Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Cieľom návrhu zákona o podpore prioritných okresov (ďalej len „návrh zákona“) je odklon od nedostačujúcej definície najmenej rozvinutých okresov, ktorá bola vymedzená iba na základe solitérneho ukazovateľa – podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku, a príklon k zavedeniu a definícii prioritných okresov, ktoré sa zakladajú na zhodnotení ukazovateľov vo viacerých oblastiach.

Aplikačná prax poskytovania regionálneho príspevku zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upriamila pozornosť na nutnosť zabezpečenia efektívnejšieho spôsobu vyhlasovania výziev na predkladanie žiadosti o poskytnutie regionálneho príspevku, prijímania a hodnotenia žiadostí o regionálny príspevok.

Predkladaná zmena prináša celistvý a dátovo založený prístup k hodnoteniu regionálneho rozvoja v jeho kľúčových oblastiach, ktorý umožňuje robiť kvalifikovanejšie a efektívnejšie rozhodnutia na základe objektívne overiteľných dát.

Návrh zákona zavádza zmenu v posudzovaní stavu regiónu na úrovni okresu, a to na základe rozšírenia oblastí dôležitých pre hodnotenie regionálnych disparít. Kombinovanie a analýza indikátorov vo viacerých oblastiach umožňuje zachytiť silné a slabé stránky jednotlivých regiónov, a následne hodnotiť celkové postavenie regiónu oproti ostatným regiónom, a to na základe jedného kompozitného ukazovateľa – ukazovateľa regionálneho rozvoja. Na základe sledovania indikátorov vo viacerých oblastiach vyjadreného v ukazovateli regionálneho rozvoja sa umožní definovať prioritné okresy, v ktorých bude možné uskutočňovať kvalifikovanejšie rozhodnutia pri tvorbe verejných politík a priorizáciu podpory regiónov na úrovni okresov.

Výpočet ukazovateľa regionálneho rozvoja, ktorý sa člení na čiastkové ukazovatele a následne na špecifické ukazovatele, je ustanovený vo vykonávacom právnom predpise. Identifikované kľúčové oblasti regionálneho rozvoja, ktoré zásadne vplývajú na každodenný život obyvateľov a vstupujú ako čiastkové ukazovatele do výpočtu ukazovateľa regionálneho rozvoja sú:

a)sociálno-ekonomická oblasť,

b)demografický stav,

c)oblasť prístupu k verejnej infraštruktúre a základným službám.

Výber použitých údajov zabezpečilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo investícií“) zohľadňujúc ich dostupnosť na úrovni okresu, overiteľnosť a interval ich aktualizácie minimálne raz ročne. Výber údajov zohľadňuje reálnu možnosť miestnych samospráv aktívne sa podieľať na riešení identifikovaných potrieb okresu. Presné dáta o stave regionálneho rozvoja sú nevyhnutné na lepšie cielenie podpory do regiónov na základe ich špecifických potrieb. Zároveň umožňujú sledovanie vývoja regionálneho rozvoja v jednotlivých oblastiach a spoľahlivejšie hodnotenie efektívnosti štátnych opatrení pre jeho podporu. Ide o údaje zverejňované Štatistickým úradom Slovenskej republiky alebo ústrednými orgánmi štátnej správy, či nimi zriadenými organizáciami na ich oficiálnych webových sídlach dostupné širokej verejnosti, čo je zároveň bližšie špecifikované vo vykonávacom predpise k tomuto návrhu zákona.

Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa regionálneho rozvoja vrátane hodnotenia stavu okresu v jednotlivých oblastiach. Identifikované prioritné okresy budú

predstavovať okresy s najväčšou potrebou podpory, zamerania zdrojov a s cieľom zintenzívnenia opatrení na zlepšenie ich situácie. Pre súčasne definované najmenej rozvinuté okresy právna úprava zavádza prechodné ustanovenie, na základe ktorého sa na okresy, ktoré boli ku dňu účinnosti tohto zákona zapísané v zozname najmenej rozvinutých okresov podľa zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov do 31. decembra 2025 prihliada ako na prioritné okresy. Obdobné ustanovenia upravujú aj pôsobnosť riadiacich výborov prioritných okresov a plánov rozvoja prioritných okresov na rok 2025.

Navrhovaná právna úprava zároveň počíta s plánmi rozvoja prioritného okresu pripravovanými spravidla na obdobie troch rokov, začínajúc rokom nasledujúcim po zaradení okresu medzi prioritné okresy. Táto právna úprava vychádza z potreby reflektovania dopadu poskytnutej pomoci v území a možnosti flexibilnejšej úpravy zamerania podpory na základe aktualizácie hodnotenia stavu okresu v jednotlivých oblastiach.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na limit verejných výdavkov, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny sociálny vplyv, nepriamy pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, nebude mať vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o podpore prioritných okresov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

august 2024

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

október 2024

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

december 2024

2.Definovanie problému

V súčasnosti je pokrok v regionálnom rozvoji na úrovni okresu hodnotený na základe údaja o podiele disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku v okrese, ktorý sa využíva aj pri tvorbe verejných politík na hodnotenie úrovne rozvoja regiónov. Na jeho základe sú určené najmenej rozvinuté okresy, ktoré sú podporované prostredníctvom regionálneho príspevku financovaného z rozpočtovej kapitoly ministerstva investícií. Cieľom podpory najmenej rozvinutých okresov podľa platnej a účinnej právnej úpravy je tvorba nových a udržanie existujúcich pracovných miest.

Bez ohľadu na nespochybniteľný význam podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku pre hodnotenie rozvoja regiónov platí, že tento indikátor neposkytuje kompletný obraz o rozvinutosti regiónu a jeho výpovedná hodnota bez sprievodných ukazovateľov môže poskytovať skreslený obraz o stave v regióne, napríklad v prípade, keď je príčinou poklesu podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku zníženie počtu obyvateľov alebo odchod väčšieho počtu zamestnancov do dôchodku, respektíve zníženie počtu evidovaných nezamestnaných. Hodnotenie regionálneho rozvoja je preto rozšírené o ďalšie relevantné oblasti, ako napríklad demografické trendy, respektíve prístup k základným utilitám, ktoré majú zásadný vplyv na podobu a kvalitu života v regiónoch, dostupnosť verejných služieb, ako aj obslužnosť územia a podávajú spoľahlivejšie informácie o danom regióne.

3.Ciele a výsledný stav

Hlavným cieľom navrhovanej právnej úpravy je odklon od nedostačujúcej definície najmenej rozvinutých okresov, ktorá bola vymedzená iba na základe solitérneho ukazovateľa – podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku a príklon k zavedeniu a definícii prioritných okresov, ktoré sú založené na zhodnotení ukazovateľov vo viacerých oblastiach. Predkladaná zmena prináša celistvý a dátovo založený prístup k hodnoteniu regionálneho rozvoja v jeho kľúčových oblastiach, ktorý umožňuje robiť kvalifikovanejšie a efektívnejšie rozhodnutia na základe objektívne overiteľných dát.

4.Dotknuté subjekty

Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby, podnikatelia a právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré budú realizovať projekty v okresoch zaradených do zoznamu prioritných okresov.

5.Alternatívne riešenia

Neboli posudzované žiadne alternatívne riešenia, vzhľadom na to, že neboli identifikované spôsoby, ktoré by naplnili sledovaný cieľ. Nulový variant je súčasný stav, kedy určujúcim kritériom na zaradenie okresu medzi najmenej rozvinuté okresy je podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Vykonávací predpis ustanovuje spôsob výpočtu ukazovateľov, frekvenciu aktualizácie ukazovateľa regionálneho rozvoja a rozsah zverejňovaných údajov Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

K preskúmaniu účelnosti predkladaného materiálu by malo dôjsť až po účinnosti Návrhu zákona o podpore prioritných okresov, najneskôr však 3 roky od účinnosti predkladaného materiálu, a to na základe získaných poznatkov z aplikačnej praxe.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☒

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

V prípade, že je materiál posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, uveďte internetový odkaz na tento proces.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Mgr. Matej Hirják,

odbor stratégie a metodiky regionálneho rozvoja,

Sekcia regionálneho rozvoja,

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky,

telefónne číslo: (02) 20 92 8155

e-mailová adresa:

matej.hirjak@mirri.gov.sk

12.Zdroje

Interné kapacity predkladateľa

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 169/2024

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☒ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K vplyvom na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Komisia odporúča predkladateľovi, aby v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov doplnil v závere predkladacej správy text, že predkladaný materiál má vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, pretože „Návrh zákona o podpore prioritných okresov“ má nepriamy pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, najmä v kontexte obsahových zmien vzťahujúcich sa najmä na čerpanie regionálneho príspevku, ktorým je finančný príspevok poskytovaný z rozpočtovej kapitoly Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky v súlade s plánom rozvoja, ktorý okrem iného môže zahŕňať aj aktivity, opatrenia a úlohy cielené na sociálnu ekonomiku a služby pre ľudí. Napríklad vytváraním podmienok pre zamestnávanie osôb, vytváraním podmienok pre zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb, zlepšenie dostupnosti, dobudovanie, rozšírenie a obnova siete sociálnych služieb a podobne.

Napr. domácnosti osôb nachádzajúcich sa v pásme chudoby budú pozitívne ovplyvnené tým, že sa rozšíria možnosti vytvorenia pracovných miest pre osoby nachádzajúce sa v pásme chudoby, čím sa prispeje k zvýšeniu príjmov nízkopríjmových domácností a k zlepšeniu ich životnej úrovne. Vyšší príjem rodín znamená vyššie materiálne zabezpečenie rodiny a umožňuje využiť finančné prostriedky na pokrytie iných spoločných, prípadne voľnočasových aktivít s deťmi, čo upevňuje stabilitu rodiny a výchovu vlastných detí a znižovanie konfliktov v rodinách, ktorých zdroj spočíva v nepriaznivej finančnej situácii a/alebo v potrebe viesť súbežne iný pracovný pomer.

Návrh zákona okrem pozitívnych sociálno-ekonomických dopadov taktiež počíta aj s pozitívnym, stabilizačným dopadom na demografiu v konkrétnom okrese. Aktuálne vo veľkej časti SR (konkrétnych regiónov) vedie vysťahovalectvo k úniku mozgov, čo prispieva k rozpadu rodín, k poklesu populácie v dotknutom okrese, zhoršuje starnutie spoločnosti, ovplyvňuje mieru pôrodnosti a zhoršuje vzdelanostnú štruktúru prostredia. Predpokladané pozitívne ekonomické vyhliadky obyvateľov prioritných okresov môžu predstavovať zásadný vplyv pre stabilizáciu obyvateľstva v regióne (okrese), plánovanie svojej budúcnosti a plánovanie rodiny v dotknutom regióne (okrese), čím dochádza k podpore vzniku rodín zo strany štátu. Rozšírený pocit neistoty a nestability spolu s nedostatočnou podporou a službami pre rodiny je hlavnou prekážkou pre (mladých) ľudí, aby mali taký počet detí, aký chcú, alebo aby deti vôbec mali. Práve ekonomické dôvody predstavujú najčastejší dôvod, prečo rodičia, partneri, snúbenci odkladajú tehotenstvo ženy. Možnosť byť úspešný na trhu práce s vyšším príjmom predstavuje zmenšenie prekážok pri dosiahnutí želaného počtu detí.

Komisia predkladateľovi, aby vyčíslil, prípadne vykonal odhad (i) s akým pozitívnym vplyvom počíta (ii) pre aký počet obyvateľov s ohľadom na rozpočet a celkovú výšku príspevku v rozpočtovej kapitole Ministerstva

investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, aby (iii) identifikoval v doložke vybraných vplyvov v bode 9. predpokladané pozitívne vplyvy na manželstvo rodičovstvo a rodinu a vypracoval príslušnú analýzu vplyvov na manželstvo rodičovstvo a rodinu, ktorá je povinnou súčasťou predkladaného materiálu. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu Komisia odporúča zhodnotiť najmä v bodoch 8.1.1, 8.1.3, 8.1.4, 8.1.5, 8.2.1., 8.2.2, 8.2.3, 8.2.5. a 8.7.1.

Predkladateľ vyhovel odporúčaniu Komisie a doplnil Analýzu vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1/A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2024

2025

2026

2027

Príjmy verejnej správy celkom

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

11 566 591

6 963 658

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR MIRRI SR

11 566 591

6 963 658

Rozpočtové prostriedky

11 566 591

6 963 658

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

- vplyv na vyššie územné celky

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

11 566 591

6 963 658

v tom: MIRRI SR/ 0ET

11 566 591

6 963 658

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

Tabuľka č. 1/B

2024

2025

2026

2027

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť

z toho:

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh zákona o podpore prioritných okresov (ďalej len „návrh zákona“) predpokladá financovanie opatrení a aktivít identifikovaných v plánoch rozvoja 25 prioritných okresov vymedzených na základe návrhu zákona a vykonávacieho predpisu, ktorý bude vydaný po prijatí návrhu zákona. Výška alokácie finančných prostriedkov vyčlenených v dôsledku zmeny počtu prioritných okresov po roku 2026, teda po nadobudnutí platnosti a účinnosti návrhu zákona, vykonávacieho predpisu a schválení plánov rozvoja prioritných okresov, bude predmetom každoročného rokovania o zákone o štátnom rozpočte na daný rozpočtový rok do výšky disponibilných zdrojov.

Vplyv na rozpočet verejnej správy bude mať tvorba nových pracovných miest a podpora realizácie investícií. Príjmy verejnej správy budú tvorené zvýšením priamych daní a nepriamych daní a úsporami v podobe poklesu výdavkov na podporu sociálne odkázaných domácností v prioritných okresoch v spojitosti s nárastom zamestnanosti. Výšku príjmov v súčasnosti nie je možné presne vyčísliť. Predpokladaný vplyv je minimálne na úrovni, ktorá by existovala pri zachovaní poskytovania regionálneho príspevku na plány rozvoja najmenej rozvinutých okresov.

Výdavky

Ročná alokácia prostriedkov štátneho rozpočtu bude prideľovaná formou regionálneho príspevku na realizáciu projektov na území prioritných okresov od roku 2026 na základe rokovaní o zákone o štátnom rozpočte na daný rozpočtový rok do výšky disponibilných zdrojov. Projekty budú vyhodnocované na základe výziev pripravovaných v súlade s príslušnými plánmi rozvoja prioritných okresov.

Opatrenie bude prioritne financované z prostriedkov, ktoré v rozpočte verejnej správy boli určené na financovanie plánov rozvoja najmenej rozvinutých okresov podľa zákona č. 336/2015 Z.z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na rok 2025 je alokovaná finančná čiastka vo výške 11 566 591 EUR.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona v rámci plánovania podpory prioritných okresov na Slovensku nahrádza model tvorby plánov rozvoja najmenej rozvinutých okresov prijímaných na obdobie 5 rokov pružnejším a dátovo podloženým 3-ročným plánom podpory prioritných okresov umožňujúcich zároveň adresnejšiu podporu najmä oblastí s negatívnym vplyvom na celkový stav regionálneho rozvoja okresu. Plány rozvoja budú naďalej úzko prepojené so strategickými plánovacími dokumentmi najmä na úrovni príslušného kraja.

Zákon rovnako prináša zníženie byrokratickej a administratívnej záťaže sociálno-ekonomických partnerov na území prioritných okresov prenosom väčšiny agendy na MIRRI SR a jeho regionálne štruktúry pri zachovaní rozhodovania o podporených projektoch na miestnej úrovni.

Začiatok realizácie podpory prioritných okresov na základe plánov rozvoja schválených MIRRI SR bude od roku 2026. V roku 2025 budú mať najmenej rozvinuté okresy zaradené k 31.12.2024 do zoznamu najmenej rozvinutých okresov prostriedky regionálneho príspevku alokované podľa dovtedy platnej legislatívy.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2024

2025

2026

2027

Indikátor ABC Počet podporených projektov

188

250

120

Indikátor KLM Objem investícií

11 566 591

6 963 658

Indikátor XYZ

Predpokladáme pozitívny nepriamy vplyv na verejné financie formou:

a)zvýšenia priamych daní a odvodov z miezd pri novovytvorených pracovných miestach (nárast oproti situácii podpory regionálnym príspevkom na základe plánov rozvoja najmenej rozvinutých okresov);

b)zvýšenia nepriamych daní z financovaných služieb, tovarov a prác;

c)zníženia výdavkov na podporu v nezamestnanosti.

Zvýšenie priamych daní a odvodov z miezd pri novovytvorených pracovných miestach, nepriamych daní z financovaných služieb, tovarov a prác a úspor výdavkov na podporu v nezamestnanosti sa predpokladá minimálne na úrovni, ktorú by vytvorila existujúca podpora najmenej rozvinutých okresov.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Výdavky budú tvorené poskytnutím regionálneho príspevku na projekty vyhodnocované na základe výziev pripravených podľa príslušného plánu rozvoja prioritného okresu v prvom období na roky 2026 - 2028.

Predpokladá sa dopad proporčný k hodnotám základných údajov o poskytnutom RP za roky 2022 - 2023.

Poskytnutý RP (zazmluvnený)

26 156 888 EUR

Počet projektov

376

Priemerná výška RP

69 566 EUR

Počet vytvorených pracovných miest

757

RP na 1 pracovné miesto

34 553 EUR

Kapitálové výdavky

24 107 014 EUR

Projekty - podnikateľský sektor

z toho

275

podnikatelia

226

poľnohospodárstvo + SHR

obecné podniky

Samosprávy počet projektov

Samosprávy RP

3 588 796 EUR

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Vplyv na príjmy verejnej správy celkom

Tabuľka č. 4/A

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Bežné výdavky (600)

1 388 000

835 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

1 388 000

835 000

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

10 178 591

6 128 658

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

10 178 591

6 128 658

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

11 566 591

6 963 658

Tabuľka č. 4/B

2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy

Vplyvy (v metodike ESA 2010)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Kapitálové príjmy (230)

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Zamestnanosť

2024

2025

2026

2027

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

V súčasnosti nie je možné vyčísliť

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Dlhodobá udržateľnosť

d + 10

d + 20

d + 30

d + 40

Poznámka

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

Poznámka:

Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.

Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona o podpore prioritných okresov

Predkladateľ: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

Návrh zákona o podpore prioritných okresov nie je reguláciou. Nahrádza sa ním zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s upravenou terminológiou a procesmi.

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu1 na podnikateľské prostredie.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len „Kalkulačka nákladov“):

1 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky.

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

B. Iné poplatky

C. Sankcie a pokuty

D. Nepriame finančné náklady

E. Administratívne náklady

Spolu = A+B+C+D+E

Harmonizácia práva EÚ

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

G. Goldplating

VÝPOČET PRAVIDLA 1in 2out:

OUT

H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré sú goldplatngom)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods., čl.,...)

Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./

Goldplating

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet

dotk. subjektov spolu

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kateg. dotk. subjekt. v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

/ Nemení sa

1in

2out celkom

Goldplating celkom

3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Sankcie, D. Nepriame finančné náklady, E. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie

doplňujúce informácie2

Požadované informácie uveďte osobitne ku každému identifikovanému goldplatingu (ku každej hodnotenej regulácii s goldplatingom osobitne).

Uveďte odôvodnenie goldplatingu z hľadiska jeho nespochybniteľnej nevyhnutnosti. Odôvodnenie doložte dôkladným hodnotením prínosov a nákladov. Uveďte zvážené alternatívne riešenia..

Zároveň uveďte konkrétne informácie súvisiace s kategóriou goldplatingu podľa jednotnej metodiky, najmä: na aké subjekty sa nad rámec navrhuje rozšíriť pôsobnosť smernice a z akého dôvodu; aké požiadavky sa navyšujú a na aké subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek smernice; aká menej prísnejšia výnimka alebo úprava vyplývajúca zo smernice nebola využitá a prečo; z akého dôvodu sa navrhujú prísnejšie sankčné režimy; z akého dôvodu sa navrhuje skoršia transpozícia; z akého dôvodu sa ponechávajú v platnosti už existujúce prísnejšie vnútroštátne požiadavky.

Využitie goldplatingu pri transpozícii alebo implementácii legislatívy EÚ je v zásade nežiadúce, keďže takýto postup môže viesť k zníženiu konkurencieschopnosti domácich podnikov v porovnaní s podnikmi z krajín, kde právne predpisy nie sú natoľko prísne. Využitie goldplatingu predkladateľom je preto prípustné iba vo výnimočných prípadoch, riadne odôvodnených a vysvetlených v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie z hľadiska jeho nevyhnutnosti, spoločenského významu, nákladov, prekonzultovaných s dotknutými podnikateľmi a posúdených Komisiou.

2 Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice EÚ a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia EÚ s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice EÚ alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek).

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

Legislatívny zámer zákona o podpore prioritných okresov bol predložený na medzirezortné pripomienkové konanie prostredníctvom portálu Slov-Lex pod od 18. apríla 2024 do 10. mája 2024 (LP/2024/170). Spolu bolo k legislatívnemu zámeru zákona o prioritných okresoch uplatnených 19 pripomienok, z toho 2 zásadné pripomienky, ktoré boli Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky ako predkladateľom akceptované.

Zároveň prebiehali individuálne konzultácie, napríklad so zoskupením SK8, ktoré sa uskutočnili dňa 26. júna 2024, a to prezenčne, v priestoroch Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Zároveň, prebehli aj konzultácie s najviac dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy, a to v termínoch od 29. júla 2024 do 31. júla 2024. Cieľom týchto konzultácií bolo podrobnejšie informovať zainteresovaných predstaviteľov o zámeroch pripravovanej právnej úpravy a implementácie novo pripravovaného ukazovateľa regionálneho rozvoja. Stretnutia mali konštruktívny charakter so zámerom podporiť zavedenie nového, viacdimenzionálne konštruovaného ukazovateľa regionálneho rozvoja, ktorý bude podliehať aktualizácii na základe skúseností z aplikačnej praxe.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Návrhom zákona o podpore prioritných okresov nedochádza k zmene bariér na trhu.

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Návrh zákona o podpore prioritných okresov nezavádza žiadne špeciálne režimy pre MSP.

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Návrh zákona o podpore prioritných okresov nezavádza regulácie cezhraničných investícií.

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Návrh zákona o podpore prioritných okresov si kladie za cieľ zlepšiť situáciu v prioritných okresoch a prostredníctvom plánov rozvoja prioritných okresov poskytovať regionálny

príspevok, ktorého účelom je aj zvyšovať zamestnanosť a zlepšovať ďalšie špecifické ukazovatele, ktoré sú zložkou ukazovateľa regionálneho okresu.

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Návrhom zákona o podpore prioritných okresov sa priamo neovplyvňuje inovácia, veda a výskum. Môže ísť len o vítaný sekundárny efekt.

Ak bol identifikovaný goldplating, prispieva k zníženiu konkurencieschopnosti a produktivity?

Akým spôsobom?

Goldplating nebol identifikovaný.

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

Návrh zákona o podpore prioritných okresov si nekladie primárne tento cieľ. Bol by však vítaným efektom na podnikateľské prostredie v prioritnom okrese.

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

☐ zvyšuje X nemení☐ znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

☐ zvyšuje X nemení☐ znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

b)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

c)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.,

d)iné vplyvy podľa písm. a) až c), ktoré sú goldplatingom.

Identifikujeme vplyv v časti 3.4 a) keďže návrh zákona v § 6 ods. 1 predpokladá podporu prioritného okresu formou poskytovania regionálneho príspevku a ďalších príspevkov, finančných nástrojov. Tie budú poskytované v súlade so schváleným plánom rozvoja prioritného okresu a zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Jednotlivé pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie prioritných okresov nie je možné exaktne kvantifikovať. Predpokladaný vplyv je minimálne na úrovni, ktorá by existovala pri zachovaní poskytovania regionálneho príspevku na plány rozvoja najmenej rozvinutých okresov. Podnikateľským subjektom popri iných subjektoch (obce, mestá, VÚC, OZ a pod.) bude umožnené podľa zamerania a nastavenia jednotlivých vyhlásených výziev v prioritných

okresoch podávať žiadosti o poskytnutie regionálneho príspevku, ktoré budú podliehať formálnej kontrole a odbornému hodnoteniu. Na základe toho budú jednotlivé projekty bodovo ohodnotené a zoradené podľa počtu bodov. Podľa výšky alokovaných zdrojov budú najlepšie projekty zazmluvnené.

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

4.1.1 Pozitívny vplyv

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Domácnosti budú nepriamo pozitívne ovplyvnené tým, že sa podpora prioritným okresom bude sústreďovať na zlepšovanie oblastí negatívne ovplyvňujúcich ukazovateľ regionálneho rozvoja. Identifikované kľúčové oblasti regionálneho rozvoja vstupujúce do výpočtu ukazovateľa regionálneho rozvoja zásadne vplývajú na životnú úroveň obyvateľov v nasledovných oblastiach:

a)sociálno-ekonomická oblasť,

b)demografický stav,

c)prístup k verejnej infraštruktúre a základným službám.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Obyvatelia na území prioritných okresov.

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Nie je možné kvantifikovať.

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Vzhľadom na to, že hodnoty ukazovateľa regionálneho rozvoja sa budú každoročne meniť a upravovať aj v dôsledku udelenia podpory na realizáciu projektov v jednotlivých prioritných okresoch, v súčasnosti nie je možná kvantifikácia priemerného rastu príjmov/pokles výdavkov v skupine.

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Návrh zákona o podpore prioritných okresov umožňuje čerpanie regionálneho príspevku, ktorým je finančný príspevok poskytovaný z rozpočtovej kapitoly Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky v súlade s plánom rozvoja, ktorý okrem iného môže zahŕňať aj aktivity, opatrenia a úlohy cielené na sociálnu ekonomiku a služby pre ľudí (napríklad vytváranie podmienok pre zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb, zlepšenie dostupnosti, dobudovanie, rozšírenie a obnova siete sociálnych služieb a podobne). Finančné prostriedky vyčlenené na jednotlivé výzvy na predkladanie žiadosti o poskytnutie regionálneho príspevku tak umožňujú poskytnúť podporu tiež domácnostiach v riziku chudoby. Vzhľadom na to, že prostredníctvom Návrhu zákona o podpore prioritných okresov bude možné použiť finančné prostriedky na predchádzanie sociálneho vylúčenia a zmierňovanie jeho negatívnych dôsledkov, na podporu rovnosti príležitostí na trhu práce a na podporu znevýhodnených komunít, bude to mať vplyv na regionálny príspevok, a to taký, že tento môže pozitívne ovplyvniť hospodárenie domácnosti v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Domácnosti osôb v riziku chudoby budú pozitívne ovplyvnené

tým, že sa rozšíria možnosti vytvorenia pracovných miest pre osoby v riziku chudoby, čím sa prispeje k zvýšeniu príjmov nízkopríjmových domácností a zlepšeniu ich životnej úrovne.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Nie je možné určiť presný počet obyvateľstva/domácností, u ktorých dôjde k zvýšeniu príjmov alebo k poklesu výdavkov. Uvedený faktor závisí napríklad od počtu vytvorených pracovných miest či zjednodušenému prístupu k podporovaným službám.

4.1.2 Negatívny vplyv

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Analýza vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Vplyvy na rodinné prostredie, vzájomnú súdržnosť členov rodiny, výchovu detí, práva rodičov voči deťom, základné zásady zákona o rodine, uzavieranie manželstva a na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín

8.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodinné prostredie a špecifikujte pozitívne/negatívne vplyvy na rodinné prostredie.

8.1.1 Spôsobí predložený návrh zmenu rodinného prostredia? Ak áno, v akom rozsahu? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Predložený návrh zákona môže mať pozitívny sekundárny vplyv na domácnosti osôb nachádzajúcich sa v pásme chudoby, ktoré môžu byť pozitívne ovplyvnené tým, že sa pre nich rozšíria možnosti vytvorenia pracovných miest, čím sa prispeje k zvýšeniu príjmov nízkopríjmových domácností a k zlepšeniu ich životnej úrovne. Vyšší príjem rodín znamená vyššie materiálne zabezpečenie rodiny a umožňuje využiť finančné prostriedky na pokrytie iných spoločných, prípadne voľnočasových aktivít s deťmi, čo upevňuje stabilitu rodiny a výchovu vlastných detí a znižovanie konfliktov v rodinách, ktorých zdroj spočíva v nepriaznivej finančnej situácii a/alebo v potrebe viesť súbežne iný pracovný pomer. Kvantifikácia predloženého návrhu zákona nie je možná, lebo nie je známa konkrétna štruktúra podaných žiadostí ani samotné zameranie jednotlivých výziev, na ktorom však budú participovať priamo jednotlivé riadiace výbory prioritných okresov podľa plánov rozvoja prioritných okresov.

8.1.2 Môže dôjsť predloženým návrhom k narušeniu zdravého rodinného prostredia?

Predložený návrh zákona nemá vplyv na narušenie zdravého rodinného prostredia.

8.1.3 Má predložený návrh vplyv na demografický rast? Ak áno, aký je vplyv vzhľadom k úrovni záchovnej hodnoty populácie?

Predložený návrh zákona má skôr neutrálny, prípadne stabilizačný vplyv na demografickú štruktúru regiónu (okresu) tým, že zastabilizuje prípadne zlepší situáciu v konkrétnych najproblematickejších oblastiach prostredníctvom regionálneho príspevku. Aktuálne vo veľkej časti SR (konkrétnych regiónov, okresov) vedie vysťahovalectvo k úniku mozgov, čo prispieva k rozpadu rodín, k poklesu populácie v dotknutom okrese, zhoršuje starnutie spoločnosti, ovplyvňuje mieru pôrodnosti a zhoršuje vzdelanostnú štruktúru prostredia. Predpokladané pozitívne ekonomické vyhliadky obyvateľov prioritných okresov môžu predstavovať pozitívny vplyv pre stabilizáciu obyvateľstva v regióne (okrese), plánovanie svojej budúcnosti a plánovanie rodiny v dotknutom regióne (okrese), čím dochádza k podpore vzniku rodín zo strany štátu.

8.1.4 Má predložený návrh vplyv na odstraňovanie prekážok, ktoré bránia pracujúcim rodičom dosiahnuť želaný počet detí?

Rozšírený pocit neistoty a nestability spolu s nedostatočnou podporou a službami pre rodiny je hlavnou prekážkou pre (mladých) ľudí, aby mali taký počet detí, aký chcú, alebo aby deti vôbec mali. Práve ekonomické dôvody predstavujú najčastejší dôvod, prečo rodičia, partneri, snúbenci odkladajú tehotenstvo ženy. Možnosť byť úspešný na trhu práce s vyšším príjmom predstavuje zmenšenie prekážok pri dosiahnutí želaného počtu detí.

8.1.5 Má predložený návrh vplyv na množstvo času alebo príležitostí pre rodičov alebo pre deti na realizáciu rodinného života?

Predložený návrh zákona môže napomôcť zlepšiť pracovné príležitosti rodičov a tým sekundárne skvalitniť realizáciu rodinného života formou rozšírenia finančných možností na realizáciu voľnočasových aktivít rodiny.

8.1.6 Má predložený návrh vplyv na prenikanie látkových alebo nelátkových závislostí do rodín?

Predložený návrh zákona nemá žiadny vplyv na uvedenú oblasť.

8.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na vzájomnú súdržnosť členov rodiny.

8.2.1 Má preložený návrh vplyv na vzájomnú súdržnosť členov rodiny? Ak áno, aký? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Predložený návrh zákona môže mať len sekundárny vplyv na súdržnosť členov rodiny tým, že podporou konkrétnych projektov môže zastabilizovať ekonomickú situáciu rodín v regióne (okrese) a umožniť im tak tráviť spoločne voľný čas v spoločnej domácnosti bez nutnosti deliť rodinu v dôsledku pracovnej migrácie do ekonomicky silnejších regiónov (okresov). Konkrétna kvantifikácia nie je možná, lebo nie je známa konkrétna štruktúra podaných žiadostí ani samotné zameranie jednotlivých výziev, na ktorom budú participovať jednotlivé riadiace výbory prioritných okresov podľa plánov rozvoja prioritných okresov.

8.2.2 Má predložený návrh vplyv na posilňovanie väzieb medzi členmi rodiny?

Predložený návrh zákona môže mať sekundárny vplyv na posilňovanie väzieb medzi členmi rodiny v prípade, že sa podarí stabilizovať a zlepšiť ekonomickú úroveň regiónu (okresu) formou cielene zameraných výziev.

8.2.3 Má predložený návrh vplyv na obnovovanie alebo záchranu rodín?

Predložený návrh zákona nemá vplyv na obnovovanie alebo záchranu rodín.

8.2.4 Má predložený návrh vplyv na vznik či pretrvávanie konfliktov medzi členmi rodiny?

Predložený návrh zákona nemá žiadny vplyv na uvedenú oblasť.

8.2.5 Má predložený návrh vplyv na rozpad rodín?

Predložený návrh zákona nemá žiadny vplyv na rozpad rodín.

8.2.6 Má predložený návrh vplyv na poskytovanie pomoci pri odkázanosti niektorého z členov rodiny na pomoc?

Predložený návrh zákona nemá žiadny vplyv na uvedenú oblasť.

8.3 Identifikujte a popíšte vplyvy na výchovu detí.

8.3.1 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí? Ak áno, aký?

8.3.2 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí v rodinách?

8.3.3 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí k manželstvu a rodičovstvu?

8.4 Identifikujte a popíšte vplyvy na práva rodičov voči deťom.

8.4.1 Má predložený návrh vplyv na práva alebo zodpovednosť rodičov voči deťom? Ak áno, aký?

8.5 Identifikujte a popíšte vplyvy na základné zásady zákona o rodine.

8.5.1 Má predložený návrh vplyv na chránené záujmy obsiahnuté v základných zásadách zákona o rodine? Ak áno, aký?

8.6 Identifikujte a popíšte vplyvy na uzavieranie manželstva.

8.6.1 Má predložený návrh vplyv na uzavieranie manželstva? Ak áno, aký?

8.6.2 Má predložený návrh vplyv na preferovaný čas vstupu do manželstva?

8.6.3 Má predložený návrh vplyv na informovanosť ohľadom povahy manželstva a záväzkov medzi manželmi a založenia rodiny?

8.6.4 Má predložený návrh vplyv na predchádzanie rozpadom manželstiev?

8.7 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín.

8.7.1 Má predložený návrh vplyv na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín? Ak áno, špecifikujte tento vplyv s prihliadnutím na počet detí v rodine, ich špeciálne potreby vzhľadom k veku, zdravotnému stavu a prípadne iným okolnostiam. Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Predložený návrh zákona môže mať pozitívny vplyv na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín, ktorých výskyt je najmä v regiónoch (okresoch) so slabším ekonomickým potenciálom tým, že podporou konkrétnych projektov sa môže zastabilizovať ekonomická situácia takýchto rodín a zvýši sa ich disponibilný príjem, ktorým si následne budú môcť saturovať svoje potreby. Konkrétna kvantifikácia nie je možná, lebo nie je známa konkrétna štruktúra podaných žiadostí ani samotné zameranie jednotlivých výziev, na ktorom budú participovať jednotlivé riadiace výbory prioritných okresov podľa plánov rozvoja prioritných okresov.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o podpore prioritných okresov

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-čl. 4 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016),

-čl. 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016),

-čl. 174 až 178 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016),

-čl. 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016),

-čl. 3 Zmluvy o Európskej únií (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016),

-Protokol č. 28 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti k Zmluve o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016),

b)v sekundárnom práve

-Nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2831 z 13. decembra 2023 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L, 2023/2831, 15.12.2023) v platnom znení ; gestor Protimonopolný úrad Slovenskej republiky,

-Nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2832 z 13. decembra 2023 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v prospech podnikov poskytujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu (Ú. v. EÚ L, 2023/2832, 15.12.2023); gestor Protimonopolný úrad Slovenskej republiky,

-Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 109 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014) v platnom znení; gestor Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,

-Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014); gestor Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky,

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení; gestor Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja

a informatizácie Slovenskej republiky,

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021) v platnom znení; gestor Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky,

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa ustanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021) v platnom znení; gestor Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

- návrh zákona nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

Bezpredmetné. Nové smernice sa nepreberajú, nové nariadenia alebo rozhodnutia sa neimplementujú.

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Nebolo začaté konanie.

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

Bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

Dôvodová správa

B.Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Navrhovaná úprava všeobecne popisuje predmet úpravy legislatívneho znenia zákona.

K § 2

Navrhované ustanovenie vymedzuje základné pojmy, ktoré sú súčasťou legislatívneho znenia zákona.

Písmeno a) definuje prioritný okres na základe ukazovateľa regionálneho rozvoja, pričom výsledný počet prioritných okresov bude určovať vyhláška. Počet prioritných okresov má reflektovať všeobecnú vôľu podporiť väčší počet okresov ako umožňuje súčasne platná legislatíva, ale na druhej strane nevyhnutnosť rešpektovať limity verejných financií a možnosť pomôcť reálnymi projektami jednotlivým prioritným okresom.

Písmeno b) charakterizuje zoznam vybraných okresov, okrem okresov krajských miest, ktoré sú zoradené zostupne na základe ukazovateľa regionálneho rozvoja. Okresy krajských miest sú vylúčené z dôvodu kumulácie zdrojov z iných finančných nástrojov špecifických pre ich územie, ako napríklad územia udržateľného mestského rozvoja v rámci politiky súdržnosti Európskej únie.

V písmene c) je definovaný ukazovateľ regionálneho rozvoja prostredníctvom ktorého bude možné sledovať indikátory vo viacerých oblastiach, ktoré vo výsledku umožnia definovať prioritné okresy. V takto definovaných prioritných okresoch bude možné uskutočňovať kvalifikovanejšie rozhodnutia pri tvorbe verejných politík a priorizáciu podpory regiónov na okresnej úrovni. Kombinovanie a analýza indikátorov na základe dát, tak ako je stanovené vo vykonávacom predpise k návrhu zákona, vo viacerých oblastiach ako sociálno-ekonomická úroveň, demografický stav a prístup k verejnej infraštruktúre, umožní zachytiť silné a slabé stránky jednotlivých regiónov, a následne hodnotiť celkové postavenie regiónu oproti ostatným regiónom na základe jedného kompozitného ukazovateľa – ukazovateľa regionálneho rozvoja. Sledovaním indikátorov vo viacerých oblastiach vyjadrených v ukazovateli regionálneho rozvoja sa umožní definovať prioritné okresy, v ktorých bude možné uskutočňovať kvalifikovanejšie rozhodnutia pri tvorbe verejných politík a priorizáciu podpory regiónov na úrovni okresov.

Písmeno d) charakterizuje plán rozvoja prioritného okresu, na základe čoho je vypracovaný a čo je jeho cieľom. Ďalšie podrobnosti sú definované v samostatných ustanoveniach. Nový plán rozvoja prioritného okresu sa vypracováva iba pre prioritný okres, ktorý nemá aktuálne platný plán rozvoja prioritného okresu.

Písmeno e) popisuje riadiaci výbor prioritného okresu, jeho postavenie, ako aj územné vymedzenie.

Písmeno f) charakterizuje regionálny príspevok a jeho finančné krytie.

K § 3 ods. 1

V písmene a) sa upravuje pôsobnosť ministerstva investícií vo vedení zoznamu prioritných okresov a zoznamu vybraných okresov určených na základe miery ukazovateľa regionálneho rozvoja.

Písmeno b) ustanovuje ministerstvu investícií prijímať opatrenia podporujúce štrukturálne opatrenia predstavujúce zásahy zamerané na riešenie výziev, ktoré brzdia rozvoj daného územia. Tieto opatrenia majú za cieľ posilniť rozvoj základných štruktúr v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti tak, aby sa podporila a zvýšila konkurencieschopnosť okresov. Ministerstvo investícií, na základe dátových podkladov, bude navrhovať a prijímať štrukturálne opatrenia nastavením špecifických aktivít budúceho plánu rozvoja prioritného okresu, tak aby v čo najväčšej miere viedli k zlepšeniu ukazovateľa regionálneho rozvoja pre konkrétny prioritný okres.

Písmená c) až j) definujú jednotlivé povinnosti ministerstva investícií v súvislosti s plánom rozvoja prioritného okresu, výzvy na predkladanie žiadosti o poskytnutie regionálneho príspevku (ďalej len „výzva“), prijímaním žiadosti o poskytnutie regionálneho príspevku (ďalej len „žiadosť“) a formálnou kontrolou žiadosti, zverejňovaním dokumentov viazaných na prioritné okresy a finančnou kontrolou regionálneho príspevku.

K § 3 ods. 2

Stanovuje povinnosť ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy v rámci svojej pôsobnosti poskytovať podporu prioritným okresom a spolupracovať s ministerstvom investícií. Uvedené ustanovenie má za cieľ zabezpečiť napríklad zvýhodnenie prioritných okresov v dotačných schémach ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

K § 3 ods. 3

Návrh zákona upravuje aj pôsobnosť okresného úradu v sídle prioritného okresu, ktorý bude organizačne pripravovať návrh plánu rozvoja, plniť úlohy súvisiace s plnením plánu rozvoja prioritného okresu ako napríklad konzultačný a poradenský servis pre potenciálnych žiadateľov, viesť agendu súvisiacu s plnením plánu rozvoja ako napríklad zverejňovať plány rozvoja na webovom sídle okresného úradu, prípadne zverejňovať hodnotiace správy. Zároveň do pôsobnosti okresného úradu spadá aj zverejňovanie výziev na podanie žiadosti, či plnenie úlohy sekretariátu riadiaceho výboru prioritného okresu, ktorá zabezpečuje materiálno-technický chod riadiaceho výboru prioritného okresu.

K § 4 ods. 1

Určuje postavenie a vzťah plánu rozvoja prioritného okresu k ďalším strategickým a rozvojovým dokumentom.

K § 4 ods. 2

Ustanovuje samotný obsah plánu rozvoja prioritného okresu, ktorý má byť previazaný na konkrétne ciele zamerané na komplexný rozvoj okresu a postupné zlepšovanie jeho postavenia vzhľadom k ukazovateľu regionálneho rozvoja.

K § 4 ods. 3

Identifikuje územný dosah jednotlivých aktivít a opatrení plánu rozvoja prioritného okresu.

K § 4 ods. 4 a 5

Ustanovuje termín, dokedy má byť návrh plánu rozvoja prioritného okresu prerokovaný riadiacim výborom a následne schválený ministerstvom investícií. Plán rozvoja prioritného okresu sa týmto stáva záväzným dokumentom pre proces poskytovania regionálneho príspevku.

K § 5 ods. 1

Definuje pôsobnosť riadiaceho výboru prioritného okresu cielenú na plán rozvoja prioritného okresu, prípravu výziev a hodnotenie žiadostí v kontexte plánu rozvoja prioritného okresu a jeho každoročné hodnotenie.

K § 5 ods. 2

Ustanovuje spôsob vymenúvania a odvolávania členov riadiaceho výboru prioritného okresu.

K § 5 ods. 3

Určuje štatút riadiaceho výboru prioritného okresu a rokovací poriadok riadiaceho výboru prioritného okresu, ktoré sú základnými organizačnými a riadiacimi dokumentmi riadiacich výborov jednotlivých prioritných okresov.

K § 5 ods. 4

Ustanovuje z ktorých oblastí sú nominovaní jednotliví členovia riadiaceho výboru prioritného okresu.

K § 5 ods. 5

Špecifikuje termín pôsobnosti riadiaceho výboru prioritného okresu zavedením funkčného obdobia predĺženého o 6 mesiacov po ukončení plánu rozvoja prioritného okresu za účelom zabezpečenia činnosti riadiaceho výboru prioritného okresu podľa § 3 ods. 1 písm. h).

K § 6 ods. 1 a 2

Ustanovujú sa základné podmienky podpory prioritnému okresu. Zároveň sa vymedzujú formy podpory prioritnému okresu prostredníctvom regionálneho príspevku alebo formou príspevkov, finančných nástrojov alebo iných prostriedkov.

K § 7 ods. 1

Ustanovuje podmienku poskytnutia regionálneho príspevku žiadateľovi o regionálny príspevok na základe písomnej žiadosti, ktorá je súčasťou zverejnenej výzvy na webovom sídle ministerstva investícií a okresného úradu. Zároveň sa ustanovuje oprávnený žiadateľ o regionálny príspevok, ktorý musí spĺňať podmienky podľa § 8a ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedené je základnou podmienkou pre všetky formy poskytnutia finančných prostriedkov z verejných zdrojov.

K § 7 ods. 2

Definuje oprávnené formy žiadateľa o regionálny príspevok vo všeobecnej rovine a súbežne približuje skutočnosť, že konkrétne druhy oprávnených žiadateľov budú bližšie definované vo výzvach.

K § 7 ods. 3

Obsahuje základné požiadavky nevyhnutné pre poskytnutie regionálneho príspevku konkrétnemu žiadateľovi.

K § 7 ods. 4

Ustanovuje minimálne náležitosti, ktoré musí obsahovať každá žiadosť.

K § 7 ods. 5

Odsek ustanovuje právomoc ministerstva investícií, ak žiadosť neobsahuje všetky predpísané formálne náležitosti, požiadať o doplnenie danej žiadosti. Pod formálnymi náležitosťami sa rozumie kontrola súladu žiadosti s vyhlásenou výzvu a plánom rozvoja prioritného okresu a úplnosti žiadosti, ktorá zahŕňa najmä overenie správnosti a úplnosti vyplnenia všetkých častí žiadosti, predloženie požadovaných príloh, overenie pravosti a platnosti podpisov žiadateľa alebo štatutárneho orgánu, ako aj splnenie ďalších administratívnych požiadaviek nevyhnutných na jej riadne posúdenie.

K § 7 ods. 6

Pri poskytovaní regionálneho príspevku sa uplatňujú princípy transparentnosti, hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti a zákazu konfliktu záujmov. Uplatnenie uvedených princípov je zabezpečené prostredníctvom vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu a metodického usmernenia poskytovania, monitorovania a hodnotenia regionálneho príspevku.

K § 7 ods. 7

Precizuje sa postup pri poskytnutí regionálneho príspevku na výstavbu, zmenu stavby alebo stavebné úpravy. Taktiež sa uvádzajú konkrétnejšie pravidlá pre poskytnutie regionálneho príspevku žiadateľovi, ktorý nie je vlastníkom stavby alebo pozemku.

K § 7 ods. 8

Určuje, že minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky rozhoduje o výške poskytnutého regionálneho príspevku. Rozhodnutie ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky je na základe vyjadrenia riadiaceho výboru príslušného prioritného okresu.

K § 7 ods. 9

Ministerstvo investícií v nadväznosti na schválený zákon a vykonávací predpis vydá a zverejní metodické usmernenie poskytovania, monitorovania a hodnotenia regionálneho príspevku. Ministerstvo investícií má právomoc v prípade vzniku nových skutočností metodické usmernenie aktualizovať.

K § 7 ods. 10

Ustanovuje sa podmienka, že regionálny príspevok môže byť poskytnutý na základe zmluvy medzi ministerstvom investícií a žiadateľom. Ak je regionálny príspevok štátnou pomocou alebo minimálnou pomocou, poskytovateľom pomoci je ministerstvo investícií, nakoľko je regionálny príspevok poskytovaný z rozpočtovej kapitoly ministerstva investícií.

K § 8 ods. 1

Ustanovuje povinnosť ministerstvu investícií zverejniť na svojom webovom sídle vzor zmluvy o poskytnutí regionálneho príspevku.

K § 8 ods. 2

V zmluve o poskytnutí regionálneho príspevku sa v rámci identifikačných údajov uvádza napríklad: názov prijímateľa (obchodné meno), jeho právna forma, sídlo, identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo organizácie, pri právnickej osobe meno a priezvisko štatutárneho orgánu alebo mená a priezviská členov štatutárneho orgánu, bankové spojenie a IBAN. Predmetom zmluvy o poskytnutí regionálneho príspevku je úprava zmluvných podmienok, práv a povinností zmluvných strán (ministerstvo investícií ako poskytovateľa a prijímateľa regionálneho príspevku) a účelom zmluvy o poskytnutí regionálneho príspevku je realizácia podporeného projektu vo výške poskytnutého regionálneho príspevku. Účel podporeného projektu je posudzovaný na základe dosiahnutia merateľných ukazovateľov, ktoré prispejú k realizácií cieľov príslušného plánu rozvoja prioritného okresu.

K § 8 ods. 3

Na poskytnutie regionálneho príspevku podľa tohto zákona sa nevzťahuje správny poriadok nakoľko na poskytnutie regionálneho príspevku nie je právny nárok.

K § 9

Ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo investícií o počte prioritných okresov, spôsobe výpočtu čiastkových ukazovateľov, ukazovateľa regionálneho rozvoja, frekvencii aktualizácie ukazovateľa regionálneho rozvoja a rozsahu údajov zverejňovaných ministerstvom investícií.

K § 10 ods. 1

Definuje prechodné ustanovenie, ktoré umožní považovať najmenej rozvinuté okresy do 31. decembra 2025 za prioritné okresy.

K § 10 ods. 2

Definuje prechodné ustanovenie, ktoré umožní považovať súčasné plány rozvoja najmenej rozvinutého okresu za plány rozvoja prioritného okresu, najneskôr do 31. decembra 2025, nakoľko do tohto termínu budú priebežne spracované plány rozvoja pre prioritné okresy platné od roku 2026.

K § 10 ods. 3

Definuje prechodné ustanovenie, ktoré umožní považovať súčasné riadiaci výbor najmenej rozvinutého okresu za riadiaci výbor prioritného okresu, nakoľko riadiaci výbor podľa § 5 ods. 1 písm. d) návrhu zákona v roku 2025, t. j. do 30. júna 2025 monitoruje a hodnotí plnenie výziev a plánu rozvoja prioritného okresu prostredníctvom hodnotiacej správy za rok 2024 a nastáva tu riziko nesplnenia si zákonnej povinnosti riadiacim výborom prioritného okresu z dôvodu krátkeho časového obdobia od účinnosti navrhovaného zákona do prerokovania hodnotiacej správy riadiacim výborom prioritného okresu. Zároveň, členovia riadiaceho výboru prioritného okresu sú v navrhovanom zákone totožní s členmi riadiaceho výboru najmenej rozvinutého okresu podľa zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 10 ods. 4

Cieľom uvedeného prechodného ustanovenia je spresnenie počtu prioritných okresov na rok 2025, vzhľadom k tomu, že podľa odseku 1 sa za prioritné okresy považujú všetky najmenej rozvinuté okresy určené podľa zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorých počet je menší, ako počet prioritných okresov podľa novej právnej úpravy. Zámerom navrhovateľa zákona je na rok 2025 ponechať počet okresov, ktorým sa poskytuje podpora na rovnaký počet, ako v roku 2024 a preto sa na okresy v roku 2025 ukazovateľ regionálneho rozvoja ešte neuplatní.

K § 10 ods. 5

Definuje prechodné ustanovenie podľa ktorého sa výzva vyhlásená do 30. apríla 2025 bude spravovať zákonom č 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. apríla 2025, vrátane procesov spojených s vyhlásenou výzvou.

K § 10 ods. 6

Pojem „najmenej rozvinutý okres“ sa používa v zákone č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou v znení neskorších predpisov, zákone č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov, zákone č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov, zákone č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákone č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákone č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách.