DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Predkladateľ návrhu zákona:
poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Darina Luščíková
2. Názov návrhu právneho predpisu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) nie je upravená v práve Európskej únie
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
Bezpredmetné
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3. Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
X
– sociálnu exklúziu,
X
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
X
7. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana
X
A.3. Poznámky
A.3.1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Predkladaný návrh zmeny zákona nepredpokladá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy do
roku 2031 vrátane.
Predkladaný návrh zákona predpokladá priamy negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a
to znížením príjmov štátneho rozpočtu avšak až od roku 2032, t.j. od roku, v ktorom si daňové subjekty budú môcť po prvýkrát uplatniť odpočítanie daňovej straty alebo výdavkov (nákladov) na výskum alebo vývoj v 6. roku.
V súčasnosti platná legislatíva na Slovensku obmedzuje možnosť odpočítania straty na obdobie maximálne 5 po sebe nasledujúcich rokov rovnako ako výdavky (náklady) na výskum alebo vývoj. Predkladaný návrh nemení spôsob výpočtu výšky možného odpočtu straty alebo odpočítania výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj za jednotlivé obdobia, jedine predlžuje možnosť ich odpočtu na 15 rokov, čím umožní viacerým daňovým subjektom odpočítať väčšiu časť straty alebo výdavkov (nákladov) na výskum alebo vývoj, prípadne ich plnú výšku.
Negatívny dopad na rozpočet verejnej správy budú čiastočne kompenzovať predpokladané vyššie výdavky podnikateľského sektora do inovácií, digitálnej a zelenej transformácie, ku ktorým bude predkladaná zmena zákona motivovať. Predĺženie doby odpočtov v konečnom dôsledku významnou mierou prispeje k ekonomickému rastu a tým k vyšším príjmom do štátneho rozpočtu v podobe vyšších daňových príjmov v budúcnosti.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zhodnotila náš návrh zákona a uviedla, že navrhované zmeny by ovplyvnili verejné financie cez pokles výnosu dane z príjmov právnických osôb. Dôsledkom bude naopak nárast príjmov právnických subjektov a SZČO. To dáva predpoklad, že podnikatelia budú voľné finančné prostriedky používať na zvyšovanie konkurencieschopnosti a produktivity svojich firiem a nevyhnutnú modernizáciu. To bude mať vplyv na rozvoj firiem a zvýšenie ich ziskov, čo prinesie vyšší výnos daní. Výšku pozitívneho vplyvu nie je možné kvantifikovať.
V dôsledku predĺženia doby uplatnenia odčítania daňovej straty z piatich na 15 rokov by prišlo k výpadku výnosu dane z príjmov právnických osôb v roku 2031 vo výške 36 mil. eur (0,02 % HDP). Tento výpadok by postupne narastal a v roku 2040 by dosiahol úroveň 268 mil. eur (0,11 % HDP). Uvedené bolo vypočítané za predpokladu, že platnosť zákona by bola od roku 2025. Náš návrh platný od roku 2026 by spôsobil posun vo výpočtoch RRZ o jeden rok a určitú odchýlku v hodnotách.
Uvedené vplyvy predstavujú horný odhad dopadov navrhovaného opatrenia, vzhľadom na použitý predpoklad o odpočítavaní daňových strát v maximálnej možnej výške.
A.3.2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
Predkladaný návrh zmeny zákona predpokladá pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Zmena zákona reflektuje potrebu prechodu podnikateľov na nový koncept ekonomiky, na digitálnu a zelenú transformáciu. Rozšírenie možnosti odpočítať stratu ako aj výdavky (náklady) na výskum alebo vývoj budú pôsobiť silne motivačne pre investovanie do modernizácie a nových technológií, resp. do výskumu alebo vývoja. Nižšie reálne daňové sadzby a daňové zaťaženie v budúcnosti budú pozitívne pôsobiť na likviditu a cash flow podnikov a tým aj na ochotu podnikov ďalej finančné prostriedky investovať do rozvoja.
Právna úprava pozitívne ovplyvňuje aj konkurencieschopnosť Slovenska ako destinácie pre zahraničných investorov. Uvoľnenie reštriktívnych pravidiel odpočtov, ktoré sú v súčasnosti porovnateľné s ostatnými krajinami V4 a patria k najprísnejším v Európe, zatraktívni Slovensko ako konečnú destináciu pre alokovanie investícií zahraničnými investormi.
Uvedené vplyvy zabezpečia rast produktivity práce, konkurencieschopnosti a ekonomický rast ako aj ďalšie ukazovatele, v ktorých Slovensko v súčasnej dobe zaostáva oproti najrozvinutejším krajinám.
A.3.3. Sociálne vplyvy
-Vplyvy na hospodárenie obyvateľstva
Predkladaná zmena zákona predpokladá pozitívne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva a to prostredníctvom nižšieho daňového zaťaženia samostatne zárobkovo činných osôb a majiteľov jednoosobových spoločností s ručením obmedzeným a tým zvýšenia ich reálneho príjmu. Navrhovaná úprava bude motivovať podnikateľov k investíciám do inovácií, výskumu a vývoja, čo bude významným stimulom pre zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov a tým pre
zabezpečenie ich vyššieho príjmu. Zvýšená efektivita práce, ktorá bude dôsledkom modernizácie a inovácií taktiež prispeje k zvyšovaniu miezd.
-Vplyvy na sociálnu exklúziu
Predkladaná zmena zákona nepredpokladá vplyvy na sociálnu exklúziu.
-Vplyvy na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
Predkladaná zmena zákona predpokladá pozitívne vplyvy na zamestnanosť. Podporujúce podnikateľské prostredie, znižovanie daňové zaťaženia a podpora rozvoja podnikov má vplyv na zvyšovanie počtu pracovných miest. Navrhované zmeny výraznou mierou podporujú rozhodovanie o umiestnení nových investícií aj pre zahraničných investorov, čo znamená nové pracovné miesta.
A.3.4. Vplyvy na životné prostredie
Predkladaná zmena zákona nepredpokladá vplyv na životné prostredie.
A.3.5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Predkladaná zmena zákona nepredpokladá vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
A.3.5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Predkladaná zmena zákona nepredpokladá vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
A.3.6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Predkladaná zmena zákona nepredpokladá vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
A.3.7. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana
Predkladaná zmena zákona nepredpokladá vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
A.4. Alternatívne riešenia
Nepredkladajú sa.
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky a ich stanoviská tvoria súčasť predkladaného materiálu.