevyhnutná pre zabezpečenie riadneho plnenia registračných a oznamovacích povinností v oblasti automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach.

§ 15j

V súlade so smernicou (EÚ) 2023/2226 sa umožňuje Ministerstvu financií Slovenskej republiky požiadať Európsku komisiu o posúdenie, či informácie, ktoré sa automaticky vymieňajú podľa dohody medzi príslušným orgánom Slovenskej republiky a zmluvným štátom sú rovnocenné k informáciám (resp. či zodpovedajú informáciám), ktoré sa oznamujú podľa § 15h ods. 9. Nadväzne na uznanie globálneho rámca CARF ako minimálneho štandardu sa informácie vymieňané na základe mnohostrannej dohody príslušných orgánov považujú za zodpovedajúce výmene informácií podľa smernice 2023/2226 a nie je potrebné v tomto prípade žiadať Európsku komisiu o posúdenie rovnocennosti informácií. V odseku 2 sa ustanovuje povinnosť pre ministerstvo financií poskytnúť Európskej komisii nevyhnutnú súčinnosť pri takomto posúdení.

K bodu 29 - § 16

Nadväzne na rozšírenie predmetu zákona sa upravuje, že aj pri automatickej výmene informácií o kryptoaktívach sa primerane postupuje podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (ďalej len „daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (ďalej len „zákon č. 442/2012 Z. z.“).

K bodu 30 - § 17

Ustanovuje sa povinnosť pre používateľa podliehajúceho oznamovaniu poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť oznamujúcemu poskytovateľovi služieb kryptoaktív na účely plnenia povinností podľa tohto zákona. Ide predovšetkým o poskytnutie čestného vyhlásenia a súčinnosť pri aktualizácii poskytnutých informácií pre účely automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach.

K bodu 31 - § 18 ods. 1

Doručovanie oznámenia príslušnému orgánu Slovenskej republiky elektronickými prostriedkami sa vzťahuje aj na automatickú výmenu informácií o kryptoaktívach.

K bodu 32 - § 18 ods. 2

Legislatívno-technická úprava, zavedenie legislatívnej skratky.

K bodu 33 - § 19 ods. 1

53

V súlade so smernicou (EÚ) 2023/2226 sa do ustanovenia dopĺňa, že aj oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív sa považuje za prevádzkovateľa pre účely ochrany osobných údajov v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2016/679“).

K bodu 34 - § 19 ods. 2

Do účelu spracovania informácií sa dopĺňa aj účel poskytnutia informácií o kryptoaktívach členskému štátu EÚ daňovej rezidencie používateľa kryptoaktív a zmluvnému štátu daňovej rezidencie používateľa kryptoaktív nadväzne na rozšírenie predmetu zákona o automatickú výmenu informácií o kryptoaktívach.

K bodu 35 - § 19 ods. 3

Do rozsahu spracúvaných osobných údajov sa dopĺňa aj § 15g, ktorý upravuje rozsah pre oblasť automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach.

K bodu 36 - § 19 ods. 4 a 5

V súlade so smernicou (EÚ) 2023/2226 sa v odseku 4 stanovuje minimálna a maximálna lehota, počas ktorej oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív spracúva informácie pre účely automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach. Záznamy u oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív majú byť k dispozícii dostatočne dlhý čas, v každom prípade najmenej 5 rokov, ale nie dlhšie ako 10 rokov po skončení obdobia, v rámci ktorého sa od neho vyžaduje, aby informácie oznamoval.

V odseku 5 sa v zmysle smernice (EÚ) 2023/2226 upravuje povinnosť pre oznamujúcu finančnú inštitúciu, slovenskú oznamujúcu inštitúciu a oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptovaktív informovať každú dotknutú osobu, že informácie, ktoré sa jej týkajú, sa budú získavať a zasielať na účely automatickej výmeny informácií o finančných účtoch, na účely dohody FATCA alebo na účely automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach. Zároveň majú dotknutej fyzickej osobe poskytnúť všetky informácie tak, aby mohla uplatniť svoje práva na ochranu osobných údajov v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 pred zaslaním informácií.

K bodu 37 - § 20a

Ustanovuje sa povinnosť pre príslušný orgán Slovenskej republiky zaslať elektronicky informácie, ktoré oznámili oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa plní oznamovacia povinnosť. Lehota pre automatickú výmenu informácií o kryptoaktívach je zosúladená s lehotou pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch.

K bodu 38 - § 21a

V §21a sa ustanovuje povinnosť pre príslušný orgán Slovenskej republiky prijať informácie o kryptoaktívach, ktoré mu zašlú príslušné orgány členských štátov a príslušné orgány zmluvných štátov.

K bodu 39 - § 22 ods. 1

Do ustanovenia § 22 ods. 1 sa dopĺňa, že ani oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív a používatelia kryptoaktív nesmú prijímať opatrenia a vykonávať postupy, ktorých účelom je vyhnúť sa plneniu povinností.

54

K bodu 40 - § 22 ods. 2 a ods. 3

V súlade so smernicou (EÚ) 2023/2226 sa upravuje minimálna a maximálna lehota uchovávania záznamov a písomných dôkazov na účely automatickej výmeny o finančných účtoch. Lehota je stanovená na minimálne 5 rokov a nie dlhšie ako 10 rokov. Lehota uchovávania údajov je stanovená na 10 rokov, ktorá je v súlade s daňovým poriadkom Slovenskej republiky a právom na vyrubenie dane pri uplatnení medzinárodných zmlúv. Rovnaká lehota sa vzťahuje aj na uchovávanie záznamov a písomných dôkazov pre účely dohody FATCA.

K bodu 41 - § 22 ods. 4

Do § 22 sa dopĺňa nový odsek 4, ktorý upravuje minimálnu a maximálnu lehotu uchovávania záznamov a písomných dôkazov pre účely automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach. Táto lehota je nastavená rovnako ako v prípade automatickej výmeny informácií o finančných účtoch v bode 38.

K bodu 42 – § 22 ods. 7

Doplnenie sa do § 22 ods. 7 navrhuje na základe odporučenia Globálneho fóra pre transparentnosť a výmenu informácií z partnerského hodnotenia Slovenskej republiky pre účely automatickej výmeny informácií o finančných účtoch na základe spoločného štandardu oznamovania (CRS). S ohľadom na prepojenie automatickej výmeny informácií o finančných účtoch a problematiky boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu je žiaduce zdieľanie relevantných informácií medzi Finančným riaditeľstvom SR a Národnou bankou Slovenska ako orgánu, ktorý zabezpečuje dohľad nad finančným trhom. Oznámenie informácií zistených pri kontrole dodržiavania povinností a relevantných pre vykonávanie dohľadu nad finančným trhom sa nepovažuje za porušenie daňového tajomstva podľa daňového poriadku.

K bodu 43 – § 22 ods. 8

Splnenie postupov preverovania a oznamovania môžu oznamujúce finančné inštitúcie a oznamujúci poskytovatelia zabezpečiť prostredníctvom tretích strán, ktoré konajú v ich mene, avšak zodpovednosť za splnenie postupov zostáva na oznamujúcich finančných inštitúciách a oznamujúcich poskytovateľoch služieb kryptoaktív.

K bodu 44 - § 22 ods. 10

Úprava sa navrhuje nadväzne na zmenu smernice (EÚ) 2023/2226 v čl. 8 odseku 7a a opatrenia, ktoré sa od členských štátov vyžadujú s ohľadom na neoznamujúce finančné inštitúcie a vylúčené účty. Zoznam typov neoznamujúcich finančných inštitúcií a zoznam typov vylúčených účtov v súlade so spoločným štandardom oznamovania (CRS) bude Ministerstvo financií Slovenskej republiky zverejňovať na svojom webovom sídle.

K bodu 45 - § 22 ods. 11 až 18

Dopĺňajú sa ustanovenia zabezpečujúce účinné uplatňovanie zákona.

Úprava v odseku 11 rovnako ako úprava v odseku 10 vyplýva z čl. 8 odseku 7a smernice (EÚ) 2023/2226. V rámci opatrení v Slovenskej republike Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky každý rok (do 30. apríla) preverí, či neoznamujúce finančné inštitúcie a vylúčené účty spĺňajú príslušné požiadavky podľa zákona. Ak sa pri preverení zistí, že tieto požiadavky nie sú splnené, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky oznámi túto skutočnosť Ministerstvu financií Slovenskej republiky, ktoré nadväzne upraví zoznam zverejňovaný podľa § 22 ods. 10.

55

V odseku 12 sa stanovuje povinnosť pre Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v súlade so smernicou (EÚ) 2023/2226 zaviesť účinný mechanizmus na zabezpečenie využívania informácií získaných z automatickej výmeny informácií o finančných účtoch ako aj z automatickej výmeny o kryptoaktívach. Takéto informácie sa budú využívať na účely správy daní s cieľom určenia správnej výšky daní. Mechanizmus využívania informácií si vyžiada úpravu v interných riadiacich aktoch a prepojenie informačných systémov (nových modulov s existujúcimi informačnými systémami), ktoré umožní v súlade s ustanoveniami daňového poriadku stotožnenie daňovníka a kontrolu riadneho plnenia daňových povinností.

V rámci ustanovení na účinné uplatňovanie zákona sa v odseku 13 dopĺňa ustanovenie, ktoré spresňuje, že informácie o finančných účtoch a kryptoaktívach prijaté od členských štátov a zmluvných štátov v rámci automatických výmen o finančných účtoch a kryptoaktívach môžu byť sprístupnené na účely, ktoré sú uvedené v čl. 14 ods. 1 zákona č. 442/2012 Z. z..

V odseku 14 sa objasňuje, že informácie získané o používateľoch podliehajúcich oznamovaniu a ovládajúcich osobách, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, ktorí sú daňovými rezidentmi Slovenskej republiky, budú využívané na účely správy daní v súlade s daňovým poriadkom, ktorý obsahuje oprávnenia na zhromažďovanie informácií o daňových subjektoch, vyhľadávanie neprihlásených alebo neregistrovaných daňových subjektov, overovanie úplnosti a správnosti evidencie alebo registrácie daňových subjektov a zisťovanie ďalších skutočností rozhodujúcich pre správne vyrubenie dane, zabezpečenie jej úhrady a vymáhanie daňového nedoplatku. Ustanovenie je v súlade s cieľmi smernice, ktoré predpokladajú využívanie informácií aj na domáce účely.

Nadväzne na požiadavky doplneného spoločného štandardu oznamovania (CRS) a smernice (EÚ) 2023/2226 sa v odseku 15 upravuje postup ohľadom vynaloženia primeraného úsilia, ak nie je známe daňové identifikačné číslo a dátum narodenia. Stanovuje sa, že oznamujúca finančná inštitúcia je povinná vynaložiť primerané úsilie na to, aby do konca druhého kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa takéto účty identifikovali ako účty podliehajúce oznamovaniu, tieto údaje získala a vždy, keď sa vyžaduje aktualizácia informácií týkajúcich sa existujúceho účtu podľa postupov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

V odseku 16 sa ustanovuje sankčný postup v prípade, ak používateľ kryptoaktív neposkytne informácie o kryptoaktívach ani po dvoch výzvach, ktoré nasledujú po prvej žiadosti oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív (nie však skôr ako uplynie 60 dní). V takomto prípade má oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív povinnosť zabrániť nespolupracujúcemu používateľovi kryptoaktív vo vykonávaní transakcií.

Odsek 17 upravuje situáciu, ak príslušný orgán Slovenskej republiky zistí, že oznámené informácie sú neúplné alebo chybné. Príslušný správca dane v takomto prípade vyzve oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív na ich opravu alebo doplnenie. Procesne sa postupuje primerane podľa daňového poriadku.

V zmysle požiadavky smernice v oddiele V Prílohy IV sa v odseku 18 ustanovuje, že Národná banka Slovenska ako príslušný orgán Slovenskej republiky pre udelenie povolenia podľa nariadenia (EÚ) 2023/1114 v platnom znení bude každoročne, vždy do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, zasielať Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky zoznam všetkých poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorým vydala povolenie alebo ktorí môžu poskytovať služby kryptoaktív na základe oznámenia podľa predmetného nariadenia EÚ.

K bodu 46 - § 23 ods. 1

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa upravujú pokuty osobitne pre oznamujúce a neoznamujúce finančné inštitúcie s ohľadom na relevantnosť konkrétnych povinností, ktoré sa

56

ich týkajú. Z dôvodu zmeny úrovne cien od roku 2015 sa zároveň upravuje výška pokút na 15 000 eur (vychádzajúc z inflačnej kalkulačky INEKO).

K bodu 47 - § 23 ods. 2

Doplnenie je potrebné s ohľadom na navrhované zmeny v § 17.

K bodu 48 - § 23 ods. 3 až 7

Odsek 3 sa navrhuje na základe odporučenia Globálneho fóra OECD pre transparentnosť a výmenu informácií z partnerského hodnotenia pre účely automatickej výmeny informácií o finančných účtoch. V rámci medzinárodného štandardu sa požaduje spresnenie, že v prípade právnych usporiadaní majetku alebo právnych usporiadaní osôb, ktoré nemajú právnu subjektivitu, sa pokuta uloží správcovi takéhoto usporiadania, a konkrétne v prípade zvereneckého fondu správcovi zvereneckého fondu.

V odseku 4 sa ustanovujú pokuty v prípade nesplnenia konkrétnych povinností v oblasti automatickej výmeny informácií o kryptoaktívach. Pokuty sú rozdelené osobitne pre oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív a prevádzkovateľa kryptoaktív, ktorý má povinnosť registrácie. Výška pokút sa navrhuje s ohľadom na predmet automatickej výmeny, jeho rizikovejší charakter v porovnaní s finančnými účtami a dotknuté oznamujúce subjekty.

Nadväzne na prepojenosť a podobné požiadavky podľa medzinárodných štandardov pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch (CRS) a automatickú výmenu informácií o kryptoaktívach (CARF) sa v odseku 5 dopĺňa ustanovenie ohľadom uloženia pokuty v prípade právnych usporiadaní majetku alebo právnych usporiadaní osôb, ktoré nemajú právnu subjektivitu.

V odseku 6 sa ustanovuje pokuta pre používateľa podliehajúceho oznamovaniu, ak neposkytne súčinnosť podľa § 17 ods. 2 uvedením nepravdivých informácií (najmä v súvislosti s čestným vyhlásením). Osoba používateľa podliehajúceho oznamovaniu je zadefinovaná v § 15d ods. 1.

V odseku 7 sa dopĺňa, že na konanie o správnom delikte a ukladanie pokút sa vzťahuje daňový poriadok.

K bodu 49 - § 24b

V § 24b je upravené prechodné ustanovenie týkajúce sa oznamovania informácií o postavení, na základe ktorého je osoba podliehajúca oznamovaniu ovládajúcou osobou alebo držiteľom majetkového podielu subjektu. V súvislosti s účtom podliehajúcim oznamovaniu, ktorý vedie oznamujúca finančná inštitúcia k 31. decembru 2025 a za oznamovacie obdobia končiace sa druhým kalendárnym rokom po tomto dátume, je oznamujúca finančná inštitúcia povinná oznamovať informácie týkajúce sa postavenia, na základe ktorého je jednotlivá osoba podliehajúca oznamovaniu ovládajúcou osobou alebo držiteľom majetkového podielu subjektu, len ak sú dostupné v údajoch uchovávaných oznamujúcou finančnou inštitúciou, ktoré možno elektronicky vyhľadávať.

Prvé oznamovacie obdobie, za ktoré sa budú informácie v zmysle doplneného štandardu oznamovania (CRS) a informácie o kryptoaktívach oznamovať, je kalendárny rok alebo iné primerané oznamovacie obdobie, ktoré začína od 1. januára 2026.

K bodu 50 – Príloha k zákonu

Do zoznamu príloh sa dopĺňa smernica (EÚ) 2023/2226.

57

K Čl. II

K bodu 1 - § 18 ods. 2

Úprava povinnosti zachovávať mlčanlivosť pri výkone činnosti daňového poradcu ako profesijnej činnosti reaguje na zmeny súvisiace s úpravou v článku III bode 17 tejto novely (§ 8b ods. 2 zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a rovnako reaguje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-623/22 Belgian Association of Tax Lawyers a i. v. Premier ministre/Eerste Minister.

Súdny dvor v predmetnom konaní vyjadril názor, že výnimka z podávania informácií sa vzťahuje len na osoby, ktoré vykonávajú svoju profesijnú činnosť pod niektorým z profesijných titulov uvedených v článku 1 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/5/ES zo 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia. Rovnako sa tak v predmetnom konaní vyjadrila aj Rada Európskej únie, ktorá uviedla, že pokiaľ ide o povinnosť zachovávať mlčanlivosť, nie je odôvodnené priznať sprostredkovateľom, ktorí nie sú advokátmi, rovnakú ochranu ako advokátom.

Preto je za účelom zabezpečenia plnenia úloh vyplývajúcich zo smernice Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (ďalej len „smernica 2018/822“), potrebné upraviť aj povinnosť zachovávať mlčanlivosť pri profesijnej činnosti daňového poradcu.

Úprava sa vykonáva so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti a tiež vzhľadom na odporúčania OECD vyplývajúce z partnerského hodnotenia (peer review) Globálneho fóra pre daňovú transparentnosť a výmenu informácií, podľa ktorého je potrebné, aby Slovenská republika vo svojich domácich vnútroštátnych právnych predpisoch ďalej obmedzila rozsah ochrany pod pojmom „služobné (profesijné) tajomstvo“ tak, aby bola v súlade so štandardom na účely dohôd o výmene informácií.

Daňový poradca už nebude povinný zachovávať mlčanlivosť na účely poskytovania medzinárodnej pomoci pri správe daní v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich s osobitných predpisov ako napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov v spojení s Daňovým poriadkom, a musí byť súčinný s príslušným orgánom finančnej správy na účely poskytovania medzinárodnej pomoci pri správe daní. Navrhovanou zmenou nevzniká daňovému poradcovi nová povinnosť súčinnosti. Takáto súčinnosť je potrebná napríklad v situácii, keď príslušný orgán Slovenskej republiky dostane žiadosť v rámci výmeny informácií na požiadanie (§ 6 zákona č. 442/2012 Z. z.) a požadované informácie alebo dokumenty sú k dispozícii u daňového poradcu. Daňový poradca musí v tomto prípade požadované informácie poskytnúť a nemôže ju odmietnuť s odvolaním sa na povinnosť mlčanlivosti. Navrhovaná zmena sleduje zvýšenie efektivity pri cezhraničnej výmene informácií, ako aj v boji proti nežiadúcemu správaniu subjektov v daňovej oblasti.

K bodu 2 - § 28 sa ods. 6

Za účelom „uvoľnenia“ možnosti vykonávať profesijnú činnosť daňového poradcu sa navrhuje úprava podmienky bezúhonnosti pre výkon tejto profesie. Navrhuje sa, aby daňovým poradcom mohla byť osoba, ktorá spáchala určitý trestný čin napríklad dvojmanželstvo alebo neoprávnené uskutočňovanie stavby. Spáchanie takýchto trestných činov, aj keď spoločensky neprípustné, nemá priamo nič spoločné s charakterom činnosti daňového poradcu a takáto osoba, aj keď odsúdená, by nemala byť automaticky považovaná za nevhodnú pre výkon takejto profesie.

58

Naopak naďalej nebude umožnené vykonávať činnosť daňového poradcu osobám, ktoré boli odsúdené za trestné činy proti majetku, hospodárske, republike a proti verejným veciam. Tak isto nebude môcť vykonávať činnosť daňového poradcu osoba, ktorá spáchala trestný čin, ktorý sa podľa Trestného zákona považuje za obzvlášť závažný zločin.

K Čl. III

K bodu 1 - § 2 písm. k) prvý bod

§ 2 písm. k) sa v prvom bode dopĺňa na základe rozšírenia rozsahu automatickej výmeny o cezhraničných záväzných stanoviskách aj na záväzné stanoviská vydané fyzickým osobám, v ktorých sa posudzuje otázka, či je fyzická osoba rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike.

K bodu 2 - § 2 písm. o)

Úprava sa navrhuje s ohľadom na pripomienku Európskej komisie k implementácii smernice 2021/514/EÚ (tzv. DAC7) v Slovenskej republike, že definíciu týkajúcu sa porušenia ochrany údajov je potrebné vnímať širšie a nezužovať ju len na ochranu osobných údajov, keďže informácie vymieňané podľa smernice 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (ďalej len „smernica (EÚ) 2011/16“) nie sú obmedzené len na údaje o fyzických osobách a prípadné porušenie iných ako osobných údajov môže mať rovnako poškodzujúci dopad. Porušenie sa môže týkať dôvernosti, dostupnosti a integrity údajov.

K bodu 3 - § 2 písm. p) a q)

Do § 2 sa dopĺňajú nové definície nadväzne na rozšírenie automatickej výmeny informácií o ďalšie kategórie príjmov podľa smernice (EÚ) 2011/16.

V písmene p) sa zavádza definícia pojmu „príjem z dividendy, ktorý je vyplatený na iný ako správcovský účet“. Takýmto príjmom sa rozumie dividenda alebo iný príjem, ktorý sa v členskom štáte platiteľa považuje za dividendu, a ktorý sa vypláca alebo pripisuje na iný ako správcovský účet. Správcovským účtom sa rozumie správcovský účet podľa § 5 ods. 2 písm. b) zákona č. 359/2015 Z. z.. Predmetom výmeny podľa písmena p) majú byť príjmy z dividend, ktoré nie sú pokryté v rámci automatickej výmeny informácií podľa smernice 2014/107/EÚ (tzv. DAC2).

V písmene q) sa zavádza definícia pojmu „produkt životného poistenia, na ktorý sa nevzťahuje automatická výmena informácií podľa osobitného predpisu ani podobné opatrenia“. Takýmto produktom je poistná zmluva, ktorá je iná ako poistná zmluva s odkupnou hodnotou, ktorá je predmetom automatickej výmeny informácií podľa § 5 ods. 2 písm. f) zákona č. 359/2015 Z. z., pri ktorej sú dávky vyplývajúce zo zmluvy splatné v prípade smrti poistníka. Predmetom výmeny podľa písmena q) majú byť poistné zmluvy s odkupnou hodnotou, ktoré nie sú pokryté v rámci automatickej výmeny informácií podľa smernice 2014/107/EÚ (tzv. DAC2).

K bodu 4 - § 4 ods. 2

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s doplnením zákona o automatickú výmenu informácií oznamovaných prevádzkovateľmi platforiem (§ 22h až § 22p).

K bodu 5 – § 7 ods. 1

Spresnenie na základe skúseností z aplikačnej praxe a doposiaľ uskutočnených automatických výmen s členskými štátmi EÚ.

K bodu 6 - § 7 ods. 1 písm. c)

59

Úprava nadväzne na zavedenú definíciu v § 2 písm. r).

K bodu 7 - § 7 písm. g)

Kategórie príjmov, ktoré sú predmetom automatickej výmeny informácií podľa smernice (EÚ) 2011/16, sa rozširujú o novú kategóriu príjmov z dividend, ktoré sú vyplatené na iný ako správcovský účet. V rámci spresnenia rozsahu sa špecifikuje, že predmetom výmeny sú príjmy z dividend, ktoré nie sú pokryté smernicou (EÚ) 2014/107 a taktiež tie príjmy z dividend, ktoré sú oslobodené do dane z príjmov právnických osôb podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (smernica v tomto kontexte uvádza články 4, 5 a 6 smernice 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch).

K bodu 8 - § 7 ods. 4

V súlade s cieľmi smernice (EÚ) 2023/2226 a podporou výmeny daňových identifikačných čísel medzi príslušnými orgánmi členských štátov sa zavádza ustanovenie, ktorým sa ukladá príslušnému orgánu Slovenskej republiky oznamovať daňové identifikačné čísla (identifikačné čísla používané na daňové účely) pri automatickej výmene informácií pri týchto druhoch príjmov: príjmy zo závislej činnosti, tantiémy a dôchodky, ak tieto druhy informácií patria medzi druhy informácií, ktoré príslušný orgán Slovenskej republiky oznámi Európskej komisii ako vymieňané druhy informácií. Pri ostatných druhoch informácií uvedených v § 7 ods. 1 sa bude poskytovať daňové identifikačné číslo (identifikačné číslo používané na daňové účely), ak bolo pridelené v štáte rezidencie. Predmetná povinnosť sa má vzťahovať na zdaňovacie obdobia po 1. januári 2030.

Daňové identifikačné číslo je kľúčový identifikátor pre jednoznačné určenie osoby, ku ktorej sa vymieňané informácie vzťahujú, a tým umožňuje vyššiu využiteľnosť zasielaných informácií. Alternatívou k daňovému identifikačnému číslu môže byť obdobné číslo používané v štáte rezidencie na daňové účely, napr. rodné číslo, pokiaľ má v tomto štáte funkciu daňového identifikačného čísla a umožňuje jednoznačnú identifikáciu daňovníka, alebo môže ísť o číslo sociálneho zabezpečenia alebo iné podobné číslo využívané v štáte rezidencie na identifikáciu daňovníka.

K bodu 9 - § 8 ods. 1

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vložením nového odseku 2 do § 8.

K bodu 10 - § 8 ods. 2

Doposiaľ boli predmetom automatickej výmeny informácií podľa smernice (EÚ) 2015/2376/EÚ (tzv. DAC3) len cezhraničné záväzné stanoviská týkajúce sa právnických osôb. Nadväzne na rozšírenie rozsahu automatickej výmeny informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách v zmysle smernice (EÚ) 2023/2226 o presne špecifikované záväzné stanoviská týkajúce sa fyzických osôb sa do § 8 vkladá nový odsek 2. Predmetom automatickej výmeny budú aj cezhraničné záväzné stanoviská týkajúce sa fyzických osôb spĺňajúce tieto charakteristiky:

-suma transakcie alebo súboru transakcií, na ktoré sa vzťahuje cezhraničné záväzné stanovisko, presahuje 1 500 000 eur alebo ekvivalentnú sumu v inej mene, ak je takáto suma uvedená v záväznom stanovisku, alebo

-sa v cezhraničnom záväznom stanovisku určuje, či osoba je alebo nie je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike, okrem záväzných stanovísk týkajúcich sa zdanenia v štáte zdroja, ak ide o príjmy zo závislej činnosti, tantiémy alebo dôchodky nerezidentov na daňové účely.

Štátom zdroja sa rozumie štát, v ktorom vzniká príjem.

60

K bodom 11 a 14 - § 8 ods. 3 a ods. 4 až 6

Legislatívno-technická úprava nadväzne na vloženie nového odseku 2 do § 8.

K bodom 12 a 13 - § 8 ods. 3 písm. a) a § 8 ods. 3 písm. k)

Úprava ustanovenia vzhľadom na rozšírenie automatickej výmeny informácií o cezhraničných stanoviskách aj na špecifické cezhraničné záväzné stanoviská týkajúce sa fyzických osôb.

K bodu 15 - § 8 ods. 8 a 9

Do § 8 sa dopĺňa odsek 8 objasňujúci hodnotu záväzného stanoviska pri súbore transakcií týkajúcich sa rôzneho tovaru, služieb alebo majetku. Táto hodnota zahrňuje celkovú hodnotu všetkých transakcií, a ak sú tie isté tovary, služby alebo majetok predmetom viacerých transakcií, sumy sa nespočítavajú.

V odseku 9 sa spresňuje, že identifikačným údajom pre účely automatickej výmeny informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách je aj daňové identifikačné číslo (identifikačné číslo používané na daňové účely) vydané v štáte rezidencie. Toto daňové identifikačné číslo bude povinne súčasťou vymieňaných informácií od 1. januára 2028.

K bodu 16 – poznámka pod čiarou k odkazu 12b

Úprava znenia poznámky pod čiarou v záujme jej spresnenia.

K bodu 17 - § 8a písm. h)

Do § 8a sa dopĺňa definícia pojmu „klient“ pre účely automatickej výmeny informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu podľa smernice 2018/822 (tzv. DAC6). Klientom je sprostredkovateľ alebo používateľ, ktorý prijíma služby, pomoc, odporúčania, poradenstvo alebo usmernenia od sprostredkovateľa, na ktorého sa vzťahuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť v súvislosti s cezhraničným opatrením podliehajúcim oznamovaniu.

K bodu 18 - § 8b ods. 2

Znenie odseku 2 sa spresňuje nadväzne na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-623/22 Belgian Association of Tax Lawyers a i. v. Premier ministre/ Eerste Minister, v rámci ktorého bolo potvrdené, že výnimka z oznamovacej povinnosti (podľa čl. 8ab ods. 5 smernice 2018/822) sa vzťahuje len na osoby, ktoré vykonávajú svoju profesijnú činnosť pod niektorým z profesijných titulov uvedených v článku 1 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/5/ES zo 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia. V prípade Slovenskej republiky je v predmetnej smernici uvedená profesia advokát/komerčný právnik. Nadväzne na uvedené sa upravuje poznámka pod čiarou, do ktorej sa uvádza len zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a výnimka z oznamovacej povinnosti sa bude vzťahovať len na túto profesiu. Pôvodná poznámka pod čiarou sa vypúšťa.

K bodu 19 - § 8d

Nadväzne na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-694/20, Orde van Vlaamse Balies a ďalší sa smernica (EÚ) 2011/16/EÚ zmenila tak, aby jej ustanovenia nemali za následok, že sa od advokátov konajúcich ako sprostredkovateľov vyžadovalo, aby v prípade, že sú oslobodení od povinnosti oznamovania z dôvodu povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ktorou sú viazaní, oznámili každému sprostredkovateľovi, ktorý nie je ich klientom, povinnosti oznamovania, ktoré takémuto sprostredkovateľovi prislúchajú. Všetci sprostredkovatelia, ktorí sú oslobodení od

61

povinnosti oznamovania z dôvodu povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ktorou sú viazaní, by však mali mať naďalej povinnosť bezodkladne informovať svojho klienta o jeho oznamovacích povinnostiach. Preto sa v § 8d upravuje povinnosť sprostredkovateľa s povinnosťou zachovania mlčanlivosti bezodkladné informovanie klienta (iného sprostredkovateľa alebo daňovníka) o oznamovacích povinnostiach podľa § 8c ods. 1 zákona č. 442/2012 Z. z..

K bodu 20 – § 8f písm. a)

Spresňuje sa text ohľadom daňového identifikačného čísla v nadväznosti na cieľ smernice (EÚ) 2023/2226 zvýšiť poskytovanie daňových identifikačných čísel v rámci všetkých druhov automatickej výmeny informácií.

K bodu 21 - § 8f písm. c)

Znenie ustanovenia sa spresňuje s ohľadom na znenie smernice (EÚ) 2023/2226.

K bodu 22 - § 8f, nový odsek 2

Nadväzne na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-694/20 a úpravu smernice (EÚ) 2023/2226 sa nebudú oznamovať identifikačné údaje sprostredkovateľa s povinnosťou mlčanlivosti.

K bodom 23 a 24 - §14 ods. 1

Rozširuje sa zoznam účelov, na ktoré môže byť sprístupnená informácia prijatá od príslušného orgánu členského štátu. V zmysle doplnenia smernice bude možné od 1. januára 2026 informácie sprístupniť aj na účely správy ciel a na účely predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu.

Zároveň sa odsek 1 dopĺňa o nové písmeno d), v rámci ktorého sa umožňuje sprístupnenie informácie prijatej od príslušného orgánu členského štátu aj príslušnému orgánu zodpovednému za uplatňovanie reštriktívnych opatrení podľa zákona č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií.

K bodu 25 - § 14 ods. 2

Zosúladenie s požiadavkou smernice (EÚ) 2023/2226. Lehota na odmietnutie sprístupnenia informácií sa upravuje z 10 pracovných dní na 15 kalendárnych dní.

K bodu 26 - § 20 ods. 3

V zmysle požiadavky smernice (EÚ) 2023/2226 sa upravuje povinnosť pre príslušný orgán Slovenskej republiky monitorovať a posudzovať účinnosť administratívnej spolupráce a všetkých druhov automatických výmen a každoročne Európskej komisii oznámiť výsledky posúdenia. Výsledky sa oznamujú elektronicky vo forme vyplneného štandardného formulára.

K bodu 27 - § 20 ods. 7 a 8

V odseku 7 sa ukladá v súlade so smernicou (EÚ) 2023/2226 povinnosť pre príslušný orgán Slovenskej republiky zaviesť účinný mechanizmus na zabezpečenie používania informácií získaných v rámci všetkých druhov automatických výmen.

V odseku 8 sa v súlade so smernicou (EÚ) 2023/2226 upravuje, že príslušný orgán Slovenskej republiky umožní prostredníctvom elektronického nástroja poskytnutého Európskou komisiou, aby oznamujúci subjekt mohol elektronickými prostriedkami získať potvrdenie platnosti informácií o daňovom identifikačnom čísle daňovníka podliehajúceho výmene informácií a sú presne stanovené údaje, správnosť ktorých sa môže overovať cez tento elektronický nástroj Európskej komisie.

62

K bodu 28 – § 22b ods. 3

Obsah správy podľa jednotlivých štátov sa aktualizuje s ohľadom na povinnosť poskytovať daňové identifikačné čísla vyplývajúcu zo smernice (EÚ) 2023/2226. Z tohto dôvodu sa do odseku 3 dopĺňa samostatné písmeno c), v rámci ktorého sa požaduje oznamovať povinne aj daňové identifikačné číslo pridelené základným subjektom v štáte, v ktorom sú predmetom zdanenia z dôvodu bydliska, stáleho pobytu, sídla alebo miesta skutočného vedenia.

K bodu 29 - § 22h písm. aa)

Dopĺňa sa definícia pojmu „identifikačná služba“, ktorý sa používa v kontexte automatickej výmeny informácií oznamovaných digitálnymi platformami (podľa smernice 2021/514/EÚ tzv. DAC7). Ide o elektronický proces, ktorý bezodplatne sprístupňuje členský štát alebo Európska únia oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy na účely určenia totožnosti a daňovej rezidencie predávajúceho, ktorý dosahuje príjmy prostredníctvom digitálnej platformy.

K bodu 30 - § 22j ods. 8

Spresnenie vyplývajúce zo smernice (EÚ) 2023/2226.

K bodu 31 - § 22k ods. 4

Ustanovenie upravuje oznamovanie informácií v prípade, ak oznamujúci prevádzkovateľ platformy používa identifikačnú službu a priame potvrdenie totožnosti a rezidencie vykonáva cez túto identifikačnú službu. V tomto prípade nie je povinný oznamovať informácie, ktorých získavanie sa vyžaduje podľa § 22k ods. 2 a 3, ale oznamuje názov (meno, obchodný názov), identifikátor identifikačnej služby a členský štát vydania identifikátora.

K bodu 32 - § 22l ods. 2 písm. m)

Do rozsahu oznamovaných informácií pre účely automatickej výmeny informácií oznamovaných digitálnymi platformami sa dopĺňa identifikátor identifikačnej služby a členský štát vydania identifikátora, ak sa na priame potvrdenie totožnosti a daňovej rezidencie predávajúceho použila identifikačná služba. V tomto prípade sa neoznamujú informácie uvedené v § 22l v písmenách c) až g).

K bodu 33 - § 22n ods. 1

Spresnenie vyplývajúce z aplikačnej praxe.

K bodu 34 - § 23 ods. 3 a 4

Doplnenie v odseku 3 vyplýva zo skúseností z aplikačnej praxe a doterajšej realizácie automatických výmen podľa zákona č. 442/2012 Z. z. ako aj zákona č. 359/2015 Z. z., vrátane zabezpečenia plnenia oznamovacích povinností vyplývajúcich z jednotlivých výmen informácií.

Na zabezpečenie efektívnej komunikácie ohľadom správneho plnenia oznamovacích povinností sa do odseku 4 dopĺňa možnosť elektronickej komunikácie medzi Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a dotknutými oznamujúcimi subjektmi. Takáto komunikácia sa zabezpečí cez dohodnutú emailovú adresu.

K bodu 35 – prechodné ustanovenia

Prechodné ustanovenia v § 24e súvisia s požiadavkou smernice (EÚ) 2023/2226 týkajúcou sa povinného získavania a oznamovania daňového identifikačného čísla príslušnému orgánu zo strany oznamujúcich subjektov a následne jeho zasielanie zo strany príslušného orgánu príslušným orgánom členských štátov s účinnosťou od 1. januára 2028. Cieľom smernice je

63

podporiť získavanie a zasielanie daňových identifikačných čísel ako kľúčového prvku pri stotožňovaní a využívaní informácií z výmeny informácií. Konkrétne v týchto ustanoveniach ide o povinné získavanie a zasielanie daňového identifikačného čísla pre účely automatickej výmeny o cezhraničných záväzných stanoviskách, správach o jednotlivých štátoch (CbCR) a cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu (daňovo-plánovacie schémy).

Prechodné ustanovenie v § 24f taktiež súvisí s požiadavkou smernice (EÚ) 2023/2226, ktorá sa týka povinného získavania a zasielania daňového identifikačného čísla pri kategóriách príjmov, ktorými sú príjmy zo závislej činnosti, tantiémy a dôchodky, a to s účinnosťou od 1. januára 2030. Získavanie daňových identifikačných čísel v prípade príjmov zo závislej činnosti a tantiém je možné realizovať v požadovanom termíne podľa smernice, keďže informácie sú súčasťou tlačív, ktoré sa podávajú finančnej správe. Legislatívne a praktické možnosti získavania daňových identifikačných čísel v prípade dôchodkov vyplácaných nerezidentom je potrebné ešte zanalyzovať v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Sociálnou poisťovňou, aby bolo možné splniť transpozičný termín k 1. januáru 2030.

K bodu 36 – Príloha č. 2

Do zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie sa dopĺňa smernica (EÚ) 2023/2226.

K Čl. IV

Ustanovuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave dňa 5. februára 2025

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ladislav Kamenický, v. r.

minister financií Slovenskej republiky