Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2024
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii
právneho predpisu. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Predmetom tohto zákona je a) upraviť konanie o azyle, b) ustanoviť postup pri poskytovaní dočasného útočiska, c) ustanoviť práva a povinnosti žiadateľov o udelenie azylu (ďalej len „žiadateľ"), azylantov, cudzincov,1)
ktorým sa poskytla doplnková ochrana, cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska a odídencov, d) ustanoviť pôsobnosť orgánov verejnej moci na úseku azylu, doplnkovej ochrany a dočasného útočiska, e) upraviť prvotnú integráciu azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, do spoločnosti, f) upraviť pobyt v azylových zariadeniach. Zrušenie doplnkovej ochrany (1) Konanie o zrušenie doplnkovej ochrany sa začína na podnet ministerstva. (2) Ministerstvo zruší doplnkovú ochranu a) ak okolnosti, na základe ktorých sa poskytla doplnková ochrana, zanikli alebo sa zmenili tak, že nie je potrebné ju ďalej poskytovať; to neplatí, ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, uvedie závažné dôvody založené na predchádzajúcom vážnom bezpráví, pre ktoré odmieta ochranu štátu, ktorý je jeho krajinou pôvodu, c) ak sa cudzincovi poskytla doplnková ochrana len na základe nepravdivých údajov alebo falšovaných dokladov alebo z dôvodu, že cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, zamlčal skutočnosti podstatné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci. (3) Ministerstvo v konaní o zrušenie doplnkovej ochrany z dôvodu podľa odseku 2 písm. a) prihliadne na to, či zmena okolností je podstatná a nemá len dočasný charakter. (4) Ministerstvo zruší doplnkovú ochranu, ktorá bola poskytnutá podľa § 13b
, ak cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát. (5) Ak sa začalo konanie o zrušenie doplnkovej ochrany, doplnková ochrana trvá až do rozhodnutia o jej zrušení. SPOLOČNÉ USTANOVENIA O KONANÍ O AZYLE
Účastník konania
a) udelenie azylu je žiadateľ, a ak ide o udelenie azylu podľa § 10
na dobu neurčitú, azylant, b) odňatie azylu je azylant, s ktorým sa začalo konanie o odňatie azylu, c) predĺženie doplnkovej ochrany je cudzinec, ktorý požiadal o jej predĺženie, d) zrušenie doplnkovej ochrany je cudzinec, s ktorým sa začalo konanie o jej zrušenie. (2) Za cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť,8)
robí právne úkony jeho zákonný zástupca. Ak sa takýto cudzinec zdržiava na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu, súd mu ustanoví opatrovníka.8a)
(3) V konaní o azyle sa účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, neustanovuje opatrovník podľa správneho poriadku.8b)
vyjadrenie názorov alebo formu osobného alebo spoločenského správania založeného na náboženskom presvedčení alebo prikázaného náboženským presvedčením,
d) politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal, e) skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu.7a)
(5) Na účely určenia príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zisťovania charakteristík takejto skupiny podľa odseku 4 písm. e) sa prihliada na aspekty týkajúce sa rodu vrátane rodovej identity. (6) Pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania. (7) Ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza z toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla poskytovaná, keď štát, strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, prijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným právnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo vážne bezprávie, pričom táto ochrana je účinná a nie je iba dočasná, a žiadateľ má prístup k takej ochrane; ak sa ochrana pred prenasledovaním neposkytne z dôvodu uvedeného v § 8
písm. a)
, považuje sa to za prenasledovanie z tohto dôvodu. (8) Ministerstvo na účel posudzovania žiadosti o udelenie azylu zabezpečí, aby získané údaje o krajine pôvodu boli presné, aktuálne a z relevantných zdrojov, ako sú napríklad úrad vysokého komisára a Agentúra Európskej únie pre azyl.8f)
(9) Ministerstvo zabezpečí preklad dokumentov, ktoré sú potrebné na posúdenie žiadosti o udelenie azylu. (10) Ministerstvo si na posúdenie žiadosti o udelenie azylu žiadateľa staršieho ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktoré svoje stanovisko zašlú ministerstvu do 20 dní od doručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku podľa predchádzajúcej vety posudzujú nebezpečnosť žiadateľa pre bezpečnosť Slovenskej republiky z hľadiska ohrozenia záujmu, ktorého ochrana patrí do pôsobnosti Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva; ministerstvo na ten účel umožní Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu vstup do evidencií podľa § 48 ods. 1
. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo sú oprávnené na účely vypracovania stanoviska spracúvať osobné údaje podľa §
48 ods. 1
. najneskôr v posledný deň tejto lehoty; doplnková ochrana trvá až do rozhodnutia o žiadosti. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu.
(4) Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a)
, ods. 2
alebo ods. 4
, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a
; to neplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a
. (6) Ak ministerstvo rozhodne o odňatí azylu udeleného podľa § 8
, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a
. (7) Do lehoty na vydanie rozhodnutia podľa tohto zákona sa nezapočítava čas potrebný na doručenie rozhodnutia. (1) Rozhodnutie v konaní o azyle sa doručuje účastníkovi konania v primeranom čase; miesto a čas doručenia určí ministerstvo. Ak má účastník konania zákonného zástupcu alebo opatrovníka, doručuje sa rozhodnutie len zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi. Ak má účastník konania, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník zástupcu na celé konanie na základe plnomocenstva, doručuje sa rozhodnutie len tomuto zástupcovi. Ak má účastník konania právo na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu,8d)
doručuje sa rozhodnutie len Centru právnej pomoci. (2) Účastník konania, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník, ktorému sa v konaní o azyle doručuje rozhodnutie, musí byť pri prevzatí rozhodnutia oboznámený s rozhodnutím v jazyku, ktorému rozumie. (3) Ak nie je možné žiadateľovi doručiť rozhodnutie v konaní o udelenie azylu podľa odseku 1, rozhodnutie sa mu doručí podľa § 7
. Ak nie je možné azylantovi alebo cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, doručiť rozhodnutie v konaní o azyle podľa odseku 1, rozhodnutie sa mu doručí podľa § 17b
. (4) Rozhodnutie v konaní o azyle sa oznamuje a) azylovému zariadeniu, v ktorom je žiadateľ umiestnený alebo bol naposledy umiestnený, b) policajnému útvaru príslušnému podľa miesta azylového zariadenia, v ktorom je žiadateľ umiestnený, alebo podľa miesta pobytu žiadateľa, ak má povolený pobyt mimo pobytového tábora, c) policajnému útvaru podľa miesta pobytu azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, (2) Ministerstvo môže odmietnuť vydať priepustku podľa odseku 1 len z dôvodu verejného poriadku alebo nevyhnutnej osobnej účasti žiadateľa na konaní o udelenie azylu. (1) Preukaz žiadateľa je neplatný, ak uplynula doba jeho platnosti. Pred uplynutím tejto doby je preukaz neplatný, ak cudzinec už nie je žiadateľom. (2) Preukaz žiadateľa je neplatný aj vtedy, ak a) sa v ňom neoprávnene vykonali zmeny, b) záznamy v ňom nezodpovedajú skutočnosti, c) bol poškodený a záznamy v ňom sú nečitateľné, d) bol zničený, stratený alebo ukradnutý alebo (1) Na žiadateľov, ktorí majú na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, nevzťahujú sa ustanovenia § 3 ods. 6
, § 19 ods. 1 písm. a)
, f)
a g)
, § 22
, § 23 ods.
3
, § 23 ods. 4 písm. b)
, c)
, e) až j)
, ods. 5 až 8
a § 23a
. (2) Ak je žiadateľom cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, je povinný, ak mu v tom nebránia závažné dôvody, dostaviť sa do pobytového tábora do troch dní od zániku takého pobytu. (2) Ak je žiadateľom maloletý bez sprievodu, je povinný, ak mu v tom nebránia závažné dôvody, dostaviť sa do pobytového tábora do troch dní od nadobudnutia plnoletosti; to neplatí, ak žiadateľ požiadal o zotrvanie v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa osobitného predpisu.13a)
Zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately oznámi ministerstvu podanie žiadosti podľa prvej vety, ako aj skutočnosť, či so žiadateľom uzavrie dohodu, ktorá bude obsahovať podmienky jeho zotrvania v tomto zariadení; čas od podania žiadosti do oznámenia, ako aj čas, ktorý podľa dohody môže žiadateľ zotrvať v zariadení, sa považuje za povolenie pobytu mimo pobytového tábora podľa § 22 ods. 3
. PRÁVA A POVINNOSTI AZYLANTOV
Pobyt azylanta na území Slovenskej republiky (1) Azylant sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil trvalý pobyt. (2) Azylantovi vystaví policajný útvar doklad o pobyte podľa osobitného predpisu.6a)
(3) Ministerstvo môže azylanta na základe jeho písomnej žiadosti na nevyhnutný čas ubytovať v pobytovom tábore, kde je povinný primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom. a) spolupracovať s ministerstvom a príslušnými orgánmi pri jeho integrácii, b) oznámiť ministerstvu do 20 dní narodenie svojho dieťaťa na území Slovenskej republiky, c) dodržiavať vnútorný poriadok počas pobytu v pobytovom tábore, d) oznámiť bezodkladne ministerstvu 1. nadobudnutie štátneho občianstva, 2. udelenie azylu2)
iným členským štátom Európskej únie, 3. udelenie pobytu bez časového obmedzenia v inom štáte. Ministerstvo zabezpečí oboznámenie azylanta o jeho právach a povinnostiach, ktoré súvisia s udelením azylu v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie. PRÁVA A POVINNOSTI CUDZINCOV, KTORÝM SA POSKYTLA DOPLNKOVÁ OCHRANA
(1) Cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, považuje sa za cudzinca, ktorému sa udelil prechodný pobyt; to neplatí, ak má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt.6a)
(2) Cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vystaví policajný útvar doklad o pobyte podľa osobitného predpisu.6a)
(3) Ministerstvo môže cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, na základe jeho písomnej žiadosti na nevyhnutný čas ubytovať v pobytovom tábore, kde je povinný primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom. Povinnosti cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana Tomu istému cudzincovi možno na území Slovenskej republiky poskytnúť takýto príspevok iba jedenkrát, a to po prvom udelení azylu alebo poskytnutí doplnkovej ochrany.
(5) Ministerstvo zabezpečí pre azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, sociálne poradenstvo,11ae)
psychologické poradenstvo11ad)
alebo iné poradenstvo a kurz kultúrnej orientácie na základe jeho individuálnych potrieb spravidla po dobu 12 mesiacov od udelenia azylu alebo poskytnutia doplnkovej ochrany; v prípade maloletého dieťaťa, aj ak je to potrebné pre jeho priaznivý vývin. (6) Ministerstvo môže azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, na základe jeho písomnej žiadosti ubytovať v integračnom stredisku, kde je povinný primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom. (7) Azylantovi alebo cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, sa jednorazový príspevok podľa odseku 2 a integračný príspevok podľa odseku 4 neposkytnú, ak mal alebo má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, alebo ak mal na území Slovenskej republiky poskytnuté dočasné útočisko. (1) Dočasné útočisko sa poskytuje na účely ochrany cudzincov pred vojnovým konfliktom, endemickým násilím, následkami humanitárnej katastrofy alebo sústavným, alebo hromadným porušovaním ľudských práv v ich krajine pôvodu; cudzincom sa na účely poskytovania dočasného útočiska rozumie štátny príslušník tretej krajiny podľa osobitného predpisu.13ba)
(2) Vláda v súlade s rozhodnutím Rady Európskej únie vyhlási poskytovanie dočasného útočiska a zároveň určí začiatok, podmienky a skončenie poskytovania dočasného útočiska a vyčlení finančné prostriedky na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním dočasného útočiska; vláda môže vyhlásiť poskytovanie dočasného útočiska aj bez rozhodnutia Rady Európskej únie. (1) Konanie o poskytnutie dočasného útočiska sa začína vyhlásením cudzinca na policajnom útvare podľa odseku 2 o tom, že žiada o poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky, ak v § 31 ods. 3
nie je ustanovené inak. Za cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť, vyhlásenie podáva jeho zákonný zástupca alebo súdom ustanovený opatrovník; maloletý musí byť prítomný pri podávaní vyhlásenia. Konanie o poskytnutie dočasného útočiska sa nezačne, ak a) vláda nevyhlásila poskytovanie dočasného útočiska, b) vyhlásenie urobí cudzinec, ktorý je žiadateľom o udelenie azylu, azylantom, cudzincom, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, odídencom alebo cudzincom, ktorý má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo je stále cudzincom žiadajúcim o poskytnutie dočasného útočiska, alebo c) sa zistí, že vyhlásenie podala maloletá osoba. (2) Cudzinec, ktorý žiada o poskytnutie dočasného útočiska, urobí o tom vyhlásenie a) najviac 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska na území Slovenskej republiky, b) v prípade, ak je zraniteľnou osobou podľa odseku 3. (3) Zraniteľnou osobou na účely ubytovania v azylovom zariadení sa rozumie a) osoba, ktorá dosiahla vek 65 rokov, b) osamelý rodič, ktorý sa stará o dieťa do piatich rokov veku alebo fyzická osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa do piatich rokov veku na základe rozhodnutia súdu, c) dieťa do piatich rokov veku osoby podľa písmena b). (4) Zraniteľnosť podľa odseku 3 preukazuje odídenec ministerstvu a) dokladom totožnosti, ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 3 písm. a), b) ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 3 písm. b) a c) 1. čestným vyhlásením rodiča dieťaťa, že sa stará o dieťa do piatich rokov veku, alebo 2. rozhodnutím súdu, ak ide o fyzickú osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa do piatich rokov veku na základe rozhodnutia súdu. (5) Odídenec podľa odseku 2 písm. b) môže byť ubytovaný v azylovom zariadení na základe jeho písomnej žiadosti podanej ministerstvu, najviac šesť mesiacov, a to aj opakovane. Ak je odídenec ubytovaný v azylovom zariadení, je povinný podať písomnú žiadosť o predĺženie ubytovania v azylovom zariadení najneskôr 15 dní pred uplynutím obdobia, na ktoré je ubytovaný v azylovom zariadení. Ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o ubytovanie v azylovom zariadení alebo o predĺženie ubytovania v azylovom zariadení prihliada na voľné ubytovacie kapacity azylového zariadenia s tým, že prednostne ubytuje žiadateľov a cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska. (6) Ak sa odídenec ubytuje mimo azylového zariadenia, je povinný bezodkladne písomne oznámiť túto skutočnosť azylovému zariadeniu, v ktorom bol naposledy ubytovaný, alebo ministerstvu. (7) Odídenec je povinný bezodkladne opustiť azylové zariadenie, v ktorom je ubytovaný, ak a) mu zaniklo poskytovanie dočasného útočiska, b) uplynulo obdobie, počas ktorého môže byť v azylovom zariadení ubytovaný a odídenec nepodal v lehote podľa odseku 5 žiadosť o predĺženie ubytovania v azylovom zariadení alebo ministerstvo nesúhlasilo s predĺžením ubytovania odídenca v azylovom zariadení, c) mu ministerstvo oznámilo jeho premiestnenie do iného azylového zariadenia alebo d) závažným spôsobom porušil vnútorný poriadok azylového zariadenia. (8) Odídenec sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil tolerovaný pobyt. (9) Odídencovi vydá policajný útvar doklad o pobyte podľa osobitného predpisu.13bba)
primeraných opatrení na zabránenie útokom a násiliu, ako aj poskytnutie ochrany obetiam obchodovania s ľuďmi. Zraniteľnými osobami sa na účely tohto ustanovenia rozumejú najmä maloleté osoby, zdravotne postihnuté osoby, staršie osoby, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi, obete obchodovania s ľuďmi, osoby so závažným ochorením, osoby s duševnou poruchou a osoby, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického násilia, fyzického násilia alebo sexuálneho násilia.
(2) Ministerstvo pri umiestňovaní cudzinca v azylovom zariadení prihliada na jeho vek, zdravotný stav, príbuzenské vzťahy a náboženské, etnické alebo národnostné osobitosti. Osobitne sa umiestňujú muži a ženy, pritom sa prihliada na rodinné vzťahy. Premiestňovanie cudzinca z jedného azylového zariadenia do druhého azylového zariadenia sa uskutočňuje len v nevyhnutných prípadoch. (3) Ministerstvo vytvára pre cudzincov počas ich pobytu v azylovom zariadení podmienky na voľnočasové aktivity, najmä na kultúrne a športové vyžitie a podmienky na získanie zručností a vedomostí, ktoré uľahčia ich budúce uplatnenie v spoločnosti. (4) Osoby, ktoré pracujú v azylových zariadeniach s cudzincami, musia byť vyškolené a podľa potreby preškolené, najmä s ohľadom na potreby zraniteľných osôb. (1) Cudzia osoba môže vstúpiť do azylového zariadenia len s povolením ministerstva. Na povolenie vstupu do azylového zariadenia sa nevzťahuje správny poriadok
;20)
ministerstvo zvolenému zástupcovi účastníka konania môže odmietnuť vydať povolenie len z dôvodu ohrozenia bezpečnosti alebo ochrany verejného poriadku. (2) Pohybovať sa v azylovom zariadení možno iba v prítomnosti zamestnanca tohto zariadenia, ak ministerstvo nerozhodne inak. Cudzinec má právo na rozhovor s povereným zástupcom úradu vysokého komisára, zástupcom alebo opatrovníkom bez prítomnosti tretích osôb. Ministerstvo na tento účel v azylovom zariadení vyhradí vhodný priestor. (1) Ministerstvo upraví vnútorným poriadkom podrobnosti o podmienkach pobytu cudzincov v azylovom zariadení. (2) Ministerstvo vo vnútornom poriadku ustanoví najmä a) časový rozvrh poskytovania stravy, b) výšku vreckového a časový rozvrh jeho výplaty, c) časový rozvrh doručovania a rozdeľovania písomností, d) podmienky opustenia azylového zariadenia. (3) Ministerstvo vydá vnútorný poriadok azylového zariadenia v slovenskom jazyku a zabezpečí jeho preklad do cudzích jazykov podľa potreby cudzincov. (4) Ministerstvo zabezpečí oboznámenie cudzincov ubytovaných v azylovom zariadení s vnútorným poriadkom tohto zariadenia v jazyku, ktorému rozumejú. (ďalej len „konanie o odovzdaní do iného štátu“), je príslušné ministerstvo; konanie sa začína na podnet ministerstva.
(2) Písomnosť v konaní o odovzdaní do iného štátu sa cudzincovi doručuje do vlastných rúk. Ak písomnosť nemožno doručiť cudzincovi do vlastných rúk, ministerstvo ju uloží v mieste, ktoré určí, a oznámenie o uložení nedoručenej písomnosti vyvesí na informačnej tabuli v tomto mieste. O spôsobe doručovania a mieste informačnej tabule ministerstvo informuje cudzinca v rámci poučenia o konaní o odovzdaní do iného štátu. Ak si cudzinec nevyzdvihne písomnosť do piatich dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel. Na doručovanie rozhodnutia v konaní o odovzdaní do iného štátu sa primerane použije § 20a ods. 1 až 3
. (4) Ministerstvo konanie o odovzdaní do iného štátu preruší aj v prípade, ak iný štát je zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie azylu a pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky nie je známy, najviac však na 18 mesiacov od prevzatia tejto zodpovednosti; počas prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú. (5) Ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu;20b)
ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný. (1) Ministerstvo konanie o odovzdaní do iného štátu zastaví, ak a) cudzinec uvedený v § 46a ods. 1
požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany, b) dôvod na konanie začaté na podnet ministerstva odpadol alebo sa zistí, že nebol dôvod na takéto konanie, d) márne uplynula lehota, počas ktorej bolo konanie prerušené podľa § 46a ods. 4.
(2) Proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania podľa odseku 1 nemožno podať rozklad; toto rozhodnutie ministerstva nie je preskúmateľné správnym súdom. (3) Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania podľa odseku 1 písm. a) a c) sa iba vyznačí v spise. (4) Ak sa konanie o odovzdaní do iného štátu zastaví podľa odseku 1 písm. a), v zisťovaní, či je iný štát príslušný na konanie o udelenie azylu, sa pokračuje v konaní o udelenie azylu. Proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemá odkladný účinok. (5) Na účely poskytovania príspevku podľa zákona účinného od 1. júla 2024 sú oprávnená osoba a odídenec povinní uzatvoriť zmluvu o poskytnutí ubytovania odídencovi podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2024. Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z.
o utečencoch v znení zákona č. 309/2000 Z. z. § 54j
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. decembra 2024.
Platnosť dokladu o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „DOČASNÉ ÚTOČISKO“ vydaného do 14. decembra 2024 sa skončí vydaním dokladu o pobyte podľa osobitného predpisu13bba) alebo zánikom dočasného útočiska. Zrušovacie ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2024 Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z. a zákona č. 424/2002 Z. z. sa dopĺňa takto: V § 246 ods. 2 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „ak osobitný zákon neustanovuje inak,". Príloha č. 2a k zákonu č. 480/2002 Z. z. k zákonu č. 480/2002 Z. z.
k zákonu č. 480/2002 Z. z.
Príloha č. 3 k zákonu č. 480/2002 Z. z. Príloha č. 4 k zákonu č. 480/2002 Z. z. Príloha č. 5 k zákonu č. 480/2002 Z. z. Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
1. Smernica Rady 2001/55/ES
z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 07. 08. 2001). 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ
z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 337, 20. 12. 2011). 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29. 6. 2013).
4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29. 6. 2013).
2) Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 319/1996 Z. z.
). 3a) Napríklad čl. 15 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.
). 4) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z.
o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. 5) Napríklad Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.
).