Časová verzia predpisu účinná od 15.07.2024 do 14.07.2025
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii
právneho predpisu. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: a) pôsobnosť Policajného zboru pri zabezpečovaní kontroly hraníc1)
Slovenskej republiky (ďalej len „kontrola hraníc“) a v oblasti pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“), b) pôsobnosť orgánov verejnej moci v oblasti víz, c) podmienky vstupu cudzincov na územie Slovenskej republiky (ďalej len „vstup“) a podmienky vycestovania cudzincov z územia Slovenskej republiky (ďalej len „vycestovanie“), ktoré nie sú upravené v osobitnom predpise alebo medzinárodnej zmluve,2)
ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len „medzinárodná zmluva“), e) vydávanie dokladov pre cudzincov, f) evidenciu osôb a kontrolu pobytu, g) administratívne vyhostenie a zákaz vstupu, dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.
(8) Nežiaducou osobou je cudzinec, ktorému bol uložený zákaz vstupu, ktorému bol uložený trest vyhostenia,10)
na ktorého bolo vydané upozornenie na účely odopretia vstupu,11)
štátny príslušník tretej krajiny, ktorý po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení neopustil územie Slovenskej republiky a členských štátov, alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis.12)
(9) Ubytovateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá poskytuje ubytovanie na základe zmluvy o ubytovaní. KONTROLA HRANÍC, VSTUP A VYCESTOVANIE CEZ VONKAJŠIU HRANICU Kontrola vonkajšej hranice Kontrolu hraníc na vonkajšej hranici zabezpečuje útvar Policajného zboru (ďalej len „policajný útvar“) na základe zákona, osobitného predpisu13)
alebo medzinárodnej zmluvy14)
na hraničnom priechode, v blízkosti vonkajšej hranice a v prihraničnom území vonkajšej hranice. (1) Hraničným priechodom na vonkajšej hranici je a) miesto určené medzinárodnou zmluvou na vstup a vycestovanie, na prejazd dopravných prostriedkov a na prepravu tovaru cez vonkajšiu hranicu, b) verejné letisko, ktorému bolo udelené povolenie na prevádzkovanie letov do tretích krajín alebo letov z tretích krajín podľa osobitného predpisu15)
(ďalej len „medzinárodné letisko“). (2) Treťou krajinou podľa odseku 1 písm. b) sa rozumie štát, ktorý neuplatňuje ustanovenia osobitného predpisu o zrušení kontrol vnútorných hraníc.16)
Podmienky prekračovania vonkajšej hranice (1) Podmienky prekračovania vonkajšej hranice, ktoré nie sú ustanovené v tomto zákone, sú ustanovené v osobitnom predpise17)
alebo medzinárodnej zmluve.18)
(2) Vonkajšiu hranicu možno prekračovať mimo hraničného priechodu len vtedy, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva,18)
alebo na základe povolenia vydaného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) podľa osobitného predpisu,19)
ak na štátnom jazyku; na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny sa vydá aj v jazyku určenom zastupiteľským úradom alebo policajným útvarom.
(8) Rodinnému príslušníkovi občana Únie môže zastupiteľský úrad žiadosť o udelenie schengenského víza zamietnuť len vtedy, ak a) na základe predložených dokladov alebo iným hodnoverným spôsobom riadne nepreukáže svoju totožnosť a rodinný vzťah k občanovi Únie, alebo b) predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. (9) Zastupiteľský úrad alebo policajný útvar môže podľa osobitného predpisu36)
zrušiť alebo odvolať schengenské vízum. Rodinnému príslušníkovi občana Únie možno zrušiť alebo odvolať schengenské vízum len z dôvodu podľa odseku 8 písm. b). (10) Štátny príslušník tretej krajiny sa môže proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie schengenského víza, o zrušení alebo odvolaní udeleného schengenského víza odvolať. Odvolanie podáva štátny príslušník tretej krajiny na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, a ak ide o rodinného príslušníka občana Únie, v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie schengenského víza nebolo možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny doručiť, začína lehota pre podanie odvolania plynúť dňom, ktorý nasleduje po uplynutí 90 dní odo dňa podania žiadosti o vízum. Ak rozhodnutie o zrušení alebo odvolaní udeleného schengenského víza nebolo možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny doručiť do 90 dní, doručí sa verejnou vyhláškou po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. (11) Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie schengenského víza zamietnutá, alebo proti rozhodnutiu, ktorým bolo udelené schengenské vízum zrušené alebo odvolané, nemá odkladný účinok. Odvolanie musí obsahovať údaje o tom, kto ho podáva, v čom vidí štátny príslušník tretej krajiny nesprávnosť rozhodnutia a jeho rozpor s právnymi predpismi. Odvolanie a písomnú dokumentáciu k odvolaniu podáva žiadateľ v štátnom jazyku. (12) Zastupiteľský úrad môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Ak zastupiteľský úrad o odvolaní nerozhodne, pošle ho do piatich dní od jeho doručenia ministerstvu zahraničných vecí, ktoré o odvolaní rozhodne. Ministerstvo zahraničných vecí posudzuje súlad dôvodov rozhodnutia zastupiteľského úradu s dôvodmi ustanovenými v tomto zákone alebo osobitnom predpise.32)
Ak je dôvodom rozhodnutia, ktorým bola žiadosť o udelenie schengenského víza zamietnutá, alebo rozhodnutia, ktorým bolo udelené schengenské vízum zrušené alebo odvolané, nesúhlasné stanovisko ministerstva vnútra, môže si ministerstvo zahraničných vecí v rámci nového posudzovania dôvodov vyžiadať opätovné stanovisko ministerstva vnútra. (13) Písomné rozhodnutie o odvolaní sa žiadateľovi doručí spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania. Rozhodnutie sa vyhotoví v štátnom jazyku a prostredníctvom zastupiteľského úradu sa doručí žiadateľovi. Rozhodnutie, ktoré nebude možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny doručiť do 90 dní, sa doručí verejnou vyhláškou po dobu 15 dní na úradnej tabuli zastupiteľského úradu. (14) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré vydal zastupiteľský úrad, sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní;37)
to neplatí, ak ide o rodinného príslušníka občana Únie. e) je dôvodné podozrenie, že pozývaný štátny príslušník tretej krajiny uzavrie účelové manželstvo, f) je dôvodné podozrenie zo zneužitia pozvania, g) sa zistí, že priložené doklady k žiadosti o overenie pozvania nespĺňajú zákonom ustanovené podmienky, h) sa zistí, že zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky nespĺňa minimálne požiadavky podľa osobitného predpisu,61)
i) sa zistí, že nie je splnená podmienka podľa osobitného predpisu,41a)
j) sa zistí, že pozývaný štátny príslušník tretej krajiny má na obdobie predpokladaného pobytu uvedeného v žiadosti o overenie pozvania udelené platné vízum, ktoré ho oprávňuje na vstup na územie Slovenskej republiky. (12) Ak pozývajúca osoba oznámi, že overené pozvanie pre pozývaného štátneho príslušníka tretej krajiny stratila, bolo jej odcudzené alebo stratilo platnosť, a požiada o overenie nového pozvania pre tohto štátneho príslušníka tretej krajiny, policajný útvar oznámi túto skutočnosť ministerstvu vnútra, ktoré vydané pozvanie vyhlási za neplatné. (13) Na rozhodovanie o overení pozvania sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.37)
POBYT ŠTÁTNEHO PRÍSLUŠNÍKA TRETEJ KRAJINY
Prvý oddiel
Prechodný pobyt
(1) Prechodný pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bol policajným útvarom udelený. (2) Prechodný pobyt je viazaný na jeden účel. Ak štátny príslušník tretej krajiny chce vykonávať inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt, musí podať novú žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt, môže počas prechodného pobytu študovať. (1) Prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte, udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6
a a) podniká na území Slovenskej republiky, b) je zamestnaný na území Slovenskej republiky, c) študuje na škole v Slovenskej republike, d) vykonáva činnosť uvedenú v § 25
alebo § 26
, alebo e) je rodinným príslušníkom podľa § 27 ods. 2
štátneho príslušníka tretej krajiny podľa písmen a) až d) a rodina už existovala v inom členskom štáte, ktorý štátnemu príslušníkovi tretej krajiny priznal postavenie osoby s dlhodobým pobytom. (2) Policajný útvar udelí prechodný pobyt podľa odseku 1 na čas potrebný na dosiahnutie jeho účelu, najviac však na päť rokov. (3) Štátny príslušník tretej krajiny podľa odseku 1 môže súčasne vykonávať aj viaceré činnosti uvedené v odseku 1. (4) Prechodný pobyt podľa odseku 1 sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na pobyt podľa osobitného predpisu46)
a splnil si povinnosť podľa § 111 ods. 2 písm. a)
. Žiadosť o udelenie prechodného pobytu
(1) Žiadosť o udelenie prechodného pobytu podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne v zahraničí na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý mu vydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má bydlisko, ak tento zákon neustanovuje inak; ak nie je takýto zastupiteľský úrad alebo v prípadoch hodných osobitného zreteľa určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský úrad, na ktorom štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal, vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí. (2) Zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal, vykoná so žiadateľom o udelenie prechodného pobytu osobný pohovor na účel predbežného posúdenia žiadosti. Pohovor sa vedie v štátnom jazyku alebo inom, obom stranám zrozumiteľnom jazyku. O pohovore vyhotoví zastupiteľský úrad písomný záznam, ktorý priloží k žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Záznam sa vyhotoví v jazyku, v ktorom sa viedol pohovor, a musí byť podpísaný žiadateľom; ak pohovor nebol vykonaný v štátnom jazyku, zastupiteľský úrad vyhotoví preklad záznamu do štátneho jazyka a opatrí ho osvedčovacou doložkou zastupiteľského úradu. Ak žiadateľ neovláda štátny jazyk, môže si na vlastné náklady zabezpečiť tlmočníka, ktorý je povinný podpísať záznam. Zastupiteľský úrad zašle policajnému útvaru spolu so záznamom a jeho prekladom aj svoje stanovisko k udeleniu prechodného pobytu, v ktorom uvedie, či udelenie prechodného pobytu odporúča alebo neodporúča s uvedením konkrétnych dôvodov. modrej karty, s ktorým žiada zlúčenie rodiny. Ak počas konania o udelenie prechodného pobytu uplynula platnosť povoleného pobytu v členskom štáte, jeho pobyt sa považuje za oprávnený až do rozhodnutia o tejto žiadosti.
(9) Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý si podal úplnú žiadosť o udelenie prechodného pobytu na policajnom útvare na účel podľa § 25
alebo § 26
a splnil si povinnosť podľa § 111
ods. 2 písm. a)
, môže až do rozhodnutia o tejto žiadosti vykonávať účel pobytu. (1) Žiadosť o udelenie prechodného pobytu podáva štátny príslušník tretej krajiny na úradnom tlačive. Pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad a všetky náležitosti k žiadosti o udelenie prechodného pobytu ustanovené týmto zákonom, inak zastupiteľský úrad alebo policajný útvar žiadosť o udelenie prechodného pobytu neprijme. Ak zastupiteľský úrad alebo policajný útvar žiadosť o udelenie prechodného pobytu neprijme, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytne písomnú informáciu o tom, ktoré doklady musí k žiadosti o udelenie prechodného pobytu doložiť, aby sa jeho žiadosť prijala. Žiadosť o udelenie prechodného pobytu podľa § 23
ods. 1
však zastupiteľský úrad alebo policajný útvar neprijme len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny nepredloží platný cestovný doklad, alebo ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nedoručil zastupiteľskému úradu alebo policajnému útvaru potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, alebo ak od vydania takého potvrdenia uplynulo viac ako 90 dní. Zastupiteľský úrad neprijme žiadosť o udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods. 5
, ak pri podaní tejto žiadosti zistí, že sa štátny príslušník tretej krajiny bude počas vnútropodnikového presunu zdržiavať dlhšie obdobie na území členského štátu ako na území Slovenskej republiky. (2) Štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie prechodného pobytu farebnú fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú a) účel pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22
, ktorý je zapísaný v obchodnom registri, v živnostenskom registri, v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci alebo v inom obdobnom registri, alebo je zapísaný v obchodnom registri ako osoba oprávnená konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23 ods. 1
, 4
alebo ods. 5
, b) bezúhonnosť, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, c) finančné zabezpečenie pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23 ods. 1
, § 28
a 29
, d) finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22
; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene významného zahraničného investora, e) zabezpečenie ubytovania; to neplatí, ak ide o 1. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania alebo do školy cez štátnu hranicu zo susedného štátu, daňovníkom alebo nie je povinný platiť poistné na sociálne poistenie, priloží doklad potvrdzujúci túto skutočnosť.
(6) Štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. a)
preukázať zdanený príjem z tohto podnikania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške dvadsaťnásobku životného minima; ak nepodnikal celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie, je povinný preukázať zdanený príjem vo výške dvojnásobku životného minima za každý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období. Ak štátny príslušník tretej krajiny v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte nebol oprávnený podnikať, je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1
písm. a)
preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo výške desaťnásobku životného minima výpisom z účtu podľa § 32 ods. 7
. (7) Štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b)
preukázať zisk po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého podnikateľský zámer bol posúdený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako inovatívny projekt, minimálne vo výške dvadsaťnásobku životného minima; ak nepodnikal celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie, je povinný preukázať zisk po zdanení vo výške päťnásobku životného minima za každý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období. Ak štátny príslušník tretej krajiny koná v mene viacerých obchodných spoločností alebo družstiev, musí podmienku výšky zisku po zdanení podľa predchádzajúcej vety spĺňať aspoň jedna obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná. Ak štátny príslušník tretej krajiny v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte nebol oprávnený konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva, je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b)
preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo výške tridsaťnásobku životného minima výpisom z účtu podľa § 32 ods. 7
. (8) Účel pobytu štátny príslušník tretej krajiny preukáže podľa § 32 ods. 5
; to neplatí ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel podnikania a na účel zlúčenia rodiny alebo, ktorý žiada o obnovenie prechodného pobytu podľa odseku 1 písm. b). Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel podnikania, preukazuje účel pobytu dokladom potvrdzujúcim oprávnenie na podnikanie. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o obnovenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny, je povinný predložiť čestné vyhlásenie, že dôvody udelenia prechodného pobytu podľa § 27
naďalej trvajú. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o obnovenie prechodného pobytu podľa odseku 1 písm. b), preukazuje účel pobytu predložením vysokoškolského diplomu získaného počas udeleného prechodného pobytu podľa § 24 ods. 1 písm. b)
, potvrdením o skončení štúdia alebo predložením potvrdenia výskumnej organizácie o dokončení výskumnej činnosti. (9) Finančné zabezpečenie pobytu štátny príslušník tretej krajiny preukáže spôsobom podľa §
32 ods. 6
a vo výške podľa § 32 ods. 14
; ak ide o obnovenie prechodného pobytu podľa § 27
, štátny príslušník tretej krajiny, ktorý podniká alebo ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu, môže preukázať splnenie podmienok spôsobom podľa § 32 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
. Na preukázanie zabezpečenia ubytovania sa vzťahuje § 32 ods. 8
rovnako. (10) Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa § 33 ods. 1
a 5.
Ak obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná štátny príslušník tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. b)
, nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení podľa odseku 7, policajný útvar si vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Spolu so žiadosťou podľa predchádzajúcej vety zašle policajný útvar Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky aj doklady podľa odseku 3 písm. e). Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydá stanovisko do 60 dní od doručenia žiadosti policajného útvaru podľa predchádzajúcej vety.
(11) Ak štátny príslušník tretej krajiny v predchádzajúcom zdaňovacom období konal aj v mene inej obchodnej spoločnosti alebo družstva ako tých, ktoré sa uvádzajú v odseku 5, policajný útvar si vyžiada potvrdenia podľa odseku 5 od príslušného daňového úradu a colného úradu, od príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a od zdravotných poisťovní. (12) Policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33
ods. 6
alebo § 36 ods. 1 písm. d)
; policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa (13) Policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5
, okrem dôvodov uvedených v odseku 12, aj vtedy, ak zistí skutočnosť podľa § 36 ods. 1 písm. h)
. (14) Policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, okrem dôvodov uvedených v § 33 ods. 6
, aj vtedy, ak manželia nevedú spoločný rodinný život. (15) Policajný útvar môže obnoviť prechodný pobyt na účel podnikania podľa § 22 ods. 1
písm. b)
aj vtedy, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná štátny príslušník tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. b)
, nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení podľa odseku 7, ale podľa stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky je podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. (16) Policajný útvar rozhodne o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu v lehotách uvedených v § 33 ods. 8
. (17) Ak sa žiadosti o obnovenie prechodného pobytu vyhovie, policajný útvar písomné rozhodnutie nevydáva a štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zašle v listinnej podobe alebo elektronickej podobe oznámenie, že mu bol obnovený prechodný pobyt, v ktorom uvedie dátum obnovenia prechodného pobytu a dátum skončenia platnosti prechodného pobytu. Policajný útvar zašle v listinnej podobe alebo elektronickej podobe oznámenie o obnovení prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a samosprávnemu kraju a obci podľa miesta prechodného pobytu. Policajný útvar zašle v listinnej podobe alebo elektronickej podobe oznámenie o obnovení prechodného pobytu podľa § 24
alebo oznámenie o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 24
škole, ktorej žiakom, poslucháčom alebo študentom je štátny príslušník tretej krajiny. (18) Prechodný pobyt sa po skončení jeho platnosti až do rozhodnutia o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu považuje za oprávnený na území Slovenskej republiky. i) štátny príslušník tretej krajiny v súvislosti so zabezpečením ubytovania počas platného pobytu alebo finančného zabezpečenia pobytu na území Slovenskej republiky uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady, j) štátny príslušník tretej krajiny podľa § 24 ods. 1 písm. a)
alebo písm. b)
neplní účel alebo nemôže plniť účel, na ktorý mu bol udelený prechodný pobyt, alebo k) štátny príslušník tretej krajiny porušil podmienku podľa § 21 ods. 3.
(2) Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak by dôsledky zrušenia prechodného pobytu boli neprimerané dôvodu zrušenia prechodného pobytu najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny. (3) Ustanovenie odseku 1 písm. a) neplatí b) do 30 dní od úspešného vykonania záverečnej skúšky, maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky,61a)
ak ide o prechodný pobyt podľa § 24
alebo § 30 ods. 1 písm. c)
, (4) Policajný útvar informuje o zrušení prechodného pobytu a) členský štát, v ktorom má štátny príslušník tretej krajiny priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom, alebo (5) Policajný útvar zašle rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu podľa § 23 ods. 5
aj hostiteľskému subjektu so sídlom na území Slovenskej republiky, u ktorého vykonáva štátny príslušník tretej krajiny vnútropodnikový presun. Osobitné ustanovenia o mobilite štátnych príslušníkov tretích krajín
Mobilita zamestnanca presunutého v rámci podniku (1) Prechodný pobyt na účel zamestnania sa nevyžaduje, ak je štátny príslušník tretej krajiny držiteľom platného dokladu o pobyte vydaného niektorým z členských štátov na účel vnútropodnikového presunu, v ktorom je v položke „druh pobytu“ uvedené „ICT“ a d) informáciu o dátume začiatku a ukončenia mobility. (3) Spolu s oznámením podľa odseku 1 písm. b) zašle výskumná organizácia v Slovenskej republike a) doklad, ktorým preukáže rodinný vzťah k štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa §
36c
, b) platný doklad o pobyte vydaný niektorým z členských štátov na účel zlúčenia rodiny, c) platný cestovný doklad, d) informáciu o dátume začiatku a ukončenia mobility a e) doklad preukazujúci finančné zabezpečenie pobytu a nákladov na vycestovanie späť do členského štátu spolu vo výške životného minima na každý mesiac pobytu alebo potvrdenie výskumnej organizácie na území Slovenskej republiky, že poskytne štátnemu príslušníkovi tretej krajiny počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky dostatočné zdroje na pokrytie nákladov na živobytie a nákladov na vycestovanie späť do členského štátu. (4) Ministerstvo vnútra môže v lehote 30 dní od doručenia oznámenia podľa odseku 1 písm. b) spolu so všetkými náležitosťami podľa odseku 2 alebo odseku 3 vzniesť námietku voči uplatňovaniu mobility štátneho príslušníka tretej krajiny, ak zistí, že a) nie je splnená podmienka podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. d), b) štátny príslušník tretej krajiny nemá dostatočné finančné zabezpečenie podľa odseku 3 písm. e), c) nemá platný cestovný doklad alebo platný doklad o pobyte vydaný niektorým z členských štátov na účel zlúčenia rodiny, d) doklady podľa odseku 2 boli získané podvodným spôsobom alebo boli sfalšované, alebo pozmenené, alebo e) štátny príslušník tretej krajiny podľa § 36c
už vyčerpal maximálnu dĺžku pobytu podľa §
36c ods. 1
. (5) Ministerstvo vnútra bezodkladne zašle námietku podľa odseku 4 výskumnej organizácii na území Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. b) a členskému štátu, ktorý udelil štátnemu príslušníkovi tretej krajiny pobyt na účel zlúčenia rodiny. Osobitné ustanovenia o prechodnom pobyte modrá karta
(1) Modrá karta oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny vstúpiť, zdržiavať sa, vykonávať vysokokvalifikované zamestnanie na území Slovenskej republiky, vycestovať z územia Slovenskej republiky a opätovne vstúpiť na územie Slovenskej republiky počas obdobia, na ktoré je vydaná modrá karta. nie staršiu ako 90 dní; to neplatí, ak je štátny príslušník tretej krajiny držiteľom modrej karty menej ako 12 mesiacov a
b) doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú zabezpečenie ubytovania počas pobytu na území Slovenskej republiky. (6) Policajný útvar vydá písomné rozhodnutie o žiadosti o obnovenie modrej karty do 30 dní od doručenia žiadosti spolu so všetkými náležitosťami podľa odseku 5; táto lehota neplynie, ak policajný útvar postupuje podľa § 41 ods. 6.
(7) Modrá karta sa po skončení jej platnosti až do právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti o obnovenie modrej karty považuje za platnú na území Slovenskej republiky. (8) Ak držiteľ modrej karty požiadal o zmenu druhu alebo účelu pobytu, jeho pobyt sa na území Slovenskej republiky považuje za oprávnený až do rozhodnutia o tejto žiadosti. Zamietnutie žiadosti o obnovenie modrej karty, odňatie modrej karty alebo zánik modrej karty (1) Policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie modrej karty alebo držiteľovi modrej karty modrú kartu odníme, ak a) získal modrú kartu podvodným spôsobom, sfalšoval alebo pozmenil modrú kartu, b) nespĺňa alebo prestal spĺňať podmienky na vydanie modrej karty, c) vykonáva na území Slovenskej republiky inú činnosť ako vysokokvalifikované zamestnanie, ak § 126 ods. 2
alebo osobitný predpis64a)
neustanovuje inak, d) je hrozbou pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie, e) počas prvých 12 mesiacov od vydania modrej karty neoznámil do piatich pracovných dní policajnému útvaru zmenu zamestnávateľa, f) počas prvých 12 mesiacov od vydania modrej karty neoznámil do piatich pracovných dní policajnému útvaru začiatok obdobia nezamestnanosti, g) podal žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu65)
alebo h) zamestnávateľovi, ktorý prijal do zamestnania držiteľa modrej karty po uplynutí 12 mesiacov výkonu vysokokvalifikovaného zamestnania držiteľom modrej karty, bola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, alebo tento zamestnávateľ nespĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.65a)
(2) Ustanovenie odseku 1 písm. e) a f) neplatí, ak držiteľ modrej karty preukáže, že oznámenie nebolo policajnému útvaru doručené bez jeho zavinenia. Žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov
(1) Žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne na zastupiteľskom úrade alebo osobne na policajnom útvare. Štátny príslušník tretej krajiny podľa § 43 ods. 1 písm. e)
nemusí podať žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov osobne. Za štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 43 písm. a)
a d)
, ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov, môže podať žiadosť rodinný príslušník štátneho príslušníka tretej krajiny, s ktorým žiada zlúčenie rodiny. Orgán, ktorý žiadosť prijal, vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí. Žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov môže štátny príslušník tretej krajiny podať osobne aj na policajnom útvare, ak a) sa na území Slovenskej republiky zdržiava na základe platného povolenia na pobyt podľa osobitného predpisu,9)
c) sa na území Slovenskej republiky zdržiava na základe udeleného národného víza podľa §
15
, d) sa na území Slovenskej republiky zdržiava na základe schengenského víza udeleného iným členským štátom na základe dohody o zastúpení pri udeľovaní schengenských víz medzi Slovenskou republikou a iným členským štátom, e) ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, u ktorého sa vízum nevyžaduje, f) ide o držiteľa osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, alebo g) ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky. (2) Zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal, vykoná so žiadateľom o udelenie trvalého pobytu na päť rokov osobný pohovor na účel predbežného posúdenia žiadosti. Pohovor sa vedie v štátnom jazyku alebo inom, obom stranám zrozumiteľnom jazyku. O pohovore zastupiteľský úrad vyhotoví písomný záznam, ktorý priloží k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov. Záznam sa vyhotoví v jazyku, v ktorom sa viedol pohovor, a musí byť podpísaný žiadateľom; ak pohovor nebol vykonaný v štátnom jazyku, zastupiteľský úrad vyhotoví preklad záznamu do štátneho jazyka a opatrí ho osvedčovacou doložkou zastupiteľského úradu. Ak žiadateľ neovláda štátny jazyk, môže si na vlastné náklady zabezpečiť tlmočníka, ktorý je povinný podpísať záznam. Zastupiteľský úrad zašle policajnému útvaru spolu so záznamom aj svoje stanovisko k udeleniu trvalého pobytu na päť rokov, v ktorom uvedie, či udelenie trvalého pobytu na päť rokov odporúča alebo neodporúča s uvedením konkrétnych dôvodov. (3) Štátny príslušník tretej krajiny je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky až do rozhodnutia o tejto žiadosti, ak podal úplnú žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov. c) ktorého štátne občianstvo majú jej rodičia a súrodenci. (3) Na udeľovanie trvalého pobytu podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.37)
Ministerstvo vnútra zašle štátnemu príslušníkovi tretej krajiny písomné oznámenie o tom, či jeho žiadosti podľa odseku 1 vyhovelo alebo nevyhovelo. Ak ide o udelenie trvalého pobytu podľa odseku 1 písm. e), zašle ministerstvo vnútra písomné oznámenie podľa predchádzajúcej vety aj Slovenskej informačnej službe alebo Vojenskému spravodajstvu. (4) Policajný útvar zruší trvalý pobyt podľa odseku 1 písm. b), d) alebo písm. e) na základe žiadosti štátneho orgánu, ktorý o udelenie trvalého pobytu požiadal; proti takému rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Policajný útvar zruší trvalý pobyt podľa a) odseku 1 písm. a), ak policajný útvar zistí, že nejde o osobu bez štátnej príslušnosti, Trvalý pobyt na neobmedzený čas
(1) Policajný útvar na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny udelí trvalý pobyt na neobmedzený čas, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. 2
, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý a) má najmenej štyri roky udelený trvalý pobyt podľa § 43
alebo b) je dieťaťom mladším ako 18 rokov štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na neobmedzený čas, alebo dieťaťom mladším ako 18 rokov zvereným do osobnej starostlivosti štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na neobmedzený čas. (2) Ministerstvo vnútra môže udeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas aj bez splnenia podmienok ustanovených v tomto zákone na návrh Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva z dôvodu bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. (1) Žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne na úradnom tlačive na policajnom útvare alebo prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel; za štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť, môže podať žiadosť jeho rodinný príslušník. Policajný útvar vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí. (2) K žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad. Ak štátny príslušník tretej krajiny nepredloží platný cestovný doklad, policajný útvar žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas neprijme. (3) Štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas farebnú fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní potvrdzujúce c) bezúhonnosť, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 46 ods. 1 písm. b)
staršieho ako 14 rokov, (4) Policajný útvar môže vyžiadať od štátneho príslušníka tretej krajiny a) doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania, (5) Štátny príslušník tretej krajiny podľa § 46 ods. 1 písm. b)
je povinný k žiadosti priložiť aj lekársky posudok potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, do 30 dní od podania žiadosti. Lekársky posudok potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, nesmie byť starší ako 30 dní. (6) Policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas do 90 dní od doručenia žiadosti policajnému útvaru. Policajný útvar rozhodne do 30 dní od doručenia žiadosti spolu so všetkými náležitosťami, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zastupuje alebo pracuje pre významného zahraničného investora v Slovenskej republike, jeho manžela alebo o jeho dieťa podľa § 43 ods. 1 písm. b) až d)
. (7) Trvalý pobyt podľa § 43
sa až do rozhodnutia o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas považuje za platný na území Slovenskej republiky. Spoločné ustanovenia o trvalom pobyte na päť rokov a o trvalom pobyte na neobmedzený čas
Rozhodovanie o žiadosti o udelenie trvalého pobytu (1) Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie trvalého pobytu prihliada na a) verejný záujem, mieru ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia zo strany štátneho príslušníka tretej krajiny, b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu, c) mieru integrácie štátneho príslušníka tretej krajiny do spoločnosti, d) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu trvalého pobytu. (2) Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak i) štátny príslušník tretej krajiny zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. (1) Policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak a) zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie trvalého pobytu, c) štátny príslušník tretej krajiny sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiava v zahraničí dlhšie ako 180 dní, e) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol udelený trvalý pobyt podľa § 43 ods. 1 písm. a)
alebo § 46 ods. 1 písm. a)
a jeho manželstvo zaniklo do piatich rokov od udelenia trvalého pobytu na päť rokov, alebo f) štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi. (2) Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak a) by dôsledky zrušenia trvalého pobytu boli neprimerané dôvodu zrušenia trvalého pobytu, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny, b) ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený pobyt podľa § 45a
a § 46 ods. 2
, c) ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 43 ods. 1 písm. a) až d)
, ktorý mal udelený trvalý pobyt najmenej tri roky, a osoba, ku ktorej sa pripájal na trvalý pobyt, zomrela, alebo 1. podniká na území Slovenskej republiky, 2. je zamestnaný na území Slovenskej republiky, 3. študuje na škole v Slovenskej republike, alebo (3) Policajný útvar zruší trvalý pobyt podľa § 46 ods. 2
na základe žiadosti štátneho orgánu, ktorý o udelenie trvalého pobytu požiadal; proti takému rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Osobitné ustanovenia o dlhodobom pobyte
Dlhodobý pobyt sa udeľuje na neobmedzený čas. ak je prítomnosť tohto štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky nevyhnutná na účely trestného konania. Tolerovaný pobyt policajný útvar udelí na 180 dní. Policajný útvar môže predĺžiť tolerovaný pobyt o 180 dní, a to aj opakovane, až do právoplatného skončenia trestného konania alebo do doby, pokiaľ štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nebude uhradená dlžná suma odmeny za vykonanú prácu. Orgán činný v trestnom konaní alebo osoba poverená ministerstvom vnútra oboznámi štátneho príslušníka tretej krajiny s možnosťou a podmienkami udelenia tolerovaného pobytu z tohto dôvodu a o právach a povinnostiach, ktoré z neho vyplývajú.
(3) Za tolerovaný pobyt sa považuje obdobie najviac 90 dní, počas ktorých sa štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je obeťou obchodovania s ľuďmi a má najmenej 18 rokov, rozhodne, či bude spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri objasňovaní trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi; túto lehotu možno na žiadosť osoby poverenej ministerstvom vnútra predĺžiť o 30 dní. (1) Policajný útvar na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny udelí alebo predĺži tolerovaný pobyt na dobu trvania dôvodov na jeho udelenie, najviac na 180 dní, ak nie je v tretej vete tohto odseku, odseku 6 alebo § 58 ods. 1 ustanovené inak. Žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu a žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu štátny príslušník tretej krajiny podáva osobne na úradnom tlačive na policajnom útvare. Žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods.
1 písm. c)
a ods. 2
podáva za štátneho príslušníka tretej krajiny orgán činný v trestnom konaní. Štátny príslušník tretej krajiny je povinný pri podaní žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 1 písm. b) priložiť doklady, ktorými potvrdí skutočnosti odôvodňujúce udelenie tolerovaného pobytu. Za štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu alebo predĺženie tolerovaného pobytu, môže podať žiadosť rodinný príslušník štátneho príslušníka tretej krajiny alebo ním splnomocnená osoba, ak na území Slovenskej republiky štátny príslušník tretej krajiny nemá rodinného príslušníka. Za maloletého bez sprievodu, ktorý je umiestnený v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a nemá ustanoveného opatrovníka, môže podať žiadosť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. (2) Policajný útvar žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu neprijme, ak je štátny príslušník tretej krajiny v konaní o udelenie azylu podľa osobitného predpisu.3)
(3) Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý požiadal o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58
ods. 1 písm. b)
, priloží k žiadosti doklad, ktorým preukáže potrebu rešpektovania jeho súkromného a rodinného života a doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci jeho bezúhonnosť; ministerstvo vnútra môže v odôvodnených prípadoch od priloženia dokladu potvrdzujúceho jeho bezúhonnosť upustiť. (4) Policajný útvar môže tolerovaný pobyt aj opakovane predĺžiť; pritom je povinný skúmať, či dôvody, pre ktoré bol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udelený, naďalej trvajú. Na tento účel je oprávnený od štátneho príslušníka tretej krajiny vyžadovať preukázanie trvania dôvodu, pre ktorý mu udelil tolerovaný pobyt. (5) Počas platnosti tolerovaného pobytu štátny príslušník tretej krajiny nemôže podnikať; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky. d) výkonu väzby, nahradenia väzby, výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu trestu domáceho väzenia, g) zaistenia podľa § 88
alebo § 88a
, alebo uloženej povinnosti podľa § 89
; to neplatí, ak je žiadateľ o azyl oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu78a)
alebo h) prípravy a výkonu administratívneho vyhostenia, alebo návratu podľa osobitného predpisu,85)
ak nejde o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa písmena g). (2) Zotrvanie na území Slovenskej republiky sa nepovažuje za pobyt podľa tohto zákona. Na účely § 19
, 31
, 38, 44
a 52
sa zotrvanie na území nepovažuje za oprávnené zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky. (3) Ustanovenie odseku 1 písm. b) a c) platí len, ak bola štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytnutá ústavná starostlivosť alebo nariadené karanténne opatrenie počas oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. (4) Štátny príslušník tretej krajiny podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c) je povinný vycestovať z územia Slovenskej republiky do siedmich dní po odpadnutí dôvodov, pre ktoré mohol zotrvať na území Slovenskej republiky. Policajný útvar môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o skrátení lehoty podľa predchádzajúcej vety. (5) Policajný útvar, v ktorého územnej pôsobnosti sa štátny príslušník tretej krajiny podľa odseku 1 písm. a), e), f) alebo písm. h) nachádza, môže tomuto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny uložiť povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a)
. (6) Policajný útvar, v ktorého územnej pôsobnosti sa štátny príslušník tretej krajiny podľa odseku 1
nachádza, vydá tomuto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny písomné potvrdenie o možnosti zotrvať na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak je štátny príslušník tretej krajiny podľa odseku 1
vo výkone väzby, výkone trestu odňatia slobody, ak je zaistený podľa § 88
alebo § 88a
, alebo ak nemožno hodnoverne zistiť jeho totožnosť. (7) Štátny príslušník tretej krajiny podľa odseku 1 nemôže podnikať. Narodenie štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky alebo členského štátu
(1) Ak sa narodí na území Slovenskej republiky alebo členského štátu štátny príslušník tretej krajiny, ktorého rodič má udelený pobyt podľa tohto zákona, môže rodič štátneho príslušníka tretej krajiny narodeného na území Slovenskej republiky alebo členského štátu požiadať policajný útvar o udelenie pobytu. Policajný útvar udelí tomuto dieťaťu a) prechodný pobyt podľa § 27
, ak majú rodičia udelený prechodný pobyt podľa tohto zákona, b) prechodný pobyt podľa § 27
, ak má rodič udelený dlhodobý pobyt podľa § 52
, c) trvalý pobyt podľa § 43
, ak má rodič udelený trvalý pobyt podľa § 43
, d) trvalý pobyt podľa § 46
, ak má rodič udelený trvalý pobyt podľa § 46
. (2) K žiadosti podľa odseku 1 rodič predloží a) platný cestovný doklad dieťaťa alebo vlastný platný cestovný doklad, v ktorom je dieťa zapísané, b) rodný list dieťaťa narodeného na území členského štátu, c) farebnú fotografiu dieťaťa s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu, d) doklad o finančnom zabezpečení pobytu dieťaťa, e) doklad o zabezpečení ubytovania dieťaťa. (3) Ak rodič za štátneho príslušníka tretej krajiny narodeného na území Slovenskej republiky alebo členského štátu nepožiada o udelenie pobytu podľa tohto zákona, je povinný zabezpečiť jeho vycestovanie do 90 dní od narodenia, ak tomu nebránia vážne dôvody. (4) Policajný útvar rozhodne o žiadosti podľa odseku 1 do 30 dní od doručenia žiadosti policajnému útvaru. Pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny narodeného na území Slovenskej republiky alebo členského štátu sa považuje za oprávnený až do právoplatného rozhodnutia o žiadosti podľa odseku 1. (5) Ak sa žiadosti podľa odseku 1 vyhovie, policajný útvar písomné rozhodnutie nevydáva a rodičovi zašle v listinnej podobe alebo elektronickej podobe oznámenie, že dieťaťu bol udelený pobyt na území Slovenskej republiky, v ktorom uvedie dátum udelenia pobytu. (6) Policajný útvar zamietne žiadosť podľa odseku 1, ak a) rodič predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje, b) údaje v cestovnom doklade nezodpovedajú skutočnosti, c) rodič nepredložil doklady podľa odseku 2. (7) Pri zániku a zrušení udeleného pobytu na základe žiadosti podľa odseku 1 platia ustanovenia tohto zákona podľa druhu udeleného pobytu. POBYT OBČANA ÚNIE A RODINNÉHO PRÍSLUŠNÍKA OBČANA ÚNIE
(1) Táto hlava upravuje právo na pobyt na území Slovenskej republiky pre občana Únie a jeho rodinného príslušníka, ktorý ho sprevádza alebo sa k nemu pripája. (2) Pobyt občana Únie a pobyt rodinného príslušníka občana Únie podľa tejto hlavy je trvalým pobytom. Prvý oddiel
Právo na pobyt občana Únie
(1) Občan Únie, ktorý je držiteľom platného preukazu totožnosti alebo cestovného dokladu, je oprávnený bez akýchkoľvek ďalších podmienok alebo formalít zdržiavať sa na území Slovenskej republiky tri mesiace odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky. Občan Únie môže namiesto platného preukazu totožnosti alebo cestovného dokladu predložiť akýkoľvek iný doklad, ktorým policajnému útvaru hodnoverne preukáže svoju totožnosť a štátnu príslušnosť k členskému štátu. (2) Začiatok pobytu na území Slovenskej republiky je občan Únie povinný nahlásiť na policajnom útvare do desiatich pracovných dní odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky. (3) Právo na pobyt podľa odseku 1 zostáva zachované, pokiaľ sa občan Únie uvedený v § 65
ods. 1 písm. c)
alebo písm. d)
nestane osobou v hmotnej núdzi. (4) Ak policajný útvar pri skúmaní skutočností uvedených v odseku 3 zistí, že občan Únie sa stal neprimeranou záťažou pre systém pomoci v hmotnej núdzi, upozorní ho, že stratil právo na pobyt podľa odseku 1 a že je povinný opustiť územie Slovenskej republiky. (1) Občan Únie má právo na pobyt na území Slovenskej republiky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace, ak a) je zamestnaný na území Slovenskej republiky, b) je samostatne zárobkovo činnou osobou na území Slovenskej republiky,71)
c) má dostatočné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, aby sa nestali záťažou pre systém pomoci v hmotnej núdzi Slovenskej republiky počas obdobia ich pobytu a zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky, d) študuje na základnej škole, strednej škole alebo vysokej škole v Slovenskej republike, e) je u neho predpoklad, že sa zamestná, alebo f) je rodinným príslušníkom občana Únie, ktorého sprevádza alebo sa k nemu pripája a ktorý spĺňa podmienky na pobyt podľa písmen a) až e). (2) Právo na pobyt občana Únie zostáva zachované, pokiaľ spĺňa podmienky uvedené v odseku 1. (3) Právo na pobyt občana Únie podľa odseku 1 písm. a) a b) zostáva zachované aj vtedy, ak už nie je zamestnaný ani nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, pokiaľ a) je v dôsledku choroby alebo úrazu dočasne práceneschopný, b) je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny po tom, čo bol zamestnaný viac ako jeden rok, čestné vyhlásenie o tom, že má dostatočné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, aby sa nestal osobou v hmotnej núdzi počas obdobia pobytu v Slovenskej republike.
(6) Občan Únie, ktorý žiada o registráciu pobytu podľa § 65 ods. 1 písm. e)
, je k žiadosti povinný predložiť platný preukaz totožnosti alebo platný cestovný doklad a čestné vyhlásenie o tom, že si sústavne hľadá prácu na území Slovenskej republiky. (7) Občan Únie, ktorý žiada o registráciu pobytu podľa § 65 ods. 1 písm. f)
, je k žiadosti povinný predložiť platný preukaz totožnosti alebo platný cestovný doklad, doklad osvedčujúci existenciu rodinného vzťahu alebo doklad, že má s občanom Únie trvalý, riadne osvedčený vzťah, a potvrdenie o registrácii občana Únie, ktorého sprevádza alebo sa k nemu pripája. (8) Policajný útvar je povinný pri skúmaní, či má občan Únie dostatočné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, aby sa nestal osobou v hmotnej núdzi počas obdobia ich pobytu v Slovenskej republike, zohľadniť osobnú situáciu danej osoby. Občan Únie môže dostatočné zdroje preukázať predložením hotovosti, cestovných šekov, kreditných kariet, výpisov z účtov, dokladov o vlastníctve nehnuteľnosti, dokladu o poberaní dôchodku alebo iného hodnoverného dokladu. Policajný útvar nevyžaduje sumu, ktorú je občan Únie pri registrácii pobytu povinný preukázať, vyššiu, ako je výška životného minima v Slovenskej republike.60)
(9) Policajný útvar individuálne posudzuje predložené doklady podľa odsekov 2 až 7, pri ktorých skúma skutočnosti, ktoré nimi občan Únie preukazuje. Policajný útvar po preskúmaní dokladov rozhodne o tom, či predložené doklady podľa odsekov 2 až 7 sú postačujúce. Ak predložené doklady nepostačujú na hodnoverné preukázanie skutočností podľa odsekov 2 až 7, policajný útvar takú osobu nezaregistruje. Zároveň túto osobu písomne informuje o tom, aké iné doklady musí predložiť, aby hodnoverne preukázala skutočnosti podľa odsekov 2 až 7, aby bola zaregistrovaná. (10) Policajný útvar vydá občanovi Únie v deň podania úplnej žiadosti o registráciu potvrdenie o registrácii pobytu občana Únie, v ktorom uvedie meno, priezvisko, adresu registrovanej osoby a dátum registrácie. Ak občan Únie nepredloží doklad podľa § 122
, policajný útvar uvedie ako adresu v potvrdení o registrácii obec, kde sa občan Únie bude zdržiavať na pobyte. (11) Občan Únie podľa § 65 ods. 1
, ktorému policajný útvar zaregistroval právo na pobyt, môže požiadať policajný útvar o vydanie dokladu o pobyte s názvom „Pobytový preukaz občana EÚ“ s platnosťou na päť rokov. Policajný útvar vydá občanovi Únie doklad o pobyte do 30 dní. Ak občan Únie požiada o vydanie dokladu o pobyte, je povinný predložiť doklad o ubytovaní podľa § 122
a farebnú fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu, inak policajný útvar doklad o pobyte nevydá; ubytovanie musí spĺňať minimálne požiadavky podľa osobitného predpisu.61)
(12) Na vydanie potvrdenia o registrácii sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.37)
Právo na trvalý pobyt občana Únie (1) Občan Únie má právo na trvalý pobyt, ak sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene nepretržite počas obdobia piatich rokov. ktorý je manželom štátneho občana Slovenskej republiky alebo ktorý je manželom osoby, ktorá sa vzdala štátneho občianstva Slovenskej republiky po uzavretí manželstva s ním.
(7) Policajný útvar na základe žiadosti vydá občanovi Únie do 30 dní doklad o pobyte s názvom „Pobytový preukaz občana EÚ“ s platnosťou na desať rokov, ak spĺňa podmienky podľa odseku 1 alebo odseku 2. (8) K žiadosti o vydanie dokladu o pobyte občan Únie priloží farebnú fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu a doklad potvrdzujúci splnenie podmienok podľa odseku 1 alebo odseku 2. Ak občan Únie pri zmene adresy pobytu na území Slovenskej republiky nepredloží doklad podľa § 122
, policajný útvar uvedie ako adresu v doklade o pobyte obec, kde sa občan Únie bude zdržiavať na pobyte. Ukončenie práva na pobyt občana Únie (1) Právo na pobyt občana Únie alebo právo na trvalý pobyt občana Únie zaniká, ak občan Únie a) písomne oznámi skončenie pobytu policajnému útvaru, b) bol administratívne vyhostený, c) policajný útvar odňal jeho právo na pobyt alebo právo na trvalý pobyt, d) zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho alebo e) nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky. (2) Policajný útvar na základe rozhodnutia môže odňať právo na pobyt občanovi Únie, ak a) pri registrácii pobytu alebo pri vydaní dokladu o pobyte predloží falošný alebo pozmenený doklad preukazujúci splnenie podmienok podľa § 66
alebo § 67
alebo pri registrácii pobytu uvedie nepravdivé údaje týkajúce sa splnenia podmienok, na ktoré sa viaže jeho právo na pobyt, b) počas trvania pobytu zistí skutočnosti, že občan Únie získal právo na pobyt na základe predloženia falošného alebo pozmeneného dokladu preukazujúceho splnenie podmienok podľa § 66
alebo § 67
, alebo uviedol nepravdivé údaje týkajúce sa splnenia podmienok, na ktoré sa viaže jeho právo na pobyt, d) uzavrel účelové manželstvo. (3) Policajný útvar je povinný pri postupe podľa odseku 2 skúmať skutočnosti odôvodňujúce odňatie práva na pobyt občanovi Únie. Ak policajný útvar zistí, že dôsledky odňatia práva na pobyt občana Únie by boli neprimerané vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, rodinnú situáciu, dĺžku doterajšieho pobytu, mieru jeho integrácie do spoločnosti alebo na rozsah väzieb s krajinou pôvodu, tak právo na pobyt občanovi Únie neodníme. (4) Policajný útvar je povinný po zistení skutočností, ktoré zakladajú postup podľa odseku 2 písm. c), umožniť občanovi Únie, aby do primeraného časového obdobia hodnoverne preukázal, že už nie je osobou v hmotnej núdzi. Ak občan Únie túto skutočnosť hodnoverne preukáže, policajný útvar právo na pobyt neodníme. (5) Policajný útvar v rozhodnutí o odňatí práva na pobyt určí občanovi Únie povinnosť vycestovať z územia Slovenskej republiky do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. (6) Policajný útvar na základe rozhodnutia môže odňať právo na trvalý pobyt občanovi Únie, ak a) sa zdržiava mimo územia Slovenskej republiky dlhšie ako dva po sebe nasledujúce roky, b) zistí, že získal právo na trvalý pobyt podvodným spôsobom, alebo c) uzavrel účelové manželstvo. (7) Policajný útvar v rozhodnutí o odňatí práva na trvalý pobyt určí občanovi Únie povinnosť vycestovať z územia Slovenskej republiky do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. (8) Ak občan Únie nevycestuje z územia Slovenskej republiky v lehote určenej v rozhodnutí o odňatí práva na pobyt podľa odseku 2 alebo odseku 7, policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o odňatí práva na pobyt. Druhý oddiel
Právo na pobyt rodinného príslušníka občana Únie
(1) Rodinný príslušník občana Únie, ktorý je držiteľom platného cestovného dokladu, je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky tri mesiace odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky, ak občana Únie, ktorého je rodinným príslušníkom, sprevádza alebo sa k nemu pripája. Rodinný príslušník občana Únie môže namiesto platného cestovného dokladu predložiť akýkoľvek iný doklad, ktorým policajnému útvaru hodnoverne preukáže svoju totožnosť a rodinný vzťah k občanovi Únie. (2) Začiatok pobytu na území Slovenskej republiky je rodinný príslušník občana Únie povinný nahlásiť na policajnom útvare do desiatich pracovných dní odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky. (3) Právo na pobyt rodinného príslušníka občana Únie podľa odseku 1 zostáva zachované, pokiaľ sa nestane osobou v hmotnej núdzi. (4) Ak policajný útvar pri kontrole rodinného príslušníka občana Únie zistí, že stratil právo na pobyt podľa odseku 1, upozorní ho, že je povinný opustiť územie Slovenskej republiky. (1) Rodinný príslušník občana Únie má právo na pobyt na území Slovenskej republiky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace, pokiaľ garant spĺňa podmienky podľa § 65 ods. 1 písm. a) až
e)
alebo § 67
. policajný útvar uvedie ako adresu v potvrdení o podaní žiadosti o vydanie dokladu o pobyte obec, kde sa bude zdržiavať na pobyte.
(11) Policajný útvar na základe žiadosti vydá rodinnému príslušníkovi občana Únie do 30 dní doklad o pobyte s názvom „Pobytový preukaz rodinného príslušníka občana EÚ“ s platnosťou na päť rokov alebo na obdobie predpokladaného pobytu garanta, ak je toto obdobie kratšie ako päť rokov. K žiadosti o vydanie dokladu o pobyte rodinný príslušník občana Únie predloží a) platný cestovný doklad, b) farebnú fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu, c) doklad osvedčujúci existenciu rodinného vzťahu s garantom, d) potvrdenie o registrácii pobytu garanta, f) ak ide o rodinného príslušníka občana Únie podľa § 2 ods. 5 písm. d)
, hodnoverný dokument preukazujúci, že je osobou závislou od garanta, g) ak ide o rodinného príslušníka občana Únie podľa § 2 ods. 5 písm. e)
, hodnoverný dokument preukazujúci, že je členom domácnosti garanta, h) ak ide o rodinného príslušníka občana Únie podľa § 2 ods. 5 písm. f)
, hodnoverný dokument preukazujúci, že je z vážnych zdravotných dôvodov odkázaný na starostlivosť garanta, i) ak ide o rodinného príslušníka občana Únie podľa § 2 ods. 5 písm. g)
, hodnoverný dokument preukazujúci existenciu trvalého, riadne osvedčeného vzťahu s garantom, j) ak ide o rodinného príslušníka občana Únie podľa § 2 ods. 5 písm. h)
, povolenie na pobyt rodinného príslušníka občana Únie vydané na jeho meno členským štátom. (12) Policajný útvar individuálne posudzuje predložené doklady a dokumenty podľa odseku 11, pri ktorých skúma skutočnosti, ktoré nimi rodinný príslušník občana Únie preukazuje. Policajný útvar po preskúmaní dokladov a dokumentov rozhodne o tom, či predložené doklady a dokumenty podľa odseku 11 sú postačujúce. Ak predložené doklady a dokumenty nepostačujú na hodnoverné preukázanie skutočností podľa odseku 11, policajný útvar nevydá takej osobe doklad o pobyte. Zároveň túto osobu písomne informuje o tom, aké iné doklady alebo dokumenty musí predložiť, aby hodnoverne preukázala skutočnosti podľa odseku 11, aby jej bol vydaný doklad o pobyte. (13) Čestné vyhlásenie garanta, že bude podporovať rodinného príslušníka občana Únie podľa § 2 ods. 5 písm. d)
, nepostačuje na preukázanie existencie závislosti a policajný útvar neakceptuje toto čestné vyhlásenie bez ďalších dokladov ako iný hodnoverný dokument podľa odseku 11 písm. f). (14) Ak rodinný príslušník občana Únie podľa § 2 ods. 5 písm. d)
predložil dokument podľa odseku 11 písm. f), je policajný útvar povinný posudzovať, či rodinný príslušník občana Únie má materiálnu podporu od garanta a či vzhľadom na finančné a sociálne podmienky v krajine pôvodu alebo v krajine, z ktorej prichádza, potrebuje materiálnu podporu.
(15) Doklad o pobyte rodinného príslušníka občana Únie nestráca platnosť, ak a) jeho dočasná neprítomnosť na území Slovenskej republiky nepresiahne spolu šesť mesiacov v roku, b) sa nezdržiava na území Slovenskej republiky počas trvania povinnej vojenskej služby, c) jeho neprítomnosť na území Slovenskej republiky trvá najviac 12 po sebe nasledujúcich mesiacov z dôvodu tehotenstva a pôrodu, vážnej choroby, štúdia, odborného vzdelávania, vyslania do zahraničia alebo z iných vážnych dôvodov. (16) Na vydanie dokladu o pobyte rodinného príslušníka občana Únie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.37)
Právo na trvalý pobyt rodinného príslušníka občana Únie (1) Rodinný príslušník občana Únie má právo na trvalý pobyt, ak sa na území Slovenskej republiky zdržiava s garantom oprávnene nepretržite počas obdobia piatich rokov. (2) Rodinný príslušník občana Únie má právo na trvalý pobyt aj vtedy, ak sa zdržiava na území Slovenskej republiky s garantom oprávnene nepretržite menej ako päť rokov, ak garant má právo na trvalý pobyt podľa § 67 ods. 2
. (3) Rodinný príslušník občana Únie má právo na trvalý pobyt aj vtedy, ak sa zdržiava na území Slovenskej republiky oprávnene nepretržite počas obdobia piatich rokov a má zachované právo pobytu podľa § 70 ods. 3
alebo ods. 5
. (4) Rodinný príslušník občana Únie má právo na trvalý pobyt aj vtedy, ak garant podľa § 65
ods. 1 písm. a)
a b)
, s ktorým sa zdržiaval na území Slovenskej republiky, zomrel skôr, než nadobudol právo na trvalý pobyt podľa § 67
, ale a) v čase úmrtia sa garant zdržiaval nepretržite na území Slovenskej republiky aspoň dva roky, b) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, alebo c) ide o pozostalého manžela, ktorý sa vzdal štátneho občianstva Slovenskej republiky po uzavretí manželstva s ním. (5) Do doby nepretržitého pobytu sa započítava aj obdobie uvedené v § 67 ods. 3
. (6) Do obdobia nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky podľa odseku 3 sa započítava aj obdobie výkonu práce v členskom štáte. (7) Policajný útvar na základe žiadosti vydá rodinnému príslušníkovi občana Únie do 30 dní doklad o pobyte s názvom „Pobytový preukaz rodinného príslušníka občana EÚ“ s platnosťou na desať rokov, ak spĺňa podmienky podľa odseku 1, 2, 3 alebo odseku 4; po skončení jeho platnosti policajný útvar vydá nový doklad o pobyte. b) o ktorom sa rozhodlo, že bude administratívne vyhostený, alebo ktorému bol uložený trest vyhostenia, alebo c) ktorý sa narodil na území Slovenskej republiky. (3) Žiadosť o vydanie cudzineckého pasu je povinný podať štátny príslušník tretej krajiny osobne na policajnom útvare podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne na policajnom útvare alebo prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel; to neplatí, ak je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený v zariadení na základe rozhodnutia o zaistení podľa tohto zákona. (4) Policajný útvar vydá cudzinecký pas do 30 dní od podania žiadosti o vydanie cudzineckého pasu. (5) Platnosť cudzineckého pasu policajný útvar určí na nevyhnutný čas, najdlhšie na jeden rok. Platnosť cudzineckého pasu môže policajný útvar opakovane predĺžiť. (6) Územnú platnosť cudzineckého pasu určí policajný útvar podľa účelu, na ktorý ho vydal. (7) Policajný útvar vydaný cudzinecký pas odníme, ak pominuli dôvody na jeho vydanie. (8) Na konanie o vydaní alebo odňatí cudzineckého pasu sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.37)
Diplomatický identifikačný preukaz Cudzincovi, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva a je akreditovaný ministerstvom zahraničných vecí, vydáva ministerstvo zahraničných vecí diplomatický identifikačný preukaz, ktorým preukazuje oprávnenosť pobytu na území Slovenskej republiky. KONTROLA POBYTU A EVIDENCIA OSÔB
Prvý oddiel
Kontrola pobytu
(1) Policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu a) oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto zákona, b) dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti s pobytom podľa tohto zákona. (2) Pri výkone kontroly podľa odseku 1 je policajt oprávnený a) vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie alebo štúdium a do priestorov ubytovacích zariadení; to neplatí, ak je nedotknuteľnosť miesta zaručená osobitným predpisom,73)
b) iným štátnym orgánom, ako sú uvedené v písmene a), a obciam, ak je to potrebné na plnenie ich úloh, c) iným právnickým osobám, ktoré plnia úlohy štátu alebo vykonávajú zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie alebo plnia úlohy na úseku zamestnanosti v rozsahu ich pôsobnosti podľa osobitného predpisu.76)
(4) Ministerstvo vnútra a policajný útvar poskytujú na základe písomnej žiadosti právnickej osoby oznámenie o mieste pobytu cudzinca okrem azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana. Žiadosť musí obsahovať a) identifikačné údaje žiadateľa, b) meno a priezvisko, prípadne dátum narodenia alebo rodné číslo cudzinca, (5) Ministerstvo vnútra spracúva údaje na štatistické účely v rozsahu podľa osobitného predpisu.77)
(6) Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo sú na účely plnenia úloh podľa tohto zákona oprávnené spracúvať osobné údaje podľa odseku 1; na tento účel sa umožní Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu vstup do informačných systémov podľa odseku 1. (7) Ministerstvo zahraničných vecí vedie evidencie vo svojich informačných systémoch obsahujúce údaje podľa § 129
o žiadateľoch o víza a o udelených alebo neudelených vízach. (8) Policajný útvar a ministerstvo zahraničných vecí sú oprávnení spracúvať kópie cestovných dokladov, dokladov totožnosti a iných dokumentov, ktoré osoba predložila v konaní podľa tohto zákona. ADMINISTRATÍVNE VYHOSTENIE, ZAISTENIE A UMIESTNENIE ŠTÁTNEHO PRÍSLUŠNÍKA TRETEJ KRAJINY V ZARIADENÍ, POLICAJNÝ PREVOZ, POLICAJNÝ SPRIEVOD, LETECKÝ TRANZIT ADMINISTRATÍVNE VYHOSTENIE
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
(1) Administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky a územie členských štátov, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu,78)
ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie.
(2) Hromadné vyhostenie cudzincov na základe jedného rozhodnutia je neprípustné. (3) Policajný útvar nezačne konať vo veci administratívneho vyhostenia c) ak je nepochybné, že existujú prekážky administratívneho vyhostenia podľa § 81
. (4) Policajný útvar poskytne na žiadosť cudzinca písomný preklad dôvodu administratívneho vyhostenia, dôvodu zákazu vstupu, povinnosti vycestovať, doby zákazu vstupu a poučenia o možnosti odvolania v jazyku, ktorému rozumie, alebo v jazyku, o ktorom sa dá odôvodnene predpokladať, že mu cudzinec rozumie. (5) Ak cudzinec, proti ktorému sa vedie konanie o administratívnom vyhostení alebo konanie o zákaze vstupu podľa tohto zákona, podá žiadosť o udelenie azylu, policajný útvar vydá rozhodnutie o prerušení konania o administratívnom vyhostení až do rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu a ďalej postupuje podľa osobitného predpisu;3)
konanie o zákaze vstupu policajný útvar rozhodnutím zastaví. Ak sa cudzincovi neudelí azyl alebo neposkytne doplnková ochrana, policajný útvar, ktorý konanie o administratívnom vyhostení prerušil, pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení; policajný útvar pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení aj vtedy, ak cudzinec nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.78a)
(6) Policajný útvar vydá rozhodnutie o zastavení konania o administratívnom vyhostení, ak bol cudzincovi udelený azyl alebo bola cudzincovi poskytnutá doplnková ochrana. Ak prerušenie konania podľa odseku 5 trvá viac ako dva roky, policajný útvar konanie zastaví. (7) Ak cudzinec podá žiadosť o udelenie azylu po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo rozhodnutia o zákaze vstupu, policajný útvar rozhodnutie nevykoná až do rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu; to neplatí, ak cudzinec nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.78a)
Ak bola v rozhodnutí o administratívnom vyhostení určená lehota na vycestovanie, táto lehota začne plynúť znova po vykonateľnosti rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu alebo ak nastane skutočnosť podľa osobitného predpisu.78a)
(8) Cudzinec, proti ktorému sa vedie konanie o administratívnom vyhostení, môže sa dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolí; zástupcom môže byť len fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony, ak v odseku 9 nie je ustanovené inak. V tej istej veci môže mať osoba uvedená v prvej vete len jedného zvoleného zástupcu. (9) Štátny príslušník tretej krajiny je oprávnený získať právne zastúpenie v rozsahu a za podmienok, ktoré ustanovuje osobitný predpis.79)
politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený.
(2) Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku. (3) Osobu bez štátnej príslušnosti možno administratívne vyhostiť len vtedy, ak svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok a nevzťahujú sa na ňu prekážky administratívneho vyhostenia podľa odsekov 1 a 2. (4) Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť ani do štátu, v ktorom mu hrozí nútený návrat do štátu podľa odseku 1 alebo odseku 2. (5) Policajný útvar neposudzuje prekážky administratívneho vyhostenia podľa odsekov 1 až 4 v konaní o administratívnom vyhostení, ak o dôvodoch podľa odsekov 1 až 4 právoplatne rozhodol iný štátny orgán v inom konaní a nedošlo k zmene individuálnej situácie dotknutého cudzinca. Druhý oddiel
Administratívne vyhostenie štátneho príslušníka tretej krajiny
Dôvody administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu (1) Policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak a) neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu, alebo sa úmyselne vyhne, alebo sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vonkajšej hranice, b) má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. (2) Policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak a) predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, b) ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie, c) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia, d) porušil predpisy o omamných látkach a psychotropných látkach,80)
e) pri kontrole podľa tohto zákona predložil falošný alebo pozmenený doklad alebo doklad inej osoby, f) uzavrel účelové manželstvo, g) marí výkon rozhodnutia štátneho orgánu, policajný útvar, požiada o návrat do domovského štátu v rámci asistovaného dobrovoľného návratu a ministerstvo vnútra súhlasí s realizáciou asistovaného dobrovoľného návratu.
(9) Lehota zákazu vstupu začína plynúť dňom a) vykonania administratívneho vyhostenia alebo rozhodnutia o zákaze vstupu, b) vycestovania cez hraničný priechod na vonkajšej hranici, alebo c) vycestovania v rámci asistovaného dobrovoľného návratu. (10) Ak policajný útvar zistí, že osoba nevycestovala z územia Slovenskej republiky alebo členských štátov po tom, čo zaznamenal začiatok lehoty plynutia zákazu vstupu do evidencie nežiaducich osôb, táto lehota začne plynúť odznovu odo dňa vykonania administratívneho vyhostenia. (11) Lehota zákazu vstupu sa končí uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak takýto deň v mesiaci nie je, lehota sa končí posledným dňom mesiaca. (12) Policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte na základe poskytnutej medzinárodnej ochrany v tomto členskom štáte, určí tento členský štát ako krajinu, do ktorej má byť vyhostený; to neplatí, ak ide o administratívne vyhostenie podľa odseku 2 písm. a) alebo písm. b). Rozhodovanie o administratívnom vyhostení (1) Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, je povinný vycestovať v lehote, ak bola určená v rozhodnutí. Policajný útvar určí lehotu na vycestovanie najmenej 7 a najviac 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia; túto lehotu možno primerane predĺžiť s ohľadom na predchádzajúcu dĺžku pobytu, súkromné a rodinné pomery alebo zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny. Policajný útvar určí lehotu na vycestovanie najviac 90 dní od vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 82 ods. 8
; túto lehotu je možné v odôvodnených prípadoch spojených s realizáciou asistovaného dobrovoľného návratu aj opakovane predĺžiť. (2) Policajný útvar neurčí v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie alebo určí lehotu na vycestovanie kratšiu ako sedem dní, ak a) možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo bude iným spôsobom mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, najmä ak nemožno jeho totožnosť zistiť, b) možno štátneho príslušníka tretej krajiny zaistiť podľa § 88
, alebo c) štátny príslušník tretej krajiny ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo práva a slobody iných. (3) Policajný útvar zaznamená údaje o štátnom príslušníkovi tretej krajiny, čase zákazu vstupu a o dôvodoch rozhodnutia do evidencie nežiaducich osôb, a ak existujú dôvody, môže tiež oznámenia organizácie, ktorá vykonáva program asistovaných dobrovoľných návratov, že sa štátny príslušník tretej krajiny úmyselne vyhol realizácii asistovaného dobrovoľného návratu.
(2) Štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je administratívne vyhostený do susedného štátu, dopraví policajný útvar na hraničný priechod. (3) Ak policajný útvar vykonáva administratívne vyhostenie alebo trest vyhostenia leteckou cestou alebo cez územie tretieho štátu na základe medzinárodnej zmluvy, môže štátneho príslušníka tretej krajiny dopraviť až na územie štátu, v ktorom je zabezpečené jeho prijatie. Na vyhostenie leteckou cestou sa vzťahuje osobitný predpis.82)
(4) Policajný útvar rozhodnutie o administratívnom vyhostení nevykoná, ak a) nie je možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nemá vlastný platný cestovný doklad, tento zabezpečiť ani prostredníctvom zastupiteľského úradu štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, uplynula lehota zaistenia a nie je možné zabezpečiť vycestovanie štátneho príslušníka tretej krajiny ani na cudzinecký pas, alebo b) štátny príslušník tretej krajiny pred výkonom rozhodnutia o administratívnom vyhostení požiadal o asistovaný dobrovoľný návrat; to neplatí, ak nastala skutočnosť podľa odseku 1 písm. e). (5) Policajný útvar odloží výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak a) nastali prekážky vyhostenia podľa § 81
; rozhodnutie o administratívnom vyhostení sa vykoná po odpadnutí týchto prekážok, alebo b) policajný útvar predĺžil lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 1
. (6) Policajný útvar vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny písomné potvrdenie o odložení výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení, v ktorom uvedie dôvod a čas, na ktorý sa výkon rozhodnutia odkladá. (7) Rozhodnutie o administratívnom vyhostení stráca platnosť a) rozhodnutím o udelení azylu alebo o poskytnutí doplnkovej ochrany, (8) Ministerstvo vnútra kontroluje výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení a výkon trestu vyhostenia, pritom spolupracuje s mimovládnymi organizáciami alebo s Úradom Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov. (9) Kontrola výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení a výkonu trestu vyhostenia (ďalej len „odsun“) spočíva najmä v kontrole a) dodržiavania práv a povinností štátnych príslušníkov tretích krajín umiestnených v zariadení, b) dodržiavania povinností policajného útvaru a zariadenia v súvislosti so zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny, (2) Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol v rozhodnutí o administratívnom vyhostení alebo v rozhodnutí o zákaze vstupu určený zákaz vstupu, môže ministerstvo vnútra povoliť vstup, ak a) účelom pobytu sú humanitné dôvody, najmä úmrtie alebo návšteva vážne chorej osoby, ktorá je štátnemu príslušníkovi tretej krajiny blízkou osobou,84)
alebo b) je jeho pobyt v záujme Slovenskej republiky a vec nemožno vybaviť v zahraničí. (3) Na zrušenie zákazu vstupu podľa odseku 1 a na povolenie vstupu podľa odseku 2 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní;37)
ministerstvo vnútra zašle štátnemu príslušníkovi tretej krajiny písomné oznámenie o tom, či jeho žiadosti podľa odseku 1 alebo odseku 2 vyhovelo, alebo nevyhovelo. Administratívne vyhostenie občana Únie a rodinného príslušníka občana Únie
(1) Policajný útvar môže administratívne vyhostiť občana Únie, ktorý má právo na pobyt podľa § 64
alebo § 65
, alebo rodinného príslušníka občana Únie, ktorý má právo na pobyt podľa § 69
alebo § 70
, a môže určiť zákaz vstupu do piatich rokov, ak ohrozuje b) verejný poriadok alebo c) verejné zdravie; to neplatí, ak dôjde k vzniku choroby, ktorá ohrozuje verejné zdravie, po troch mesiacoch od vstupu občana Únie alebo rodinného príslušníka občana Únie na územie Slovenskej republiky. (2) Policajný útvar môže administratívne vyhostiť občana Únie, ktorý má právo na trvalý pobyt podľa § 67
alebo rodinného príslušníka občana Únie, ktorý má právo na trvalý pobyt podľa § 71
, ak predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Policajný útvar môže v rozhodnutí o jeho administratívnom vyhostení určiť zákaz vstupu najviac do desiatich rokov. (3) Policajný útvar zaznamená údaje o občanovi Únie alebo rodinnom príslušníkovi občana Únie, o čase zákazu vstupu a dôvodoch rozhodnutia do evidencie nežiaducich osôb, a ak existujú dôvody, môže o rodinnom príslušníkovi občana Únie tiež vyhotoviť záznam v schengenskom informačnom systéme.84a)
Rodinného príslušníka občana Únie, o ktorom bol vyhotovený záznam v schengenskom informačnom systéme, policajný útvar informuje o dôsledkoch tohto opatrenia. Ministerstvo vnútra vyradí občana Únie alebo rodinného príslušníka občana Únie z evidencie nežiaducich osôb po a) udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky, b) uplynutí času zákazu vstupu, c) zrušení zákazu vstupu, d) uplynutí trestu vyhostenia, Starostlivosť o zdravie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny (1) Štátny príslušník tretej krajiny je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke v rozsahu určenom lekárom vrátane potrebného diagnostického a laboratórneho vyšetrenia, očkovaniu a preventívnym opatreniam určeným orgánom na ochranu zdravia; osobitná pozornosť sa venuje zraniteľným osobám. (2) Ak zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nie je možné zabezpečiť v zariadení, zariadenie mu zabezpečí túto starostlivosť v zdravotníckom zariadení mimo zariadenia. (3) Ak si štátny príslušník tretej krajiny spôsobí ujmu na zdraví úmyselne, je povinný uhradiť náklady na poskytnutie zdravotnej starostlivosti a skutočne vynaložené náklady na dozor a dopravu do zdravotníckeho zariadenia. Práva a povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny umiestneného v zariadení
(1) Štátny príslušník tretej krajiny má právo na nepretržitý osemhodinový čas na spánok a na dve denné vychádzky vo vymedzenom priestore, každá v trvaní najmenej hodinu; štátny príslušník tretej krajiny mladší ako 18 rokov má právo na tri denné vychádzky, z toho jednu v dopoludňajších hodinách a dve v popoludňajších hodinách. (2) Štátny príslušník tretej krajiny mladší ako 18 rokov má právo na prístup a) k vzdelávaniu do troch mesiacov od zaistenia, b) k záujmovým činnostiam vrátane herných a rekreačných činností, ktoré sú primerané jeho veku. (3) Zraniteľné osoby a rodiny s deťmi majú prístup k psychologickým a sociálnym službám a poradenstvu a ku krízovej intervencii. (4) Štátny príslušník tretej krajiny je povinný dodržiavať vnútorný poriadok zariadenia, plniť príkazy a pokyny policajta. (1) Štátny príslušník tretej krajiny môže na vlastné náklady odosielať písomnosti. (2) Na účel uplatnenia svojich práv môže štátny príslušník tretej krajiny podávať štátnym orgánom Slovenskej republiky žiadosti a sťažnosti, ktoré policajný útvar ihneď odošle. (3) Štátny príslušník tretej krajiny si môže objednať na vlastné náklady knihy, dennú tlač a časopisy vrátane zahraničných, ak sú distribuované v Slovenskej republike. (1) Štátny príslušník tretej krajiny má právo na prijatie návštevy, najviac dvoch osôb, raz za dva týždne v trvaní 30 minút. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ zariadenia povoliť výnimku. POLICAJNÝ PREVOZ, POLICAJNÝ SPRIEVOD A LETECKÝ TRANZIT
Prvý oddiel
Policajný prevoz a policajný sprievod
(1) Policajný prevoz vykonáva policajný útvar na základe medzinárodnej zmluvy, ak zmluvná strana požiada o prevoz štátneho príslušníka tretej krajiny cez územie Slovenskej republiky na štátnu hranicu susedného štátu. (2) Policajný útvar vykoná potrebné opatrenia na ochranu života a zdravia prevážaného štátneho príslušníka tretej krajiny a v prípade potreby mu zabezpečí poskytnutie nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti. (3) Policajt je oprávnený prevážanému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny obmedziť osobnú slobodu počas policajného prevozu. (4) Prevážaný štátny príslušník tretej krajiny je povinný podrobiť sa prehliadke, ktorú vykonáva osoba rovnakého pohlavia. (5) Policajný útvar poskytuje prevážanému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny stravu spravidla každých šesť hodín od prevzatia štátneho príslušníka tretej krajiny na policajný prevoz. (6) Náklady spojené s policajným prevozom znáša ten, kto o policajný prevoz požiadal. (1) Policajný sprievod vykonáva policajný útvar na základe žiadosti dopravcu, ktorý vykonáva prepravu osôb vzdušnou cestou, ak má dopravca závažné dôvody domnievať sa, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorého má prepraviť podľa § 108 ods. 2
, môže ohroziť bezpečnosť lietadla, osôb alebo majetku v lietadle alebo ohroziť poriadok a disciplínu na palube lietadla. (2) O počte policajtov policajného sprievodu potrebných na zabezpečenie sprievodu rozhoduje policajný útvar na základe vyhodnotenia rizík spojených so sprievodom. (3) Policajný útvar zabezpečí policajný sprievod spravidla do 24 hodín od podania žiadosti dopravcom, najneskôr však do uplynutia lehoty určenej podľa § 108 ods. 2
. (4) Dopravca je povinný uhradiť všetky náklady spojené s vykonaním policajného sprievodu vrátane náhrady výdavkov a cestovných náhrad, ktoré patria policajtom vykonávajúcim policajný sprievod.86)
Druhý oddiel
Letecký tranzit
e) v prípadoch leteckého tranzitu bez sprievodu informovanie žiadajúceho štátu o mieste a čase odchodu štátneho príslušníka tretej krajiny z územia Slovenskej republiky, f) informovanie žiadajúceho štátu o všetkých závažných incidentoch, ku ktorým došlo počas leteckého tranzitu. (2) Ministerstvo vnútra vyžiada od žiadajúceho štátu uhradenie nákladov za poskytnutú stravu a neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ak sú tieto náklady skutočné a vyčísliteľné. (3) Policajný útvar poskytne súčinnosť aj pri návrate štátneho príslušníka tretej krajiny podľa §
104 ods. 7
. (4) Ministerstvo vnútra informuje žiadajúci štát o závažných skutočnostiach, ku ktorým došlo počas leteckého tranzitu, a požiada o úhradu nákladov spojených s poskytnutím pomoci. (1) Ak sa uskutočňuje letecký tranzit so sprievodom, je sprievod povinný dodržiavať právne predpisy Slovenskej republiky, preukázať na požiadanie svoju totožnosť, povolenie na letecký tranzit alebo oznámenie podľa § 104 ods. 2
. (2) Sprievodom sa rozumie každá osoba zo žiadajúceho štátu, ktorá je zodpovedná za sprevádzanie štátneho príslušníka tretej krajiny vrátane osôb zodpovedných za zdravotnú starostlivosť a tlmočníkov. (3) Sprievod štátneho príslušníka tretej krajiny musí byť v civilnom oblečení a nesmie nosiť zbrane. (4) Sprievod je oprávnený použiť donucovacie prostriedky z dôvodu nutnej obrany alebo krajnej núdze; použiť donucovacie prostriedky na zabránenie úteku štátneho príslušníka tretej krajiny alebo na ochranu majetku je sprievod oprávnený len vtedy, ak nie sú prítomní policajti alebo na ich podporu. POVINNOSTI CUDZINCOV, FYZICKÝCH OSÔB, PRÁVNICKÝCH OSÔB A ŠTÁTNYCH ORGÁNOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY, PRIESTUPKY A INÉ SPRÁVNE DELIKTY Prvý oddiel
Povinnosti na úseku kontroly hraníc
Povinnosti fyzických osôb na úseku kontroly hraníc (1) Každý je povinný zdržať sa konania, ktoré môže poškodiť, zničiť alebo inak znehodnotiť technický prostriedok, alebo sťažiť jeho využívanie. (2) Každý, kto má v úmysle umiestniť na pozemku v blízkosti vonkajšej hranice technické zariadenie na snímanie obrazu alebo zvuku, je povinný túto skutočnosť vopred písomne hodín pred príletom alebo odletom; ak prílet alebo odlet lietadla pripadne na sobotu, nedeľu alebo štátny sviatok, oznámi túto skutočnosť najneskôr v posledný pracovný deň. Ak sa prevádzkovateľ medzinárodného letiska dozvie o odlete alebo prílete neskôr ako 24 hodín pred odletom alebo príletom, je povinný to oznámiť policajnému útvaru bezodkladne. V oznámení o prílete alebo odlete uvedie aj predpokladaný zoznam cestujúcich s uvedením ich mena, priezviska, dátumu narodenia a štátnej príslušnosti.
(3) Ak pristane lietadlo prichádzajúce z tretej krajiny na letisku, ktoré nie je medzinárodným letiskom, z dôvodu uvedeného v osobitnom predpise,88)
je jeho prevádzkovateľ alebo ak nie je na letisku prítomný prevádzkovateľ, ten orgán, ktorý povolil pristátie lietadla, povinný bezodkladne oznámiť túto skutočnosť príslušnému policajnému útvaru. Ak je prevádzkovateľ letiska prítomný na letisku, je povinný zabrániť, aby cestujúci opustili lietadlo alebo priestor letiska, okrem poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Lietadlo môže pokračovať v ďalšom lete z tohto letiska iba so súhlasom príslušného policajného útvaru. (4) Treťou krajinou podľa odsekov 1 až 3 sa rozumie štát, ktorý neuplatňuje ustanovenia osobitného predpisu o zrušení kontrol vnútorných hraníc.16)
Povinnosti vlastníka pozemku (1) Vlastník pozemku je v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh Policajného zboru pri vykonávaní hraničného dozoru povinný umožniť policajtovi vstup a vjazd dopravného prostriedku na pozemok v blízkosti vonkajšej hranice, ako aj vstup policajtovi a vjazd dopravného prostriedku na pozemok v prihraničnom území vonkajšej hranice pri vykonávaní pátrania po osobách, ktoré sú podozrivé zo spáchania trestného činu alebo priestupku súvisiaceho s kontrolou hraníc. (2) Vlastník pozemku je povinný strpieť umiestnenie technického prostriedku v prihraničnom území vonkajšej hranice za primeranú náhradu; ustanovenia osobitných predpisov o náhrade škody tým nie sú dotknuté. (3) Ministerstvo vnútra rozhoduje o primeranej náhrade za obmedzenie práv k pozemkom podľa odsekov 1 a 2, ak v tejto veci nedôjde k dohode medzi vlastníkom a Policajným zborom. Povinnosti na úseku pobytu
Povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny (1) Štátny príslušník tretej krajiny je povinný a) oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude viac ako 180 dní nepretržite zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky, ak má udelený pobyt, b) uvádzať pravdivo a úplne všetky požadované údaje v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, vycestovať do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia, ak nie je oprávnený sa zdržiavať na území Slovenskej republiky z iného dôvodu,
q) požiadať do piatich pracovných dní o vydanie nového dokladu o pobyte, ak záznamy v ňom nezodpovedajú skutočnosti alebo ak nastanú okolnosti podľa písmena h), r) bezodkladne odovzdať policajnému útvaru alebo zastupiteľskému úradu neplatný doklad o pobyte alebo neplatný doklad vydaný podľa tohto zákona, alebo nájdený doklad iného cudzinca, s) oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní, t) zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku; to neplatí, ak štátny príslušník tretej krajiny uplatňuje mobilitu v inom členskom štáte. (2) Štátny príslušník tretej krajiny je povinný do troch pracovných dní od vstupu hlásiť policajnému útvaru a) začiatok, miesto a predpokladanú dĺžku pobytu, ak mu bolo udelené schengenské vízum alebo národné vízum alebo ak sa od neho vízum nevyžaduje, ak túto povinnosť nemá ubytovateľ; policajný útvar na požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny vydá potvrdenie o jeho pobyte, b) začiatok pobytu, ak mu bol udelený pobyt. (3) Štátny príslušník tretej krajiny s oprávneným pobytom je povinný hlásiť policajnému útvaru zmenu miesta pobytu v lehote do piatich pracovných dní odo dňa, keď zmena nastala. (4) Držiteľ modrej karty vydanej podľa tohto zákona je povinný oznámiť policajnému útvaru a) začiatok obdobia nezamestnanosti a skončenie obdobia nezamestnanosti do piatich pracovných dní, b) zmenu zamestnávateľa najneskôr päť pracovných dní pred nástupom na nové pracovné miesto, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ak ide o zmenu zamestnávateľa po 12 mesiacoch od začatia vykonávania zamestnania na základe modrej karty; pri hlásení zmeny zamestnávateľa je držiteľ modrej karty povinný predložiť doklady podľa § 40 ods. 5
písm. a)
, c) nájdenie si ďalšieho zamestnávateľa najneskôr päť pracovných dní pred nástupom na ďalšie pracovné miesto, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu; pri hlásení ďalšieho zamestnávateľa je držiteľ modrej karty povinný predložiť doklady podľa § 40 ods. 5 písm. a)
. (5) Ustanovenie odseku 1 písm. e) sa nevzťahuje na držiteľa modrej karty v období jeho nezamestnanosti, ktoré oznámil policajnému útvaru podľa odseku 4 písm. a). (6) Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý o sebe vyhlási, že je maloletý bez sprievodu, je povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu na určenie jeho veku, ak je podozrenie, že ide o plnoletú osobu. b) všetky zmeny, ktoré majú vplyv na vykonávanie mobility na území Slovenskej republiky, najmä zmeny v skutočnostiach uvedených v § 36b
. (14) Výskumná organizácia je povinná do troch pracovných dní písomne oznámiť policajnému útvaru a) úmysel štátneho príslušníka tretej krajiny uplatňovať mobilitu, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt podľa § 26
alebo jeho rodinného príslušníka, ktorý má udelený prechodný pobyt podľa § 27
, b) všetky zmeny, ktoré majú vplyv na vykonávanie mobility na území Slovenskej republiky, najmä zmeny v skutočnostiach uvedených v § 36c
alebo § 36d
. (15) Lehota na splnenie povinnosti podľa odsekov 13 a 14 začína plynúť dňom, keď sa vysoká škola alebo výskumná organizácia dozvedeli skutočnosť podľa odseku 13 alebo odseku 14. (16) Športová organizácia je povinná do troch pracovných dní písomne oznámiť policajnému útvaru zánik alebo skončenie zmluvného vzťahu založeného zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu.54a)
PRIESTUPKY A INÉ SPRÁVNE DELIKTY
Prvý oddiel
Priestupky a iné správne delikty na úseku kontroly hraníc
(1) Priestupku na úseku kontroly hraníc sa dopustí štátny príslušník tretej krajiny, ak a) neoprávnene prekročí vonkajšiu hranicu, b) sa úmyselne vyhne alebo sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vonkajšej hranice, c) pri hraničnej kontrole predloží cudzí cestovný doklad, iný doklad oprávňujúci na prekročenie vonkajšej hranice alebo vízum ako vlastné. (2) Priestupku na úseku kontroly hraníc sa dopustí občan Únie alebo rodinný príslušník občana Únie, ak a) neoprávnene prekročí vonkajšiu hranicu, b) sa úmyselne vyhne alebo sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vonkajšej hranice, c) pri hraničnej kontrole predloží cudzí cestovný doklad alebo iný doklad oprávňujúci na prekročenie vonkajšej hranice ako vlastný. (3) Priestupku na úseku kontroly hraníc sa dopustí ten, kto (1) Správneho deliktu na úseku kontroly hraníc sa dopustí b) právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá si nesplnila povinnosť podľa §
109
, c) právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ak neumožní vstup alebo vjazd dopravného prostriedku na pozemok v blízkosti vonkajšej hranice, d) právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ak neumožní vstup alebo vjazd dopravného prostriedku na pozemok v prihraničnom území vonkajšej hranice pri vykonávaní pátrania po osobách, ktoré sú podozrivé zo spáchania trestného činu alebo priestupku súvisiaceho s kontrolou hraníc, e) právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ak neumožní v prihraničnom území vonkajšej hranice umiestnenie alebo používanie technického prostriedku, f) právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ak poškodí, zničí alebo inak znehodnotí technický prostriedok, alebo sťaží jeho využívanie, g) právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ak poruší povinnosť podľa § 107 ods. 2
. (2) Za správny delikt podľa odseku 1 písm. a) uloží policajný útvar pokutu od 3 000 eur do 5 000 eur za každého dopraveného štátneho príslušníka tretej krajiny. (3) Za správny delikt podľa odseku 1 písm. b) uloží policajný útvar pokutu od 3 000 eur do 5 000 eur za každý vykonaný let. (4) Za správny delikt podľa odseku 1 písm. c) až g) uloží policajný útvar pokutu do 3 300 eur. (5) Pokutu podľa odsekov 2 až 4 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa policajný útvar o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania a na prípadné opakované porušenie povinnosti alebo na to, či bolo porušených viac povinností. (6) Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení. (7) Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Priestupky a iné správne delikty na úseku pobytu
(1) Priestupku na úseku pobytu sa dopustí štátny príslušník tretej krajiny, ak a) má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, rozhodnutie policajného útvaru verejnou vyhláškou, rozhodnutie sa vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli zastupiteľského úradu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.
(5) Proti rozhodnutiu o udelení prechodného pobytu, o obnovení prechodného pobytu, o udelení trvalého pobytu na päť rokov, trvalého pobytu na neobmedzený čas a proti rozhodnutiu o udelení pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny narodenému na území Slovenskej republiky alebo členského štátu sa nemožno odvolať. (6) V konaní podľa tohto zákona môže mať cudzinec súčasne len jedného zvoleného zástupcu. V konaní podľa tohto zákona môže byť zvoleným zástupcom len osoba, ktorá je bezúhonná. Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol odsúdený za niektorý z trestných činov korupcie, trestný čin prevádzačstva, obchodovania s ľuďmi, zneužitia právomoci verejného činiteľa, marenia úlohy verejným činiteľom, násilného prekročenia štátnej hranice alebo trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice. Za bezúhonného sa nepovažuje aj ten, koho trestné stíhanie za trestné činy uvedené v predchádzajúcej vete bolo podmienečne zastavené a nebolo právoplatne rozhodnuté, že sa obvinený osvedčil alebo nemá sa za to, že sa osvedčil. Na tento účel je policajný útvar oprávnený vyžiadať si odpis registra trestov. (7) Pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo rozhodnutia o zaistení policajný útvar umožní cudzincovi a zvolenému zástupcovi, ak je prítomný, aby sa vyjadril k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie; na tento účel policajný útvar upovedomí zvoleného zástupcu o tejto možnosti. (1) Bezúhonnosť štátny príslušník tretej krajiny preukazuje výpisom z registra trestov štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, a štátu, v ktorom sa štátny príslušník tretej krajiny v posledných troch rokoch zdržiaval viac ako 90 dní počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacoch; to neplatí, ak týmto štátom je členský štát, ktorý umožňuje poskytnutie informácie o odsúdeniach z jeho registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne štátny príslušník tretej krajiny údaje potrebné na vyžiadanie informácie o odsúdeniach z registra trestov členského štátu.91b)
Údaje podľa prvej vety policajný útvar bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie informácie o odsúdeniach z registra trestov členského štátu.91c)
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 26
, preukazuje bezúhonnosť výpisom z registra trestov štátu, v ktorom mal v posledných desiatich rokoch najdlhšie bydlisko. Ak štát výpis z registra trestov podľa prvej alebo druhej vety nevydáva, možno ho nahradiť rovnocennou listinou vydanou príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom krajiny pôvodu alebo ho možno nahradiť čestným vyhlásením, ktoré vykoná štátny príslušník tretej krajiny pred príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom, prípadne notárom krajiny, z ktorej preukazuje bezúhonnosť. Doklad o bezúhonnosti musí dokladovať bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý tento doklad vydal, inak policajný útvar taký doklad neakceptuje; v odôvodnených prípadoch môže policajný útvar po predchádzajúcom súhlase ministerstva vnútra akceptovať doklad o bezúhonnosti, ktorý nepreukazuje bezúhonnosť na celom území štátu. (2) Azylant a cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, nemusí preukázať bezúhonnosť výpisom z registra trestov štátu, z ktorého utiekol pred prenasledovaním alebo pred vážnym policajnom útvare doklad, ktorým preukázal zabezpečenie ubytovania podľa písmena b) a nájomná zmluva je platná ešte najmenej šesť mesiacov.
(2) Policajný útvar neakceptuje doklad o zabezpečení ubytovania podľa odseku 1 písm. c), ak počet osôb s udeleným pobytom prihlásených v ubytovacom zariadení spolu s počtom ostatných ubytovaných osôb prekročil celkovú kapacitu ubytovacieho zariadenia. Dokladom potvrdzujúcim zdravotné poistenie sa rozumie potvrdenie na meno cudzinca o tom, že je zdravotne poistený na území Slovenskej republiky alebo že má poistenú úhradu liečebných nákladov na území Slovenskej republiky. (1) Lekársky posudok, že štátny príslušník tretej krajiny netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, vydáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore infektológia. (2) Podrobnosti o vydávaní lekárskeho posudku podľa odseku 1 a zoznam chorôb ohrozujúcich verejné zdravie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. (1) Vo veciach pobytu podľa tohto zákona koná policajný útvar podľa miesta pobytu alebo predpokladaného pobytu, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania cez štátnu hranicu zo susedného štátu, koná policajný útvar podľa miesta výkonu zamestnania, a ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza cez štátnu hranicu zo susedného štátu do školy, koná policajný útvar podľa sídla školy. V odôvodnených prípadoch môže ministerstvo vnútra určiť príslušným na prijatie žiadosti o udelenie pobytu alebo na konanie o udelení pobytu iný policajný útvar ako podľa prvej vety. (2) Vo veci administratívneho vyhostenia cudzinca alebo návratu cudzinca podľa osobitného predpisu85)
koná policajný útvar, ktorý zistil dôvody na jeho administratívne vyhostenie alebo návrat podľa osobitného predpisu85)
; o rozhodnutí o administratívnom vyhostení informuje policajný útvar, ktorý mu udelil pobyt, registroval pobyt alebo vydal doklad o pobyte rodinného príslušníka občana Únie. Vo veci podľa § 82 ods. 5
, § 84 ods. 1 písm. b)
, § 88
a 88a
koná policajný útvar, ktorý zistil dôvody na toto konanie. (3) Na účely konania podľa tohto zákona sa za platný cestovný doklad považuje aj a) cestovný pas vydaný štátom, ktorý Slovenská republika neuznala, ak spĺňa špecifikácie Medzinárodnej organizácie civilného letectva o prístrojom snímateľných cestovných dokladoch,96)
4. zániku prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zamestnania, 5. zániku prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zlúčenia rodiny, 6. zániku prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte, 8. zamietnutí žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o vydanie modrej karty, 9. zamietnutí žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o obnovenie modrej karty, 10. odňatí alebo zániku modrej karty štátneho príslušníka tretej krajiny, 11. splnení povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 111 ods. 4 písm. b)
a písm. c)
, ak ide o zmenu zamestnávateľa alebo nájdenie si ďalšieho zamestnávateľa po 12 mesiacoch od začatia vykonávania vysokokvalifikovaného zamestnania na základe modrej karty, 12. zániku poskytovania dočasného útočiska štátnemu príslušníkovi tretej krajiny z dôvodu udelenia prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, 1. zamietnutí žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, 2. odňatí alebo zániku modrej karty štátneho príslušníka tretej krajiny, 3. zániku prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zamestnania, 4. zániku prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zlúčenia rodiny, 5. zániku prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte. (15) Cudzinec, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko, podáva žiadosť o vydanie dokladu o pobyte podľa § 73 ods. 13 na policajnom útvare, ktorý si vyberie prostredníctvom elektronického rezervačného systému ministerstva vnútra z policajných útvarov určených ministerstvom vnútra.
lekárskemu vyšetreniu, považuje sa za plnoletú osobu až do výsledku lekárskeho vyšetrenia na určenie jeho veku. Výsledok lekárskeho vyšetrenia na určenie jeho veku spracuje lekár vo forme odborného vyjadrenia. Ak na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné určiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu. Policajný útvar je povinný poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny o oprávnení nariadiť vykonanie lekárskeho vyšetrenia na určenie veku, spôsobe jeho vykonania a dôsledkoch vyšetrenia na konanie podľa tohto zákona, ako aj o dôsledkoch odmietnutia vyšetrenia.
(2) Za maloleté dieťa koná vo veciach pobytu zákonný zástupca. Maloleté dieťa staršie ako 15 rokov môže konať samostatne vo veciach pobytu na účely štúdia alebo osobitnej činnosti; žiadosť o udelenie prechodného pobytu na tieto účely však musí byť podpísaná zákonným zástupcom maloletého, pričom podpis zákonného zástupcu musí byť osvedčený. (3) Za maloleté dieťa, ktoré nemá zákonného zástupcu, koná vo veciach pobytu ustanovený opatrovník. (4) Policajný útvar bezodkladne oznámi nájdenie maloletého štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na účely zabezpečenia postupu podľa osobitného predpisu.102)
Spracúvanie osobných údajov a iných údajov pri zabezpečovaní kontroly hraníc Na účely zabezpečovania kontroly hraníc je policajný útvar oprávnený spracúvať tieto osobné údaje a ďalšie údaje: a) meno, priezvisko, rodné priezvisko, predchádzajúce priezviská, dátum narodenia, pohlavie, miesto a štát narodenia, štátnu príslušnosť, národnosť, rodinný stav, údaje o cestovnom doklade, o inom doklade oprávňujúcom na prekročenie vonkajšej hranice, o vízach, biometrické údaje, cieľovú krajinu, b) mená, priezviská, predchádzajúce priezviská rodinných príslušníkov, dátum a miesto narodenia rodinných príslušníkov, štátnu príslušnosť rodinných príslušníkov, trvalé bydlisko rodinných príslušníkov, predchádzajúce bydliská rodinných príslušníkov, c) údaje o mieste a čase vstupu a vycestovania cez vonkajšiu hranicu, dopravnom prostriedku, spolucestujúcich osobách v jednom dopravnom prostriedku, dobu a účel pobytu, d) údaje o neoprávnenom prekročení štátnej hranice, zákaze vstupu, zamietnutí vstupu a odopretí vstupu. Spracúvanie osobných údajov a iných údajov pri vízach a pobyte (1) Na účely konania o víze sú policajný útvar, zastupiteľský úrad a ministerstvo zahraničných vecí oprávnení spracúvať tieto osobné údaje: a) meno a priezvisko žiadateľa o vízum, jeho rodné priezvisko, predchádzajúce priezviská, dátum narodenia, pohlavie, miesto a štát narodenia, štátnu príslušnosť, rodinný stav, údaje o cestovnom doklade, biometrické údaje, Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2017 Podmienky prechodného pobytu na účel štúdia podľa § 24
, ktorý bol udelený pred 1. septembrom 2017, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. augusta 2017. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2018 (1) Konania podľa tohto zákona začaté pred 1. májom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. apríla 2018; podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. mája 2018 sa dokončia len vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie. (2) Trvalý pobyt udelený na neobmedzený čas podľa § 46 ods. 2
v znení účinnom do 30. apríla 2018 sa považuje za trvalý pobyt na neobmedzený čas podľa § 46 ods. 1 písm. a)
v znení účinnom od 1. mája 2018. (3) Tolerovaný pobyt udelený podľa § 58 ods. 1 v znení účinnom do 30. apríla 2018 sa považuje za zotrvanie na území Slovenskej republiky podľa § 61a
v znení účinnom od 1. mája 2018. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019 (1) Konania podľa tohto zákona začaté pred 1. januárom 2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018; podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. januára 2019 sa dokončia len vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie. (2) Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je povinné do 30 dní od účinnosti tohto zákona zaslať ministerstvu vnútra písomný zoznam technologických centier. Prechodné ustanovenia súvisiace s krízovou situáciou spôsobenou ochorením COVID-19
(1) Platnosť prechodného pobytu, trvalého pobytu alebo tolerovaného pobytu, ktorá by inak uplynula počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“), alebo ktorého platnosť by sa skončila do jedného mesiaca od odvolania krízovej situácie, sa predlžuje až do uplynutia dvoch mesiacov od odvolania krízovej situácie. (2) Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý legálne vstúpil na územie Slovenskej republiky a nemá udelený pobyt podľa tohto zákona, je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky až do uplynutia jedného mesiaca od odvolania krízovej situácie. (3) Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa počas krízovej situácie zdržiava mimo územia Slovenskej republiky, môže podať žiadosť o obnovenie prechodného pobytu alebo žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas na zastupiteľskom úrade. (4) Rodinný príslušník podľa § 2 ods. 5 písm. a)
a c) až g)
štátneho príslušníka Spojeného kráľovstva podľa odsekov 1, 2 alebo odseku 3 si môže zaregistrovať trvalý pobyt na päť rokov, ak sa k nemu pripája na pobyt a vzťah podľa § 2 ods. 5
existoval pred 1. januárom 2021. (5) Rodinný príslušník podľa § 2 ods. 5 písm. b)
štátneho príslušníka Spojeného kráľovstva podľa odseku 1, 2 alebo odseku 3 si môže zaregistrovať trvalý pobyt na päť rokov, ak sa k nemu pripája na pobyt. (6) Policajný útvar na základe žiadosti vydá štátnemu príslušníkovi Spojeného kráľovstva alebo jeho rodinnému príslušníkovi podľa odseku 1 do 30 dní doklad o pobyte s platnosťou na desať rokov. Policajný útvar na základe žiadosti vydá štátnemu príslušníkovi Spojeného kráľovstva alebo jeho rodinnému príslušníkovi podľa odsekov 2 až 5 do 30 dní doklad o pobyte s platnosťou na päť rokov. (7) Na pobyt štátneho príslušníka Spojeného kráľovstva alebo jeho rodinného príslušníka podľa odsekov 1 až 5 sa primerane vzťahujú § 63 až 72
, § 87
, § 112
, § 118 ods. 2
a 3
, ak osobitný predpis103)
neustanovuje inak. (8) Platnosť pobytového preukazu občana EÚ, ktorý bol vydaný štátnemu príslušníkovi Spojeného kráľovstva, a pobytového preukazu rodinného príslušníka občana EÚ, ktorý bol vydaný jeho rodinnému príslušníkovi podľa § 2 ods. 5
do 31. decembra 2020, sa končí dňom uplynutia platnosti v ňom uvedenej, najneskôr 30. júna 2021. (9) Štátny príslušník Spojeného kráľovstva a jeho rodinný príslušník podľa odsekov 1 až 3 sú povinní do 30. júna 2021 požiadať o nový doklad o pobyte. Prechodné ustanovenia súvisiace s mimoriadnou situáciou v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny
(1) Platnosť prechodného pobytu, trvalého pobytu alebo tolerovaného pobytu, ktorá by inak uplynula počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny (ďalej len „mimoriadna situácia“), sa predlžuje až do uplynutia dvoch mesiacov od odvolania mimoriadnej situácie; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého žiadosť o obnovenie prechodného pobytu bola zamietnutá. V súvislosti s predĺžením platnosti pobytu podľa predchádzajúcej vety vydá policajný útvar so súhlasom ministerstva vnútra na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny doklad o pobyte s platnosťou určenou konkrétnym dátumom, ak je to potrebné na vykonávanie účelu pobytu.104)
(2) Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý si na policajnom útvare podal žiadosť o udelenie prechodného pobytu podľa § 31 ods. 3
alebo trvalého pobytu podľa § 44 ods. 1
, je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky až do rozhodnutia o tejto žiadosti. (3) Ministerstvo vnútra môže v odôvodnených prípadoch odpustiť zmeškanie lehoty alebo predĺžiť lehotu podľa tohto zákona, ak uplynula počas trvania mimoriadnej situácie. 5. Od poplatku podľa písmena c) tejto položky sú oslobodené osoby, ktoré požiadali o udelenie trvalého pobytu podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.
6. Od poplatku podľa písmena f) sú oslobodené osoby, ktoré žiadajú o vydanie nového dokladu o pobyte, ak záznamy v ňom nezodpovedajú skutočnosti z dôvodu, ktorý nie je závislý od žiadateľa, napríklad pri zmene názvu obce, ulice alebo jej číslovania.
7. Od poplatkov podľa písmen i) a j) tejto položky sú oslobodené osoby, ktoré žiadajú o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 1 písm. a) a b), ods. 2 písm. a) a c) a ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z.
8. Od poplatku podľa písmena l) tejto položky sú oslobodené osoby, ktorým bol udelený tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 2 písm. c) a ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z
9. Od poplatkov podľa písmen l) až n) tejto položky sú oslobodené
a) osoby, ktoré žiadajú o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.,
b) osoby, ktorým má byť cudzinecký pas vydaný podľa § 74 ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 404/2011 Z. z.,
c) osoby, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Správny orgán môže od vybratia poplatku podľa tejto položky upustiť alebo poplatok znížiť z humanitného dôvodu alebo z dôvodu vzájomnosti.“.
“.
3. V sadzobníku správnych poplatkov v II. časti Vnútorná správa v oslobodení k položke 26 sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú: „2. Od poplatku podľa tejto položky sú oslobodení rodinní príslušníci občanov Únie.16c) 3. Od poplatku podľa tejto položky sú oslobodení rodinní príslušníci občanov Slovenskej republiky v rozsahu rodinných príslušníkov občanov Únie podľa druhého bodu.“. Poznámka pod čiarou k odkazu 16c znie: „16c) § 2 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z.“.
Doterajšie body 2 a 3 sa označujú ako body 4 a 5. 4. V sadzobníku správnych poplatkov v XVIII. časti Konzulárne poplatky sa položka 240 dopĺňa písmenom e), ktoré znie: letiska, ak dotknuté letisko prestane spĺňať niektorú z podmienok podľa odseku 2. Stanovisko ministerstva vnútra je pre letecký úrad záväzné.
(4) Ministerstvo vnútra je pred podaním návrhu na zrušenie povolenia na prevádzkovanie letiska podľa odseku 3 povinné požiadať prevádzkovateľa dotknutého letiska o bezodkladné zabezpečenie splnenia podmienok ustanovených v odseku 2. Ministerstvo vnútra je na zabezpečenie splnenia podmienok podľa odseku 2 povinné poskytnúť prevádzkovateľovi letiska primeranú lehotu. (5) Podmienku podľa odseku 2 písm. a) nemusí spĺňať letisko, na ktorom nízka intenzita prepravy nepredstavuje nebezpečenstvo vzájomného fyzického kontaktu osôb cestujúcich na vnútorných linkách s osobami cestujúcimi na linkách z tretích krajín a do tretích krajín.“. Poznámky pod čiarou k odkazom 8aa až 8ae znejú: „8aa) Hlava III nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006
z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 13. 4. 2006) v platnom znení. 8ab) Príloha VI bod 2.1.1. nariadenia (ES) č. 562/2006
. 8ac) Čl. 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 562/2006
. 8ad) Čl. 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 562/2006
. 8ae) Čl. 2 ods. 10 nariadenia (ES) č. 562/2006
.“. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2012. Pavol Hrušovský v. r.
Iveta Radičová v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 404/2011 Z. z. VZOR
Žiadosť o letecký tranzit cudzinca
Príloha č. 2 k zákonu č. 404/2011 Z. z. ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Smernica Rady 2001/40/ES
z 28. mája 2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 149, 2. 6. 2011). 2. Smernica Rady 2001/51/ES
z 28. júna 2001, ktorou sa dopĺňajú ustanovenia článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv. 4; Ú. v. ES L 187, 10. 7. 2001). 3. Smernica Rady 2003/86/ES
z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. EÚ L 251, 3. 10. 2003). 4. Smernica Rady 2003/109/ES
z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. EÚ L 16, 23. 1. 2004). 5. Smernica Rady 2003/110/ES
z 25. novembra 2003 o pomoci v prípadoch tranzitu na účely leteckého odsunu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. EÚ L 321, 6. 12. 2003) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 (Ú. v. EÚ L 141, 27. 5. 2011). 6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES
z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. EÚ L 158, 30. 4. 2004) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 (Ú. v. EÚ L, 27. 5. 2011). 7. Smernica Rady 2004/81/ES
z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 7; Ú. v. EÚ L 261, 6. 8. 2004). 8. Smernica Rady 2004/82/ES
z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 7; Ú. v. EÚ L 261, 6. 8. 2004). 9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES
zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008). 10. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES
z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30. 6. 2009). 11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/51/EÚ
z 11. mája 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2003/109/ES na účely rozšírenia jej pôsobnosti na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L 132, 19. 5. 2011). 12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ
z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (Ú. v. EÚ L 343, 23. 12. 2011). 13. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 337, 20. 12. 2011).
14. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29. 6. 2013).
15. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29. 6. 2013).
16. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ z 26. februára 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci (Ú. v. EÚ L 94, 28. 3. 2014).
17. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ z 15. mája 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu (Ú. v. EÚ L 157, 27. 5. 2014).
18. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21. 5. 2016).
19. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1883 z 20. októbra 2021 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania a o zrušení smernice Rady 2009/50/ES (Ú. v. EÚ L 382, 28. 10. 2021).
Príloha č. 3 k zákonu č. 404/2011 Z. z. Zoznam povolaní, pri ktorých možno vyššiu odbornú kvalifikáciu preukázať dokladom o získaní vyšších odborných zručností
Riadiaci pracovníci (manažéri) v oblasti informačných a komunikačných technológií, ktorí patria do týchto skupín klasifikácie ISCO-08:
1. 133 Riadiaci pracovníci služieb informačných a komunikačných technológií.
2. 25 Špecialisti v oblasti informačných a komunikačných technológií.
1) Čl. 2 ods. 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 77, 23. 3. 2016) v platnom znení. 2) Napríklad nariadenie (EÚ) 2016/399 v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15. 9. 2009), Zmluva medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o malom pohraničnom styku (oznámenie č. 441/2008 Z. z.
). 3) Zákon č. 480/2002 Z. z.
o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 4) Čl. 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/399 v platnom znení. 6) Čl. 2 ods. 3 až 5 nariadenia (ES) č. 810/2009. 8) Príloha č. 2 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4) v platnom znení. 9) Čl. 2 ods. 16 nariadenia (EÚ) 2016/399 v platnom znení. 11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1860 z 28. novembra 2018 o využívaní Schengenského informačného systému na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín (Ú. v. EÚ L 312, 7. 12. 2018) v platnom znení.