N Á R O D N Á R A D A S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

IX. volebné obdobie

Číslo:

N á v r h

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z ...... 2025

k problematike stavu, rozvoja a obnovy kritickej infraštruktúry, vodárenstva Slovenskej republiky a ochrany zdrojov pitnej vody

Národná rada Slovenskej republiky

-so zreteľom na zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

-so zreteľom na zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov,

-so zreteľom na Správu Najvyššieho kontrolného úradu o výsledku kontroly 2024 „Kontrola vo vybraných vodárenských spoločnostiach“,

-so zreteľom na Európsku vodnú chartu, podľa ktorej je voda spoločným dedičstvom a jej hodnotu musia uznávať všetci a každý je povinný využívať vodu starostlivo a hospodárne,

A.berie na vedomie

Správu Najvyššieho kontrolného úradu o výsledku kontroly 2024 „Kontrola vo vybraných

vodárenských spoločnostiach“;

B.zaväzuje

B.1. vládu Slovenskej republiky, aby do príslušných zákonov zahrnula v plnom rozsahu odporúčania Najvyššieho kontrolného úradu uvedené v správe „Kontrola vo vybraných vodárenských spoločnostiach“,

B.2. ministra spravodlivosti Slovenskej republiky k príprave návrhu zákona, ktorý jasne zadefinuje špecifické postavenie vodárenských spoločností ako subjektu verejného práva pre zvýšenie ochrany práv miest a obcí ako akcionárov vodárenských spoločností a zvýšenie transparentnosti.

Bratislava december 2024

Odôvodnenie

Prijatie predloženého uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky sa navrhuje v reakcii na zverejnenie Správy Najvyššieho kontrolného úradu o výsledku kontroly 2024 s názvom “Kontrola vo vybraných vodárenských spoločnostiach”. Zistenia z tejto Správy sú natoľko alarmujúce, že navrhovatelia tohto uznesenia pokladajú za nevyhnutné, aby Národná rada na ne adekvátne reflektovala.

Kontrola bola zameraná na to ako štyri vodárenské spoločnosti – Bratislavská vodárenská spoločnosť, Podtatranská vodárenská spoločnosť, Východoslovenská vodárenská spoločnosť a Západoslovenská vodárenská spoločnosť, svojim hospodárením zabezpečujú obnovu verejných vodovodov a verejných kanalizácií vo svojej pôsobnosti v rokoch 2021 až 2023.

Vodárenské spoločnosti pôsobia ako akciové spoločnosti a ich akcionármi sú obce. Hlavnou činnosťou je prevádzka verejných vodovodov a verejných kanalizácií. NKÚ SR sa problematike vodárenských spoločností venuje dlhodobo. Zistené poznatky, ktorých závažnosť mala vysokú mieru, komunikoval NR SR a vláde SR správami o výsledku kontrol.

Prvá správa poukázala na ekonomické a finančné dôsledky prenesenia prevádzkových činností na súkromnú spoločnosť a druhá na vysoký investičný dlh v oblasti rozvoja a obnovy vodárenskej infraštruktúry v deviatich významných spoločnostiach, na riešenie ktorého by bolo potrebné prijať dôležité strategické investičné rozhodnutia a prijať viaceré legislatívne zmeny na úrovni ústredných orgánov, parlamentu, regulátora, ale tiež v samotných spoločnostiach. Po uplynutí troch rokov od tejto kontroly NKÚ SR preveroval aké zmeny nastali v danej oblasti a či sa vytvorili predpoklady na udržateľný rozvoj vodárenskej infraštruktúry na príklade kontrolovaných subjektov. NKÚ SR preveril výsledky hospodárenia vodárenských spoločností po zmene legislatívy, spôsob regulácie cenotvorby vodného a stočného z pohľadu potrebného generovania zdrojov na obnovu vodárenskej infraštruktúry.

Strategický dokument „Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie SR na roky 2021 - 2027” hodnotí potrebu finančných zdrojov na rozvoj a obnovu vo výške viac než 5,6 mld. eur. Strategické dokumenty neriešia dostatočne, z akých zdrojov sa rozvoj a obnova má zabezpečiť, no nie je zrejmá ani alokácia investícií do infraštruktúry. V rokoch 2021 až 2023 sa uskutočnili rozvojové investície vo výške 166 mil. eur, čo sú necelé 3,00 % z predpokladanej sumy potrebnej do roku 2027.

Relevantnosť údajov v uvedenom pláne nie je možné verifikovať, tvorcovia plánu pracujú s informáciami z rôznych zdrojov, zisťovanie údajov o stave siete prostredníctvom GPS alebo iných nástrojov je v počiatkoch. Účinné plánovanie aj v tejto oblasti vyžaduje spoľahlivé a úplné údaje o stave vodárenskej infraštruktúry a na základe tohto stavu projektovať i potrebu finančných zdrojov a ich možnú štruktúru.

Až 3,37 mld. eur, t. j. 65,60 %, by z celkovej sumy bolo potrebné na zabezpečenie obnovy existujúcej infraštruktúry. Znamená to, že obnova verejných vodovodov a verejnej kanalizácie

by mala byť do roku 2027 investičnou prioritou vodárenských spoločností, ktorým táto úloha vyplýva zo zákona.

Tvoriť a realizovať plány obnovy verejných vodovodov a verejnej kanalizácie majú vodárenské spoločnosti zo zákona. Vypracované plány obnovy v kontrolovaných spoločnostiach neplnia tú úlohu, ktorá sa od nich očakáva, najmä realizácia plánov výrazne zaostáva za cieľmi. Kontrolované subjekty mali v zmysle svojich plánov za roky 2021 až 2023 investovať do obnovy 470 mil. eur, skutočnosť bola na úrovni viac ako 78 mil. eur, t. j. necelých 17,00 % z celkového plánu. Interval plnenia plánu bol od 2,68 % vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti po 71,73 % v Podtatranskej vodárenskej spoločnosti.

Napriek tomu, že regulátor svojou vyhláškou z roku 2022 zaviedol nové ustanovenie týkajúce sa podpory investovania vodárenských spoločností do obnovy, z výsledkov kontroly je zrejmé, že tieto opatrenia nedokážu vytvoriť dostatok finančných prostriedkov na obnovu

v takej miere, ako by bolo žiaduce.

V roku 2023 však iba dve spoločnosti použili primeraný zisk na plnenie plánu obnovy, problémy sú aj pri tvorbe a použití účelovej rezervy, ktorá sa stala zákonnou povinnosťou spoločností aj na základe legislatívnej iniciatívy NKÚ SR. Dosiahnutá miera potrebnej obnovy nie je výsledkom aktivity manažmentu a regulátora iba v kontrolovanom období, ale v mnohých prípadoch je výsledkom dlhodobo nesystémovej práce v oblasti obnovy

a používania zdrojov určených na obnovu aj na rozvojové aktivity.

Kontrola sa venovala aj problematike strát vody v sieti. Tieto sa v kontrolovaných subjektoch pohybovali od 25,00 % do takmer 33,00 % . V praxi to znamenalo ročnú stratu 51,2 mil. m3 pitnej vody, ktorú vodárne odobrali, ale k spotrebiteľovi sa táto voda nedostala. Ide takmer

o 1/3 odobratej vody.

Kontrola ukázala na celý rad problémov aplikačnej praxe zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ale aj ďalších právnych noriem a predpisov, ktoré umožňujú rôzny výklad a tým aj rôzne konanie a aktivity jednotlivých subjektov. Osobitným problémom je finančné zabezpečenie obnovy siete u vlastníkov, ktorí nie sú prevádzkovatelia, kde prevádzkovateľ je poberateľom primeraného zisku v regulovaných cenách, a vlastníkovi, ktorý je za infraštruktúru zodpovedný sa tento v plnej miere nedostáva.

MŽP SR spolu s okresnými úradmi nevykonávajú v dostatočnej miere svoje povinnosti štátneho dozoru a dohľadu spojené s tvorbou a plnením plánu obnovy, finančnej rezervy a ďalších povinností vyplývajúcich zo zákona. Za kontrolované obdobie ani jedna ich kontrola nesmerovala do oblasti preverovania stavu vo sfére obnovy vodárenskej infraštruktúry či tvorby a použitia účelovej finančnej rezervy.

Spôsob vzniku obecných akciových vodárenských spoločností znamenal, že tieto spoločnosti pôsobiace vo verejnom záujme nemajú svojho zakladateľa, čo v mnohých prípadoch

komplikuje kontrolu plnenia verejného záujmu v daných spoločnostiach, výkon prác vo verejnom záujme a podobne.

Vodárenské spoločnosti sú akciové spoločnosti a je na rozhodnutí akcionárov či disponibilné zdroje spoločnosti sa použijú v plnej miere na plnenie verejného záujmu, ktorým je bezpečná a spoľahlivá infraštruktúra verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

V kontrolovanom období boli v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a Podtatranskej vodárenskej spoločnosti vyplatené dividendy akcionárom a vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti boli vyplatené tantiémy vo výške 2,96 mil. eur. Výdavky na dary, reklamu a propagáciu spoločností, ktoré majú monopolné postavenie v oblasti vody, boli za kontrolované obdobie vo výške 4,4 mil. eur, z toho vo Východoslovenská vodárenská spoločnosť 2,8 mil. eur, čo predstavuje približne polovicu sumy, ktorú spoločnosť použila na plnenie plánu obnovy za kontrolované obdobie.

Vzhľadom k charakteru spoločností a úlohám akcionárov pri zabezpečovaní potrieb vody pre svojich občanov by mali dôslednejšie zvažovať, či by tieto použité prostriedky nepriniesli väčší spoločenský úžitok ich použitím na zabezpečenie trvalo udržateľnej a bezpečnej vodárenskej infraštruktúry. Vo viacerých prípadoch boli zistené porušenia legislatívy z oblasti vodárenstva, infozákona, zákona o tvorbe právnych predpisov ako aj obchodného zákonníka.