Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Sloboda a Solidarita Marián Viskupič a Jana Bittó Cigániková.

Cieľom návrhu je zjednodušenie živnostenského podnikania. Návrh vypúšťa niektoré živnosti spomedzi okruhu remeselných živností (tým pádom sa automaticky stanú voľnými živnosťami) a tiež skracuje požadovanú dĺžku praxe pre vydanie živnostenského oprávnenia pri vybraných živnostiach.

Konkrétne zmeny:

-Skrátenie požadovanej dĺžky praxe na polovicu pri väčšine remeselných živností.

-Preradenie celého radu remeselných živností medzi voľné živnosti (kamenárstvo, mäsiarstvo, výroba piva a sladu, výroba mliečnych výrobkov, výroba pekárskych a cukrárskych výrobkov, stolárstvo, podlahárstvo, pánske, dámske a detské kaderníctvo, pohostinská činnosť a výroba hotových jedál určených na priamu spotrebu mimo prevádzkových priestorov, manikúra, pedikúra).

-Úplné vypustenie požiadavky praxe pre absolventov vysokoškolského štúdia pri týchto živnostiach: geodetické a kartografické činnosti, reštaurovanie s výnimkou kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú dielami výtvarného umenia, organizovanie dobrovoľných dražieb.

-úplné vypustenie požiadavky praxe bez ohľadu na dosiahnuté vzdelanie pri týchto živnostiach: prevádzkovanie cestovnej agentúry, ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach, zasielateľstvo.

-pri živnosti „nakladanie s nebezpečným odpadom“ je vzhľadom na závažnosť požiadavka praxe ponechaná na súčasnej zákonnej úrovni.

-pri ostatných živnostiach sa požadovaná dĺžka praxe skracuje na polovicu.

Práve požadovaná dĺžka praxe je v mnohých prípadoch odrádzajúcim faktorom pre vybavenie si živnostenského oprávnenia. Mnohých odrádza potreba odpracovať si potrebnú prax u zamestnávateľov, čo je „kľúč“ k vlastnej živnosti, zatiaľ čo niektorí zamestnávatelia to v mnohých prípadoch zneužívajú v oblasti mzdového ohodnotenia týchto budúcich živnostníkov. Vízia nutnosti dlhodobej praxe pôsobí na potenciálnych živnostníkov frustrujúco a brzdí rozvoj živnostenského podnikania na Slovensku. Súčasný systém v neposlednom rade umožňuje len komplikovane prehodnotiť zlé rozhodnutia z mladosti. Ak si 14-ročný žiak základnej školy pred rokmi dal prihlášku na odbor, ktorý nie je na trhu práce v súčasnosti žiadaný, má problém robiť inú prácu na živnosť, pretože mu chýba potrebné formálne vzdelanie resp. prax.

Slovensko je podľa prieskumu OECD z roku 2024 na 24. mieste zo 43 v hodnotení regulácie trhového prostredia. Zmiernenie trhovej regulácie by mohlo Slovensku prospieť. S trhovou reguláciou pritom úzko súvisí aj regulácia živností. Živnostníci sú totiž najpočetnejšou skupinou podnikateľských subjektov na Slovensku. Tento návrh je čiastkovým krokom smerom k nižšej regulácii, zvýšeniu konkurencie, zníženiu byrokratickej záťaže a k podpore podnikateľského prostredia, a to predovšetkým v čase konsolidácie.

Riešením je okrem iného flexibilnejšia úprava živností, ktorá zahŕňa aj zníženie potrebnej praxe na získanie živnostenského oprávnenia. Požiadavka dlhodobej praxe totiž znižuje atraktivitu podnikania na základe živnostenského oprávnenia. Zároveň to vytvára priestor pre zneužívanie pracovníkov, ktorí chcú získať živnostenské oprávnenie, na ktoré potrebujú dlhšiu prax. Pre získanie praxe sú totiž nútení niekedy pracovať za nižšiu mzdu a v celkovo horších podmienkach.

Prílišnú reguláciu živností v Slovenskej republike potvrdzuje aj komparácia so susednou, geograficky, jazykovo, historicky a ekonomicky najbližšou, Českou republikou. V živnostenskom zákone je vymedzené veľké množstvo viazaných živností. Podľa slovenského živnostenského zákona v aktuálnom znení existuje 35 remeselných živností a 99 viazaných živností. V susednej Českej republike existuje síce 41 remeselných živností, ale len 33 viazaných živností a 21 koncesovaných živností (tie slovenská právna úprava od 1. 6. 2010 nepozná). Z detailnejšieho preskúmania spôsobu rozdelenia voľných, viazaných a remeselných živností v slovenskom živnostenskom zákone[1] a v českom živnostenskom zákone[2] vyplynulo:

- na Slovensku je celkovo o niekoľko desiatok viac regulovaných živností ako v Česku (napriek inému spôsobu rozdelenia týchto činností v oboch zákonoch),

- na Slovensku je relatívne veľký počet živností, ktoré sú oproti Česku rozdelené do viacerých položiek, napr. prevádzkovanie pohrebných služieb, práca s výbušninami, ale aj napr. manikúra a pedikúra,

- aj keď novelou z roku 2021 ubudli zákonné požiadavky na prevádzkovanie niektorých živností, tak na Slovensku je stále významný priestor na dereguláciu živnostenského podnikania, a to aj formou skrátenia povinnej praxe pre získanie živnostenského oprávnenia

Z porovnania dĺžky praxe v Slovensku a Česku vyberáme napríklad prevádzkovanie autoškoly - v SR 2 roky, v ČR 1 rok. Reštaurátorstvo okrem kultúrnych pamiatok - v SR 6 mesiacov pri absolvovaní vysokoškolského umeleckého vzdelanie reštaurátorského zamerania alebo príbuzného odboru, v ČR bez praxe. Prevádzkovanie cestovnej kancelárie - v SR 2 roky pri absolvovaní vysokoškolského vzdelanie prvého stupňa, v ČR bez praxe.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, má pozitívny vplyv podnikateľské prostredie, nemá vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona taktiež nemá sociálne vplyvy ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

[1] § 25 ods. 1 Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). Dostupné online:

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/455/20230101.html

[2] Prílohy č. 1-4 Zákona č. 455/1991 Sb. Zákon o živnostenském podnikání (živnostenský zákon). Dostupné online:

https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1991-455/zneni-20230115

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 až 4

Navrhuje sa skrátenie požadovanej doby praxe pre remeselné živnosti na polovicu.

K bodom 5 až 11

Navrhuje sa vypustenie niektorých remeselných živností. Tieto živnosti sa tak stanú neregulovanými (voľnými) živnosťami. Spomedzi remeselných živností sa vypúšťajú konkrétne tieto živnosti:

-kamenárstvo,

-mäsiarstvo,

-výroba piva a sladu,

-výroba mliečnych výrobkov,

-výroba pekárskych a cukrárskych výrobkov

-stolárstvo

-podlahárstvo

-pánske, dámske a detské kaderníctvo

-pohostinská činnosť a výroba hotových jedál určených na priamu spotrebu mimo prevádzkových priestorov

-manikúra

-pedikúra

Ide všetko o činnosti, ktoré zvládne aj nevyučená osoba, resp. mnohí tieto činnosti vykonávajú aj ako svoje hobby (práca z drevom, strihanie rodinného príslušníka, varenie stravy pre rodinných príslušníkov, úprava vlastných nechtov a podobne). Pokiaľ bude zákazník nespokojný s poskytnutou službou alebo tovarom má viacero možností, napr. tovar (výrobok z dreva) od stolára neprevziať a do odstránenia chýb nezaplatiť, alebo jedlo v reštaurácii reklamovať, vrátiť prevádzkarovi a podobne. Nespokojný zákazník sa k takémuto výrobcovi tovarov a poskytovateľovi služieb nevráti a trhové sily ich z trhu veľmi rýchlo vyčistia. Ani pri vyučených remeselníkoch nie je zaručené, že budú vyrábať bezchybné tovary a poskytovať bezchybné služby. Ani dnes nie je zákazník vždy spokojný s jedlom v reštaurácii, prácou stolára, s účesom v kaderníctve a podobne. Ide však o služby pomerne malej hodnoty (napr. jedlo v reštaurácii) a v najhoršom prípade je vzniknutá škoda pre nespokojného zákazníka pomerne malá. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že sa navrhuje zrušiť iba požiadavka formálneho vzdelania, nie dodržiavania hygienických predpisov pre prípravu a skladovanie pokrmov. Porušovanie takýchto predpisov bude rovnako aj naďalej kontrolované a pokutované ako u vyučených remeselníkov.

K bodom 12 až 29

Navrhujú sa zmeny pri niektorých viazaných živnostiach.

Konkrétne zmeny:

-Úplné vypustenie požiadavky praxe bez ohľadu na dosiahnuté vzdelanie pri týchto živnostiach: prevádzkovanie cestovnej agentúry, ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach, zasielateľstvo.

-Pri živnosti „nakladanie s nebezpečným odpadom“ je vzhľadom na závažnosť požiadavka praxe ponechaná na súčasnej zákonnej úrovni.

-Pri ostatných živnostiach sa požadovaná dĺžka praxe skracuje na polovicu.

K bodu 30

V prílohe č. 4, ktorá upravuje činnosti, ktoré môžu vykonávať iba osoby s osobitnou odbornou spôsobilosťou, sa vypúšťajú slová „Pánske, dámske a detské kaderníctvo“ a „Pedikúra“. Uvedená zmena súvisí s tým, že obidve tieto živnosti sa vypúšťajú spomedzi remeselných živností a stávajú sa voľnými živnosťami.

K bodu 31

Príloha č. 4a, ktorá upravuje zoznam voľných živností na účely založenia právnickej osoby a zriadenia podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby zjednodušeným spôsobom, sa navrhuje doplniť o voľné živnosti, ktoré boli doteraz remeselnými živnosťami, ale touto novelou sa spomedzi okruhu vypúšťajú.

Ide o tieto živnosti: