1
Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ondrej Prostredník a poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Lucia Plaváková.
Predkladaný návrh zákona je krokom k vytvoreniu podmienok pre detstvo bez násilia v podmienkach rodinnej výchovy detí. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na niekoľko základných dokumentov garantujúcich práva dieťaťa a ochranu pred násilím.
Dohovor o právach dieťaťa v článku 19 ods. 1 a ods. 2 ustanovuje:
Štáty, ktoré zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky potrebné zákonodarné, správne, sociálne a výchovné opatrenia na ochranu detí pred akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím, urážaním alebo zneužívaním, včítane sexuálneho zneužívania, zanedbávaním alebo nedbanlivým zaobchádzaním, trýznením alebo vykorisťovaním počas doby, keď v starostlivosti jedného alebo oboch rodičov, zákonných zástupcov alebo akýchkoľvek iných osôb starajúcich sa o dieťa.“.
Slovenská republika vo svojej legislatíve dokázala odmietnuť telesné tresty detí v inštitúciách, ktorým rodičia zverujú svoje deti dočasne ako školy, či iné výchovné zariadenia. Pri výchove detí v rodinách však zákon stále obsahuje formuláciu, ktorá ponecháva priestor na používanie telesných trestov.
Výskumy, ktoré by zisťovali mieru používania telesných trestov detí v rodinách na Slovensku nie časté. V roku 2015 publikovala Lujza Koldeová štúdiu, ktorá vyhodnocuje výsledky porovnávajúceho výskumu na Slovensku a v Nemecku.1 Z jej zistení vyplýva, že 70,6 % detí z výskumnej vzorky na Slovensku uviedlo, že ich rodičia niekedy dávnejšie potrestali telesným trestom. Alarmujúci je údaj, že 7,9 % detí na Slovensku uviedlo zážitok telesného trestu v deň rozhovoru s výskumníčkou, prípadne deň predtým. Zároveň iba 4,9 % detí uviedlo, že ich rodičia vôbec telesne netrestajú.
Národná stratégia na ochranu detí pred násilím Detstvo bez násilia pre všetky deti (2023-2029), ktorú schválila vláda na svojom zasadnutí 13. novembra 2023, obsahuje veľké množstvo dát poukazujúcich na škodlivosť násilia páchaného na deťoch pre ich ďalší psychický vývoj.2
1 KOLDEOVÁ, LUJZA. Uplatňovanie trestov v rodinnej výchove v Slovenskej republike a Nemeckej spolkovej republike z teoreticko-empirického hľadiska. Paidagogos, [Aktualizované: 2015-07-01], [Citované: 2021-11-11], 2015, 1, #4. S. 30 - 45. Dostupné na www: <http://www.paidagogos.net/issues/2015/1/article.php?id=4>
2
Napríklad výskum výskytu retrospektívne udávanej traumatizácie v detstve skúmal dospelých obyvateľov SR s cieľom zmapovať prevalenciu všetkých typov retrospektívne udávanej traumatizácie z detstva a posúdenia súvislosti medzi jednotlivými typmi traumatizácie a zdravím v dospelosti.3 Výskum potvrdzuje významné asociácie medzi výskytom retrospektívne udávanej traumatizácie v detstve a medzi dlhodobými zdravotnými ťažkosťami v dospelosti. Najmä emočné týranie a zanedbávanie a výskyt kombinovanej traumatizácie významne predikuje neskorší výskyt dlhodobých zdravotných ťažkostí.
Môžeme konštatovať, že na Slovensku zaznamenávame vysokú mieru tolerancie voči telesnému trestaniu detí v rodinách. Zároveň máme k dispozícii dáta preukazujúce škodlivosť násilných výchovných prostriedkov pre ďalší vývoj dieťaťa a pre spoločnosť ako takú. To potvrdzujú aj výskumy v iných krajinách. Napríklad výskum Elisabeth Thompson Gershoffovej sa venuje vplyvu násilia na vývoj detí v USA. V roku 2016 jej kolektív publikoval výsledky metaanalýzy účinkov telesných trestov a fyzického zneužívania na deti. Štúdie pokrývali dáta o viac ako 160 000 deťoch a trvali 50 rokov. Výsledky poskytli jasné dôkazy na podporu názoru, že telesné tresty detí škodlivé a zvyšujú výskyt antisociálneho správania, agresivity, problémov s duševným zdravím a kognitívnych ťažkostí. Závery výskumu tiež konštatujú, že dôsledky telesného trestania rovnaké ako dôsledky fyzického zneužívania na vývoj dieťaťa.4 V nám kultúrne blízkej Českej republike sa problematike násilia na deťoch venuje Centrum Locika. Podľa ich výskumu 63 % českých rodičov používa pri výchove telesné tresty.5 Na jar tohto roku zverejnili dáta o fyzickom trestaní detí aj odborníci z Psychiatrickej kliniky 1. lekárskej fakulty Karlovej univerzity a Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe. Výsledky podobné: aj tu viac ako 57 % rodičov odpovedalo, že používa voči svojim deťom fyzické tresty. Viac ako tretina to navyše považuje za bežný spôsob výchovy.6
Napriek tomu Slovensko stále nepristúpilo k zásadnému legislatívnemu riešeniu, ktoré by telesný trest ako výchovný prostriedok odsúdilo a postavilo do kategórie neprijateľných.
3 Traumatizácia v detstve a zdravie v dospelosti, Zborník z odbornej konferencie s medzinárodnou účasťou „Trauma v detstve... a čo ďalej?“, 2019
Zber údajov sa uskutočnil od 10.4. do 24.4. 2019. Prieskum bol realizovaný formou osobných rozhovorov zaznamenávaných do elektronického dotazníka. Vzorka respondentov bola vybraná na základe kvótneho výberu. Kvótnymi znakmi boli pohlavie, vek, vzdelanie, národnosť, veľkosť miesta bydliska a kraj bydliska. Kvóty boli vypočítané na základe údajov Štatistického úradu SR. Vybraná vzorka respondentov reprezentuje dospelú populáciu Slovenska z hľadiska uvedených kvótnych znakov. Viď:
https://detstvobeznasilia.gov.sk/web_data/content/upload/subsubsub/8/zbornik-piestany-2020-1-b5obalka-1.pdf
4 Gershoff, Elizabeth T.; Grogan-Kaylor, Andrew (2016). "Spanking and child outcomes: Old controversies and new meta-analyses". Journal of Family Psychology. 30 (4): 453–469. doi:10.1037/fam0000191, dostupné na:
https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7992110/
6 Doležal, Jan: Tělesné tresty dětí, Univerzita Karlova, 3. lékařská fakulta, 2009, dostupné online: https://dspace.cuni.cz/handle/20.500.11956/29768?show=full
3
Výbor OSN pre práva dieťaťa Slovenskej republike opakovane odporučil výslovne zakázať telesné tresty v domácom prostredí, odvolávajúc sa najmä na Všeobecný komentár č. 8 o práve detí na ochranu pred telesnými trestami.7
V súčasnosti platné a účinné znenie zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) napriek vyššie uvedenému stále umožňuje rodičom používať “primerané výchovné prostriedky”, keďže § 30 ods. 3 ustanovuje, že: Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa.”.
Slovenská republika v 6. Periodickej správe o implementácii Dohovoru o právach dieťaťa8 v odseku 39. správy na výhrady Výboru OSN pre práva dieťaťa odpovedá, že novelou sa od 1. 1. 2016 toto ustanovenie musí interpretovať vo svetle čl. 5 zákona o rodine, ktorý do zákona vniesol definíciu “najlepšieho záujmu dieťaťa”. Tým, podľa tejto správy, slovenský zákonodarca teraz neumožňuje rodičovi voči dieťaťu použiť akúkoľvek formu telesného alebo duševného násilia, ubližovania, zneužívania, zanedbávania alebo nedbanlivého zaobchádzania, trýznenia.”
V tej istej správe SR ďalej uvádza, že: Slovenský zákonodarca ponechal po 1.1.2016 určitú malú mieru intervencie (zásahu) voči integrite a dôstojnosti dieťaťa. Rozhodol sa tak preto, lebo samotný Výbor CRC pripúšťa v bode 14 Všeobecného komentára č. 8 (2006)9: „rodičovstvo a starostlivosť o deti, najmä o dojčatá a malé deti, si vyžaduje časté fyzické zásahy a intervencie na ich ochranu. Tieto sa zásadne líšia od zámerného trestajúceho použitia sily na spôsobenie určitého stupňa bolesti, nepohodlia alebo poníženia.“.” Tento komentár však na mysli „použitie netrestajúcej a nevyhnutnej fyzickej sily na ochranu ľudí“ a v žiadnom prípade nie ako súčasť primeraných výchovných prostriedkov tak, ako to umožňuje dnes platné a účinné znenie zákona o rodine.
V nadväznosti na uvedené považujeme súčasnú právnu úpravu, s ohľadom na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky ako aj s ohľadom na vedecké poznanie o škodlivosti telesných trestov pre deti, za nedostatočnú a nie v najlepšom záujme dieťaťa.
4
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Návrh bude mať pozitívny sociálny vplyv a pozitívny vplyv na
manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
B.Osobitná časť
Čl. I
Navrhované znenie § 30 odsek. 3 zohľadňuje potrebu vytvorenia takého rodinného prostredia pre dieťa, ktoré rešpektuje jeho právo na výchovu a detstvo bez násilia. Rodičov zaväzuje k používaniu takých výchovných prostriedkov, ktoré v súlade s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti dieťaťa a v súlade s aktuálnym vedeckým a odborným poznaním z oblasti vývinovej psychológie. Medzi takéto výchovné prostriedky nepatria telesné tresty, duševné strádanie a iné ponižujúce prostriedky.
Čl. II
S ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti odo dňa 1. júna 2025, ktorým je symbolicky Medzinárodný deň detí.