Rozumie sa najmä na prístup k:
-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
-doprave,
-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
-informáciám,
-k iným právam (napr. politickým).
Navrhovaná právna úprava predpokladá viacero pozitív, najmä sa zavádza lepšia koordinácia procesov posudzovania s cieľom zefektívniť posudzovanie klienta. Integrovaná posudková činnosť bude zahŕňať oblasti posudzovania na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb a na účely sociálnej ekonomiky.
Vzhľadom na centralizáciu procesu posudzovania sa umožňuje osobám podať žiadosť o integrovaný posudok, ktorý bude možné využiť na viaceré účely.
V rámci posudkovej činnosti sa taktiež posilní sebaidentifikácia osôb, a to vyplnením sebahodnotiaceho dotazníka, ktorý bude podkladom pre vykonanie integrovanej posudkovej činnosti.
V rámci sociálnej posudkovej činnosti sa plánuje precíznejšie posúdenie všetkých potrieb a aspektov sociálnej situácie posudzovanej osoby.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na zníženie záťaže na posudzované osoby (aby nemuseli byť funkčné dôsledky ich zdravotného stavu opakovane posudzované viacerými orgánmi na viaceré účely). Zjednotenie tejto posudkovej činnosti predkladaný návrh zákona predpokladá tak z hľadiska inštitucionálneho zabezpečenia, ale aj súvisiaceho odborného a kvalitatívneho prístupu k jej vykonávaniu, a to s dôrazom na ľudsko-právny prístup vyplývajúci z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Na základe novo ustanoveného obsahu a rozsahu vykonávania sociálnej posudkovej činnosti a lekárskej posudkovej činnosti v rámci integrovanej posudkovej činnosti podľa návrhu zákona, podkladom pre vydanie integrovaného posudku, ktorý je rozhodnutím vo veci integrovanej posudkovej činnosti, je na základe vykonaného dokazovania správnym orgánom v úzkej súčinnosti s účastníkom konania.
V súvislosti s návrhom zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa navrhuje rozšíriť spôsob preukazovania dlhodobého zdravotného postihnutia o integrovaný posudok pre účely zákona č. 112/2018 Z. z. v zmysle § 2 ods. 5 písm. b) druhého bodu. Odhaduje sa, že návrh sa môže dotknúť približne 750 zamestnancov integračných sociálnych podnikov. K 30.06.2024 integračné registrované sociálne podniky zamestnávali 712 zamestnancov znevýhodnených v zmysle § 2 ods. 5 písm. b) druhého bodu zákona č. 112/2018 Z. z. Návrh môže mať pozitívny vplyv, nakoľko sa rozširuje možnosť fyzickej osoby preukázať aj týmto spôsobom, že je znevýhodnenou osobou v zmysle § 2 ods. 5 písm. b) druhého bodu zákona č. 112/2018 Z. z.
Návrh môže mať negatívny vplyv na prístup uvedených fyzických osôb k zamestnávaniu v integračných registrovaných sociálnych podnikoch, nakoľko sa na ich zamestnávanie nebudú vzťahovať rôzne formy podpory (napr. podľa zákona č. 112/2018 Z. z.) počas doby posudzovania, ktorá môže presiahnuť obdobie 6 mesiacov.
Na účely vzniku nárokov v oblasti poskytovania sociálnych služieb vo svojich dôsledkoch teda prechádza výkon posudkovej činnosti z pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré budú funkčné dôsledky zdravotného stavu u fyzickej osoby posudzovať komplexne (nielen na účely posudzovania nárokov v oblasti sociálnych služieb). Integrovaný posudok bude podkladom na poskytnutie