Parlamentný inštitút K NR SR  
Zdroj obr. Európska komisia: How it was for Europe  
november – december 2024  
Obsah  
1. Rozpočet EÚ na rok 2025  
2. Vydávanie dlhopisov  
3. Obstarávanie v oblasti obrany  
4. Veľké podniky EÚ  
5. Štátna pomoc v poľnohospodárstve  
6. Hodnota akcií EÚ  
7. Výskum a vývoj  
8. ECB znižuje úrokové sadzby  
9. Prognóza pre Slovensko  
10. Inflácia  
11. Rýchly prehľad tém  
  
2
Parlamentný inštitút K NR SR  
Schválenie rozpočtu EÚ na rok 2025  
Európska únia koncom novembra formálne schválila svoj rozpočet na rok 2025,  
ktorý obsahuje 199,4 mld. EUR v prostriedkoch na záväzky a 155,2 mld. EUR  
v prostriedkoch na platby.  
Najviac prostriedkov poputuje do oblastí:  
Súdržnosť, odolnosť a hodnoty (78 mld. EUR),  
Prírodné zdroje a životné prostredie (56,7 mld. EUR) a  
Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika (21,5 mld. EUR).  
Ďalšie oblasti financovania  
Zdravie a humanitárna pomoc  
Program EU4Health na posilnenie zdravotných systémov.  
Humanitárna podpora pre Ukrajinu a obete povodní v EÚ.  
Správa hraníc a bezpečnosť  
Posilnenie agentúry Frontex na ochranu vonkajších hraníc.  
Obrana proti hybridným hrozbám v krajinách ako Fínsko a Poľsko.  
Klimatické opatrenia  
Zelená transformácia – Podpora obnoviteľných zdrojov energie  
a ochrany klímy cez Program LIFE a Fond spravodlivej transformácie.  
Udržateľné hospodárenie – Podpora cez Európsky poľnohospodársky  
fond pre rozvoj vidieka (EAFRD).  
Vzdelávanie a inovácie  
Rozšírenie programu Erasmus+ pre študentov.  
Podpora výskumu v rámci Horizont Európa v oblastiach AI a zelenej  
energie.  
Viac informácií: tu a tu.  
3
Parlamentný inštitút K NR SR  
Plán vydania dlhopisov v hodnote 90 miliárd EUR  
Európska komisia oznámila zámer vydať dlhopisy EÚ v hodnote 90 mld. EUR  
v prvom polroku 2025. Nadviaže na úspešný emisný program z roku 2024, keď  
získala až 138 mld. EUR z dlhodobých fondov. Finančné prostriedky získané  
budú naďalej podporovať hospodárske zotavenie po pandémii, posilňovať  
odolnosť ekonomiky a podporovať strategických partnerov EÚ, najmä Ukrajinu  
a západný Balkán.  
Na celý rok 2025 Komisia plánuje vydať dlhopisy v celkovej hodnote približne  
160 mld. EUR.  
Viac informácií tu.  
Spoločné obstarávanie v oblasti obrany  
Komisia schválila financovanie piatich cezhraničných projektov na podporu  
koordinovanejšieho a efektívnejšieho obstarávania v oblasti obrany medzi  
členskými štátmi EÚ. Využitie obstarávania obranných produktov v hodnote viac  
ako 11 mld. EUR pre ozbrojené sily členských štátov. Z rozpočtu EDIRPA sa neplatia  
obranné produkty, ale rozpočet kompenzuje členské štáty za dodatočné  
administratívne náklady na spoločné obstarávanie  
Tri hlavné oblasti podpory v rámci EDIRPA – európskeho posilnenia obranného  
priemyslu prostredníctvom nástroja spoločného obstarávania  
Obstarávanie systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany  
Dva projekty posilnia spoločné spôsobilosti protivzdušnej a protiraketovej  
obrany. Projekt „MISTRAL“ podporuje spoločné obstarávanie systémov  
protivzdušnej obrany „Mistral“ veľmi krátkeho dosahu deviatimi členskými  
štátmi.  
Ďalší projekt „JAMIE“ znamená spoločné obstarávanie systémov protivzdušnej  
obrany stredného doletu IRIS-T SLM šiestimi členskými štátmi. Ide o systémy  
na ochranu pred vzdušnými hrozbami, ako sú bojové lietadlá, útočné vrtuľníky  
a bezpilotné vzdušné systémy.  
Obstarávanie moderných obrnených vozidiel  
EDIRPA podporí obstarávanie spoločného systému obrnených vozidiel (CAVS),  
moderného obrneného nosiča na chránenú prepravu vojsk, štyrmi členskými  
štátmi.  
Obstarávanie munície  
V dvoch ďalších projektoch EDIRPA podporí spoločné obstarávanie rôznych  
typov 155 mm delostreleckej munície, konkrétne projekt „CPoA 155 mm“  
zahŕňajúci šesť členských štátov a projekt „HE 155 mm“, ktorý zahŕňa štyri  
členské štáty.  
Viac informácií tu.  
4
Parlamentný inštitút K NR SR  
Veľké podniky tvoria len 0,2 % podnikov v EÚ  
Podľa predbežných údajov o štrukturálnych podnikových štatistikách (SBS)  
zverejnených Eurostatom za rok 2023 mala Európska únia približne 33 miliónov  
podnikov, ktoré zamestnávali 163 miliónov osôb a dosiahli čistý obrat vo výške viac  
ako 38 biliónov EUR.  
Veľké podniky (podniky, ktoré zamestnávajú viac ako 250 zamestnancov) tvoria len  
0,2 % (53 000) z celkového počtu . Na druhej strane zamestnávajú približne 1/3 ľudí  
v EÚ (58,4 mil. = 36 %) a vytvorili viac ako polovicu čistého obratu (19,6 biliónov EUR).  
Na ďalšom mieste sa ocitli stredne veľké firmy (50 – 249 zamestnancov), ktoré tvoria  
0,9 % firiem na európskom trhu a zamestnávajú okolo 15 % ľudí (24,5 mil.). Stredne  
veľké firmy zaznamenali 1/5 čistého obratu (6,5 biliónov EUR).  
Čo sa týka celkového počtu podnikov, na prvom mieste sa umiestnili malé a mikro  
podniky (do 50 zamestnancov), ktoré predstavujú približne 99 %. Spolu  
zamestnávali takmer polovicu všetkých zamestnaných osôb v podnikovej  
ekonomike (49 %, 80,1 milióna). Generovali čistý obrat vo výške 12,2 bilióna EUR,  
čo predstavuje 32 % celkového čistého obratu. (Na Slovensku predstavujú malé  
podniky 98,72 %, stredné podniky 1,03 % a veľké podniky 0,25 %.)  
Viac informácií tu, tu.  
BIL  
Dáta Eurostat  
5
Parlamentný inštitút K NR SR  
Revidované pravidlá pri malých sumách pomoci  
v poľnohospodárstve  
Komisia zmenila pravidlá pri malých sumách štátnej pomoci v odvetví  
poľnohospodárstva zmenou nariadenia „de minimis“ v poľnohospodárstve.  
(Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1408/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní  
článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis  
sektore poľnohospodárstva).  
v
Nové pravidlá prinášajú nasledujúce zmeny:  
zvýšenie maximálneho stropu de minimis na jeden podnik počas troch  
rokov z 25 000 EUR na 50 000 EUR s cieľom zohľadniť viaceré faktory  
vrátane získaných skúseností, ako aj vývoja na trhu a výnimočnej  
odvetvovej inflácie v posledných rokoch, ako aj budúcu očakávanú infláciu  
do dátumu uplynutia platnosti nariadenia,  
prispôsobenie vnútroštátnych horných hraníc, ktoré sa počítajú  
na základe hodnoty poľnohospodárskej produkcie členského štátu.  
Vnútroštátne stropy sa zvyšujú z 1,5 % na 2 % vnútroštátnej  
poľnohospodárskej produkcie a referenčné obdobie sa predlžuje  
z obdobia 2012 – 2017 na roky 2012 – 2023. To umožní zohľadniť zvýšenú  
hodnotu poľnohospodárskej výroby predovšetkým za uplynulé roky, a teda  
zvýšiť vnútroštátne horné hranice pre všetky členské štáty,  
vypustenie „odvetvového stropu“, ktorý bránil členským štátom  
poskytovať pomoc de minimis presahujúcu 50 % vnútroštátneho stropu  
tomu istému odvetviu výroby,  
zavedenie povinného centrálneho registra pomoci de minimis  
na vnútroštátnej alebo európskej úrovni. Zvýši sa tým transparentnosť  
a
zníži sa administratívne zaťaženie poľnohospodárov, najmä  
mikropodnikov, ktorí v súčasnosti používajú systém vlastného vyhlásenia.  
Okrem toho už nebudú musieť sami monitorovať dodržiavanie predpisov  
(v súčasnosti sú takéto centrálne registre pre členské štáty dobrovoľné),  
predĺženie platnosti revidovaného nariadenia o pomoci de minimis  
v poľnohospodárstve do 31. decembra 2032.  
Viac informácií dostupných tu.  
6
Parlamentný inštitút K NR SR  
Hodnota akcií EÚ mimo štátov EÚ dosiahla v roku 2023  
sumu 9 160 miliárd EUR  
Priame zahraničné investície (foreign direct investment – FDI), ktoré  
vlastnia investori z EÚ v štátoch mimo EÚ, dosiahli v roku 2023 hodnotu  
9 160 miliárd EUR, čo predstavuje pokles o 4,1 % oproti roku 2022.  
Pokles možno vidieť aj na druhej strane. Hodnota akcií firiem v EÚ, ktoré  
vlastnia investori mimo EÚ, spadla v roku 2023 (7 446 miliárd EUR) o 5,4 %  
oproti roku 2022.  
Najväčším investičným subjektom boli takzvané Subjekty špeciálneho  
určenia. Na konci roka 2023 tieto subjekty tvorili 29 % celkových priamych  
zahraničných investícií EÚ vlastnených v zahraničí a 33 % vlastnených  
zvyškom sveta v EÚ.  
Priame zahraničné investície mimo štátov EÚ  
Na konci roka 2023 absorbovalo s 26,6 % podielom (2 437mld. EUR)  
celkových FDI EÚ USA, nasledovalo Spojené kráľovstvo (1 765 mld. EUR,  
19,3 %). Na ďalších miestach sa nachádzalo Švajčiarsko, Brazília a Singapur.  
Priame zahraničné investície zo zahraničia v štátoch EÚ  
Priami investori zo Spojených štátov tvorili väčšinu zásob FDI, ktoré boli  
držané v EÚ (2 299 mld. EUR, 30,9 %). Spojené kráľovstvo (1 314 mld. EUR,  
17,6 %), Švajčiarsko (620 mld. EUR, 8,3 %).  
Viac informácií a podrobnejší rebríček dostupný na Eurostat.  
EÚ v roku 2023 vynaložila 381,4 miliardy EUR na výskum a vývoj  
V roku 2023 bol najväčším  
prispievateľom do oblasti  
výskumu a vývoja podnikateľský  
sektor, ktorý sa podieľal na  
celkových výdavkoch až 66 %,  
čo predstavuje 253,1 mld. EUR.  
Na druhom mieste sa umiestnil  
sektor vysokého školstva  
s podielom 21 % (81,7 mld. EUR).  
Vládny sektor prispel 11 % (41  
mld. EUR) a najmenej finan-  
čných prostriedkov poskytol  
súkromný neziskový sektor, ktorý  
tvoril 1 % (5,5 mld. EUR).  
7
Parlamentný inštitút K NR SR  
Európska únia vynaložila na výskum a vývoj 381,4 mld. EUR. Táto suma predstavuje  
nárast o 6,7 % v porovnaní s rokom 2022. V porovnaní s rokom 2013, keď boli výdavky  
na úrovni 241, 5 mld. EUR, ide o 57,9% zvýšenie.  
Intenzita, ktorá vyjadruje podiel výdavkov na výskum a vývoj vzhľadom na HDP,  
zostala v roku 2023 stabilná na úrovni 2,2 %, čo je rovnaká hodnota ako v roku 2022.  
V období od roku 2013 sa intenzita v rámci EÚ zvýšila o 0,1 percentuálneho bodu.  
Medzi rokmi 2013 a 2023 sa intenzita výskumu a vývoja zvýšila v 19 štátoch EÚ.  
Najvýraznejší nárast zaznamenali Belgicko (o 1,0 p. b.), Poľsko (o 0,7 p. b.) a Grécko  
(o 0,7 p. b.).  
Naopak, v piatich členských štátoch EÚ bola intenzita v roku 2023 nižšia ako  
1 %. Najnižšiu hodnotu dosiahlo Rumunsko (0,5 %), za ním nasledovali Malta  
(0,6 %), Cyprus (0,7 %) a Bulharsko spolu s Lotyšskom (obe krajiny 0,8 %).  
Slovensko je na hodnote 1, 04 %.  
Viac informácií tu.  
Európska centrálna banka znížila úrokové sadzby,  
už štvrtýkrát v tomto roku  
Európska centrálna banka 12. decembra 2024 oznámila zníženie kľúčových  
úrokových sadzieb o 25 bázických bodov, čo predstavuje už štvrté uvoľnenie  
menovej politiky v tomto roku. Nové sadzby sú účinné od 18. decembra 2024  
a klesli na 3,00 % pre jednodňové sterilizačné operácie, na 3,15 % pre hlavné  
refinančné operácie a 3,40 % pre jednodňové refinančné operácie.  
ECB zároveň očakáva ďalší pokles inflácie, ktorá má dosiahnuť 2,4 % v roku  
2024 a postupne klesať až na 2,1 % do roku 2027. Priemerná inflácia bez energií  
a potravín by sa mala znížiť na 1,9 % do roku 2027.  
Hospodárske oživenie v eurozóne sa podľa ECB spomaľuje. Rast HDP  
sa očakáva na úrovni 0,7 % v roku 2024 a postupne zrýchli na 1,4 % v roku 2026.  
Oživenie by malo podporiť najmä zlepšenie reálnych príjmov domácností a rast  
investícií podnikov.  
ECB zdôraznila, že jej menová politika zostáva naďalej reštriktívna, no ceny  
úverov pre podniky a domácnosti už začínajú klesať. Rada guvernérov potvrdila  
záväzok udržať infláciu na cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte  
a upravovať politiku flexibilne podľa ekonomických podmienok.  
Viac informácií dostupných tu.  
8
Parlamentný inštitút K NR SR  
Hospodárska prognóza z jesene 2024 pre Slovensko  
Ukazovateľ  
2024  
2,2  
2025  
2,3  
2026  
2,5  
Rast HDP (%, medziročne)  
Inflácia (%, medziročne)  
Nezamestnanosť (%)  
3,1  
5,1  
3,0  
5,5  
5,3  
5,1  
Saldo verejných financií (% HDP)  
Hrubý verejný dlh (% HDP)  
-5,8  
58,9  
-4,7  
59,8  
-4,1  
61,8  
Saldo platobnej bilancie bežného  
účtu (% HDP)  
-1,3  
-2,0  
-1,4  
V roku 2025, keď zvyšovanie daní a konsolidácia vlády zaťažujú domáci dopyt, sa  
predpokladá, že sa HDP len mierne zvýši na 2,3 %.  
V roku 2025 sa očakáva zrýchlenie rastu inflácie na 5,1 % v dôsledku zrušenia  
dotácií na energiu a zvýšených daní a stabilizuje sa na úrovni 3 % v roku 2026.  
Deficit verejných financií sa v roku 2024 zvýši na 5,8 % HDP a v roku 2025 sa zníži  
na 4,7 % aj v dôsledku postupného ukončovania opatrení na podporu energetiky  
a konsolidácie verejných financií a v roku 2026 na 4,1 %.  
Očakáva sa, že miera nezamestnanosti bude naďalej klesať z 5,5 % v roku 2024  
na 5,3 % v roku 2025 a 5,1 % v roku 2026. Trh práce zostáva napätý kvôli silnému  
dopytu po pracovnej sile a vlne predčasných odchodov do dôchodku. Pracovná  
sila neustále klesá napriek zvýšeniu miery participácie predtým neaktívnych  
pracovníkov a príchodu zahraničných pracovníkov. Rast miezd by od roku 2025  
mohlo spomaliť zavedenie vyšších daní z príjmov právnických osôb a obmedzené  
zvyšovanie miezd vo verejnom sektore.  
Viac informácií k Slovensku tu a k ostatným štátom tu.  
9
Parlamentný inštitút K NR SR  
Inflácia (%) eurozóny  
za november a december 2024  
Eurostat: Inflácia v eurozóne  
10  
Parlamentný inštitút K NR SR  
Dohoda so štátmi  
MERCOSUR  
DPH v digitálnom veku  
Nový balík má v budúcnosti  
priniesť:  
EÚ a juhoamerický blok Mercosur  
(Brazília, Argentína, Paraguaj,  
Uruguaj) dosiahli 6. decembra 2024  
dohodu o voľnom obchode, ktorá  
predstavuje prelomové partnerstvo  
medzi oboma regiónmi.  
Po takmer 25 rokoch rokovaní  
dohoda zabezpečí zníženie ciel,  
odstránenie obchodných bariér  
a vytvorenie najväčšej zóny voľného  
obchodu na svete.  
1. digitálne vykazovanie DPH  
v reálnom čase. Členské štáty  
vďaka tomu získajú včas cenné  
informácie potrebné na  
zostrenie boja proti podvodom  
s DPH.  
2. Prevádzkovatelia platformovej  
ekonomiky v odvetví osobnej  
dopravy a krátkodobého  
prenájmu ubytovania sa stanú  
zodpovednými za výber  
a odvádzanie DPH daňovým  
orgánom, keď pôvodný  
poskytovateľ služby neúčtuje  
DPH. Platforma bude vyberať  
DPH priamo od zákazníka  
a odvádzať ju daňovým  
Zároveň prinesie výrazné úspory  
pre podniky v EÚ – odhadom až  
4 mld. EUR ročne na zrušených  
a znížených clách. Dohoda ešte musí  
prejsť ratifikáciou v Rade EÚ,  
Európskom parlamente a národných  
parlamentoch.  
Prínosy dohody  
Obchod a export: Odstránenie  
vysokých ciel na automobily  
(35 %), čokoládu (20 %) či víno  
a mliečne výrobky (takmer 30 %)  
Hospodársky rast  
orgánom.  
3. V neposlednom rade budú  
vďaka tejto iniciatíve ešte menej  
potrebné viacnásobné  
registrácie pre DPH v rôznych  
členských štátoch, keďže  
existujúci model „jednotného  
kontaktného miesta pre DPH“ sa  
rozšíri na spoločnosti pôsobiace  
v cezhraničnom elektronickom  
maloobchode.  
Slovenská vláda dlhodobo podporuje  
uzavretie dohody. Rezort  
hospodárstva zdôrazňuje, že ako  
otvorená a exportne orientovaná  
ekonomika Slovensko profituje  
z otvárania nových trhov.  
Viac informácií tu a tu.  
Viac informácií tu a tu.  
  
11  
Parlamentný inštitút K NR SR  
Balík uvalených sankcií  
4. Ochrana záujmov EÚ  
Európska únia dňa 16. decembra  
2024 schválila 15. balík sankcií  
s cieľom ďalej obmedziť  
schopnosť Ruska viesť vojnu  
proti Ukrajine.  
Opatrenia zahŕňajú zákaz uznávať  
alebo vykonávať v EÚ niektoré  
rozhodnutia vydané ruskými súdmi,  
ktoré ruským súdom priznávajú  
výlučnú povinnú právomoc  
v sporoch medzi ruskými  
spoločnosťami a spoločnosťami z EÚ.  
Nové opatrenia sa zameriavajú  
na obmedzenie obchádzania  
sankcií prostredníctvom ruskej  
„tieňovej flotily“ tankerov  
a posilnenie tlaku na ruský  
vojensko-priemyselný komplex.  
5. Finančné opatrenia  
EÚ zavádza ochranu pre európske  
centrálne depozitáre cenných  
papierov pred neoprávneným  
zaistením ich aktív v Rusku.  
Hlavné body sankčného balíka:  
1. Boj proti obchádzaniu sankcií  
EÚ pridala 52 lodí z ruského  
"tieňového loďstva" na zoznam  
zákazu vstupu do prístavov  
a obmedzenia služieb pre ich  
účasť na rizikových prepravách  
ropy, zbraní a obilia.  
Viac informácií tu.  
Hybridné hrozby  
EÚ poskytne dodatočných  
170 miliónov EUR na posilnenie  
ochrany hraníc. Finančné prostriedky  
budú použité na:  
2. Cielené sankcie  
modernizáciu elektronických  
sledovacích systémov  
a telekomunikačných sietí,  
Zaradených na zoznam bolo  
84 subjektov a jednotlivcov,  
vrátane ruských vojenských  
firiem, energetického sektora.  
Po prvýkrát sankcie zasiahli aj  
čínske spoločnosti podporujúce  
ruský vojenský priemysel.  
mobilné detekčné zariadenia  
na zlepšenie kontroly hraníc,  
obranu proti dronom, aby bolo  
možné monitorovať situáciu  
na hraniciach v reálnom čase.  
Prostriedky budú rozdelené medzi  
Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu,  
Poľsko a Nórsko, pričom Fínsko ako  
krajina s najdlhšou hranicou  
s Ruskom získa 50 miliónov EUR.  
3. Obchodné opatrenia  
Na zoznam firiem podporujúcich  
vojensko-priemyselný komplex  
pribudlo 32 spoločností z Ruska,  
Číny/Hongkongu, Iránu, Srbska,  
Indie a SAE.  
Viac informácií tu.  
Parlamentný inštitút K NR SR  
Text: Mgr. Dominika Pazderová, Parlamentný inštitút  
Šimon Karšňak, Petra Sitáriková  
Obrazový a fotografický materiál:  
obr. s. 1: Európska komisia: https://ec.europa.eu/stories/2024-wrapped/  
graf s. 4: https://ec.europa.eu/eurostat/en/web/products-eurostat-news/w/ddn-20241205-1  
graf s. 5: https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/w/ddn-20241211-2  
tabuľka s. 7: https://economy-finance.ec.europa.eu/economic-surveillance-eu-  
economies/slovakia/economic-forecast-slovakia_en  
Schválila: PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD., riaditeľka PI  
Materiál neprešiel jazykovou úpravou  
© Parlamentný inštitút  
január 2025  
pi@nrsr.sk  
parlamentny_institut