NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
IX. volebné obdobie
___________________________________________
Č.: KNR-UPV-2188/2024-5
487a
S p r á v a
Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany PLEVÍKOVEJ, Miroslava ČELLÁRA a Ivana ŠEVČÍKA na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 487) v druhom čítaní
___________________________________________________________________________
Ústavnoprávny výbor Národnej rady podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov správu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany PLEVÍKOVEJ, Miroslava ČELLÁRA a Ivana ŠEVČÍKA na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 487).
2
I.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 644 zo 6. novembra 2024 rozhodla o tom, že návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany PLEVÍKOVEJ, Miroslava ČELLÁRA a Ivana ŠEVČÍKA na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 487) prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, a to aj ako gestorskému výboru a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní odo dňa jeho pridelenia.
II.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).
III.
Stanovisko vlády Slovenskej republiky k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany PLEVÍKOVEJ, Miroslava ČELLÁRA a Ivana ŠEVČÍKA na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 487) podľa § 70 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebolo do konania schôdze gestorského výboru doručené.
IV.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany PLEVÍKOVEJ, Miroslava ČELLÁRA a Ivana ŠEVČÍKA na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 487) prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčal ho Národnej rade Slovenskej republiky uznesením č. 237 z 21. novembra 2024 a uznesením č. 237a z 26. novembra 2024 schváliť.
3
V.
Z uznesení Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej uvedených v IV. bode tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
1. Názov zákona znie: „o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zvýšením ochrany finančných záujmov Európskej únie“.
Navrhuje sa zmeniť názov zákona tak, aby jednoznačným spôsobom odrážal jeho účel, ktorým je zvýšenie ochrany finančných záujmov Európskej únie.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
2. V čl. I (§ 40 ods. 4) sa slová „oddelenie závažnej kriminality ako organizačnú zložku generálnej prokuratúry“ nahrádzajú slovami „osobitný organizačný útvar závažnej kriminality“.
Nakoľko schéma organizačného členenia generálnej prokuratúry nevyplýva zo zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, ale z organizačného poriadku vydaného podľa § 10 ods. 2 zákona, navrhuje sa použiť všeobecnejší pojem „osobitný organizačný útvar“ a nestanoviť priamo v zákone, že má ísť o oddelenie, aby mohlo ísť o väčší organizačný útvar (ako napr. odbor).
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
3. V čl. II sa pred doterajší bod vkladajú nové body 1 až 14, ktoré znejú:
„1. V § 33a ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na to, aby uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej činnosti.“.
2. V § 34 ods. 4 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie.“.
3. V § 34 ods. 6 druhá veta znie: „Ak tento zákon neustanovuje inak, súd musí uložiť trest odňatia slobody za trestný čin podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorého spáchaním dochádza
4
k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie a pri ktorom rozsah trestného činu, spôsobená škoda alebo získaný majetkový prospech prevyšuje 50 000 eur, a za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje osem rokov.“.
4. V § 35 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „V prípade trestných činov podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, súd zváži najmä uloženie zhabania časti majetku tak, aby došlo k odňatiu výnosov z trestnej činnosti.“.
5. V § 40 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „V prípade prečinov podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 326 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie možno upustiť od potrestania páchateľa podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) len vtedy, ak sú splnené podmienky podľa predchádzajúcej vety a zároveň rozsah prečinu, spôsobená škoda alebo majetkový prospech získaný prečinom neprevyšuje 50 000 eur.“.
6. V § 49 ods. 1 sa slovo „Súd“ nahrádza slovami „Ak tento zákon neustanovuje inak, súd“.
7. V § 49 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) V prípade trestných činov podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, súd môže podľa odseku 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
8. V § 49 ods. 3 sa slová „Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije“ nahrádzajú slovami „Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú“.
9. V § 51 ods. 1 sa slová „§ 49 ods. 2“ nahrádzajú slovami „§ 49 ods. 3“.
10. V § 87 ods. 1 sa slovo „Trestnosť“ nahrádza slovami „Ak tento zákon neustanovuje inak, trestnosť“.
11. V § 87 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
„(7) Ak ide o trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, ustanovenia odseku 1 písm. b) až e) sa nepoužijú a trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je
a) dvadsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov,
b) desať rokov, ak ide o ostatné zločiny,
c) päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky,
d) tri roky pri ostatných prečinoch.“.
Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 8.
5
12. V § 87 ods. 8 sa slová „§ 213, § 233 až 234, § 237, § 254, § 261 až 263, § 266, § 276 až 277a, § 278a, § 326, § 328 až 336 alebo § 336c a 336d“ nahrádzajú slovami „§ 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334“.
13. V § 128 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: „Ak ide o trestný čin prijímania úplatku podľa § 330 a podplácania podľa § 334, verejným činiteľom je aj osoba, ktorá má z titulu svojho postavenia alebo funkcie právo rozhodovať alebo sa podieľa na rozhodovaní o nakladaní s majetkom, majetkovými právami a finančnými prostriedkami pochádzajúcimi z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie alebo rozpočtu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Európskej únie zriadených v súlade so Zmluvou o Európskej únii alebo Zmluvou o fungovaní Európskej únie alebo rozpočtu nimi priamo alebo nepriamo spravovaného a kontrolovaného.“.
14. § 278a sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú, ak páchateľ tým istým skutkom spáchal trestný čin podľa § 276 až 277a.“.“.
Doterajší bod sa primerane prečísluje. V súvislosti s vložením nových novelizačných bodov sa primerane upraví znenie úvodnej vety čl. II.
Z dôvodu účinnejšieho postihu páchateľov trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskej únie a vzhľadom na výsledkov diskusií s predstaviteľmi Európskej komisie sa navrhuje vykonať niekoľko zmien Trestného zákona. Zahŕňajú úpravu základných zásad ukladania sankcií a trestov tak, aby bol kladený dôraz na odňatie výnosov z trestnej činnosti a na ochranu finančných záujmov Európskej únie (§ 33a, § 34 ods. 4, § 35 ods. 5). Na tento účel sa ďalej nanovo upravujú v prípade trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy podmienky obligatórneho ukladania trestu odňatia slobody (§ 34 ods. 6), upustenia od potrestania (§ 40), podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody (§ 49) a premlčania (§ 87). V bode 12 ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu zúženia zoznamu trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie, ktoré bolo vykonané po hĺbkovej analýze. Závery hĺbkovej analýzy preukázali, že viaceré trestné činy, ktoré boli doteraz považované za transpozičné, predstavovali nadharmonizáciu (t. j. goldplating). Z dôvodu zosúladenia s čl. 4 ods. 2 a čl. 4 ods. 4 písm. b) smernice PIF sa v bode 13 dopĺňa definícia verejného činiteľa aj o súkromnú osobu, ktorá sa z titulu svojho postavenia podieľa na rozhodovaní o nakladaní s majetkom, majetkovými právami a finančnými prostriedkami pochádzajúcimi z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie. Napokon sa v bode 14 navrhuje vylúčiť použitie trestného činu marenia výkonu správy daní, ak páchateľ tým istým konaním spáchal niektorý zo závažnejších daňových
6
trestných činov. Ide o legislatívne zakotvenie subsidiarity trestného činu marenia správy daní voči ostatným daňovým trestným činom.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča neschváliť.
4. V čl. II sa pred doterajší bod vkladajú nové body 1 až 14, ktoré znejú:
„1. V § 33a ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na to, aby uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej činnosti.“.
2. V § 34 ods. 4 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie.“.
3. V § 34 ods. 6 druhá veta znie: „Ak tento zákon neustanovuje inak, súd musí uložiť trest odňatia slobody za trestný čin podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorého spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie a pri ktorom rozsah trestného činu, spôsobená škoda alebo získaný majetkový prospech prevyšuje 50 000 eur, a za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje osem rokov.“.
4. V § 35 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „V prípade trestných činov podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, súd zváži najmä uloženie zhabania časti majetku tak, aby došlo k odňatiu výnosov z trestnej činnosti.“.
5. V § 40 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „V prípade prečinov podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 326 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie možno upustiť od potrestania páchateľa podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) len vtedy, ak sú splnené podmienky podľa predchádzajúcej vety a zároveň rozsah prečinu, spôsobená škoda alebo majetkový prospech získaný prečinom neprevyšuje 50 000 eur.“.
6. V § 49 ods. 1 sa slovo „Súd“ nahrádza slovami „Ak tento zákon neustanovuje inak, súd“.
7. V § 49 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) V prípade trestných činov podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, súd môže podľa odseku 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
7
8. V § 49 ods. 3 sa slová „Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije“ nahrádzajú slovami „Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú“.
9. V § 51 ods. 1 sa slová „§ 49 ods. 2“ nahrádzajú slovami „§ 49 ods. 3“.
10. V § 87 ods. 1 sa slovo „Trestnosť“ nahrádza slovami „Ak tento zákon neustanovuje inak, trestnosť“.
11. V § 87 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
„(7) Ak ide o trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, ustanovenia odseku 1 písm. b) až e) sa nepoužijú a trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je
a) dvadsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov,
b) desať rokov, ak ide o ostatné zločiny,
c) päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky,
d) tri roky pri ostatných prečinoch.“.
Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 8.
12. V § 87 ods. 8 sa slová „§ 213, § 233 až 234, § 237, § 254, § 261 až 263, § 266, § 276 až 277a, § 278a, § 326, § 328 až 336 alebo § 336c a 336d“ nahrádzajú slovami „§ 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334“.
13. V § 128 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: „Ak ide o trestný čin prijímania úplatku podľa § 330 a podplácania podľa § 334, verejným činiteľom je aj osoba, ktorá má z titulu svojho postavenia alebo funkcie právo rozhodovať alebo sa podieľa na rozhodovaní o nakladaní s majetkom, majetkovými právami a finančnými prostriedkami pochádzajúcimi z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie alebo rozpočtu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Európskej únie zriadených v súlade so Zmluvou o Európskej únii alebo Zmluvou o fungovaní Európskej únie alebo rozpočtu nimi priamo alebo nepriamo spravovaného a kontrolovaného.“.
14. § 278a sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú, ak páchateľ tým istým skutkom spáchal trestný čin podľa § 276 až 277a.“.“.
Doterajší bod sa primerane prečísluje. V súvislosti s vložením nových novelizačných bodov sa primerane upraví znenie úvodnej vety čl. II.
V bode 12 sa vykonáva oprava pisárskej chyby, pretože absentuje číselné označenie § 276. Vo zvyšku je pozmeňujúci návrh rovnaký ako ten, ktorý v schválil Ústavnoprávny výbor.
Z dôvodu účinnejšieho postihu páchateľov trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskej únie a vzhľadom na výsledkov diskusií s predstaviteľmi
8
Európskej komisie sa navrhuje vykonať niekoľko zmien Trestného zákona. Zahŕňajú úpravu základných zásad ukladania sankcií a trestov tak, aby bol kladený dôraz na odňatie výnosov z trestnej činnosti a na ochranu finančných záujmov Európskej únie (§ 33a, § 34 ods. 4, § 35 ods. 5). Na tento účel sa ďalej nanovo upravujú v prípade trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy podmienky obligatórneho ukladania trestu odňatia slobody (§ 34 ods. 6), upustenia od potrestania (§ 40), podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody (§ 49) a premlčania (§ 87). V bode 12 ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu zúženia zoznamu trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie, ktoré bolo vykonané po hĺbkovej analýze. Závery hĺbkovej analýzy preukázali, že viaceré trestné činy, ktoré boli doteraz považované za transpozičné, predstavovali nadharmonizáciu (t. j. goldplating). Z dôvodu zosúladenia s čl. 4 ods. 2 a čl. 4 ods. 4 písm. b) smernice PIF sa v bode 13 dopĺňa definícia verejného činiteľa aj o súkromnú osobu, ktorá sa z titulu svojho postavenia podieľa na rozhodovaní o nakladaní s majetkom, majetkovými právami a finančnými prostriedkami pochádzajúcimi z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie. Napokon sa v bode 14 navrhuje vylúčiť použitie trestného činu marenia výkonu správy daní, ak páchateľ tým istým konaním spáchal niektorý zo závažnejších daňových trestných činov. Ide o legislatívne zakotvenie subsidiarity trestného činu marenia správy daní voči ostatným daňovým trestným činom.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
5. Za čl. IV sa vkladá nový čl. V, ktorý znie:
„Čl. V
Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z., zákona č. 288/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 40/2024 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 41/2024 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 215/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 11 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „V prípade trestných činov podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 330 a 334
9
Trestného zákona, ktorými dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na ochranu finančných záujmov Európskej únie.“.“.
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Zmenu Trestného zákona, ktorá sa navrhuje v čl. II v nadväznosti na požiadavky, ktoré vyplynuli z rokovaní s predstaviteľmi Európskej komisie je nutné reflektovať aj v zákone č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne:
a)spoločne o bodoch 1, 2, 4, 5 s odporúčaním schváliť,
b)o bode 3 s odporúčaním neschváliť.
VI.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany PLEVÍKOVEJ, Miroslava ČELLÁRA a Ivana ŠEVČÍKA na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 487) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany PLEVÍKOVEJ, Miroslava ČELLÁRA a Ivana ŠEVČÍKA na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v druhom čítaní (tlač 487a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 240 z 26. novembra 2024.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu Štefana Gašparoviča, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a aby pri rokovaní
10
o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a určil poslancov Richarda Eliáša, Richarda Glücka, Zuzanu Plevíkovú, Adama Lučanského, Miroslava Čellára a Tibora Gašpara za náhradníkov spravodajcu.
Miroslav Čellár v. r.
predseda Ústavnoprávneho výboru
Národnej rady Slovenskej republiky
Bratislava 26. novembra 2024