NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

IX. volebné obdobie

NÁVRH

Ústavný z á k o n

z ... 2025,

ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky

č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto ústavnom zákone:

Čl. I

Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z., ústavného zákona č. 9/1999 Z. z., ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ústavného zákona č. 140/2004 Z. z., ústavného zákona č. 323/2004 Z. z., ústavného zákona č. 463/2005 Z. z., ústavného zákona č. 92/2006 Z. z., ústavného zákona č. 210/2006 Z. z., ústavného zákona č. 100/2010 Z. z., ústavného zákona č. 356/2011 Z. z., ústavného zákona č. 232/2012 Z. z., ústavného zákona č. 161/2014 Z. z., ústavného zákona č. 306/2014 Z. z., ústavného zákona č. 427/2015 Z. z., ústavného zákona č. 44/2017 Z. z., ústavného zákona č. 71/2017 Z. z., ústavného zákona č. 137/2017 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 40/2019 Z. z., ústavného zákona č. 99/2019 Z. z., ústavného zákona č. 422/2020 Z. z., ústavného zákona č. 378/2022 Z. z., ústavného zákona č. 24/2023 Z. z. a ústavného zákona č. 241/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.V článku 7 ods. 1, druhá veta sa za slovo „zväzku“ vkladajú slová: „a o vystúpení z Európskej únie alebo organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti“.

2.Článok 7 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

„(6) Nič v tomto článku nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv v základných kultúrno-etických otázkach, ktoré sa týkajú oblasti ochrany života a dôstojnosti ľudskej bytosti od počatia po prirodzenú smrť, inštitúcie manželstva muža a ženy ako základu spoločnosti, verejnej morálky, rodinného práva, osobného statusu, kultúry, jazyka ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia, a to v rozsahu, v akom sú tieto otázky predmetom úpravy v tejto ústave alebo ústavnom zákone alebo predmetom zákonnej úpravy vydanej na základe a v medziach tohto ustanovenia.“

3.Článok 15 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Dohody o plodení detí alebo tehotenstve v prospech iných sú zakázané. Eugenické praktiky, použitie ľudského tela na účely majetkového prospechu, klonovanie ľudských bytostí a vytváranie ľudských embryí na výskumné a terapeutické účely sú zakázané.“

4.V článku 24 ods. 1 sa na jeho konci pripája táto veta: „Právo na výhradu vo svedomí sa zaručuje. Podrobnosti uplatňovania práva na výhradu vo svedomí môže ustanoviť zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.“

5.V článku 41 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Rodičmi dieťaťa sú matka a otec; matkou dieťaťa je žena a otcom dieťaťa je muž. Podmienky osvojenia ustanoví zákon.“.

Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.

6.V doterajšom článku 41 ods. 4 sa za prvú vetu vkladá nová druhá a tretia veta, ktorá znie:

„Rodičia majú právo vychovávať svoje deti podľa vlastného presvedčenia a zabezpečiť im morálnu a náboženskú výchovu a vzdelávanie v súlade so svojim presvedčením. Takáto výchova a vzdelávanie musí rešpektovať stupeň zrelosti dieťaťa. Výchovu a vzdelávanie detí a mládeže v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania možno uskutočňovať len so súhlasom zákonného zástupcu.“

7.V článku 42 ods. 1 sa na jeho konci pripája táto veta:

„Pri plnení svojich záväzkov v oblasti výchovy a vzdelávania štát rešpektuje právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“

8.V článku 87 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

„(2) Národná rada Slovenskej republiky môže na návrh vlády Slovenskej republiky skrátiť lehoty ustanovené zákonom pre legislatívne konanie o návrhu zákona, ak

a)je to nevyhnutné na ochranu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti štátu,

b)hrozia štátu značné hospodárske škody, alebo

c)si to vyžaduje rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie spojených národov.

(3) Ak Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona neschválila, môže Národná rada Slovenskej republiky o tej istej veci rokovať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona. Výnimky z obmedzenia podľa prvej vety môže ustanoviť zákon.“.

Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 4 až 6.

9.V článku 93 ods. 1 sa na konci vety za slovo „zväzku“ vkladajú slová „a o vystúpení z Európskej únie alebo organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti“.

10.V článku 125 ods. 1 písm. d) sa bodka na konci nahrádza čiarkou a dopĺňa sa písmenom e), ktoré znie:

„e) postupu Národnej rady Slovenskej republiky s ústavou pri legislatívnom konaní o návrhu zákona.“.

11.V článku 125 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

„(4) Ak ústavný súd vysloví, že postup Národnej rady Slovenskej republiky pri legislatívnom konaní o návrhu zákona nebol v súlade s ústavou, stráca tento zákon účinnosť a platnosť.“.

Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7.

12.V článku 131 ods. 1 sa slová „čl. 125 ods. 1 písm. a) a b)“ nahrádzajú slovami „čl. 125 ods. 1 písm. a), b) a e)“.

13.V článku 149 sa na jeho konci pripája táto veta: „Prokuratúra sa podieľa na boji proti korupcii a boji proti terorizmu; na tento účel zákon ustanoví zriadenie osobitných odborov prokuratúry s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.“

Čl. II

Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2025.