Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe úlohy urýchlene predložiť na rokovanie vlády návrh nevyhnutných legislatívnych úprav, ktoré zabezpečia plynulé poskytovanie zdravotnej starostlivosti na celom území Slovenskej republiky podľa bodu B.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 727 z 27. novembra 2024 k ústnej informácii ministra zdravotníctva o stave a priebehu rokovaní medzi Ministerstvom zdravotníctva SR a Lekárskym odborovým združením.

Predložený návrh zákona vstupuje do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a ďalších predpisov a reaguje na situácie potenciálneho ohrozenia života a zdravia ľudí, teda na ohrozenie základných ľudských práv uvedených v čl. 15 a čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré ustanovujú právo každého na ochranu života a zdravia. Navrhuje sa zavedenie novej mimoriadnej udalosti - kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Legitímnymi cieľmi predkladaného návrhu zákona sú zabezpečenie ochrany verejného zdravia osôb na území Slovenskej republiky, ochrany zdravotníckeho systému a predchádzanie zásahom do iných práv a slobôd osôb. Štát nateraz nedisponuje dostatočne širokými a vhodnými možnosťami smerujúcimi k dosiahnutiu týchto cieľov, keďže neexistuje iný, rovnako účinný prostriedok, ktorý by menej zasahoval do základných práv a slobôd, a zároveň viedol k dosiahnutiu všetkých legitímnych cieľov. Navrhovaná právna úprava odzrkadľuje pozitívny záväzok štátu chrániť život a zdravie osôb nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky a zabezpečovať týmto spôsobom prístup k základným právam a slobodám vyplývajúcim z Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných dohovorov.

Návrh zákona tak predstavuje ústavne konformný zásah do základných práv a slobôd dotknutých subjektov, a to v záujme dosiahnutia vyššieho cieľa - ochrany života a zdravia. Ochrana života a zdravia požíva najvyššiu právnu ochranu opakovane vyjadrenú v činnosti vlády Slovenskej republiky, Národnej rady Slovenskej republiky, v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky a ďalších ústavných a zákonných inštitúcii. Obmedzenia, ktoré zavádza navrhovaná právna úprava, nie sú arbitrárne, ale naopak starostlivo uvážené a v kontexte sledovaných legitímnych cieľov nevyhnutné. Povinnosti uložené obmedzujúcimi opatreniami nezakladajú neodôvodnenú osobitú obetu zdravotníckych pracovníkov a zasahujú do práv zdravotníckych pracovníkov iba v nevyhnutnom, a teda ústavne konformnom rozsahu, v záujme ochrany života a zdravia osôb na území Slovenskej republiky. Inak povedané prechádzajú testom proporcionality, kde naproti sebe stojí ústavná hodnota, ktorou je ochrana života a zdravia a hodnota, ktorou je dočasné obmedzenie práva na slobodnú voľbu zamestnania a vykonávanie práce.

V súvislosti so zabezpečením poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti, najmä uložením povinnosti zdravotníckym pracovníkom poskytovať zdravotnú starostlivosť počas mimoriadnej situácie, návrh zákona rešpektuje základné medzinárodné pracovné normy Medzinárodnej organizácie práce, osobitne Dohovor Medzinárodnej organizácie práce

o nútenej alebo povinnej práci č. 29 z roku 1930 a Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o zrušení nútenej práce č. 105 z roku 1957.

Novo zavádzaná mimoriadna udalosť bez ohľadu na faktory, ktoré ju vyvolali, resp. spôsobili jej bezprostrednú hrozbu, je definovaná ako narušenie poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti, pri ktorom poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti objektívne nie sú schopní zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rozsahu, kvalite alebo čase nevyhnutnom na ochranu života, zdravia a predchádzanie jeho závažnému poškodeniu. Zahŕňa nielen aktuálny stav narušenia poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti, ale aj situácie, pri ktorých existuje potenciálna hrozba, že taký stav nastane v budúcnosti, a to na základe konkrétnych indícií a predikcií (napr. epidemiologická situácia, nedostatok liekov a zdravotníckeho materiálu, odstávky v kritickej infraštruktúre, nedostatok personálu). Je primárne úlohou jednotlivých poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti citlivo vnímať signály, ktoré by mohli naznačovať predmetnú hrozbu. Kritickou nedostupnosťou ústavnej starostlivosti sa rozumie taká situácia, kedy poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti nie sú schopní zabezpečiť dostupnosť adekvátnej zdravotnej starostlivosti, pričom táto situácia vznikne nezávisle od ich vôle. Táto definícia zahŕňa udalosti, ktoré nemožno pripísať systematickému konaniu poskytovateľov, ale výlučne okolnostiam, ktoré sú mimo ich kontrolu.

Predložený návrh zákona zavádza časové obmedzenie na vyhlásenie a predlžovanie mimoriadnej situácie. Obmedzenie na dobu 60 dní s možnosťou jednorazového predĺženia zabezpečuje, že mimoriadne opatrenia budú trvať len nevyhnutnú dobu, a zároveň budú podliehať kontrole verejnej moci.

Navrhovaný osobitný inštitút mimoriadnej situácie prispieva k adresnejšej a účinnejšej reakcii štátu v porovnaní s existujúcim inštitútom núdzového stavu. Dosah mimoriadnej situácie je možné územne limitovať (určením dotknutého územia, resp. určením konkrétneho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti), pričom je primerane časovo konštituovaný, čo umožňuje flexibilne reagovať na vzniknutý stav a efektívne využívať zdroje štátu.

Návrh zákona reaguje aj na niektoré ďalšie problémy napr. zavedením zákonnej fikcie neuplynutia výpovedných lehôt v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti nachádzajúcom sa na území, na ktorom je vyhlásená mimoriadna situácia skôr ako bude mimoriadna situácia odvolaná a povinnosť zdravotníckych pracovníkov naďalej poskytovať zdravotnú starostlivosť.

Predkladateľ zákona sa vysporiadal aj s otázkou prípadnej retroaktivity vo vzťahu k už existujúcim právnym vzťahom, ktorých sa potenciálne dotýka (vzťah medzi poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti v postavení zamestnávateľa a zdravotníckym pracovníkom v postavení zamestnanca počas plynutia výpovednej doby).

Predkladateľ zákona má za to, že navrhovaným zákonom nedochádza k tzv. priamej retroaktivite, ktorá je zakázaná. Naopak prípadný vplyv návrhu zákona na už existujúce vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom možno považovať za prípad tzv. nepriamej retroaktivity, ktorá je všeobecnou právnou teóriou akceptovaná, a to za účelom zabezpečenia kontinuity a stability spoločenských vzťahov v prípadoch novelizácii právnych predpisov (kedy počas existencie rôznorodých spoločenských vzťahov, dochádza k úprave/novelizácii právnych predpisov, ktoré sa ich dotýkajú).

Vo všeobecnosti tak platí, že v prípade tzv. nepravej retroaktivity, právny poriadok uznáva práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu, avšak od účinnosti novej právnej úpravy sa predmetné vzťahy začnú posudzovať podľa nového právneho režimu (môže tak dochádzať k zmenám alebo vytváraniu nových práv alebo k zmenám v ich obsahu). Podstatné je len rešpektovanie už nadobudnutých práv, ktoré nesmie neskorší právny predpis zrušiť. Nepravú retroaktivitu tak podľa názoru predkladateľa návrhu zákona nemožno považovať za stav pôsobiaci do minulosti ani za spätnú účinnosť v pravom zmysle slova. Nepravá retroaktivita sa dotýka prípadov, keď právne vzťahy vznikli ešte v čase pôsobenia skoršieho právneho predpisu a takýto skôr vzniknutý vzťah trvá aj napriek prijatiu novšieho právneho predpisu naďalej.

Zdravotnícki pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní ochrany života a zdravia obyvateľstva, najmä počas mimoriadnych situácií. Aktuálne znenie pracovnoprávnych predpisov neobsahuje žiadne ustanovenia upravujúce povinnosť zdravotníckeho pracovníka v čase mimoriadnej situácie zotrvať v pracovnom pomere. Uvedené ponecháva priestor na možné ukončenie pracovného pomeru v čase mimoriadnej situácie, čím môže byť výrazným spôsobom ohrozené riadne poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti. Zvýšený odchod zdravotníckych pracovníkov počas mimoriadnej situácie môže viesť k preťaženiu zostávajúceho zdravotníckeho personálu, zníženiu kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti a zvyšovaniu ekonomických nákladov na zabezpečenie náhradných riešení (externí pracovníci), čo môže vyústiť až ku kolapsu celého zdravotného systému. Navrhované opatrenie je striktne časovo obmedzené na trvanie mimoriadnej situácie.

Aktuálne znenie Trestného zákona neobsahuje osobitné skutkové podstaty upravujúce trestnú zodpovednosť za úmyselné porušovanie alebo vyhýbanie sa výkonu povinností v čase trvania mimoriadnej situácie. Absentujúca právna úprava oslabuje schopnosť štátu efektívne postihovať takéto konanie.

Zavádzajú sa nové skutkové podstaty trestného činu porušovania povinností za mimoriadnej situácie a trestného činu vyhýbania sa výkonu povinností za mimoriadnej situácie. Navrhované doplnenie dvoch nových skutkových podstát trestných činov nadväzuje na navrhovanú úpravu v zákone č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Zatiaľ čo § 290a Porušovanie povinností za krízovej situácie a § 290b Vyhýbanie sa výkonu povinností za krízovej situácie v zmysle Trestného zákona stanovujú trest odňatia slobody až na dva roky v základnej skutkovej podstate, navrhované skutkové podstaty trestných činov stanovujú miernejšiu trestnú sadzbu (odňatie slobody až na jeden rok). Tento rozdiel reflektuje menšiu závažnosť mimoriadnej situácie oproti krízovej situácii (núdzový stav, výnimočný stav vojnový stav alebo vojna). Miernejšiu trestnú sadzbu obsahujú aj kvalifikované skutkové podstaty.

Návrh zákona zavádza samostatnú reguláciu pre mimoriadnu situáciu, čím rozširuje trestnoprávne nástroje, avšak zároveň dbá na proporcionalitu trestov vzhľadom na závažnosť okolností. Zohľadňuje skutočnosť, že mimoriadna situácia nepredstavuje rovnaký stupeň ohrozenia ako krízová situácia.

Mimoriadne situácie vyžadujú od občanov, právnických osôb a štátnych orgánov vyššiu mieru spolupráce a zodpovednosti, berúc do úvahy princíp rovnomerného rozloženia verejných bremien. Následkom nedodržiavania povinnosti v čase mimoriadnej situácie môže byť vážne narušené plynulé fungovanie štátu, s čím môžu byť spojené rozsiahle ekonomické škody. Navrhovaná právna úprava reaguje na potrebu jednoznačne vymedziť zodpovednosť

za porušovanie povinností v čase mimoriadnej situácie. Zakotvenie trestnej zodpovednosti má za cieľ pôsobiť najmä preventívne. Návrh zákona rešpektuje zásadu proporcionality, ponímajúc že stanovené tresty sú primerané závažnosti protiprávneho konania.

Mimoriadna situácia kladie zvýšené nároky nielen na zdravotnícky systém ako celok, ale aj na jeho pracovníkov. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby bola zdravotná starostlivosť poskytovaná neprerušene a zamedziť prípadnému zneužívaniu systému dočasnej pracovnej neschopnosti. Súčasná prax, keď o dočasnej pracovnej neschopnosti zdravotníckych pracovníkov rozhodujú ich kolegovia, môže viesť ku konfliktom záujmov alebo k nedostatočnej objektivite, čo oslabuje schopnosť zdravotníckeho systému reagovať na mimoriadnu situáciu.

Nedostatočná kontrola nad procesmi udeľovania práceneschopnosti počas mimoriadnej situácie je spôsobilá viesť k nadmernému zaťaženiu sociálneho systému a celkovému narušeniu chodu ústavných zdravotníckych zariadení. Existujúce právne predpisy neobsahujú osobitné mechanizmy na posudzovanie pracovnej neschopnosti zdravotníckych pracovníkov počas mimoriadnych situácií.

Zároveň sa ako preventívne opatrenie pre situácie, kedy by mohlo dôjsť k naplneniu skutkových podstát trestných činov podľa § 290c alebo podľa navrhovaného § 290d Trestného zákona, navrhuje zmena a doplnenie zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej cieľom je maximálna objektivizácia posudzovania dočasnej pracovnej neschopnosti.

Navrhovaná právna úprava zavádza právomoc mimoriadnou situáciou dotknutých okresných úradov v čase trvania mimoriadnej situácie určiť lekárov oprávnených posudzovať a rozhodovať o dočasnej pracovnej neschopnosti zdravotníckych pracovníkov. Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečenie transparentnosti a objektívnosti rozhodovacieho procesu a zníženie rizika zneužívania práceneschopnosti. Zároveň sa tým eliminuje potenciálny konflikt záujmov medzi zdravotníckymi pracovníkmi. Navrhovaná právna úprava si rovnako kladie za cieľ posilnenie dôvery verejnosti v zdravotnícky systém počas mimoriadnych situácií.

Úprava rozhodovacích právomocí predstavuje zásah do štandardných procesov rozhodovania o pracovnej neschopnosti. Tento zásah je však nevyhnutný a primeraný na zabezpečenie plynulosti poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti v krízových situáciách.

V súvislosti s návrhom nových skutkových podstát trestného čin porušovania povinností za mimoriadnej situácie a trestného činu vyhýbania sa výkonu povinností za mimoriadnej situácie rozširujú dôvody, na základe ktorých sa zdravotnícky pracovník nepovažuje na účely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za bezúhonného a povinnosti zdravotníckeho pracovníka podľa vyššie uvedeného zákona sa rozširujú o povinnosť počas krízovej situácie vykonať na zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti povinnosť uloženú zákonom.

Súčasťou opatrení na dosiahnutie cieľa navrhovanej právnej úpravy je doplnenie zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti

s navrhovanou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nezakladá vplyv na životné prostredie, nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti, nezakladá vplyv na služby verejnej správy pre občana, nezakladá sociálne vplyvy ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona nemá byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

vláda Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

December 2024

2.Definovanie problému

Zo súčasne nastavenej právnej úpravy vznikajú situácie, kedy môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia ľudí, teda k ohrozeniu jedného zo základných ľudských práv uvedeného v čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje právo každého na ochranu zdravia a právo občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky na základe zdravotného poistenia a za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

Absentuje definícia mimoriadnej udalosti - kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, t.j. narušenie poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti, pri ktorom poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti objektívne nie sú schopní zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rozsahu, kvalite alebo čase nevyhnutnom na ochranu života, zdravia a predchádzanie jeho závažnému poškodeniu. Neexistuje možnosť počas vyhlásenia mimoriadnej situácie v dôsledku vyššie uvedenej mimoriadnej udalosti prerušiť plynutie výpovedných lehôt zdravotníckych pracovníkov v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti nachádzajúcom sa na území, na ktorom je vyhlásená mimoriadna situácia a neexistuje povinnosť týchto zdravotníckych pracovníkov poskytovať zdravotnú starostlivosť.

Horná hranica trestnej sadzby v prípade kvalifikovaných skutkových podstát pri trestných činoch porušovania povinností za krízovej situácie a vyhýbania sa výkonu povinností za krízovej situácie je nepostačujúca a nepôsobí prevenčne v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Neexistujú nové skutkové podstaty trestného činu porušovania povinností za mimoriadnej situácie a trestného činu vyhýbania sa výkonu povinností za mimoriadnej situácie.

Neexistuje v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov objektivizácia posudzovania dočasnej pracovnej neschopnosti pre situácie, kedy by mohlo dôjsť k naplneniu skutkových podstát trestných činov podľa § 290b alebo podľa navrhovaného § 290d Trestného zákona.

V súčasnosti neexistuje v zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinnosti zdravotníckeho pracovníka poskytovať zdravotnú starostlivosť počas mimoriadnej situácie vyhlásenej z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak ide o zdravotníckeho pracovníka pracujúceho v nemocnici nachádzajúcej sa na území, na ktorom je vyhlásená mimoriadna situácia. V zákone č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov nie je vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s navrhovanou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.

3.Ciele a výsledný stav

Predložený návrh zákona reaguje na situácie, keď môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia ľudí, teda k ohrozeniu jedného zo základných ľudských práv uvedeného v čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje právo každého na ochranu zdravia a právo občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky na základe zdravotného poistenia a za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Predloženým návrhom zákona sa do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov dopĺňa definícia mimoriadnej udalosti - kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. Táto mimoriadna udalosť bez ohľadu na faktory, ktoré ju vyvolali, resp. spôsobili jej bezprostrednú hrozbu, je definovaná ako narušenie poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti, pri ktorom poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti objektívne nie sú schopní zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rozsahu, kvalite alebo čase nevyhnutnom na ochranu života, zdravia a predchádzanie jeho závažnému poškodeniu. Právnymi následkami vyhlásenia mimoriadnej situácie v dôsledku vyššie uvedenej mimoriadnej udalosti sú prerušenie plynutia výpovedných lehôt zdravotníckych pracovníkov v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti nachádzajúcom sa na území, na ktorom je vyhlásená mimoriadna situácia a povinnosť týchto zdravotníckych pracovníkov poskytovať zdravotnú starostlivosť. Pre dosiahnutie cieľov návrhu zákona, najmä v záujme prevenčného pôsobenia trestnoprávnej zodpovednosti (generálna prevencia) sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, a to zvýšením hornej hranice trestnej sadzby v prípade kvalifikovaných skutkových podstát pri trestných činoch porušovania povinností za krízovej situácie a vyhýbania sa výkonu povinností za krízovej situácie. Súčasne sa v súvislosti s navrhovanou zmenou zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov o nové skutkové podstaty trestného činu porušovania povinností za mimoriadnej situácie a trestného činu vyhýbania sa výkonu povinností za mimoriadnej situácie. Súčasne sa ako preventívne opatrenie pre situácie, kedy by mohlo dôjsť k naplneniu skutkových podstát trestných činov podľa § 290b alebo podľa navrhovaného § 290d Trestného zákona, navrhuje zmena a doplnenie zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej cieľom je maximálna objektivizácia posudzovania dočasnej pracovnej neschopnosti. V súvislosti s návrhom nových skutkových podstát trestného čin porušovania povinností za mimoriadnej situácie a trestného činu vyhýbania sa výkonu povinností za mimoriadnej situácie rozširujú dôvody, na základe ktorých sa zdravotnícky pracovník nepovažuje na účely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za bezúhonného

a povinnosti zdravotníckeho pracovníka podľa vyššie uvedeného zákona sa rozširujú o povinnosť počas krízovej situácie vykonať na zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti povinnosť uloženú zákonom. Navrhuje sa tiež zaviesť povinnosti zdravotníckeho pracovníka poskytovať zdravotnú starostlivosť počas mimoriadnej situácie vyhlásenej z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak ide o zdravotníckeho pracovníka pracujúceho v nemocnici nachádzajúcej sa na území, na ktorom je vyhlásená mimoriadna situácia. Súčasťou opatrení na dosiahnutie cieľa navrhovanej právnej úpravy je doplnenie zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s navrhovanou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.

4.Dotknuté subjekty

Okresné úrady, zdravotnícki pracovníci ústavných zdravotníckych zariadení

5.Alternatívne riešenia

Nie sú.

popis nulového variantu:

-Bude dochádzať k ohrozeniu života a zdravia ľudí, teda k ohrozeniu jedného zo základných ľudských práv uvedeného v čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje právo každého na ochranu zdravia a právo občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky na základe zdravotného poistenia a za podmienok, ktoré ustanoví zákon,

-Nebude definícia mimoriadnej udalosti - kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, t.j. narušenie poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti, pri ktorom poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti objektívne nie sú schopní zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rozsahu, kvalite alebo čase nevyhnutnom na ochranu života, zdravia a predchádzanie jeho závažnému poškodeniu.

-Nebude možné počas vyhlásenia mimoriadnej situácie v dôsledku vyššie uvedenej mimoriadnej udalosti prerušiť plynutie výpovedných lehôt zdravotníckych pracovníkov v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti nachádzajúcom sa na území, na ktorom je vyhlásená mimoriadna situácia a neexistuje povinnosť týchto zdravotníckych pracovníkov poskytovať zdravotnú starostlivosť.

-Horné hranice trestnej sadzby v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov v prípade kvalifikovaných skutkových podstát pri trestných činoch porušovania povinností za krízovej situácie a vyhýbania sa výkonu povinností za krízovej situácie nebudú pôsobiť prevenčne.

-Nebudú existovať nové skutkové podstaty trestného činu porušovania povinností za mimoriadnej situácie a trestného činu vyhýbania sa výkonu povinností za mimoriadnej situácie.

-Nebude existovať objektivizácia posudzovania dočasnej pracovnej neschopnosti pre situácie, kedy by mohlo dôjsť k naplneniu skutkových podstát trestných činov podľa § 290b alebo podľa navrhovaného § 290d Trestného zákona.

-Nebude exitovať v zákone č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov opatrenie na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.

-Nebudú existovať povinnosti zdravotníckeho pracovníka poskytovať zdravotnú starostlivosť počas mimoriadnej situácie vyhlásenej z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak ide o zdravotníckeho pracovníka pracujúceho v nemocnici nachádzajúcej sa na území, na ktorom je vyhlásená mimoriadna situácia v zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov .

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☒

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

11.Kontakt na spracovateľa

Ministerstvo zdravotníctva SR

zakon580@health.gov.sk

tel.: 02 / 59 373 350

12.Zdroje

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 087/2024

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.

3. Predmet návrhu právneho predpisu nie je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

b)v sekundárnom práve

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Z dôvodu vnútroštátneho charakteru navrhovanej právnej úpravy sa body 4. a 5. doložky zlučiteľnosti nevypĺňajú.

Dôvodová správa

B.Osobitná časť

Čl. I

Účelom navrhovanej právnej úpravy je vytvoriť právny mechanizmus trestného sankcionovania porušovania povinností uložených orgánmi verejnej moci alebo povinností vyplývajúcich zo zákona v čase mimoriadnej situácie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva a vytvoriť tak predpoklady pre ochranu záujmov štátu, najmä zabezpečenia dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Preto sa dopĺňajú nové skutkové podstaty trestných činov porušovanie povinností za mimoriadnej situácie (§ 290c) a vyhýbanie sa výkonu povinností za mimoriadnej situácie (§ 290d).

Čl. II

K bodom 1 a 2

V rámci základných pojmov sa ustanovuje definícia mimoriadnej udalosti kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. Táto mimoriadna udalosť bez ohľadu na faktory, ktoré ju vyvolali, resp. spôsobili jej bezprostrednú hrozbu je definovaná ako narušenie poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti, pri ktorom poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti nie sú schopní zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rozsahu, kvalite alebo čase nevyhnutnom na ochranu života a zdravia alebo predchádzať závažnému poškodeniu zdravia. Možnosť vyhlásenia mimoriadnej situácie na základe vyššie uvedenej mimoriadnej udalosti je nevyhnutná aj pre možnosť vlády na návrh ministerstva hospodárstva nariadiť na celom území alebo na časti územia Slovenskej republiky vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie.

K bodu 3

Vzhľadom na charakter mimoriadnej situácie vyhlásenej na základe mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, ovplyvňujúcej práva a povinnosti nielen zdravotníckych pracovníkov, ale i značnej časti obyvateľstva sa navrhuje časové obmedzenie jej trvania a predĺženia.

K bodu 4

Účelom navrhovaných ustanovení je rozšírenie právomocí okresného úradu v spojitosti s úpravou navrhovanou v čl. III.

Čl. III

Vzhľadom k potrebe predchádzania situáciám, kedy by mohlo dôjsť k naplneniu skutkových podstát trestných činov podľa §290b alebo podľa navrhovaného §290d Trestného zákona sa navrhuje v prípade zdravotníckych pracovníkov, ktorým vyplývajú alebo boli príslušným orgánom uložené povinnosti v súvislosti s vyhlásenou mimoriadnou situáciou alebo núdzovým stavom a s cieľom maximálnej objektivizácie zdravotného stavu týchto zdravotníckych pracovníkov, aby ich dočasnú pracovnú neschopnosť posudzoval lekár poskytovateľa zdravotnej starostlivosti určeného okresným úradom.

Čl. IV

K bodu 1

Navrhovaným ustanovením sa rozširujú dôvody, na základe ktorých sa zdravotnícky pracovník nepovažuje na účely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za bezúhonného. Za bezúhonného sa nebude považovať taký zdravotnícky pracovník, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný čin porušovania povinností za krízovej situácie, trestný čin vyhýbania sa výkonu povinností za krízovej situácie, trestný čin porušovania povinností za mimoriadnej situácie alebo trestný čin vyhýbania sa výkonu povinností za mimoriadnej situácie.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s úpravou v § 80 ods. 1 písm. l).

K bodu 3

V spojitosti s úpravou navrhovanou v čl. II bode 4 a v čl. III je v súvislosti s objektivizáciou zdravotného stavu dotknutých zdravotníckych pracovníkov potrebná úprava povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti určiť lekára posudzujúceho a rozhodujúceho o dočasnej pracovnej neschopnosti zdravotníckeho pracovníka.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava spočívajúca vo vypustení nesprávneho odkazu na poznámku pod čiarou.

K bodu 5

K § 80 ods. 1 písm. l)

Navrhovaná povinnosť zdravotníckych pracovníkov v spojitosti s neuplynutím výpovedných dôb podľa navrhovaného ustanovenia má za cieľ počas mimoriadnej situácie vyhlásenej na základe mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti zabezpečiť v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti dostatočný počet zdravotníckych pracovníkov, aby boli schopní zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rozsahu, kvalite alebo čase nevyhnutnom na ochranu života, zdravia a predchádzanie jeho závažnému poškodeniu.

K § 80 ods. 1 písm. m až p)

V spojitosti s úpravou navrhovanou v čl. II bode 4 a v čl. III je v súvislosti s objektivizáciou zdravotného stavu dotknutých zdravotníckych pracovníkov potrebná úprava povinnosti posúdiť a rozhodnúť o dočasnej pracovnej neschopnosti zdravotníckych pracovníkov a súčasne povinnosti dotknutých zdravotníckych pracovníkov podrobiť sa posúdeniu dočasnej pracovnej neschopnosti u poskytovateľa určeného okresným úradom.

K bodu 6

Účelom navrhovanej úpravy je ustanovenie sankcie za porušenie povinnosti zdravotníckeho pracovníka podľa navrhovaného bodu 4 písm. l) a súčasne oprava nesprávneho vnútorného odkazu.

K bodu 7

Účelom navrhovanej úpravy je ustanovenie sankcie za porušenie povinnosti zdravotníckeho pracovníka podľa navrhovaných ustanovení § 80 ods. 1 písm. m) až p).

Čl. V

Účelom navrhovaného ustanovenia je rozšírenie opatrenia hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s navrhovanou definíciou mimoriadnej udalosti - kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Navrhovaná úprava umožní v prípade mimoriadnej situácie vláde Slovenskej republiky na návrh Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky adresne nariadiť opatrenie hospodárskej mobilizácie – organizácia zdravotníckeho zabezpečenia, nakoľko doterajšia úprava podľa §3 písm. r) bodov 1 až 3 zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov sa javí ako nedostatočná pre zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.