Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky

pre verejnú správu a regionálny rozvoj

23. schôdza výboru

Číslo: KNR-VSRR-2176/2024-7

U z n e s e n i e

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre verejnú správu a regionálny rozvoj

z 21. novembra 2024

k vládnemu návrhu zákona o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 516);

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky

pre verejnú správu a regionálny rozvoj

A. s ú h l a s í

s vládnym návrhom zákona o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 516);

B. o d p o r ú č a

Národnej rade Slovenskej republiky

vládny návrh zákona o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 516) schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré sú uvedené v prílohe tohto uznesenia;

Igor JANCKULÍK, v. r.

podpredseda výboru

Viliam Z A H O R Č Á K, v. r.

overovateľ výboru

Príloha k uzn. č. 68 – tlač 516

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

k vládnemu návrhu zákona o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 516)

___________________________________________________________________________

1.V čl. I § 2 písm. d) sa slová „alebo zotaviť sa z neho“ nahrádzajú slovami „a zotaviť sa z neho“.

Zosúladenie navrhovaného textu s čl. 2 bodom 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2257, ktorý vymedzuje pojem odolnosť ako „schopnosť kritického subjektu predísť incidentu, chrániť sa pred ním, reagovať naň, odolávať mu, zmierňovať ho, absorbovať ho, prispôsobovať sa mu a zotaviť sa z neho“.

2.V čl. I § 5 písm. f) štvrtom bode sa slová „prahových hodnotách“ nahrádzajú slovami „o prahových hodnotách použitých na určenie jedného alebo viacerých kritérií“.

Spresnenie navrhovaného textu v súlade s čl. 7 bodom 2 pís. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2257, podľa ktorého „každý členský štát predloží komisii akékoľvek prahové hodnoty použité na určenie jedného alebo viacerých kritérií uvedených v odseku 1 [smernice]“.

3.V čl. I § 6 písmeno f) znie:

„f)spravuje neverejnú časť zoznamu identifikovaných kritických subjektov v tomto rozsahu:

1.názov ústredného orgánu, sektor, podsektor, obchodné meno alebo názov, sídlo, poskytovaná základná služba podľa prílohy č. 1, ak kritický subjekt je právnická osoba,

2.názov ústredného orgánu, sektor, podsektor, obchodné meno, miesto podnikania, poskytovaná základná služba podľa prílohy č. 1, ak kritický subjekt je fyzická osoba - podnikateľ,

3.popis kritickej infraštruktúry poskytujúcej základné služby, kontaktná osoba, dotknutý členský štát, identifikačné číslo organizácie, ak kritický subjekt je právnická osoba,

4.popis kritickej infraštruktúry poskytujúcej základné služby, kontaktná osoba, dotknutý členský štát, adresa trvalého pobytu, identifikačné číslo organizácie, ak kritický subjekt je fyzická osoba - podnikateľ,

5.zoznam všetkých incidentov,“.

Legislatívno-technická úprava s cieľom sprehľadnenia ustanovenia.

4.V čl. I § 8 ods. 3 v úvodnej vete sa vypúšťa slovo „antagonistických“.

Navrhované slovné spojenie „iná antagonistická hrozba“ je síce prevzaté z čl. 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557, avšak ide o pleonazmus, (hrozbou sa rozumie blízkosť niečoho nebezpečného, vyhrážka), ktoré sa z hľadiska práva javí ako právne neurčité a vágne.

5.V čl. I § 8 ods. 3 písm. d) sa za slová „vnútorný trh“ vkladajú slová „Európskej únie“.

Spresnenie navrhovaného právneho textu tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že ide o vnútorný trh Európskej únie (čl. 26 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého „vnútorný trh zahŕňa oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu v súlade s ustanoveniami zmlúv“).

6.V čl. I § 9 ods. 2 tretej vete sa za slovom „subjektu“ vypúšťa čiarka a slová „najskôr však tridsiaty deň odo dňa písomného doručenia oznámenia“.

Odstránenie zmätočnosti úpravy týkajúcej sa dňa, od ktorého je kritický subjekt povinný plniť povinnosti podľa tohto zákona. Ústredný orgán vo svojom oznámení v súlade s článkom 6 ods. 3 tretej vety smernice (EÚ) 2022/2557 uvedie deň, od ktorého je identifikovaný kritický subjekt povinný dodržiavať povinnosti podľa zákona.

7.V čl. I § 9 ods. 8 prvá veta znie:

„Ak Komisia oznámi ministerstvu vnútra, že kritický subjekt podľa odseku 7 sa považuje za kritický subjekt osobitného európskeho významu, ministerstvo vnútra bezodkladne oznámi túto skutočnosť ústrednému orgánu.“

Legislatívno-technická úprava s cieľom dostatočnej zrozumiteľnosti normatívneho textu.

8.V čl. I § 10 ods. 1 sa vypúšťajú slová „vypracovať, prijať a dodržiavať“ a za slová „§ 9 ods. 2“ sa vkladajú slová „prijať a následne dodržiavať“.

Legislatívno-technická úprava s cieľom jednoznačného ustanovenia povinnosti kritického subjektu v lehote do desiatich mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o identifikácii kritického subjektu nielen prijať bezpečnostný plán, ale ho aj následne dodržiavať.

9.V čl. I § 11 ods. 2 sa vypúšťa slovo „antagonistických“.

Navrhované slovné spojenie iných antagonistických hrozieb“ je síce prevzaté z čl. 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557, avšak ide o pleonazmus, (hrozbou sa

rozumie blízkosť niečoho nebezpečného, vyhrážka), ktoré sa z hľadiska práva javí ako právne neurčité a vágne.

10. čl. I § 15 v nadpise sa za slová „štátnej správy“ vkladajú slová „na úseku kritickej infraštruktúry“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa precizuje terminológia v rámci návrhu zákona.

11.V čl. I § 17 ods. 2 sa slová „v ktorého pôsobnosti“ nahrádzajú slovami „v ktorého sektore a podsektore podľa prílohy č. 1“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa precizuje navrhované vymedzenie pôsobnosti ústredného orgánu.

12.V čl. I § 19 ods. 2 prvej vete, druhej vete a piatej vete sa slovo „12“ nahrádza slovom „10“.

Legislatívno-technická úprava spočívajúca v oprave nesprávne uvedeného vnútorného odkazu.

13.V čl. I § 20 ods. 2 sa slová „prahových hodnôt významnosti“ nahrádzajú slovami „prahových hodnôt pre kritériá významnosti“.

Legislatívno-technická úprava s cieľom zjednotenia terminológie používanej v návrhu zákona.

14.V čl. I § 21 ods. 1 druhej vete sa za slovo „Prevádzkovatelia“ vkladajú slová „okrem kritických subjektov v sektore energetika, podsektore jadrová energetika“.

Navrhuje sa zosúladenie rozsahu povinností prevádzkovateľov uvedených v predmetnom prechodnom ustanovení s rozsahom povinností prevádzkovateľov podľa nového zákona o kritickej infraštruktúre, pokiaľ ide o subjekty v sektore energetika, podsektore jadrová energetika.

15.V čl. I § 21 ods. 1 štvrtej vete sa slová „a druhej vety“ nahrádzajú slovami „až tretej vety“.

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa odstraňuje chyba vnútorného odkazu, keďže odsek 3 ustanovuje inak aj vo vzťahu k tretej vete odseku 1.

16.V čl. I § 21 ods. 2 sa slová „vládou Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovom „vládou“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zavedenie legislatívnej skratky v § 3 písm. a).

17.V čl. I § 21 ods. 3 druhej vete sa za slovo „prevádzkovatelia“ vkladajú slová „okrem kritických subjektov v sektore energetika, podsektore jadrová energetika“.

18.Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

„Čl. II

Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 171/1998 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 332/2007 Z. z. a zákona č. 388/2021 Z. z. sa mení takto:

1.§ 14 sa vypúšťa.

2.§ 34a sa vypúšťa.“.

Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.

Zákonom č. 388/2021 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí a zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane, došlo k striktnému zákazu dovozu rádioaktívnych odpadov („RAO“) s pôvodom mimo územia SR za účelom jeho spaľovania a následného vrátenia zmenšeného objemu RAO a alikvotnej aktivity naspäť pôvodcovi RAO mimo územia SR.

Vložením ustanovenia § 14 sa zaviedol explicitný zákaz dovozu rádioaktívnych odpadov zo zahraničia na účely spracovania v SR, napriek tomu, že ide o bežnú podnikateľskú aktivitu, ktorá za dodržania prísnych bezpečnostných opatrení nie je žiadnym medzinárodným alebo európskym právnym aktom explicitne zakázaná. Navyše k tomuto zákazu došlo neočakávane takmer po 20 rokoch takto dovolenej a bežne vykonávanej činnosti. Zrušením tohto explicitného zákazu sa navracia právny stav pred rok 2021.

V Slovenskej republike sa veľkým priemyselným spracovávaním rádioaktívnych RAO zaoberá len Jadrová vyraďovacia spoločnosť, a. s. (ďalej len „JAVYS“), ktorá je v 100% vlastníctve štátu. JAVYS spracovával spaľovaním RAO z Talianska, Česka a Nemecka na základe víťazstva v medzinárodných verejných súťažiach pri dodržaní príslušnej legislatívy SR, ako aj legislatívy príslušných dotknutých krajín, vrátane legislatívy EÚ (napr. Smernica 2006/117/EURATOM). Všetok spracovaný odpad a v ňom obsiahnutá aktivita boli vrátené do krajiny pôvodu. JAVYS v oblasti ochrany životného prostredia neprekročila počas spracovávania zahraničného RAO zákonné limity, pričom v tom istom čase spracovávala aj RAO s pôvodom na Slovensku (napr. aktivita dlhožijúcich gama rádionuklidov neprekročila 0,30% ročného limitu).

Zavedenie explicitného zákazu spracovania cudzích RAO malo zásadný negatívny vplyv na hospodárenie JAVYS-u.

Ťažiskové dôsledky boli najmä:

a)zmenou právnej úpravy nebolo možné uzatvárať nové zmluvy na spracovanie RAO spaľovaním zo zahraničia,

b)negatívny dopad na príjmy spoločnosti (výpadok) od roku 2024 a nasledujúcich rokoch, z dlhodobo ziskovej štátnej akciovej spoločnosti sa pomaly stala stratová spoločnosť,

c)výpadok pravidelne odvádzaných dividend a daňových odvodov zo zisku spoločnosti do štátnej pokladne má vplyv na zníženie „balíka“ v štátnom rozpočte pre potreby zabezpečenia nevyhnutných nákladov v sociálnej oblasti, v zdravotníctve, v školstve, príp. v iných oblastiach SR,

d)nevyužívanie disponibilných kapacít spaľovania RAO má zároveň negatívny vplyv na zamestnanosť v regióne,

e)zvýšenie jednotkovej nákladovej ceny spaľovania RAO a tým spôsobené zvýšenie nákladov na vyraďovanie jadrových elektrární A1 a V1 (čo je v princípe spracovanie slovenských RAO),

f)neefektívne využívanie spracovateľských kapacít JAVYS (len na cca 13,5%)

g)stagnácia ďalšieho rozvoja spoločnosti, ktorá nie je v súlade s Vnútroštátnou politikou a vnútroštátnym programom nakladania VJP a RAO v SR, čím je ohrozený rozvoj jadrovej energetiky.

Spracovávanie zahraničných RAO umožňuje dosahovať nižšiu jednotkovú nákladovú cenu, čo vedie k úspore prostriedkov Národného jadrového fondu, BIDSF, EÚ, čím sa znižujú celkové náklady na vyraďovanie jadrových elektrární A1 a V1, resp. takto ušetrené prostriedky je možné použiť na iné čiastkové projekty. Ročná úspora týchto zdrojov môže byť na úrovni cca 2 mil. Eur ročne.

Strata tržieb, dopad na hospodársky výsledok JAVYS

Výpadok spracovávania zahraničných RAO znamená stratu tržieb pre JAVYS. V r. 2023 boli tržby súvisiace zo spracovania zahraničných RAO na úrovni cca 7,2 mil. Eur.

Ročná strata na zisku zo straty komerčných aktivít môže byť na úrovni 1,5 – 2 mil. Eur. Pri zvýšenej jednotkovej cene je naviac veľmi otázne udržanie ziskovej marže voči SE, a.s. Ak nebude zmenená legislatíva a spoločnosti sa neumožní realizovať zahraničné komerčné aktivity, JAVYS v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte bude vykazovať záporný hospodársky výsledok. Tabuľka nižšie prezentuje základné ekonomické parametre od roku 2019, s výhľadom do roku 2026.

Spracovávaním zahraničných RAO dochádza k optimálnemu využívaniu spracovateľských kapacít JAVYS, k udržaniu kvalifikovaného personálu so získavaním nových odborných skúseností a medzinárodného renomé spoločnosti JAVYS pri zachovaní požadovanej úrovne jadrovej bezpečnosti.

19.V čl. IV 3. bode § 3a ods. 4 sa nad slovo „subjekt“ umiestňuje odkaz 1e.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1e znie:

„1e) § 2 písm. c) zákona č. .../2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

V nadväznosti na to sa v čl. IV 3. bode § 3a doterajšie odkazy na poznámky pod čiarou 1e a 1f označujú ako odkazy na poznámky pod čiarou 1f a 1g. V súvislosti s tým sa upraví aj znenie úvodnej vety k poznámkam pod čiarou, ako aj ich označenie.

Prostredníctvom odkazu sa definuje pojem kritický subjekt, ktorý zavádza návrh zákona v čl. I.

20.V čl. IV 3. bode § 3a ods. 7 sa slová „časti zákona“ nahrádzajú slovami „časti tohto zákona“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa spresňuje znenie predmetného ustanovenia aby bolo zrejmé, že sa odkazuje na tento zákon.

21.V čl. IV 3. bode § 3a ods. 13 sa slová „všetkých známych adresátov limitovanej informácie“ nahrádzajú slovami „všetkých, ktorým bola limitovaná informácia sprístupnená“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zjednocuje terminológia v rámci navrhovaného ustanovenia, kde sa pri sprístupnení limitovanej informácie používa slovo „osoba“ a nie slovo „adresát“.

22.Za čl. V sa vkladá nový čl. VI, ktorý znie:

„Čl. VI

Zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 69/2020 Z. z., zákona č. 388/2021 Z. z., zákona č. 119/2023 Z. z. a zákona č. 205/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.V § 32 sa odsek 3 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

„e) k optimalizačnej štúdii k spracovaniu rádioaktívnych odpadov.“

2.V § 34 ods. 7 sa na konci pripája bodkočiarka a tieto slová:

„okrem prípadov, v ktorých ide o nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi v súlade s osobitným predpisom29aa) a na proces spracovania bola úradom posúdená a schválená optimalizačná štúdia.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 29aa znie:

„29aa) § 21 ods. 12 písm. b) zákona č. 541/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

3.§ 163a vrátane nadpisu sa vypúšťa.

Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.

V zákone o radiačnej ochrane sa v roku 2021 rigorózny zákaz dovozu RAO za účelom spracovania navrhovaným ustanovením mení na podmienečne dovolený dovoz, pokiaľ sú splnené podmienky podľa atómového zákona a je schválená optimalizačná štúdia k spracovaniu RAO. Pre ÚVZ SR sa rozširuje pôsobnosť na schvaľovanie optimalizačnej štúdie, v ktorej bude vyjadrené aká je možnosť na jadrových zariadeniach JAVYSu v akom rozsahu, množstve, druhu a aktivity spaľovať cudzie RAO pochádzajúce mimo SR. Vstup do § 34 ods. 7 je jednak vyvolaný vstupom do zákona č. 17/1992 Zb. a jednak vyvolaný predchádzajúcim novelizačným bodom.

23.V čl. VI sa vkladá nový bod 1., ktorý znie:

„1. V poznámke pod čiarou k odkazu 1a sa citácia „zákon č.

45/2011 Z. z.

o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „zákon č. .../2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.“

Doterajší novelizačný bod sa označuje ako bod 2.

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou v súlade s novou právnou úpravou.

24.V čl. VIII bod 3 znie:

„3. V § 12 sa vypúšťa odsek 4 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 20a.“.

Predmetnou zmenou sa sleduje uľahčenie prístupu zahraničných investorov z členských štátov Európskej únie na slovenský trh v oblasti energetiky a priemyslu. Týmto krokom sa umožní zvýšenie konkurencie, čo môže znamenať zníženie cien pre zákazníkov, a teda pre občanov Slovenskej republiky, ako aj dynamickejší hospodársky rast a rozvoj dotknutých odvetví slovenskej ekonomiky.

A okrem toho sa touto zmenou odstráni rozpornosť s právom Európskej únie. Cieľom § 12 ods. 4 zákona č. 497/2022 Z. z. o preverovaní zahraničných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 95/2023 Z. z. v spojení s § 9a zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov je rozšíriť preverovanie zahraničných investícií týkajúcich sa prvkov kritickej infraštruktúry aj na investície občanov iných členských štátov Európskej únie a osôb so sídlom v iných členských štátoch Európskej únie. Takáto právna úprava vyvoláva obavy vo vzťahu k jej zlučiteľnosti s legislatívou Európskej únie. Primárne právo Európskej únie totiž garantuje v článku 49 Zmluvy o fungovaní Európskej únie právo usadiť sa na území iného členského štátu Európskej únie. Členské štáty musia dodržiavať právo Európskej únie, najmä ustanovenia týkajúce sa slobôd pohybu vrátane slobody usadiť sa a zásady voľného pohybu kapitálu. Uvedené ustanovenia zakazujú členským štátom Európskej únie zaviesť alebo zachovávať neodôvodnené obmedzenia výkonu týchto slobôd.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že všetky vnútroštátne opatrenia, ktoré sa síce uplatňujú bez diskriminácie založenej na štátnej príslušnosti, ale môžu štátnemu príslušníkovi členského štátu Európskej únie prekážať pri výkone slobody usadiť sa zaručenej Zmluvou, alebo spôsobiť, že výkon tejto slobody je menej príťažlivý (najmä rozsudky z 31. marca 1993, Kraus, C-19/92, bod 32 a zo 14. októbra 2004, Komisia/Holandsko, C-299/02, bod 15), sú v rozpore s článkom 49 a nasl. Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Obmedzenia v zmysle článku 49 a nasl. Zmluvy o fungovaní Európskej únie predstavuje najmä právna úprava, ktorá podmieňuje usadenie sa hospodárskeho subjektu z iného členského štátu Európskej únie v hostiteľskom členskom štáte predchádzajúcim vydaním povolenia a ktorá vyhradzuje výkon samostatnej zárobkovej činnosti určitým hospodárskym subjektom spĺňajúcim vopred určené požiadavky, ktorých dodržanie je podmienkou vydania tohto povolenia. Takáto právna úprava odrádza hospodárske subjekty z iných členských štátov, aby v hostiteľskom členskom štáte vykonávali svoju činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ba dokonca im v tom bráni (rozsudok z 10. marca 2009, Hartlauer, C-169/07, body 34, 35 a 38).

Pokiaľ ide o zásadu voľného pohybu kapitálu, ako obmedzenia sa majú kvalifikovať vnútroštátne opatrenia, ktoré sú spôsobilé zabrániť alebo obmedziť nadobúdanie podielov v dotknutých podnikoch alebo ktoré môžu odradiť investorov z iných členských štátov od investovania do ich kapitálu (rozsudky z 23. októbra 2007, Komisia/Nemecko, C-112/05, bod 19 a zo 6. decembra 2007, Federconsumatori a i., C-463/04 a C-464/04, bod 21).

25.V čl. IX 2. bode § 7 ods. 10 sa nad slovo „subjektov“ umiestňuje odkaz 5a a na konci novelizačného bodu sa pripájajú tieto slová:

„Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:

„5a) § 2 písm. c) zákona č. .../2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.“.

Prostredníctvom odkazu sa definuje pojem kritický subjekt, ktorý zavádza návrh zákona v čl. I.

26.V prílohe č. 1 v sektore 2. Doprava podsektore d) Cestná doprava pri Kategórii subjektov „správcovia pozemných komunikácií podľa osobitného predpisu51)“ sa v stĺpci Základné služby dopĺňa riadok, ktorý znie:

„zjazdnosť vybraných úsekov pozemných komunikácií (obranná infraštruktúra)“.

Predmetná kategória kritickej infraštruktúry je zahrnutá už v súčasne platnom zákone o kritickej infraštruktúre a je potrebné ju aj naďalej zachovať.