Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky
z ... marca 2025
k 3. VÝROČIU VOJENSKEJ AGRESIE RUSKEJ FEDERÁCIE PROTI UKRAJINE
_________________________________________________________________________
so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine a Rusku z 25. februára 2022,
so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,
so zreteľom na Helsinský záverečný akt,
so zreteľom na Budapeštianske memorandum,
so zreteľom na Parížsku Chartu,
so zreteľom na Základnú zmluvu NATO – Rusko,
so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa,
so zreteľom na Ženevské dohovory a ich dodatkové protokoly, a
so zreteľom na Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy,
keďže od začiatku nevyprovokovaného, neodôvodneného a nezákonného vojenského útoku Ruska voči Ukrajine uplynuli tri roky, pričom táto vojna spôsobila ďalekosiahle a dlhodobé dôsledky nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Európsku úniu, Slovenskú republiku nevynímajúc;
keďže vzhľadom na čoraz brutálnejší vývoj konfliktu, v ktorom len za január 2025 bolo zabitých 139 civilistov a 738 zranených, je potrebné čo najskôr vojnu ukončiť a nastoliť na Ukrajine spravodlivý a trvalý mier, ktorý by zaručil nielen ochranu ukrajinského obyvateľstva ale aj bezpečnosť celej Európy;
keďže ruské útoky mali za následok smrť alebo zranenia civilného obyvateľstva v 24 z 27 administratívnych regiónoch Ukrajiny, pričom Misia OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine aktuálne identifikovala 12 600 zabitých civilistov a ďalších 29 400 zranených, z toho 670 zabitých a 1 865 zranených detí a hoci ľudia nad 60 rokov tvoria len 25 % celkovej populácie, starší ľudia tvorili takmer polovicu civilných úmrtí a viac ako tretiny zranených civilistov, počet úmrtí ukrajinského civilného obyvateľstva tak presiahol desaťtisíce, no zostáva približný, nakoľko ani medzinárodné organizácie nemajú prístup do Ruskom okupovanej časti Ukrajiny a len pri obliehaní Mariupolu v roku 2022 sa predpokladá, že zahynuli desaťtisíce ľudí;
keďže útokmi bolo zasiahnutých viac ako 800 zdravotníckych zariadení, vrátane Ohmatdyt, najväčšej detskej nemocnice v Kyjeve a len za rok 2024 narástol počet útokov na tieto zariadenia trojnásobne oproti roku 2023, v tom istom roku bolo zasiahnutých aj takmer 1700 vzdelávacích zariadení, pričom prevažná väčšina civilných obetí a škôd na zdravotníckych a vzdelávacích zariadeniach bola spôsobená na území kontrolovanom Ukrajinou ruskými bombovými a dronovými útokmi;
keďže ruské ozbrojené sily cielene, systematicky a opakovane napádajú energetickú infraštruktúru Ukrajiny prostredníctvom série rozsiahlych, koordinovaných útokov, ktoré výrazne znížili kapacitu výroby elektriny v krajine, vedúc k dočasným výpadkom naprieč celým územím, pričom dôsledkom týchto útokov je aj zásah rozvodov vody, odpadových vôd a kanalizácie, systémov vykurovania a majú teda vplyv na verejné zdravie, vzdelanie, sociálne zabezpečenie ako aj celkovú ekonomiku;
keďže na ukrajinskom území je teraz jeden z najvyšších výskytov zvyškov výbušnín a nášľapných mín na svete, čo pravdepodobne spôsobí ďalšie civilné obete aj v budúcnosti;
keďže tri roky trvajúca invázia na Ukrajinu vedie aj k rozsiahlym, vážnym, dlhodobým a v niektorých prípadoch neodvrátiteľným škodám na životnom prostredí, ktoré možné kvalifikovať ako ekocída, s priamymi dôsledkami na prírodu, znečistenie vody, vzduchu aj pôdy a vôbec celý ekosystém;
keďže po troch rokoch bombardovania a útokov v celej krajine zažívajú tisíce rodín a detí na Ukrajine katastrofálne straty, prišli o svojich blízkych a domovy, svoje príjmy, pričom prudko vzrástli náklady na nájomné, účty za energie a základné potraviny;
keďže podľa Organizácie Save the Children traja zo štyroch ľudí na Ukrajine čelia finančným ťažkostiam po troch rokoch totálnej vojny a špeciálne ženy a deti znášajú bremeno prudko rastúcej chudoby a často zápasia o to, aby si mohli dovoliť výživné jedlo, oblečenie a hygienické potreby, pričom práve oni predstavujú viac ako polovicu osôb, ktoré potrebujú humanitárnu podporu a sú najzraniteľnejšie voči chudobe a vykorisťovaniu ;
keďže podľa Organizácie Spojených národov (OSN) takmer 75 % ľudí problém vyžiť a celé rodiny sa uchyľujú k zúfalým opatreniam, ako je predaj nehnuteľností, požičiavanie si peňazí, znižovanie výdavkov na zdravotnú starostlivosť alebo prijímanie vysoko rizikových zamestnaní a 55 % ľudí nedokáže platiť nájomné;
keďže milióny ľudí prišli o prácu a platy klesli z mesačného priemeru 7 000 UAH hrivien (184 USD) v roku 2022 na 5 000 UAH (132 USD), zatiaľ čo ceny potravín prudko vzrástli, pričom najviac zasiahnuté boli práve vysídlené ženy a ich deti, ktoré budú v roku 2025 čeliť potravinovej neistote;
keďže v dôsledku pretrvávajúcej vojny a jej dopadov na rodiny boli niektorí rodičia nútení umiestniť svoje deti najmä počas zimných mesiacov do zariadení ústavnej starostlivosti, aby im zabezpečili ubytovanie, stravu a teplo alebo ich zverili príbuzným na iné bezpečnejšie miesta
v krajine, zatiaľ čo oni zostávajú v oblastiach priamo cielených ruskou agresiou, len aby mohli pokračovať v práci a zabezpečiť príjem pre rodinu;
keďže od roku 2014 Rusko násilne premiestnilo alebo unieslo podľa odhadov stovky tisíc ukrajinských detí, ktorých rodičov zatkli ruské okupačné úrady, zabili pri invázii alebo ich oddelili počas konfliktov v aktívnej vojnovej zóne, z ktorých úrady doteraz identifikovali takmer 20 tisíc unesených z oblastí pod ruskou kontrolou, Rusko im udelilo svoje občianstvo, umiestnilo ich do ruských rodín a vytvorilo administratívne prekážky pre ich znovuzjednotenie s rodičmi a stali sa tak predmetom rusifikácie, pričom únos a výchova detských vojnových obetí v cudzom národe a kultúre môže predstavovať akt genocídy, ak je zámerom vymazať ich národnú identitu, čo predstavuje vojnový zločin v rozpore s medzinárodným právom;
keďže Rusko zároveň od začiatku vojny porušuje zákony okupácie na územiach, ktoré obsadilo v rozpore s medzinárodným právom a to presadzovaním správy, práva, súdnictva a vzdelávania Ruskej federácie, nútením obyvateľstva prijať ruské občianstvo, aby mohli využívať zdravotnú starostlivosť, kupovať alebo predávať nehnuteľnosti, zabezpečiť si pracovné miesta vo verejnom sektore a poberať dávky sociálneho zabezpečenia a pomoci;
keďže doposiaľ bolo na Ukrajine zničených viac ako 1 330 kultúrnych a historických miest, z toho viac ako 110 národného rozmeru, ako aj viac ako 2 000 kultúrnych inštitúcií, z ktorých 400 bolo zničených úplne, okrem útokov na pamiatky zdokumentované aj desiatky tisíc krádeží artefaktov z múzeí a kultúrnych inštitúcií, Ruská federácia systematicky zameriava na ukrajinské kultúrne, historické a umelecké dedičstvo v snahe poškodiť alebo úplne vymazať ukrajinskú kultúru a teda aj národ, pričom takéto útoky v rozpore s medzinárodným právom o ochrane kultúrneho majetku v čase vojny a predstavujú prvky genocídy nakoľko ich cieľom je podkopať samotné základy ukrajinskej identity;
Národná rada Slovenskej republiky
A.ostro odsudzuje
nevyprovokovanú, neodôvodnenú a neoprávnenú vojenskú agresiu proti Ukrajine, ktorú Ruská federácia zahájila 24. februára 2022 a ktorá nebezpečným spôsobom podkopáva európsku a globálnu bezpečnosť a stabilitu a ohrozuje tým aj Slovenskú republiku;
B.víta
snahy o začatie mierových rokovaní, ktoré by mali imperatívne zahŕňať nielen Ukrajinu, ako obeť agresie, ale aj Európsku Úniu, ktorá s Ukrajinou susedí, od napadnutia jej poskytuje pomoc a podporu, pričom sama pocítila dôsledky ruskej vojny na svojej ekonomickej situácii a chystá sa Ukrajinu začleniť do svojich štruktúr;
C.žiada
Ruskú federáciu, aby okamžite zastavila vojenské operácie a bezpodmienečne stiahla všetky ozbrojené sily a vojenskú techniku z celého územia Ukrajiny, čo predstavuje základnú podmienku začatia rokovaní na ceste k čo najskoršiemu dosiahnutiu komplexného, spravodlivého a trvalého mieru pre Ukrajinu, založeného na kľúčových princípoch Charty OSN;
D.odsudzuje
D.1 tragické straty na životoch, všetky formy násilia zo strany Ruskej federácie, vrátane hrubých porušení základných ľudských práv ako mučenie, hromadné popravy, využívanie sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane, nútených zmiznutí, únosov detí a s tým spojené ľudské utrpenie;
D.2 všetky rozsiahle škody na kritickej infraštruktúre, energetickej infraštruktúre, civilných aj verejných obydliach, budovách, kultúrnom a historickom dedičstve spôsobené agresiou, za ktorú nesie Ruská federácia plnú zodpovednosť;
E.opakuje
E.1že ruská vojenská agresia proti Ukrajine - nezávislému a suverénnemu štátu - je hrubým pošliapaním medzinárodného práva a princípov Charty OSN, Helsinského záverečného aktu, Budapeštianskeho memoranda, Parížskej Charty a Základnej zmluvy NATO – Rusko;
E.2svoju neochvejnú podporu pre nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc, pričom akákoľvek násilná zmena hraníc vytvára medzinárodný precedens, ktorý je pre SR neakceptovateľný;
F.podporuje
F.1snahu Ukrajiny o členstvo v Európskej Únii ako aj nutnosť bezpečnostných záruk, ktoré zaručia stabilitu a trvalý mier v regióne - Ukrajine aj Slovenskej republike;
F.2vytvorenie Špeciálneho tribunálu pre agresiu Ruska proti Ukrajine, aby prešetril a vyvodil zodpovednosť za vojnové zločiny od anexie Krymu v 2014 po ukončenie invázie Ruska, ktorá začala v roku 2022;
G.zdôrazňuje,
G.1že občania a občianky Slovenskej republiky aj naďalej solidárni so susedným ukrajinským národom a plne podporujú jeho právo slobodne si vybrať svet, v akom chcú pokojne žiť a prosperovať;
G.2že Slovenská republika veľký záujem zapojiť sa do procesov medzinárodnej obnovy a rekonštrukcie Ukrajiny, ktoré predstavujú ekonomické možnosti pre slovenské firmy aj regióny;
H.vyjadruje
H.1vďaku za obetu a hrdinstvo Ukrajiny, ktorá bojuje za hodnoty slobody, demokracie, politickej nezávislosti, štátnej suverenity a územnej celistvosti, ktoré kľúčové aj pre Slovensko;
H.2hrdosť na slovenských občanov a občianky, ktorí od začatia vojny poskytli pomoc a útočisko ukrajinským rodinám utekajúcim pred vojnou, potvrdzujúc dobrosrdečnosť a pohostinnosť nášho národa
CH. vyzýva vládu Slovenskej republiky,
aby aj naďalej podporovala Ukrajinu v jej integračnom úsilí, poskytovala jej všestrannú pomoc a stála po jej boku počas mierových rokovaní, pretože od ich výsledku závisí aj bezpečnosť našej krajiny.