Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Richard VAŠEČKA a Anna ZÁBORSKÁ.
Zníženie dane z príjmov právnických osôb na úroveň najnižších sadzieb v susedných krajinách predstavuje kľúčový krok k oživeniu slovenského hospodárstva, ktoré čelí vážnym výzvam. Predkladaný návrh za cieľ zaviesť sadzbu 9 % pre firmy s ročným príjmom do 100 000 eur, čo by nás zladilo s Maďarskom, a 16 % pre firmy s príjmom nad túto hranicu, podobne ako v Rumunsku. Tento krok je odpoveďou na hlbší problém slovenskej ekonomiky, ktorá za posledné roky stagnuje a čelí dôsledkom vysokého daňového zaťaženia, ktoré brzdí podnikateľský sektor.
Naša ekonomická politika musí jasne vyjadrovať záujmy slovenských rodín, zamestnancov, podnikateľov a spotrebiteľov. V slovenskom záujme čo najnižšie dane pre podnikanie, ľudí a rodiny, pretože nízke dane znamenajú viac príležitostí pre firmy investovať, viac pracovných miest pre zamestnancov a vyššiu životnú úroveň pre obyvateľov. Súčasne je nevyhnutné, aby sme boli konkurencieschopní v porovnaní s našim ekonomickým okolím. Len tak dokážeme prilákať zahraničných investorov a poskytnúť domácim podnikateľom podmienky na rozvoj, ktoré ich nebudú tlačiť k presunu podnikania do krajín s výhodnejším daňovým režimom.
Jednou z hlavných príčin upadajúcej slovenskej ekonomiky je fakt, že aktuálny daňový systém neponúka podnikateľom dostatočnú motiváciu rozvíjať svoje aktivity. Vysoké daňové zaťaženie spôsobuje, že mnohé slovenské firmy zápasia s nedostatkom zdrojov na investície, čo negatívne dôsledky nielen na ich vlastný rozvoj, ale aj na celkovú ekonomiku. Tento návrh preto vytvára priaznivejšie podmienky pre rast zdravého hospodárstva. Firmy budú môcť viac investovať do inovácií a rozširovania svojich aktivít, čo prispeje k tvorbe nových pracovných miest, zvýšeniu spotreby a celkovému rastu HDP. Aj keď sa môže zníženie daní krátkodobo prejaviť poklesom príjmov štátneho rozpočtu, v strednodobom horizonte vytvára predpoklady pre dynamický rast slovenského hospodárstva.
Zníženie daňového zaťaženia tiež prinesie zásadné zlepšenie v medzinárodnej konkurencieschopnosti Slovenska. No nižšie dane nielen o prilákaní zahraničných investícií, ale predovšetkým o tom, aby slovenskí podnikatelia mohli slobodne rásť a prispievať k rozvoju krajiny. Tento návrh je preto nevyhnutným opatrením, ktoré spája záujmy všetkých zložiek spoločnosti od rodín a zamestnancov po podnikateľov a spotrebiteľov a prináša reálnu víziu pre oživenie a dlhodobú prosperitu Slovenska.
Skúsenosti s odhadom priamych rozpočtových dopadov zásadného zníženia daní z príjmu právnických osôb na Slovensku zmiešané. Pri obdobnom znížení sadzby dane z 25% na 19% k 1.1.2004 prognózovalo ministerstvo financií, že za rok 2004 vyberie na tejto dani 23 800 mil. slovenských korún, pričom v realite sa vybralo 29 625 mil. slovenských korún (+46%). Podľa konečných dát a prepočtov ŠÚ SR a RRZ viedlo toto zníženie dokonca k medziročnému nárastu
výberu dane za rok 2004, kedy výber narástol v prepočte z 1 118 mil. v r. 2003 na 1 171 mil. € v r. 2004 (+5%).
Opačná situácia nastala v rokoch 2013-2015: V r. 2013 narástla sadzba z 19% na 23%, v r. 2014 klesla na 22%, a zároveň sa rozširoval daňový základ. Ministerstvo financií v jednotlivých návrhoch rozpočtov verejnej správy očakávalo vďaka týmto zmenám zvýšenie daňových príjmov v r. 2015 o ďalších 611 mil. €, pričom reálny výber zvýšilo len o 241 mil. oproti situácii bez zvýšenia sadzieb a rozšírenia základov (-61%).
Čo sa týka vytvorenia rezervy na pokrytie prípadných negatívnych dopadov tejto zmeny na rozpočet v r. 2026 a ďalších rokoch, predkladatelia očakávajú jej vytvorenie na margo rozpočtových výdavkov. Navrhujú o. i. na 2 roky pozastaviť medziročný rast výdavkov štátneho rozpočtu, znížiť mzdové výdavky, zvýšiť adresnosť sociálneho systému vrátane 13. dôchodku, spájať a rušiť vybrané úrady štátnej správy.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na verejné financie. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1
Navrhuje sa zmena výpočtu dane z príjmov právnických osôb.
Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2026.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Richard Vašečka a Anna Záborská.
2. Názov návrhu zákona: ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a) nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b) nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c) nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
Bezpredmetné
5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie-
dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3. Sociálne vplyvy
X
-vplyvy na hospodárenie obyvateľstva
X
-sociálnu exklúziu
X
-rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
X
A.3. Poznámky
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na verejné financie. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a Ministerstvu hospodárstva SR a stanovisko ministerstiev tvorí súčasť predkladaného materiálu.