Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Michal Truban a Štefan Kišš.

Cieľom návrhu zákona je zrušenie dane z finančných transakcií a sanácia jej negatívnych dopadov na daňovníkov. Návrh zákona reflektuje na zavedenie dane z finančných transakcií, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2025, no prvým zdaňovacím obdobím bude až mesiac apríl 2025. Tento nový a nekoncepčný prvok v slovenskom daňovom systéme bol schválený v skrátenom legislatívnom konaní za pár dní bez možnosti riadneho pripomienkového konania. Po tlaku odborníkov a podnikateľských združení došlo k čiastočným úpravám a novelizáciám prijatého zákona, ktoré odzrkadľujú skutočnosť, že zákon bol prijímaný narýchlo a bez koncepcie. Zahraničné obchodné komory ale aj Asociácia nemocníc Slovenska spolu s ambulantným sektorom adresovali podnet Európskej komisii. Problém s jej interpretáciou majú účtovníci, daňoví poradcovia, ale aj samotná finančná správa.

Táto daň postihne všetky fyzické osoby - podnikateľov, právnické osoby a organizačné zložky zahraničnej osoby sadzbou dane na úrovni 0,4 % za každú bezhotovostnú transakciu, pričom sa nebude vzťahovať na platby daní, odvodov, ciel a pod., maximálne do výšky 40 eur za prevod. V prípade účtov v zahraničí si ju musia odvádzať sami podnikatelia. Hotovostné výbery z bankomatov sú zdaňované sadzbou 0,8 %, bez maximálneho limitu.

Problém nastáva už pri názve zákona, ktorý je zavádzajúci a bol prebratý z iniciatívy na úrovni Európskej únie ešte z roku 2011 (tzv. Financial Transaction Tax - FTT), kedy sa uvažovalo o dani z finančných transakcií ako o potenciálnom nástroji na riešenie nestability finančného trhu. Mala mať vplyv len na finančné transakcie medzi finančnými inštitúciami, ktoré by sa spoplatňovali 0,1 % z objemu obchodovaných akcií a dlhopisov a 0,01 % pri derivátových operáciách. V slovenskej právnej úprave by sa teda malo skôr hovoriť o dani z prevodu alebo obratu.

Nová daň najviac postihne malých a stredných podnikateľov s jednotlivými faktúrami do 10-tis. eur, vysokoobrátkový a nízko-maržový biznis, významne postihnuté budú sektory prvovýroby a potravinárstva. Pre tieto subjekty môže byť transakčná daň priam likvidačná. Daň prinesie firmám zvýšené náklady, ktoré nebudú môcť použiť na investície. Vyššie náklady sa premietnu do vyšších spotrebiteľských cien, slovenské spoločnosti tak budú menej konkurencieschopné a zároveň budú čeliť zbytočnému administratívnemu zaťaženiu. Už v súčasnosti sa pohybujeme pri podnikateľskom prostredí na spodných priečkach rebríčka vyspelých krajín sveta a spomínaná daň tento problém ešte prehĺbi.

Daň v takejto forme nenájdeme ani v jednej krajine eurozóny, pretože je nespravodlivá, nepredvídateľná, priamo trestá ekonomickú aktivitu, zdaňuje úspech a dusí ekonomiku. Firmy s ňou nevedia kalkulovať, lebo dopredu nevedia, koľko prevodov urobia. Z európskych krajín ju do praxe zaviedlo len Maďarsko, kde už od roku 2014 firemní klienti a fyzické osoby platia daň za akýkoľvek pohyb na účte, ako aj výber z bankomatu.

Významne negatívnym faktorom bude nárast šedej ekonomiky, keďže v istej miere budú obchádzané bezhotovostné transakcie ako tomu je aj v susednom Maďarsku, na čo štát doplatí nižším výberom daní. Rast objemov bezhotovostných prevodov je pre ekonomiku kľúčový, keďže sú základom pre realizáciu obchodov a ich elektronické záznamy umožňujú lepšiu kontrolu finančných tokov.

Ministerstvo financií SR nedisponuje žiadnymi kalkuláciami vplyvov na podnikateľské prostredie, nebola vypracovaná žiadna analýza ušlých príležitostí, resp. analýza, ktorá by hovorila koľko subjektov posunulo alebo úplne zrušilo svoju plánovanú investíciu na Slovensku. Niektoré asociácie a zväzy už otvorene hovoria o mnohých firmách, ktoré zvažujú alebo už realizovali presun svojho podnikania do susedných krajín.

Skúsenosti z Maďarska naznačujú, že štát na tejto dani nevyberie 517 mil. eur v roku 2025, či 726 mil. eur v roku 2026 ako je Ministerstvom financií SR uvádzané. Tieto prepočty boli niekoľkokrát upravované a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dospela k výnosom z tejto dane na úrovni 466 mil. eur, a to ešte pred prijatím pozmeňujúcich návrhov, ktoré tento výber dane znižujú. V Maďarsku bola sadzba tejto dane niekoľkokrát zvyšovaná keďže nepriniesla želaný efekt. Navyše, banky si náklady na zavedenie automatického systému výberu daní kompenzovali zvýšením poplatkov pre klientov.

Existuje viacero alternatívnych riešení prístupu ku konsolidácii rozpočtu. Okrem zavádzania vyšších daní uvalených na ekonomickú aktivitu, ďalšími možnosťami sú šetrenie na výdavkoch štátu a v neposlednom rade je to ekonomický rast. Najľahšou cestou je zvýšenie daní, čo na druhej strane spôsobuje stagnáciu či pokles ekonomiky, dôkazom sú viaceré zahraničné štúdie. Ak sú fiškálne opatrenia robené narýchlo, bez prípravy a neuvážene, zaťažujú ekonomickú aktivitu. Pre vykrytie schodku v rozpočte po zrušení dane z finančných transakcií odporúčame jej dopady vykryť buď z vytvorenej rozpočtovej rezervy, odstránením nehospodárnej prevádzky štátu, či zvýšením zdanenia negatívnych externalít.

Vzhľadom na vyššie uvedené masívne negatívne dopady prijatej právnej úpravy odvodu dane z finančných transakcií navrhujeme jej zrušenie v celom rozsahu. V návrhu zákona sa tiež upravuje, že ak už daňovník podľa doterajšej právnej úpravy daň z finančných transakcií odviedol, táto daň mu bude započítaná voči najbližšej daňovej povinnosti alebo na základe žiadosti daňovníka vrátená. Na vrátenie dane z finančných transakcií sa bude vzťahovať postup podľa § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň bolo potrebné v návrhu zákona zohľadniť skutočnosť, ak má daňovník voči štátu neuhradené daňové pohľadávky. V takom prípade sa odvedená daň z finančných transakcií v súlade s daňovým poriadkom použije na úhradu pohľadávok daňovníka.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, nepredpokladá vplyvy na životné prostredie, a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

B. Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 279/2024 Z. z.)

K bodu 1

Vypúšťajú sa ustanovenia § 1 až 13, čím dochádza k zrušeniu dani z finančných transakcií a povinnosti jej odvodu.

K bodu 2

Pre prípady ak už bola daň z finančných transakcií odvedená, sa zavádza povinnosť správcu dane túto daň započítať voči najbližšej daňovej povinnosti daňovníka alebo na základe žiadosti daňovníka túto daň vrátiť. Ak daňovník požiada o vrátenie odvedenej dane z finančných transakcií, na toto vrátenie sa vzťahuje postup podľa § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň sa v súlade s § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku ustanovuje, že ak bola odvedená daň z finančných transakcií použitá na úhradu iných pohľadávok daňovníka, tak sa nezapočíta voči najbližšej daňovej povinnosti daňovníka ani nevracia.

K čl. II (zákon č. 595/2003 Z. z.)

V súvislosti so zrušením dane z finančných transakcií sa primerane upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov tak, že z § 19 ods. 3 písm. j), t.j. daňových výdavkov, sa vypúšťa daň z finančných transakcií.

K čl. III (zákon č. 563/2009 Z. z.)

V súvislosti so zrušením dane z finančných transakcií sa upravuje citácia v poznámke pod čiarou k odkazu 1 v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. IV

Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu navrhuje od 15. apríla 2025.