1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, predkladajú na rokovanie poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Milan Garaj, Dagmar Kramplová a Adam Lučanský. Cieľom predloženého návrhu je upraviť ustanovenia, ktoré sú v súčasnej podobe vnímané ako ústavne problematické a v rozpore s princípmi právneho štátu a medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Tieto zmeny majú za cieľ posilniť ochranu vlastníckeho práva, zabezpečiť proporcionalitu v zásahoch do práv súkromných vlastníkov a zlepšiť transparentnosť a predvídateľnosť právnych procesov v oblasti ochrany prírody.
Platné znenie zákona umožňuje prijímať opatrenia, ktoré obmedzujú užívanie súkromného majetku bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov alebo bez adekvátnej kompenzácie. Takéto konanie vyvoláva otázky o súlade s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje právo vlastniť a užívať majetok, ako aj s článkom 17 Charty základných práv Európskej únie, ktorý stanovuje zásadu ochrany súkromného vlastníctva. Súčasný prístup k vyhlasovaniu chránených území a zavádzaniu obmedzení je tiež často administratívne náročný a nedostatočne zohľadňuje potrebu spolupráce medzi štátnymi orgánmi a vlastníkmi.
Navrhované zmeny smerujú k vytvoreniu právneho rámca, ktorý podporuje partnerstvo medzi štátom a vlastníkmi pozemkov, znižuje nadmernú administratívnu záťaž a zavádza jasné mechanizmy pre kompenzáciu zásahov do práv vlastníkov. Vychádzajúc zo skúseností členských štátov Európskej únie, kde sú úspešné modely ochrany prírody často založené na dobrovoľnej spolupráci.
Predložený návrh sa zameriava aj na odstránenie legislatívnych nepresností, zlepšenie prehľadnosti právnych noriem a posilnenie právnej istoty pre všetky dotknuté subjekty. Jasne vymedzuje podmienky a pravidlá na uplatňovanie obmedzení, ako aj na ochranu vlastníckych práv v súlade s verejným záujmom.
Predložený návrh zákona nebude mať žiadny na sociálne vzťahy, informatizáciu verejnej správy či manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Navrhovaná novela zákona pozitívne ovplyvní podnikateľské prostredie najmä znížením administratívnej záťaže a zjednodušením procesov súvisiacich s nakladaním s pozemkami či organizovaním činností v chránených územiach. Tieto zmeny posilnia právnu predvídateľnosť a uľahčia právne úkony, čo podporí efektívnejšiu spoluprácu podnikateľských subjektov s orgánmi ochrany prírody. V oblasti životného prostredia má novela pozitívny dopad v podobe efektívnejšej ochrany prírody a krajiny, jasnejších pravidiel pre využívanie chránených území a posilnenia mechanizmov na obnovu prírodných hodnôt, vrátane podpory environmentálnej osvety. Negatívne vplyvy môžu vzniknúť pri nedostatočnom dohľade nad aplikáciou výnimiek či zvýšenom využívaní území, čo by mohlo viesť k nepriamemu ohrozeniu prírodných hodnôt. Prijatím tejto právnej úpravy sa Slovenská republika priblíži k moderným európskym štandardom ochrany prírody a krajiny, pričom sa zabezpečí rovnováha medzi ochranou verejného záujmu a rešpektovaním práv súkromných vlastníkov. Navrhovaná novela
2
bude mať mierne negatívny vplyv na štátny rozpočet. Stanovuje odstupňované jednorazové odškodnenie oprávneným osobám na základe násobkov priemernej mesačnej mzdy, pričom zohľadňuje ich sociálnu a ekonomickú záťaž. Hoci má návrh mierne negatívny vplyv na štátny rozpočet, zabezpečuje spravodlivé, transparentné a jednotné pravidlá uplatňovania nárokov.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodom 1 a 7
Navrhovaná úprava ustanovenia zákona zabezpečuje ochranu chráneného územia druhého a tretieho stupňa pred neoprávnenými zásahmi hospodárskych subjektov, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť jeho ekologickú stabilitu a hodnoty prírodného prostredia. Cieľom návrhu je zabezpečiť, aby hospodárska činnosť bola vykonávaná len v súlade s platným právnym titulom a so súhlasom vlastníka alebo správcu pozemku, čím sa predchádza možným sporom a porušeniam vlastníckych práv. Ustanovenie reflektuje zásadu právnej istoty a ochrany verejného záujmu v oblasti ochrany prírody a krajiny.
K bodom 2 až 4
Účelom navrhovanej úpravy je zabezpečiť ochranu biodiverzity prostredníctvom pasenia hospodárskych zvierat v 2. stupni ochrany a odstrániť administratívnu záťaž s touto činnosťou spojenú. Ďalej sa umožňuje vykonávanie verejných podujatí v uzavretých stavbách v území s druhým stupňom ochrany.
K bodu 5
Navrhovaná úprava precizuje zákaz organizovania verejných podujatí na územiach s tretím stupňom ochrany. Dopĺňa sa výnimka pre podujatia konané v uzavretých stavbách, ktoré nemajú priamy vplyv na prírodné hodnoty chráneného územia.
Táto zmena zohľadňuje rozdiel medzi podujatiami konanými vo voľnej prírode, ktoré môžu predstavovať záťaž pre prírodné prostredie, a podujatiami konanými v uzavretých priestoroch, kde takýto negatívny vplyv absentuje. Úprava odstraňuje zbytočné administratívne obmedzenia pre organizovanie aktivít v uzavretých stavbách v rámci chránených území, čím znižuje administratívne zaťaženie a zároveň zachováva účel ochrany prírody. Návrh prispieva k efektívnejšiemu uplatňovaniu zákona pri rešpektovaní prírodných hodnôt a praktických potrieb.
K bodu 6
Navrhovaná úprava rozširuje možnosť zbierať okrem rastlín huby v 2. ochrannom pásme vlastníkom, správcom a nájomcom pozemkov a využívať tak svoje vlastnícke práva.
K bodu 8
3
Navrhovaná úprava doplnením § 14 o nový odsek 9 a vypustením písmen b) a d) v § 15 ods. 2 reflektuje potrebu lepšieho vyváženia ochrany prírody a krajiny s praktickými potrebami užívateľov pozemkov v chránených územiach. V rámci území s tretím stupňom ochrany sa upravuje povinnosť predchádzajúceho oznámenia plánovaných činností, ako je pasenie, napájanie, preháňanie alebo nocovanie hospodárskych zvierat na voľných ležoviskách, ak ide o väčšie stáda. Takéto opatrenie umožňuje orgánom ochrany prírody včasné posúdenie potenciálnych vplyvov na biodiverzitu a prírodné hodnoty územia, pričom ponecháva možnosť zasiahnuť v prípade, že je to nevyhnutné.
Stanovením lehoty 15 pracovných dní na vydanie stanoviska orgánom ochrany prírody sa zabezpečuje, že rozhodovacie procesy budú pre dotknuté subjekty predvídateľné a časovo obmedzené. Ak orgán v tejto lehote stanovisko nevydá, činnosť sa považuje za schválenú, čím sa znižuje administratívna záťaž a posilňuje právna istota. Táto úprava umožňuje efektívne vykonávať činnosti v súlade s požiadavkami na ochranu prírody bez zbytočných prieťahov.
K bodu 9
Zmena odstraňuje nadbytočné a duplicitné právne ustanovenia, ktoré zvyšovali administratívne nároky na vlastníkov a užívateľov pozemkov, pričom zachováva podstatné mechanizmy ochrany prírody prostredníctvom nového § 14 ods. 9. Tento krok zjednodušuje právny režim a zvyšuje efektívnosť aplikácie zákona.
Navrhované zmeny prispievajú k lepšiemu zosúladeniu ochrany prírody so záujmami užívateľov území a sú v súlade s princípmi právneho štátu, právnej istoty a proporcionality. Taktiež reflektujú európske štandardy ochrany biodiverzity a umožňujú účinnejšie napĺňanie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v tejto oblasti. Zavedenie jasných pravidiel a odstránenie nejasností v legislatíve prispeje k zvýšeniu dôvery a spolupráce medzi orgánmi ochrany prírody a vlastníkmi pozemkov.
K bodu 10
Navrhované doplnenie § 15 o odsek 5 rozširuje uplatnenie mechanizmu oznámenia činností podľa § 14 ods. 9 aj na územia so štvrtým stupňom ochrany. Cieľom úpravy je zabezpečiť konzistentnosť v regulácii pasenia, napájania, preháňania a nocovania hospodárskych zvierat, pričom sa zohľadňujú špecifiká chránených území vyšších stupňov ochrany.
Zavedením povinnosti oznámenia a možnosti orgánu ochrany prírody obmedziť alebo podmieniť takéto činnosti sa zachováva ochrana biodiverzity a prírodných hodnôt. Automatický súhlas v prípade nevydania stanoviska v lehote 15 pracovných dní posilňuje právnu istotu dotknutých subjektov a znižuje administratívnu záťaž. Úprava je v súlade s požiadavkami európskeho práva a prispieva k efektívnemu manažmentu chránených území.
K bodu 11
Navrhovanou zmenou sa sleduje cieľ zvýšenia flexibility pri aplikácii ustanovenia, umožňujúc jeho prispôsobenie konkrétnym okolnostiam bez oslabenia ochrany prírody. Nahradením pevne stanoveného minima všeobecným štandardom „spravidla“ sa vytvára priestor na zohľadnenie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych požiadaviek, ako aj regionálnych a miestnych charakteristík, ktoré môžu ovplyvniť uplatňovanie konkrétnych
4
opatrení. Táto úprava podporuje udržiavanie biologickej rôznorodosti, pričom berie do úvahy širšie spoločenské a ekonomické súvislosti, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodovania v oblasti ochrany prírody. Zároveň zabezpečuje efektívnosť právnej úpravy a reflektuje moderné prístupy, ktoré rešpektujú špecifické potreby jednotlivých prípadov.
K bodu 12
Ustanovenie ďalej špecifikuje postup v prípade, ak sa zriadenie územia európskeho významu týka spoločných nehnuteľností podľa zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Mechanizmus rozhodovania nadpolovičnou väčšinou hlasov, počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, zaručuje efektívne a spravodlivé rozhodovanie medzi spoluvlastníkmi, pričom rešpektuje zásadu rovnosti práv a povinností všetkých vlastníkov.
Cieľom tejto úpravy je zosúladiť proces vyhlasovania území európskeho významu s princípmi právneho štátu a ochrany vlastníckych práv, pričom sa vytvára priestor na aktívnu spoluprácu medzi orgánmi ochrany prírody a vlastníkmi pozemkov. Zohľadnenie súhlasu vlastníkov posilňuje participáciu dotknutých subjektov na rozhodovacích procesoch a minimalizuje riziko sporov, ktoré by mohli ohroziť efektívnu implementáciu ochranných opatrení.
Navrhovaná právna úprava prispieva k zosúladeniu národnej legislatívy s modernými európskymi štandardmi ochrany prírody a biodiverzity, ktoré kladú dôraz na spoluprácu so súkromnými vlastníkmi pri zriaďovaní a správe chránených území. Zároveň napĺňa požiadavku proporcionality v zásahoch do práv vlastníkov a posilňuje dôveru dotknutých subjektov voči orgánom ochrany prírody.
K bodu 13
Navrhovaná úprava v § 29 ods. 2 rozširuje výnimku na činnosti uvedené v § 29 ods. 1 písm. b), ktoré súvisia so zabezpečením starostlivosti o chránené územie alebo jeho ochranné pásmo vykonávanej v súlade s dokumentáciou ochrany prírody a krajiny podľa § 54 ods. 4 písm. a) až d). Zahrnutie tejto činnosti pod výnimku umožňuje realizovať zákonom stanovené opatrenia na ochranu prírody bez potreby osobitného povolenia, ak sú splnené podmienky odseku 2, ako napríklad ich zahrnutie do schváleného programu starostlivosti.
Úprava posilňuje právnu istotu pri uplatňovaní výnimiek, zjednocuje právny režim a odstraňuje legislatívnu nepresnosť, čím prispieva k efektívnejšej aplikácii zákona. Cieľom je zároveň zníženie administratívnej záťaže pri činnostiach nevyhnutných na starostlivosť o chránené územia pri zachovaní ochrany prírodných hodnôt.
K bodu 14
Navrhovaná úprava precizuje a rozširuje okruh činností, na ktoré možno udeliť výnimku alebo povolenie podľa zákona, o činnosti vykonávané alebo obstarávané organizáciou ochrany prírody, ako aj o činnosti zamerané na ochranu verejného zdravia, verejnej bezpečnosti alebo nevyhnutné činnosti.
Zmena zabezpečuje zosúladenie ochrany prírody s praktickými potrebami verejného záujmu, najmä v situáciách vyžadujúcich zásahy na ochranu zdravia a bezpečnosti osôb, pričom reflektuje zásady proporcionality a efektívnosti. Právna úprava posilňuje právnu istotu a jednoznačnosť, čím predchádza aplikačným nejasnostiam a zlepšuje koordináciu pri plnení zákonných úloh.
5
K bodu 15
Navrhovaná úprava § 48 ods. 1 umožňuje orgánu ochrany prírody uložiť za protiprávny výrub drevín nielen finančnú náhradu, ale aj primeranú náhradnú výsadbu. Táto zmena reaguje na potrebu efektívnejšieho obnovenia ekologickej funkcie drevín a umožňuje flexibilnejší prístup k náprave škôd spôsobených neoprávneným výrubom.
Rozšírenie možností orgánu ochrany prírody reflektuje princíp proporcionality a zohľadňuje environmentálne hľadiská tým, že podporuje obnovu poškodeného ekosystému priamo v dotknutom území. Úprava zároveň posilňuje preventívnu a nápravnú funkciu zákona, pričom zachováva požiadavky na primeranosť zásahov.
K bodu 16
Navrhovaná úprava § 54 ods. 5 precizuje rozsah dokumentácie ochrany prírody a krajiny tým, že explicitne vymedzuje, pre ktoré kategórie chránených území sa vypracúva. Dopĺňajú sa prírodné parky, národné prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, národné prírodné pamiatky, chránené vtáčie územia a územia európskeho významu. Táto úprava reflektuje na legislatívnu potrebu jasného a úplného vymedzenia povinností vyplývajúcich z § 54 ods. 4 písm. a) až d), čím sa zabezpečuje konzistentnosť a jednoznačnosť uplatňovania zákona.
Navrhovaná zmena má za cieľ zosúladiť právnu úpravu s praktickými požiadavkami na manažment chránených území, pričom zlepšuje právnu istotu a predchádza výkladovým nejasnostiam. Výraznejšie zohľadňuje špecifiká jednotlivých kategórií chránených území a ich význam pri ochrane prírodných hodnôt a biodiverzity, pričom sa zabezpečuje súlad s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti ochrany prírody a krajiny.
K bodu 17
Navrhovaná úprava § 54 ods. 20 precizuje rozsah území, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť vypracovať programy starostlivosti. Nahradením pôvodného znenia sa stanovuje, že táto povinnosť sa nevzťahuje na krajinné oblasti, národné parky, prírodné parky, chránené vtáčie územia a územia európskeho významu, pokiaľ sa prekrývajú s chránenými krajinnými oblasťami, národnými parkami alebo prírodnými parkami.
Úprava zohľadňuje potrebu efektívneho manažmentu chránených území, pričom rešpektuje hierarchiu ochrany a praktické požiadavky na vypracovanie dokumentácie ochrany prírody. Presné vymedzenie dotknutých území umožňuje optimalizáciu procesov starostlivosti o chránené územia a zabezpečenie účelnej ochrany prírodných hodnôt. Návrh tak prispieva k lepšiemu plneniu cieľov ochrany prírody a krajiny.
K bodu 18
Navrhovaná úprava dopĺňa výnimku z predkupného práva štátu na prípady predaja spoluvlastníckeho podielu medzi spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti. Týmto sa zjednodušuje proces prevodov v rámci uzavretého okruhu spoluvlastníkov a odstraňuje povinnosť predkladania ponuky na predkupné právo štátu, ktorá je v týchto prípadoch neúčelná.
Návrh zohľadňuje špecifiká nakladania so spoločnými nehnuteľnosťami a umožňuje rýchlejšie a efektívnejšie právne úkony bez vplyvu na ciele ochrany prírody.
6
K bodu 19
Navrhovaná úprava rozširuje pôsobnosť organizácie ochrany prírody o možnosť vykonávať a obstarávať výchovno-vzdelávaciu činnosť vrátane sprevádzania návštevníkov. Dopĺňa sa tiež odkaz na ďalšie ustanovenia zákona, konkrétne § 26 ods. 5 a § 49 ods. 7, aby sa zosúladili kompetencie a povinnosti organizácie ochrany prírody so širším rámcom správy chránených území a ochrany prírody.
Táto zmena umožňuje efektívnejšie využitie kapacít organizácie ochrany prírody na zabezpečenie vzdelávania verejnosti o prírodných hodnotách a správe chránených území. Zároveň precizuje kompetencie v oblasti vykonávania činností, ktoré majú zásadný význam pre ochranu a trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov.
K bodu 20
Navrhovaná úprava rozširuje rozsah ustanovení o „územie európskeho významu“, čím sa zabezpečuje zohľadnenie týchto území pri výkone ochrany prírody. Doplnenie území európskeho významu reflektuje ich dôležitosť pri ochrane biodiverzity a zabezpečuje rovnaký právny režim, aký platí pre iné významné kategórie chránených území, ako sú národné prírodné pamiatky.
Úprava prispieva k lepšej koordinácii ochrany týchto území a zabezpečuje jednoznačné vymedzenie pravidiel ich ochrany v rámci zákonného rámca, čím sa zvyšuje efektívnosť a konzistentnosť aplikácie zákona o ochrane prírody a krajiny. Návrh posilňuje význam území európskeho významu ako súčasti chránených území Slovenskej republiky.
K bodu 21
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 9.
K bodu 22
Navrhovaná úprava dopĺňa odkaz na § 6 ods. 2 a spresňuje rozsah ustanovení týkajúcich sa rozhodovania orgánov ochrany prírody. Odstránením nadbytočných odkazov sa zabezpečuje konzistentnosť a presnosť aplikácie ustanovenia, pričom sa reflektuje aktuálny legislatívny stav a kompetencie orgánov ochrany prírody.
K bodu 23
Navrhovaná úprava dopĺňa odkaz na § 14 ods. 9, čím rozširuje rozsah činností podliehajúcich schváleniu orgánov ochrany prírody podľa tohto ustanovenia. Zmena zabezpečuje konzistentnosť právnej úpravy a efektívnejšiu aplikáciu pravidiel týkajúcich sa režimu výnimiek v chránených územiach.
K bodu 24
Doplnenie odkazu na § 14 ods. 9 rozširuje pôsobnosť ustanovenia na činnosti spojené s pasením a nocovaním hospodárskych zvierat, čím sa zabezpečuje ich zahrnutie do rámca financovania a vykonávania orgánmi ochrany prírody. Aktualizácia odkazu na § 71 ods. 13 reflektuje zmeny v postupoch a kompetenciách pri povoľovaní činností, čím sa zlepšuje konzistentnosť a praktická aplikácia zákona.
7
K bodu 25
Vypustením slov „zmenu alebo“ sa ustanovenie zužuje na prípady zrušenia chráneného územia alebo ochranného pásma. Úprava odstraňuje nejednoznačnosť a zabezpečuje presné vymedzenie právnej úpravy, pričom zmeny v chránených územiach sú riešené inými ustanoveniami zákona.
K bodu 26
Úpravou sa vypúšťa odkaz na § 47 ods. 7, čím sa zužuje pôsobnosť ustanovenia na činnosti uvedené v § 47 ods. 2. Zmena zabezpečuje legislatívnu presnosť, odstránenie nadbytočných odkazov a jednoznačnejšiu aplikáciu zákona v praxi.
K bodu 27
Doplnenie výnimky o držbu neživých jedincov chránených druhov múzeami, školami a vedeckými inštitúciami umožňuje ich využitie na vedecké, vzdelávacie a kultúrne účely. Úprava reflektuje špecifické potreby týchto inštitúcií pri zachovaní zásad ochrany prírody a zákonom stanovených podmienok.
Návrh upravuje výšku jednorazového odškodnenia v prípadoch usmrtenia s rozlíšením oprávnených osôb, pričom určuje násobky priemernej mesačnej mzdy ako objektívne kritérium. Nezaopatrené deti, manžel, druh, rodičia, zaopatrené deti a súrodenci usmrteného majú nárok na odškodnenie odstupňované podľa ich sociálnej a ekonomickej záťaže.
K bodu 28
Návrh upravuje výšku jednorazového odškodnenia v prípadoch usmrtenia s rozlíšením oprávnených osôb, pričom určuje násobky priemernej mesačnej mzdy ako objektívne kritérium. Nezaopatrené deti, manžel, druh, rodičia, zaopatrené deti a súrodenci usmrteného majú nárok na odškodnenie odstupňované podľa ich sociálnej a ekonomickej záťaže.
Odkaz na § 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zabezpečuje právnu súladnosť a predvídateľnosť výpočtu. Úprava prináša jasné a jednotné pravidlá, čím posilňuje rovnaké zaobchádzanie a efektivitu pri uplatňovaní nárokov.
K bodu 29
Upravujú sa prechodné ustanovenia k návrhu zákona v nadväznosti na zmeny v § 40 ods. 1.
K čl. II
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia
8
Doložka vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
A.2. Vplyvy:
9
Vplyv
Pozitívne
Negatívne
Žiadne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
−vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
−sociálnu exklúziu,
x
−rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana
x
−vplyvy služieb verejnej správy na občana
x
−vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
x
7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
x
A.3. Poznámky
Predložený návrh zákona nebude mať žiadny na sociálne vzťahy, informatizáciu verejnej správy či manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Navrhovaná novela zákona pozitívne ovplyvní podnikateľské prostredie najmä znížením administratívnej záťaže a zjednodušením procesov súvisiacich s nakladaním s pozemkami či organizovaním činností v chránených územiach. Tieto zmeny posilnia právnu predvídateľnosť a uľahčia právne úkony, čo podporí efektívnejšiu spoluprácu podnikateľských subjektov s orgánmi ochrany prírody. V oblasti životného prostredia má novela pozitívny dopad v podobe efektívnejšej ochrany prírody a krajiny, jasnejších pravidiel pre využívanie chránených území a posilnenia mechanizmov na obnovu prírodných hodnôt, vrátane podpory environmentálnej osvety. Negatívne vplyvy môžu vzniknúť pri nedostatočnom dohľade nad aplikáciou výnimiek či zvýšenom využívaní území, čo by mohlo viesť k nepriamemu ohrozeniu prírodných hodnôt. Prijatím tejto právnej úpravy sa Slovenská republika priblíži k moderným európskym štandardom ochrany prírody a krajiny, pričom sa zabezpečí rovnováha medzi ochranou verejného záujmu a rešpektovaním práv súkromných vlastníkov. Navrhovaná novela bude mať taktiež mierne negatívny vplyv na štátny rozpočet. Stanovuje odstupňované jednorazové odškodnenie oprávneným osobám na základe násobkov priemernej mesačnej mzdy, pričom zohľadňuje ich sociálnu a ekonomickú záťaž. Hoci má návrh mierne negatívny vplyv na štátny rozpočet, zabezpečuje spravodlivé, transparentné a jednotné pravidlá uplatňovania nárokov.
A.4. Alternatívne riešenia
Nepredkladajú sa.
A.5. Stanovisko gestorov
Bezpredmetné.
10
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu právneho predpisu:
11
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a) nie je upravená v práve Európskej únie
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
Bezpredmetné
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti – úplný