Dôvodová správa
1.Všeobecná časť
Návrh zákona o pomoci osobám zažívajúcim násilie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „Zákon o pomoci osobám zažívajúcim násilie“) predkladajú poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Beáta Jurík, Lucia Plaváková, a Zuzana Števulová.
Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť právny rámec, ktorý efektívne ochráni osoby pred rôznymi formami rodovo-podmieneného násilia a dopomôže vytvoriť bezpečné prostredie offline aj online.
Návrh okrem novej skutkovej podstaty sexuálneho obťažovania či vraždy ženy - femicídy zahŕňa aj úpravy týkajúce sa kybernetického násilia, ktorým dnes osoby, najmä no nie výlučne ženy čelia čoraz častejšie, ako je napríklad mobbing, krádež identity, ponižovanie či nežiadúce zdieľanie intímnych fotografií alebo videí bez súhlasu.
Navrhuje sa tiež redefinícia znásilnenia na základe absencie súhlasu a zrušenie premlčacej doby pri tomto ohavnom čine, ktorý naša spoločnosť nemôže zľahčovať a ticho tolerovať.
Návrh obsahuje aj doplnenie osobitného motívu z nenávisti, skutkovej podstaty trestného činu hanobenie národa, rasy a presvedčenia a podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti tak, že sa rozširuje príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva o “sexuálnu orientáciu”, „pohlavie“ a “rodovú identitu”.
Rodovo-podmienené násilie je nielen hrubým porušením základných ľudských práv osôb, ktoré ho zažívajú, ale aj rastúcim celosvetovým problémom s významnými hospodárskymi a sociálnymi dôsledkami a aj preto je potrebné, aby naň štát dostatočne a efektívne odpovedal.
Z dát Výskumu rodovo podmieneného násilia na ženách 2023, ktorý zrealizoval Inštitút pre výskum práce a rodiny vyplýva, že:
Psychické násilie v partnerskom vzťahu zažilo počas svojho dospelého života 48,2 % žien, ktoré mali alebo majú partnera/partnerku. Najčastejšie šlo o znevažovanie a ponižovanie.
Fyzickému násiliu a/alebo vyhrážaniu v partnerskom vzťahu čelilo počas svojho dospelého života 28 % žien, ktoré majú alebo mali v minulosti partnera. Dvomi najčastejšími formami fyzického násilia bolo hádzanie predmetov alebo fackovanie a strkanie a ťahanie za vlasy.
Sexuálnemu násiliu bolo počas svojho dospelého života vystavených 14,2 % žien.
Skúsenosť s vyhrážaním, fyzickým alebo sexuálnym násilím v súčasných partnerských vzťahoch malo 11,7 % žien.
Každá tretia obeť násilia utrpela v jeho dôsledku fyzickú ujmu. 11 % obetí sa v dôsledku násilia cítila v ohrození života.
Mimo partnerského vzťahu čelilo nejakej forme fyzického násilia, sexuálneho násilia alebo vyhrážania 16,7 % žien. S fyzickým násilím a/alebo vyhrážaním od osôb, ktoré neboli partnermi/partnerkami, malo skúsenosť 14,6 % spomedzi všetkých respondentiek.
Sexuálnemu násiliu bolo vystavených 6 % žien.
Výrazná časť nepartnerského násilia predstavuje domáce násilie: 47 % obetí násilia mimo partnerského vzťahu zažilo násilie vo vlastnej domácnosti.
Prenasledovaniu (stalkingu) bolo počas svojho dospelého života vystavených 32,1 % spomedzi všetkých respondentiek. Ženy prenasledované predovšetkým osobami, ktoré poznajú. V dôsledku prenasledovania si približne jedna tretina prenasledovaných žien zmenila telefónne číslo, emailovú adresu, alebo odišla zo sociálnej siete.
Skúsenosť s obťažovaním na pracovisku mala každá druhá žena. Väčšina žien, ktoré mali skúsenosť so sexuálnym obťažovaním na pracovisku, ho zažila opakovane. Na súčasnom pracovisku teda na pracovisku, kde pracovali respondentky v čase realizácie výskumu zažilo sexuálne obťažovanie 22 % žien, ktoré mali v tomto období platenú prácu. Skúsenosť s obťažovaním počas posledného roka uviedlo 18,3 % respondentiek.
V detstve sa obeťou sexuálneho násilia stalo 8,1 % respondentiek. Znevažovanie alebo ponižovanie od otca zažilo v detstve 28 %, od matky 25 % respondentiek.
Domáce násilie
Pojem domáce násilie síce v našom právnom systéme existuje od 1.1.2018 v zákone č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, avšak nebol premietnutý aj do Trestného zákona a to napriek tomu, ze trestné právo sa ním v teórii aj v praxi zaoberá.
Trestný zákon však neupravuje samostatnú skutkovú podstatu trestného činu domáceho násilia, čo znemožňuje adekvátnu odpoveď nášho právneho systému na toto závažné a komplexné porušenie ľudských práv.
Podľa definície Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu sa pojmom „domáce násilie“ rozumejú všetky činy telesného, sexuálneho, duševného a ekonomického násilia, ktoré sa vyskytujú v rámci rodiny alebo domácej jednotky alebo medzi bývalými alebo súčasnými manželmi alebo partnermi, či páchateľ má, alebo v minulosti mal s obeťou spoločný pobyt.
Domáce násilie je formou rodovo-podmieneného násilia, ktoré neúmerne, no nie výlučne, postihuje najmä ženy. Dochádza k nemu v rámci rodiny alebo domácnosti bez ohľadu na biologické alebo právne rodinné väzby buď medzi intímnymi partnermi, alebo medzi inými rodinnými príslušníkmi, a to aj medzi rodičmi a deťmi.
Ženy medzi obeťami neúmerne zastúpené v dôsledku základných vzorcov nátlaku, moci a/alebo kontroly. Potenciálnou obeťou tohto typu násilia však môže byť každá osoba bez ohľadu na svoj rod, vek alebo postavenie. Domáce násilie teda môže postihovať každého, a to aj mužov, mladších alebo starších ľudí, deti a LGBTI+ osoby.
Skúsenosti žien a mužov s domácim násilím sa však líšia v tom, že ženy zažívajú násilné správanie predovšetkým od svojich partnerov, zatiaľ čo muži prevažne od iných členov rodiny.
Domáce násilie je charakterizované opakujúcim a stupňujúcim sa násilím fyzickej, sexuálnej, psychickej, emočnej či ekonomickej povahy medzi osobami v rodinnom alebo obdobnom pomere. Intenzita násilných incidentov sa spravidla stupňuje, a u obetí vedie ku strate
schopnosti alebo možnosti včas ho zastaviť. Dochádza k nemu v súkromí, mimo očí a teda mimo kontroly verejnosti.
Pretrvávajúca závažnosť problému domáceho násilia jasne dokazuje skutočnosť, že existujúce právne normy a ich vykonávanie neposkytujú pre obete dostatočnú pomoc a ochranu.
Vzhľadom na špecifiká súvisiace s týmto druhom trestnej činnosti je potrebné stanoviť komplexný súbor pravidiel, ktoré budú rodovo citlivým a holistickým spôsobom riešiť pretrvávajúci problém domáceho násilia s cieľom chrániť obete takéhoto násilia.
Medzi také pravidlá jednoznačne patrí aj zavedenie samostatnej skutkovej podstaty trestného činu domáceho násilia.
Znásilnenie
Podľa zverejnených dát sa na Slovensku so sexuálnym násilím stretlo v priebehu svojho života približne 100 tisíc žien vo veku 18 70 rokov (4,9 %). Ženy najčastejšie zažívali nasledovné formy sexuálneho násilia znásilnenie (38 %), pokus o znásilnenie (42 %), súhlas so sexom zo strachu, čo by nasledovalo, ak by nesúhlasila (36 %), nútené dotyky na intímnych miestach (35 %) a iné (31 %), napríklad nútenie k pohlavnému styku, fyzické sexuálne obťažovanie alebo nevyžiadané sexuálne návrhy.
Všetky tieto čísla však v skutočnosti oveľa vyššie. Väčšina preživších znásilnenia sa s touto traumatizujúcou a bolestnou skúsenosťou nikomu nezverí. Hlavnými faktormi mlčania je strach (zo samotného páchateľa alebo z reakcií ľudí) a tiež spoločenská stigma.
Preživšie osoby majú tiež malú dôveru v kompetentné orgány: ich nádej dovolať sa spravodlivosti je aj kvôli súčasnej legislatíve veľmi nízka. Navyše sa stretávajú s rodovými stereotypmi, obviňovaním a nevhodným prístupom zo strany vyšetrovacích orgánov. Je teda nevyhnutné, aby sa prijatá zmena zákona prejavila aj v konkrétnej aplikácii v praxi osobami a inštitúciami, ktoré prichádzajú do kontaktu s preživšími.
Obsolentná právna úprava, rodové stereotypy a z nich vyplývajúce mýty o súhlase podporujú a normalizujú existenciu sexuálneho, sexualizovaného a rodovo podmieneného násilia a v najhorších prípadoch aj znásilnenia v našej spoločnosti.
Znásilnenie je formou rodovo podmieneného násilia, pretože je namierené voči konkrétnej osobe z dôvodu jej pohlavia, rodu, rodovej identity alebo rodového vyjadrenia. Neprimerane teda postihuje osoby určitého pohlavia najmä, no nie výlučne, ženy. Preživšie osoby nie páchateľom vybraté náhodne, stávajú sa nimi následkom nerovných mocenských vzťahov založených na rozdieloch medzi ženami a mužmi v sociálnom a spoločenskom postavení. Pri znásilnení sa nejedná len o sexuálne uspokojenie páchateľa, ale hlavne o udržanie alebo upevnenie jeho dominantnej pozície. Hoci sa najčastejšie deje v partnerských vzťahoch, rovnako môže byť páchateľom syn, otec alebo iný príbuzný, na ktorom je preživšia osoba závislá alebo je s nim v nerovnom mocenskom postavení.
Navrhovaná redefinícia znásilnenia, ktorá vychádza z pochopenia následkov mocenských vzťahov medzi osobami napomôže k odstráneniu rodovo-podmieneného násilia z našej spoločnosti.
Súčasná právna úprava definície znásilnenia a sexuálneho násilia nespĺňa moderné kritériá ochrany ľudských práv.
Medzinárodné a európske právo v oblasti ľudských práv požaduje, aby štáty podnikli opatrenia na prevenciu a ochranu žien a dievčat pred rodovo podmieneným násilím, aby vyšetrovali a trestali všetky činy tohto násilia a poskytli obetiam odškodnenie. Tiež to znamená, že opatrenia musia presahovať rámec jednotlivých prípadov a štáty by sa mali snažiť o zmenu zákonov, politík a praktík, ktoré príčinami alebo ktoré v spoločnosti ustaľujú prejavy sexuálneho násilia a sexualizovaného násilia.
V roku 2011 Rada Európy prijala Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ktorý nadobudol platnosť v roku 2014. Slovensko Dohovor v roku 2011 podpísalo a v roku 2021 odmietlo ratifikáciu: aj z toho dôvodu momentálna legislatíva neposkytuje vhodný právny rámec na ochranu a pomoc preživším.
Znásilnenie je konanie, ktorým páchateľ porušuje základné ľudské práva osoby: osobnú slobodu, autonómiu ľudskej vôle, dôstojnosť a rovnosť. Inak povedané, prípady znásilnenia spadajú v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) pod článok 3 teda absolútny zákaz mučenia, krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania a článok 8 rešpektovanie súkromného života.
ESĽP vo veľmi dôležitom rozhodnutí M.C. proti Bulharsku v 2003 stanovil, že absencia násilia neznamená súhlas. Súdny dvor bez toho, aby sa vyjadril k vine údajných páchateľov, rozhodol, že „akýkoľvek rigidný prístup k stíhaniu sexuálnych trestných činov, ako napríklad vyžadovanie dôkazu fyzického odporu za každých okolností, predstavuje riziko ponechania určitých typov znásilnenia nepotrestaných, a tým ohrozenia účinná ochrana sexuálnej autonómie jednotlivca“.
V ďalšom rozhodnutí E.B. proti Rumunsku z 2019 ESĽP taktiež skonštatoval, že štát porušil články 3 a 8 Dohovoru, nakoľko sa orgány pri vyšetrovaní znásilnenia zamerali na skutočnosť, že preživšia nekládla odpor.
V najnovšom rozhodnutí J.L proti Taliansku z 2021 ESĽP skonštatoval, že trestné stíhanie a tresty zohrávajú kľúčovú úlohu v inštitucionálnej reakcii na rodovo podmienené násilie a pri riešení rodovej nerovnosti. Dospel tiež k záveru, že „je preto nevyhnutné, aby sa súdne orgány vyhýbali reprodukcii sexistických stereotypov v súdnych rozhodnutiach, minimalizovali násilie voči rodu a vystavovali ženy sekundárnej viktimizácii navodzovaním viny a používaním moralizujúceho jazyka, čo odrádza dôveru obetí v spravodlivosť“.
Súčasná definícia vyplývajúca z textu nášho trestného zákona však nereflektuje tieto hodnoty a preto je dôležité autonómiu a schopnosť slobodného rozhodovania sa pretaviť do kritéria „súhlasu“.
Ako bolo povedané, znásilnenie rozhodne nemožno definovať prítomnosťou násilia alebo vyhrážok, tak ako to robí náš súčasný trestný zákon. Naopak, určujúca musí byť absencia súhlasu – a teda prejavenia slobodnej vôle venovať sa sexuálnym aktivitám.
Pri súčasnej úprave sa váha zodpovednosti a vina či minimálne spoluvina kladie na plecia preživších, zatiaľ čo páchatelia ospravedlňovaní a často dokonca vyviňovaní pokiaľ nepoužili násilie. Toto platí najmä ak sa preživšia osoba nebránila, ak nebola v stave brániť sa
či akokoľvek vyjadriť svoj nesúhlas (napr. pod vplyvom alkoholu či iných látok), alebo ak súhlasila s tým, že s páchateľom pôjde do inej miestnosti alebo domov. Táto právna úprava teda nie je v súlade s poznatkami o správaní preživších, ktoré čelia napadnutiu alebo nátlaku v sexuálnej oblasti.
Nami navrhovaná úprava zohľadňuje práve súčasné poznatky o možných reakciách obetí a smeruje k zvýšeniu ochrany pred sexuálnym násilím.
Rozdiel medzi dobrovoľnou a nedobrovoľnou sexuálnou aktivitou je jednoduchší, ako sa na prvý pohľad zdá: ak so sexuálnou aktivitou súhlasia všetky zúčastnené osoby, jedna sa o dobrovoľnú aktivitu so súhlasom. Súhlas však nesmie byť tacitný - mlčať alebo nevysloviť „nie“ neznamená to isté ako udeliť súhlas.
Súhlas podieľať sa na sexuálnom styku alebo inej aktivite by mala byť prejavená dobrovoľne, jasne (nie je možné ho vyvodiť zo správania či slov), informovane a bez nátlaku. Súhlas by mal zároveň počas celého aktu ostať odvolateľný.
Navrhovaná zmena definície zvýši počet nahlasovaných prípadov znásilnenia osôb, ktoré nedali dobrovoľný súhlas na sexuálnu aktivitu, ale z rôznych dôvodov sa nebránili či mlčali.
Podľa online prieskumu, ktorý pre Amnesty International Slovensko vypracovala agentúra Focus, 93 % ľudí na Slovensku považuje sex bez súhlasu za znásilnenie. Napriek tomu v našej spoločnosti stále pretrvávajú stereotypy, ktoré sex bez súhlasu ospravedlňujú alebo minimalizujú. Nová právna úprava by predstavovala odstránenie spoločenskej stigmy, ktorá prenáša ťarchu viny na obete, a naopak ospravedlňuje a vyviňuje páchateľov.
Zmenou definície znásilnenia nanešťastie nezabránime tomu, aby k nim dochádzalo, ale predstavuje prvý a nutný krok k odstraňovaniu sexuálneho a rodovo podmieneného násilia. Spoločnosti vyšle jasný signál, že žiadne násilie a porušovanie ľudských práv nie je tolerované. Práve naopak, sloboda, dôstojnosť a osobná integrita hodnoty, ktoré si ako spoločnosť vážime.
Sexuálne obťažovanie
Sexuálne obťažovanie je tiež súčasťou rodovo-podmieneného násilia. Náš antidiskriminačný zákon z roku 2004 definuje v § 2a ods. 4 a 5 sexuálne obťažovanie ako formu diskriminácie. Z tejto definície vychádza aj predkladateľkami navrhovaná skutková podstata. Popri existujúcich civilných sankciách (upustenie od konania, ospravedlnenie, náhrada nemajetkovej ujmy) je však potrebná aj trestnoprávna úprava sankcii.
Z výskumov vyplýva, že to najmä ženy, ktoré vo väčšej miere zažívajú sexuálne obťažovanie. Avšak obeťou sexuálneho obťažovania môže byť aj akákoľvek iná osoba vrátane mužov. Podľa celoeurópskeho prieskumu Agentúry pre základné práva FRA z roku 2014, ktorý sa venoval násiliu na ženách, zažilo na Slovensku sexuálne obťažovanie 49 % žien a dievčat vo veku od 15 rokov počas svojho života, zatiaľ čo za posledných 12 mesiacov to bolo 29 %. Šesť najzávažnejších foriem sexuálneho obťažovania zažilo 40 % žien a dievčat.
Najnovší prieskum sexuálneho obťažovania zrealizovaný Inštitútom pre výskum práce a rodiny v rámci národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie tiež potvrdil, že so sexuálnym zneužívaním sa stretla viac ako polovica (54 %) slovenskej populácie a viac ako dve
tretiny žien, najmä mladších ako 34 rokov. Z prieskumu vyplynulo, že fyzického neželaného sexuálneho správania, ako aj sexuálneho nátlaku sa podľa respondentov dopúšťajú blízki ľudia, ako aj cudzí ľudia, pričom všetky typy sexuálneho obťažovania zažilo šesť percent populácie.
Prieskum taktiež ukázal, že len štvrtina obetí sexuálneho zneužívania sa so svojou skúsenosťou niekomu zdôverila, najčastejšie blízkej osobe. Hlavnými faktormi nenahlasovania - podobne ako v iných prípadoch rodovo-podmieneného násilia - nedôvera, pocit hanby, stigma, ale aj nedostatočná právna odpoveď - netrestanie a zľahčovanie obťažovania v spoločnosti. Aj preto viac než 94 percent respondentov a respondentiek uviedlo, že by mala existovať zákonná možnosť postihovať sexuálne obťažovanie na verejnosti aj vzhľadom na veľký počet incidentov.
Takáto úprava je odporúčaná Istanbulským dohovorom a jej efektivitu tiež potvrdzuje aj dobrá prax z iných štátov EÚ. Sexuálne obťažovanie je závažným zásahom do ľudskej dôstojnosti a bez adekvátnej odpovede môže vyústiť do závažnejšej formy trestného činu - a dôjsť napr. k znásilnenie.
Predkladateľky považujú za nutné pripomenúť, že v minulosti bolo do trestného zákona zaradené trestnoprávne sankcionovanie diskriminácie - a to diskriminácie skupiny osôb ako skutkovej podstaty trestného činu. V neposlednom rade naše trestné právo momentálne nedisponuje prostriedkom, ktorý by nielen trestal takéto neprijateľné správanie, ale slúžil aj preventívne.
Kybernetické násilie
Z výskumov vyplýva, že každá tretia žena zažije vo svojom živote nejakú formu násilia a napriek pomerne novému rastúcemu javu internetového prepojenia sa odhaduje, že každá desiata žena vo veku nad 15 rokov zažila nejakú formu kybernetického násilia[1]. Prístup k internetu sa rýchlo stáva nevyhnutnosťou hospodárskeho blahobytu a dokonca sa čoraz viac považuje za základné ľudské právo. Je preto mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby bol tento online priestor bezpečným pre všetky osoby, vrátane žien a dievčat.
Je tiež potrebné pripomenúť, že kybernetické násilie sa riadi rovnakými mocenskými vzorcami a spôsobmi konania ako offline násilie je však uľahčené technológiami a často sprevádza aj iné formy násilia. Aj preto údaje z prieskumu agentúry FRA ukazujú, že 77 % žien, ktoré zažili kybernetické obťažovanie, sa stretlo aj s minimálne jednou formou sexuálneho a/alebo fyzického násilia zo strany intímneho partnera a 7 z 10 žien, ktoré zažili kybernetické sledovanie, sa stretlo aj s minimálne jednou formou fyzického a/alebo sexuálneho násilia zo strany intímneho partnera. 11 % žien dostalo nevyžiadané, urážlivé sexuálne ladené e-maily alebo SMS správy alebo nevhodné, urážlivé návrhy na sociálnych sieťach, 5 % žien v sa stretlo s jednou alebo viacerými formami kybernetického prenasledovania od veku 15 rokov.
Z výskumov tiež vieme, že ženy sú, podobne ako pri iných formách rodovo-podmieneného násilia, obeťami kybernetického násilia neúmerne viac ako muži. Napríklad podľa prieskumu vyše 9 000 nemeckých používateľov internetu vo veku od 10 do 50 rokov obeťami online sexuálneho obťažovania a kybernetického prenasledovania boli s výrazne vyššou pravdepodobnosťou ženy než muži a vplyv týchto foriem násilia bol pre obete traumatizujúcejší. Toto potvrdzuje aj fakt, že hoci sa muži pravdepodobne o niečo viac stretávajú „miernejšími“ formami online obťažovania (napr. urážky a ponižovanie), ženy,
najmä mladé ženy vo veku 18 24 rokov, sa neúmerne stretávajú so závažnými druhmi ako kybernetické prenasledovanie a online sexuálnym obťažovaním.
Kybernetické násilie môže mať rôzne formy, ktoré majú rôzny vplyv na obete tohto násilia a neprimeraným spôsobom môžu zasahovať do jej súkromného či pracovného života: môže sa jednať o kybernetické prenasledovanie, nedobrovoľnú pornografiu („porno z pomsty“), rodovo motivované urážky a obťažovanie či podnecovanie k nenávisti, odsudzovanie za prejav sexuality („slut-shaming“), nevyžiadanú pornografiu (posielanie nevhodných správ, materiálov), online sexuálne vydieranie („sextortion“), vyhrážanie sa, zverejňovanie osobných údajov („doxing“) a ďalšie.
Kybernetické prenasledovanie aj obťažovanie často kombinované s inými formami „tradičného“ alebo offline prenasledovania a obťažovania a môžu vyústiť aj do napadnutia či znásilnenia a v najhorších prípadoch aj vraždy. Aj preto je nutné upraviť právny rámec tak, aby pôsobil prevenčne a zároveň aby poskytol dostatočnú ochranu osobám, ktoré túto formu násilia už zažívajú.
Kybernetické obťažovanie možno definovať ako ohrozujúce správanie, ktoré sa prejavuje napr. nežiaducimi návrhmi namierenými na inú osobu prostredníctvom foriem online komunikácie, nevyžiadanými, výhražnými alebo obscénnymi správami a emailmi so sexuálnym obsahom, útokmi na sociálnych sieťach, spamovaním (kde páchateľ posiela obeti väčší počet nevyžiadaných správ), vyhrážaním sa fyzickým a/alebo sexuálnym obťažovaním alebo ďalšími formami fyzického násilia alebo nenávistnými prejavmi.
Tzv. „nedobrovoľná pornografia“, známa aj ako „porno z pomsty“ je toxickým a nebezpečným javom, ktorý pozostáva z online šírenie fotografií alebo videí zobrazujúcich sexuálny styk bez súhlasu osoby. Páchateľ je často expartner, ktorý snímky alebo videá získa počas predchádzajúceho vzťahu a následne sa po ukončení vzťahu snaží obeť verejne potupiť a ponížiť ako odplatu. Páchatelia však nemusia byť nevyhnutne partneri alebo expartneri a motívom nie je vždy pomsta. Snímky môžu byť získané aj preniknutím do počítača, účtov v sociálnych médiách alebo do telefónu obete a môžu byť zamerané na spôsobenie škody danej osobe v reálnom živote (napr. dosiahnutie jej vyhodenia z práce).
Prípady virtuálneho mobbingu, teda využívanie sociálnych sietí na komentovanie názorov inej osoby, pričom s ňou vo väčšine vulgárnym spôsobom páchatelia nesúhlasia sa zvyšujú úmerne s pomyslenou polarizáciou spoločnosti. Dôvodom môže byť aj pocit bezpečia, ktorý je umocnený možnosťou skrývať svoju pravú identitu za falošné internetové profily, čo sa premieta hlavne v diskusiách na sociálnych sieťach.
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP) v dokumente “Individuálne podanie Slovenského národného strediska pre ľudské práva k štvrtému preskúmavaniu Slovenskej republiky v rámci Univerzálneho periodického hodnotenia v Rade OSN pre ľudské práva” z októbra 2023 uvádza, že v r. 2022 a 2023 vykonalo prieskumy týkajúce sa špecificky bezpečnosti obrankýň ľudských práv venujúcich sa reprodukčným právam a právam LGBTI+ ľudí, pričom zo strany obhajkýň a obhajcov týchto práv boli reportované: obťažovanie, online vyhrážanie, organizované zosmiešňujúce kampane a nenávistná rétorika (vrátane zo strany vrcholových politikov, cirkevných alebo verejných autorít), ktoré často zahŕňali útoky na ich skutočnú alebo domnelú identitu. SNSĽP odporúča zlepšiť bezpečnosť novinárov a ochrancov ľudských práv aj prostredníctvom zavedenia právnych garancií ich ochrany.
K zmene právnej úpravy, ktorá reflektuje závažnosť kybernetického násilia nás nabáda aj nedávno schválená Smernica Európskeho parlamentu a Rady o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Náš návrh zákona predpokladá aplikovanie najdôležitejších častí Smernice Európskej únie a Rady v časti online násilia tak, aby sa obete týchto trestných činov vedeli ľahšie domôcť svojich práv.
Slovenský právny poriadok doposiaľ nedostatočne chránil práva osôb zažívajúcich offline aj online násilie a dnes je načase modernizovať právny systém tak, aby odpovedal na tieto závažné porušenia ľudských práv.
Vražda ženy - femicída
Vražda ženy z dôvodu, že je žena, je často dôsledkom násilia v partnerských vzťahoch Femicídu je potrebné chápať ako krajný prejav nepretržitého násilia voči ženám, ku ktorému dochádza všade, vrátane Slovenska, aj keď jej formy sa môžu líšiť. Absencia trestného činu femicída z trestného zákona bráni meraniu rozsahu femicídy, ktorá sa tak medzi všeobecnými údajmi o vraždách, zabitiach a iných trestných činoch 144, 145, 147 a 148) stáva v podstate neviditeľnou.
Zo štatistického hľadiska je pracovná definícia, ktorú Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) používa pre femicídu „zabitie ženy blízkym partnerom a úmrtie ženy v dôsledku činnosti, ktorá je pre ženy škodlivá“. Blízkym partnerom sa rozumie bývalý/súčasný manžel alebo partner bez ohľadu na to, či páchateľ alebo v minulosti mal s obeťou rovnaké miesto bydliska“. Na Slovensku bude väčšina prípadov femicídy spadať pod vyššie uvedené paragrafy Trestného zákona. Podľa údajov Prezídia Policajného zboru sa v roku 2017 zaznamenalo 26 ženských obetí vraždy, z ktorých 42 % bolo obeťami femicídy intímnym partnerom. Ak však chceme nastaviť účinné politiky na boj proti femicíde, je potrebné pochopiť povahu a rozšírenie tohto problému - a teda mať k dispozícii presné data. Obzvlášť dôležitá je skutočnosť, že motív zabitia stanovuje polícia alebo súd a že tento motív sa potom prenesie do štandardizovaných štatistických údajov.
Právne vymedzenie pojmu femicída teda napomôže tomuto zberu dát.
2.Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1
Navrhuje sa doplniť okolnosti vylučujúce protiprávnosť trestného činu o situáciu, keď je osoba odvracajúca útok (nutná obrana) obeťou týrania alebo inej formy rodovo-podmieneného násilia.
K bodom 2-4
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 5
Navrhuje sa úprava skutkovej podstaty trestného činu podnecovania k nenávisti tak, že sa že sa rozširuje príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva o “sexuálnu orientáciu”, „pohlavie“ a “rodovú identitu”, pre ktoré ľudia čelia najzávažnejším nenávistným činom. Navrhovanou zmenou sa v súlade s európskym ľudskoprávnym štandardom odstraňuje absencia týchto
dôvodov, ktoré patria k základnému výpočtu viažucich sa na príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva, obdobne ako tomu je napríklad v antidiskriminačnom zákone.
K bodu 6
Navrhuje sa zrušenie premlčacej doby pre niektoré trestné činy proti ľudskej dôstojnosti z dôvodu ich závažnosti. Takáto právna úprava je v súlade s ľudskoprávnymi štandardmi ale aj s najnovšími poznatkami vedy, podľa ktorých obete a preživšie osoby týchto trestných činov potrebujú často veľmi dlhý čas na to, aby skutok nahlásili. Cieľom je umožniť im nahlásenie trestného činu v momente, keď budú pripravené.
K bodu 7 až 11
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 12
Navrhuje sa doplnenie osobitného motívu z nenávisti o motív “rodová identita”, pre ktorú ľudia čelia najzávažnejším nenávistným činom. Navrhovanou zmenou sa v súlade s európskym ľudskoprávnym štandardom a v záujme zabezpečenia kompatibility slovenskej právnej úpravy s právnou úpravou krajín Európskej únie odstraňuje absencia tohto osobitného motívu, ktorý patrí k základnému výpočtu motívov viažucich sa na príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva, obdobne ako tomu je napríklad v antidiskriminačnom zákone. To, že rodová identita nebola doteraz zavedená medzi nenávistné motívy v rámci trestnoprávnej legislatívy si všíma aj správa Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI) zriadená Radou Európy o Slovenskej republike (šiesty monitorovací cyklus) (bod 30 správy)
K bodu 13
Navrhuje sa zavedenie nového trestného činu femicídy. Tento pojem označuje najzávažnejšiu formu rodovo-podmieneného násilia, vraždu ženy z dôvodu, že je žena. Páchateľom je najčastejšie partner alebo bývalý partner, prípadne iná blízka osoba bez ohľadu na to, či s obeťou zdieľa alebo zdieľala spoločnú domácnosť. Z dôvodu doterajšej absencie pojmu v trestnom zákone spadajú prípady pod trestné činy vražda, úkladná vražda a zabitie. Tieto trestné činy však nevystihujú podstatu femicídy presne a aj preto o skutočnom počte zavraždených žien nemáme presné dáta a počty vrážd môžu byť v skutočnosti vyššie ako medializované informácie.
K bodu 14
Navrhuje sa zmena súčasnej definície znásilnenia tak, aby sa každá forma sexuálneho styku alebo iná sexuálna aktivita, ku ktorým došlo bez súhlasu zúčastnených osôb, považovali za znásilnenie. Trestná sadzba by sa mala líšiť podľa situácie: presnejšie podľa spôsobu, akým bolo znásilnenie vykonané (sexuálna aktivita alebo penetrácia) a tiež podľa toho, či došlo k aktivite bez súhlasu (prečin), alebo bolo použité aj násilie alebo hrozba násilia (zločin alebo obzvlášť závažný zločin). Predkladateľky zároveň navrhujú upraviť definíciu tak, aby brala do úvahy fakt, že preživšou osobou nemusí byť len žena – ale akákoľvek osoba.
K bodu 15
Navrhuje sa tiež zadefinovanie novej, samostatnej skutkovej podstaty: prečinu sexuálneho obťažovania. Navrhuje sa zavedenie nového trestného činu sexuálneho obťažovania, ktorého objektom je ochrana slobody a ľudskej dôstojnosti pred správaním sexuálneho charakteru, ktoré vytvára zastrašujúce, nepriateľské, ponižujúce, zneúcťujúce alebo urážlivé prostredie. Toto môže zahŕňať napríklad nútenie k obnažovaniu či k sebaukájaniu, vynucovanie si sexu alebo
iných sexuálnych aktivít, vystavovanie osoby pornografickému alebo inému hrubému a urážlivému materiálu proti jej vôli, sexuálne gestá alebo sugestívne pohyby tela smerom k druhej osobe a ďalšie podobné aktivity.V kvalifikovaných skutkových podstatách sa poskytuje osobitná zvýšená ochrana chráneným osobám (napr. deťom či osobám vyššieho veku). Prísnejšie sa trestá tiež obťažovanie z pomsty či z dôvodu nenávisti pre príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie, ako aj spoločné konanie viacerých osôb
K bodu 16
Navrhuje sa doplniť do znenia skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby ďalšie elementy charakterizujúce situáciu týrania.
K bodu 17
Navrhuje sa zavedenie samostatnej skutkovej podstaty trestného činu domáceho a partnerského násilia, ktorej absencia z Trestného zákona znemožňuje adekvátnu odpoveď nášho právneho systému na toto závažné a komplexné porušenie ľudských práv. Navrhovaná úprava by do nášho Trestného zákona doplnila chýbajúci pojem, ktorým sa však trestné právo zaoberá v teórii aj v praxi. Za domáce násilie sa považujú rôzne formy násilia a utrpenia (fyzické, sexuálne, psychické, emočné, ekonomické), ktoré malo, alebo môže mať negatívne dopady na život, zdravie, telesnú alebo duševnú integritu, slobodu a dôstojnosť osoby vo vzťahu s osobou páchajúcou násilie.
Domáce alebo rodinné prostredie je jedným z charakteristických prvkov definície. Definuje sa preto vzťah medzi osobou zažívajúcou domáce násilie a osobou páchajúcou násilie, ktorý môže okrem rodinných a partnerských väzieb zahŕňať aj iný obdobný pomer, pričom skutočnosť, či obeť žije alebo žila s páchateľom nie je obligatórnym prvkom. Trvanie vzťahu taktiež nie je podmienkou pretože ani separáciou partnerov často domáce násilie nekončí.
Ďalším charakteristickým prvkom v navrhovanej definícii domáceho násilia je jeho opakovanosť a pravidelnosť. Jasne tiež rozdeľuje situáciu obete a páchateľa, kde nerovný a mocenský vzťah za následok neslobodné rozhodovanie a konanie obete domáceho násilia v rozpore s jej slobodnou vôľou.
Navrhuje sa tiež prísnejšie trestať domáce násilie v prítomnosti dieťaťa.
K bodom 18 až 21
Navrhuje sa upraviť súčasnú definíciu § 360a Nebezpečné prenasledovanie tak, aby objektívna stránka viac nemusela spĺňať podmienky “dlhodobosti”, “dôvodnej” obavy a “podstatným spôsobom” zhoršiť kvalitu života osoby, ktorá je jeho obeťou, pretože je dôležité zjednodušiť posúdenie a vyhodnotenie pojmových znakov v tomto trestnom čine.
K bodu 22
Vzhľadom na veľké riziko, ktoré v súčasnosti ženy aktívne vo verejnom priestore čelia a vzhľadom na narastajúce prípady online násilia, je potrebné prijať do slovenského právneho poriadku právnu úpravu vychádzajúcu zo Smernice o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu teraz, keďže vážne ohrozené ľudské práva. Existujúcu právnu úpravu trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania je potrebné spresniť a uviesť do súladu so znením smernice, konkrétne s čl. 7, 8 a 9.
V množstve prípadov sa tieto útoky dejú najmä prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov alebo cez sociálne siete. Páchatelia sa tiež môžu rozhodnúť zastrašiť obeť napríklad prostredníctvom zhromažďovania a následného rozširovania materiálu osobnej povahy, iniciovať takýto útok tretími stranami, alebo sa na taktomto útoku tretích strán podieľať.
Ako uvádza návrh smernice v bode 18, “Používanie informačných a komunikačných technológií nesie riziko jednoduchého, rýchleho a rozsiahleho šírenia niektorých foriem kybernetického násilia, ktoré obeti spôsobuje alebo prehlbuje ťažkú a dlhodobú ujmu. Potenciál takéhoto šírenia, ktoré je predpokladom spáchania závažných trestných činov v oblasti kybernetického násilia vymedzeného v tejto smernici, by sa mal premietnuť v prvku sprístupňovania určitého materiálu prostredníctvom informačných a komunikačných technológií „veľkému počtu“ koncových používateľov. Pojem „veľký počet“ by sa mal chápať ako dosiahnutie významného počtu koncových používateľov predmetných technológií, čím sa umožní prístup veľkého počtu osôb k danému materiálu a jeho ďalšie potenciálne šírenie. Uvedený pojem by sa mal vykladať a uplatňovať s prihliadnutím na príslušné okolnosti vrátane technológií použitých na sprístupnenie daného materiálu a prostriedkov, ktoré tieto technológie ponúkajú na jeho šírenie.”
Podľa bodu 21 návrhu smernice, “S cieľom zabrániť začatiu útoku tretích strán alebo účasti na takomto útoku namierenom priamo na inú osobu spočívajúcom v sprístupnení výhražného alebo urážlivého materiálu veľkému počtu koncových používateľov by sa mali stanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa trestného činu kybernetického obťažovania. Takéto rozsiahle útoky vrátane koordinovaných online hromadných útokov môžu prerásť do napadnutia v reálnom svete alebo spôsobiť závažnú duševnú ujmu, pričom v extrémnych prípadoch môžu viesť k samovražde obete. Často zacielené na prominentné političky, novinárky alebo iné známe osobnosti, môžu sa však vyskytnúť aj za iných okolností, napríklad na univerzitách alebo v školách. Takéto online násilie by sa malo riešiť najmä vtedy, ak sa útoky vyskytujú vo veľkom rozsahu, napríklad majú podobu hromadného obťažovania veľkým množstvom ľudí.”
K bodu 23
Navrhuje sa doplnenie skutkovej podstaty trestného činu hanobenie národa, rasy a presvedčenia tak, že sa rozširuje príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva o “sexuálnu orientáciu” a “rodovú identitu”, pre ktorú ľudia čelia najzávažnejším nenávistným činom. Navrhovanou zmenou sa v súlade s európskym ľudskoprávnym štandardom odstraňuje absencia týchto dôvodov, ktoré patria k základnému výpočtu viažucich sa na príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva, obdobne ako tomu je napríklad v antidiskriminačnom zákone.
K bodu 24
Navrhuje sa doplnenie skutkovej podstaty trestného činu podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti tak, že sa rozširuje príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva o “pohlavie”, pre ktoré ľudia čelia najzávažnejším nenávistným činom. Navrhovanou zmenou sa v súlade s európskym ľudskoprávnym štandardom odstraňuje absencia tohto dôvodu, ktorý patrí k základnému výpočtu viažucich sa na príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva, obdobne ako tomu je napríklad v antidiskriminačnom zákone.
Čl. II
K bodu 1
Navrhuje sa doplnenie a úprava definície domáceho a partnerského násilia v zákone.
K bodu 2
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 3
Navrhuje sa doplniť do zákona povinnosť pre všetky orgány činné v trestnom konaní, súdy a subjekty poskytujúce pomoc a podporu obetiam absolvovať primerané, dostatočné a systémové vzdelávanie v oblasti násilia a rodovej rovnosti.
K bodu 4
Navrhuje sa doplniť povinnosť poskytnúť obeti informácie o možnosti vylúčenia páchateľa z užívania nehnuteľnosti alebo zákaze vstupu na určené miesto alebo prikázanie zotrvania na určenom mieste.
K bodu 5
Do znenia sa dopĺňajú slová „dostatočnú a včasnú“ s cieľom zaručiť potrebné financovanie akreditovaných subjektov.
Čl. III
Zavádza sa nová skutková podstata páchania priestupku, a to priestupok proti blízkej a zverenej osobe. Takéto ustanovenie si vyžaduje novelizácia Trestného zákona, trestného činu „týrania blízkej a zverenej osoby“, ktorá predpokladá trestnoprávny postih pri recidíve násilia vyhodnoteného ako priestupok. Aby bolo možné vyhodnocovať páchanie takýchto priestupkov, je potrebné odlíšiť ich od všeobecných priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu.
Čl. IV
Mení sa formulácia za účelom vyjasnenia legislatívnych pojmov a ich súladu s primárnym právom a dopĺňa sa ako forma diskriminácie z dôvodu znevýhodnenie v dôsledku rodovo podmieneného násilia, ktoré je považované za diskrimináciu z dôvodu pohlavia alebo rodu. Toto ustanovenie je dôležité kvôli tomu, že žena zažívajúca násilie môže v jeho následku mať napr. vyššiu absenciu v práci alebo mať obmedzený pracovný výkon. Riešenie takejto situácie byť účinná podpora a ochrana žene (resp. inej ohrozenej obete) a nie jej pracovnoprávny postih.
Čl. V
S ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti od 1. marca 2025.
[1] Agentúra Európskej únie pre základné práva FRA (2014). Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum hlavné výsledky. Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, s. 104. K dispozícii na: http://fra.europa.eu/en/publication/2014/violence-against-women-eu-wide-survey-main-results-report.
[2] Rada OSN pre ľudské práva (2016). Článok 32: Podpora, ochrana a využívanie ľudských práv na internete. K dispozícii na: https://www.article19.org/data/files/Internet_Statement_Adopted.pdf
[3] FRA, (2014). Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum. Správa o hlavných výsledkoch, 29, 95. K dispozícii na: http://fra.europa.eu/en/publication/2014/violence-against-women-eu-wide-survey-main-results-report].
[4] Pew Research Center (2014). Online Harassment. K dispozícii na: http://www.pewinternet.org/2014/10/22/
online-harassment/.