Dôvodová správaA. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “návrh zákona”) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Dávid Dej a poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Tina Gažovičová.
Hlavným cieľom návrhu zákona je vytvoriť priaznivejšie podmienky pre vysokoškolských študentov a študentky na Slovensku tým, že im umožní predĺžiť štúdium v rámci bakalárskeho študijného programu o jeden rok bez nutnosti platenia školného. Návrhom zákona sa rozširuje možnosť bezplatného predĺženia štúdia o jeden rok pre všetkých študentov bakalárskeho študijného programu alebo študijného programu, ktorý spája prvý stupeň a druhý stupeň. Podmienkou je pokračovanie v začatom študijnom programe - pri štandardnej trojročnej dĺžke bakalárskeho štúdia štvrtý bezplatný rok musí byť totožný so štúdiom počas tretieho roka štúdia. Pre mnohých študentov a ich rodiny sú roky vysokoškolského štúdia finančne náročné obdobie a tento návrh zákona prispeje k odstraňovaniu finančných bariér a tým posilní rovnosť šancí pre všetkých študentov a študentky. Slabá sociálna situácia študenta či jeho rodiny by nemala byť prekážkou pre úspešné dokončenie vysokoškolského štúdia. V súčasnosti študenti po prekročení štandardnej dĺžky štúdia musia platiť školné, ktorého výška sa pohybuje od 370 až do 1 490 Eur ročne, v závislosti od danej vysokej školy. V akademickom roku 2023/2024 bolo na Slovensku 8 443 študentov, ktorí prekročili štandardnú dĺžku štúdia, pričom najväčší podiel týchto študentov majú Univerzita Komenského v Bratislave (1 321 študentov) a Slovenská technická univerzita v Bratislave (1 178 študentov). Žiaľ tieto dáta nie sú členené podľa stupňa vysokoškolského štúdia.1 Súčasný vysokoškolský zákon už umožňuje bezplatný rok štúdia navyše vo viacerých situáciách: medzinárodná mobilita, poberanie sociálneho štipendia a v roku 2024 do zákona pribudlo, že rektor musí odpustiť školné, ak sa štúdium predlžuje z dôvodu tehotenstva či rodičovstva a starostlivosti o malé dieťa. Rektor môže školné odpustiť aj v iných situáciách, čo vytvára netransparentné výnimky zo zákonných pravidiel. Školné sa určí ako pomerná časť z ročného školného v závislosti od počtu kreditov, ktoré má študent získať v príslušnom akademickom roku vo vzťahu k štandardnej záťaži študenta.Výška vyzbieraného školného pre jednotlivé vysoké školy tvorí malú časť ich celkového rozpočtu, ale pre niektorých študentov je značnou bariérou pre dokončenie štúdia. 1 Počty študentov, ktorí prekročili štandardnú dĺžku štúdia na VŠ, a priemerná výška školného.Parlamentný inštitút Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, materiál č. 181/24 z 30. septembra 2024.
Dôvodov pre predĺženie štúdia je mnoho: pracovné povinnosti, stáže a nadobúdanie praxe, zdravotné problémy či osobné krízy. Cieľom návrhu zákona je zvýšiť dostupnosť vysokoškolského vzdelania a zabezpečiť väčšiu flexibilitu pre študentov, ktorí z rôznych dôvodov potrebujú viac času na dokončenie štúdia a zjednotiť pravidlá pre všetkých študentov. Platenie školného pri predĺžení štúdia najviac zaťaží študentov vo finančne slabšej situácii, čo nemusí byť reflektované v poberaní sociálneho štipendia, ktoré je nastavené veľmi úzko. Zámer návrhu zákona je podporiť všetkých študentov pri dokončení vysokoškolského štúdia. Návrh zákona podporí aj študijnú flexibilitu. Opatrenie reaguje aj na nedostatočné kariérové poradenstvo pre žiakov stredných škôl a zásadný rozdiel v spôsobe učenia na stredných a vysokých školách. Tieto spôsobujú, že mnohí žiaci maturitných ročníkov majú ťažkosti si zodpovedne vybrať študijný odbor na vysokej škole. Študenti, ktorí zistia, že ich pôvodný odbor nevyhovuje ich schopnostiam alebo záujmom, si často volia zmenu školy alebo programu po prvom roku. Tým sa vyhnú štúdiu v odbore, ktorý by ich dlhodobo nenapĺňal, a zvyšuje sa pravdepodobnosť ich úspešného dokončenia štúdia. Ak potrebujú študijný odbor počas štúdia meniť alebo štúdium predĺžiť, školné im následne komplikuje úspešné dokončenie štúdia. Viaceré výskumy sa zhodujú, že študentom slovenských vysokých škôl chýba viac praxe a štúdium je orientované príliš teoreticky, čo uvádza aj Dlhodobý zámer vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti pre oblasť vysokých škôl na roky 2023 – 2028 ministerstva školstva. Podľa prieskumu Akademická štvrťhodinka (2021) až takmer 40 % končiacich študentov sa necíti byť pripravených na život po vysokej škole2. V rámci projektu To dá rozum viac ako polovica špecialistov na ľudské zdroje v prieskume vyjadrila, že vedomosti a zručnosti absolventov vysokých škôl nepovažuje za aktuálne3. Z toho vyplýva, že je spoločensky žiaduce, aby vysokoškolskí študenti boli aj popri štúdiu viac aktívni v oblasti získavania praxe, pracovných skúseností či zahraničných skúseností. To však mnohým následne bráni ukončiť vysokoškolské štúdium v štandardnej dĺžke. Ukončenie štúdia v štandardnej dĺžke neznamená automaticky, že študent bude lepšie pripravený na trh práce, ale kľúčom k pripravenosti môže byť práve aj aktivita nad rámec štúdia. Súčasný zákon to už reflektuje, ale iba vo vzťahu k akademickej mobilite v rámci výmenného programu, čo následne vytvára nerovnomerné podmienky pre tých študentov, ktorí si prax či skúsenosti v zahraničí získavajú inou cestou. Návrh zákona reflektuje aj skúsenosti z iných európskych krajín, najmä z Českej republiky, v ktorej vzniká študentovi poplatok za štúdium až vtedy, ak prekročil štandardnú dobu štúdia o
2 SAAVŠ. Akademická štvrťhodinka. 2021 in Dlhodobý zámer vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti pre oblasť vysokých škôl na roky 2023 – 2028. viac než rok4. Vzhľadom na dramatický odliv študentov zo Slovenska na vysoké školy v Českej republike je cieľom návrhu aj to, priblížiť sa v tomto aspekte k tomu, čo ponúkajú české vysoké školy. Ďalším dôvodom je reakcia na nedávne zmeny v daňovom bonuse. Od januára 2025 dochádza k viacerým zmenám v oblasti daňovo-odvodovej politiky, ktoré majú priamy dopad na rodiny vysokoškolských študentov. Zrušenie daňového bonusu na deti nad 18 rokov znamená pre mnohé rodiny vysokoškolákov zhoršenie ich finančnej situácie. Dôsledkom bude u mnohých ešte väčšia odkázanosť na vlastné zárobky, čo môže viesť k obmedzeniu ich časových možností na dokončenie štúdia v štandardnej dĺžke času. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. B. Osobitná časť
K Čl. I
Návrh upravuje § 92 tak, aby študentovi, ktorý študuje študijný program prvého stupňa alebo študijný program spájajúci prvý stupeň a druhý stupeň v tom istom študijnom odbore o rok dlhšie ako je jeho štandardná dĺžka štúdia, nevznikla povinnosť uhradiť školné. Podmienkou je kontinuita v štúdiu. Bezplatný rok neplatí, ak študent zmení študijný odbor v poslednom roku štúdia počas štandardnej dĺžky štúdia príslušného študijného programu alebo po poslednom roku štúdia štandardnej dĺžky štúdia príslušného študijného programu,
Pre ostatné stupne štúdia platia súčasné pravidlá, teda študent môže bezplatne o rok predĺžiť štúdium z dôvodu účasti na akademickej mobilite v rámci výmenného programu pri dodržaní podmienok tohto výmenného programu, alebo ak mu bolo v poslednom roku štúdia počas štandardnej dĺžky štúdia príslušného študijného programu poskytované sociálne štipendium.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť zákona k 1. septembru 2025, t.j. od nasledujúceho školského roka.