Dôvodová správaA.Všeobecná časť
Poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veronika Šrobová, Lucia Plaváková a Simona Petrík predkladajú návrh zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predkladaného návrhu je reagovať na dlhodobé zistenia o náročnej socio-ekonomickej situácii jednorodičov a to zadefinovaním pojmu “jednorodičovská domácnosť” do zákona a zároveň s tým ponúknuť konkrétne opatrenia, ktoré tejto skupine adresne pomôžu.
Na Slovensku žije viac ako 190 000 takýchto domácností s 310 000 deťmi, pričom až 85 % vedú ženy. Takmer polovica (46 %) jednorodičovských domácností žije na hranici chudoby a ich priemerný príjem (1100 až 1200 eur mesačne) zaostáva za bežnými rodinami. Napriek tomu, že v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne v čl. 2, je uvedené: “Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni”, štát jednorodičovské rodiny dlhodobo ignoruje. Tým pádom tieto nedostávajú ani dostatočnú ochranu, ani podporu. Štát tak zanedbáva svoj pozitívny záväzok, ku ktorému sa aj v zákone zaviazal.
Hoci súčasné právne predpisy v obmedzenej miere zohľadňujú postavenie jednorodičov – napríklad dlhšou materskou dovolenkou, extra voľnom či vyššou hranicou príjmu pre sociálne nájomné bývanie, prax ukazuje, že tieto čiastkové opatrenia nie sú dostatočné. Z tohto dôvodu návrh zákona upravuje predovšetkým zavedenie jasného pojmu jednorodičovská domácnosť, zvyšuje tzv. prvácky príplatok na školské potreby z pôvodných 110 eur na 150 eur a predlžuje nárok na hradené pracovné voľno pri sprevádzaní dieťaťa k lekárovi zo 7 na 10 dní za kalendárny rok. Pri zdravotne znevýhodnenom dieťati/deťoch z jednorodičovskej domácnosti to bude 14 dní. Okrem toho zvyšuje počet dní pri ošetrovaní člena rodiny „tzv. OČR”, a to na 21 dní.
Tieto legislatívne kroky sledujú základný cieľ: posilniť finančnú, pracovnú a sociálnu istotu jednorodičovských rodín, aby predišli prehlbovaniu chudoby. Pre porovnanie, predkladateľky uvádzajú 3 príklady krajín EÚ, ktoré rôznymi spôsobmi definujú a následne pomáhajú tejto skupine domácností:
Nemecko definuje jednorodiča pojmom Alleinerziehende/r (v preklade samorodič), čo je podľa nemeckého sociálneho zákonníka osoba, ktorá žije v jednej domácnosti s jedným alebo viacerými deťmi a zodpovedá za ich starostlivosť a výchovu (dieťa má pridelené súdom). Okrem všeobecnej paušálnej dávky na dieťa vo výške 250 eur mesačne, ktorú dostávajú všetci rodičia, majú jednorodičia nárok aj na dodatočnú dávku na dieťa vo výške 230 eur do 5 rokov v prípade, ak druhý rodič neplatí výživné, platí ho nepravidelne alebo vo výške pod úroveň dávky. V prípade preukázateľne ťažkej situácie môže takýto rodič namiesto ostatných dávok čerpať zvýšenú podporu vo výške 563 eur mesačne. Zvýšenú sociálnu podporu môže čerpať najdlhšie jeden rok s možnosťou opakovania, no svoju situáciu sa musí preukázateľne snažiť zlepšiť. Pre samorodičov existujú aj daňové úľavy, zvýhodnené čerpania príspevkov na bývanie, ako aj ďalšie príspevky na školstvo, šport či kultúru.
Slovinsko jednorodičov označuje napríklad aj v zákonníku práce pojmom “samohranilec”. Zároveň v zákone o rodičovskej starostlivosti a rodinných dávkach definuje spoločenstvo