Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 131/2002

Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie

X

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

X

6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

X

7. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

X

A.3. Poznámky

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Verejné vysoké školy dostávajú každý rok dotáciu zo štátneho rozpočtu. Podľa zákona č. 131/2002 Z.z. sa pri prerozdelení dotácie zo štátneho rozpočtu medzi verejné vysoké školy zohľadňuje počet študentov, pričom sa nezohľadňujú študenti uhrádzajúci školné (§ 89, odsek 4 zákona č. 131/2002 Z.z.).

Z toho vyplýva, že pri súčasnej právnej úprave verejné vysoké školy nedostávajú dotáciu na študentov, ktorí prekročili štandardnú dĺžku štúdia a vznikla im povinnosť platiť školné. Po prijatí navrhovanej úpravy bude verejná vysoká škola dostávať dotáciu aj na týchto študentov. Navrhujeme preto, aby sa celkové finančné prostriedky na dotácie pre verejné vysoké školy navýšili aspoň o toľko, koľko v súčasnosti vysoké školy vyzbierajú na školnom od študentov. Presná výška vyzbieraného školného od študentov, ktorí o rok prekročili štandardnú dĺžku štúdia, nie je známa. V doložke vplyvov uvádzame odhadovaný údaj na základe dostupných dát.

V súčasnosti sa počet študentov, ktorí prekročia štandardnú dĺžku štúdia, pohybuje zvyčajne medzi 8 000 – 9 000 študentov v jednotlivých akademických rokoch. V poslednom školskom roku 2023/2024 to bolo 8 400 študentov1. Zároveň je známa priemerná výška školného za jednotlivé vysoké školy. Priemerná výška školného sa na jednotlivých VŠ líši, v akademickom roku 2023/2024 sa začínala na 370,53 € na Technickej univerzite v Košiciach, najvyššie školné bolo vo výške 1490,73 € na Vysokej škole múzických umení v Bratislave2.

Na základe výpočtu, ktorý bral do úvahy počet študentov, ktorí predĺžili štandardnú dĺžku štúdia, a priemerné školné na jednotlivých VŠ, bolo možné vypočítať, že celkovo vybrané školné mohlo dosiahnuť výšku 5,8 mil. Eur. Tento údaj však zahŕňa študentov bakalárskeho aj magisterského štúdia a zároveň všetkých študentov, ktorí predlžovali štúdium, pričom nie všetci museli platiť školné.

Presný počet študentov bakalárskeho štúdia, ktorí z dôvodu prekročenia štandardnej dĺžky štúdia platili školné, nie je dostupný. Podľa informácií z ministerstva školstva “(Informačný) systém neumožňuje rozdelenie platiacich študentov podľa jednotlivých stupňov vysokoškolského štúdia”.3 Ak odhadneme, že z celkového počtu študentov, ktorí predĺžili štúdium, polovica by boli študenti bakalárskeho alebo kombinovaného študijného odboru, bolo by to 4 200 študentov a výška vyzbieraného školného mohla dosiahnuť okolo 2,9 mil. Eur.

Na základe uvedeného navrhujeme, aby sa súčasne s predkladaným návrhom zákona celková výška dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov navýšila minimálne o uvedenú sumu 2,9 mil. Eur.

V roku 2024 bolo na dotáciu pre verejné vysoké školy na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov vyčlenených celkovo 415,29 mil. Eur4. Navrhované navýšenie by tak oproti súčasnosti znamenalo nárast o 0,7%.

1 Počty študentov, ktorí prekročili štandardnú dĺžku štúdia na VŠ, a priemerná výška školného.

Parlamentný inštitút Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, materiál č. 181/24 z 30. septembra 2024,

str. 9.

2 Ibid. str. 6

3 Ibid. str. 8.

4

Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2024.

Sociálne vplyvy

Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, lebo prispeje k lepšej finančnej dostupnosti vysokoškolského vzdelania pre všetkých študentov a študentky. Pozitívne sociálne vplyvy budú hlavne na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť.

Zhodnotenie pozitívnych sociálnych prínosov návrhu:

1.Podpora dostupnosti vysokoškolského vzdelania a odstraňovanie finančných bariér pre

študentov a študentky. Vďaka tomu sa zvýši šanca, že študenti vysokoškolské štúdium ukončia aj vtedy, ak to nestihnú počas štandardnej doby štúdia.

-Návrh zákona reaguje aj na to, že od roku 2025 prichádzajú rodičia študentov vysokých škôl o daňový bonus na dieťa, čo ešte viac zvyšuje finančné zaťaženie rodín. Zárobková činnosť popri štúdiu však môže byť dôvod pre predĺženie štúdia.

2.Podpora študijnej flexibility – študenti budú mať väčšiu možnosť prispôsobiť si tempo štúdia, zodpovedne si vybrať študijný odbor, prípadne získavať dôležitú prax a pracovné skúsenosti počas štúdia, ktoré im pomôžu sa úspešne zaradiť na trh práce po skončení štúdia.

3.Návrh zákona reflektuje aj skúsenosti z iných európskych krajín, najmä z Českej republiky, v ktorej vzniká študentovi poplatok za štúdium až vtedy, ak prekročil štandardnú dobu štúdia o viac než rok. Vzhľadom na dramatický odliv študentov zo Slovenska na vysoké školy v Českej republike je cieľom návrhu aj to, priblížiť sa v tomto aspekte k tomu, čo ponúkajú české vysoké školy.

A.4. Alternatívne riešenia

Nepredkladajú sa.

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné