DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Bezprecedentné skokové navýšenie základnej sadzby DPH z 20% na 23% vláda SR obhajovala potrebou konsolidácie verejných financií a zníženia dlhu Slovenskej republiky. Po predstavení a následnom schválení rozpočtu verejnej správy na roky 2025 – 2027 je však jasné, že z novozískaných približne 1,2 mld. € z vyššej sadzby DPH na znižovanie dlhu či ozdravovanie verejných financií nie je použité nič a dlh bude aj naďalej rekordne narastať.

Celkový deficit verejnej správy SR v roku 2024 dosiahol takmer 8 miliárd eur, čo predstavuje takmer 6 % z hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenskej republiky. Pre porovnanie, počas vlády Igora Matoviča v čase najväčších kríz bol deficit v priemere na úrovni 4% HDP. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bol deficit po skončení vlády Eduarda Hegera na úrovni 4,4 % HDP a po skončení úradníckej vlády Ľudovíta Ódora na úrovni 4,5 % HDP. Z uvedeného je zrejmé, že súčasná vláda hospodárila v porovnaní so svojimi predchodcami výrazne horšie a konsolidácia je použitá len na zakrytie ďalšieho plytvania.

Súčasná vláda napriek schváleným konsolidačným opatreniam v hodnote približne 4,2 miliardy €, ktoré každého občana pripravia o 800 eur ročne, nie je schopná pri deficite verejných financií dosiahnuť ani len úroveň z obdobia, keď v roku 2023 začala vládnuť. Štátny rozpočet na rok 2025 totiž ráta so schodkom vo výške 6,37 mld. € čo predstavuje 4,7 % HDP.

Je teda zrejmé, že vláda síce deklarovala znižovanie dlhu Slovenskej republiky, no ani 4,2 miliardy € vybratých z peňaženiek obyvateľov Slovenska nedokázala využiť na akékoľvek zníženie zadĺženia. Práve naopak, zadĺženie rekordne zvyšuje a 4,2 miliardy € sa stráca vo vládnych výdavkoch.

Vláda celú ťarchu konsolidácie ponechala na pleciach občanov prostredníctvom zvýšených daní a poplatkov a absolútne rezignovala na hospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami. V časoch konsolidácie a zvyšovania daní a poplatkov si členovia vlády ostentatívne zdvojnásobili platy na 10 tis. eur mesačne, zriadili nepotrebné ministerstvo cestovného ruchu a športu v sume 240 mil. €, členovia vlády míňajú milióny eur na zbytočné bussiness lietadlá, státisíce eur za luxusné limuzíny či rekonštrukciu rezidencie pre predsedu parlamentu, desaťtisíce eur za nové aranžmány štátnej hymny, schválenie doživotnej renty pre premiéra a podobne.

To znamená, že napriek najdrastickejšiemu zvýšeniu základnej sadzby DPH dlh Slovenskej republiky aj naďalej rastie, a to ešte vyšším tempom.

Zvýšenie príjmov štátu cez vyššiu DPH je tým najjednodušchím, no zároveň aj najmenej vhodným spôsobom. Vyššia DPH rovnako postihuje všetky skupiny obyvateľstva, bez ohľadu na ich finančné možnosti. Nejestvujú tu žiadne výnimky pre obyvateľov, ktorým v dôsledku zvýšenia cien hrozí prepadnutie sa do pásma chudoby. Neadresnosť a všeobecnosť základnej sadzby DPH tak najviac ohrozuje nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.

Zvýšenie základnej sadzby DPH o 3% na jednej strane prináša na Slovensko drahotu do obchodov a služieb a na druhej strane núti firmy ešte väčšmi optimalizovať platenie daní. Už dnes sú evidované prípady malých obchodov a prevádzok, ktoré rušia platobné terminály či presúvajú sídla svojich firiem do zahraničia.

V kontexte minuloročného zvýšenia takmer 900 správnych poplatkov, zrušenia rodičovského dôchodku, zmien v daňovom bonuse na dieťa či zavedení tzv. transakčnej dane, no najmä výrazných navýšeniach rozpočtov ministerstiev a ďalších ústredných orgánov štátnej správy je zrejmé, že zvýšenie základnej sadzby DPH z 20% na 23% neplní svoj proklamovaný účel.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa navrhuje vrátiť základnú sadzbu DPH zo súčasných 23% na pôvodných 20%.

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, no zakladá pozitívne sociálne vplyvy pozitívne vplýva aj na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá žiaden vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a nezakladá ani žiadne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

Celkový deficit verejnej správy SR v roku 2024 vo výške takmer 8 miliárd eur dvojnásobne prekonal aj deficity pandemických a krízových rokov 2020 až 2023. Slovenská republika nemala tak vysoký schodok štátneho rozpočtu ani v časoch kedy bola v dôsledku prakticky nulových hotovostných rezerv a vzniku celosvetovej covidovej pandémie, vojny na Ukrajine a s tým súvisiacim rastom cien energií a inflácie nútená vynakladať obrovské množstvo financií na pomoc obyvateľstvu a zabezpečenie riadneho chodu štátu.

Deficit prekračujúci 6 resp. 8 miliárd eur dva roky po sebe (2024 a 2025), bez nutnosti vynakladania financií na nepredvídateľné okolnosti akými boli už uvedené krízy, a napriek zavedeniu nových daní (napr. transakčná daň), zvýšeniu viac ako 900 správnych poplatkov, zrušeniu množstva sociálnych benefitov (napr. zrušenie rodičovského dôchodku, zníženiu daňových bonusov na dieťa atď.) a skokovému drastickému zvýšeniu DPH z 20% na 23% svedči o absolútnom amaterizme a neschopnosti hospodárenia s verejnými financiami.

Občania Slovenskej republiky sa skrz 3% navýšenie základnej sadzby DPH z vlastných peňazí skladajú na dvojnásobné platy členov vlády no hlavne na neraz nekontrolované plytvanie verejnými zdrojmi. Či už ide o stámiliónové nákupy vojenskej techniky alebo menšie zákazky na ostatných ministerstvách, princíp ostáva nezmenený – namiesto efektívneho a hospodárenia štátu pri nakladaní s verejnými financiami, nesú bremeno vysokých výdavkov štátu ekonomicky aktívny občania a firmy.

Schválený zákon o štátnom rozpočte na rok 2025 jasne preukázal, že vláda sa spreneverila svojmu záväzku, že prostredníctvom vyššej DPH zníži verejný dlh a ozdraví verejné financie.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa preto navrhuje znížiť základnú sadzbu DPH zo súčasných 23% na pôvodných 20%.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona, a to od 1. júla 2025.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ ústavného zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu ústavného zákona: návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v:

- čl. 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016) v platnom znení.

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v:

- smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11. 12. 2006) v platnom znení, gestor: MF SR,

- smernica Rady (EÚ) 2018/912 z 22. júna 2018, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o povinnosť uplatňovať minimálnu štandardnú sadzbu (Ú. v. EÚ L 162, 27.6.2018), gestor: MF SR,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2006/112/ES bola stanovená do 1. 1. 2008.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2018/912 bola stanovená do 1. 9. 2018.

b)Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie Súdneho dvora EÚ proti SR podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Smernica 2006/112/ES bola prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernica (EÚ) 2018/912 bola prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

úplne.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov návrhu zákona

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

Navrhovateľ (a spolunavrhovatelia)

skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Skokové a bez akejkoľvek verejnej diskusie zavedené najvyššie zvýšenie základnej sadzby DPH z 20 % na 23 % malo do rozpočtu priniesť 1,2 mld. € ročne, ktoré mali byť použité na zníženie dlhu Slovenskej republiky a zlepšenie stavu verejných financií, to sa však nedeje. Získané financie sú použité na opatrenia, ktoré nie sú v čase konsolidácie nevyhnutné (napr. zvýšenie výdavkov na zbrojenie a pod.). Zisk 1,2 mld. € sa nijakým spôsobom nepremietol do sumy predpokladaného deficitu štátneho rozpočtu, ktorý má byť aj v roku 2025 v sume 6,3 mld. €.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom predkladaného návrhu zákona je navrátenie 20 % základnej sadzby DPH čo bude mať výrazne pozitívne sociálne vplyvy a vplyvy na podnikateľské prostredie.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Všetky fyzické a právnické osoby v Slovenskej republike.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Bezpredmetné

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

Bezpredmetné

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Efekt legislatívnej zmeny bude citeľný prakticky okamžite po jej účinnosti, avšak preskúmanie účelnosti navrhujeme po jednom roku.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Časové kritérium.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

predpokladané vyčíslenie:

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom.

Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Zníženie základnej sadzby DPH z 23% na 20% bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý sa odhaduje na 1,2 až 1,3 mld. € ročne. Výpadok tak významnej sumy je možné dosiahnuť kombináciou nižšie uvedených opatrení legislatívneho aj nelegislatívneho charakteru, napríklad:

-primeraným znížením rozpočtovaných výdavkov pre Ministerstvo obrany SR, najmä pokiaľ ide o výdavky na obmenu či dokúpenie novej vojenskej techniky (obmena nákladných vozidiel sa odhaduje na 700 mil. bez DPH, nákup systémov protivzdušnej obrany v sume 554 mil. € bez DPH, prehodnotiť zámery resp. množstvo ďalšej novej vojenskej techniky, v desiatkach až stovkách miliónov eur.

-predĺžením resp. znovuzavedením tzv. solidárneho príspevku v zmysle zákona 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov do polovice roka 2025, ktorého výnos by mohol prevýšiť sumu 100 mil. eur.

-zavedenie zákona o hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov a sprísnenie zákona o verejnom obstarávaní – až príliš často sme svedkami plytvania, resp. mimoriadne nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami, hoci po formálnej stránke nemusí nevyhnutne dôjsť k porušeniu zákonov. Takýto stav následne spôsobuje, nedostatok verejných financií a napríklad aj zvýšenie základnej sadzby DPH, ktorý to vykompenzuje,

-zlepšenie daňovej medzery, od ktorej možno očakávať príjem v desiatkach miliónov eur.

Naopak, možno očakávať výrazne pozitívne sociálne vplyvy. Zvýšenie základnej sadzby DPH totiž zaťažuje všetkých obyvateľov rovnako, nehľadiac na ich sociálno-ekonomické postavenie.

Návrh zákona nebude mať žiaden vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a nezakladá ani žiadne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

11.Kontakt na spracovateľa/súčinnosť

Vypracovali ste návrh zákona v súčinnosti s príslušným ministerstvom? ☐ Áno ☒ Nie

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

12.Stanovisko gestorov