●Sexuálnemu násiliu bolo vystavených 6 % žien.
●Výrazná časť nepartnerského násilia predstavuje domáce násilie: 47 % obetí násilia mimo partnerského vzťahu zažilo násilie vo vlastnej domácnosti.
●Prenasledovaniu (stalkingu) bolo počas svojho dospelého života vystavených 32,1 % spomedzi všetkých respondentiek. Ženy sú prenasledované predovšetkým osobami, ktoré poznajú. V dôsledku prenasledovania si približne jedna tretina prenasledovaných žien zmenila telefónne číslo, emailovú adresu, alebo odišla zo sociálnej siete.
●Skúsenosť s obťažovaním na pracovisku mala každá druhá žena. Väčšina žien, ktoré mali skúsenosť so sexuálnym obťažovaním na pracovisku, ho zažila opakovane. Na súčasnom pracovisku – teda na pracovisku, kde pracovali respondentky v čase realizácie výskumu – zažilo sexuálne obťažovanie 22 % žien, ktoré mali v tomto období platenú prácu. Skúsenosť s obťažovaním počas posledného roka uviedlo 18,3 % respondentiek.
●V detstve sa obeťou sexuálneho násilia stalo 8,1 % respondentiek. Znevažovanie alebo ponižovanie od otca zažilo v detstve 28 %, od matky 25 % respondentiek.
Domáce násilie
Pojem domáce násilie síce v našom právnom systéme existuje od 1.1.2018 v zákone č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, avšak nebol premietnutý aj do Trestného zákona a to napriek tomu, ze trestné právo sa ním v teórii aj v praxi zaoberá.
Trestný zákon však neupravuje samostatnú skutkovú podstatu trestného činu domáceho násilia, čo znemožňuje adekvátnu odpoveď nášho právneho systému na toto závažné a komplexné porušenie ľudských práv.
Podľa definície Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu sa pojmom „domáce násilie“ rozumejú všetky činy telesného, sexuálneho, duševného a ekonomického násilia, ktoré sa vyskytujú v rámci rodiny alebo domácej jednotky alebo medzi bývalými alebo súčasnými manželmi alebo partnermi, či už páchateľ má, alebo v minulosti mal s obeťou spoločný pobyt.
Domáce násilie je formou rodovo-podmieneného násilia, ktoré neúmerne, no nie výlučne, postihuje najmä ženy. Dochádza k nemu v rámci rodiny alebo domácnosti bez ohľadu na biologické alebo právne rodinné väzby buď medzi intímnymi partnermi, alebo medzi inými rodinnými príslušníkmi, a to aj medzi rodičmi a deťmi.
Ženy sú medzi obeťami neúmerne zastúpené v dôsledku základných vzorcov nátlaku, moci a/alebo kontroly. Potenciálnou obeťou tohto typu násilia však môže byť každá osoba bez ohľadu na svoj rod, vek alebo postavenie. Domáce násilie teda môže postihovať každého, a to aj mužov, mladších alebo starších ľudí, deti a LGBTI+ osoby.
Skúsenosti žien a mužov s domácim násilím sa však líšia v tom, že ženy zažívajú násilné správanie predovšetkým od svojich partnerov, zatiaľ čo muži prevažne od iných členov rodiny.
Domáce násilie je charakterizované opakujúcim a stupňujúcim sa násilím fyzickej, sexuálnej, psychickej, emočnej či ekonomickej povahy medzi osobami v rodinnom alebo obdobnom pomere. Intenzita násilných incidentov sa spravidla stupňuje, a u obetí vedie ku strate