2024/05  
KVANTIFIKÁCIA VPLYVU OPATRENÍ  
Návrh poslancov NR SR na zmenu zákona č. 595/2003 Z.z.  
o dani z príjmov  
(Predĺženie možnosti odpisu daňovej straty pre firmy z 5 na 15 rokov)  
parlamentná tlač 170  
11. 3. 2024  
Kvantifikácia vplyvu opatrení 05/2024  
Základné informácie o kvantifikáciách RRZ  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vznikla v roku 2012 ako nezávislý orgán monitorovania a  
hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky. Jej úlohou je poskytovať verejnosti odborné,  
komplexné a politicky neovplyvnené informácie o vývoji verejných financií. Rada pre rozpočtovú  
zodpovednosť na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti vypracováva a zverejňuje  
stanoviská k legislatívnym návrhom predkladaným na rokovanie národnej rady buď z vlastnej iniciatívy  
alebo na podnet poslaneckého klubu. Stanoviská k legislatívnym návrhom by mali hľadať odpovede na  
základné otázky. Po prvé, ktoré ekonomické subjekty (domácnosti, podnikatelia) sú najviac ovplyvnené  
navrhovanou legislatívou a v akej miere? Druhou otázkou je, ako ovplyvnia legislatívne zmeny  
makroekonomický vývoj v krátkodobom ale aj dlhodobom horizonte? Poznať odpovede na prvé dve  
otázky je nevyhnutným predpokladom na to, aby sa dali kvantifikovať rozpočtové vplyvy legislatívy, čo  
je ťažiskom stanovísk RRZ. Ide teda najmä o to, ako ovplyvnia opatrenia ukazovatele verejných financií  
na strednodobom horizonte a čo prinesú z pohľadu dlhodobej udržateľnosti. Súčasťou kvantifikácie je  
aj transparentné uvedenie predpokladov a metód, ktoré boli použité pre vyčíslenie vplyvov. Okrem  
samotnej kvantifikácie môže materiál poukázať na relevantné a odborné informácie, ktoré by mali  
prispieť ku skvalitneniu verejnej diskusie, a tým poskytnúť dostatok argumentov na prijatie alebo  
neprijatie navrhovaného opatrenia.  
© Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť  
Táto správa prezentuje oficiálne stanoviská Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v súlade s jej  
mandátom stanoveným v zákone č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti.  
Copyright ©  
Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť rešpektuje všetky práva tretích strán, najmä práva  
chránené autorským právom (informácie alebo údaje, štylistika a znenie textov do tej miery, ak majú  
individuálny charakter). Publikácie Kancelárie RRZ s odkazom na autorské práva (©Kancelária Rady pre  
rozpočtovú zodpovednosť, Kancelária RRZ, Secretariat of the Council for Budget  
Responsibility/Secretariat of the CBR, Slovakia alebo podobne) smú byť použité (reprodukované  
a pod.) len za podmienky, že bude správne uvedený zdroj. Všeobecné informácie a údaje publikované  
bez odkazu na autorské práva smú byť publikované bez uvedenia zdroja. Pokiaľ sú informácie a údaje  
jednoznačne získané zo zdrojov tretích strán, používateľ takýchto informácií a údajov je povinný  
rešpektovať existujúce práva, prípadne je povinný si získať povolenie na použitie samostatne.  
Pripomienky alebo komentáre k materiálu sú vítané na e-mailovej adrese sekretariat@rrz.sk.  
2
Kvantifikácia vplyvu opatrení 05/2024  
1. Zhrnutie  
Poslanecký klub hnutia Progresívne Slovensko v zastúpení predsedu poslaneckého klubu Martina  
Dubéciho požiadal listom zo dňa 17. januára 2024 Radu pre rozpočtovú zodpovednosť o vypracovanie  
stanoviska k návrhu poslancov NR SR na zmenu zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, ktorý bol  
doručený do NR SR a evidovaný ako parlamentná tlač číslo 170. Predmetom návrhu zákona je  
predĺženie možnosti odpočítať daňovú stratu počas najviac piatich bezprostredne po sebe  
nasledujúcich zdaňovacích období na najviac 15 po sebe nasledujúcich zdaňovacích období.  
Opatrenie v navrhovanej forme nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy pred rokom 2031, za  
predpokladu, že firmy využívajú možnosť odpočítavať daňovú stratu v najvyššej možnej miere. Z toho  
dôvodu kvantifikácia RRZ pozostáva z vyčíslenia jeho statických vplyvov na dlhodobom horizonte,  
konkrétne prvotný dopad v roku 2031 a následne dlhodobý vplyv počnúc rokom 2040. Kvantifikácia  
neobsahuje behaviorálne vplyvy, konkrétne odhad vplyvu navrhovanej legislatívy na ochotu  
resp. motiváciu firiem premietnuť úsporu na daňovej povinnosti do vyššej investičnej aktivity resp. PZI.  
Zavedenie navrhovaného opatrenia by podľa kvantifikácie RRZ malo v roku 2031 negatívny vplyv na  
saldo verejnej správy vo výške 0,02 % HDP. Následne by tento dopad narastal a v dlhodobom horizonte  
po roku 2040 by predstavoval úroveň 0,11 % HDP, čo v roku 2040 zodpovedá 268 mil. eur, resp.  
190 mil. eur v dnešných cenách. Uvedené vplyvy predstavujú horný odhad dopadov navrhovaného  
opatrenia, vzhľadom na použitý predpoklad o odpočítavania daňových strát v maximálnej možnej  
výške.  
Navrhované zmeny by ovplyvnili verejné financie cez pokles výnosu dane z príjmov právnických osôb.  
Dôsledkom bude naopak nárast príjmov právnických subjektov.  
V členení podľa subjektov verejnej správy by navrhované zmeny znížili príjmy štátneho rozpočtu.  
Ostatné subjekty verejnej správy nebudú týmto návrhom dotknuté.  
4
 
Kvantifikácia vplyvu opatrení 05/2024  
2. Zadávateľ  
2.1  
Poslanecký klub hnutia Progresívne Slovensko v zastúpení predsedu poslaneckého klubu  
Martina Dubéciho požiadal listom zo dňa 17. januára 2024 Radu pre rozpočtovú zodpovednosť  
o vypracovanie kvantifikácie vplyvu návrhu zákona, doručeného do NR SR s číslom  
parlamentnej tlače 170. Predmetom tohto návrhu je predĺženie možnosti odpočítať daňovú  
stratu počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období na  
najviac 15 po sebe nasledujúcich zdaňovacích období.  
2.2  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť túto žiadosť akceptovala a pripravila kvantifikáciu  
statických vplyvov v súlade s čl. 4 ods. 1 písm. c) ústavného zákona č. 493/2011 Z.z.  
o rozpočtovej zodpovednosti. Táto je zverejnená aj na internetovej stránke RRZ.  
3. Popis opatrenia  
3.1  
Podľa predkladateľov je cieľom návrhu zákona podporiť investície a inovácie v Slovenskej  
republike podporou udržania finančnej stability.  
3.2  
Návrh zákona predlžuje obdobie, počas ktorého je možné odpočítať daňovú stratu, z 5 na 15  
bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Podľa dôvodovej správy je cieľom  
návrhu zákona vytvoriť v Slovenskej republike stimulujúce podnikateľské prostredie, ktoré  
pomôže zabezpečiť naštartovanie ekonomického rastu.  
3.3  
Navrhuje sa, aby sa zmena prvýkrát uplatnila v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr  
1. januára 2025, tzn. v daňovom priznaní podanom v roku 2026.  
4. Predpoklady kvantifikácie vplyvu opatrenia  
4.1  
Predĺženie doby uplatnenia odčítania daňovej straty sa bude týkať daňových strát vykázaných  
prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce po 1. januári 2025. Zároveň sú zachované ostatné  
parametre stanovujúce maximálnu výšku straty, ktorá môže byť odčítaná v jednom  
zdaňovacom období.  
4.2  
Kvantifikácia RRZ vychádza z predpokladu, že firmy využívajú možnosť odpočítavať daňovú  
stratu v najvyššej možnej miere v každom zdaňovacom období. Z tohto predpokladu vyplýva,  
že v období rokov 2025 až 2030 budú firmy odčítavať daňovú stratu v rovnakej miere pri  
súčasnom nastavení legislatívy ako aj pri schválení posudzovaného návrhu. Dôsledkom je, že  
opatrenie nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy pred rokom 2031. Na rozdiel od  
kvantifikácie iných opatrení pripravovaných RRZ, táto kvantifikácia pozostáva z vyčíslenia  
vplyvov navrhovaného opatrenia na verejné financie v dlhodobom horizonte, konkrétne  
prvotný dopad v roku 2031 a následne dlhodobý vplyv počnúc rokom 2040.  
4.3  
Kvantifikácia RRZ pozostáva z vyčíslenia statických vplyvov, čím sa rozumie vplyv opatrenia  
hneď po jeho zavedení, pri ktorom sa neuvažuje reakcia ekonomických subjektov na zmenu  
v systéme, napríklad vyššia pracovná či podnikateľská aktivita.  
5
 
 
 
Kvantifikácia vplyvu opatrení 05/2024  
4.4  
4.5  
Pre kvantifikáciu vplyvov pri umorovaní strát boli použité dáta z individuálnych daňových  
priznaní za roky 2016 až 2021 spracovaných z údajov Finančnej správy SR (FS SR). Kompletné  
údaje za rok 2022 ešte nie sú k dispozícií, keďže daňové priznania boli podávané do konca roku  
2023 a RRZ zatiaľ nedisponuje podkladovými údajmi na spracovanie. Priemerné ukazovatele  
použité v rámci kvantifikácie boli vypočítané pre roky 2018, 2019 a 2021, keďže pred rokom  
2017 bol v platnosti odlišný systém umorovania a rok 2020 bol výrazne ovplyvnený  
ekonomickou krízou vyvolanou pandémiou.  
Makroekonomické predpoklady použité v rámci kvantifikácie vychádzajú na strednodobom  
horizonte (do roku 2027) z makroekonomickej prognózy RRZ zverejnenej v decembri 2023.  
V dlhodobom horizonte (od roku 2028) sú použité predpoklady základného scenára  
z mimoriadnej správy o dlhodobej udržateľnosti zverejnenej v decembri 2023.  
4.6  
4.7  
Daňovou bázou pre výnos dane z príjmov právnických osôb je úroveň hrubého domáceho  
produktu (HDP) bez kompenzácií v bežných cenách.  
V prvom kroku kvantifikácie RRZ prognózovala celkovú úroveň daňových strát firiem, ktoré  
budú vykázané počnúc rokom 2025. Ide o straty, pri ktorých sa doba možnosti odčítania  
v prípade platnosti opatrenia predĺži z 5 na 15 rokov. Úroveň strát v každom roku horizontu  
prognózy bola odhadnutá ako priemerný podiel strát voči očakávanej úrovni daňovej bázy.  
Daňové straty firiem v rokoch 2018 až 2021 dosahovali každoročne úrovne približne  
2,5 mld. eur, čo v priemere predstavovalo 4,5 % úrovne HDP bez kompenzácií. Na základe  
tohto podielu je celková úroveň daňovej straty v roku 2025 odhadnutá vo výške 3,5 mld. eur  
(2,6 % HDP), pričom v ďalších rokoch ďalej rastie a v roku 2035 dosahuje úroveň 5,3 mld. eur.  
4.8  
V druhom kroku kvantifikácie RRZ odhadla, aký podiel strát ostane neodpočítaný po 5-ročnom  
horizonte. Daňové priznania obsahujú informáciu (i) o celkovej výške vykázanej daňovej straty,  
ďalej (ii) o časti straty odpočítanej v príslušnom období a napokon (iii) o časti zostávajúcej na  
potenciálny odpočet v nasledujúcich obdobiach. Výšku neodčítaných a nepresunutých strát  
odhadneme ako rozdiel medzi hodnotou (i) a súčtom hodnôt (ii) a (iii). Priemerný podiel týchto  
„prepadnutých“ strát na celkových stratách predstavuje 49 %, pričom v jednotlivých rokoch  
pozorovaného horizontu sa ich podiel pohybuje od 46 % do 55 %.  
Graf 1: Daňová strata vykázaná firmami na  
Graf 2: Miera odčítania strát, resp. ich  
neuplatnenia v rokoch 2016 až 2021  
Slovensku v rokoch 2016 až 2021  
0
0%  
8000  
6000  
4000  
2000  
80%  
60%  
40%  
20%  
0%  
-1000  
-2%  
-4%  
-6%  
-2000  
0
-3000  
mil. eur  
mil. eur  
Strata odčítaná v príslušnom období (ľavá os)  
Neodčítaná a nepresunutá strata (ľavá os)  
Podiel odčítanej straty na celkovej (pravá os)  
Podiel prepadnutej straty na celkovej (pravá os)  
Celková daňová strata (ľavá os)  
Daňová strata v % HDP (pravá os)  
Daňová strata v % HDP bez kompenzácií (pravá os)  
Daňová strata v % HDP bez kompenzácií (priemer, pravá os)  
Zdroj: FS SR, prepočty RRZ  
Zdroj: FS SR, prepočty RRZ  
6
Kvantifikácia vplyvu opatrení 05/2024  
4.9  
Odhadnutý priemerný podiel neodčítaných a nepresunutých strát bol uplatnený na  
prognózované straty pre roky 2025 a neskoršie. Takýmto spôsobom bol získaný odhad zostatku  
strát po 5-ročnom horizonte, t.j. pre rok 2025 na konci roku 2030, pre rok 2026 na konci roku  
2031, atď. Z celkových strát odhadovaných pre rok 2025 vo výške 3,5 mld. eur by tak mal byť  
na začiatku roku 2031 k dispozícii na ďalšie potenciálne odčítanie 1,7 mld. eur.  
4.10 V treťom kroku kvantifikácie RRZ odhadla mieru odčítania týchto zostatkových strát pre každý  
rok na horizonte 10 rokov nasledujúcich po základnom 5-ročnom horizonte. Miera odčítania  
zaznamenanej daňovej straty bola stanovená vo výške približne 9,8 % na základe úrovní  
zaznamenaných v podkladových údajoch.  
4.11 Zároveň RRZ v kvantifikácii zohľadnilo skutočnosť, že niektoré firmy ukončia svoju činnosť  
predčasne a tým pádom nevyužijú mieru odčítania na celom desaťročnom horizonte. Pre  
výpočet boli použité verejne dostupné štatistiky o vzniku a zániku firiem zverejňovaných  
spoločnosťou Finstat. Priemerný podiel zanikajúcich firiem na celkovom počte firiem v rokoch  
2016 až 2021 bol každoročne vo výške 3,0 %. RRZ v odhade teda predpokladá, že o tento podiel  
sa každoročne zníži počet firiem odpisujúcich straty, čo dodatočne zníži efektívnu mieru  
odčítania zaznamenanej daňovej straty.  
4.12 Na základe týchto predpokladov RRZ odhaduje, že navrhované opatrenie by v roku 2031  
umožnilo firmám odčítať straty z roku 2025 vo výške 169 mil. eur (9,8 % z 1,7 mld. eur).  
Následne v roku 2032 by boli odčítané straty z roku 2025 vo výške 148 mil. eur a straty z roku  
2026 vo výške 178 mil. eur, atď. Takýmto spôsobom bol odhadnutý profil odčítaných daňových  
strát prislúchajúcich všetkým rokom do roku 2040, kedy boli odčítané straty z 10 dodatočných  
rokov.  
4.13 V poslednom kroku RRZ kvantifikovala výpadok DPPO pre každý rok počnúc rokom 2031 na  
základe súčtu odhadovaných strát na odčítanie zo základu dane.  
5. Vplyv navrhovaného opatrenia na rozpočet verejnej správy  
5.1  
Celkový fiškálny vplyv navrhovaných opatrení na saldo rozpočtu verejnej správy je negatívny.  
V dôsledku predĺženia doby uplatnenia odčítania daňovej straty z piatich na 15 rokov by prišlo  
k výpadku výnosu dane z príjmov právnických osôb v roku 2031 vo výške 36 mil. eur  
(0,02 % HDP). Tento výpadok by postupne narastal a v roku 2040 by dosiahol úroveň  
268 mil. eur (0,11 % HDP).  
Tabuľka 1: Vplyv opatrenia na saldo hospodárenia VS  
(v mil. eur)  
Štátny rozpočet daň z príjmov právnických osôb  
Vplyv na saldo VS spolu  
2025-2030  
2031  
-36  
-36  
2040*  
-268  
-268  
0
0
Vplyv na saldo VS spolu (v % HDP)  
0,00%  
-0,02%  
-0,11%  
Zdroj: prepočty RRZ  
* vplyv opatrenia vyčíslený pre rok 2040 a vyjadrený v % HDP predstavuje odhadovaný dopad opatrenia na dlhodobú udržateľnosť  
verejných financií.  
5.2  
Uvedené vplyvy predstavujú horný odhad dopadov navrhovaného opatrenia, vzhľadom na  
použitý predpoklad o odpočítavania daňových strát v maximálnej možnej výške.  
7
 
Kvantifikácia vplyvu opatrení 05/2024  
5.3  
V členení podľa subjektov verejnej správy by navrhované zmeny znížili iba príjem štátneho  
rozpočtu. Hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy by týmto návrhom nebolo  
dotknuté.  
Box: Behaviorálne vplyvy opatrenia na hospodárenie  
Keďže kvantifikácia vyčísľuje statické vplyvy, nezohľadňuje potenciálne sekundárne efekty vyvolané  
navrhovaným opatrením na ekonomiku. Možnú reakciu firiem na lepšie výsledky hospodárenia vplyvom  
nižšej daňovej povinnosti v tejto chvíli nie je možné kvantifikovať. Odhady z vedeckej literatúry naznačujú1,  
že efekt daňových opatrení na ekonomiku je malý elasticita je menej ako 1 sekundárne vplyvy tak  
čiastočne utlmia kvantifikovaný vplyv výpadku dane, čo predstavuje pozitívne riziko kvantifikácie.  
1
8
 
Kvantifikácia vplyvu opatrení 05/2024  
6. Príloha  
Žiadosť o vypracovanie kvantifikácie  
9