DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu zákona:

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Michal Truban a Štefan Kišš

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskej únie

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

Bezpredmetné

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

X

– sociálnu exklúziu,

X

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie

X

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

X

6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

X

7. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

X

A.3. Poznámky

A.3.1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Štát predpokladá za rok 2025 výber dane z finančných transakcií na úrovni 517 mil. eur, v roku 2026 to má byť 726 mil. eur a v roku 2027 takmer 760 mil. eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť prepočítala dopady tohto návrhu zákona a uvádza, že štát vyberie v prvom roku zavedenia len 466 mil. eur, čo je o 51 mil. eur menej, a to ešte pred prijatím pozmeňujúcich návrhov, ktoré výber tejto dane znižujú. Ministerstvo financií SR niekoľkokrát tieto prepočty menilo a uvádza, že dané prepočty boli pripravované na základe dát z Maďarska s použitím slovenských pomerov. Avšak nie všetky špecifiká sa dali zobrať do úvahy, ako napríklad presun k hotovostným transakciám, či hromadným transakciám s využitím maximálneho limitu alebo nezdaňované prevody subjektov v rámci jednej banky. V Maďarsku bola táto sadzba už niekoľkokrát navyšovaná, pretože nepriniesla želané príjmy do štátneho rozpočtu.

V prípade ak už daňovník podľa doterajšej právnej úpravy daň z finančných transakcií odviedol, táto daň mu bude započítaná voči najbližšej daňovej povinnosti alebo na základe žiadosti daňovníka vrátená. Ak má daňovník voči štátu neuhradené daňové pohľadávky, tak odvedená daň z finančných transakcií sa v súlade s daňovým poriadkom použije na úhradu pohľadávok daňovníka.

A.3.2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

Novela predpokladá pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, keďže daň z finančných transakcií nebude navyše zdaňovať ekonomickú aktivitu subjektov a dusiť ekonomiku. Taktiež odprostí dotknuté subjekty od zvýšenej administratívnej záťaže.

A.3.3. Sociálne vplyvy

Predkladaná novela zákona predpokladá pozitívne vplyvy na zamestnanosť, kedy z dôvodu zrušenia tejto neadresnej transakčnej dane nebude dochádzať k rušeniu pracovných miest, zániku spoločností, či odlivu zahraničných investícií.

A.3.4. Vplyvy na životné prostredie

Novela zákona nepredpokladá vplyvy na životné prostredie.

A.3.5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Navrhovaná zmena zákona predpokladá pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti z dôvodu nezaťažovania bankového sektora a podnikateľských subjektov upravovaním si systémov na evidovanie a odvádzanie tejto dane.

A.3.6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Navrhovaná novela nepredpokladá vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

A.3.7. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

Navrhovaná novela zákona predpokladá pozitívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana z dôvodu upustenia od administratívnej záťaže.

A.4. Alternatívne riešenia

Existuje viacero alternatívnych riešení konsolidácie, okrem zavádzania vyšších daní, ďalšími možnosťami sú šetrenie na výdavkoch štátu a ekonomický rast. Najľahšou cestou je zvýšenie daní, no existuje viacero riešení, ktoré bežní občania Slovenska nepocítia. V predloženom rozpočte na rok 2025 zostala rozpočtová rezerva v objeme 333 mil. eur, ktorá by pokryla väčšinu príjmov z tejto dane. Šetriť sa dá aj na nehospodárnej prevádzke štátu až do objemu 500 mil. eur ročne, len šetrenie na IT systémoch a službách by prinieslo minimálne 100 mil. eur ročne, ďalej sú to napríklad predražené konzultačné a právne služby. Ak by už bolo nutné pristúpiť k zvýšeniu zdanenia tak prostredníctvom zdanenia negatívnych externalít (daň z hazardu, daň z environmentálnych záťaží).

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky a ich stanoviská tvoria súčasť predkladaného materiálu.