Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

Odbor Parlamentný inštitút

Edícia: Porovnávacie analýzy

1/2025

Kontrola petičných hárkov kandidátov

v prezidentských voľbách

Peter Plenta

Bratislava

január 2025

Postavenie odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého

Parlamentný inštitút plní informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace

s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj oddelenie Parlamentná

knižnica a oddelenie Parlamentný archív.

V rámci informačnej činnosti odbor Parlamentný inštitút vydáva spravidla tieto

informačno-analytické materiály:

porovnávacia

informácia

prehľad

rešerš

analýza

bulletin

infografika

V oblasti vzdelávania Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné inštruktážne semináre

najmä pre novozvolených poslancov, účasť Kancelárie NRSR na parlamentnejrozvojovej

spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých

škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.

Semináre, školenia,

konferencie

Rozvojová spolupráca

Stáž pre študentov

so zahraničnými

parlamentmi

Publikačná činnosť

Kontrola petičných hárkov kandidátov v prezidentských voľbách

Anotácia

Cieľom analýzy je podporiť diskusiu na tému efektivity kontroly petícií pod prezidentskými

kandidatúrami. Materiál sa zameriava na príklady dobrej praxe v rámci európskych štátov.

Venuje sa pri tom najmä trom oblastiam – úradne overeným podpisom (rakúsky model),

rozsahu údajov vyžadovaných na petičných hárkoch a právomociam orgánu, ktorý petičné

hárky, vrátane podpisov občanov, kontroluje.

Kľúčové slová

Prezidentské voľby, petičné hárky, podpisy voličov, kontrolná komisia

Scrutiny of petitions for candidacies in presidential election

Annotation

The aim of the analysis is to support the discussion on the effectiveness of petition control

under presidential candidacies. The material focuses on examples of good practice within

European countries. It is devoted to three areas – officially verified signatures (Austrian

model), the scope of data required on petition sheets, and the powers of the body that verifies

petition sheets, including citizens' signatures.

Keywords

Presidential elections, petition sheets, voter signatures, verification, control commission

Vypracoval: Peter Plenta, PhD., odbor Parlamentný inštitút

Schválila:

PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD., riaditeľka PI

Materiál slúži najmä pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov

Kancelárie NR SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne alebo iné odborné

poradenstvo v danej oblasti. Zverejňovanie materiálu je možné iba so súhlasom odboru

Parlamentný inštitút a autorov. Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho

zverejnenia. Materiál neprešiel jazykovou úpravou.

Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

Obsah

1. Úvo d ............................................................................................................................................... 5

2. Identifikačné údaje vyžadované na petičných hárkoc h ........................................................ 10

3. (Úradné) overovanie podpisov ................................................................................................. 12

4. Právomoci inštitúcie kontrolujúcej petičné hárky ................................................................. 15

5. Záver ............................................................................................................................................. 17

6. Použité zdroje .............................................................................................................................. 18

4

Kontrola petičných hárkov kandidátov v prezidentských voľbách

1. Úvod

Prezidentské voľby v Slovenskej republiky v roku 2024, okrem silnej mobilizácie spoločnosti,

priniesli aj ďalší zaujímavý aspekt. Tým bolo prvotné rozhodnutie predsedu parlamentu

(v zastúpení) odmietnuť registratúru jedného z ohlásených kandidátov. Rozhodol tak na základe

uznesenia členov komisie, ktorá kontrolovala petičné hárky. Kandidát sa odvolal na Najvyšší

správny súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodol o prijatí jeho kandidatúry s odôvodnením, že

predseda parlamentu (respektíve ním ustanovená komisia) dostatočne nepreukázala dôvody na

odmietnutie časti podpisov v petícii na podporu prezidentskej kandidatúry.

V nadväznosti na túto situáciu sa štúdia zamerala na porovnanie toho, ako v európskych štátoch

s inštitútom priamej voľby prezidenta dochádza nielen k formálnej, ale aj k reálnej kontrole

podpisov, ak ich pod kandidatúru na prezidenta treba doložiť. Rozhodnutie Najvyššieho

správneho súdu SR totiž neprinieslo odpoveď na otázku, či a ako môže predseda parlamentu

(alebo ním poverená komisia) kontrolovať pravosť podpisov na petícii, a nie iba posudzovať

formálne nedostatky, ako sú napríklad chýbajúci podpis či neúplná adresa.

Ide však o širší problém. V komunálnych a regionálnych voľbách kandidujú doslova tisíce tzv.

nezávislých kandidátov, ktorí na kandidatúru potrebujú zozbierať predpísaný počet podpisov.

V súčasnosti sa na týchto petíciách, na rozdiel napríklad od podpory pre registráciu politických

strán, nevyžaduje číslo občianskeho preukazu ani iného identifikačného dokladu, čo by podporilo

autenticitu. Kontrolné inštitúcie v súčasnosti nemajú dostatočné nástroje a ani časový rámec, aby

pravosť údajov a podpisov podrobne skúmali.

Kontrola podpisov pod kandidatúru predsedom parlamentu je špecifický model, vyplývajúci

z historického vývoja. Štúdia sa preto zamerala na legislatívnu úpravu dobrej praxe zo zahraničia,

a to predovšetkým v troch oblastiach:

a) aké údaje je potrebné zadať v rámci petície, osobitne či je potrebné zadať aj číslo

občianskeho preukazu (alebo iného identifikačného dokladu);

b) či sú podpisy na petícii (úradne) overované;

c) či má inštitúcia kontrolujúca petície len formálne právomoci, alebo môže kontrolovať

napríklad pravosť podpisu, nahliadať do registra obyvateľov/voličov, prípadne či má

možnosť náhodne kontaktovať osoby uvedené v rámci petície.

V takejto štruktúre je aj členený text, pričom záver sumarizuje hlavné zistenia. Obsahovo vychádza

z legislatívy jednotlivých štátov, no čerpá aj z informácií v internej databáze Európskeho centra pre

parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD), najmä z požiadavky č. 5754 Commission for

evaluation presidential candidates’ petitions (Komisia pre kontrolu petícií prezidentských kandidátov).

Príklady dobrej praxe tak môžu poslúžiť ako inšpirácia v prípade, že by sa zákonodarcovia

rozhodli upraviť aktuálny model kontroly petičných hárkov pod prezidentskými kandidatúrami.

5

Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

***

Väčšina európskych štátov s priamou voľbou prezidenta umožňuje kandidovať kandidátom (až) po

predložení určitého počtu podporných vyhlásení či podpisov. Zaujímavosťou je, že niektoré štáty:

-

umožňujú voličovi vyjadriť podporu iba jednému kandidátovi v rámci daných

prezidentských volieb,

-

okrem minimálneho počtu niektoré štáty stanovujú aj maximálny počet podpisov pod

petíciami – to môže motivovať kandidátov ku kontrole petičných hárkov a uľahčiť prácu

kontrolnej komisii,

-

vyžadujú podporu pri podpisoch naprieč celou krajinou, určitý minimálny počet podpisov

musí byť zozbieraný vo všetkých alebo vo väčšine regiónov.

Tabuľka 1: Kto nominuje kandidátov do priamych prezidentských volieb

Štát

Voliči

Iné inštitúcie

Slovensko

Česko

Fínsko

15 000 voličov

50 000 voličov

Volebné združenie s 20 000

15 poslancov

20 poslancov/ 10 senátorov

Parlamentná politická strana

voličmi

Francúzsko

-

500 volených zástupcov (členov

parlamentu, starostov, miestnych

poslancov atď.)

Gruzínsko

Chorvátsko

Írsko

-

Minimálne 30 členov z 300 členného

volebného zhromaždenia

Minimálne 2 politické strany

10 000 voličov – volič môže

podporiť iba 1 kandidáta

-

20 poslancov parlamentu/ 4 oblastné

rady/ bývalí prezidenti môžu

nominovať seba

Island

1 500 – 3 000 voličov zo všetkých

regiónov

-

Možnosť vyjadriť podporu

elektronicky

Litva

Najmenej 20 000 voličov

-

Podpis je možné odovzdať aj

online cez stránku volebnej

komisie

Moldavsko

15 000 – 25 000 voličov zo

všetkých regiónov

-

Poľsko

Portugalsko

100 000 voličov

7500 – 15000 voličov: možné

podporiť iba 1 kandidáta

-

6

Kontrola petičných hárkov kandidátov v prezidentských voľbách

Rakúsko

6 000 voličov: možné podporiť

-

iba 1 kandidáta

Sev. Macedónsko 10 000 voličov

30 poslancov

Rumunsko

Srbsko

200 000 voličov

-

Registrované politické strany /

ich koalície / „skupiny“ občanov

musia predložiť podporu 10 000

voličov

Turecko

Ukrajina

100 000 voličov

Politické strany s parlamentným

klubom v parlamente;

Politické strany, ktoré samostatne

alebo v koalícii získali aspoň 5 %

hlasov voličov v ostatných

parlamentných voľbách

-

Registrované politické strany,

možnosť seba nominácie kandidátov

Zdroj: spracoval autor na základe uvedených zdrojov

1.1. Situácia v Slovenskej republike

Voľby prezidenta Slovenskej republiky sa riadia predovšetkým zákonom č. 180/2014 Z. z.

o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a Ústavou Slovenskej republiky.

Čl. 101 Ústavy Slovenskej republiky

Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky alebo

občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, a to na základe petície podpísanej

najmenej 15 000 občanmi. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky

najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.

Zákon č. 180/2014 Z. z.

§ 103 Návrh na kandidáta

(2) Petícia musí obsahovať aj meno, priezvisko a dátum narodenia voliča, adresu jeho trvalého

pobytu, ktorou sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu a podpis voliča.

(3) Predseda Národnej rady Slovenskej republiky preskúmava do 14 dní od doručenia návrhu na

kandidáta, či návrh obsahuje zákonom ustanovené údaje; pri petícii preskúmava, či spĺňa

náležitosti podľa odseku 1 a 2 a či z každého petičného hárku je zrejmé, že ide o petíciu za určitého

kandidáta. Ak návrh spĺňa ustanovené podmienky, predseda Národnej rady Slovenskej republiky návrh

prijme, inak ho odmietne. Oznámenie o prijatí návrhu zverejní predseda Národnej rady Slovenskej republiky

na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky a následne ho doručí kandidátovi na prezidenta na

7

Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

adresu, ktorú uvedie, inak na adresu jeho trvalého pobytu. Oznámenie o odmietnutí návrhu predseda

Národnej rady Slovenskej republiky doručí do 24 hodín od odmietnutia návrhu kandidátovi na prezidenta

na adresu, ktorú uvedie, inak na adresu jeho trvalého pobytu, a súčasne ho zverejní na webovom sídle

Národnej rady Slovenskej republiky; ak kandidát na prezidenta oznámenie neprevezme alebo sa na adrese,

ktorú uviedol alebo na adrese trvalého pobytu nezdržiava, za čas doručenia sa považuje čas, kedy bolo takéto

oznámenie zverejnené na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky.

V praxi kontrolu petičných hárkov, respektíve podklady na rozhodnutie predsedu NR SR vo veci

prijatia alebo neprijatia kandidatúry na funkciu prezidenta, pripravuje Komisia na preskúmanie

návrhov a petičných hárkov zriadená rozhodnutím vedúceho Kancelárie NR SR. Komisia je zložená

zo zamestnancov Kancelárie NR SR. Okrem toho sa zriaďuje aj odborná komisia, tiež zložená zo

zamestnancov Kancelárie, na preskúmanie prípadných nejasností.

V roku 2024 predseda NR SR (v zastúpení) na základe podkladov Komisie na preskúmanie petičných

hárkov a tiež vyjadrenia odbornej komisie rozhodol o odmietnutí kandidatúry jedného z uchádzačov.

Komisia neuznala 183 podpisov pre formálne nedostatky (napríklad neúplná adresa, chýbajúci

podpis či iný chýbajúci zákonom vyžadovaný údaj), ako aj ďalších 1 101 podpisov, pretože

vyjadrila „presvedčenie, že v týchto prípadoch na predmetných hárkoch nejde o vlastnoručný podpis

konkrétne uvedených občanov, teda petičné hárky nespĺňajú zákonnú podmienku, ktorou je vlastnoručný

podpis občana oprávneného voliť do Národnej rady Slovenskej republiky podporujúceho petíciu.“ Pre

neuznanie týchto podpisov nesplnil potenciálny kandidát zákonom stanovenú podmienku 15 000

platných podpisov, keďže ich celkovo odovzdal 15 209 (kandidát uvádzal číslo 15 300). Komisia

mala tiež pochybnosti o tom, či ide o vlastnoručné podpisy aj pri veľkej časti zvyšných podpisov.

Kandidát sa následne obrátil so žalobou na Najvyšší správny súd. Ten rozhodol o prijatí návrhu

kandidatúry. Svoje rozhodnutie zdôvodnil najmä tým, že „identifikácia pisateľa prostredníctvom

analýzy rukopisu (tu podpisu) s cieľom určiť autora písomnosti, respektíve určiť pravosť, alebo

nepravosť posudzovaného písomného prejavu prináleží výlučne vednému odboru písmo-znalectva

a nie komisii, prípadne poradnej komisii Národnej rady Slovenskej republiky a dokonca ani súdu.

Z pohľadu iných osôb, respektíve subjektov tak posudzovanie jednotlivých podpisov zostáva v rovine výlučne

subjektívnej, a pokiaľ nie je bez akýchkoľvek pochybností jasne preukázané, že nejde o vlastnoručný podpis

konkrétnej osoby (čomu musí zodpovedať jasné odôvodnenie v čom konkrétny podpis nezodpovedá

požiadavkám vlastnoručného podpisu), potom podľa názoru súdu je potrebné takýto podpis akceptovať

a zvlášť vtedy, pokiaľ súčasne nie sú dané pochybnosti o existencii samotnej osoby vo vzťahu ku ktorej sa

práve stotožňuje podpis.“

Najvyšší správny súd tak neskúmal pravosť podpisov na petícii, ktoré odmietla uznať komisia.

Medzi stanoviskami k rozhodnutiu súdu sa vyskytol aj komentár Radoslava Procházku (2024),

niekdajšieho poslanca a podpredsedu Ústavnoprávneho výboru NR SR: „Novinkou sa môže javiť

fakt, že komisie posudzujúce petície musia svoje závery o nepravosti podpisov podporiť dôkazmi, ktoré

nepravosť „preukazujú bez akýchkoľvek pochybností“... Procházka dal tiež do pozornosti, že

8

Kontrola petičných hárkov kandidátov v prezidentských voľbách

„v mediálnej skratke sa tieto dôkazy redukovali na písmoznalecké posudky, a teda že bez znalca treba

vychádzať z toho, že podpis je pravý. Takto ďaleko však súd nešiel.“

Problémom sa však javí skutočnosť, že toto rozhodnutie súdu mohlo obmedziť právomoci

predsedu NR SR (prípadne poradnej komisie) len na preskúmanie formálnych kritérií

a nedostatkov. Zákon nedáva predsedovi parlamentu (či poradnej komisii) možnosť nahliadať do

registra obyvateľov alebo kontaktovať jednotlivé osoby uvedené na petičných hárkoch. Nie je tiež

jasné, aká by bola úloha písmoznalcov v tomto procese, napríklad či by mohli byť členmi poradnej

komisie. Navyše, ako problematický sa javí aj časový rámec s lehotou 14 dní na rozhodnutie,

vrátane „poskytnutia dôkazov“.

Zmienené rozhodnutie súdu však môže mať dopad aj na komunálne a regionálne voľby. Otázne

je, ako by príslušné orgány mohli efektívne kontrolovať podpisy pod petičnými hárkami, keď na

celom Slovensku prakticky v rovnaký čas podáva petície pod svoju kandidatúru niekoľko tisíc

nezávislých kandidátov. V praxi tak príslušné inštitúcie zrejme momentálne len kontrolujú

formálne nedostatky a len sotva môžu efektívne odhaliť a preukazovať možné pokusy

o obchádzanie zákona.

9

Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

2. Identifikačné údaje vyžadované na petičných hárkoch

Táto časť materiálu približuje, aké údaje je potrebné uviesť na petičných hárkoch, osobitne s cieľom

umožniť ich neskoršiu kontrolu. Viaceré štáty, na rozdiel od Slovenska, vyžadujú uvedenie čísla

identiﬁkačného dokladu (občianskeho preukazu, pasu a pod.) na petičnom hárku. Keďže nejde

o bežne dostupné údaje, je možné efektívnejšie overiť, či údaje uvedené v petičných hárkoch

zodpovedajú realite.

Číslo občianskeho preukazu/pasu vyžadujú:

Česká republika, Chorvátsko, Island, Litva, Moldavsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Severné

Macedónsko, Srbsko

Niektoré štáty požadujú aj uvedenie dátumu, kedy došlo k podpisu petičného hárku. Opäť ide

o údaj, ktorý môže potenciálne pomôcť identiﬁkovať, či konkrétna osoba petičný hárok naozaj

podpísala.

Dátum podpisu vyžadujú:

Fínsko, Litva, Moldavsko, Poľsko

Zaujímavosťou je, že v niektorých krajinách je stanovený aj maximálny možný počet podpisov, čo

uľahčuje prácu kontrolnej inštitúcii a zároveň si vyžaduje zodpovednejší prístup od jednotlivých

kandidátov a ich tímov, aby údaje na petičných hárkoch kontrolovali.

Tabuľka 2: Údaje vyžadované na petičných hárkoch k prezidentskej kandidatúre

štát

Údaje na petičných hárkoch

Slovensko

Meno a priezvisko, dátum narodenia voliča, adresa trvalého pobytu,

podpis.

Česká republika

Meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu (alebo

uvedie, že trvalý pobyt na území ČR nemá), číslo občianskeho preukazu

alebo pasu, vlastnoručný podpis.

Fínsko

Chorvátsko

Island

Meno a priezvisko, dátum narodenie, podpis a dátum podpisu.

Meno a priezvisko, číslo občianskeho preukazu, podpis.

Meno a priezvisko, číslo občianskeho preukazu, adresa trvalého pobytu.

Meno a priezvisko, číslo dokumentu potvrdzujúceho štátne občianstvo,

dátum narodenia, adresu trvalého bydliska, podpis a dátum podpisu.

Meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého bydliska, číslo

občianskeho preukazu, podpis a dátum podpisu.

Litva

Moldavsko

Poľsko

Meno a priezvisko, adresu trvalého bydliska, vlastnoručný podpis, dátum

podpisu, rodné identifikačné číslo (PESEL).

10

Kontrola petičných hárkov kandidátov v prezidentských voľbách

Portugalsko

„Dôkaz o registrácii v rámci sčítania obyvateľstva“, ktoré obsahuje aj

identifikačné číslo občana. Potrebné je priložiť aj vlastnoručný alebo

elektronický podpis cez „voličský portál“.

Rakúsko

Meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého bydliska,

vlastnoručný podpis.

Formulár s vyhlásením o podpore kandidáta musí byť podpísaný na

obecnom úrade v mieste bydliska, pričom sa predkladá občiansky

preukaz/pas/ vodičský preukaz.

Občania žijúci v zahraničí môžu formulár podpísať na zastupiteľskom

úrade v danom štáte (vyhlásenie im zašle obec, kde majú trvalý pobyt).

Sev. Macedónsko Podpisy kontroluje reprezentant štátnej volebnej komisie.

Rumunsko

Meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu, číslo občianskeho

preukazu, vlastnoručný podpis.

Srbsko

Meno a priezvisko, číslo občianskeho preukazu, adresa trvalého

bydliska.

Zdroj: spracoval autor na základe uvedených zdrojov

11

Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

3. (Úradné) overovanie podpisov

V rámci analýzy sme identifikovali šesť európskych štátov, v ktorých pri získaní podpisov

dochádza ich overovaniu, v niektorých prípadoch úradne, v iných nezávislou osobou alebo cez

elektronický portál.

Litva

Za kontrolu pravosti informácií či podpisov na petičných hárkoch zodpovedná osoba, ktorá ich

zbiera. Paragraf 79 volebného zákona určuje, že na petičnom hárku volič osobne (s výnimkami)

napíše svoje meno, priezvisko, dátum narodenia, číslo identifikačného dokladu, adresu, dátum

a podpis. V spodnej časti hárku musí byť meno a priezvisko, dátum narodenia, číslo

identifikačného dokladu, adresa, podpis a dátum podpisu osoby, ktorá zbiera podpisy na petičný

hárok. Paragraf tiež explicitne uvádza, že táto osoba je zodpovedná za to, že sa podpisy budú

zbierať v súlade s volebným zákonom.

Portugalsko

Kandidáti na prezidenta musia svoju kandidatúru doložiť aj vyhlásením, ktoré podporilo najmenej

7 500 a najviac 15 000 voličov. Volič môže v daných prezidentských voľbách podporiť iba jedného

kandidáta. Podpora/podpis môže byť daná buď v papierovej forme, alebo cez „voličský portál“.

V druhom prípade tak dochádza k automatickému overeniu osoby, ktorá podporu vyjadrila.

Podrobnosti stanovuje zákon č. 319 -A/76 o prezidentských voľbách, predovšetkým v § 13 – § 15A.

Rakúsko

Podrobnosti stanovuje Federálny zákon o voľbách federálneho prezidenta z roku 1971, a to

predovšetkým v § 7 a v prílohe 1. Návrh kandidáta na pozíciu prezidenta musí byť odovzdaný

spolu s najmenej 6 000 vyhláseniami o podpore v súlade so vzorom (príloha 1 zákona; tu na konci

textu). Ide o vyhlásenie s podpisom občana Rakúska, ktorý podporuje nomináciu určitého

kandidáta. Občan môže takýmto vyhlásením podporiť iba jedného kandidáta.

Vyhlásenie o podpore musí obsahovať potvrdenie obce, že osoba uvedená vo vyhlásení bola

zapísaná do zoznamu voličov a oprávnená voliť k referenčnému dátumu. Toto potvrdenie vydá

obec len vtedy, ak:

-

sa osoba uvedená vo vyhlásení osobne dostaví na obecný úrad zodpovedný za vedenie zoznamu

voličov do dňa uzávierky, preukáže svoju totožnosť dokladom totožnosti s fotografiou;

vyhlásenie o podpore obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia a miesto bydliska občana,

ako aj meno kandidáta, ktorý má byť podporený.

vlastnoručný podpis osoby, ktorá predkladá vyhlásenie o podpore, bol urobený pred

obecným úradom.

Potvrdenie o vyhlásení o podpore sa musí vyhotoviť okamžite. Potvrdenie môže byť vydané len

raz pre jednu osobu na príslušné voľby. Rakúski občania žijúci v zahraničí môžu vyhlásenie

o podpore v zahraničí podpísať na rakúskom zastupiteľskom úrade v danom štáte (vyhlásenie zašle

obec, kde majú trvalý pobyt).

12

Kontrola petičných hárkov kandidátov v prezidentských voľbách

Rumunsko

Podľa § 27 zákona č. 370 z 20. septembra 2004 o voľbách prezidenta, musí kandidát na prezidenta

predložiť aj zoznam podporovateľov obsahujúci najmenej 200 000 voličov, ktorí svojím podpisom

podporujú kandidatúru. Zoznam podporovateľov je verejným aktom so sankciou podľa čl. 292

Trestného zákona. Na konci zoznamu je uvedený ten, kto ho zostavil, pričom je povinný na vlastnú

zodpovednosť urobiť vyhlásenie o pravdivosti podpisov podporovateľov. Vzor zoznamu

podporovateľov a čestné vyhlásenie sú uvedené v prílohe, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou

zákona.

13

Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

Severné Macedónsko

Kandidát na prezidenta musí získať vyjadrenie podpory od najmenej 10 000 voličov alebo od

30 poslancov parlamentu. Podľa Pravidiel pre úpravu postupu pri zbieraní podpisov a spôsobe určovania

overovateľov podpisov voličov zbierajú pred zástupcami Štátnej volebnej komisie a pred príslušným

overovateľom („notárom“). Pri zbere podpisov poverená osoba zo Štátnej volebnej komisie

zisťuje totožnosť občana priamym nahliadnutím do jeho osobného identifikačného dokladu

(občiansky preukaz alebo pas).

Oprávnená osoba kontroluje:

-

či je osobný identifikačný doklad platný v deň podpisu;

ak ide o platný osobný doklad, či je osoba zapísaná v zozname voličov pre obec, za ktorú

bol zoznam predložený.

Tieto údaje sa kontrolujú prostredníctvom webovej stránky Štátnej volebnej komisie v časti

„zoznam voličov“ zadaním jedinečného identifikačného čísla občana z platného osobného dokladu

osoby, ktorá sa chce podpísať. Po zadaní tohto čísla aplikácia poskytuje údaje o tom, v ktorej

volebnej miestnosti osoba volí, a o zariadení, kde sa volebná miestnosť nachádza.

Pred umožnením podpisu osobe sa tiež skontroluje, či táto osoba už predtým nepodpísala rovnaký

zoznam. Jedna osoba sa môže podpísať pod viacero kandidátnych listín, ale iba raz na tú istú

kandidátnu listinu. Oprávnená osoba na krajskom odbore a úrade Štátnej volebnej komisie vedie

evidenciu osôb, ktoré podpísali podporu pre každý zoznam samostatne.

Srbsko

Zákon o voľbe prezidenta republiky v § 14 určuje, že kandidáti na prezidenta musia predložiť

návrh spolu s písomnou podporou od najmenej 10 000 voličov.

Podľa § 14 zoznam voličov, ktorí podpísali predložené vyhlásenie na podporu kandidáta

v elektronickej podobe, na tlačive predpísanom Republikovou volebnou komisiou, musí

obsahovať meno a priezvisko voliča, číslo identifikačného dokladu a údaje o notárovi, ktorý overil

podpis na vyhlásení.

14

Kontrola petičných hárkov kandidátov v prezidentských voľbách

4. Právomoci inštitúcie kontrolujúcej petičné hárky

Česká republika

Kontrolnou inštitúciu je ministerstvo vnútra. Zákon č. 275/2012 Sb. o voľbe prezidenta

a o zmene niektorých zákonov (osobitne § 25 a § 26) mu dáva pomerne rozsiahle právomoci vo

veci kontroly petičných hárkov.

Okrem kontroly celkového počtu podpisov a splnenia formálnych náležitostí môže ministerstvo

vnútra aj:

-

Overovať správnosť údajov na náhodne vybranej vzorke údajov u 8 500 občanov podpísaných

pod každou petíciou.

a) Ak zistí nesprávne údaje u menej než 3 % podpísaných občanov, nezapočíta týchto

občanov do celkového počtu občanov podpísaných pod petíciu.

b) Ak zistí nesprávne údaje u 3 a viac percent podpisov, uskutoční kontrolu v ďalšej vzorke

v rovnakom rozsahu. Ak v druhej vzorke zistí chybovosť menej ako u 3 % podpisov

nezapočíta ich medzi celkový počet občanov pod petíciou. Ak zistí chybovosť u 3 a viac

percent občanov podpísaných pod petíciou, odpočíta od celkového počtu občanov

podpísaných pod petíciu počet občanov, ktorí percentuálne zodpovedajú chybovosti

u oboch vzoriek podpisov.

Island

Kontrolnou inštitúciou je Národná volebná komisia (Landskjörstjórn), jej právomoci upravuje

Zákon o voľbách č. 112/2021 .

Podľa zákona volebná komisia kontroluje splnenie zákonných podmienok. Komisia má prístup do

národného registra občanov, v prípade potreby môže skontrolovať pravosť či správnosť informácií

poskytnutých na petičných hárkoch.

Litva

Kontrolnou inštitúciou je Ústredná volebná komisia. Podľa kapitoly IV rozhodnutia Ústrednej

volebnej komisie o procese zberu a overovania podpisov voličov má volebná komisie pomerne

široké právomoci. V rozhodnutí je explicitne uvedené, že sa komisia môže obrátiť na písmoznalcov

pri overovaní podpisov, rovnako tak môže porovnávať dáta uvedené pod petíciou (či už v tlačenej

alebo elektronickej forme) s údajmi v registri obyvateľov.

Moldavsko

Podľa bodu 159 Nariadenia o zriaďovaní a registrácii iniciatívnych skupín, zostavovaní,

predkladaní a overovaní zoznamov podporovateľov zo dňa 5.9.2023 má Ústredná volebná komisia

pri overovaní zoznamu podporovateľov v prezidentských a parlamentných voľbách, ako aj

v celoštátnych a miestnych referendách, právo kontaktovať osoby s cieľom overiť proces zberu

a údaje uvedené na petičných hárkoch.

15

Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

Podľa informácie uvedenej v rámci ECPRD, môže ústredná volebná komisia tiež overovať podpisy

a zhodu údajov na občianskych preukazoch a údajoch uvedených na petícii.

Severné Macedónsko

Podpisy voličov pod petičné hárky sa podľa „Pravidiel postupu pri zbere podpisov“ zbierajú pred

zástupcami Štátnej volebnej komisie. Pri zbere podpisov poverená osoba zo Štátnej volebnej

komisie, zisťuje totožnosť občana priamo nahliadnutím do jeho osobného identiﬁkačného dokladu

(občiansky preukaz alebo pas).

Oprávnená osoba, kontroluje:

-

či je osobný identiﬁkačný doklad platný v deň podpisu;

ak ide o platný osobný doklad, či je osoba zapísaná v zozname voličov pre obec, za ktorú

bol zoznam predložený.

Tieto údaje sa kontrolujú prostredníctvom webovej stránky Štátnej volebnej komisie v časti

„zoznam voličov“ zadaním jedinečného identiﬁkačného čísla občana z platného osobného dokladu

osoby, ktorá sa chce podpísať. Po zadaní jedinečného identiﬁkačného čísla občana aplikácia

poskytuje údaje o tom, v ktorej volebnej miestnosti osoba volí. Pred umožnením podpisu osobe sa

tiež skontroluje, či táto osoba už predtým nepodpísala rovnaký zoznam. Jedna osoba sa môže

podpísať pod viacero kandidátnych listín, ale iba raz za tú istú kandidátnu listinu. Oprávnená

osoba na úrade Štátnej volebnej komisie vedie evidenciu osôb, ktoré podpísali podporu.

16

Kontrola petičných hárkov kandidátov v prezidentských voľbách

5. Záver

Skúsenosti z niektorých európskych štátov ukazujú niekoľko možných smerov, ak by sa uvažovalo

o zmenách aktuálnej legislatívy týkajúcej sa kontroly petičných hárkov pod prezidentskými

kandidatúrami.

1. Rakúsky model

Systém zberu podpisov založených na vydávaní „vyhlásení o podpore“ na obecných úradoch

spojený s overením identity na mieste odstraňuje väčšinu možných problémov s petičnými

hárkami. Je prakticky vylúčené, aby dochádzalo k nezrovnalostiam či k pokusom o podvod.

Úlohou kontrolnej inštitúcie je v podstate spočítať vyhlásenia o podpore a skontrolovať ich

formálnu stránku. Tým sa napokon celý proces kontroly zjednoduší a urýchli.

Takáto zmena by mala aj politický rozmer, keďže podpora pre kandidátov by si vyžadovala

aktívnejšiu (a skutočnú) podporu z radov verejnosti namiesto často náhodne zozbieraných

podpisov. Následne by do úvahy prichádzala aj otázka zníženia počtu potrebných podpisov,

keďže ich výpovedná hodnota by bola jednoznačnejšia. (V Rakúsku je to v súčasnosti pri 9,1 mil.

obyvateľov 6 000 podpisov, v SR pri 5,4 mil. obyvateľov 15 000 podpisov.) Zrejme by sa potom

nestávalo, že kandidáti na prezidenta vo voľbách získajú menej hlasov, ako bol počet ľudí, ktorí

im podpísali petičné hárky.

Nevýhodu by bolo prenesenie určitých povinností na plecia samospráv.

2. Zavedenie povinnosti uviesť číslo identifikačného dokladu

Viaceré európske štáty majú zavedenú povinnosť uviesť (alebo skontrolovať) číslo identifikačného

dokladu, prípadne aj uviesť dátum podpisu na petičný hárok. Výhodou takejto povinnosti by bola

jednoduchšia kontrola toho, či daná osoba petičný hárok skutočne podpísala alebo nie.

3. Jasnejšie definovanie kontrolných právomocí

Kontrolné inštitúcie majú v niektorých prípadoch právomoci, ktoré idú výrazne ďalej ako iba po

formálnu kontrolu úplnosti a správnosti uvedených údajov. Medzi takého právomoci patria

napríklad:

- možnosť prizvať písmoznalcov,

- možnosť kontaktovať osoby uvedené na petičných hárkoch,

- možnosť nahliadať do registra voličov/obyvateľov.

4. Zmena kontrolnej inštitúcie

Posunom môže byť aj zmena inštitúcie kontrolujúcej údaje na petičných hárkov. Kontrola zo strany

predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (respektíve zamestnancov Kancelárie NR SR) je

výsledkom historického vývoja. V zahraničí však údaje spravidla kontroluje Ústredná volebná

komisia či príslušný odbor ministerstva vnútra, ktorých právomoci sú jednoznačnejšie a väčšinou

aj širšie stanovené.

17

Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

6. Použité zdroje

Česká republika

Zákon č. 275/2012 Sb. o voľbe prezidenta a o zmene niektorých zákonov (zákon o voľbe prezidenta

republiky). Dostupný online v českom jazyku: https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2012-275/zneni-20250101

Európske centrum pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD) (2024).

Požiadavka č. 5754 Commission for evaluation presidential candidates’ petitions (Komisia pre kontrolu petícií

prezidentských kandidátov). Interná databáza. Dostupné po prihlásení:

https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/private/request-details/916436

Fínsko

Zákon 2.10.1998/714 o voľbách. Dostupný online vo fínčine:

https://www.finlex.fi/fi/laki/ajantasa/1998/19980714

Chorvátsko

Zákon o voľbách prezidenta Chorvátskej republiky. Dostupný online v chorvátčine:

https://www.zakon.hr/z/358/Zakon-o-izboru-Predsjednika-Republike-Hrvatske

Írsko

Zákon č. 28/1993 o prezidentských voľbách. Dostupný online v angličtine:

https://www.irishstatutebook.ie/eli/1993/act/28/enacted/en/print#partii

Island

Zákon o voľbách č. 112/2021. Dostupný online v angličtine:

https://assets.ctfassets.net/8k0h54kbe6bj/5JKbHM5VECJQda22nylqJ1/320d90e95e29d2

560a2cd299fc37b7df/Elections_Act_112_2021_with_amendments_2023.pdf

Litva

Volebný zákon. Dostupný online v litovskom jazyku: https://www.e-

tar.lt/portal/lt/legalAct/418f26f0082b11edb4cae1b158f98ea5/asr

Ústredná volebná komisia. Rozhodnutie o procese zberu a overovania podpisov voličov. Dostupné online

v litovskom jazyku: https://e-seimas.lrs.lt/portal/legalAct/lt/TAD/84519f7024ac11edb36fa1cf41a91fd9?

positionInSearchResults=15&searchModelUUID=e2a32b48-1368-435b-b4c8-bb356b0d50a1

Moldavsko

Nariadenia o zriaďovaní a registrácii iniciatívnych skupín, zostavovaní, predkladaní a overovaní

zoznamov podporovateľov zo dňa 05.09.2023, Dostupné online v rumunskom jazyku:

https://a.cec.md/storage/ckfinder/files/1166_anexa_Regulamentul.pdf

Portugalsko

Zákon č.319 -A/76 o prezidentských voľbách. Dostupný online v portugalčine:

https://diariodarepublica.pt/dr/legislacao-consolidada/decreto-lei/1976-34568075

18

Kontrola petičných hárkov kandidátov v prezidentských voľbách

Rakúsko

Konsolidovaný federálny zákon o voľbách federálneho prezidenta z roku 1971. Dostupný online

v nemčine:

https://www.ris.bka.gv.at/GeltendeFassung.wxe?Abfrage=Bundesnormen&Gesetzesnummer=10000494

Rumunsko

Zákon č. 370 z 20. septembra 2004 o voľbách prezidenta Rumunska. Dostupný online v rumunčine:

https://legislatie.just.ro/Public/DetaliiDocument/55481

Severné Macedónsko

Pravidlá pre úpravu postupu pri zbieraní podpisov. Dostupné online v macedónčine a albánčine:

https://drive.google.com/file/d/1EB2eqMYrtlWXD9AThDpyYI0NXZf8NZtj/view

Slovensko

Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. Dostupný online:

https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/180/20240601.html

Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky. Dostupný online:

https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20250101.html

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (2024a). Konanie o prijatí návrhu na kandidáta na funkciu

prezidenta Slovenskej republiky. Dostupné online: https://www.nssud.sk/rozhodnutie-senat-c-11-

rozhodol-v-konani-o-prijati-navrhu-na-kandidata-na-funkciu-prezidenta-slovenskej-republiky/

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (2024b). Uznesenie. Spisová značka: 11Svp/1/2024. Dostupné

online: https://www.nssud.sk/wp-content/uploads/11Svp12024.pdf

Procházka Radoslav (2024). Týždeň v práve Rada Procházku: Všetko sa stíha . Dostupné online:

https://dennikn.sk/3843643/tyzden-v-prave-rada-prochazku-vsetko-sa-

stiha/?fbclid=IwAR1vxnzdsSHIRskv6lupMqWFYLyl48Y8kDSgoDZo28W-W9uaAWEYBeIKu1w

Srbsko

Zákon o voľbe prezidenta republiky. Dostupný online v srbčine: https://pravno-informacioni-

sistem.rs/eli/rep/sgrs/skupstina/zakon/2022/14/1/reg

Všetky zdroje sú aktuálne k dňu zverejnenia

19

Všetky iniciatívne materiály PI nájdete na:

https://www.nrsr.sk/web/?sid=nrsr/kancelaria/pi/oa/

materialy/pm

Parlamentný inštitút

Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

pi@nrsr.sk

www.nrsr.sk