Príloha č. 3
Súhrnná účtovná závierka SR za rok 2023
2
SÚHRNNÁ ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA
VEREJNEJ SPRÁVY
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
k 31.12.2023
(v tisícoch eur)
Za obdobie
Mesiac
Rok
Mesiac
Rok
od
0
1
2
0
2
3
do
1
2
2
0
2
3
IČO
0
0
1
5
1
7
4
2
Názov účtovnej jednotky zostavujúcej účtovnú závierku
M
I
N
I
S
T
E
R
S
T
V
O
F
I
N
A
N
C
I
Í
S
L
O
V
E
N
S
K
E
J
R
E
P
U
B
L
I
K
Y
Sídlo účtovnej jednotky
Ulica a číslo
Š
T
E
F
A
N
O
V
I
Č
O
V
A
5
PSČ
Názov obce
8
1
7
8
2
B
R
A
T
I
S
L
A
V
A
Telefónne číslo
Faxové číslo
0
2
/
5
9
5
8
1
1
1
1
0
2
/
5
9
5
8
3
0
4
8
E-mailová adresa
p
o
d
a
t
e
l
n
a
@
m
f
s
r
.
s
k
Zostavená dňa:
3
0
0
9
2
0
2
4
Podpisový záznam štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky:
2
SÚVAHA K 31. 12. 2023
AKTÍVA
2023
2022
MAJETOK SPOLU (A+B+C)
89 831 258
85 585 279
A.
pozn. Dlhodobý majetok (A.I. až A.IV.)
68 884 016
63 279 805
A.I.
Nehmotný majetok
772 091
648 146
v tom softvér
525 484
442 576
oceniteľné práva
34 486
28 958
obstaranie nehmotného majetku
159 583
135 204
ostatný nehmotný majetok
52 538
41 408
A.II.
Hmotný majetok
58 586 446
54 616 052
v tom stavby
32 866 132
31 674 602
pozemky
10 335 651
10 202 245
samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí
3 384 613
2 729 910
dopravné prostriedky
2 263 615
2 103 258
poskytnuté preddavky
2 611 138
2 127 518
obstaranie hmotného majetku
6 359 835
5 024 920
ostatný hmotný majetok
765 462
753 599
A.III.
Finančný majetok
8 644 848
7 227 465
v tom cenné papiere a podiely
5 804 144
4 550 102
dlhodobé pôžičky
1 501 298
1 394 761
termínované účty v bankách
25 768
25 802
ostatný dlhodobý finančný majetok
1 313 638
1 256 800
A.IV.
Pohľadávky
880 631
788 142
B.
Krátkodobý majetok (B.I. až B.III.)
19 687 541
21 340 165
B.I.
Zásoby
2 162 815
3 040 049
v tom materiál
1 220 764
1 318 028
tovar
147 634
147 244
výrobky
603 262
1 482 191
ostatné zásoby
191 155
92 586
B. II.
Pohľadávky
12 493 028
13 169 838
v tom daňové a colné pohľadávky štátu
328 136
432 803
daňové pohľadávky územnej samosprávy
41 291
36 907
nedaňové pohľadávky štátu a územnej samosprávy
199 252
200 807
odberatelia
1 109 340
1 189 529
poskytnuté preddavky
1 412 850
615 827
pohľadávky zo zúčtovania s EÚ
92 249
117 351
zúčtovanie medzi subjektmi verejnej správy
110 960
78 037
ostatné krátkodobé pohľadávky subjektov verejnej správy
9 198 950
10 498 577
B.III.
Finančné účty a krátkodobý finančný majetok
5 031 698
5 130 277
v tom bežné bankové účty, pokladnica a ceniny
4 506 576
3 898 306
účty Štátnej pokladnice
520 399
1 228 966
ostatný krátkodobý finančný majetok
4 723
3 005
C.
Časové rozlíšenie
1 259 701
965 309
4
SÚVAHA K 31. 12. 2023
PASÍVA
2023
2022
VLASTNÉ IMANIE A ZÁVÄZKY SPOLU (A+B+C)
89 831 258
85 585 279
A.
pozn. Vlastné imanie (A.I až A.III.)
-32 038 974
-31 677 565
A.I.
Oceňovacie rozdiely
-4 779
22 812
A.II.
Výsledok hospodárenia (A.II.1.+A.II.2.)
-32 197 109
-31 856 605
nevysporiadaný výsledok hospodárenia min. rokov
-29 591 896
-44 831 325
výsledok hospodárenia za účtovné obdobie
-2 605 213
12 974 720
A.III.
Podiely iných účtovných jednotiek
162 914
156 228
B.
Záväzky, rezervy, bankové úvery a výpomoci (B.I až B.IV.)
108 845 508
105 725 635
B.I.
Dlhodobé záväzky
62 696 671
57 205 521
v tom štátne dlhopisy
55 535 321
50 141 830
bankové úvery
6 097 761
5 969 129
ostatné dlhodobé záväzky
1 063 589
1 094 562
B.II.
Dlhodobé rezervy
26 447 382
28 797 831
v tom zamestnanecké požitky štátnych rozp. a príspev. organizácií
23 816 209
26 367 644
ostatné dlhodobé rezervy
2 631 173
2 430 187
B.III.
Krátkodobé záväzky
18 495 368
18 640 229
v tom štátne dlhopisy a štátne pokladničné poukážky
5 301 297
5 165 587
dodávatelia
1 467 011
1 974 791
záväzky zo zúčtovania s EÚ
4 835 726
4 130 293
zúčtovanie medzi subjektmi verejnej správy
530 527
817 293
bankové úvery
839 811
946 194
zamestnanci
620 077
591 806
prijaté preddavky
203 416
146 241
ostatné záväzky
4 697 503
4 868 024
B.IV.
Krátkodobé rezervy
1 206 087
1 082 054
C.
Časové rozlíšenie
13 024 724
11 537 209
5
VÝKAZ ZISKOV A STRÁT K 31. 12. 2023
VÝNOSY
2023
2022
I
.
pozn.
Daňové a colné výnosy a výnosy z poplatkov
23 823 914
21 389 295
v tom daňové výnosy štátu
17 716 767
16 135 527
daňové výnosy územnej samosprávy
4 821 277
4 053 990
poplatky
1 285 870
1 199 778
II.
Výnosy z transferov
8 655 316
5 175 245
v tom výnosy z rozpočtu EÚ
4 412 306
2 437 811
výnosy z ostatných transferov
4 243 010
2 737 434
III.
Tržby za vlastné výkony a tovar
29 513 487
30 592 489
v tom služby
21 455 324
18 853 774
výrobky
4 734 938
3 745 805
tovar
4 078 679
6 416 018
ostatné výnosy
-755 454
1 576 892
IV.
Finančné výnosy
2 677 352
3 186 505
v tom úroky
687 418
309 707
kurzové zisky
56 464
172 138
podiel na výsledku hospodárenia pridružených ÚJ
1 232 379
554 456
ostatné finančné výnosy
701 091
2 150 204
V
.
Zúčtovanie rezerv a opravných položiek
4 514 321
15 409 733
v tom rezervy
3 571 216
14 520 048
opravné položky
943 105
889 685
Ostatné výnosy z prevádzkovej činnosti
2 873 226
2 702 329
VÝNOSY SPOLU (I. až VI.)
72 057 616
78 455 596
NÁKLADY
2023
2022
I
.
Náklady na transfery
30 578 185
19 291 017
v tom Odvod do rozpočtu EÚ
943 226
940 226
ostatné transfery
29 634 959
18 350 791
Spotrebované nákupy a služby
18 244 432
22 764 131
v tom služby
7 823 594
7 808 495
spotreba materiálu
5 101 650
8 148 783
predaný tovar
4 103 249
5 822 916
spotreba energií
1 197 480
971 640
ostatné
18 459
12 297
III.
Osobné náklady
13 332 531
11 977 660
v tom mzdy
9 844 877
8 863 456
zdravotné a sociálne odvody
2 700 537
2 400 217
ostatné sociálne náklady
787 117
713 987
Odpisy, rezervy a opravné položky
4 648 145
4 358 485
v tom odpisy dlhodobého majetku
2 205 781
2 109 468
rezervy
1 174 504
1 012 351
opravné položky
1 267 860
1 236 666
V
.
Ostatné náklady na prevádzkovú činnosť
5 614 893
5 424 425
VI.
Finančné náklady
2 201 466
1 643 093
v tom úroky
1 521 487
1 228 362
kurzové straty
61 720
168 481
podiel na výsledku hospodárenia pridružených ÚJ
18 999
2 718
ostatné finančné náklady
599 260
243 532
Dane a poplatky
40 434
23 053
NÁKLADY SPOLU (I. až VII.)
74 660 086
65 481 864
VÝSLEDOK HOSPODÁRENIA (Výnosy - Náklady)
-2 602 470
12 973 732
z toho pripadajúci na podiely iných účtovných jednotiek
2 735
-729
6
I. VŠEOBECNÉ ÚDAJE A ZVEREJNENIA
1. Právny dôvod na zostavenie súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky
Súhrnná účtovná závierka verejnej správy Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,SUZ“) bola zostavená v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o účtovníctve“). Primerane boli použité aj ustanovenia Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 17. decembra 2008 č. MF/27526/2008–31 v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o metódach a postupoch konsolidácie vo verejnej správe a podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy (ďalej len ,,opatrenie“), a to v oblasti použitých metód konsolidácie a postupu konsolidácie.
Súhrnná účtovná závierka verejnej správy je sprístupnená k nahliadnutiu v sídle konsolidujúcej účtovnej jednotky, ktorou je Ministerstvo financií Slovenskej republiky. V elektronickej podobe je súhrnná účtovná závierka uložená aj v Registri účtovných závierok na webovom sídle
www.registeruz.sk
.
Súhrnná účtovná závierka verejnej správy bola spracovaná sčasti automatizovane prostredníctvom informačného systému Centrálny konsolidačný systém (CKS), a sčasti manuálne na základe údajov a podkladov jednotlivých subjektov, ktoré ich predkladajú do IS CKS. Zároveň vychádza z auditovaných konsolidovaných účtovných závierok kapitol štátneho rozpočtu a vyšších územných celkov, auditovanej konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy, auditovaných individuálnych a konsolidovaných účtovných závierok obcí a miest a obchodných spoločností, na ktoré sa povinnosť auditu vzťahuje. Samotná súhrnná účtovná závierka nie je auditovaná štatutárnym audítorom.
Súhrnná účtovná závierka verejnej správy za rok 2023 bola spracovaná na základe agregácie údajov z:
konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy,
konsolidovaných účtovných závierok obcí (1 143),
konsolidovaných účtovných závierok vyšších územných celkov (8),
individuálnych účtovných závierok obcí (1 771), ktoré nemali povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku alebo do dňa zostavenia súhrnnej účtovnej závierku ju nezostavili,
individuálnych účtovných závierok ostatných subjektov verejnej správy založených podľa osobitných predpisov1 (52).
individuálnych účtovných závierok neziskových organizácií štátu, neziskových organizácií a záujmových združení miestnej samosprávy nezahrnutých do konsolidovaných závierok iných subjektov verejnej správy (456).
V nasledujúcom texte poznámok sa pre účely opisu významných položiek aktív, pasív, nákladov a výnosov zoskupujú organizácie súhrnného celku do skupín: ústredná správa, územná samospráva a ostatné subjekty, pričom:
Ústrednou správou sa rozumejú štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie, verejné
výskumné inštitúcie a obchodné spoločnosti, v ktorých majú ústredné orgány štátnej správy majetkové podiely, a ktoré sú súčasťou konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy.
Subjektmi územnej samosprávy sa rozumejú obce, vyššie územné celky, rozpočtové a príspevkové
organizácie obcí a vyšších územných celkov, obchodné spoločnosti obcí a vyšších územných celkov, v ktorých majú obce alebo vyššie územné celky majetkové podiely, a ktoré súčasťou konsolidovaných účtovných závierok obcí a vyšších územných celkov. Za rok 2023 z celkového počtu obcí a miest (2 926) vrátane mestských častí Bratislavy a Košíc, nezostavovalo KUZ 1 758 z nich.
Ostatnými subjektmi sa rozumejú subjekty založené osobitným zákonom a neziskové organizácie
územnej samosprávy vedené v registri organizácií Štatistického úradu SR ako subjekty verejnej správy. Ide napríklad o verejné vysoké školy (20), Sociálnu poisťovňu, Slovenský pozemkový fond, Audiovizuálny fond, Radu pre vysielanie a retransmisiu, Rozhlas a televíziu Slovenska,
1 Napríklad zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Tlačovú agentúru Slovenskej republiky, Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ústav pamäti národa a ďalšie. Podrobný prehľad týchto subjektov je uvedený v prílohe č. 1. súhrnnej účtovnej závierky.
Koncept ,,súhrnného celku“ je odlišný od definície verejnej správy podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Verejná správa tvorí najpodstatnejšiu časť súhrnného celku, avšak do súhrnného celku vstupujú aj iné subjekty, ktoré nie štatisticky zaradené do verejnej správy podľa metodiky ESA 2010. Zoskupenie do vyššie uvedených skupín je vytvorené na základe §22a zákona o účtovníctve.
2. Informácie o súhrnnom celku verejnej správy
Do súhrnného celku za rok 2023 boli zaradené účtovné jednotky v súlade s §22a zákona o účtovníctve. Súhrnný celok verejnej správy za rok 2023 tvorilo spolu 8 361 účtovných jednotiek. Spôsob zahrnutia jednotiek do súhrnného celku je na základe:
a)princípu kontroly rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, obchodné spoločnosti, štátne podniky a štátne fondy a
b)zaradenia subjektov do sektora verejnej správy napr. verejné vysoké školy, verejné výskumné inštitúcie, obce, vyššie územné celky, neziskové organizácie a ďalšie.
Ministerstvo financií SR ako zostavovateľ súhrnnej účtovnej závierky nevykonáva reálne kontrolu nad všetkými účtovnými jednotkami súhrnného celku, z tohto dôvodu je rozhodujúce pre ich zahrnutie do súhrnného celku zaradenie do sektora verejnej správy 22a ods. 3 zákona o účtovníctve). Ministerstvo financií SR však pre účely spracovania SUZ predstavuje materskú účtovnú jednotku a súhrnný celok je fiktívne jednou ekonomickou entitou.
Súhrnný celok nie je totožný so sektorom verejnej správy (v metodike ESA 2010 označovaný
pod kódom S.13), nakoľko zahŕňa aj tie jednotky, ktoré nie štatisticky zaradené do verejnej správy.
Do súhrnného celku naopak nie zahrnuté jednotky v likvidácii alebo v konkurzea organizácie, ktoré ukončili svoju činnosť v priebehu roka 2022 resp. k 1.1.2023.
V porovnaní s rokom 2022 je počet organizácií v súhrnnom celku v absolútnom vyjadrení nižší o 37. Porovnateľný počet organizácií vykázala ústredná správa. Celková medziročná zmena o 2 organizácie nie je významná, hoci v niektorých kapitolách dochádzalo k početnejšiemu zániku a vzniku organizácií, napr. v rezorte Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (9 zaniknutých organizácií a 14 novovytvorených organizácií). Po roku 2022, kedy boli realizované viaceré organizačné zmeny v počte štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, bude v roku 2024 zaznamenaná ešte zmena v počte okresných súdov, ktoré fungovali sčasti aj v roku 2023.
Územná samospráva dosiahla pokles počtu rozpočtových organizácií o 20, z toho 19 v obciach.Počet obchodných spoločností medziročne vzrástol o 62, a to najmä u obcí o 60.
Vyššie územné celky vykazovali vo svojich konsolidovaných celkoch spolu 24 obchodných spoločností (v roku 2022 to bolo 22) a obce 737 (v roku 2022 to bolo 677).
V rámci ostatných subjektov došlo k poklesu o 83, pričom ide hlavne o neziskové organizácie obcí a miest SR (štatisticky zaradené do sektora verejnej správy), ktorých počet kolíše v závislosti od predložených individuálnych účtovných závierok. Viaceré neziskové organizácie obcí založené len formálne a nevykonávajú žiadnu hospodársku činnosť.
Tabuľka o počte organizácií v súhrnnom celku je založená na princípe vzniku týchto organizácií, či patria do zriaďovateľskej pôsobnosti štátu, územnej samosprávy alebo boli založené zákonom alebo v prípade obchodných spoločností v nich vykonáva kontrolu subjekt verejnej správy. Do počtu organizácií zahrnuté aj pridružené účtovné jednotky (s majetkovým podielom nad 20 %). Hodnoty v súvahe a vo výkaze ziskov a strát prezentované len za subjekty, ktoré predložili účtovnú závierku za rok 2023 (a takisto okrem pridružených účtovných jednotiek, ktoré nevstupujú do agregovaných údajov).
8
Tabuľka 1
Počet organizácií v súhrnnom celku
2023
2022
Δ 2023-2022
Súhrnný celok spolu
8 360
8 397
-37
v tom
Ústredná správa
910
908
2
Rozpočtové organizácie
668
663
5
Príspevkové organizácie
113
114
-1
Verejné výskumné inštitúcie
47
47
0
Obchodné spoločnosti štátu a štátne podniky
79
81
-2
Štátne účelové fondy
3
3
0
Územná samospráva
6 942
6 898
44
Rozpočtové organizácie
2 640
2 660
-20
Príspevkové organizácie
607
605
2
Obchodné spoločnosti územnej samosprávy
761
699
62
Obce
2 926
2 926
0
Vyššie územné celky
8
8
0
Ostatné subjekty
508
591
-83
Verejné vysoké školy
20
20
0
Subjekty založené zákonom a neziskové org. v ústrednej správe
46
45
1
Neziskové organizácie územnej samosprávy
442
526
-84
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Pozn: Do zostavenia výkazov súhrnnej účtovnej závierky za rok 2023 nebolo započítaných 13 IUZ obcí, 12 KUZ obcí a 24 IUZ neziskových organizácií z dôvodu ich nepredloženia
Bližší prehľad o počte subjektov súhrnného celku je uvedený v prílohe č. 1 poznámok súhrnnej účtovnej závierky.
3. Informácie o účtovných zásadách a účtovných metódach
Účtovné zásady a účtovné metódy uplatňované v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania pre jednotlivé právne formy účtovných jednotiek, ktoré sú definované:
-opatrením MF SR č. MF/14522/2022-36, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie a štátne účelové fondy,
-opatrením MF SR č. MF/014454/2022-36, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania rámcovej účtovej osnove pre obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie,
-opatrením MF SR č. MF/23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov,
-opatrením MF SR č. MF/22930/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre zdravotné poisťovne,
-opatrením MF SR č. MF/24035/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre Sociálnu poisťovňu,
-opatrením MF SR č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie založené alebo zriadené na účel podnikania a
-medzinárodnými štandardami pre finančné výkazníctvo (IFRS) v prípade niektorých obchodných spoločností.
Pre účely zostavenia súhrnnej účtovnej závierky sa výkazy účtovných jednotiek, ktorých právna forma je iná než rozpočtová organizácia, upravili prostredníctvom prevodových mostíkov na štruktúru výkazov platných pre Ministerstvo financií SR. Tým je zabezpečená agregácia údajov v rovnakej štruktúre za všetky účtovné jednotky v súhrnnom celku. Číselné údaje v poznámkach súhrnnej účtovnej závierky sú vykazované v mene euro, zaokrúhlené na tisíce, ak nie je uvedené inak.
9
4. Ďalšie informácie z konsolidovaných a individuálnych účtovných závierok
Opis položiek v SUZ (súvaha, výkaz ziskov a strát) sa zakladá na informáciách, ktoré uvedené v poznámkach individuálnych alebo konsolidovaných účtovných závierkach subjektov súhrnného celku, výročných správ a na informáciách vyžiadaných materskou účtovnou jednotkou. Pre tieto účely je možné nahliadnuť do Registra účtovných závierok na webovom sídle
www.registeruz.sk
.
INFORMÁCIE O METÓDACH A POSTUPE KONSOLIDÁCIE
1.Informácie o použitých metódach konsolidácie
Na zostavenie súhrnnej účtovnej závierky boli primerane použité metódy a postupy konsolidácie podľa opatrenia ku konsolidácii vo verejnej správe. Účtovné jednotky boli zahrnuté do súhrnnej účtovnej závierky nasledovnými metódami:
Tabuľka 2
Metóda zahrnutia účtovných jednotiek do súhrnného celku
Druh účtovnej jednotky
Metóda
Rozpočtové a príspevkové organizácie
metóda úplnej konsolidácie
Obce a vyššie územné celky
metóda úplnej konsolidácie
Štátne fondy
metóda úplnej konsolidácie
Obchodné spoločnosti štátu (dcérske ÚJ) a štátne podniky
metóda úplnej konsolidácie
Verejné vysoké školy
metóda úplnej konsolidácie
Verejné výskumné inštitúcie
metóda úplnej konsolidácie
Ostatné subjekty podľa osobitného zákona
metóda úplnej konsolidácie
Spoločné a pridružené účtovné jednotky
metóda vlastného imania
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Popis metód konsolidácie
Metóda úplnej konsolidácie
Pri použití tejto metódy sa prispôsobujú účtovné výkazy všetkých dcérskych účtovných jednotiek na štruktúru výkazov účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie. Položky účtovných výkazov sa do agregácie preberajú v plnej miere a identifikované vzájomné vzťahy v rámci súhrnného celku sa vylučujú v plnej výške.
Metóda vlastného imania
Pri použití tejto metódy sa položky účtovných výkazov spoločných a pridružených účtovných jednotiek do agregácie nepreberajú. Zosúlaďuje sa hodnota podielov konsolidujúcej účtovnej jednotky na konsolidovanej účtovnej jednotke s tou časťou reálnej hodnoty majetku a záväzkov účtovnej jednotky, ktorá na tieto podiely pripadá.
Postup pri zostavení súhrnnej účtovnej závierky
Prevod účtovných výkazov na rovnaký základ a štruktúru
Za spoločný základ účtovných výkazov bola použitá štruktúra individuálnej účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky. Týkalo sa to všetkých obchodných spoločností, štátnych podnikov, verejných vysokých škôl, verejných výskumných inštitúcií, Sociálnej poisťovne a ostatných subjektov verejnej správy. Prevod údajov sa zabezpečuje použitím prevodových mostíkov, ktoré vypracovalo Ministerstvo financií SR ako zostavovateľ súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy. V rámci spracovania údajov dochádza aj k zosúladeniu metodických odlišností vyplývajúcich z rôznych postupov účtovania (napríklad odúročovanie pohľadávok a záväzkov, vykazovanie rezervy a opravných položiek).
10
Agregácia údajov
Agregovali sa konsolidované účtovné závierky, individuálne účtovné závierky a podklady pre identifikáciu vzájomných vzťahov. Ak bola účtovná jednotka súčasťou konsolidovaného celku na nižšej úrovni, bola vykázaná v rámci konsolidovaných výkazov materskej účtovnej jednotky(napr. obchodná spoločnosť obce).
Konsolidačné operácie
V rámci súhrnného celku boli vykonané konsolidačné operácie v oblasti pohľadávok a záväzkov, nákladov a výnosov. V prípade nekonzistentne vykázaných vzájomných vzťahov sa pred elimináciou vykonala ich úprava. Na identifikáciu vzájomných vzťahov boli spracované konsolidačné balíky a za obce a ich organizácie boli spracované formuláre vzájomných vzťahov.
V rámci súhrnného celku nebola vykonaná konsolidácia kapitálu a ani konsolidácia medzivýsledku.
Z dôvodu odlišnej metodiky účtovania niektorých transakcií, časového posunu vykázania vzájomných hodnôt, ako aj z dôvodu neidentifikovaných vzájomných vzťahov v rovnakej hodnote neboli na úrovni súhrnnej účtovnej závierky eliminované nasledovné vzťahy:
-v súvahe daň z príjmu právnických osôb, fyzických osôb, daň z pridanej hodnoty,
-sociálne poistenie v oblasti pohľadávok, záväzkov, nákladov a výnosov,
-ostatné pohľadávky, záväzky, náklady a výnosy a časové rozlíšenie nákladov a výnosov s rozdielnou hodnotou vykázanou v podkladoch pre eliminácie za jednotlivé účtovné jednotky.
Spracovanie výkazov súhrnnej účtovnej závierky
Výkazy SUZ verejnej správy za rok 2023 sa predkladajú v osobitnej štruktúre. Vzhľadom na to, že ich štruktúra nie je predpísaná žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom, boli použité princípy medzinárodných účtovných štandardov pre verejný sektor (IPSAS), ktoré kladú dôraz na významnosť a prehľadnosť údajov. Z tohto dôvodu je štruktúra SUZ odlišná od individuálnej účtovnej závierky jednotlivých právnych foriem v súhrnnom celku, ale aj od štruktúry konsolidovanej účtovnej závierky subjektu verejnej správy V porovnaní so SUZ zostavenou za rok 2022 nedošlo k zmene štruktúry výkazov za rok 2023.
Hodnota konsolidácie na úrovni súhrnného celku
V roku 2023 dosiahla výška konsolidácie aktív/pasív 3 954 932 tis. eur, 1 857 365 tis. eur z nákladov a 1 386 552 z výnosov. Výnosy boli pozitívne ovplyvnené reklasifikáciou časti zúčtovania transferov, na ktorých účtuje Ministerstvo financií SR vzťah z prevodu podielovej dane z príjmov voči samospráve. Decembrový prevod je preto možné považovať v rámci súhrnného celku za „spoločný“ výnos.
V rámci konsolidácie v súvahe došlo k eliminácii zostatkov účtov klientov v ŠP 2 589 183 tis. eur, eliminácii vzájomných návratných finančných výpomocí 471 853 tis. eur, pôžičiek ŠFRB 794 551 tis. eur, pôžičiek Environmentálneho fondu 20 359 tis. eur, pôžičiek poskytnutých spoločnosťou National Development Fund II 121 990 tis. eur a reklasifikácia záväzkov na fondy vo vlastnom imaní a následne na výsledok hospodárenia minulých rokov Slovenského pozemkového fondu 172 371 tis. eur.
V nákladoch a výnosoch boli eliminované napríklad transfer Sociálnej poisťovni zo štátnych finančných aktív 1 160 000 tis. eur , transfery Environmentálneho fondu 149 166 tis. eur, odpustenie návratných finančných výpomocí zo štátneho rozpočtu voči samospráve 151 822 tis. eur, náklady a výnosy z poistného 246 754 tis. eur, poplatky a úroky 43 550 tis. eur, daň z nehnuteľností 42 110 tis. eur a daň z príjmov 17 946 tis. eur.
2. Zmeny účtovných metód a účtovných zásad
Na základe Opatrenia MF SR zo 7. decembra 2022 č. MF/14522/2022-36, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnovy pre štátne organizácie, štátne príspevkové organizácie a štátne účelové fondy došlo od 1. januára 2023 k zrušeniu účtu382 Komplexné náklady budúcich období a účtu 415 Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín, pričom zostatky týchto účtov sa preúčtovali na účet 428 Nevysporiadaný výsledok hospodárenia minulých rokov.
11
Zároveň došlo k zmene obsahovej náplne účtu 427 Ostatné fondy, na ktorom sa neúčtuje o vzniku štátneho podniku alebo vklad do kmeňového imania podniku súvzťažne s účtom 069-Ostatný dlhodobý finančný majetok. Vklad do kmeňového imania štátneho podniku sa účtuje v prospech účtu 682-Výnosy z kapitálových transferov zo štátneho rozpočtu v prípade, že boli použité prostriedky štátnych finančných aktív.
Od 1.1.2023 skončila platnosť pre účtovanie mimoriadnych nákladov a mimoriadnych výnosov, z dôvodu nevýznamnosti transakcií v štátnej správe.
V prípade ostatných subjektov súhrnného celku v porovnaní s predchádzajúcim rokom nedošlo k významnej zmene účtovných metód a zásad.
III. INFORMÁCIE O ÚDAJOCH NA STRANE AKTÍV A PASÍV SÚVAHY
AKTÍVA
Celkové aktíva dosiahli k 31.12.2023 hodnotu 89 831 258 tis. eur, čo je v porovnaní s rokom 2022 viac o 4 245 979 tis. eur. Celkové aktíva tvorené najmä dlhodobým hmotným majetkom (65,2 %), pohľadávkami (13,9 %), dlhodobým finančným majetkom (9,6 %) a finančnými účtami vrátane krátkodobého finančného majetku (5,4 %).
V medziročnom porovnaní vzrástol najmä dlhodobý hmotný majetok o 3 970 394 tis. eur a dlhodobý finančný majetok o 1 417 383 tis. eur. Naopak, k medziročnému poklesu došlo najmä na účte zásob o 877 234 tis. eur a u krátkodobých pohľadávok o 676 810 000 tis. eur.
Prírastok hodnoty dlhodobého hmotného majetku zaznamenali skoro všetky položky majetku, pričom
najväčší nárast bol zaznamenaný na účte obstarania dlhodobého hmotného majetku o 1 334 915 tis. eur, na účte stavieb o 1 191 530 tis. eur, na účte samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí o 654 703 tis. eur a na poskytnutých preddavkoch na dlhodobý hmotný majetok o 483 620 tis. eur. Najvyššiu hodnotu majetku v procese obstarávania dlhodobého nehmotného majetku vykázalo Ministerstvo financií SR (27 670 tis. eur), Ministerstvo životného prostredia SR (15 487 tis. eur), Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (13 494 tis. eur), Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. (12 503 tis. eur) a Ministerstvo obrany SR (12 283 tis. eur).
Na celkovej hodnote dlhodobého hmotného majetku sa podieľala najmä ústredná správa sumou 35 349 436 tis. eur (v tom najmä na položke stavby 19 612 164 tis. eur, pozemky 4 711 150 tis. eur a obstaranie dlhodobého hmotného majetku 4 240 699 tis. eur).
Dlhodobý finančný majetok vzrástol o 1 417 383 tis. eur, a to najmä v podobe hodnoty podielových
cenných papierov a podielov v spoločnosti s podstatným vplyvom o 1 218 297 tis. eur a na pôžičkách o 106 537 tis. eur. Medziročná zmena hodnoty podielových cenných papierov a podielov v spoločnosti s podstatným vplyvom je najvýznamnejšia v rámci ústrednej správy v podobe nárastu o 1 211 017 tis. eur. Hodnota ostatných pôžičiek dosiahla najvyššiu hodnotu taktiež v rámci ústrednej správy a je v porovnaní s rokom 2022 vyššia o 258 670 tis. eur.
V zásobách, ktoré medziročne vykazujú pokles o 877 234 tis. eur došlo najmä k poklesu hodnoty
výrobkov o 878 929 tis. eur (z toho v ústrednej správe o 879 340 tis. eur), materiálu o 97 264 tis. eur, pričom hodnota nedokončenej výroby a polotovarov sa zvýšila o 98 467 tis. eur.
Krátkodobé pohľadávky medziročne klesli úhrnom o 676 810 tis. eur najmä vplyvom poklesu hodnoty
transakcií Ministerstva financií SR na finančnom trhu (úložky v bankách) o 1 016 195 tis. eur a pohľadávok Sociálnej poisťovne o 360 053 tis. eur. Pohľadávky z daňových a colných rozpočtových príjmov zaznamenali pokles o 104 667 tis. eur. Naopak najvyšší nárast bol vykázaný na poskytnutých prevádzkových preddavkoch o 797 023 tis. eur.
Pri nasledovnom podrobnejšom opise jednotlivých položiek majetku je dôležité vnímať prírastky a úbytky ako celkovú zmenu medzi dvomi obdobiami. Celkový prírastok však môže obsahovať aj zníženie hodnoty danej položky majetku, pričom pri opise konkrétnych jednotiek súhrnného celku je tento prístup v texte použitý primerane na základe dostupnosti údajov. Prípadné číselné rozdiely v tabuľkách sú spôsobené zaokrúhľovaním.
12
A. Dlhodobý majetok
A.I. Nehmotný majetok
Dlhodobý nehmotný majetok súhrnného celku dosiahol hodnotu 772 091 tis. eur. Dlhodobý nehmotný majetok oproti roku 2022 celkovo vzrástol o 123 945 tis. eur. Prírastok bol zaznamenaný na všetkých položkách nehmotného majetku, najmä však na položke softvér o 82 908 tis. eur a obstarania dlhodobého nehmotného majetku o 24 379 tis. eur.
Tabuľka 3
Dlhodobý nehmotný majetok súhrnného celku (v tis. eur)
Druh nehmotného majetku
2023
2022
Δ 2023-2022
Softvér
525 484
442 576
82 908
Obstaranie nehmotného majetku
159 583
135 204
24 379
Ostatný dlhodobý nehmotný majetok
52 538
41 408
11 130
Oceniteľné práva
34 486
28 958
5 528
Spolu
772 091
648 146
123 945
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
1Softvér
Najväčší podiel na zostatkovej hodnote softvéru ústredná správa, pričom ide najmä o ministerstvá a ostatné štátne rozpočtové a príspevkové organizácie. Ústredná správa tvorí z jeho celkovej hodnoty v súhrnnom celku 91,5 %, v absolútnej hodnote je to 480 984 tis. eur (2022: 412 595 tis. eur), a zároveň aj v rámci dlhodobého nehmotného majetku rozhodujúci podiel na medziročnom prírastku o 68 389 tis. eur.
V rozhodujúcej miere ide o informačné systémy, ktoré budované s cieľom zvyšovania elektronizácie verejnej správy, zjednodušovania komunikácie občanov so štátnymi úradmi, zabezpečenia nových úloh a kompetencií štátnych organizácií a elektronizácie ich súčasných procesov (napríklad účtovníctvo, výkazníctvo, registre, údajové databázy, komunikačné systémy a podobne). Medzi takéto projekty patrí napríklad elektronizácia súdnych služieb, poskytovanie služieb verejnosti a podnikateľským subjektom cez elektronický priečinok, jednotný informačný systém cestnej dopravy, elektronizácia vzdelávacieho systému regionálneho školstva, internetizácia Národného emisného informačného systému, povodňový a predpovedný systém, elektronické služby katastra nehnuteľností, informačné systémy Finančnej správy a mnohé ďalšie.
Do druhej kategórie softvérov patria systémy, ktoré majú slúžiť na zber, analýzu a vyhodnocovanie dát od fyzických a právnických osôb, napríklad Register obyvateľov, Rezortný informačný systém pod rezortom školstva, register úpadcov v rezorte spravodlivosti, Centrálny konsolidačný systém a Rozpočtový informačný systém Ministerstva financií SR, informačný systém Štátnej pokladnice, Nadrezortný ekonomický systém, Centrálny ekonomický systém, Register účtovných závierok, ekonomické softvéry ministerstiev a organizácií štátnej správy.
Najvyššiu hodnotu softvéru v ústrednej správe vykázalo Finančné riaditeľstvo SR (56 292 tis. eur), Ministerstvo vnútra SR (51 840 tis. eur), Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (47 250 tis. eur), Ministerstvo financií SR (26 556 tis. eur), Štatistický úrad SR (20 098 tis. eur), Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a mládeže SR (19 304 tis. eur), Slovenská pošta, a.s. (18 610 tis. eur), Ministerstvo obrany SR (14 268 eur), Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. (12 804 tis. eur) a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. (12 159 tis. eur).
V ústrednej správe došlo medziročne k prírastku hodnoty softvéru najmä na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR o 12 077 tis. eur a na Ministerstve obrany SR o 10 784 tis. eur. Naopak najvýraznejší celkový pokles zaznamenalo Ministerstvo financií SR o 18 895 tis. eur.
V rámci kapitoly Ministerstva financií SR (115 432 tis. eur) vykazuje najvyššiu hodnotu Finančné
riaditeľstvo SR (56 292 tis. eur) a samotné Ministerstvo financií SR (26 556 tis. eur).
13
Finančné riaditeľstvo SR vykázalo celkový nárast hodnoty softvéru o 5 529 tis. eur, pričom zníženie
hodnoty v podobe ročných účtovných odpisov bolo 53 400 tis. eur, zvýšenie hodnoty zaradením nového majetku v roku 2023 v obstarávacej cene bolo 21 227 tis. eur. Obstarané boli najmä licencie na upgrade existujúcich IS, ktoré sa týkali hlavne zabezpečenia nových funkcionalít Informačného systému FS Správa daní, rozšírenie funkcionality aplikačného programového vybavenia pre správu nepriamych daní APV SysNeD a súvisiacich modulov, upgrade informačného systému ADMIS (systém pre podporu procesov registratúry), obstarania SW pre vybudovanie systému na zabezpečenie zdieľania dát v prostredí finančnej správy, informačnej a kybernetickej bezpečnosti, portálu finančnej správy, upgrade informačných systémov a budovanie informačných systémov podporujúcich či komunikáciu s daňovými subjektmi alebo dáta pre účinnejšiu kontrolu a výber daní. Spomedzi viacerých to napríklad poskytovanie komplexných informácií o daňovom subjekte, výmeny informácií o DPH s členskými štátmi EÚ, informačná podpora exekúcií daňových nedoplatkov, kontrolný výkaz DPH, ePeňaženka, eKasa a ďalšie systémy.
V rámci kapitoly Ministerstva dopravy SR (66 919 tis. eur) významné položky softvéru
u obchodných spoločností, ako napríklad Slovenská pošta, a.s. (18 610 tis. eur), Letové prevádzkové služby SR (8 157 tis. eur), Železnice SR (7 474 tis. eur), Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. (7 354 tis. eur) a Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (7 200 tis. eur). Na položke softvér sa v rámci kapitoly podieľala najviac Slovenská pošta, a.s., pričom išlo najmä o centrálny informačný systém automatizácie poštových operácií APONET (7 371 tis. eur), logistický informačný systém LOGIS1 (2 543 tis. eur), Jednotná správa agent JSSA (1 869 tis. eur) a ďalšie.
Z ostatných subjektov súhrnného celku vykazujú významnú hodnotu softvéru obce 17 654 tis. eur a vyššie územné celky 9 329 tis. eur. Zo skupiny ostatných subjektov vykázal Úrad na ochranu osobných údajov 3 292 tis. eur, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou 2 360 tis. eur a Sociálna poisťovňa 2 233 tis. eur. Verejné vysoké školy vykázali hodnotu softvéru za 5 340 tis. eur, najviac Technická univerzita v Košiciach 1 165 tis. eur a Žilinská univerzita v Žiline 1 027 tis. eur.
2Oceniteľné práva
Na hodnote oceniteľných práv (rovnako aj na medziročnom prírastku) sa podieľa v rozhodujúcej miere ústredná správa sumou 31 695 tis. eur (na prírastku 5 081 tis. eur). V rámci tejto skupiny subjektov ide najmä o skupinu Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. (14 479 tis. eur), Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (3 536 tis. eur), Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (3 107 tis. eur), Železničnú spoločnosť Slovensko, a.s. (2 344 tis. eur) a Ministerstvo financií SR (1 117 tis. eur). Najväčší prírastok hodnoty bol zaznamenaný v Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave, a.s. (o 2 979 tis. eur), pričom ide o vecné bremená pri výstavbe nových vedení (stavieb základov stožiarov).
3Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku
Hodnota nehmotného majetku v procese obstarávania a k 31.12.2023 nezaradeného do používania dosiahla sumu 159 583 tis. eur a medziročne je úhrnom vyššia o 24 379 tis. eur, najmä z dôvodu postupného obstarávania informačných systémov. V rámci obstarania dlhodobého nehmotného majetku vykázali organizácie ústrednej správy sumu 144 577 tis. eur (nárast o 25 208 tis. eur), územná samospráva spolu 13 517 tis. eur a ostatné subjekty 1 490 tis. eur.
Najvyššiu hodnotu majetku ústrednej správy z celého súhrnného celku je možné odôvodniť tým, že predmetom obstarávania softvérové riešenia, ktorých proces obstarávania často presahuje jedno účtovné obdobie vzhľadom na ich zložitosť a komplexnosť.
Väčšinu hodnoty tohto majetku v ústrednej správe tvorí 23 subjektov s hodnotou obstarávaného
nehmotného majetku nad 1 000 tis. eur. Išlo hlavne o Ministerstvo financií SR (27 670 tis. eur), Ministerstvo životného prostredia SR (15 487 tis. eur), Železničnú spoločnosť Slovensko, a.s. (13 494 tis. eur), Slovenský vodohospodársky podnik š.p. (12 503 tis. eur), Ministerstvo obrany SR (12 283 tis. eur), Ministerstvo vnútra SR (9 674 tis. eur), a Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže (6 682 tis. eur). Najväčšiu hodnotu ako aj najväčší medziročný prírastok o 12 060 tis. eur bol zaznamenaný v prípade Ministerstva financií SR, pričom išlo o novoobstarané informačné
14
systémy alebo rozšírenia existujúcich informačných systémov, najmä Centrálny ekonomický systém (10 785 tis. eur), SAP licencie (7 207 tis. eur) a Centrálny elektronický priečinok (5 578 tis. eur).
Ministerstvo životného prostredia SR obstaráva Informačný systém odpadového hospodárstva a Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. vykazuje na danej položke hodnotu obstaraného ekonomického systému, softvéru pre predaj cestovných dokladov v rámci realizácie projektu TAP TSI, bezpečnostné systémy, komplexné komunikačné systémy a podobne.
4Ostatný nehmotný majetok
V rámci ostatného nehmotného majetku boli vykázané najmä aktivované náklady na rôznu dokumentáciu, územné plány miest a obcí, plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja miest a obcí, mapy a ostatný drobný nehmotný majetok (52 538 tis. eur), poskytnuté preddavky na obstaranie dlhodobého nehmotného majetku (21 802 tis. eur) a aktivované náklady na vývoj (1 850 tis. eur).
A.II. Hmotný majetok
Dlhodobý hmotný majetok súhrnného celku dosiahol hodnotu 58 586 446 tis. eur. Najväčší podiel tvoria stavby, pozemky a obstaranie majetku. Celková medziročná zmena predstavovala nárast o 3 970 394 tis. eur, čo je viac ako dvojnásobok hodnoty roku 2022 (1 888 206 tis. eur). Najväčší prírastok hmotného majetku zaznamenala ústredná správa spolu so svojimi štátnymi podnikmi a obchodnými spoločnosťami, a to o 2 007 384 tis. eur, z toho účtovná netto hodnota stavieb vzrástla medziročne o 215 537 tis. eur, hodnota pozemkov o 51 071 tis. eur, hodnota samostatných hnuteľných vecí o 445 671 tis. eur, poskytnutých preddavkov na majetok o 413 337 tis. eur a majetku v procese obstarávania až o 818 289 tis. eur.
Samospráva zaznamenala prírastok spolu 2 142 863 tis. eur, z toho obce a ich organizácie 1 371 793 tis. eur a VÚC 771 070 tis. eur. Obdobne ako pri ústrednej správe, boli najväčšie prírastky na položkách stavby, samostatne hnuteľné veci, dopravné prostriedky a obstaranie nového majetku. Nárast majetku je možné zdôvodniť najmä dočerpávaním eurofondov z programového obdobia2014-2020 ako aj zaraďovaním majetku, ktorý bol obstarávaný v predchádzajúcom období.
Tabuľka 4
Dlhodobý hmotný majetok súhrnného celku (v tis. eur)
Druh hmotného majetku
2023
2022
Δ 2023-2022
Stavby
32 866 132
31 674 602
1 191 530
Pozemky
10 335 651
10 202 245
133 406
Obstaranie dlhodobého hmotného majetku
6 359 835
5 024 920
1 334 915
Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí
3 384 613
2 729 910
654 703
Dopravné prostriedky
2 263 615
2 103 258
160 357
Poskytnuté preddavky
2 611 138
2 127 518
483 620
Ostatný dlhodobý hmotný majetok
765 462
753 599
11 863
Spolu
58 586 446
54 616 052
3 970 394
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
5Stavby
Hodnota stavieb medziročne vzrástla o 1 191 530 tis. eur a tvorí takmer 56,1 % z celkovej hodnoty dlhodobého hmotného majetku. V roku 2023 najvyšší prírastok zaznamenala územná samospráva o 904 811
13
tis. eur (v tom obce o 587 814 tis. eur a vyššie územné celky o 316 997 tis. eur), čím dosiahli hodnotu budov a stavieb v sume 12 083 851 tis. eur. V rámci ústrednej správy došlo k celkovému navýšeniu hodnoty u Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. o 83 619 tis. eur, Železnice SR o 43 634 tis. eur, Slovenskej správy ciest o 34 492 tis. eur, Akadémia ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika o 27 036 tis. eur a Univerzitná nemocnica Bratislava o 20 121 tis. eur . Ústredná správa drží budovy a stavby v zostatkovej hodnote 19 612 164 tis. eur.
Obchodné spoločnosti štátu vykázali stavby v hodnote 9 308 262 tis. eur, pričom rozhodujúcim subjektom ostáva Národná diaľničná spoločnosť, a.s., ktorá vo vlastníctve diaľničnú infraštruktúru
15
v účtovnej hodnote 7 632 110 tis. eur (v tom diaľnice 5 917 054 tis. eur, rýchlostné cesty 1 687 573 tis. eur). Diaľnice a rýchlostné cesty obsahujú hodnotu telesa vozovky a ostatných komponentov dlhodobého majetku diaľnic a rýchlostných ciest, nosnej konštrukcie tunelov a mostov. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. vykázala úhrnom medziročný celkový prírastok hodnoty stavieb o 83 619 tis. eur. Tento je výsledkom zaradenia nového majetku a odpismi k existujúcemu a používanému majetku. V roku 2023 boli do používania zaradené viaceré úseky diaľničnej infraštruktúry D1 D3 v hodnote 51 870 tis. eur a rýchlostných ciest R1 R4 v hodnote 175 973 tis. eur. Oprávky boli vytvorené v hodnote 145 384 tis. eur.
Druhou najvýznamnejšou obchodnou spoločnosťou z pohľadu hodnoty stavieb je Slovenská
elektrizačná prenosová sústava, a.s. (553 123 tis. eur). Ide o stavby slúžiace na prenos elektrickej
energie, stožiare, trafostanice, pričom na prenosovej sústave je realizovaná dlhodobá modernizácia, rekonštrukcia a výstavba nových objektov.
Štátne podniky dosiahli hodnotu stavieb vo výške 4 628 718 tis. eur, pričom medziročný prírastok bol úhrnom 70 478 tis. eur. Celkovo štátne podniky tvoria 23,6 % hodnoty stavieb ústrednej správy. Najvyššiu hodnotu vykazujú Železnice SR (2 437 410 tis. eur) v podobe železničnej infraštruktúry
(budovy, železničný zvršok a spodok, mosty, tunely a iné) s najvyšším medziročným prírastkom hodnoty stavieb štátnych podnikov o 43 634 tis. eur. Najvyššiu netto hodnotu predstavujú modernizované úseky železničnej infraštruktúry na úsekoch Nové Mesto n/V Púchov na rýchlosť 160 km/h (513 394 tis. eur), Púchov Žilina (336 335 tis. eur), Trnava - Nové Mesto nad Váhom (161 630 tis. eur) a Bratislava Rača - Trnava na rýchlosť 140 km/h (139 829 tis. eur). Medziročný rozdiel tvorili prírastky vo výške 146 198 tis. eur a predstavujú hodnoty zaradené do majetku, najmä Dostavba zriaďovacej stanice Žilina Teplička - Uzol Žilina (38 650 tis. eur), Komplexná rekonštrukcia koľaje č. 1 na trati Nové Zámky Palárikovo (32 015 tis. eur), Komplexnej rekonštrukcie koľaje č. 1 a 2 na trati Trnovec nad Váhom Tvrdošovce (20 539 tis. eur) a modernizácie železničnej trate Liptovský Mikuláš Poprad (9 897 tis. eur). Úbytky na účte stavieb v celkovej výške 15 391 tis. eur predstavujú úbytky vo forme vyradenia majetku, najmä v rámci modernizácie trate (vyradenie starých koľají, železničného spodku). Zmena oprávok k stavbám v roku 2023 v sume 87 273 tis. eur predstavovala zaúčtovanie odpisov vo výške 100 031 tis. eur, vyradenie majetku v zostatkovej cene vo výške 9 785 tis. eur a úpravu majetku o úroky z úverov v sume 266 tis. eur.
Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. vykázal stavby v hodnote 1 030 639 tis. eur (prívodné kanály,
vodné stavby a vodné nádrže, ochranné hrádze a podobne) a Vodohospodárska výstavba, š.p. 843 005 tis. eur (hydroenergetické diela ako napr. vodné dielo Gabčíkovo, vodné dielo Žilina, administratívne budovy a ostatné).
Zo štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií vykazuje najvyššiu hodnotu Ministerstvo
dopravy SR (2 079 936 tis. eur), ktoré medziročne znížilo hodnotu stavieb úhrnom
o 63 357 tis. eur. V najväčšej miere ide o cestnú infraštruktúru v majetku štátu (cestná komunikácia a rýchlostné cesty) vrátane jej vybavenosti (preložky vedení, káblové vedenia, dažďové kanalizácie, oporné múry, protihlukové steny, mosty, križovatky a pod.). Medziročný úbytok tvorili odpisy za rok 2023.
Slovenská správa ciest vykazuje v rámci stavieb v hodnote 1 421 367 tis. eur, najmä cesty, mosty,
a bezpečnostné zariadenia I. triedy, budovy a haly. Medziročný rozdiel hodnoty stavieb bol prírastoko 34 492 tis. eur a tvorili ho najmä prírastky v hodnote 68 330 tis. eur a úbytky z dôvodu oprávok v hodnote 33 397 tis. eur. Významné prírastky predstavujú najmä zaradenia: I/18 a I/21,Petič - Hanušovce nad Topľou a most 458 I/18 (13 084 tis. eur), I/16 a I/65, úsek križovatka I/9, smer Žiar nad Hronom - končiaci križovatkou I/65, smer Martin, v dĺžke 1,6 km (12 180 tis. eur), I/50, Mníchova Lehota - hranica Banskobystrického kraja (11 491 tis. eur), I/59, Dolný Kubín - Tvrdošín (10 617 tis. eur), I/18, Snina – Michalovce (9 162 tis. eur) a I/59, Podbiel – most (6 129 tis. eur).
Ministerstvo vnútra SR vykazuje stavby v hodnote 460 213 tis. eur a išlo o budovy a stavby okresných
úradov, klientskych centier, Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru.
Obce a ich organizácie majú vo vlastníctve stavby v hodnote 10 023 959 tis. eur, vyššie územné celky 2 059 892 tis. eur a ostatné subjekty súhrnného celku 1 170 117 tis. eur (z toho verejné vysoké školy 952 891 tis. eur). Celkový medziročný prírastok stavieb v prípade subjektov územnej samosprávy
16
predstavuje 904 811 tis. eur (z toho obce vrátane ich organizácií 587 814 tis. eur a vyššie územné celky vrátanej subjektov v ich pôsobnosti 316 997 tis. eur).
Krajské mestá vykázali v konsolidovaných závierkach stavby úhrnom v hodnote 1 738 799 tis. eur (2022: 1 651 710 tis. eur). Hodnotovo najvýznamnejšie stavby Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v sume 749 678 tis. eur (medziročne viac o 49 618 tis. eur). Samotné Hlavné mesto vykazuje stavby v hodnote 269 299 tis. eur a Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. 300 144 tis. eur.
V rámci vyšších územných celkov vykazujú najvyšší prírastok organizácie Banskobystrického samosprávneho kraja (o 104 293 tis. eur), Prešovského samosprávneho kraja (o 72 636 tis. eur), Trenčianskeho samosprávneho kraja (o 39 798 tis. eur) a Nitrianskeho samosprávneho kraja (o 30 285 tis. eur), Ide predovšetkým o modernizácie a rekonštrukcie ciest II. a III. triedy, mostových objektov, vybudovanie cyklotrás, technické zhodnotenie škôl a školských objektov, zdravotníckych zariadení, zariadení sociálnych služieb, administratívnych budov vrátane zníženia energetickej náročnosti týchto objektov. V rámci Banskobystrického samosprávneho kraja najvyššiu hodnotu medziročného prírastku ovplyvnila zmena odpisového plánu od 1.1.2023, ktorá navýšila netto hodnotu stavieb o 73 434 tis. eur a taktiež boli realizované investície do ciest, budov mostov a iných stavieb.
6Pozemky
Z hodnoty pozemkov súhrnného celku tvorí ústredná správa 4 711 150 tis. eur a obce so svojimi organizáciami 4 878 713 tis. eur, čo predstavuje spolu takmer 92,8 % celkovej hodnoty pozemkov. Medziročná zmena hodnoty o 133 406 tis. eur bola spôsobená prírastkom v ústrednej správe o 51 072 tis. eur, v prípade obcí o 77 860 tis. eur, v konsolidovaných celkoch vyšších územných celkov o 11 219 tis. eur u ostatných subjektov verejnej správy prišlo k medziročnému poklesu o 6 745 tis. eur.
V ústrednej správe vlastní pozemky za najvyššiu hodnotu Národná diaľničná spoločnosť, a.s.
1 279 651 tis. eur (2022: 1 258 561 tis. eur), ide najmä o pozemky pod existujúcou a pripravovanou diaľničnou a cestnou infraštruktúrou. Najvýznamnejšie pozemky predstavujú úsek D4/1175 Bratislava, Jarovce - Ivanka Sever (156 176 tis. eur), R7/1818 Bratislava Ketelec - Bratislava Prievoz (53 731 tis. eur), R2/1655 R2/1665 Šaca - Košické Olšany (45 929 tis. eur) a iné pozemky pod diaľnicami a rýchlostnými cestami. Najvýznamnejšie medziročné prírastky tvorilo obstaranie pozemkov na úseku R1 (7 177 tis. eur), na úsekoch D1 (6 392 tis. eur), D3 (5 275 tis. eur) a R4 (1 376 tis. eur). Ďalej rozhodujúcimi jednotkami na hodnote pozemkov Verejné prístavy, a.s. (585 672 tis. eur), Železnice SR (556 144 tis. eur) a Lesy SR, š.p. (507 723 tis. eur).
Železnice SR dosiahli celkovú hodnotu pozemkov 556 143 787,56 eur a tvorili ju najmä pozemky
pod železničnou infraštruktúrou v rámci celej SR. Najvyššiu hodnotu mali pozemky v hlavnom meste Bratislava (153 537 tis. eur), v krajských mestách Košice (53 084 tis. eur), Žilina (30 880 tis. eur) a Trnava (24 888 tis. eur).
Z ostatných subjektov verejnej správy vykazujú najvyššie hodnoty Slovenský pozemkový fond260 596 tis. eur a verejné vysoké školy 132 578 tis. eur.
7Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí
Tento druh majetku predstavujú najmä prístroje, stroje, technické zariadenia, počítačové vybavenie, ktoré použiteľné samostatne alebo tvoria určitý súbor zariadení, ktoré môžu fungovať len v spoločnom zapojení (multimediálne zariadenia, laboratórne zariadenia), ale aj vojenská a špeciálna technika. Hodnota tohto majetku dosiahla 3 37 4 613 tis. eur a medziročne sa zvýšila o 654 703 tis. eur.
Ústredná správa vykazuje úhrnom 2 118 194 tis. eur a v porovnaní s rokom 2022 je to viac o 445 671 tis. eur. Najvyššiu hodnotu vykázalo Ministerstvo obrany SR (506 563 tis. eur), skupina Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. (225 008 tis. eur), Vodohospodárska výstavba, š.p. (182 485 tis. eur), Ministerstvo vnútra SR (170 241 tis. eur) a Železnice Slovenskej republiky (163 918 tis. eur).
Na medziročnom náraste sa najviac podieľalo Ministerstvo obrany SR o 227 729 tis. eur, najmä
z dôvodu zaradenia do používania 15 ks bojových tankov LEOPARD 2A4 v sume 136 815 tis. eur, ktoré
17
Ozbrojené sily SR dostali darom od Nemeckej spolkovej republiky (za darovaných 30 kusov BVP-1 Ukrajine), a kompletov protivzdušného systému Mantis v sume 53 508 tis. eur.
Územná samospráva vykázala úhrnom 557 328 tis. eur (v roku 2022 to bolo 439 837 tis. eur), z čoho obce tvoria 414 612 tis. eur a vyššie územné celky 142 716 tis. eur. Významné hodnoty vykázali aj verejné vysoké školy (122 637 tis. eur), pričom najčastejšie ide o vybavenie vedeckých laboratórií, superpočítače učební a školských pracovísk. Vysoké školy zaznamenali nárast tohto majetku, a to o 38 913 tis. eur.
8Dopravné prostriedky
Dopravné prostriedky dosiahli hodnotu 2 263 615 tis. eur a medziročný nárast o 160 357 tis. eur. V rámci členenia hodnoty majetku podľa skupín subjektov, 76 % resp. 1 719 496 tis. eur tvorí ústredná správa a v tom obchodné spoločnosti (1 006 502 tis. eur), štátne rozpočtové a príspevkové organizácie (651 040 tis. eur) a štátne podniky (60 678 tis. eur).
Najvyššiu hodnotu vykazuje Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (856 841 tis. eur) z titulu vlastníctva
rušňov a vagónov pre osobnú železničnú dopravu, pričom ich hodnota bola medziročne vyššiao 2 899 tis. eur.
Železničná spoločnosť Cargo, a.s. (nákladný železničný prepravca) dosiahol hodnotu 102 969 tis. eur
(2022: 101 540 tis. eur), pričom ide o hodnotu hnacích dráhových vozidiel (rušňov), nákladných vozňov, nákladných motorových vozidiel a železničných koľajových žeriavov.
Hodnotu dopravných prostriedkov ústrednej správy tvorili v rozhodujúcej miere dve ministerstvá, Ministerstvo vnútra SR 319 361 tis. eur, zároveň dosiahlo najvyšší medziročný nárast o 29 864 tis. eur
a Ministerstvo obrany SR 266 689 tis. eur, ktoré naopak dosiahlo medziročný pokles o 11 216 tis. eur.
Ministerstvo vnútra SR disponuje vozovým parkom pre policajný a hasičský záchranný zbor, horskú záchrannú službu, špeciálne dopravné prostriedky ako aj bežné vozidlá na prevoz osôb (napr. pod Úradom na ochranu ústavných činiteľov), policajné vrtuľníky, lietadlá vládnej letky SR a ďalšie dopravné prostriedky. Celkový nárast v hodnote 29 864 tis. eur významne ovplyvnilo zaradenie do používania 1 194 kusov osobných automobilov, 114 kusov nákladných vozidiel, 34 kusov traktorov a pracovných strojov, 33 kusov prívesov a návesov, 8 kusov motocyklov a jeden autobus. Obmenou vozového parku sa znížil priemerný vek vozidiel a zároveň sa prispelo k zefektívneniu fungovania bezpečnostných a záchranných zložiek.
V rámci tejto položky majetku tvoria významnú hodnotu aj mestá a obce SR, a to 490 696 tis. eur, nasledujú subjekty vyšších územných celkov 48 525 tis. eur a ostatné subjekty verejnej správy 4 897 tis. eur. V prípade subjektov územnej samosprávy ide najmä o vozový park dopravných podnikov (napr. Dopravného podniku Bratislava, a.s.), spoločností poskytujúcich verejné služby, odvoz a likvidáciu odpadu, servisné činnosti a podobne.
9Poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok
Položku tvorí takmer výlučne ústredná správa (96,6 %) a v rámci nej Ministerstvo obrany SR
2 471 090 tis. eur. Ministerstvo obrany SR na tomto účte vykázalo preddavky súvisiace najmä s nákupom 14 kusov taktických stíhacích lietadiel F-16 (1 325 655 tis. eur), pričom 2 kusy boli zaradené do majetku v auguste 2024, ďalších 5 bude dodaných v roku 2025 a dodávka ďalších 7 bude v budúcnosti upresnená. Ďalej išlo o obstarávanie v súvislosti s obrnenými a pásovými bojovými vozidlami (610 890 tis. eur) v počte 76 kusov, prvý prototyp bude dodaný v máji 2025 a ďalšie do konca roka 2029, s nákupom radarov (152 990 tis. eur), s viacúčelovými vrtuľníkmi (123 997 tis. eur) v počte 11 kusov, s rekonštrukciou základne Sliač (58 331 tis. eur) a s nákupom rádiostaníc a komunikačných zariadení (44 707 tis. eur). Na medziročnom náraste hodnoty preddavkov sa najvýznamnejšou mierou podieľali platby súvisiace s nákupom obrnených a pásových bojových vozidiel v sume 150 000 tis. eur a nákupom Stíhačiek F-16 v sume 130 932 tis. eur.
18
10Obstaranie dlhodobého hmotného majetku
Hodnota obstarania nového dlhodobého hmotného majetku (zatiaľ nezaradeného do používania) medziročne vzrástla o 1 334 915 tis. eur, a to najmä vplyvom subjektov ústrednej štátnej správy o 818 289 tis. eur a územnej samosprávy o 493 290 tis. eur. Ostatné subjekty verejnej správy vykazujú nárast v hodnote 23 336 tis. eur.
Z celkovej sumy 6 359 835 tis. eur tejto položky majetku vykázali organizácie ústrednej štátnej správy4 240 699 tis. eur. Obstaranie majetku tvorí najmä budúca infraštruktúra v podobe ciest, stavieb, ale aj pozemkov, dopravných prostriedkov, strojov, prístrojov a zariadení.
Z ústrednej správy vykázala Národná diaľničná spoločnosť, a.s. hodnotu 1 769 288 tis. eur
(2022: 1 476 327 tis. eur) a medziročný nárast o 292 961 tis. eur. Medzi najvýznamnejšie z pohľadu výšky nákladov na obstaranie patria D1 Hubová Ivachnová (501 688 tis. eur), D1 Lietavská Lúčka - Dubná Skala vrátane tunela Višňové (221 655 tis. eur), D1 Lietavská Lúčka - Višňové - Dubná Skala (214 907 tis. eur), R2 Kriváň Lovinobaňa, Kriváň - Mýtna (155 004 tis. eur) a R2 Šaca - Košické Olšany, II. úsek (76 450 tis. eur). Na medziročný rozdiel mal vplyv na jednej strane úbytok v sume 262 470 tis. eur, ktorý predstavuje zaradenie obstaraného majetku, najmä diaľnice v sume 64 967 tis. eur, rýchlostné cesty v sume 184 807 tis. eur, ostatné stavby v sume 1 144 tis. eur, hmotný majetok v celkovej sume 11 551 tis. eur. Na druhej strane prírastok 557 224 tis. eur predstavuje obstaranie dlhodobého majetku, najmä diaľnice v sume 311 232 tis. eur, rýchlostné cesty v sume 209 824 tis. eur, ostatné stavby v sume 1 405 tis. eur, hmotný majetok v sume 11 397 tis. eur a rezerva na nevyfakturované dodávky bola v celkovej sume 23 367 tis. eur.
Slovenská správa ciest vykázala zostatok 739 465 tis. eur a celkový nárast hodnoty o 136 520 tis. eur,
ktorý vyplynul z prírastkov v hodnote 199 495 tis. eur a tvoria ich napr. stavebné práce (191 303 tis. eur), projektové práce (3 429 tis. eur), výkup pozemkov (3 050 tis. eur). Úbytky na účte v celkovej hodnote 62 975 tis. eur tvorí zaradenie hmotného majetku do užívania.
Železnice SR vykázali na účte obstarania dlhodobého hmotného majetku medziročný nárast
o 185 035 tis. eur a dosiahli celkovú hodnotu 732 788 tis. eur, ktorú predstavuje najmä dostavba zriaďovacej stanice Žilina Teplička (Uzol Žilina) v hodnote 172 992 tis. eur, modernizácia trate Púchov Žilina v sume 126 148 tis. eur, modernizácia trate Liptovský Mikuláš Poprad v hodnote 86 308 tis. eur, elektrifikácia trate Haniska Moldava nad Bodvou v hodnote 42 599 tis. eur a modernizácia železničnej trate Poprad Tatry Krompachy v sume 30 396 tis. eur. Medziročnú zmenu ovplyvnili prírastky vo výške 384 919 tis. eur, najmä obstaranie stavebných prác železničnej infraštruktúry v hodnote 330 151 tis. eur, obstaranie ostatných strojov a zariadení v hodnote 26 579 tis. eur. Úbytky vo výške 197 860 tis. eur predstavujú hodnotu, ktorá sa zverila do užívania a zaradila ako dlhodobý hmotný majetok.
Významný prírastok hodnoty obstarávaného majetku v ústrednej správe vykázali okrem vyššie uvedených subjektov aj Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., a to 173 278 tis. eur a medziročný nárast
o 152 198 tis. eur, ktorý ovplyvnili najmä prírastky (164 477 tis. eur), ktoré predstavujú obstaranie dlhodobého hmotného majetku uhradeného v roku 2023 a nezvereného do hmotného majetku. Išlo napr. o obstaranie elektrických jednotiek (76 281 tis. eur), elektrických poschodových jednotiek (57 713 tis. eur), inštalácie systému ETCS do elektrických jednotiek (14 017 tis. eur) a obstaranie dopravných prostriedkov a inštaláciu systému ETCS do hnacích koľajových vozidiel rady 361 (8 829 tis. eur).
Najvýznamnejší medziročný pokles obstarávaného dlhodobého hmotného majetku vykazuje Vodohospodárska výstavba (o 64 500 tis. eur) z dôvodu zaradenia do používania objektov ľavej
plavebnej komory VD Gabčíkovo, ktorá prechádza inováciou a modernizáciou.
V územnej samospráve vykazujú obce zostatok obstarávaného hmotného majetku vo výške 1 470 606 tis. tis. eur (pokles o 201 432 tis. eur), a vyššie územné celky 553 175 tis. eur (prírastok 291 858 tis. eur). Išlo najmä o budovanie a rekonštrukcie ciest II. a III. triedy, na ktorých financovanie boli použité aj prostriedky návratných finančných výpomocí od Ministerstva financií SR, ďalej modernizáciu a rekonštrukcie školských zariadení, mostov, budovanie cyklotrás, ihrísk a podobne.
19
Ostatné subjekty verejnej správy vykázali obstarávaný dlhodobý hmotný majetok v hodnote 95 355 tis. eur a v rámci nich verejné vysoké školy vykázali obstarávaný dlhodobý hmotný majetok v sume 62 307 tis. eur.
11Ostatný dlhodobý hmotný majetok
V rámci ostatného dlhodobého hmotného majetku sa vykazuje najmä technické zhodnotenie budov
a stavieb štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií. Dôvodom pre samostatné účtovania o technickom zhodnotení je evidencia niektorých budov ako nehnuteľných kultúrnych pamiatok, ktorých ocenenie nie je možné spoľahlivo určiť. Z tohto dôvodu bolo v majetku ponechané len následné technické zhodnotenie týchto budov uskutočnené po uvedení budov do používania.
Významnú hodnotu vykazuje ústredná správa 400 851 tis. eur a v rámci nej napríklad Kancelária
národnej rady SR (101 918 tis. eur) v podobe technického zhodnotenia bratislavského hradu.
A.III. Finančný majetok
Celkovo dlhodobý finančný majetok dosiahol hodnotu 8 644 848 tis. eur a medziročne je vyššío 1 417 383 tis. eur. V rámci dlhodobého finančného majetku sa vykazujú aj zostatky termínovaných účtoch v bankách s dobou viazanosti dlhšou ako jeden rok v hodnote 25 768 tis. eur.
Ústredná štátna správa vykázala hodnotu dlhodobého finančného majetku 7 441 322 tis. eur, obce 1 044 951 tis. eur, vyššie územné celky 10 197 tis. eur a ostatné subjekty 122 611 tis. eur. Medziročný prírastok hodnoty bol spôsobený najmä nárastom hodnoty podielov štátu v energetických spoločnostiach, ktorých hodnota vlastného imania sa zvýšila z dôvodu ich výsledkov hospodárenia za bežné obdobie (ovplyvnené stále vysokými cenami energií na komoditných trhoch) ako aj reorganizáciou spoločností v rámci vlastníckych štruktúr.
V rámci dlhodobého finančného majetku sa vykazujú najmä podielové cenné papiere a podiely v obchodných spoločnostiach s podstatným vplyvom (4 641 568 tis. eur), ktorý znamená podiel na ich základnom imaní v rozsahu 20 50 %. Ide o pridružené účtovné jednotky kapitol ŠR ako aj podiely v takýchto spoločnostiach, ktoré vlastnia dcérske spoločnosti štátu.
Druhou významnou položkou finančného majetku pôžičky Štátneho fondu rozvoja bývania (1 406 045 tis. eur), ktoré sa poskytujú nielen subjektom územnej samosprávy, ale aj fyzickým osobám a právnickým osobám mimo súhrnného celku (napr. bytové spoločenstvá).
Tretiu najvyššiu hodnotu v rámci ostatného finančného majetku tvoria podiely Slovenskej republiky v zahraničných finančných inštitúciách (1 054 168 tis. eur) ako je napríklad Svetová banka, Európska investičná banka a ďalšie. Rozhodujúcu hodnotu tvorí podiel SR v Európskom stabilizačnom mechanizme.
Tabuľka 5
Dlhodobý finančný majetok (v tis. eur)
Druh finančného majetku
2023
2022
Δ 2023-2022
Cenné papiere a podiely
5 729 857
4 550 102
1 179 755
Z toho: Podiely v pridružených účtovných jednotkách
4 641 568
3 423 272
1 218 296
Realizovateľné cenné papiere a podiely
869 278
813 693
55 585
Podiely v dcérskych účtovných jednotkách
212 449
282 349
-69 900
Dlhodobé pôžičky
1 501 298
1 394 761
106 537
Z toho: ŠFRB
1 406 045
1 310 666
95 379
National Development Fund II, a.s.
48 448
43 253
5 195
Venture to Future Fund, a.s.
6 131
3 316
2 815
Termínované účty v bankách
25 768
25 802
-34 000
20
Druh finančného majetku
2023
2022
Δ 2023-2022
Ostatný dlhodobý finančný majetok
1 313 638
1 256 800
56 838
Z toho: Podiely v medzinárodných finančných inštitúciách*
1 054 168
1 091 578
-37 410
Spolu
8 570 561
7 227 465
1 343 096
*O ktorých v mene SR účtuje Ministerstvo financií SRZdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
12Cenné papiere a podiely
Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom
V rámci tejto položky dlhodobého finančného majetku sa vykazujú majetkové účasti v iných obchodných spoločnostiach, ktoré predstavujú 20 50% podiel na ich základnom imaní a účtovná jednotka nie je definovaná ako spoločná účtovná jednotka dvoch alebo viacerých účtovných jednotiek súhrnného celku.
Rozhodujúcu hodnotu predstavujú podiely obchodných spoločností štátu v iných podnikateľských subjektoch (tzv. obchodné spoločnosti v druhom resp. treťom rade). Tieto podiely v niektorých podnikoch štátu vykázané na základe konsolidovanej účtovnej závierky a precenené metódou vlastného imania.
Hodnota týchto podielov je priamo závislá od hodnoty vlastného imania tej spoločnosti, v ktorej štát drží menšinové podiely priamo alebo nepriamo cez iné účastiny. Vlastné imanie obchodných spoločností je pritom ovplyvnené (pri nezmenenom základnom imaní) dosiahnutým výsledkom hospodárenia (zisk/strata), nevysporiadaným výsledkom minulých období, pričom išlo hlavne o výsledok obchodnej činnosti, ale môže ho ovplyvniť aj precenenie majetku alebo zmena účtovnej metódy.
Dlhodobý finančný majetok vo forme týchto podielov dosiahol sumu 4 641 568 tis. eur a medziročne sa hodnota zvýšila o 1 218 296 tis. eur. Z celkovej hodnoty týchto podielov vykazuje ústredná správa viac ako 96 %, čo predstavuje 4 453 641 tis. eur, a to hlavne prostredníctvom Ministerstva hospodárstva SR
2 776 544 tis. eur (podiely v energetických spoločnostiach) a Slovenský plynárenský priemysel, a.s. 1 390 797 tis. eur, JAVYS, a. s. vykázal hodnotu podielu v spoločnosti JESS, a.s. vo výške 102 386 tis. eur a MH Manažment, a.s. vykázal hodnotu svojich podielov vo výške 60 484 tis. eur. Významnú hodnotu vykázal National Development Fund II., a.s. 48 062 tis. eur, Ministerstvo dopravy SR 27 367 tis. eur (išlo najmä o podiely v spoločnosti Letisko Košice Airport Košice, a.s., Metro Bratislava, a.s., Letisko Piešťany, a.s) a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. vykázala hodnotu 21 949 tis. eur.
U Ministerstva hospodárstva SR išlo o hodnoty podielov na vlastnom imaní energetických spoločností pri použití oceňovania metódou vlastného imania. Medziročné zvýšenie o 1 264 455 tis. eur bolo ovplyvnené najmä v dôsledku zvýšenia hodnoty vlastného imania v pridružených spoločnostiach Slovenské elektrárne, a.s. o 815 716 tis. eur (najmä z dôvodu vyššieho výsledku hospodárenia a zmeny na rezerve zo zabezpečovacích operácií), Stredoslovenská energetika Holding, a.s. o 45 115 tis. eur (najmä z vyššieho výsledku hospodárenia) a tiež Západoslovenská energetika, a.s o 495 921 tis. eur (najmä z dôvodu prechodu Východoslovenskej energetiky Holding, a.s., ktorá prešla pod Západoslovenskú energetiku, a.s. a kladného výsledku hospodárenia)
Realizovateľné cenné papiere
Realizovateľné cenné papiere znamenajú podiely na základnom imaní obchodnej spoločnosti vo výške menej ako 20 %. Z celkovej hodnoty 869 278 tis. eur vlastnia rozhodujúcu hodnotu obce, a to 806 371 tis. eur, ako minoritné podiely v obchodných spoločnostiach pôsobiacich v oblasti dodávky vody, výroby tepla a osobnej prepravy.
Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke
V rámci tejto položky dlhodobého finančného majetku sa vykazujú majetkové účasti v obchodných spoločnostiach, ktoré predstavujú minimálne 51% podiel na ich vlastnom imaní a ktoré neboli
21
predmetom konsolidácie. Hodnota tohto dlhodobého finančného majetku dosiahla k 31.12.2023 sumu 286 737 tis. eur a je medziročne vyššia o 4 388 tis. eur, najmä v prípade obcí o 3 562 tis. eur.
Z ústrednej správy vykazuje významnú hodnotu MH Manažment, a.s. (200 173 tis. eur), ktorý spravuje podiely v 19 obchodných spoločnostiach.
13Dlhodobé pôžičky
V rámci dlhodobých pôžičiek v celkovej hodnote 1 501 298 tis. eur vykazuje najvýznamnejšiu hodnotu Štátny fond rozvoja bývania 1 406 045 tis. eur (konsolidovaná hodnota). Ďalej vykazujú významnejšie hodnoty aj NDF II 48 448 tis. eur, Environmentálny fond 21 793 tis. eur a Venture to Future Fund, a.s. 6 132 tis. eur. Medziročný prírastok v celkovej sume 106 537 tis. eur bol najvýraznejší v prípade Štátneho fondu rozvoja bývania, a to o 95 379 tis. eur v podobe vyššieho zostatku nesplatených úverov poskytnutých na podporu nájomného bývania alebo na obnovu bytových budov.
V rámci ostatných subjektov vykazuje takmer celú hodnotu dlhodobých pôžičiek Fond na podporu vzdelávania (38 317 tis. eur) v súvislosti s poskytovaním pôžičiek študentom.
14Termínované účty v bankách
Zostatok na účtoch v bankách s dobou viazanosti dlhšou ako jeden rok tvoril hodnotu 25 768 tis. eur, vzhľadom na svoj dlhodobý charakter sa vykazuje v rámci dlhodobého finančného majetku a nie ako položka finančného majetku. Ústredná správa vykázala na účtoch v bankách s dobou viazanosti dlhšou ako jeden rok hodnotu 14 998 tis. eur, výlučne prostredníctvom MH Invest, s.r.o. Zostatok prostriedkov na termínovaných účtoch obcí predstavuje 10 722 tis. eur.
15Ostatný dlhodobý finančný majetok
V ostatnom dlhodobom finančnom majetku sa vykazujú hlavne podiely Slovenskej republiky v medzinárodných finančných inštitúciách a finančných stabilizačných mechanizmoch.
Tabuľka 6
Majetková účasť SR v medzinárodných inštitúciách v správe Ministerstva financií SR (v tis. eur)
Medzinárodná inštitúcia
2023
2022
Δ 2023-2022
Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM)
792 790
793 350
-560
Európska investičná banka (EIB)
122 658
122 613
45
Skupina Svetovej banky
109 329
104 014
5 315
z toho:
Medzinárodná finančná korporácia (IFC)
40 247
38 418
1 830
Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (IBRD)
37 112
36 211
901
Medzinárodná asociácia pre rozvoj (IDA)
31 243
28 632
2 611
Mnohostranná agentúra pre investičné záruky (MIGA)
727
753
-26
Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR)
26 711
26 711
0
Rozvojová banka Rady Európy (RBRE)
2 397
2 397
0
Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF)
282
282
0
Medzinárodná investičná banka (MIB)
0
28 869
-28 869
Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu (MBHS)
0
13 342
-13 342
Spolu
1 054 168
1 091 578
-37 410
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
22
Z celkovej sumy ostatného dlhodobého finančného majetku vykázala ústredná správa hodnotu 1 260 614 tis. eur a v rámci nej Ministerstvo financií SR 1 054 168 tis. eur. Išlo najmä o kapitálovú
účasť v rôznych medzinárodných finančných inštitúciách, ktoré boli založené spolu s vládami iných krajín alebo medzinárodnými organizáciami na podporu slabších regiónov v Európe ale aj v iných krajinách, na podporu reforiem ich hospodárstva, ekonomiky a zvyšovania životnej úrovne obyvateľstva.
Medzinárodné finančné inštitúcie boli založené spolu s vládami iných krajín alebo medzinárodnými organizáciami na podporu slabších regiónov v Európe, ale aj v iných krajinách na podporu reforiem ich hospodárstva, ekonomiky a zvyšovania životnej úrovne obyvateľstva. K podielom v medzinárodných finančných inštitúciách a k európskym stabilizačným mechanizmom sa viaže aj kapitál splatný na požiadanie, a to podľa zmluvných podmienok dojednaných s konkrétnou inštitúciou. Išlo o tzv. call capital, ktorý bol vykázaný ako podmienený záväzok.
Slovenská republika zároveň ako člen týchto medzinárodných inštitúcií čerpala zvýhodnené dlhodobé investičné úvery napríklad od EIB, RBRE.
Slovenská republika dňa 29.1.2023 ukončila svoje členstvo v Medzinárodnej investičnej banke (MIB) a v Medzinárodnej banke pre hospodársku spoluprácu (MBHS). Splatený kapitál SR v oboch bankách vedie Ministerstvo financií SR ako pohľadávku, nakoľko je pravdepodobné, že SR podpíše dohodu o vysporiadaní vzťahov po vystúpení.
National Development Fund II., a.s. vykázal ostatný dlhodobý finančný majetok vo výške
202 754 tis. eur a týka sa najmä priamych ekvitných investícií do obchodných spoločností. Z toho vo výške 169 425 tis. eur vykazuje väčšinové podiely v uzavretých fondoch rizikového kapitálu určené pre profesionálnych investorov a 33 329 tis. eur bolo investovaných v rámci projektu D4/R7 formou mezzanine financovania.
A.IV. Pohľadávky
Medzi položkami dlhodobého majetku sa vykazujú pohľadávky subjektov súhrnného celku so zostatkovou dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok. Súčasťou dlhodobých pohľadávok aj pohľadávky z poskytnutých návratných finančných výpomocí, ktorých zostatková doba splatnosti odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je dlhšia ako 1 rok.
Dlhodobé pohľadávky dosiahli k 31.12.2023 úhrnom sumu 880 631 tis. eur, z toho dlhodobé návratné finančné výpomoci predstavujú 38 607 tis. eur. Medziročne ide o nárast hodnoty pohľadávok o 92 489 tis. eur.
Tabuľka 7
Dlhodobé pohľadávky súhrnného celku (v tis. eur)
Druh pohľadávky
2023
2022
Δ 2023-2022
Pohľadávky EXIM banky z poskytnutých úverov
384 247
352 840
31 407
Pohľadávky SZRB z poskytnutých úverov
260 454
248 353
12 101
Návratné finančné výpomoci
38 607
55 259
-16 652
Pohľadávky voči zamestnancom
24 476
23 655
821
Pohľadávky National Development Fund II
22 922
19 703
3 219
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
31 230
16 300
14 930
Ostatné dlhodobé pohľadávky
118 695
72 032
46 663
Spolu
880 631
788 142
92 489
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Z dlhodobých pohľadávok predstavujú najvyššiu hodnotu pohľadávky Exportno-importnej banky
z poskytnutých úverov a záruk exportujúcim podnikom a bankám v sume 384 247 tis. eur. Išlo o pohľadávky voči obchodným klientom a voči bankám (pohľadávky z úverov poskytnutých bankám).
23
Medziročný nárast o 31 407 tis. eur bol spôsobený najmä zvýšením netto hodnoty pohľadávok z úverov voči klientom o 35 584 tis. eur a nárastom podielu zaisťovateľov o 2 635 tis. eur. Naopak, zníženie netto hodnoty ostatných pohľadávok voči klientom bolo o 7 118 tis. eur.
Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. vykázala v rámci dlhodobých pohľadávok hodnotu
260 454 tis. eur. Išlo o pohľadávky z poskytnutých úverov obchodným spoločnostiam mimo konsolidovaného celku a obciam SR, zo realizovaných bankových záruk a predchádzajúcej podpory družstevnej bytovej výstavby.
Pohľadávky voči zamestnancom dosiahli hodnotu 24 476 tis. eur a tvorilo ich najmä Ministerstvo vnútra
SR (23 768 tis. eur) z titulu poskytnutých návratných výpomocí zo sociálneho fondu na riešenie bytovej
situácie policajtov a zamestnancov rezortu a za odpredaj služobných bytov.
National Development Fund II, a.s. vykazuje pohľadávky v sume 22 922 tis. eur vyplývajúce
z portfóliového finančného nástroja zdieľaného rizika na základe zmlúv s komerčnými bankami.
Pohľadávky v špecifickom režime správy predstavujú vládne pohľadávky voči zahraničiu, ktoré sa vedú voči jednotlivým dlžníckym krajinám. Ide o pohľadávky z delenia federácie, ktoré v správe NBS a ČSOB, a.s. Praha, účtovne vedené na Ministerstve financií SR. Pre vymoženie dlžnej sumy sa vykonávajú všetky nevyhnutné úkony, ako je pravidelné kontaktovanie dlžnej strany, negociácia podmienok za ktorých pohľadávky vznikli a ďalšie.
Tabuľka 8
Vybrané pohľadávky SR voči zahraničiu v správe Ministerstva financií SR (v tis. eur)
Dlžnícka krajina
2023
2022
Δ 2023-2022
bývalá SFRJ
17 443
18 072
-629
Alžírska demokratická a ľudová republika
15 223
15 771
-548
Čínska ľudová republika
12 396
11 657
739
Ruská federácia - Krivoj Rog
4 795
4 795
0
Kórejská ľudovodemokratická republika
1 705
1 884
-179
Spolu
51 562
52 179
-617
*hodnoty pred zohľadnením opravných položiek Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Ide o pohľadávky úverového charakteru voči iným krajinám a pohľadávky z barterových obchodov voči podnikom v zahraničí, ktoré vznikli pred rokom 1993, pričom ich podrobnejší popis je možné nájsť v Súhrnných účtovných závierkach Slovenskej republiky za predchádzajúce účtovné obdobia.2 Netto hodnota týchto pohľadávok je 51 562 tis. eur.
24
B. Krátkodobý majetok
B.I. Zásoby
Ako zásoby súhrnného celku sa vykazujú materiál, tovar, výrobky, nedokončená výroba a polotovary a zvieratá. Celková hodnota zásob súhrnného celku dosiahla 2 162 815 tis. eur.
Tabuľka 9
Zásoby súhrnného celku (v tis. eur)
Druh zásob
2023
2022
Δ 2023-2022
Materiál
1 220 764
1 318 028
-97 264
Tovar
147 634
147 244
390
Výrobky
603 262
1 482 191
-878 929
Ostatné zásoby
191 155
92 586
98 569
Spolu
2 162 815
3 040 049
-877 234
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Hodnota zásob je medziročne nižšia o 877 234 tis. eur najmä z dôvodu zníženia hodnoty výrobkov o 878 929 tis. eur a materiálu o 97 264 tis. eur, pričom hodnota ostatných zásob (nedokončená výroba a polotovary a zvieratá) sa zvýšila o 98 569 a hodnota tovarov o 390 tis. eur.
Na celkovej hodnote zásob sa podieľa najmä ústredná správa 95,6 % (v absolútnom vyjadrení je to 2 067 995 tis. eur), však zaznamenala medziročný pokles hodnoty zásob o 876 917 tis. eur bol spôsobený poklesom hodnoty výrobkov Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. o 879 694 tis. eur a materiálu u Ministerstva zdravotníctva SR o 101 301 tis. eur. Naopak Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. vykázala na zostatku nedokončenej výroby a polotovarov medziročný nárast o 91 004 tis. eur.
Zásoby ústrednej správy tvoria hlavne materiál (1 139 380 tis. eur), výrobky (599 443 tis. eur), nedokončená výroba a polotovary (186 772 tis. eur) a tovar (139 791 tis. eur). Objemovo najvyššiu hodnotu zásob vykazuje Ministerstvo obrany SR 754 732 tis. eur (hlavne materiál v podobe vojenského
a obranného charakteru), Slovenský plynárenský priemysel, a.s. 575 939 tis. eur (hlavne výrobky
575 925 tis. eur v podobe zásob zemného plynu určeného na obchodovanie), Železničná spoločnosť
Slovensko, a.s. 182 318 tis. eur, najmä v podobe nedokončenej výroby a polotovarov, ktoré dosiahli
153 232 tis. eur. Ďalej nasleduje Správa štátnych hmotných rezerv SR 111 033 tis. eur, predovšetkým
v podobe tovaru (zásoby hmotných a mobilizačných rezerv) Ministerstvo vnútra SR 103 869 tis. eur (ako materiál špecifickej povahy), Ministerstvo zdravotníctva SR 41 568 tis. eur (najmä zásoby vakcín
a liekov. Zmena hodnoty zásob ústrednej správy bola ovplyvnená najmä poklesom hodnoty výrobkov Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. o 879 694 tis. eur, čo bolo spôsobené znížením hodnoty zemného plynu uskladneného v podzemných zásobníkoch z dôvodu výrazného medziročného poklesu cien pri zachovaní približne rovnakého objemu zemného plynu.
Subjekty územnej samosprávy vykazujú hodnotu zásob v celkovom objeme 83 818 tis. eur a medziročne boli nižšie o 770 tis. eur. Územná samospráva vykázala v rámci zásob materiál v hodnote 74 930 tis. eur, tovar 5 178 tis. eur a výrobky v sume 1 966 tis. eur.
16Materiál
Najväčší objem zásob tvoria zásoby materiálu v hodnote 1 220 764 tis. eur (56,4 % hodnoty celkových zásob), ktoré zaznamenali pokles v porovnaní s rokom 2022 o 97 264 tis. eur. 93,3 % zásob materiálu sústreďujú subjekty ústrednej správy, čo je v hodnotovom vyjadrení 1 139 380 tis. eur. Na subjekty územnej samosprávy pripadá 74 930 tis. eur a na ostatné subjekty verejnej správy 6 455 tis. eur.
V rámci ústrednej správy sa na zásobách materiálu v najvyššej miere podieľa Ministerstvo obrany SR
v hodnote 754 451 tis. eur, kde ministerstvo vytvára a udržuje konkrétne druhy zásob v požadovanej výške a štruktúre, ktorá zodpovedá predovšetkým potrebám zabezpečenia bojovej činnosti. Najvyššiu
25
hodnotu majú zásoby munície, výbušnín, riadené strely, zásoby výzbroje, výstroje, techniky a náhradné dielce.
Ministerstvo zdravotníctva SR vykázalo zásoby materiálu v hodnote 41 568 tis. eur, čo predstavovalo
pokles o 101 301 tis. eur oproti minulému roku. Pokles sa týkal napr. vakcín o 34 1956 tis. eur, liekov o 8 155 tis. eur, materiál na sklade testy o 3 338 tis. eur a v nižších hodnotách ihiel a striekačiek. Taktiež bola v roku 2023 vytvorená opravná položka k nespotrebovaným vakcínam v sume 65 992 tis. eur.
Ministerstvo vnútra SR vykázalo zásoby materiálu v hodnote 103 693 tis. eur, najmä interiérové
vybavenie, stavebno-inštalačný materiál, výzbroj a munícia, kancelárske potreby, materiál a kancelárska technika, výpočtová a telekomunikačná technika, zdravotnícka a veterinárna technika a iné.
17Tovar
Zásoby tovaru dosiali hodnotu 147 634 tis. eur (2022: 147 244 tis. eur) a takmer na 94,7 % vykazované subjektmi ústrednej správy (139 791 tis. eur).
V rámci ústrednej správy sa na celkovej hodnote zásob tovaru podieľala prevažne Správa štátnych
hmotných rezerv SR (110 843 tis. eur), čo predstavovalo 79,3 % z celkového objemu.
Išlo najmä o hmotné, mobilizačné a pohotovostné rezervy. Výška tovaru poklesla z dôvodu tvorby opravnej položky k exspirovaným zásobám. Správa štátnych hmotných rezerv v zásobách tovaru uskutočňuje zabezpečenia, doplnenia a správu štátnych hmotných a mobilizačných rezerv pre riešenie krízovej situácie, v rámci opatrení hospodárskej mobilizácie a v súlade s úlohami určenými jednotlivými ministerstvami a inými ústrednými orgánmi štátnej správy. Najväčší objem týchto zásob predstavujú mobilizačné rezervy (tovary rôzneho charakteru potrebné v prípade mobilizácie), pohotovostné zásoby (predovšetkým zdravotnícky materiál) a ostatné hmotné rezervy (napr. pšenica, mäso, jadrové palivo).
18Výrobky
Hodnota výrobkov za rok 2023 dosiahla 603 262 tis. eur, a tieto zásoby zaznamenali najvýznamnejší pokles oproti roku 2022 o 878 929 tis. eur. Podiel spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s.
(595 926 tis. eur), predstavuje 98,8 % na celkovom objeme, a taktiež sa najväčšou mierou podieľa na medziročnom poklese o 879 694 tis. eur, čo bolo spôsobené znížením hodnoty zemného plynu uskladneného v podzemných zásobníkoch z dôvodu výrazného medziročného poklesu cien pri zachovaní približne rovnakého objemu zemného plynu.
19Ostatné zásoby
V rámci ostatných zásob sa vykazuje nedokončená výroba a polotovary (187 978 tis. eur) a zvieratá (3 177 tis. eur), najmä v ústrednej správe v hodnote 189 383 tis. eur. Medziročne sa objem ostatných zásob zvýšil o 98 569 tis. eur z dôvodu prírastku nedokončenej výroby a polotovarov o 98 467 tis. eur. Najväčší vplyv na prírastok nedokončenej výroby mala Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. a , ktorá
dosiahla najvyšší medziročný nárast o 91 004 tis. eur a predstavuje výstavbu stredísk technicko-hygienickej údržby Nové Zámky, Humenné a Zvolen za rok 2023. Tieto strediská boli účtované ako zásoby, keďže po ich dokončení majú prejsť do vlastníctva Ministerstva dopravy SR.
B.II. Krátkodobé Pohľadávky
Za krátkodobé pohľadávky sa považujú také, ktorých zostatková doba splatnosti odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je najviac 1 rok. Krátkodobé pohľadávky dosiahli k 31.12.2023 úhrnom sumu 12 493 028 tis. eur. Medziročne išlo o pokles hodnoty týchto pohľadávok o 676 809 tis. eur, najmä vplyvom poklesu pohľadávok zo špecifických operácií štátu na finančnom trhu o 1 016 195 tis. eur. Pokles bol kompenzovaný nárastom hodnoty poskytnutých preddavkov o 797 023 tis. eur najmä v ústrednej správe.
26
Tabuľka 10
Pohľadávky súhrnného celku (v tis. eur)
Krátkodobé pohľadávky
2023
2022
Δ 2023-2022
Pohľadávky MF SR z operácií na finančnom trhu
6 309 949
7 326 144
-1 016 195
Pohľadávky Sociálnej poisťovne
1 156 638
1 516 691
-360 053
Odberatelia
1 109 323
1 189 529
-80 206
Poskytnuté prevádzkové preddavky
1 412 850
615 827
797 023
Pohľadávky Slovenského plynárenského priemyslu, a.s.
645 891
559 101
86 790
Pohľadávky z daňových a colných príjmov štátu
328 136
432 803
-104 667
Pohľadávky Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.
428 330
391 895
36 435
Pohľadávky zo zúčtovania s EÚ
92 249
117 351
-25 102
Pohľadávky z nedaňových príjmov štátu
117 878
108 384
9 494
Pohľadávky z nedaňových príjmov územnej samosprávy
81 373
92 423
-11 050
Pohľadávky Úradu pre dohľad nad zdrav. starostlivosťou
102 053
92 391
9 662
Zúčtovanie medzi subjektami verejnej správy
110 960
78 037
32 923
Krátkodobé pohľadávky
2023
2022
Δ 2023-2022
Pohľadávky z účelovo poskytnutých transferov
70 337
59 835
10 502
Pohľadávky z daňových príjmov územnej samosprávy
41 291
36 907
4 384
Ostatné krátkodobé pohľadávky subjektov verejnej správy
485 771
552 520
-66 749
Spolu
12 493 029
13 169 838
-676 809
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Z pohľadu činnosti jednotlivých subjektov súhrnného celku je možné konštatovať, že pre rozpočtové a príspevkové organizácie, obce a vyššie územné celky najdôležitejšie pohľadávky z daní, poplatkov
a nedaňových príjmov (napr. z dividend, predaja prebytočného majetku, z nájomného a iných
nepodnikateľských aktivít). Štátne podniky a obchodné spoločnosti vykazujú najväčší podiel na pohľadávkach z obchodných vzťahov voči odberateľom a svojím klientom.
20Daňové a colné pohľadávky štátu
Pohľadávky z daňových a colných príjmov štátu vykazuje Ministerstvo financií SR vo výške
328 136 tis. eur. Medziročný pokles o 104 667 tis. eur ovplyvnil najmä pokles na dani z pridanej hodnoty, ktorý súvisí aj so splatením odkladov daňových povinností z roku 2022. Zároveň bol zaznamenaný nárast pohľadávok na spotrebnej dani z tabakových výrobkov (o 54 763 tis. eur).
21Daňové pohľadávky územnej samosprávy
V rámci daňových pohľadávok územnej samosprávy sa vykazujú pohľadávky obcí a miest z predpisu miestnych daní a poplatkov, ktoré ukladané na základe zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku a príslušného všeobecne záväzného nariadenia, ktorý ustanovuje podrobnosti o výške dane a poplatku, podmienkach ich určenia a výberu. Medzi miestne dane, ktoré ukladá obec patrí napr. daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenia a ostatné miestne dane. Medzi miestne poplatky patrí napr. poplatok za komunálny odpad a drobné stavebné odpady, poplatok za rozvoj.Tieto pohľadávky obcí dosiahli úhrnnom 41 291 tis. eur a boli medziročne nižšie o 4 384 tis. eur.
22Nedaňové pohľadávky štátu a územnej samosprávy
Z nedaňových pohľadávok štátu (117 841 tis. eur) vykazuje Ministerstvo vnútra SR 32 439 tis. eur, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 17 500 tis. eur, Protimonopolný úrad SR 17 241 tis. eur, Krajský súd v Bratislave 6 215 tis. eur, Ministerstvo financií SR 5 459 tis. eur a Úrad vládneho auditu 5 113 tis. eur. Išlo najmä o pokuty za priestupky udelené policajnými útvarmi, hasičským a záchranným
27
zborom a okresnými úradmi a z výkonu svojej činnosti ďalších štátnych organizácií (poplatky, predaj prebytočného majetku, nájomné a podobne). Protimonopolný úrad vykazuje pohľadávky voči iným subjektom z vydaných rozhodnutí napríklad o porušení hospodárskej súťaže. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny spravuje najmä pohľadávky vzniknuté z rôznych poskytnutých príspevkov v dôsledku nedodržania zákonných podmienok ich prijatia.
Nedaňové pohľadávky územnej samosprávy dosiahli 81 190 tis. eur (v tom obce 69 574 tis. eur a VUC 11 616 tis. eur) a medziročne boli nižšie o 11 233 tis. eur.
23Odberatelia
Celková hodnota pohľadávok voči odberateľom v rámci súhrnného celku dosiahla 1 109 323 tis. eur. V rámci ústrednej správy vykazuje najvyššiu hodnotu Slovenský plynárenský priemysel, a.s. z predaja zemného plynu a elektrickej energie (491 457 tis. eur), Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s. (72 415 tis. eur), Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. (49 544 tis. eur), Vodohospodárska výstavba š.p. (41 750 tis. eur), Valaliky Industrial Park, s.r.o. (41 046 tis. eur), Slovenská pošta, a.s. (39 747 tis. eur) a ďalšie obchodné spoločnosti štátu, ktoré tvoria spolu 71,1% z celkovej hodnoty pohľadávok voči odberateľom. Najväčší pokles vykazuje Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (o 193 583 tis. eur).
24Poskytnuté preddavky
Krátkodobé poskytnuté prevádzkové preddavky vykazuje najmä ústredná správa, a to 1 399 964 tis. eur a medziročný prírastok činil 794 674 tis. eur. V rámci nich vykazuje významnú hodnotu Ministerstvo
obrany SR 503 805 tis. eur s medziročným prírastkom o 143 064 tis. eur, pričom išlo najmä
o poskytnuté preddavky voči zahraničným spoločnostiam, predovšetkým na logistickú podporu a iné služby k obstarávaným taktickým stíhacím lietadlám F-16 (284 401 tis. eur), na muníciu (147 647 tis. eur), na viacúčelové vrtuľníky UH-60M Black Hawk (39 596 tis. eur) a balistické prilby (12 108 tis. eur). Medziročný nárast poskytnutých prevádzkových preddavkov bol najmä na muníciu (86 949 tis. eur) a stíhačky F-16 (27 918 tis. eur).
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR poskytlo preddavky v hodnote 315 253 tis. eur a dosiahlo medziročný nárast o 257 567 tis. eur. Išlo o nezúčtované poskytnuté́ zálohové́ platby a poskytnuté́ finančné prostriedky prijímateľom na základe žiadosti o platbu na predfinancovanie.
25Pohľadávky zo zúčtovania s EÚ
Pohľadávky zo zúčtovania s EÚ dosiahli úhrnom 92 249 tis. eur a medziročne boli nižšie 25 102 tis. eur. Na celkovom objeme, ako aj na celkovom medziročnom znížení mala najväčší podiel Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s., ktorej pohľadávky sa znížili o 18 363 tis. eur a dosiahli objem 29 310 tis. eur. Najvyššiu hodnotu týchto pohľadávok dosiahla Vodohospodárska výstavba, š.p. v celkovej sume 38 480 tis. eur a medziročný nárast o 5 586 tis. eur.
26Zúčtovanie medzi subjektami verejnej správy
Zúčtovacie vzťahy sa používajú na zaznamenanie poskytnutých a prijatých bežných a kapitálových transferov medzi subjektmi verejnej správy. Z účtovného pohľadu ide o zaznamenanie prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce a vyššieho územného celku, ktoré poskytované ostatným organizáciám v rámci verejnej správy, a tieto ich majú následne zúčtovať. Hodnota transferov k 31.12.2023 bola 110 960 tis. eur, z toho obce 51 644 tis. eur, subjekty ústrednej správy 22 448 tis. eur, ostatné subjekty verejnej správy 21 141 tis. eur a vyššie územné celky vykázali 15 726 tis. eur.
27Ostatné krátkodobé pohľadávky subjektov verejnej správy
V rámci nich vykazuje rozhodujúcu hodnotu Ministerstvo financií SR z titulu špecifických operácií štátu
- uloženie voľných finančných prostriedkov v komerčných bankách za účelom ich zhodnotenia (6 309 949 tis. eur), ktoré boli medziročne nižšie o 1 016 195 tis. eur.
28
Pohľadávky Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. dosiahli úhrnom hodnotu
1 584 968 tis. eur (z toho v Sociálnej poisťovni 1 156 638 tis. eur a vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni 428 330 eur). Išlo najmä o pohľadávky z dôvodu predpisu sociálnych a zdravotných odvodov za bežné obdobie ako aj za predchádzajúce obdobia, ktoré neboli splatené.
Pohľadávky Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. (okrem odberateľov a poskytnutých
prevádzkových preddavkov) v objeme 645 891 tis. eur predstavujú najmä ostatné pohľadávky z titulu poskytnutých zábezpek a pohľadávky v súvislosti s burzovými obchodmi (clearing) a zabezpečujúcimi derivátmi. Medziročný nárast o 86 790 tis. eur bol spôsobený najmä nárastom hodnoty pohľadávok zo zábezpek a burzových obchodov zabezpečovacích derivátov.
Pohľadávky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo výške 102 053 tis. eur najmä voči
zdravotným poisťovniam a iným štátom z činnosti styčného orgánu a za udelené pokuty.
Pohľadávky z účelovo poskytnutých transferov predstavujú najmä pohľadávky subjektov ústrednej
správy v sume 31 253 tis. eur, z toho pohľadávky Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s. tvorili hodnotu 29 965 tis. eur, najmä v súvislosti s predfinancovaním nákladov na investičné výstavby elektrických staníc a pohľadávky vyšších územných celkov v sume 34 498 tis. eur, z toho Košický samosprávny kraj vykázal pohľadávky v sume 31 750 tis. eur, najmä z dôvodu nezúčtovaných transferov voči dopravným podnikom (ARRIVA Michalovce, a.s. a eurobus, a.s. Košice).
B.III. Finančné účty a krátkodobý finančný majetok
Ako finančné účty, resp. krátkodobý finančný majetok sa vykazujú hlavne prostriedky na bankových účtoch, účtoch Štátnej pokladnice, okrem termínovaných účtoch s dobou viazanosti dlhšou ako jeden rok, krátkodobé majetkové a dlhové cenné papiere a zostatok vo fyzických pokladniciach účtovných jednotiek.
Hodnota finančných účtov a krátkodobého finančného majetku k 31.12.2023 bola 5 031 698 tis. eur. Z toho najvyššiu sumu tvorili bankové účty 4 434 493 tis. eur a účty Štátnej pokladnice v hodnote
520 399 tis. eur. Medziročne mierny celkový pokles bol spôsobený na jednej strane nárastom zostatku na bankových účtoch o 603 205 tis. eur a na strane druhej poklesom hodnoty účtov Štátnej pokladnice o 708 567 tis. eur.
Tabuľka 11
Finančné účty a krátkodobý finančný majetok súhrnného celku (v tis. eur)
Finančné účty
2023
2022
Δ 2023-2022
Účty Štátnej pokladnice
520 399
1 228 966
-708 568
Bankové účty
4 434 493
3 831 288
598 515
Pokladnica a ceniny
72 083
67 018
5 062
Spolu
5 026 975
5 127 272
-100 297
Krátkodobý finančný majetok
2023
2022
Δ 2023-2022
Realizovateľné cenné papiere
2 646
1 850
796
Dlhové cenné papiere
897
897
0
Majetkové cenné papiere
76
78
-2
Ostatný krátkodobý finančný majetok
1 103
180
923
Spolu
4 722
3 005
1 717
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
29
28Bežné bankové účty, pokladnica a ceniny
Zostatky na bankových účtoch, hotovosti a cenín dosiahli úhrnom 4 506 576 tis. eur a v porovnaní s rokom 2022 boli vyššie o 608 270 tis. eur. Najvýznamnejšiu položku predstavujú zostatky na bankových účtoch v sume 4 434 493 tis. eur, v tom zostatky na bežných bankových účtoch obcí vrátane zostatku účtov všetkých podriadených organizácií tvoriacich konsolidované celky obcí (okrem zostatku na výdavkových a príjmových rozpočtových účtoch) 1 632 062 tis. eur.
Hodnota pokladničnej hotovosti dosiahla 64 009 tis. eur a cenín 8 074 tis. eur.
29Účty Štátnej pokladnice
Účty Štátnej pokladnice predstavujú prostriedky uložené na bežných účtoch v Národnej banke Slovenska a v ostatných komerčných bankách, bežné účty na zabezpečenie vkladov a výberov finančných prostriedkov v hotovosti pre klientov Štátnej pokladnice prostredníctvom NBS a komerčnej banky. Bežnými účtami môže Štátna pokladnica voľne disponovať. Účty Štátnej pokladnice dosiahli stav 520 399 tis. eur, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2022 pokles o 708 567 tis. eur.
30Ostatný krátkodobý finančný majetok
Zostatok ostatného krátkodobého finančného majetku v rámci súhrnného celku tvorí hodnota 4 723 tis. eur a zároveň došlo medziročne k nárastu hodnoty o 1 718 tis. eur, pričom ide najmä o ostatné realizovateľné cenné papiere 2 646 tis. eur a prírastok 796 tis. eur, obstaranie krátkodobého finančného majetku v hodnote 1 104 tis. eur s prírastkom 924 tis. eur. Rozhodujúcu hodnotu vykazujú mestá a obce SR, 2 581 tis. eur.
C. Časové rozlíšenie aktív
V rámci časového rozlíšenia na strane aktív sa vykazujú náklady budúcich období a príjmy budúcich období. Položky časového rozlíšenia slúžia na zaznamenanie časového nesúladu medzi výdavkami a nákladmi a medzi príjmami a výnosmi. Uplatňujú sa v účtovníctve z dôvodu akruálneho princípu účtovania, podľa ktorého sa náklady a výnosy účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia(bez ohľadu na hotovostné plnenie príjmov a výdavkov).
Časové rozlíšenie aktív dosiahlo hodnotu 1 259 701 tis. eur a medziročne sa zvýšilo o 294 392 tis. eur. Náklady budúcich období dosiahli hodnotu 1 213 751 tis. eur (vrátane komplexných nákladov budúcich období) a príjmy budúcich období 45 950 tis. eur.
Rozhodujúci podiel na nákladoch budúcich období ústredná správa, a to 1 157 116 tis. eur.
Najvyššiu hodnotu vykazuje Ministerstvo financií SR 1 019 972 tis. eur (medziročne viac o 352 136 tis. eur) ako diskont z predaja štátnych dlhopisov a akrualizovaný nákladový úrok z obchodov na finančnom trhu v súvislosti so správou štátneho dlhu Ministerstvom financií SR.Hodnota týchto budúcich nákladov bola k ultimu roka 986 593 tis. eur a v porovnaní s rokom 2022 diskont štátnych dlhopisov vzrástol o 349 066 tis. eur, najmä z dôvodu nárastu úrokových sadzieb na finančnom trhu a vyššieho objemu emitovaných dlhopisov v roku 2023. Na časovo rozlíšených nákladoch budúcich období sa významne podieľal taktiež Slovenský plynárenský priemysel, a.s. sumou 24 350 tis. eur, Ministerstvo vnútra SR sumou 12 933 tis. eur a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., sumou 12 454 tis. eur.
Príjmy budúcich období dosiahli hodnotu 45 950 tis. eur, z toho ústredná správa sa podieľala na tejto
hodnote sumou 26 259 tis. eur, obce 15 618 tis. eur, ostatné subjekty verejnej správy 3 284 tis. eur. Medziročné zníženie dosiahlo sumu 65 874 tis. eur, na čom sa rozhodujúcou mierou podieľal Národný jadrový fond, ktorý vykázal zníženie o 65 928 tis. eur, pretože povinné príspevky Slovenských elektrární, a.s. za 4. kvartál bežného roka, ktoré podľa nariadenia vlády č. 22/2019 účinného od 1.2.2019 splatné raz ročne do 1.12. bežného účtovného roka, boli uhradené v januári 2023, z toho dôvodu bol v roku 2022 vykázaný na tejto položke zostatok, ktorý sa v decembri 2023 nezopakoval.
30
PASÍVA
Celkové pasíva dosiahli k 31.12.2023 hodnotu 89 831 258 tis. eur, čo je v porovnaní s rokom 2022 viac o 4 245 979 tis. eur. Celkové pasíva tvorené záväzkami (90,4 %, v tom bankové úvery 7,7 %), rezervami (30,8 %), vlastným imaním (-35,7 %), a časovým rozlíšením (14,5 %).
Na zmene celkových pasív sa podieľala najmä zmena výsledku celkového hospodárenia (za bežné aj predchádzajúce obdobie) o 340 504 tis. eur, pohyb dlhodobých rezerv na zamestnanecké požitky štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií o 2 551 435 tis. eur a zvýšenie hodnoty záväzkov o 5 346 291 tis. eur (v tom zvýšenie štátnych dlhopisov o 5 529 202 tis. eur). Hodnota časového rozlíšenia medziročne vzrástla o 1 487 515 tis. eur.
Z položiek vlastného imania sa negatívne zmenil výsledok hospodárenia za bežné účtovné obdobie
o 15 579 933 tis. eur v dôsledku najmä vyšších nákladov na transfery o 11 287 168 tis. eur a nižších výnosov zo zúčtovania rezerv a opravných položiek o 10 895 412 tis. eur. Naopak pozitívnu zmenu zaznamenal výsledok hospodárenia minulých období o 15 239 429 tis. eur, ktorý v sebe nesie prevod výsledku hospodárenia z roku 2022 v sume 12 974 720 tis. eur pozitívne ovplyvnený znížením účtovnej rezervy na zamestnanecké požitky do výnosov roku 2022.
Zo záväzkov a rezerv zaznamenali významný medziročný úbytok dlhodobé rezervy o 2 350 449 tis. eur,
vplyvom zníženia rezerv na zamestnanecké požitky štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií o 2 551 435 tis. eur, a naopak zvýšenie zaznamenali ostatné dlhodobé rezervy o 200 986 tis. eur. Z dlhodobých záväzkov rozhodujúce záväzky zo štátnych dlhopisov, ktoré dosiahli zostatok ku koncu roka 55 535 322 tis. eur a medziročne na základe nových emisií a splácania pôvodných dlhopisov dosiahli rast o 5 393 492 tis. eur. Krátkodobá časť emitovaných štátnych cenných papierov dosiahla hodnotu 5 301 297 tis. eur s medziročným rastom o 135 710 tis. eur. Z ostatných záväzkov významne medziročne vzrástli záväzky zo zúčtovania s rozpočtom EU o 705 433 tis. eur a naopak poklesli krátkodobé záväzky voči dodávateľom o 507 779 tis. eur.
A.Vlastné imanie
Vlastné imanie súhrnného celku dosiahlo -32 038 974 tis. eur, z toho celkový výsledok hospodárenia-32 197 109 tis. eur, oceňovacie rozdiely dosiahli -4 779 tis. eur a podiely iných účtovných jednotiek 162 914 tis. eur. Do výsledku hospodárenia minulých období zahrnuté aj kapitálové a rezervné fondy tvorené v rámci vlastného imania, ktorých hodnota za rok 2023 bola 1 455 506 tis. eur.
A.I. Oceňovacie rozdiely
Oceňovacie rozdiely tvorené rozdielmi z precenenia majetku a záväzkov v sume -2 094 tis. eur a rozdielmi z precenenia kapitálových účastí v obchodných spoločnostiach, ktoré nie zaradené do súhrnného celku ako dcérske účtovné jednotky, v hodnote -2 686 tis. eur. Oceňovacie rozdiely sa úhrnom znížili o 27 591 tis. eur, a to z 22 812 tis. eur na -4 779 tis. eur, z toho vyššie územné celky vykazujú -2 093 tis. eur.
A.II. Výsledok hospodárenia
Výsledok hospodárenia v sume -32 197 109 tis. eur je tvorený výsledkom hospodárenia za bežné účtovné obdobie vo výške -2 605 213 tis. eur a výsledkom hospodárenia minulých období (vytvorených v minulých rokoch) v hodnote -29 591 896 tis. eur.
31Nevysporiadaný výsledok hospodárenia minulých rokov
Výsledok hospodárenia minulých rokov (bez vplyvu hodnoty položky fondov vlastného imania dosiahol hodnotu -31 047 402 tis. eur a medziročne sa zlepšil o 18 215 078 tis. eur. Na tejto položke sa za rok 2023 vykazuje najmä prevod výsledku hospodárenia za predchádzajúce obdobie (za rok 2022 to bolo 12 974 720 tis. eur, čo bol lepší výsledok ako v roku 2021, o 19 219 533 tis. eur).
31
Hodnota fondov (zákonný rezervný fond a ostatné fondy) subjektov mimo ústrednej správy dosiahla 1 455 506 tis. eur, pričom bola medziročne nižšia o 2 975 649 tis. eur.
Záporný výsledok hospodárenia minulých rokov bol najvýznamnejší medzi subjektami ústrednej správy (-49 380 502 tis. eur) a medziročne sa znížil o 15 541 654 tis. eur. Ministerstvo financií dosiahlo negatívny výsledok hospodárenia predchádzajúcich účtovných období v objeme -72 640 362 tis. eur s medziročným zlepšením o 10 735 545 tis. eur najmä z dôvodu prevodu pozitívneho výsledku hospodárenia za rok 2022 do výsledku hospodárenia minulých účtovných období v objeme 10 039 580 tis. eur. Pozitívny vplyv v roku 2022 malo najmä zúčtovanie časti rezervy na zamestnanecké požitky do výnosov.
Obchodné spoločnosti štátu vykazujú kladný výsledok hospodárenia minulých účtovných období celkom 12 138 930 tis. eur, ktorý bol v porovnaní s rokom 2022 lepší o 1 033 252 tis. eur najmä v dôsledku prevodu kladného výsledku hospodárenia za rok 2022 v sume 468 560 tis. eur a opráv významných chýb a iných zmien spôsobujúcich prírastok vlastného imania.
32Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie
Výsledok hospodárenia za rok 2023 dosiahol zápornú hodnotu -2 605 213 tis. eur a tým sa medziročne zhoršil záporný výsledok hospodárenia o 15 579 933 tis. eur. Na negatívnom výsledku hospodárenia sa podieľali subjekty ústrednej správy hodnotou -1 163 775 tis. eur, pričom medziročne došlo k zhoršeniu výsledku hospodárenia za bežné účtovné obdobie o -13 610 738 tis. eur, najmä u Ministerstva financií SR o -13 909 137 tis. eur. Ostatné subjekty verejnej správy v porovnaní s rokom 2022 zhoršili výsledok hospodárenia o 129 825 tis. eur a subjekty územnej samosprávy naopak zlepšili o 452 626 tis. eur.
Tento negatívny výsledok bol dosiahnutý vyššími nákladmi na transfery o 11 287 168 tis. eur, nižšími výnosmi zo zúčtovania rezerv o 10 948 832 tis. eur a vyššími osobnými nákladmi o 1 354 871 tis. eur. Najvýznamnejší medziročný nárast osobných nákladov bol zaznamenaný hlavne pri ústrednej správe o 780 498 tis. eur, z čoho ide hlavne o kapitoly s najväčším počtom zamestnancov ako kapitola Ministerstva zdravotníctva SR o 179 742 tis. eur, kapitola Ministerstva vnútra SR o 105 549 tis. eur a kapitola Ministerstva dopravy SR o 87 572 tis. eur.
A.III. Podiely iných účtovných jednotiek
Podiely iných účtovných jednotiek predstavujú pasívum v podobe vlastníckeho podielu iných spoločností na základnom imaní v obchodných spoločnostiach súhrnného celku. Vznikajú pri konsolidácii kapitálu u tých spoločností, v ktorých subjekty súhrnného celku majú podiel menší ako 100 %, ale vyšší ako 51 %. Podiely iných účtovných jednotiek teda jedným číslom vyjadrujú aktíva a pasíva danej obchodnej spoločnosti, ktoré subjekty súhrnného celku nevlastnia, pretože nevlastnia 100 % podiel. Oproti roku 2022 sa zvýšili o 6 686 tis. eur, a to najmä v prípade obcí o 4 931 tis. eur, ktoré zároveň vykazujú najväčší podiel iných účtovných jednotiek (138 060 tis. eur).Vo väčšine prípadov ide o podiely v spoločnostiach, ktoré vlastnené viacerými obcami a mestami zároveň (vodárenské, teplárenské spoločnosti, spoločnosti spravujúce kanalizácie a podobne).
B.Záväzky, rezervy, bankové úvery a výpomoci
Záväzky, rezervy, bankové úvery a výpomoci spolu dosiahli hodnotu 108 845 508 tis. eur a medziročne sa zvýšili o 3 119 873 tis. eur. Medzi krátkodobými záväzkami sa vykazujú aj záväzky vyplývajúce zo zúčtovacích vzťahov medzi subjektami verejnej správy v celkovej hodnote 530 527 tis. eur(2022: 817 293 tis. eur). Bankové úvery so splatnosťou dlhšou ako jeden rok sa vykazujú ako súčasť dlhodobých záväzkov v hodnote 6 097 761 tis. eur (2022: 5 969 129 tis. eur) a so splatnosťou do jedného roka ako položka v rámci krátkodobých záväzkov v hodnote 839 811 tis. eur(2022: 946 194 tis. eur).
32
Z celkovej sumy týchto záväzkov najvýznamnejšou položkou záväzky zo štátnych dlhopisov3
vydávaných Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity, ktorá emituje štátne cenné papiere v mene a na účet Ministerstva financií SR na krytie výdavkov štátneho rozpočtu.
Dlhodobé štátne dlhopisy vykazované v záväzkoch tvoria z celkovej hodnoty záväzkov 51 %
a medziročne ich podiel vzrástol o 5 p. b. Krátkodobé dlhové cenné papiere štátu tvoria z hodnoty
záväzkov 4,9 %. Celková hodnota záväzkov zo štátnych dlhopisov bola 60 836 619 tis. eur(2022: 55 307 417 tis. eur).
Druhú najväčšou položku v rámci skupiny B. pasív predstavujú účtovné rezervy v hodnote
27 653 469 tis. eur, čo predstavuje medziročný kumulatívny úbytok 2 226 416 tis. eur.
Bankové úvery tvoria tretie najvyššie záväzky a dosiahli 6 937 572 tis. eur (v tom dlhodobé
6 097 761 tis. eur a krátkodobé 839 811 tis. eur), medziročne boli vyššie kumulatívne o 22 249 tis. eur.
Z ostatných záväzkov významné záväzky zo zúčtovania s Európskou úniou (4 835 726 tis. eur),
záväzky voči dodávateľom s krátkodobou dobou splatnosti (1 467 012 tis. eur), záväzky Ministerstva financií SR (1 742 935 tis. eur) zo správy daní (najmä z nadmerných odpočtov, úhrad na základe predbežných opatrení), záväzky zo zúčtovania medzi subjektami verejnej správy (530 527 tis. eur), záväzky Národného jadrového fondu (539 240 tis. eur), záväzky voči zamestnancom (620 077 tis. eur), prijaté preddavky (203 416 tis. eur).
B.I. Dlhodobé záväzky
Dlhodobé záväzky súhrnného celku dosiahli hodnotu 62 696 671 tis. eur a medziročne sa zvýšili o 5 491 150 tis. eur.
33Štátne dlhopisy
Štátom emitované dlhodobé dlhopisy dosiahli konsolidovanú hodnotu 55 535 321 tis. eur, čo je
o 5 393 491 tis. eur viac ako k ultimu roka 2022. Emitentom dlhopisov je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií SR. Vydávanie dlhopisov, ich predaj a splácanie v kompetencii Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, v súlade so stratégiou riadenia dlhu schválenou Ministerstvom financií SR. Dlhodobé štátne dlhopisy emitované v tuzemsku boli v celkovej výške 54 835 153 tis. eur a emitované v zahraničí v celkovej výške 700 169 tis. eur. V roku 2023 boli emitované štátne dlhopisy v celkovej nominálnej hodnote 10 442 100 tis. eur, dlhopisy boli splatné vo výške 4 515 592 tis. eur a spätné odkupy štátnych dlhopisov splatných v roku 2023 boli realizované v nominálnej hodnote 491 402 tis. eur. Na štátny dlh vplyv najmä výška deficitu štátneho rozpočtu, podmienky na finančných trhoch, efektivita správy štátneho dlhu i ciele vlády SR, pre ktoré je nutné zabezpečiť finančné prostriedky v danom období. Krátkodobá časť štátnych dlhopisov dosiahla hodnotu 5 301 297 tis. eur a popisuje sa v časti B.III. pasív.
Tabuľka 12
Záväzky súhrnného celku (v tis. eur)
Dlhodobé záväzky
2023
2022
Δ 2023-2022
Vydané dlhopisy
55 535 321
50 141 830
5 393 491
Bankové úvery
6 097 761
5 969 129
128 632
Záväzky z NJF
539 239
636 300
-97 061
Záväzky VV, š.p.
107 348
116 307
-8 959
Záväzky sociálneho fondu
100 263
84 009
16 254
Záväzky z pevných termínových operácií
70 798
84 585
-13 787
Finančná rezerva Ministerstva životného prostredia SR
0
54 252
-54 252
3 Vyhodnotenie stratégia riadenia štátneho dlhu, riadenie rizík štátneho dlhu je popísané v Súhrnnej výročnej správe SR za rok 2023, v kapitole 2.3.
33
Dlhodobé záväzky
2023
2022
Δ 2023-2022
Záväzky NDS, a.s.
21 709
21 995
-286
Záväzky z nájmu
13 039
11 715
1 324
Ostatné záväzky
211 193
85 399
125 794
Spolu
62 696 671
57 205 521
5 491 150
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
34Bankové úvery
Bankové úvery, ktoré poskytované bankami mimo verejnú správu, so splatnosťou dlhšou ako jeden rok dosiahli objem 6 097 761 tis. eur. Zostatok dlhodobých bankových úverov sa medziročne zvýšil o 128 632 tis. eur najmä vplyvom zvýšenia v prípade obcí o 105 090 tis. eur. V najväčšej miere dlhodobé bankové úvery čerpané subjektami ústrednej správy (4 683 910 tis. eur) a subjektami územnej samosprávy (1 402 968 tis. eur).
Z ústrednej správy je rozhodujúcim subjektom vo výške prijatých a splácaných úverov Ministerstvo financií SR, ktoré využíva výhodnejšie úrokové a úverové podmienky od medzinárodných finančných inštitúcií (ktorých väčšinou je Slovensko aj samotným členom a prispievateľom) na financovanie projektov v oblasti infraštruktúry, životného prostredia, podpory hospodárstva a jeho modernizácie, na krytie zvýšených výdavkov spôsobených celosvetovou pandémiou a na podporu hospodárstva v čase krízy. Prostriedky väčšinou používané ako zdroj spolufinancovania k spoločným projektom s EÚ v rámci jednotlivých programových období.
Tabuľka 13
Dlhodobé úvery SR voči zahraničným inštitúciám v správe Ministerstva financií SR (v tis. eur)
Finančná inštitúcia
2023
2022
Δ 2023-2022
Európska investičná banka (EIB)
2 516 113
2 516 113
0
Rozvojová banka Rady Európy (CEB)
855 000
855 000
0
Európska únia (nástroj SURE)
630 000
630 000
0
Japonská banka pre medzinárodnú spoluprácu
2 977
3 309
-332
Spolu
4 004 090
4 004 422
-332
*Hodnoty predstavujú len istinuZdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Ministerstvo financií SR vykazuje v mene Slovenskej republiky dlhodobé bankové úvery prijaté na podporu infraštruktúry a na podporu významných rozvojových projektov v oblasti dopravy, životného prostredia, informatizácie spoločnosti a podobne. Hodnota istiny týchto investičných úverov dosiahla k 31.12.2023 sumu 4 004 090 tis. eur, pričom v roku 2023 došlo k čerpaniu štvrtej tranže úveru v hodnote 20 000 tis. eur na spolufinancovanie operačných programov od Rozvojovej banky Rady Európy. Financovanie prostredníctvom týchto úverov vstupuje do financovania štátneho dlhu resp.do krytia potrieb štátneho rozpočtu v danom roku. Zároveň došlo k splátkam úverov EIB a Japonskej banky pre medzinárodnú spoluprácu.
Časť zahraničných bankových úverov, ktorých splatnosť je do jedného roka, sa vykazuje v časti B.III. pasív, ako súčasť Krátkodobých záväzkov.
Zvyšnú časť dlhodobých úverov ústrednej správy vykazujú obchodné spoločnosti a štátne podniky (515 516 tis. eur), ako napríklad Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. 268 946 tis. eur,Exportno-importná banka SR 150 000 tis. eur, Vodohospodárska výstavba, š.p. 48 460 tis. eur, Železnice Slovenskej republiky 44 490 tis. eur, Slovenská pošta, a.s. 35 489 tis. eur a ďalšie.
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. vykazuje sumu dlhodobého bankového úveru určeného
na investičné účely v sume 268 946 tis. eur. V roku 2023 sa načerpal nový investičný úver v sume 56 280 tis. eur na refinancovanie investícií za rok 2023. V tomto roku prišlo k splateniu existujúcich investičných úverov v sume 45 242 tis. eur. Čerpanie a splatenie dlhodobých investičných úverov sa k 31.12.2023 prejavilo poklesom dlhodobých úverov (dlhodobá časť) v sume 15 871 tis. eur.
34
Z dôvodu naakumulovania výšky splátok dlhodobých úverov v roku 2023 prišlo k nárastu zostatku krátkodobej časti dlhodobých úverov vo výške 23 409 tis. eur.
Exportno-importná banka SR vykazuje dlhodobý bankový úver v sume 150 000 tis. eur. Banka k 31.12.
evidovala úvery prijaté od komerčných bánk a od Európskej investičnej banky v celkovej hodnote 152 514 tis. eur. Tranže boli čerpané ako súčasť úverových rámcov v celkovej výške 285 000 tis. eur. Úvery boli poskytnuté na financovanie úverov poskytovaných bankou svojim klientom pri produktoch podpory vývozu Slovenskej republiky. Úvery nezabezpečené a úročené variabilnou úrokovou sadzbou.
Vodohospodárska výstavba, š.p. vykazuje dlhodobú časť bankového úveru v sume 48 460 tis. eur, ktorý
bol čerpaný v roku 2013 a slúžil na vysporiadanie záväzku štátneho podniku voči Ministerstvu financií SR z návratných finančných výpomocí. Pôvodná výška úveru bola v sume 235 519 tis. eur, splatnosť úrokov je štvrťročná a splatnosť istiny je do roku 2029. V roku 2023 podnik uhradil pravidelné splátky istiny bankového úveru v sume 20 000 tis. eur, ako aj mimoriadnu splátku úveru vo výške 19 500 tis. eur.
Železnice Slovenskej republiky vykazujú zostatok dlhodobého bankového úveru v sume 44 490 tis. eur.
Ide najmä o investičný úver vo výške 23 250 tis. eur splatný v roku 2027, ktorým boli v rokoch 2019 a 2020 financované projekty najmä: Spádoviskový riadiaci systém Čierna nad Tisou ŠRT; Komplexná rekonštrukcia mosta v žkm 98,530 trate Devínska Nová Ves Štúrovo; Sanácia skalného zárezu na trati B. Bystrica-odb. D. Štubňa v km 27,250-27,300 a investičný úver od Slovenskej sporiteľne, a.s. vo výške 8 500 tis. eur, ktorým boli v roku 2021 financované projekty ŽST Kraľovany - ŽST Ľubochňa, rekonštrukcia k. č. 1, 2. a Rekonštrukcia ozubnice Štrba - Štrbské Pleso.
35Ostatné dlhodobé záväzky
Záväzky Národného jadrového fondu z prijatých príspevkov od povinných osôb za účelom kumulovania
prostriedkov na vyraďovanie jadrových zariadení a rádioaktívneho odpadu boli medziročne nižšie o 97 060 tis. eur a dosiahli objem 539 240 tis. eur. Zníženie záväzkov bolo spôsobené ich prepočtom na základe podkladov od spoločnosti JAVYS a vyššou mierou eliminácie vzájomných vzťahov v rámci činnosti vyraďovania a likvidácie jadrových elektrární.
Záväzky Vodohospodárskej výstavby, š.p. predstavujú najmä dlhodobé záväzky voči Slovenským
elektrárňam, a.s. (102 729 tis. eur) na základe dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov Vodnej elektrárne Gabčíkovo z roku 2016 a záväzky zo zádržného zo zmlúv s obchodnými partnermi, ktoré boli medziročne nižšie o 8 959 tis. eur.
Záväzky Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. vo výške 21 709 tis. eur tvorí hlavne zmluvne dohodnuté
zádržné v súvislosti s realizáciou stavebných prác, ktoré sa uvoľňuje po splnení dohodnutých zmluvných podmienok (jeho splatnosť býva cca 5 rokov). Ich medziročný pokles bol spôsobený uvoľnením časti dlhodobého zádržného v roku 2023 na základe predloženej bankovej záruky zhotoviteľom.
B.II. Dlhodobé rezervy
Rezervy záväzky s neistým časovým vymedzením alebo ich výškou a predstavujú takú povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí a je pravdepodobné, že v budúcnosti znížia ekonomické úžitky (peňažné prostriedky). V prípade dlhodobých rezerv je predpoklad možného budúceho plnenia v časovom horizonte dlhšom ako jeden rok.
Dlhodobé rezervy sa v súhrnnom celku vytvárajú najmä na:
zamestnanecké požitky v ústrednej správe,
prebiehajúce a hroziace súdne spory,
náklady súvisiace s odstránením znečistenia životného prostredia a odstránenie odpadov,
rekultiváciu pozemku, uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí,
iné budúce povinnosti.
35
Celkové dlhodobé rezervy dosiahli hodnotu 26 447 382 tis. eur. Dlhodobé zákonné rezervy, t. j. rezervy vytvárané na základe príslušných predpisov s dobou predpokladaného plnenia dlhšou ako jeden rok, boli vykázané v hodnote 45 413 tis. eur. Ostatné rezervy, t. j. rezervy vytvárané na základe účtovných postupov a vnútorných predpisov účtovných jednotiek dosiahli hodnotu 26 401 969 tis. eur.
Tabuľka 14
Dlhodobé rezervy súhrnného celku podľa druhu (v tis. eur)
Druh rezerv
2023
2022
Δ 2023-2022
Dlhodobé ostatné
26 401 969
28 761 193
-2 359 224
Dlhodobé zákonné
45 413
36 638
8 775
Spolu
26 447 382
28 797 831
-2 350 449
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Rozhodujúci podiel na rezervách ako aj na medziročnom úbytku rezerva ústrednej správy na zamestnanecké benefity zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, ktorá na základe expertného odhadu zaznamenala v roku 2023 úbytok 2 551 435 tis. eur a dosiahla hodnotu 23 816 209 tis. eur.
Tabuľka 15
Dlhodobé rezervy podľa účelu (v tis. eur)
Druh rezerv
2023
2022
Δ 2023-2022
Zamestnanecké požitky v ústrednej správe
23 816 209
26 367 644
-2 551 435
Vyraďovanie jadrových zariadení a rád. paliva
1 586 357
1 419 665
166 692
Súdne spory*
441 987
423 058
18 929
Náklady súvisiace s odstránením znečistenia životného prostredia*
92 530
80 904
11 626
Zamestnanecké požitky (mimo rezervy MF SR)
107 036
96 202
10 834
Technické rezervy Eximbanky na poistenie
45 267
36 126
9 141
Rezerva na pestovnú činnosť*
9 041
10 684
-1 643
Ostatné
348 955
363 548
-14 593
Spolu
26 447 382
28 797 831
-2 350 449
*Za ústrednú správu, VUC a vybrané subjektyZdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
36Rezerva MF SR na zamestnanecké požitky štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií
Ministerstvo tvorí rezervu na zamestnanecké požitky za všetky rozpočtové a príspevkové organizácie ústrednej správy. Na výpočet rezervy majú vplyv najmä ustanovenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v štátnej službe4, ustanovenie príslušnej legislatívy a jej zmeny, ako aj počet zamestnancov, počet odpracovaných rokov v organizácii a podobne. Ďalšími faktormi demografické premenné (miera úmrtnosti) a ekonomické premenné vstupujúce do expertného odhadu. Ide napríklad o infláciu meranú indexom CPI (index rastu spotrebiteľských cien) a rast miezd určené v dokumente Strednodobá predikcia P1Q-2024 základných makroekonomických ukazovateľov Národnej banky Slovenska a diskontnú sadzbu určenú z odhadovanej výnosovej krivky bezrizikových štátnych dlhopisov s dobou splatnosti 15 rokov. Diskontnou sadzbou sa určí súčasná hodnota budúcich nákladov na zamestnanecké požitky.
Pri výpočte za rok 2023 boli aktualizované parametre (diskontná sadzba, rast miezd, inflácia) a taktiež vstupné dáta (počet zamestnancov, priemerná mzda, priemerný počet odpracovaných rokov, výška benefitu, typ benefitu a fluktuácia).
4 https://www.sloves.sk/kolektivne_zmluvy.php
36
Na celkovej výške rezervy na zamestnanecké požitky (23 816 209 tis. eur) sa v rozhodujúcej miere podieľajú rezervy vytvorené za príslušníkov silových rezortov (potenciálnych budúcich poberateľov výsluhových dávok, dôchodcov, vdovy, vdovcov, siroty) ako Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a Národný bezpečnostný úrad, a to konkrétne na budúce výsluhové dôchodky súčasných zamestnancov, ale aj výsluhové dôchodky pre súčasných dôchodcov, súčasné siroty a vdovy v celkovej sume 23 092 407 tis. eur (97 % z celkovej rezervy na zamestnanecké požitky).
Z toho rezerva pre potenciálnych budúcich poberateľov výsluhových dávok tvorí 9 494 249 tis. eur a pre súčasných poberateľov dôchodcov, vdovy, vdovcov a siroty tvorí 13 555 251 tis. eur, a z toho rezerva pre samotných dôchodcov predstavuje 12 968 447 tis. eur.
Medziročne sa rezerva na zamestnanecké požitky na základe prepočtu expertného odhadu znížila o 2 551 435 tis. eur, z toho na uvedených 5 silových rezortoch u silových zamestnancov o 2 491 459 tis. eur. Významný vplyv na zníženie tejto časti rezervy bola zmena predpokladov o raste CPI a miezd. Oproti tomuto efektu pôsobil pokles diskontnej sadzby a aktualizovanie ekonomických a demografických predpokladov, ako aj vstupných dát, ktorých vplyv je popísaný nižšie v prípade dvoch najvýznamnejších kapitol. V roku 2023 sa predpokladaná hodnota CPI znížila na 2,8 %, 3,7 % a 3,6 % pre budúce obdobia v porovnaní s predpokladmi 6,6 a 4,9 %, ktoré boli použité v roku 2022. Predpokladaný rast miezd v roku 2023 pre budúce obdobia poklesol na hodnotu 7,2 %, 5,3 % a 5,1 % z hodnoty 9,2 % a 6,4 %, ktoré boli použité ako predpoklady v roku 2022. Hodnota diskontnej sadzby bola k 31.12.2023 stanovená na úroveň 3,61 %, pričom k 31.12.2022 bola jej hodnota 3,83%.
Po prepočítaní parametrov na počet budúcich poberateľov požitkov aktívnych príslušníkov, vdovských a sirotských dávok, najvýznamnejšie sa na medziročnom poklese rezervy podieľali Ministerstvo obrany SR (-708 654 tis. eur) a Ministerstvo vnútra SR (-1 633 882 tis. eur), ktorých počty príslušníkov (potenciálnych budúcich poberateľov výsluhových dávok) vždy najvyššie. Pre Ministerstvo obrany SR sa rezerva rátala na počet nárokov na benefit (počet nárokov sa nerovná počtu príslušníkov vzhľadom na to, že príslušník môže mať nárok na viac benefitov) 31 103 (pokles o 308) a pri Ministerstve vnútra SR na 174 478 nárokov na benefit (nárast o 60 379, hlavne kvôli nárokom na nové benefity) príslušníkov (potenciálnych budúcich poberateľov výsluhových dávok, vdovy, vdovcov, siroty) a za tieto 2 rezorty je rezerva so stavom k 31.12.2023 v sume 8 614 309 tis. eur (2022: 10 956 845 tis. eur).
Medziročná zmena pri týchto dvoch silových kapitolách pokles rezervy o 2 342 536 tis. eur bola spôsobená hlavne znížením predpokladaného rastu CPI a miezd s vplyvom na rezervu pokles o 3 059 455 eur, a opačným smerom pôsobil pokles diskontnej sadzby s vplyvom na nárast rezervy o 434 787 tis. eur. Zvyšnú časť spôsobila zmena ostatných parametrov, kam patria vstupné dáta (počet zamestnancov, priemerná mzda, priemerný počet odpracovaných rokov, výška benefitu, typ benefitu a fluktuácia).
37Ostatné dlhodobé rezervy
Rezervy na vyraďovanie jadrových elektrární, na likvidáciu a vyraďovanie neenergetických zariadení,
skladovanie a trvalé uloženie vyhoretého jadrového paliva
Hodnota týchto dlhodobých rezerv Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, a.s. k 31.12.2023 dosiahla 1 699 308 tis. eur. Ide najmä o rezervu vytvorenú na vyraďovanie a likvidáciu jadrových elektrární A1 a V1 v sume 1 693 822 tis. eur a rezervu na likvidáciu a vyraďovanie neenergetických zariadení. Rezervy sa účtujú v očakávanej výške budúcich peňažných tokov na uhradenie záväzku. Vykázané v plnej výške diskontovaných očakávaných budúcich peňažných tokov spojených s aktivitami na vyraďovanie jadrových elektrární a zariadení na spracovanie, likvidáciu a ukladanie rádioaktívneho odpadu. Diskontný faktor sa každoročne prehodnocuje a k 31.12.2023 predstavuje rovnako ako v roku 2022 3,47 %. Zmena výšky rezerv v roku 2023 je spôsobená aktualizáciou odhadov očakávaných nákladov na vyradenie, z dôvodu schválenia aktualizovanej koncepcie stratégie záverečnej časti jadrovej energetiky vládou Slovenskej republiky, zvýšená o vplyv uvoľňovania úroku a znížená o použitie rezervy na vyraďovanie jadrovej elektrárne A1 a V1 vo výške skutočných nákladov vynaložených počas roka 2023. Použitie rezerv na vyraďovanie jadrových elektrární A1, V1,
37
neenergetických zariadení, skladovanie a trvalé uloženie vyhoretého jadrového paliva sa očakáva v rokoch 2022 – 2137.
Rezervy na súdne spory boli identifikované prostredníctvom informácií z individuálnych účtovných
závierok subjektov územnej samosprávy (obcí, VUC a ich rozpočtových a príspevkových organizácií) a štátnej správy. Do sumáru neboli započítané niektoré jednotky, ktoré nepredkladajú detailné informácie o rezervách (napríklad obchodné spoločnosti obcí). Najvýznamnejšiu hodnotu vykazuje Ministerstvo financií SR (149 812 tis. eur), najmä na možné budúce plnenie voči daňovému subjektu, a.s. (74 785 tis. eur), z dôvodu podania žiadosti o vrátenie preplatku, ktorá bola doručená na Úrad pre vybrané hospodárske subjekty. V roku 2023 bola najvýznamnejšia tvorba rezervy z dôvodu súdnych sporov vyplývajúcich z vydaných rozhodnutí na základe ukončených kontrol na dani z pridanej hodnoty v sume 6 191 tis. eur.
Ďalej vykazujú významné dlhodobé rezervy na súdne spory obchodné spoločnosti a štátne podniky v sume 64 355 tis. eur, ostatné subjekty verejnej správy 17 388 tis eur (v tom Slovenský pozemkový fond 8 311 tis. eur), Ministerstvo spravodlivosti SR 119 455 tis. eur a Úrad pre územné plánovanie SR 52 790 tis. eur.
Rezerva na pestovnú činnosť je vykazovaná najmä štátnymi podnikmi Lesy SR, š.p. v celkovej sume
8 839 tis. eur a je tvorená na základe ročného projektu lesnej pestovnej činnosti potvrdenom odborným lesným hospodárom podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva. Pri tvorbe rezervy je rozhodujúca výška ťažby drevnej hmoty v porovnaní s ročnou bilanciou, ktorá vychádza z programu obnovy lesa. Tvorí sa v prípade prekročenia ročnej bilancie ťažby drevnej hmoty maximálne na dobu do vykonania prečistky mladých lesných porastov. Celkový zostatok vytvorenej a ešte nevyčerpanej dlhodobej rezervy na pestovnú činnosť a ochranu lesa medziročne klesol o 815 tis. eur.
B.III. Krátkodobé záväzky
Krátkodobé záväzky súhrnného celku dosiahli hodnotu 18 495 368 tis. eur a medziročne sa znížili o 144 861 tis. eur. Najväčšiu položku celkových krátkodobých záväzkov tvoria štátom emitované
krátkodobé dlhopisy, ktoré dosiahli konsolidovanú hodnotu 5 301 297 tis. eur, čo je o 135 710 tis. eur
viac ako k ultimu roka 2022 a záväzky vyplývajúce zo zúčtovania s EÚ v sume 4 835 726 tis. eur
s medziročným nárastom o 705 433 tis. eur.
Súčasťou krátkodobých záväzkov aj bankové úvery so splatnosťou do jedného roka v sume 839 811 tis. eur (2022: 946 194 tis. eur) a záväzky zo zúčtovania medzi subjektami verejnej správy v sume 530 527 tis. eur (2022: 817 293 tis. eur).
Tabuľka 16
Záväzky súhrnného celku (v tis. eur)
Krátkodobé záväzky
2023
2022
Δ 2023-2022
Štátne dlhopisy
5 301 297
5 165 587
135 710
Zúčtovanie prijatých prostriedkov z EÚ
4 835 726
4 130 293
705 433
Špecifické záväzky MF SR
1 742 935
1 771 583
-28 648
Dodávatelia
1 467 011
1 974 791
-507 780
Zúčtovanie medzi subjektami verejnej správy
530 527
817 293
-286 766
Zúčtovanie s orgánmi sociálneho a zdravotného poistenia
756 770
535 499
221 271
Bankové úvery krátkodobé
839 811
946 194
-106 383
Zamestnanci
620 077
591 806
28 271
Vzťahy k účtom klientov ŠP
341 979
266 758
75 221
Prijaté preddavky
203 416
146 241
57 175
Záväzky SZRB, a.s.
198 293
153 867
44 426
38
Krátkodobé záväzky
2023
2022
Δ 2023-2022
Zúčtovanie transferov mimo verejnej správy
285 984
213 827
72 157
Nevyfakturované dodávky
76 883
71 716
5 167
Záväzky z daní a poplatkov
63 103
62 190
913
Špecifické záväzky SPP, a.s.
11 181
602 629
-591 448
Ostatné záväzky
1 220 375
1 189 955
30 420
Spolu
18 495 368
18 640 229
-144 861
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
38Štátne dlhopisy
Hodnota krátkodobých štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok k 31.12.2023 bola 5 301 297 tis. eur, z toho istina 4 579 607 tis. eur a úroky 721 691 tis. eur. Medziročne sa účtovná hodnota štátnych dlhových nástrojov zvýšila o 135 710 tis. eur. V roku 2023 neboli emitované štátne pokladničné poukážky.
39Dodávatelia
Záväzky voči dodávateľom dosiahli 1 467 011 tis. eur a medziročne nižšie o 507 780 tis. eur. Subjekty ústrednej správy vykázali 1 177 249 tis. eur, subjekty územnej samosprávy 245 260 tis. eur a ostatné subjekty 44 502 tis. eur.
V rámci ústrednej správy vykazujú najvyššiu hodnotu krátkodobých záväzkov voči dodávateľom SPP, a.s. 280 319 tis. eur, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. 88 630 eur tis. eur, Národná diaľničná spoločnosť, a.s. 86 483 tis. eur, Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. 27 877 tis. eur a Slovenská pošta, a.s. 25 292 tis. eur.
Na medziročnom znížení hodnoty záväzkov voči dodávateľom o 507 780 tis. eur sa ústredná správa podieľala sumou 435 032 tis. eur a územná samospráva spolu 59 361 tis. eur. U ostatných subjektov tieto záväzky klesli o 13 386 tis. eur.
Pokles v rámci ústrednej správy bol spôsobený najmä poklesom záväzkov SPP, a.s. o 246 185 tis. eur z dôvodu medziročného poklesu cien komodít zemného plynu a elektrickej energie. Ďalej nasleduje pokles záväzkov voči dodávateľom v prípade Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s. o 172 783 tis. eur.
Celkové záväzky voči dodávateľom obchodných spoločností v ústrednej správe boli medziročne nižšie o 453 558 tis. eur a dosiahli 609 072 tis. eur.
40Záväzky zo zúčtovania s EÚ
Záväzky zo zúčtovania s EÚ dosiahli úhrnom 4 835 726 tis. eur, z toho ústredná správa vykazuje 4 825 662 tis. eur a subjekty územnej samosprávy 7 736 tis. eur. Ide o zúčtovanie prijatých prostriedkov z rozpočtu a iných finančných nástrojov. Najväčšiu časť záväzku vykazuje kapitola Úrad vlády SR (2 261 933 tis. eur) a kapitola Ministerstva financií (1 188 836 tis. eur).
Úrad vlády SR v sume 2 261 tis. eur vykazuje najmä zostatok prijatých a nepoužitých prostriedkov Národnej implementačnej a koordinačnej autority v rámci realizácie Mechanizmu plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky (nazývanej ako Plán obnovy a odolnosti). V rámci plánu obnovy boli prijaté platby z predfinancovania v sume 903 260 tis. eur a platby za I. III. ŽOP EK po započítaní predfinancovania v celkovej sume 1 769 864 tis. eur. Prostriedky sa uvoľňujú postupne pričom dochádza aj k spätnému zúčtovaniu prostriedkov a potenciálnym vratkám. Účet NIKA je samostatný účet pre prostriedky z rozpočtu vedený v Štátnej pokladnici v súlade so zákonom o Štátnej pokladnici. Slúži na prijatie prostriedkov a na ich prevod do príjmov štátneho rozpočtu alebo prevod finančných prostriedkov EK a v prípade potreby na vysporiadanie finančných vzťahov. Je vedený v EUR ako neúročený účet.
39
Ministerstvo financií ako certifikačný orgán, ktorý prijíma a následne poskytuje prostriedky na financovanie projektov zo štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a iných finančných nástrojov. Zúčtovanie s EÚ v správe Ministerstva financií SR zahŕňa okrem zúčtovacích vzťahov voči orgánom EÚ, vrátane záväzkov z titulu vlastných zdrojov Celková hodnota tohto záväzku bola 1 188 836 tis. eur, čo predstavovalo pokles oproti minulému roku o 446 174 tis. eur. Zníženie v sume 434 855 tis. eur ovplyvnila najmä zmena v účtovnom okruhu Štrukturálnych fondov (ŠF), Kohézneho fondu (KF) a Európskeho námorného a rybárskeho fondu pre programové obdobie 2014 2020, v súvislosti s nárastom čerpania za jednotlivé operačné programy, v dôsledku ukončovania programového obdobia 2014 2020, zníženie v sume 76 156 tis. eur v účtovnom okruhu pre vlastné zdroje najmä zníženie prostriedkov na osobitnom účte ministerstva vedenom v mene Európskej komisie, zníženie v sume 55 918 tis. eur v účtovnom okruhu ŠF, KF a EFRH pre programové obdobie 2004 – 2006 a 2007 – 2013, zníženie v sume 10 229 tis. eur v účtovnom okruhu pre Európsky rozvojový fond pre zvýšenie prostriedkov na osobitnom účte MF SR vedenom pre Európsky rozvojový fond. Zvýšenie bolo v sume 129 338 tis. eur v účtovnom okruhu Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus, Kohézneho fondu, Fondu na spravodlivú transformáciu a Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu pre programové obdobie 2021 – 2027 z titulu prijatých zálohových platieb na nové štvrté programové obdobie a zvýšenie v sume 2 044 tis. eur v účtovnom okruhu pre Finančný mechanizmus EHP a NFM.
Ministerstvo životného prostredia SR prijalo prostriedky od Európskej investičnej banky, ktoré určené na prioritnú investíciu a štátnu pomoc zacielenú na podporu opatrení na dekarbonizáciu a energetickú efektívnosť pri výrobných procesoch v priemyselných zariadeniach, na zlepšenie energetickej činnosti priemyselných podnikov, ktoré súčasťou európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami. Zostatok týchto záväzkov k ultimu roka 2023 predstavuje 586 432 tis. eur.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vykazuje prostriedky vo výške 416 544 tis. eur, ktorými financuje programy v oblasti poľnohospodárstva, čo je oproti roku 2022 zvýšenie o 56 453 tis. eur. Ide o refundácie výdavkov vynaložených Pôdohospodárskou platobnou agentúrou v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, refundácia výdavkov vynaložených PPA v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v súvislosti s ukončením prerušenia platieb a pripísané úroky z vymožených nezrovnalostí od prijímateľov zo strany PPA. Dôvodom medziročného nárastu je najmä zmena štruktúry vyplácania priamych platieb za rok nároku 2023 v súlade s novou legislatívou a v súlade s novým programovým dokumentom - Strategickým plánom spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 – 2027.
41Zúčtovanie medzi subjektami verejnej správy
Zúčtovacie vzťahy sa používajú najmä na zaznamenávanie prijatých bežných a kapitálových transferov medzi subjektmi verejnej správy. Z pohľadu účtovníctva ide o časovo rozlíšené prostriedky štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo vyššieho územného celku, ktoré poskytované ostatným organizáciám. V rámci tejto skupiny záväzkov sa vykazujú aj transfery v územnej samospráve, ktoré neboli predmetom eliminácie a vzťah štátneho rozpočtu voči územnej samospráve z podielových daní.
Hodnota transferov k 31.12.2023 bola 530 527 tis. eur a medziročne boli nižšie o 286 766 tis. eur.Obce vykázali 374 102 tis. eur, vyššie územné celky 28 088 tis. eur a ostatné subjekty verejnej správy vykázali 122 097 tis. eur. V rámci zostavenia súhrnnej účtovnej závierky došlo k zníženiu transferov ústrednej správy o 470 813 tis. eur, ktoré vecne predstavujú nezrealizovaný prevod podielových daní zo štátu do rozpočtu samospráv za mesiac december (hotovostne sa realizuje v januári nasledujúceho roka). Na úrovni súhrnného celku ide teda o výnosy bežného roka.
42Bankové úvery
Bežné bankové úvery vykazované najmä ústrednou správou (487 657 tis. eur) a územnou samosprávou (346 377 tis. eur). V rámci ústrednej štátnej správy predstavujú časť bankových úverov, ktorých splatnosť je do jedného roka, najmä u obchodných spoločností štátu (411 644 tis. eur), v podobe krátkodobej časti investičných úverov resp. úverov na financovanie prevádzkových potrieb obchodných spoločností.
40
Medzi krátkodobými bankovými úvermi vykazuje Ministerstvo financií SR krátkodobú časť úverov prijatých od medzinárodných inštitúcií na podporu infraštruktúry a na podporu významných rozvojových projektov v oblasti dopravy, životného prostredia, informatizácie spoločnosti a podobne v celkovej hodnote 38 284 tis. eur. Z dôvodu zmluvne stanovených odkladov splátok istín jednotlivých úverov, tvoria krátkodobú časť najmä úroky (32 588 tis. eur).
Tabuľka 17
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
43Zamestnanci
Záväzky voči zamestnancom boli vykázané celkovo za 620 077 tis. eur, z toho ústredná správa vykázala 314 082 tis. eur, územná samospráva 243 837 tis. eur a ostatné subjekty 46 864 tis. eur, pričom ide najmä o predpis miezd za mesiac december vyplácaných nasledujúce účtovné obdobie. Medziročný nárast záväzkov voči zamestnancom bol ovplyvnený vyšším počtom zamestnancov a viacnásobnej plošnej valorizácii platov zamestnancov štátnej a verejnej správy.
44Prijaté preddavky
Z prijatých preddavkov v celkovej hodnote 203 416 tis. eur vykazuje ústredná správa 137 171 tis. eur a v rámci nej KONŠTRUKTA Defence, a.s. (63 925 tis. eur, medziročne viac o 61 046 tis. eur) z uzavretých kontraktov o spoločnom financovaní výroby, výcviku a darovania samohybných húfnic ZUZANA 2 v sume 43 700 tis. eur medzi Ministerstvom obrany Nórskeho kráľovstva a Ministerstvom obrany Nemeckej republiky a na výrobu BOV 8x8 s firmou Patria Land Fínsko v sume 20 055 tis. eur. Ďalej Ministerstvo financií SR (33 770 tis. eur, medziročne menej o 765 tis. eur) zo zábezpek z colného a daňového konania. Druhú najvyššiu hodnotu vykazujú obce 61 082 tis. eur, pričom subjekty územnej samosprávy vykazujú zníženie záväzkov z prijatých preddavkov o 164 tis. eur.
45Ostatné záväzky
Špecifické záväzky Ministerstva financií SR v sume 1 742 935 tis. eur predstavujú záväzky v rámci
účtovania daňových príjmov (resp. správy daní) voči platiteľom daní, napr. z dôvodu nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo úhrady na základe predbežných opatrení. Ďalšími špecifickými záväzkami Ministerstva financií SR záväzky z prijatých finančných zábezpek podľa § 67 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách, záväzok z pasívneho kolaterálu a záväzky z DEPO obchodov. Celková hodnota týchto špecifických krátkodobých záväzkov poklesla o 28 648 tis. eur.
Špecifické záväzky SPP, a.s. predstavujú najmä ostatné záväzky z obchodného styku a iné záväzky
z prijatých zábezpek vo výške 11 181 tis. eur prijaté od protistrán, s ktorými spoločnosť uzatvorené zabezpečovacie derivátové kontrakty. Medziročne boli tieto ostatné záväzky nižšie o 591 448 tis. eur najmä vplyvom medziročného poklesu forwardových cien použitých pri precenení otvorených pozícií voči protistranám.
Záväzky zo sociálneho a zdravotného poistenia po čiastočnej konsolidácii v súhrnnom celku dosiahli
756 770 tis. eur, z toho ústredná štátna správa vykázala 558 912 tis. eur, územná samospráva 191 079 tis. eur a ostatné subjekty 33 754 tis. eur, za súčasnej eliminácie záväzkov voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. v hodnote 26 975 tis. eur. Na medziročnom náraste týchto záväzkov o 221 271 tis. eur sa podieľala najmä ústredná štátna správa (o 182 657 tis. eur).
Vzťahy k účtom Štátnej pokladnice predstavujú záväzky z uložených prostriedkov dobrovoľných
klientov, ktoré boli medziročne vyššie o 75 221 tis. eur.
Krátkodobé úvery SR voči zahraničným inštitúciám v správe Ministerstva financií SR (v tis. eur)
Finančná inštitúcia
2023
2022
Δ 2023-2022
Európska investičná banka (EIB)
33 027
33 916
-889
Rozvojová banka Rady Európy (CEB)
2 930
2 670
260
Japonská banka pre medzinárodnú spoluprácu
1 947
4 262
-2 315
Európska únia
380
382
-2
Spolu
38 284
41 230
-2 946
41
Záväzky SZRB, a.s. predstavujú záväzky voči bankám a voči klientom, ktorí majú uložené peňažné
prostriedky v SZRB, a.s. vo forme bežných a termínovaných účtov.
Záväzky z transferov prijatých od subjektov mimo verejnej správy (a zároveň potenciálne od subjektov
mimo súhrnného celku) dosiahli 285 984 tis. eur a medziročne sa zvýšili o 72 157 tis. eur. Významnú časť tvoria opäť ústredná správa (247 186 tis. eur), ostatné subjekty verejnej správy (19 960 tis. eur) a obce (18 837 tis. eur). V ústrednej správe ide hlavne o Environmentálny fond (149 824 tis. eur) a Ministerstvo vnútra SR (71 087 tis. eur). Environmentálny fond vykazuje účelovo prijaté prostriedky z Modernizačného fondu, ktoré neboli v plnej miere použité na podporu investícií v oblasti klimatickej neutrality, v súlade s cieľmi Európskej únie a Parížskou dohodou o zmene klímy. Ministerstvo vnútra SR vykazuje záväzky z prijatých prostriedkov od zahraničných subjektov iných ako medzinárodná organizácia, prijaté a nezúčtované prostriedky od medzinárodných organizácií a 8 %-ný odvod z povinného zmluvného poistenia vyinkasovaný podľa § 68 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Z hodnoty nevyfakturovaných záväzkov tvorí ústredná správa 64 584 tis. eur, a v rámci nej najmä
Národná diaľničná spoločnosť, a.s. 19 159 tis. eur ako záväzky z nevyfakturovaných dodávok v rámci realizovaných investičných akcií spojených so stavebnými prácami na diaľničných úsekoch a úsekoch rýchlostných ciest, nevyfakturovaných služieb súvisiacich s prevádzkou elektronického mýta a iné.
B.IV. Krátkodobé rezervy
Krátkodobé rezervy sa tvoria na také neisté riziká a straty, kde je predpoklad možného budúceho plnenia v časovom horizonte najviac jeden rok.
Krátkodobé rezervy sa v súhrnnom celku vytvárajú najmä na:
prebiehajúce a hroziace súdne spory,
nevyfakturované dodávky tovarov a služieb,
zamestnanecké požitky obchodných spoločností,
náklady na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy
náklady súvisiace s odstránením znečistenia životného prostredia a odstránenie odpadov,
rekultiváciu pozemku, uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí,
špecifické riziká a budúce plnenia niektorých subjektov verejnej správy,
iné budúce povinnosti.
Tabuľka 18
Krátkodobé rezervy súhrnného celku podľa druhu (v tis. eur)
Druh rezerv
2023
2022
Δ 2023-2022
Krátkodobé ostatné
823 110
761 808
61 302
Krátkodobé zákonné
382 977
320 246
62 731
Spolu
1 206 087
1 082 054
124 033
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Tabuľka 19
Krátkodobé rezervy podľa účelu (v tis. eur)
Druh rezerv
2023
2022
Δ 2023-2022
Rezerva Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.
283 635
236 876
46 759
Súdne spory*
214 796
181 661
33 135
Vyraďovanie jadrových zariadení a rád. paliva
134 845
134 388
457
Nevyfakturované dodávky*
91 879
67 957
23 922
Rezerva na nezrovnalosti
46 077
21 905
24 172
Stratové a nevýhodné zmluvy a iné pokuty a penále*
34 708
0
34 708
Rezerva na pestovnú činnosť a ochranu lesa*
16 340
17 546
-1 206
42
Druh rezerv
2023
2022
Δ 2023-2022
Zamestnanecké požitky (mimo rezervy MF SR)
19 958
5 631
14 327
Náklady na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy*
2 399
2 737
-338
Náklady súvisiace s odstránením znečistenia životného prostredia*
349
391
-42
Ostatné
361 101
412 962
-51 861
Spolu
1 206 087
1 082 054
124 033
*Za ústrednú správu, VUC a vybrané subjektyZdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Rezerva Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. je tvorená najmä technickou rezervou na poistné plnenie
(na liečbu na území Slovenskej republiky a v cudzine a na výkony pre poistencov čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti) a inou technickou rezervou. Medziročne je vyššia o 46 759 tis. eur. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. tvorí technické rezervy na neuhradenú a plánovanú zdravotnú starostlivosť voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a iné technické rezervy najmä na vratky poistencom za doplatky za lieky a na príspevok na činnosť operačných stredísk tiesňového volania zdravotnej záchrannej služby. Od 1.1.2019 boli technické rezervy poisťovne účtované ako zmena ich stavu, t. j. na ťarchu (tvorba), resp. v prospech (odúčtovanie/zníženie) nákladov. Použitie, resp. zrušenie technických rezerv bolo účtované v prospech výnosov len v prípade, ak išlo o použitie, resp. zrušenie rezerv vytvorených v predchádzajúcich účtovných obdobiach, v ktorých sa tvorba technických rezerv v plnej výške účtovala na ťarchu nákladov a ich použitie, resp. zrušenie v plnej výške v prospech výnosov. Zmena stavu technických rezerv na zdravotnú starostlivosť sa účtuje mesačne, okrem technických rezerv na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencom v Slovenskej republike, ktoré sa účtujú len ku dňu riadnej individuálnej účtovnej závierky. Ostatné technické rezervy sa účtujú mesačne, resp. v rámci priebežnej či riadnej individuálnej účtovnej závierky.
Z krátkodobých rezerv na súdne spory vykazuje najvýznamnejšiu hodnotu Ministerstvo spravodlivosti
SR (119 455 tis. eur) a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (12 129 tis. eur). Ďalej vykazujú významné krátkodobé rezervy na súdne spory obchodné spoločnosti a štátne podniky v sume 50 311 tis. eur (v tom Národná diaľničná spoločnosť, a.s. 24 163 tis. eur).
Rezervy na vyraďovanie jadrových elektrární, na likvidáciu a vyraďovanie neenergetických zariadení,
skladovanie a trvalé uloženie vyhoretého jadrového paliva
Hodnota krátkodobej časti rezerv Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, a.s. k 31.12.2023 dosiahla 134 845 tis. eur a bola medziročne vyššia o 457 tis. eur. V prípade týchto rezerv je predpokladaná doba vyrovnania záväzku do jedného roka. Ide o rezervu vytvorenú na vyraďovanie a likvidáciu jadrových elektrární A1 a V1.
Rezerva na nevyfakturované dodávky
Celková hodnota budúcich záväzkov za dodaný majetok, tovar alebo prijaté služby, ku ktorým do dňa zostavenia účtovnej závierky nebol doručený účtovný doklad preukazujúci ich presnú výšku, predstavuje 91 879 tis. eur a v porovnaní s rokom 2022 boli vyššie o 23 922 tis. eur. Takmer 87 % tejto krátkodobej rezervy s predpokladanou dobou vyrovnania do jedného roka je tvorená subjektami ústrednej správy v objeme 80 147 tis. eur (v tom obchodné spoločnosti a štátne podniky 77 659 tis. eur). Najvyššiu hodnotu (67 599 tis. eur) aj najvyššiu medziročnú zmenu (zvýšenie o 27 942 tis. eur) vykazuje Národná diaľničná spoločnosť, a.s.
Rezerva na záväzky z nezrovnalostí a vrátení
Certifikačný orgán Ministerstva financií SR tvorí od roku 2017 rezervu na záväzky z odpočítaných nezrovnalostí a odpočítaných vrátení v účtoch za 9. účtovný rok programového obdobia 2014-2020, za výdavky deklarované od 1. 5. 2022 do 30. 4. 2023. Výška rezervy zodpovedá sume nezrovnalostí a vrátených prostriedkov, ktoré neboli odpočítané v žiadostiach o platbu na Európsku komisiu (EK) v priebehu 9. účtovného roka a priebežne schvaľovaných EK. Jej celková hodnota je 46 077 tis. eur. Rezerva sa zúčtuje na základe schválenia účtov za 9. účtovný rok v systéme na elektronickú výmenu informácií o riadení Fondov EU 2014+ a súčasne schválenia celkovej výšky záväzku voči EK z nezrovnalostí a vrátení za 9. účtovný rok v roku 2024.
43
Rezerva na pestovnú činnosť
Krátkodobá rezerva na pestovnú činnosť a ochranu lesa vykazovaná štátnymi podnikmi Lesy SR, š.p. a Vojenské lesy a majetky SR, š.p. bola medziročne nižšia o 1 206 tis. eur, čím dosiahla hodnotu 16 340 tis. eur.
C.Časové rozlíšenie pasív
V rámci časového rozlíšenia na strane pasív sa vykazujú výnosy budúcich období a výdavky budúcich období. Položky časového rozlíšenia slúžia na zachytenie časového nesúladu medzi výdavkami a nákladmi a príjmami a výnosmi. Uplatňujú sa v účtovníctve z dôvodu akruálneho princípu účtovania, podľa ktorého sa náklady a výnosy účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia (bez ohľadu na hotovostné plnenie príjmov a výdavkov).
Časové rozlíšenie pasív dosiahlo k 31.12.2023 hodnotu 13 024 724 tis. eur, z toho výnosy budúcich období 12 944 545 tis. eur a výdavky budúcich období 80 179 tis. eur. Medziročne sa celková hodnota časového rozlíšenia pasív zvýšila o 1 487 515 tis. eur, a to hlavne výnosy budúcich období o 1 437 466 tis. eur.
Viac ako 50 % časovo rozlíšených výnosov vykazujú subjekty územnej samosprávy v celkovej sume
6 832 711 tis. eur, najmä ako prijaté časovo rozlíšené bežné a kapitálové transfery zo štátneho rozpočtu a od iných subjektov, ktoré v súvislosti s nákladmi (odpismi k majetku, spotrebou zásob, prevádzkovými nákladmi) postupne zúčtovávajú do výnosov daného obdobia. Medziročne územná samospráva zaznamenala prírastok v hodnote 1 056 320 tis. eur. Uvedené transakcie nie zatiaľ predmetom eliminácií v plnej výške z dôvodu obtiažnosti procesu konsolidácie.
Ústredná správa vykazuje časovo rozlíšené výnosy v hodnote 5 123 214 tis. eur, a medziročne vyššie
o 275 690 tis. eur. V rámci transferov vykazuje najvyššiu hodnotu Ministerstvo dopravy SR za PPP projekty rýchlostných ciest R1 a R7 a diaľnice D4, ktoré na strane pasív časovo rozlíšené v konsolidovanej výške 1 668 945 tis. eur a postupne zúčtovávané vo výške oprávok do výnosov bežného obdobia. Úbytok časového rozlíšenia u Ministerstva dopravy SR bol 53 293 tis. eur a predstavuje pokles zostatkovej ceny majetku obstarávaného formou koncesie v súvislosti s odpismi.
Ministerstvo financií SR vykazuje v rámci výnosov budúcich období prémiu z predaných cenných papierov (štátnych dlhopisov) vo výške 1 145 223 tis. eur (2022: 1 270 390 tis. eur) a prémiu z úveru SURE v sume 3 549 tis. eur. Pokles časovo rozlíšených výnosov bol spôsobený predajom takmer všetkých štátnych dlhopisov s prémiou.
Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s. vykazuje časovo rozlíšené výnosy v celkovej sume 472 229 tis. eur z dôvodu prijatých grantov napr. od banky EBOR (84 318 tis. eur) na rekonštrukciu a modernizáciu elektrickej siete a časovo rozlíšené výnosy z regulovaných činností, ktoré spoločnosti nepatrili v roku 2023. Najvyššiu hodnotu predstavuje grant Bystričany (49 548 tis. eur), grant Lemešany (27 352 tis. eur) a grant Križovany (7 419 tis. eur).
Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. vykázal 296 982 tis. eur ako časovo rozlíšené dotácie od subjektov mimo verejnej správy a majetok bezodplatne prevedený do vlastníctva podniku (napr. stavby, úpravy potokov, meracie a vytyčovacie plavidlá). Medziročný prírastok bol v hodnote 12 028 tis. eur.
Ministerstvo vnútra SR vykazuje výnosy budúcich období v hodnote 274 615 tis. eur najmä z titulu zostatkovej hodnoty majetku nadobudnutého z iných zdrojov ako rozpočtových prostriedkov v sume 266 674 tis. eur (napríklad z prijatých grantov a majetok v správe ministerstva, získaného prepadnutím alebo zabavením majetku od subjektov mimo súhrnného celku).
Ďalej nasleduje Ministerstvo obrany SR, ktoré vykazuje časovo rozlíšené výnosy súvisiace s darovacími zmluvami na bojové tanky Leopard 2 a Systém protivzdušnej obrany (248 324 tis. eur), Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb SR, ako časovo rozlíšené výnosy z predaja frekvencií (170 621 tis. eur), Železnice Slovenskej republiky (169 280 tis. eur) najmä položky prevzatých objektov vyvolaných investícií od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. a prevzaté objekty vyvolaných úprav od Ministerstva dopravy SR, Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s.
44
(141 216 tis. eur) z prijatých prostriedkov od Národného jadrového fondu z odvodov od elektrárenských spoločností a z prostriedkov BIDSF (Medzinárodný fond na podporu odstavenia jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach).
Z ostatných subjektov vykazujú verejné vysoké školy výnosy budúcich období úhrnom 803 214 tis. eur,
najviac Slovenská technická univerzita v Bratislave (204 445 tis. eur), Univerzita Komenského v Bratislave (197 018 tis. eur) a Žilinská univerzita v Žiline (98 949 tis. eur). Ide najmä o výnosy z dotácií a transferov (zahraničných a EÚ, 2 % z dane z príjmov fyzických osôb, dary a granty), ktoré sa časovo rozlišujú a do výnosov bežného obdobia sa zúčtovávajú spolu s dosahovanými nákladmi, napr. pri používaní dlhodobého majetku v podobe odpisov.
IV. INFORMÁCIE O NÁKLADOCH A VÝNOSOCH
VÝNOSY
Výnosy súhrnného celku dosiahli k 31.12.2023 hodnotu 72 057 616 tis. eur a oproti minulému obdobiu boli nižšie o 6 397 980 tis. eur. Na medziročnom znížení sa podieľali najmä nižšie výnosy zo zúčtovania rezervy na zamestnanecké požitky zamestnancov štátnych rozpočtových a štátnych príspevkových organizácií o 10 864 195 tis. eur, nižšie výnosy z predaja výrobkov a tovaru o 1 079 002 tis. eur dosiahnuté niekoľkými významnými obchodnými spoločnosťami štátu, ktorých hospodárenie bolo ovplyvnené poklesom výnosov z predaja elektrickej energie a plynu.. Medziročne vyššie boli transfery 3 480 071 tis. eur a daňové výnosy štátu o 1 581 240 tis. eur.
I.Daňové a colné výnosy a výnosy z poplatkov
O výnosoch z daní v súhrnnom celku môže účtovať subjekt, ktorý je prijímateľom daňových príjmov. V ústrednej správe za štát je to Ministerstvo financií SR, pričom evidenciu daňových príjmov štátu a pohľadávok z nich zabezpečuje Finančné riaditeľstvo SR. Ide o dane z príjmu právnických osôb a fyzických osôb, spotrebné dane, daň z pridanej hodnoty, daň vyberaná zrážkou, daň z motorových vozidiel a ostatné dane. Ďalšie dane, ako podiel na dani z príjmu fyzických osôb, daň z nehnuteľností (pozemkov, stavieb, z bytov a nebytových priestorov), miestne dane (za psa, za predajné automaty, za ubytovanie atď.) príjmom rozpočtov obcí. Výnosy z poplatkov zahŕňajú súdne a správne poplatky (hlavne e-kolky), poplatky za znečisťovanie ovzdušia a ostatné.
46Daňové výnosy štátu
Daňové výnosy štátu dosiahli k 31.12.2023 konsolidovanú hodnotu 17 716 767 tis. eur, čo je medziročne viac o 1 581 240 tis. eur. Najvyššiu hodnotu dosiahla daň z pridanej hodnoty
(9 758 779 tis. eur), ďalej daň z príjmov právnických osôb (4 172 700 tis. eur), spotrebné dane
(2 626925 tis. eur), daň z príjmov vyberaná zrážkou (316 670 tis. eur) a daň z motorových vozidiel
(136 060 tis. eur). Na medziročnom náraste výnosov z daní sa najviac podieľala daň z pridanej hodnoty o 896 961 tis. eur, daň z príjmov právnických osôb o 253 297 tis. eur a spotrebné dane o 98 240 tis. eur.
Daň z príjmov fyzických osôb je podľa zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov podielovo rozdeľovaná medzi obce a vyššie územné celky. Výnosy z tejto dane sa od roku 2016 rozdeľujú pomerom 70 % v prospech obcí a 30 % v prospech vyšších územných celkov. Za rok 2023 sa previedlo do rozpočtu obcí a VUC spolu 3 858 456 tis. eur z dane z príjmov fyzických osôb. Zároveň podiel výnosu dane poukazovaný obciam v roku 2023 sa zvýšil podľa vyššie uvedeného zákona o 228 059 tis. eur zo zdrojov príjmov z dane z príjmov právnických osôb a v prípade VÚC išlo o sumu 97 739 tis. eur takisto zo zdrojov príjmov z dane z príjmov právnických osôb.
Výnosy zo spotrebných daní sa medziročne zvýšili o 98 240 tis. eur, pričom najvyšší podiel tvorí spotrebná daň z minerálnych olejov (1 317 104 tis. eur), spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov (983 373 tis. eur) a spotrebná daň z liehu (233 418 tis. eur). Pokles zaznamenala spotrebná daň zo zemného plynu o 3 718 tis. eur a spotrebná daň z piva o 2 387 tis. eur. Zo spotrebných daní najviac vzrástla spotrebná daň z tabakových výrobkov o 70 793 tis. eur.
45
Vplyv na medziročné zvýšenie výnosov z DPH a dane z príjmov právnických osôb (aj reálnych rozpočtových príjmov) mal efekt vyplácanej energopomoci domácnostiam a čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy, na ktoré naviazané aj prostriedky DPH zo štátneho rozpočtu. Výnosy z dane z príjmov právnických osôb zaznamenali zvýšenie oproti minulému roku, dôvodom boli vyššie daňové povinnosti vyčíslené daňovými subjektami v daňových priznaniach za rok 2022 a z toho vyplývajúce vyššie predpisy preddavkov na rok 2023.
47Daňové výnosy územnej samosprávy
Daňové výnosy územnej samosprávy dosiahli hodnotu 4 821 277 tis. eur a medziročne vyššie o 767 286 tis. eur, pričom na rast mal vplyv najmä vysoký rast miezd (+9,7 %), ktorý je umocnený vplyvom tichého zdanenia5. Tento jav je spôsobený naviazaním nezdaniteľnej časti základu dane a iných parametrov systému dane z príjmov na sumu životného minima, ktorá v roku 2023 rástla pomalšie než mzdy. Obce vykázali celkovú hodnotu 3 192 926 tis. eur (2022: 3 011 687 tis. eur) a vyššie územné celky 1 157 536 tis. eur (2022: 1 082 344 tis. eur).
48Poplatky
Výnosy z poplatkov dosiahli 1 285 870 tis. eur, pričom v porovnaní s rokom 2022 boli vyššie o 86 092 tis. eur. Najvyššiu hodnotu v súhrnnom celku vykazuje Ministerstvo financií SR 447 439 tis. eur z predaja elektronických kolkov, zo súdnych a správnych poplatkov a z odvodu z hazardných hier. Environmentálny fond vykázal 438 660 tis. eur z predaja emisných kvót, poplatkov za znečisťovanie ovzdušia, poplatkov za skládky a odkaliská a ďalších druhov poplatkov. Obce dosiahli úhrnom 300 672 tis. eur z úhrad za miestne poplatky. Rozhlas a televízia Slovenska 43 743 tis. eur z úhrad za poskytovanie služieb verejnosti, verejné vysoké školy 38 679 tis. eur ako zákonné poplatky za školné a iné poplatky spojené so štúdiom.
Medziročný nárast bol spôsobený najmä u Environmentálneho fondu o 41 125 tis. eur vyšším príjmom z predaja emisných povoleniek (o 40 662 tis. eur) a u Ministerstva financií SR o 34 319 tis. eur vyšším výnosom z odvodu z hazardných hier.
II.Výnosy z transferov
Výnosy z transferov dosiahli hodnotu 8 655 316 tis. eur, medziročne sa zvýšili o 3 480 071 tis. eur. Najväčšou mierou sa na týchto výnosoch podieľa ústredná správa v sume 4 459 960 tis. eur a územná samospráva 3 070 983 tis. eur (v tom obce 2 291 390 tis. eur). Ostatné subjekty vykázali 1 124 373 tis. eur. Medzi výnosy z transferov patria aj výnosy od subjektov mimo verejnej správy, fyzických osôb, podnikateľských subjektov mimo súhrnného celku ako aj zahraničných právnických osôb.
49Výnosy z rozpočtu EÚ
Výnosy zo zúčtovania bežných a kapitálových transferov čerpaných z prostriedkov rozpočtu alebo zahraničných grantov uzatvorených na základe medzinárodných zmlúv dosiahli 4 412 306 tis. eur (2022: 2 437 811 tis. eur). Viac ako 97 % týchto výnosov je vykazovaných subjektami ústrednej správy (4 280 526 tis. eur). Nasledujú výnosy subjektov územnej samosprávy v hodnote 67 945 tis. eur a ostatné subjekty verejnej správy vykazujú 63 835 tis. eur.
V ústrednej správe ide najmä o výnosy z prostriedkov všeobecného rozpočtu (európske štrukturálne a investičné fondy a kohézny fond prerozdeľované do programových období) a zahraničných grantov a transferov prijatých na základe medzinárodných zmlúv, ktoré zaraďované do štátneho rozpočtu alebo čerpané cez samostatné účty podľa povahy programu a účelu fondu. Najvýznamnejšiu hodnotu na výnosoch z prostriedkov v rámci ústrednej správy dosiahlo Ministerstvo financií SR (3 690 857 tis. eur) a Pôdohospodárska platobná agentúra (494 265 tis. eur). Medziročné zvýšenie bolo
5 Takzvané tiché zdanenie spôsobuje pomalší rast odpočítateľných položiek v porovnaní s rastom miezd v ekonomike. To znamená, že rastie daňové zaťaženie aj bez zmeny legislatívy, zamestnanci s rastúcim priemerným príjmom sa posúvajú smerom k vyššiemu efektívnemu zdaneniu.
46
spôsobené najmä dočerpávaním tretieho programového obdobia na roky 2014-2020 (pri dodržaní pravidla n+3 na úhrady žiadostí o platbu a záverečných platieb).
50Výnosy z ostatných transferov
Výnosy z ostatných transferov dosiahli hodnotu 4 243 010 tis. eur a medziročne boli vyššie o 1 505 576 tis. eur. Tvorené najmä výnosmi samosprávy z prostriedkov získaných zo štátneho rozpočtu a od iných subjektov verejnej správy (2 927 830 tis. eur), výnosmi ostatných subjektov verejnej správy z transferov z prostriedkov štátneho rozpočtu a výnosmi zo zúčtovania transferov od ostatných subjektov verejnej správy (1 093 188 tis. eur). Tieto výnosy vzhľadom na obtiažnosť procesu ich vzájomného odsúhlasenia neboli, na vzťah Environmentálneho fondu voči obciam, predmetom eliminácie pri zostavení súhrnnej účtovnej závierky. Celkové výnosy z transferov získaných od subjektov nezaradených do sektora verejnej správy predstavujú 236 678 tis. eur.
Územná samospráva vykazuje hlavne výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu, ktoré predstavujú bežné a kapitálové transfery pre obce, vyššie územné celky a ich rozpočtové a príspevkové organizácie, pričom tieto transfery zo zdroja štátneho rozpočtu ako aj európskych prostriedkov zapojených do štátneho rozpočtu (napríklad štrukturálne fondy, kohézny fond). Tieto výnosy neboli predmetom úplnej eliminácie. Výnosy z transferov u ostatných subjektov verejnej správy, bez výnosov zo účtovania transferov z prostriedkov EÚ, dosiahli hodnotu 144 639 tis. eur.
III.Tržby za vlastné výkony a tovar
V rámci tržieb za vlastné výkony a tovar rozhodujúcou položkou výnosy z predaných služieb
v hodnote 21 455 324 tis. eur. Tieto výnosy boli vyššie oproti roku 2022 o 2 601 550 tis. eur. Výnosy za predaný tovar dosiahli 4 078 679 tis. eur a za predané výrobky 4 734 938 tis. eur.
51Služby
Výnosy zo služieb tvorené najmä Sociálnou poisťovňou (13 504 994 tis. eur), Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. (3 517 110 tis. eur) a štátnymi obchodnými spoločnosťami ako je napríklad spoločnosť Tipos, a.s. (1 391 030 tis. eur), Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s. (774 033 tis. eur), Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (338 082 tis. eur), Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. (298 092 tis. eur), Slovenská pošta, a.s. (253 407 tis. eur), a Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (137 861 tis. eur).
Štátne podniky a štátne obchodné spoločnosti (okrem zdravotnej poisťovne) vykázali výnosy zo služieb v objeme 3 796 115 tis. eur a medziročne dosiahli nárast o 98 984 tis. eur, z toho najmä TIPOS, a.s. (124 535 tis. eur) vplyvom zvýšenia tržieb z hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom internetu. Naopak, medziročne poklesli tržby Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s. (154 954 tis. eur) z dôvodu nižších výnosov v regulovanej činnosti organizovania trhu s elektrinou (v OKTE, a.s.). Pokles bol ovplyvnený predovšetkým poklesom ceny elektriny na krátkodobom trhu z priemernej ročnej úrovne 264 eur/MWh v roku 2022 na priemernú ročnú úroveň 104 eur/MWh. Taktiež prišlo k poklesu regulovanej činnosti zúčtovania odchýlok.
U Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. ide o vykázanie príspevkov zo zdravotných odvodov, ktoré plynú do jednotlivých fondov a na technické účty poistenia.
Výnosy Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. boli medziročne vyššie o 133 396 tis. eur, najmä vplyvom vyššieho predpísaného poistného voči platiteľom poistného vrátane ročného zúčtovania poistného a odhadov, výnosov z prerozdelenia poistného voči iným zdravotným poisťovniam.
V prípade štátnych obchodných spoločností a štátnych podnikov ide o tržby z ich podnikateľských aktivít, napríklad výnosy Tipos-u z predaných žrebov a lotérií, výnosy Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. pochádzajú z predaja diaľničných známok a z výberu elektronického mýta, výnosy železničných spoločností pochádzajú z prepravných výkonov tovarov a osôb.
Výnosy za predané služby v územnej samospráve dosiahli spolu 1 231 690 tis. eur, z toho v konsolidovaných celkoch obcí 815 327 tis. eur a konsolidovaných celkoch VUC 416 363 tis. eur.
47
Rovnako ako v ústrednej správe, výnosy samosprávy ovplyvnené hospodárením obchodných spoločností, napríklad dopravných podnikov, teplárenských a vodárenských spoločností.
52Výrobky
Tržby za vlastné výrobky dosiahli 4 734 938 tis. eur a medziročne boli vyššie o 989 133 tis. eur. Významnú hodnotu týchto tržieb ako aj medziročného prírastku tvorí spoločnosť SPP, a.s. (3 675 155 tis. eur a nárast 758 868 tis. eur) z predaja zemného plynu vplyvom vyššieho objemu obchodovania tak na domácom ako aj na zahraničnom trhu ako aj vyššími cenami komodity. Ďalšou jednotkou s významným podielom je Vodohospodárska výstavba, š. p. (334 924 tis. eur), ktorá vykazuje najmä tržby z výroby a predaja elektriny z vodných elektrární VD Gabčíkovo a VD Žilina. K výraznému nárastu tržieb došlo najmä z dôvodu nárastu priemernej ceny silovej elektriny ako aj z dôvodu priaznivých hydrologických podmienok.
53Tovar
Tržby za tovar dosiahli 4 078 679 tis. eur a medziročne boli nižšie o 2 337 339 tis. eur. Najvýznamnejšiu sumu vykázala Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., ktorá dosiahla 2 221 522 tis. eur a medziročne boli tieto výnosy nižšie o 2 624 803 tis. eur najmä v súvislosti s poklesom výnosov z elektriny predávanej na dennom trhu ovplyvnených poklesom ceny elektriny, ďalej poklesom výnosov v rámci systému IGCC (International Grid Control Cooperation), poklesom výnosov za funkciu shipping agenta v rámci prepojenia českého, slovenského a maďarského trhu s elektrinou (ide o platby za elektrinu prenesenú cez cezhraničné spojenia z krajín, kde je na trhu prebytok elektriny do krajín, kde bol na trhu jej nedostatok) a poklesom výnosov na FSKAR (neplánované výmeny elektrickej energie). Druhou najvýznamnejšou spoločnosťou je SPP, a.s., ktorej konsolidované výnosy dosiahli 1 618 760 tis. eur a prírastok 208 311 tis. eur z predaja elektrickej energie a výnosov z tradingových obchodov.
54Ostatné výnosy
Ostatné výnosy v rámci skupiny tržieb za vlastné výkony a tovar výnosy vyplývajúce z účtovania zmeny stavu vnútroorganizačných zásob (záporná hodnota 860 212 tis. eur) a aktivácie majetku a služieb (104 758 tis. eur). V porovnaní s rokom 2022 došlo k zníženiu týchto ostatných výnosov o 2 332 346 tis. eur. Slovenský plynárenský priemysel, a.s. vykazuje medziročne nižšie výnosy o 2 379 716 tis. eur z dôvodu medziročného poklesu trhových cien plynu o 1 367 129 tis. eur (zmenu stavu zemného plynu v zásobníkoch ako aj precenenie zemného plynu na tradingové účely vykazuje spoločnosť ako zmenu stavu vnútroorganizačných zásob).
IV.Finančné výnosy
Tabuľka 20
Finančné výnosy (v tis. eur)
2023
2022
Δ 2023-2022
Výnosy z derivátových operácií
14 329
2 085 132
-2 070 803
Podiel konsolidujúcej účtovnej jednotky na výsledku hospodárenia pridružených účtovných jednotiek verejnej správy
1 232 379
554 456
677 923
Úroky
687 418
309 707
377 711
Kurzové zisky
56 464
172 138
-115 674
Ostatné finančné výnosy
686 762
65 072
621 690
Spolu
2 677 352
3 186 505
-509 153
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Finančné výnosy dosiahli hodnotu 2 677 352 tis. eur (v roku 2022: 3 186 505 tis. eur), z čoho najväčšiu časť tvorí podiel konsolidujúcich účtovných jednotiek (vypočítané na nižšej úrovni konsolidácie,
napríklad za obchodné spoločnosti) na výsledku hospodárenia pridružených účtovných jednotiek
48
vo výške 1 232 379 tis. eur, úroky 687 418 tis. eur, ostatné finančné výnosy 686 762 tis. eur, kurzové
zisky v hodnote 56 464 tis. eur.
55Úroky
Najvyššiu hodnotu vykazuje Ministerstvo financií SR, a to 520 269 tis. eur. Ide o úroky dosiahnuté na medzibankovom finančnom trhu z úložiek, ostatných finančných operácií pri správe štátneho dlhu a návratných finančných výpomocí poskytnutých subjektom mimo súhrnného celku. Ďalšie úroky z poskytnutých úverov vykazuje napr. Slovenská záručná a rozvojová banka SR (45 163 tis. eur), Exportno-importná banka SR (31 143 tis. eur) a Štátny fond rozvoja bývania (12 181 tis. eur).
56Kurzové zisky
Najvyššiu celkovú sumu (44 265 tis. eur) ako aj medziročný pokles (o 106 337 tis. eur) opäť dosiahlo Ministerstvo financií SR, a to z obchodov na finančnom trhu pri zabezpečovaní likvidity štátneho rozpočtu a riadení dlhu, precenenia vládnych pohľadávok voči zahraničiu, vkladov štátu v medzinárodných inštitúciách, úložiek v komerčných bankách v cudzej mene, úrokov zo SWAP-ov, štátnych dlhopisoch emitovaných v cudzej mene a záväzkov vyplývajúcich z úverových vzťahov denominovaných v cudzej mene.
57Podiel na výsledku hospodárenia pridružených ÚJ
Podiel konsolidujúcich účtovných jednotiek na výsledku hospodárenia pridružených účtovných
jednotiek dosiahol sumu 1 232 379 tis. eur a medziročne bol vyšší o 677 923 eur.
Ústredná správa vykázala 1 227 686 tis. eur. V prípade týchto výnosov ide najmä o podiel Ministerstva hospodárstva SR na výsledku pridružených energetických spoločnostiach, 1 027 513 tis. eur a podiel SPP, a.s. na jeho konsolidovaných účtovných jednotkách vo výške 192 842 tis. eur. Medziročný nárast bol spôsobený vyššou ziskovosťou spoločností v oblasti energetiky.
58Ostatné finančné výnosy
Ostatné finančné výnosy v celkovej výške 65 072 tis. eur tvoria najmä tržby z predaja cenných papierov a podielov v hodnote 10 647 tis. eur a výnosy z dlhodobého a krátkodobého finančného majetku v sume 8 095 tis. eur v podobe napr. dividend alebo podielov na zisku.
V.Zúčtovanie rezerv a opravných položiek
Zúčtovanie rezerv a opravných položiek vytvorených v predchádzajúcich obdobiach, bolo k 31.12.2023 v hodnote 4 514 321 tis. eur. Medziročne sa znížili tieto nepeňažné výnosy o 10 895 412 tis. eur najmä nižším zúčtovaním rezerv o 10 948 832 tis. eur, vyššie bolo zúčtovanie opravných položiek
o 53 420 tis. eur. Na celkovej hodnote výnosov sa v rozhodujúcej miere (95 %) podieľa ústredná správa sumou 4 293 809 tis. eur (v tom zúčtovanie rezerv 3 571 216 tis. eur a zúčtovanie opravných položiek 943 105 tis. eur).
59Rezervy
Výnosy zo zúčtovania rezerv v celkovej sume 3 571 216 tis. eur vykazované z dôvodu ich použitia na vymedzený účel resp. z dôvodu zrušenia pri zániku rizika, na ktoré boli rezervy tvorené (rovnako tak aj pri aktualizácii ich výšky vytvorenej v predchádzajúcich obdobiach).
Ide najmä o zúčtovanie rezervy na zamestnanecké požitky vo výške 2 572 498 tis. eur a zrušenie rezervy na záväzky z odpočítaných nezrovnalostí a odpočítaných vrátení v účtoch za 8. účtovný rok programového obdobia 2014 2020 a zaúčtovanie záväzkov voči EK v schválenej výške 21 905 tis. eur.
Celkovo boli výnosy zo zúčtovania rezerv medziročne nižšie o 10 948 832 tis. eur. Zníženie bolo spôsobené nižším zúčtovaním rezervy Ministerstva financií SR na zamestnanecké požitky tvorenej pre zamestnancov štátnych rozpočtových a štátnych príspevkových organizácií(o 10 864 195 tis. eur), z dôvodu aktualizácie prepočtu na základe zmenených ekonomických a demografických parametrov.
49
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vykázala zúčtovanie rezerv vo výške 242 545 tis. eur, najmä v dôsledku použitia technických rezerv vytvorených v roku 2022 na zdravotnú starostlivosť, plánovanú zdravotnú starostlivosť, centrálny nákup liekov a doplatky na lieky poistencom, liečbu poistencov v zahraničí a použitia rezervy na mzdy a súvisiace odvody za nevyčerpané dovolenky. Medziročný nárast výnosov zo zúčtovania rezerv o 16 591 tis. eur bol spôsobený najmä vyšším použitím technických rezerv pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za výkony vrátane kúpeľnej liečby pre poistencov na území Slovenskej republiky a nižším použitím technických rezerv na schválenú liečbu v zahraničí.
Územná samospráva vykázala zúčtovanie rezerv vo výške 112 352 tis. eur.
60Opravné položky
Výnosy zo zúčtovania opravných položiek dosiahli 943 105 tis. eur a medziročne boli vyššie o 53 420 tis. eur. Podobne ako v prípade výnosov zo zúčtovania rezerv, aj výnosy zo zúčtovania opravných položiek pri ich zrušení alebo znížení, najvýznamnejšie v ústrednej správe v hodnote 836 135 tis. eur (88,7 %).
Ministerstvo financií SR v roku 2023 vykázalo zúčtovanie opravných položiek v sume 434 444 tis. eur a v roku 2022 v sume 396 331 tis. eur. Daňová a colná správa k 31. 12. 2023 zrušila opravné položky vo výške 433 379 tis. eur najmä z dôvodu odpísania pohľadávok so zánikom v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov a zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, ako aj z dôvodu prehodnotenia opodstatnenosti vytvorenej opravnej položky v predchádzajúcich rokoch a z dôvodu úhrady pohľadávok.
Výnosy zo zúčtovania opravných položiek z finančnej činnosti dosiahli výšku 56 890 tis. eur, čo je oproti roku 2022 menej o 92 691 tis. eur.
VI.Ostatné výnosy z prevádzkovej činnosti
Tabuľka 21
Ostatné výnosy z prevádzkovej činnosti podľa druhu (v tis. eur)
2023
2022
Δ 2023-2022
Výnosy Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. z poistného
538 803
440 172
98 631
Výnosy Ministerstva vnútra SR z poistenia príslušníkov Policajného zboru a Hasičského záchranného zboru
255 528
237 494
18 034
Tržby z predaja dlhodobého majetku
198 777
207 957
-9 180
Špecifické výnosy Ministerstva financií SR
149 867
591 510
-441 643
Pokuty, penále a úroky z omeškania
138 375
120 197
18 178
Výnosy Ministerstva hospodárstva SR z odvodov z prenosovej a distribučných sústav
66 874
71 815
-4 941
Výnosy Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z poistenia profesionálnych vojakov
40 978
36 649
4 329
Výnosy z odpísaných pohľadávok
13 267
12 675
592
Tržby z predaja materiálu
10 929
13 298
-2 369
Ostatné výnosy z prevádzkovej činnosti
1 459 828
970 562
489 266
Spolu
2 873 226
2 702 329
170 897
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Ostatné výnosy z prevádzkovej činnosti dosiahli hodnotu 2 873 226 tis. eur a oproti roku 2022 vyššie o 170 897 tis. eur. Ústredná správa vykázala 1 687 936 tis. eur, územná samospráva 668 927 tis. eur a ostatné subjekty 147 492 tis. eur.
V rámci ústrednej správy vykazuje špecifické výnosy Ministerstvo financií SR úhrnom 149 867 tis. eur
v súvislosti s vysporiadaním finančných vzťahov s prijímateľom a Európskou komisiou z dôvodu nezrovnalostí alebo vrátenia prostriedkov poskytovaných z fondov prostredníctvom ministerstva
50
ako certifikačného orgánu, resp. platobného orgánu, výnosy z vratiek z finančného zúčtovania so štátnym rozpočtom. Tieto výnosy zaznamenali pokles o 441 643 tis. eur.
Ďalej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vykazuje ostatné výnosy z prevádzkovej činnosti
538 803 tis. eur napríklad z prerozdelenia poistného medzi zdravotnými poisťovňami vrátane ročného prerozdeľovania a odhadov mesačného a ročného prerozdeľovania a vrátane odhadu výsledku ročného prerozdelenia poistného (470 195 tis. eur) a o výnosy z predpisu voči Styčnému orgánu SR za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencom v SR (41 691 tis. eur). V porovnaní s predchádzajúcim účtovným obdobím došlo k nárastu týchto výnosov o 98 632 tis. eur pričom takmer celú sumu nárastu tvorili výnosy z predpisu prerozdeľovania poistného, vrátane ročného prerozdeľovania a odhadov mesačného i ročného prerozdeľovania.
Ministerstvo vnútra SR vykazuje výnosy z titulu poistného hradeného zamestnancom
a zamestnávateľom na starobné poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie a invalidné poistenie príslušníkov Policajného zboru a Hasičského záchranného zboru v celkovej sume 255 528 tis. eur.
Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia vykazuje výnosy z úhrad na zákonné sociálne poistenie
profesionálnych vojakov 40 978 tis. eur.
Ďalšie výnosy ako tržby z predaja dlhodobého hmotného a nehmotného majetku tvoria sumu
198 777 tis. eur (2022: 207 957 tis. eur), zmluvné a ostatné pokuty a penále 138 375 tis. eur (2022:
120 197 tis. eur), tržby z predaja materiálu 10 929 tis. eur (2022: 13 298 tis. eur), výnosy z odpísaných
pohľadávok 13 267 tis. eur (2022: 12 675 tis. eur).
V rámci ostatných výnosov z prevádzkovej činnosti vykazuje Slovenský plynárenský priemysel, a.s.
93 606 tis. eur, išlo o náhradu čistých nákladov na elektrickú energiu v súvislosti s verejným hospodárskym záujmom6, Ministerstvo hospodárstva SR vykázalo výnosy z odvodov z prenosovej sústavy a distribučných sústav v sume 71 238 tis. eur, Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. vykázala 55 690 tis. eur v súvislosti so zúčtovaním transferov od subjektov mimo verejnej správy (finančných príspevkov poskytnutých prostredníctvom Národného jadrového fondu uhradených subjektami mimo konsolidovaný celok verejnej správy a príspevkov od Medzinárodného fondu na podporu vyradenia z prevádzky Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice).
NÁKLADY
Náklady súhrnného celku za rok 2023 dosiahli sumu 74 660 085 tis. eur a oproti roku 2022 sa zvýšili o 9 178 220 tis. eur. Medziročné zvýšenie bolo spôsobené najmä vyššími nákladmi na transfery o 11 287 168 tis. eur, vyššími osobnými nákladmi o 1 354 871 tis. eur, vyššími odpismi, tvorbou rezerv a opravných položiek úhrnom o 289 660 tis. eur a vyššími finančnými nákladmi o 588 373 tis. eur. Naopak, medziročný pokles zaznamenali spotrebované nákupy a služby o 4 519 699 tis. eur. Transfery boli vyššie z dôvodu nižšej miery konsolidácie nákladov Sociálnej poisťovne, vyššími nákladmi na transfery zo štátneho rozpočtu subjektom mimo verejnej správy v sume 4 680 767 tis. eur, a to najmä z dôvodu výdavkov použitých na kompenzácie vysokých cien elektrickej energie, ktoré rástli na komoditných trhoch v reakcii na vojnu na Ukrajine. Ostatné transfery vzrástli o 6 277 983 tis. eur. Náklady na spotrebu materiálu výrazne poklesli o 3 047 133 tis. eur. Na tomto poklese sa podieľal najmä Slovenský plynárenský priemysel, a.s., ktorý tu účtoval náklady na nákup zemného plynu a vedľajšie náklady na obstaranie zemného plynu (distribučná služba). Medziročný pokles nákladov na spotrebu materiálu bol spôsobený významným poklesom cien plynu na spotovom7 trhu.
I.Náklady na transfery
V rámci celkových nákladov dosiahli sumu 30 578 186 tis. eur a medziročne sa zvýšili o 11 287 168 tis. eur. Transfery sa poskytujú fyzickým osobám obyvateľstvu, podnikateľským subjektom, zahraničným subjektom a podobne. V konsolidačných operáciách boli eliminované
6 Uznesenie vlády k návrhu na schválenie všeobecného hospodárskeho záujmu na zabezpečenie bezpečnosti, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny pre domácnosti v Slovenskej republike v roku 2024 na základe § 24 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
7 Trh, na ktorom sú komodity nakupované a predávané s veľmi blízkym termínom dodania
51
transfery v rámci ústrednej správy a vybrané transfery medzi ústrednou správou a územnou samosprávou resp. ostatnými subjektami verejnej správy (bez zohľadnenia časového rozlíšenia) v hodnote 1 309 167 tis. eur ako náklady na transfery poskytnuté Ministerstvom financií SR v sume 1 160 000 tis. eur (na dofinancovanie zdrojov Sociálnej poisťovne) a Environmentálnym fondom v sume 149 167 tis. eur.
61Odvod do rozpočtu EÚ
Rozpočet je financovaný vlastnými zdrojmi a ostatnými príjmami, pričom vlastné zdroje možno charakterizovať ako príjmy patriace s cieľom financovania spoločného rozpočtu a plynúce do tohto rozpočtu automaticky. V súčasnosti systém vlastných zdrojov pozostáva z tradičných vlastných zdrojov (clá a odvody v sektore cukru), zdroja založeného na DPH a zdroja založeného na HND. Celková hodnota nákladov na odvod prostriedkov do rozpočtu za rok 2023 bola v sume 943 226 tis. eur a v porovnaní s rokom 2022 boli tieto náklady vyššie o 3 000 tis. eur.
62Ostatné transfery
Náklady na ostatné transfery dosiahli 29 634 959 tis. eur a oproti predchádzajúcemu účtovnému obdobiu dosiahli nárast o 11 284 168 tis. eur.
Najvyššiu hodnotu vykazuje Sociálna poisťovňa 15 921 651 tis. eur (2022: 9 606 327 tis. eur), hlavne
ako náklady na použitie fondov Sociálnej poisťovne (napr. na poskytnuté sociálne príspevky a dôchodky obyvateľstvu). V medziročnom zvýšení je aj mimoriadne zvýšenie dôchodkov od 1. júla 2023 (valorizácia o 10,6 %) vo výške 522 335 tis. eur, keď priemerné zvýšenie na jeden dôchodok predstavovalo sumu 47,24 eur. Taktiež na výplatu rodičovského dôchodku poisťovňa vynaložila sumu 286 068 tis. eur. V roku 2023 nedošlo ku konsolidácii nákladov plynúcich z používania prostriedkov poisťovne medzi účtami jednotlivých fondov a z tohto dôvodu celkové transfery poisťovne v súhrnnej účtovnej závierke medziročne výrazne vyššie.
Ministerstvo financií SR vykazuje náklady na transfery v hodnote 13 432 076 tis. eur
(2022: 8 691 299 tis. eur, eliminácia v rámci súhrnného celku 1 160 000 tis. eur), ktoré boli poskytnuté zo štátneho rozpočtu ostatným subjektom, podnikateľským subjektom a obyvateľstvu. Medziročné zvýšenie nákladov na transfery zo štátneho rozpočtu, ktoré na hotovostnej báze realizované jednotlivými kapitolami štátneho rozpočtu, a o ktorých účtovalo Ministerstvo financií SR, bolo vo výške 4 740 777 tis. eur, a to vplyvom vyšších nákladov na transfery ostatným subjektom v rámci verejnej správy (o 4 704 915 tis. eur), nižšie boli náklady na transfery subjektom mimo verejnej správy (o 543 452 tis. eur), a ostatné transfery (o 239 019 tis. eur).
Obce a vyššie územné celky poskytujú bežné a kapitálové transfery zo svojho rozpočtu (transfery svojím rozpočtovým, príspevkovým a obchodným organizáciám predmetom eliminácií) aj ostatným subjektom verejnej správy resp. mimo verejnej správy. Spolu vykázali 659 679 tis. eur (2022: 699 856 tis. eur), z toho obce 304 156 tis. eur a vyššie územné celky 355 523 tis. eur.
Významnú hodnotu z ostatných subjektov vykazuje štátny Environmentálny fond v sume
162 025 tis. eur (po eliminácii), čo je v porovnaní s rokom 2022 viac o 143 891 tis. eur. Išlo o vyšší objem vyplatených dotácií žiadateľom najmä v oblasti ochrany vôd (protipovodňové opatrenia, odpadové vody, kanalizácie, čističky vôd), odstraňovania odpadov (sanácia skládok, skládky - prevádzka a príspevky za ich prevádzku, odkaliská a príspevky za ich prevádzku), ochrany ovzdušia (opatrenia na zníženie znečistenia ovzdušia, zatepľovanie objektov, náhrada uhlia a obdobných druhov palív) a ďalšie.
II.Spotrebované nákupy a služby
V rámci týchto nákladov tvoria najvyššiu hodnotu náklady na služby 7 823 594 tis. eur (2022:
7 808 495 tis. eur), spotrebu materiálu 5 101 650 tis. eur (2022: 8 148 783 tis. eur), predaný tovar
4 103 249 tis. eur (2022: 5 822 916 tis. eur) a spotrebu energií 1 197 480 tis. eur (2022:
971 640 tis. eur). Medziročný pokles týchto nákladov o 4 519 700 tis. eur bol spôsobený najmä poklesom nákladov súvisiacich so spotrebou materiálu o 3 047 133 tis. eur a poklesom nákladov na predaný tovar o 1 719 667 tis. eur.
52
63Služby
Na hodnote nákladov spotrebovaných služieb sa podieľa najmä ústredná správa (6 329 506 tis. eur)
a obce so svojimi organizáciami v konsolidovaných celkoch (957 556 tis. eur).
Tabuľka 22
Služby (v tis. eur)
2023
2022
Δ 2023-2022
Náklady VšZP, a.s.
2 999 144
2 686 033
313 111
Náklady SEPS, a.s. na prevádzku systému
730 125
1 370 469
-640 344
Opravy a udržiavanie
829 791
768 592
61 199
Náklady za dostupnosť pri PPP
199 409
180 499
18 910
Cestovné
98 275
77 361
20 914
Náklady na reprezentáciu
27 204
22 714
4 490
Ostatné služby
2 939 646
2 702 827
236 819
Spolu
7 823 594
7 808 495
15 099
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vykázala náklady na ostatné služby v celkovej sume
2 999 144 tis. eur. Ide najmä o náklady na zdravotnú starostlivosť (99,45 %) pre poistencov
v Slovenskej republike i v zahraničí a poistencov v Slovenskej republike a malú časť tvoria prevádzkové náklady (0,55 %). Medziročný nárast o 313 111 tis. eur bol spôsobený najmä valorizáciou
miezd v zdravotníctve, nárastom cien energií a dopadom inflácie do cenových podmienok od júna 2023 a tým pádom zvýšenými nákladmi na zdravotnú starostlivosť, najmä v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, nákladmi na lieky a nákladmi na ambulantnú starostlivosť vrátane špecializovanej starostlivosti.
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. vykázala v rámci ostatných služieb v sume
730 125 tis. eur náklady na nákup podporných služieb potrebných na poskytovanie systémových služieb, náklady na prevádzku systému, nákup elektriny na krytie strát a vlastnej spotreby, náklady na regulačnú energiu a cezhraničný prenos elektriny, náklady súvisiace s odchýlkami subjektov zúčtovania, náklady súvisiace s elektrinou na dennom trhu. Tieto náklady boli medziročne nižšie o 640 344 tis. eur najmä u nákladov na aukcie, odchýlky, regulačnú energiu, podporné služby a rozpojenie trhov s elektrinou. Pokles nastal tiež vplyvom poklesu nákladov na redistribúciu „congestion income“ (príjmy z preťaženia).
V rámci služieb sa vykazujú aj náklady na opravy a udržiavanie majetku účtovných jednotiek. Spolu
dosiahli 829 791 tis. eur, z toho ústredná správa 532 679 tis. eur a obce 218 335 tis. eur. Rozhodujúci podiel týchto subjektov vyplýva z vlastníctva rozsiahleho hmotného a nehmotného majetku. Medziročne tieto náklady vzrástli o 61 199 tis. eur. Z ústrednej správy vykazuje najvyššie náklady na opravy a údržbu majetku Ministerstvo vnútra SR (102 291 tis. eur), najmä na opravy budov, objektov, automobilovej techniky, záručný a pozáručný servis telekomunikačnej techniky, servis leteckej techniky, servis techniky na osobné doklady, spravodajskej techniky a komunikačnej infraštruktúry. Medziročný nárast o 15 528 tis. eur najvýraznejšie ovplyvnili opravy a údržba komunikačnej infraštruktúry (servisné služby, pozáručný autorizovaný servis, služby helpdesk, služby technickej podpory a údržby).
Ministerstvo dopravy SR v rámci nákladov na ostatné služby v sume 199 409 tis. eur vykázalo najmä
náklady, ktoré predstavujú mesačné jednotkové platby v zmysle Koncesnej zmluvy so spoločnosťou GRANVIA na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu úsekov rýchlostnej cesty R1 Nitra Tekovské Nemce a Banská Bystrica severný obchvat v celkovej sume 132 264 tis. eur a mesačné jednotkové platby v zmysle Koncesnej zmluvy so spoločnosťou ZeroBypass Limited v celkovej sume 55 541 tis. eur na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu úsekov diaľnice D4 Jarovce – Rača a rýchlostnej cesty R7 Bratislava Prievoz – Holice.
53
Z ostatných služieb ďalej významné náklady Slovenského plynárenského priemyslu, a.s.
(207 410 tis. eur), Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. (158 837 tis. eur), Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. (105 383 tis. eur) a ďalších.
64Spotreba materiálu
Zo spotrebovaných nákupov tvorila spotreba materiálu 5 101 650 tis. eur, pri medziročnom poklese
o 3 047 133 tis. eur. Najvýznamnejší podiel na spotrebe materiálu tvorili náklady SPP, a.s. v sume 3 019 133 tis. eur, ktorý tu účtuje najmä náklady na nákup zemného plynu a vedľajšie náklady na obstaranie zemného plynu (distribučná služba). SPP, a.s. zároveň dosiahol medziročný pokles o 3 299 035 tis. eur, ktorý bol spôsobený významným poklesom cien plynu na spotovom trhu.
Ďalšie významnejšie sumy dosiahli kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR 614 705 tis. eur, Ministerstva obrany SR 163 246 tis. eur a Ministerstva dopravy SR 143 103 tis. eur. Obce vykázali spotrebu materiálu v hodnote 531 957 tis. eur a vyššie územné celky 197 219 tis. eur.
Kapitola Ministerstva zdravotníctva SR pri medziročnom zvýšení nákladov na spotrebu materiálu
o 49 802 tis. eur dosiahla hodnotu 614 705 tis. eur. Ide najmä o spotrebu liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu, diagnostického materiálu, krvi a krvných výrobkov, potravín a ostatného materiálu. Najväčší nárast bol u univerzitných nemocníc a fakultných nemocníc. Kapitola Ministerstva
obrany SR spotrebovala materiál v celkovej sume 163 246 tis. eur, v tom Ministerstvo obrany SR
78 283 tis. eur. Išlo najmä o účtovanie priamo do spotreby pri vydaní oblečenia, osobnej a vojenskej výstroje vojakom, spotrebu palív, mazív a olejov pre potreby ozbrojených síl SR, náhradných dielov a komponentov do lietadiel, kolesovej techniky, špeciálnych elektrotechnických súčiastok.
Kapitola Ministerstva dopravy SR vykázala náklady na spotrebu materiálu v sume 143 103 tis. eur,
z toho najviac Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. 57 833 tis. eur, Železnice SR, š.p. 35 723 tis. eur a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. 21 626 tis. eur.
65Predaný tovar
Na celkovej hodnote predaného tovaru (4 103 249 tis. eur) sa podieľala ústredná správa 99,2 %-ami,
a tvoria ju najmä dve obchodné spoločnosti - Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. v sume 2 220 819 tis. eur a SPP, a.s. v sume 1 549 252 tis. eur. V porovnaní s rokom 2022 došlo k poklesu nákladov na predaný tovar v ústrednej správe o 1 717 697 tis. eur najmä v dôsledku ich zníženia u Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy, a.s. o 1 963 347 tis. eur z dôvodu poklesu nákladov
na nákup elektriny predávanej na dennom trhu, nákladov v rámci systému IGCC, nákladov na shippera a poklesom nákladov na FSKAR (neplánované výmeny elektrickej energie). Slovenský plynárenský
priemysel, a.s. dosiahol medziročný nárast o 104 581 tis. eur, ktorý bol spôsobený najmä nárastom
nákupu elektrickej energie z titulu vykonávania pozície Agenta (verejný hospodársky záujem) a súčasne poklesom tradingového nákupu zemného plynu najmä z titulu poklesu jeho cien. Tieto najvýznamnejšie pohyby sa vzájomne kompenzovali.
66Spotreba energií
Náklady na spotrebu energií rôznych druhov boli medziročne vyššie o 225 840 tis. eur a dosiahli úroveň
1 197 480 tis. eur (v tom územná samospráva 730 655 tis. eur a ústredná správa 393 636 tis. eur). Aj na spotrebu energií negatívne vplýval cenový vývoj rozhodujúcich komodít na svetových burzách, ktorý sa premietal do cien platených spotrebiteľmi. Najvyšší medziročný nárast o 189 878 tis. eur bol u obcí a ich podriadených organizácií.
67Ostatné
Ide o náklady na spotrebu ostatných neskladovateľných dodávok v celkovej sume 18 459 tis. eur (2022: 12 297 tis. eur). Tvorené najmä subjektami územnej samosprávy úhrnom v sume 13 251 tis. eur (v tom obce 13 244 tis. eur).
54
III.Osobné náklady
Tabuľka 23
Osobné náklady podľa druhu (v tis. eur)
2023
2022
Δ 2023-2022
Mzdové náklady
9 844 876
8 863 456
981 421
Zákonné sociálne poistenie
2 700 537
2 400 217
300 320
Zákonné sociálne náklady
669 971
583 454
86 517
Ostatné sociálne poistenie
99 319
87 362
11 957
Ostatné sociálne náklady
17 828
43 171
-25 344
Spolu
13 332 531
11 977 660
1 354 871
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Osobné náklady tvorili najmä mzdové náklady vo výške 9 844 877 tis. eur (2022: 8 863 456 tis. eur),
zákonné sociálne poistenie 2 700 537 tis. eur (2022: 2 400 217 tis. eur), zákonné sociálne náklady
669 970 tis. eur (2022: 583 454 tis. eur) a ostatné sociálne poistenie a sociálne náklady 117 147 tis. eur
(2022: 130 533 tis. eur). Všetky zložky osobných nákladov celkovo medziročne vzrástli o 1 354 871 tis. eur.
Vzhľadom na počet zamestnancov v jednotlivých skupinách subjektov súhrnného celku vykazuje ústredná správa celkové osobné náklady (vrátane zákonného a ostatného poistenia) vo výške7 182 973 tis. eur, čo je medziročne viac o 764 969 tis. eur, pričom tieto náklady vrátane aj všetkých obchodných spoločností štátu a štátnych podnikov.
Osobné náklady štátnych obchodných spoločností a štátnych podnikov medziročne vzrástli o 152 388 tis. eur a celkovo dosiahli 1 618 137 tis. eur.
Zvyšovanie miezd pracovníkov vo verejnej správe sa dotklo aj územnej samosprávy. Obce a ich rozpočtové, príspevkové organizácie a obchodné spoločnosti dosiahli osobné náklady vo výške 3 831 770 tis. eur, a zaznamenali rast o 379 394 tis. eur. V prípade vyšších územných celkov to predstavovalo objem 1 286 352 tis. eur s medziročným nárastom o 135 595 tis. eur.
68Mzdové náklady
Náklady subjektov súhrnného celku na mzdy, platy a iné formy odmeňovania dosiahli 9 844 877 tis. eur a boli o 981 421 tis. eur vyššie ako v roku 2022. Vzhľadom na celkový počet zamestnancov mzdové náklady najvyššie v ústrednej správe (5 490 528 tis. eur) a územnej samospráve (obce 2 716 957 tis. eur, VUC 902 299 tis. eur). Ostatné subjekty verejnej správy vykázali mzdové náklady vo výške 735 092 tis. eur.
Mzdové náklady v ústrednej správe dosiahli výšku 5 490 528 tis. eur (s medziročným prírastkom o 582 069 tis. eur), z toho najviac vykázali kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR 1 191 406 tis. eur, Ministerstva vnútra SR 909 000 tis. eur, Ministerstva dopravy SR 697 827 tis. eur a Ministerstva obrany SR 579 052 tis. eur. Výšku nákladov ovplyvňuje aj počet zamestnancov v organizáciách, pričom uvedené kapitoly patria ku kapitolám s najvyšším počtom zamestnancov. Najvyšší medziročný prírastok mzdových nákladov v sume 149 777 tis. eur zaznamenala kapitola Ministerstva zdravotníctva SR,
z toho u 10 fakultných nemocníc o 67 848 tis. eur, 3 univerzitných nemocníc o 41 123 tis. eur, v 5 akciových spoločnostiach o 18 495 tis. eur a vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. o 2 092 tis. eur. Najvyšší (nominálny aj percentuálny) nárast mzdových nákladov bol v kategórii lekár. Naopak, pokles bol v kategórii ošetrovateľský personál (hlavne praktické sestry, zdravotnícki asistenti) a ostatný zdravotnícky personál. Nárast miezd bol ovplyvnený valorizáciou miezd a zvýšením počtu pracovníkov. Kapitola Ministerstva vnútra SR dosiahla mzdové náklady 909 000 tis. eur s medziročným
zvýšením o 82 304 tis. eur. Nárast miezd vyplýval z valorizácie platov k 1. 1. 2023 a k 1. 9. 2023 a taktiež aj zo zvýšených náhrad za príplatky (nadčasy, zmennosť) z dôvodu nedostatku policajtov.
55
Mzdové náklady štátnych obchodných spoločností a štátnych podnikov dosiahli 1 160 451 tis. eur a v porovnaní s rokom 2022 boli vyššie o 112 176 tis. eur. Objemovo najvýznamnejšie boli náklady železničných spoločností (416 389 tis. eur), Slovenskej pošty, a.s. (138 758 tis. eur), štátneho podniku LESY Slovenskej republiky (82 459 tis. eur) a Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. (51 504 tis. eur).
Zvyšovanie miezd pracovníkov vo verejnej správe sa dotklo aj územnej samosprávy. Obce a ich rozpočtové, príspevkové organizácie a obchodné spoločnosti dosiahli nárast miezd o 260 028 tis. eur a boli na úrovni 2 716 957 tis. eur.
69Zdravotné a sociálne odvody
Náklady zamestnávateľa na odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní dosiahli 2 700 537 tis. eur (2022: 2 400 217 tis. eur). Na úrovni súhrnného celku boli eliminované vzájomné náklady na zdravotné poistenie uhrádzané štátnej zdravotnej poisťovni v sume 246 755 tis. eur. Vzhľadom na zložitosť eliminácie vzájomných vzťahov na úrovni súhrnného celku neboli eliminované náklady na sociálne odvody hradené Sociálnej poisťovni. Ústredná správa vykazuje náklady na zákonné sociálne poistenie 1 444 345 tis. eur (v tom obchodné spoločnosti a štátne podniky 339 231 tis. eur). Medziročný nárast o 177 112 tis. eur priamo súvisí so zvyšovaním vymeriavacieho základu v súvislosti s valorizáciou mzdovej základne a vyššími odmenami.
70Ostatné sociálne náklady
Ostatné sociálne náklady v celkovej sume 787 118 tis. eur tvorené ostatným sociálnym poistením (99 319 tis. eur), zákonnými sociálnymi nákladmi (669 971 tis. eur) a ostatnými sociálnymi nákladmi (17 828 tis. eur). Tieto sociálne náklady zaznamenali medziročný nárast o 73 131 tis. eur.
IV.Odpisy, rezervy a opravné položky
Náklady na odpisy, tvorbu rezerv a opravných položiek dosiahli spolu sumu 4 648 145 tis. eur a medziročne sa zvýšili o 289 660 tis. eur. Toto zvýšenie je z dôvodu vyššej tvorby rezerv o 162 153 tis. eur, vyššej tvorby opravných položiek o 31 194 tis. eur a vyšších odpisov o 96 313 tis eur.
71Odpisy dlhodobého majetku
Odpisy dlhodobého majetku dosiahli 2 205 781 tis. eur a medziročne boli vyššie o 96 313 tis. eur.
Rozhodujúci podiel na týchto nákladoch ústredná správa (1 286 203 tis. eur) a z nej štátne podniky a obchodné spoločnosti (653 892 tis. eur), obce a ich organizácie (724 752 tis. eur), vyššie územné celky (118 970 tis. eur) a ostatné subjekty verejnej správy (75 856 tis. eur).
72Rezervy
Náklady na rezervy z prevádzkovej činnosti boli vykázané v celkovej sume 1 116 605 tis. eur, z toho zákonné rezervy 358 266 tis. eur a ostatné rezervy 758 339 tis. eur pri medziročnom náraste o 118 689 tis. eur. Ústredná správa z celkovej sumy rezerv tvorila čiastku 979 601 tis. eur (87,7 %).
Náklady na rezervy vykazuje v rámci ústrednej správy najmä kapitola Ministerstva financií SR.
Samotné Ministerstvo financií SR vykázalo tvorbu ostatných rezerv z prevádzkovej činnosti v sume
88 437 tis. eur, z toho časť predstavovala tvorba rezervy na záväzky z odpočítaných nezrovnalostí vo výške 46 077 tis. eur a tvorba rezervy na zamestnanecké požitky v ústrednej správe za rok 2023, ktoré sú účtované na základe expertného odhadu, v sume 21 063 tis. eur.
Ďalším subjektom s významnou tvorbou zákonných rezerv z prevádzkovej činnosti v hodnote 287 291 tis. eur je Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., s medziročným zvýšením o 65 733 tis. eur. Ide
o technické rezervy na neuhradenú zdravotnú starostlivosť, technické rezervy na nedoručený doklad na poskytnutú zdravotnú starostlivosť a krátkodobé rezervy na mzdy a odvody na nevyčerpanú riadnu dovolenku. Najväčší podiel na náraste rezerv v roku 2023 oproti roku 2022 majú rezervy na zdravotnú starostlivosť za výkony, ktoré neboli uhradené.
56
Ministerstvo spravodlivosti SR vykázalo ostatné rezervy z prevádzkovej činnosti v sume 50 686 tis. eur
s medziročným zvýšením v takmer rovnakej sume. Ministerstvo eviduje rezervy na existujúce a hroziace súdne spory a medziročný rozdiel bol spôsobený novým súdnym sporom so súkromnou obchodnou spoločnosťou, ktorá žaluje viaceré štátne úrady. Taktiež vysoký medziročný nárast rezerv o 41 434 tis. eur vykázalo Ministerstvo financií SR.
Univerzitná nemocnica Bratislava dosiahla rezervy v objeme 50 014 tis. eur. Tieto tvorili najmä penále a úroky z omeškania z nesplatených záväzkov nemocnice, ktorých vymoženie plnenia bolo postúpené na finančného sprostredkovateľa (45 106 tis. eur). Ďalšie boli vytvorené na súdne spory a zamestnanecké požitky.
Územná samospráva vykázala rezervy v celkovej sume 122 195 tis. eur (v tom obce 69 122 tis. eur a vyššie územné celky 53 073 tis. eur) a ostatné subjekty verejnej správy v sume 14 809 tis. eur.
73Opravné položky
Náklady na tvorbu zákonných a ostatných opravných položiek dosiahli sumu 1 229 174 tis. eur
s medziročným nárastom o 32 504 tis. eur. Na tvorbe ostatných opravných položiek sa podieľalo najmä Ministerstvo financií SR, z dôvodu tvorby opravných položiek k pohľadávkam z daňových a colných
príjmov, ktoré po splatnosti, nedobytné a neefektívne na vymáhanie (642 716 tis. eur). Okrem toho boli vytvorené opravné položky k pohľadávkam z operačných programov programového obdobia 2007 – 2013 - štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo v sume 12 366 tis. eur, v rámci finančného mechanizmu EHP a NFM v hodnote 1 743 tis. eur, k pohľadávkam z realizovaných záruk za odvodové úvery a k pohľadávkam z realizovaných záruk za úvery poskytnuté počas pandémie COVID-19 vo výške 2 394 tis. eur. Ministerstvo v roku 2023 vykázalo tvorbu ostatných opravných položiek v celkovej sume 660 136 tis. eur, čo je medziročný pokles o 69 505 tis. eur.
Slovenský plynárenský priemysel, a.s. dosiahol celkové náklady na tvorbu ostatných opravných
položiek v sume 173 527 tis. eur pri medziročnom náraste o 78 700 tis. eur. Išlo najmä o tvorbu opravnej položky k zásobám zemného plynu.
V.Ostatné náklady na prevádzkovú činnosť
Tabuľka 24
Ostatné náklady na prevádzkovú činnosť podľa druhu (v tis. eur)
2023
2022
Δ 2023-2022
Náklady na dávky sociálnej pomoci a štátne sociálne dávky
2 282 821
1 828 313
454 508
Náklady na výhry TIPOS, a.s.
1 199 012
1 082 201
116 811
Odpis ostatných pohľadávok
408 256
757 545
-349 289
Špecifické náklady MF SR
117 937
309 589
-191 652
Náklady SEPS, a.s. na výkup elektriny
108 952
28 141
80 811
Zostatková cena predaného dlhodobého majetku
94 498
107 409
-12 911
Pokuty, penále a úroky z omeškania
45 691
124 127
-78 436
Predaný materiál
23 246
19 149
4 097
Ostatné náklady na prevádzkovú činnosť
1 334 479
1 167 950
166 529
Spolu
5 614 893
5 424 425
190 468
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
Celkovo ostatné náklady na prevádzkovú činnosť dosiahli 5 614 893 tis. eur a medziročne vzrástli o 190 468 tis. eur. Z hodnoty ostatných nákladov tvorí ústredná správa 93 %, resp. 5 251 825 tis. eur, územná samospráva 197 043 tis. eur a ostatné subjekty verejnej správy 166 025 tis. eur.
57
Ostatné náklady na prevádzkovú činnosť boli tvorené najmä nákladmi na dávky sociálnej pomoci
a štátne sociálne dávky poskytované Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v sume 2 282 821 tis. eur
(2022: 1 828 313 tis. eur). Ide napr. o náklady na rodičovský príspevok (659 066 tis. eur), prídavok na dieťa (778 929 tis. eur), peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (610 054 tis. eur), dávky v hmotnej núdzi a príspevok k dávke (128 715 tis. eur), príspevok pri narodení dieťaťa (36 917 tis. eur), príspevok na starostlivosť o dieťa (501 tis. eur), príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa a náhradnú rodičovskú starostlivosť (30 450 tis. eur), náhradné výživné (14 302 tis. eur), príspevok na pohreb (3 925 tis. eur) a tiež zvýšenie prídavku na dieťa pri nástupe do 1. ročníka základnej školy (6 351 tis. eur). Medziročný prírastok bol spôsobený vyšším objemom poskytnutých dávok sociálnej pomoci a štátnych sociálnych dávok.
Druhú najvyššiu hodnotu v rámci ostatných nákladov na prevádzkovú činnosť vykázal TIPOS, a.s., a to
1 199 012 tis. eur, pričom išlo najmä o vyplatené výhry. Tieto náklady zaznamenali nárast o 116 811 tis. eur, a to hlavne z dôvodu nárastu tržieb z prevádzkovania hazardných hier a k nim prislúchajúce náklady na výhry.
Odpis ostatných pohľadávok predstavuje náklady v súvislosti s odpisom nevymožiteľných pohľadávok
alebo pohľadávok, ktorých vymáhanie by bolo nerentabilné. V roku 2023 boli odpísané pohľadávky v celkovej sume 408 256 tis. eur, čo je medziročný pokles o 349 289 tis. eur. Na celkových nákladoch na odpis pohľadávok sa podieľalo najmä Ministerstvo financií SR sumou 320 514 tis. eur. Išlo najmä
o odpis nedobytných daňových a colných pohľadávok finančnej správy.
Ministerstvo financií SR dosiahlo špecifické náklady v celkovej výške 117 937 tis. eur vzťahujúce sa
najmä na čerpanie prostriedkov z Európskych štrukturálnych a investičných fondov pre programové obdobie 2014 - 2020 vo výške 107 445 tis. eur (z čoho náklady zo schválených súhrnných žiadostí o platbu boli v sume 59 675 tis. eur a náklady z titulu nezrovnalostí predstavujú sumu 47 769 tis. eur). Ďalej sem patria príspevky SR do Európskeho rozvojového fondu v sume 1 128 tis. eur, príspevok pre Medzinárodný menový fond pre Ukrajinský fond rozvoja kapacít vo výške 3 000 tis. eur, ako aj príspevok pre Medzinárodný menový fond Poverty and Reduction Growth Trust vo výške 1 000 tis. eur.
Náklady na pokuty a penále medziročne poklesli o 78 436 tis. eur a to najmä v ústrednej správe
o 74 322 tis. eur a dosiahli celkovú hodnotu 45 691 tis. eur. Tieto náklady vznikajú z dôvodu predpisu sankčných úrokov z omeškania u zdravotníckych zariadení a predpisu nezrovnalostí pri čerpaní z prostriedkov Európskych štrukturálnych a investičných fondov. Ústredná správa vykázala 37 475 tis. eur a územná samospráva 7 947 tis. eur.
Z ústrednej správy najviac vykázala kapitola Ministerstva zdravotníctva SR, a to sumu 22 332 tis. eur
s medziročným znížením o 57 771 tis. eur. Náklady na penále medziročne ovplyvnené najmä u nemocníc, ktoré v roku 2022 účtovali o vyrubených penále k neuhradeným záväzkom, ktoré boli následne predmetom oddlžovania spoločnosťou Debitum. Penále sa účtujú do účtovného obdobia, kedy vyrubené a potvrdené vlastníkom pohľadávky, napríklad Sociálnou poisťovňou alebo zdravotnými poisťovňami. V roku 2023 bolo realizované ďalšie kolo oddlžovania nemocníc, išlo však o oddlženie ostatných veriteľov a len vo výške istiny 83 389 tis. eur. Medzi nemocnice s najvyššími nákladmi na ostatné pokuty a penále patrili Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, kde suma 13 939 tis. eur predstavovala najmä úroky z omeškania v súvislosti s prebiehajúcou exekúciou. Ministerstvo zdravotníctva SR v sume 5 523 tis. eur vykazuje systémové nezrovnalosti za druhé programové obdobie, ktoré boli uhradené zo Všeobecnej pokladničnej správy. Univerzitná nemocnica Bratislava dosiahla najvyšší medziročný pokles v sume 29 932 tis. eur z dôvodu, že v roku 2022 tu vykázala penále za nezaplatené odvody voči Sociálnej poisťovni v objeme 28 570 tis. eur.
Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s. dosiahla sumu 108 952 tis. eur s medziročným
zvýšením o 80 811 tis. eur najmä z dôvodu nárastu nákladov spoločnosti OKTE, a.s., ktorá vykázala vyššie náklady na podporu doplatkov v systéme podpory výroby elektriny z OZE a VÚKVET, ktorého je spoločnosť OKTE, a.s. organizátorom a zúčtovateľnom od 1.1.2020.
V rámci ostatných nákladov sa ďalej vykazujú napríklad náklady sociálneho zabezpečenia policajtov
a hasičov na výplatu výsluhových dávok a ostatných dávok (291 324 tis. eur) a obdobné náklady na úhradu dávok čerpaných z osobitného účtu sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov, ktoré
58
realizuje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia pod kapitolou Ministerstva obrany SR (234 448 tis. eur).
VI.Finančné náklady
Finančné náklady dosiahli hodnotu 2 201 466 tis. eur a oproti roku 2022 sú vyššie o 558 373 tis. eur.
Tabuľka 25
Finančné náklady podľa druhu (v tis. eur)
2023
2022
Δ 2023-2022
Úroky
1 521 487
1 228 362
293 125
Náklady na derivátové operácie
395 163
21 093
374 070
Kurzové straty
61 720
168 481
-106 761
Predané cenné papiere a podiely
39 030
6 028
33 002
Ostatné finančné náklady Ministerstva hospodárstva SR
26 314
17 509
8 805
Podiel konsolidujúcej účtovnej jednotky na výsledku hospodárenia pridružených účtovných jednotiek verejnej správy
18 999
2 718
16 281
Ostatné finančné náklady Ministerstva financií SR
13 759
10 135
3 624
Ostatné finančné náklady MH Manažmentu, a.s.
12 734
65 528
-52 794
Ostatné finančné náklady Slovenského plynárenského priemyslu, a.s.
512
14 445
-13 933
Iné finančné náklady
111 748
108 794
2 954
Spolu
2 201 466
1 643 093
558 373
Zdroj: MF SR, Centrálny konsolidačný systém
74Úroky
Z finančných nákladov najvyššiu sumu tvorili náklady na úroky vo výške 1 521 487 tis. eur
pri medziročnom náraste o 293 125 tis. eur. Z nich najviac vykázalo Ministerstvo financií SR, a to
1 403 753 tis. eur. V rámci nich zaznamenané úroky zo štátnych dlhopisov vo výške 1 219 772 tis. eur, ďalej diskont zo štátnych dlhopisov vo výške 105 397 tis. eur, úroky z úverov od medzinárodných bánk a inštitúcií vo výške 61 876 tis. eur, úroky zo swapových operácií vo výške 15 000 tis. eur. Úroky medziročne zaznamenali nárast najmä v dôsledku nárastu objemu emitovaných štátnych dlhopisov, rastu úrokov dlhopisov a úrokov v rámci refinančného systému. Nákladové úroky vykazuje aj Štátna pokladnica, ktorá úročí prostriedky na účtoch klientov mimo konsolidovaného celku.
Úhrnom tieto náklady Štátnej pokladnice dosiahli hodnotu 68 378 tis. eur, čo predstavovalo zvýšenie o 40 619 tis. eur oproti predchádzajúcemu obdobiu. Nárast bol zaznamenaný najmä na účtoch z termínovaných vkladov klientov a bol spôsobený rastom úrokových sadzieb.
Obce a ich organizácie vykázali úrokové náklady spolu za 33 729 tis. eur, a išlo najmä o úročenie prijatých bankových úverov.
Náklady na derivátové operácie
Náklady na derivátové operácie dosiahli sumu 395 163 tis. eur s medziročným zvýšením o 374 070 tis. eur. Najvýznamnejšiu sumu (364 334 tis. eur) dosiahol Slovenský plynárenský priemysel,
a.s., ktorý tu vykázal stratu z vysporiadania derivátových obchodov.
59
75Kurzové straty
Kurzové náklady dosiahli 61 720 tis. eur, čo predstavuje medziročné zníženie o 106 760 tis. eur. Z toho
Ministerstvo financií SR dosiahlo sumu 47 456 tis. eur pri najvyššom medziročnom poklese v rámci
kurzových strát o 97 518 tis. eur. Príčinou bol pokles kurzu cudzích mien pri emitovaných štátnych dlhopisoch a zníženie objemu finančných prostriedkov, z dôvodu úhrad štátnych dlhopisov v cudzej mene. Ďalšie náklady na kurzové straty vykázali Štátna pokladnica (3 103 tis. eur), Slovenský
plynárenský priemysel, a.s. (1 876 tis. eur) a Slovenská pošta, a.s. (1 019 tis. eur).
Predané cenné papiere a podiely
Náklady na predané cenné papiere a podiely dosiahli sumu 39 030 tis. eur s medziročným zvýšením o 33 002 tis. eur. Viac ako 93 % týchto nákladov náklady subjektov ústrednej správy. Najvyššiu sumu dosiahla kapitola Ministerstva hospodárstva SR (20 428 tis. eur), v tom MH Manažment, a.s.
17 086 tis. eur a Slovenský plynárenský priemysel, a.s. 3 342 tis. eur. MH Manažment, a.s. na tomto
účte vykazuje vyradenie predaných cenných papierov a družstevných podielnických listov z účtovníctva. V roku 2023 to bol hlavne predaj minoritných podielov v spoločnostiach Eurobus, SAD Zvolen, SAD Lučenec a SAD Prešov.
76Podiel na výsledku hospodárenia pridružených ÚJ
Podiel na nákladoch pridružených účtovných jednotiek sa zvýšil z minuloročných 2 718 tis. eur na 18 999 tis. eur. Tento medziročný nárast nákladov bol zaznamenaný najmä u Ministerstva
hospodárstva SR (8 597 tis. eur) a to z dôvodu odkonsolidácie spoločnosti Východoslovenská
energetika Holding, a.s., ktorá prešla v roku 2023 pod Západoslovenskú energetiku, a.s. Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. vykázala hodnotu finančnej investície vo svojej pridruženej účtovnej jednotke Bulk Transshipment Slovakia, a.s. v sume 3 578 tis. eur.
77Ostatné finančné náklady
Z ostatných finančných nákladov vykázala najviac kapitola Ministerstva hospodárstva SR, a to sumu
93 495 tis. eur a v rámci nej Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. 53 917 tis. eur z dôvodu finančných nákladov spojených s vyraďovaním a likvidáciou jadrových elektrární A1 a V1. Samotné ministerstvo dosiahlo sumu 26 314 tis. eur, ktorá predstavuje najmä náklady na pokračujúci odpis majetkového podielu na kmeňovom imaní štátnych podnikov v likvidácii na základe ich výmazu z Obchodného registra SR. V roku 2023 došlo k výmazu troch štátnych podnikov v likvidácii.
Ministerstvo financií SR vynaložilo na ostatné finančné náklady sumu 13 759 tis. eur. Ide o poplatky
tuzemským a zahraničným bankám a finančným sprostredkovateľom obchodov so štátnymi cennými papiermi a ministerstvo tu vykázalo aj poplatok za sprostredkovanie predaja štátnych dlhopisov syndikátom v sume 9 375 tis. eur.
Spoločnosť MH Manažment, a.s. vykázala sumu 12 734 tis. eur pri najvyššom medziročnom znížení
v rámci ostatných finančných nákladov o sumu 52 793 tis. eur, na ktoré mal najväčší vplyv ex offo výmaz spoločnosti DMD Holding, a.s. z Obchodného registra SR v sume 64 727 tis. eur z účtovnej evidencie spoločnosti v roku 2022. Spoločnosť na tomto účte eviduje náklady pri zániku emitenta bez právneho nástupcu (ex offo). Na medziročný pokles vplýval počet zaniknutých spoločností bez právneho nástupcu a ich jednotlivá hodnota.
Iné finančné náklady dosiahli sumu 111 748 tis. eur, z toho ústredná správa 79 792 tis. eur, územná samospráva 22 283 tis. eur a ostatné subjekty ústrednej správy 9 673 tis. eur. Tvoria ich náklady napríklad na precenenie cenných papierov, náklady na krátkodobý finančný majetok, manká a škody na finančnom majetku.
60
VII.Dane a poplatky
Dane a poplatky dosiahli sumu 40 433 tis. eur a oproti roku 2022 sa zvýšili o 17 380 tis. eur.Daň z motorových vozidiel bola vykázaná v hodnote 1 458 tis. eur ako nekonsolidovaná časť nákladov
v rámci súhrnného celku, z toho najviac vykázali obce 1 052 tis. eur. Daň z nehnuteľností, ktorej príjemcom mestá a obce SR, bola úplne eliminovaná v identifikovanej výške, a to 42 111 tis. eur. Ostatné dane a poplatky boli vykázané v sume 38 976 tis. eur, čo je medziročný nárast o 17 288 tis. eur.
Ide najmä o miestne dane a poplatky, ktoré neboli predmetom eliminácie.
III. INFORMÁCIE O INÝCH AKTÍVACH A INÝCH PASÍVACH
Iné aktíva súhrnného celku predstavujú najmä možné príjmy zo súdnych sporov, finančné nároky
zo zmlúv, prírodné bohatstvo, historické a kultúrne pamiatky, ktorých hodnota sa však ťažko vyčísluje. Ako iné aktíva sa vykazuje aj hodnota aktív, ktorými sa rozumie možný majetok, ktorý vznikol v dôsledku minulých udalostí, a ktorého existencia alebo ekonomický benefit plynúci z neho závisí od toho, či nastane alebo nenastane jedna alebo viac neistých udalostí v budúcnosti. Vznik týchto udalostí pritom nezávisí od účtovnej jednotky.
K 31. decembru 2023 vykázali subjekty súhrnného celku iné aktíva na nekonsolidovanej báze v hodnote 9 359 780 tis. eur (medziročne viac o 886 721 tis. eur). Konsolidácia iných aktív dosiahla 3 481 198 tis. eur, čo znamená, že iné aktíva po vylúčení vzájomných vzťahov dosiahli potenciálnu hodnotu 5 546 179 tis. eur (medziročne viac o 599 684 tis. eur).
Od roku 2017 je súčasťou podmienených aktív aj hodnota lesných porastov uvedená v poznámkach účtovnej závierky štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, š. p., ktorá je pravidelne aktualizovaná znalcom Národného lesníckeho centra. Toto iné aktívum tvorí 37,4 % doteraz identifikovaných mimobilančných aktív verejnej správy. Druhým najväčším podmieneným aktívom 31,2 %, pohľadávky postúpené z bankových inštitúcií alebo verejných inštitúcií na vymáhanie Slovenskej konsolidačnej, a. s., ktorá ich na základe príslušnej legislatívy vymáha a uplatňuje si z nich exekučné nároky.
Medziročná zmena nekonsolidovanej hodnoty iných aktív dosiahla 886 721 tis. eur a bola zaznamenaná najmä v organizáciách územnej samosprávy (526 970 tis. eur). Ide najmä o položky vykázané na podsúvahe, pričom môže ísť o rôzne položky majetku, ktorý sa z dôvodu účtovných postupov nevykazujú priamo v súvahe. Ústredná správa zvýšila iné aktíva o 359 751 tis. eur, takisto najmä z vykázania hodnoty majetku evidovaného na podsúvahe (iného ako súdne spory, záruky, ručenie v prospech jednotky).
Tabuľka 26
Podmienené aktíva podľa zložiek verejného sektora (v tis. eur)
2023
2022
Δ 2023-2022
Ústredná správa a štátne podniky
8 773 693
8 411 204
362 489
Obce a ich rozpočtové a príspevkové organizácie a podniky územnej samosprávy
546 305
44 871
501 434
Vyššie územné celky a ich rozpočtové a príspevkové organizácie a podniky územnej samosprávy
38 508
12 972
25 536
Subjekty založené zákonom na tretej úrovni konsolidácie
1 274
4 012
-2 738
Spolu (nekonsolidované)
9 359 780
8 473 059
886 721
Objem konsolidácie
3 813 601
3 526 564
287 037
Spolu (konsolidované)
5 546 179
4 946 495
599 684
Zdroj: Účtovné závierky subjektov, Centrálny konsolidačný systém a databáza MF SR
Z podmienených aktív vykazuje najvyššiu hodnotu štátny podnik Lesy SR, š. p. z dôvodu ocenenia
lesných porastov, ktoré podnik obhospodaruje na pozemkoch vo vlastníctve štátu, ktoré boli k 1.1.2010
61
jednotne ocenené podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty podniku. Hodnota lesných porastov bola od 1.1.2010 evidovaná na podsúvahovom účte, pričom každoročne je táto hodnota aktualizovaná spolu so spresňovaním hodnoty lesných porastov vo vlastníctve štátu. Medziročne bola podsúvahová hodnota lesných porastov nižšia o 221 690 tis. eur. Hlavným dôvodom a podkladom na zníženie hodnoty porastov je obnova programu starostlivosti o les po spracovaní veternej kalamity na niektorých odštepných závodoch, ale aj vplyv odovzdania lesných pozemkov s lesnými porastami do správy Správ národných parkov.
Slovenská konsolidačná, a. s. (SKo, a. s.), ktorá je zo zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu
a o zmene a doplnení niektorých zákonov poverenou osobou pre konsolidáciu pohľadávok verejného sektora vykazuje druhú najväčšiu hodnotu podmienených aktív v hodnote 2 917 450 tis. eur.Časť nominálnej hodnoty pohľadávok SKo, a.s. (2 457 540 tis. eur) je pre účely konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy eliminovaná, čo zabezpečuje vykázanie pohľadávok len jednou hodnotou, a to priamo v súvahe spolu s prislúchajúcimi opravnými položkami (takmer na 100 % hodnoty).
Zo súdnych sporov a iných právnych úkonov boli významné súdne konania, ktorých účastníkom je Vodohospodárska výstavba, š.p. najmä voči Slovenským elektrárňam, a.s. o bezdôvodné obohatenie
v sume 407 774 tis. eur. Spor sa týka platieb, ktoré platila Vodohospodárska výstavba, š.p. elektrárňam od roku 2006 na základe zmlúv na užívanie Vodnej elektrárne Gabčíkovo, ktoré podľa štátneho podniku neplatné.
V prípade súdnych sporov vedených v prospech MH Manažmentu, a.s. bola zaznamenaná medziročne
vyššia hodnota o 2 402 tis. eur vrátane príslušenstva a tým podmienené aktíva zo súdnych sporov z titulu bezdôvodného obohatenia dosiahli hodnotu 46 059 tis. eur.
Finančné riaditeľstvo SR je žalobcom v dvoch súdnych sporoch o náhradu škody, úhrnom
za 4 077 tis. eur.
Ministerstvo vnútra SR vykazuje aktívne súdne spory v celkovej sume 3 984 tis. eur, čo je v porovnaní
z bezprostredne predchádzajúcim účtovným obdobím pokles o 45 tis. eur. Predmetom súdnych sporov bolo napr. zaplatenie sumy, vydanie bezdôvodného obohatenia, náhrada škody, vypratanie bytu, vysporiadanie nehnuteľnosti, nárok na regres a iné.
Tabuľka 27
2023
2022
Δ 2023-2022
Súdne spory a konania
465 496
466 082
-586
Vodohospodárska výstavba, š. p.
407 466
410 499
-3 033
MH Manažment, a. s.
46 059
43 657
2 402
Ministerstvo financií SR
3 910
3 910
0
Ministerstvo vnútra SR
3 984
3 939
45
Finančné riaditeľstvo SR
4 077
4 077
0
Iné (štátne podniky)
7 394 747
7 792 958
-398 211
Lesy SR, š. p. (hodnota lesných porastov)
3 492 264
3 814 721
-322 457
SKo, a. s. (pohľadávky na podsúvahe)
2 917 450
2 920 022
-2 572
Exportno-importná banka (záruky)
359 246
369 968
-10 722
Slovenský plynárenský priemysel (záruky)
242 656
254 379
-11 723
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s.(záruky)
283 113
317 912
-34 799
MH Manažment, a. s. (privatizovaný majetok)
68 258
79 689
-11 431
Environmentálny fond (záložné zmluvy)
31 760
36 267
-4 507
Spolu
7 860 243
8 259 040
-398 797
Zdroj: Účtovné závierky subjektov, Centrálny konsolidačný systém a databáza MF SR
Prehľad najväčších podmienených aktív (v tis. eur)
62
Ministerstvo financií SR vystupuje ako žalobca v 6 súdnych sporoch. Hodnota aktívnych súdnych
sporov je 3 910 tis. eur a týkajú sa žalôb o náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom resp. zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, reštitučné nároky podľa príslušných reštitučných predpisov, žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci a uplatňovania náhrady škody, ktorá vznikla ministerstvu ako poškodenému v trestnom konaní.
Z ostatných položiek podmienených aktív je významná hodnota zabezpečenia pohľadávok z poskytnutých úverov a poskytnutých záruk Exportno-importnej banky, a.s. v hodnote 359 246 tis. eur.
Z ostatných položiek podmienených aktív je významná hodnota zabezpečenia pohľadávokz poskytnutých úverov a poskytnutých záruk Exportno-importnej banky, a.s. v hodnote 359 246 tis. eur. Prijaté záruky a ručenie tvorilo 70 202 tis. eur, záruky na nehnuteľnosti 216 532 tis. eur, ostatné záruky 72 512 tis. eur. Medziročný pokles bol spôsobený poklesom prijatých záruk a ručenia o 30 375 tis. eur, poklesom ostatných prijatých záruk o 4 608 tis. eur a za súčasného nárastu prijatých záruk na nehnuteľný majetok o 24 262 tis. eur.
Skupina Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a. s. (SEPS, a. s.) vykázala v konsolidovanej
účtovnej závierke ako podmienené aktíva sumu prijatých bankových záruk vo výške 283 113 tis. eur. Bankové záruky uzatvárané v prospech skupiny SEPS, a. s. účastníkmi krátkodobého trhu s elektrickou energiou, ktoré chránia skupinu pred ich prípadnou platobnou neschopnosťou.
Slovenský plynárenský priemysel, a. s. (SPP, a. s.) vykazuje poskytnuté záruky, ktoré vystavili materské
spoločnosti zákazníkov. SPP, a.s. si tak v prípade neplnenia povinností zo strany zákazníkov môže uplatňovať plnenie u ich materských spoločností.
MH Manažment, a.s. vykazuje podmienené aktívum zo zmluvy o predaji štátneho podielu v Slovak
Telekom, a.s. Platba vo výške 68 258 tis. eur je uložená a viazaná na účte, pričom vyplatenie týchto prostriedkov závisí od ukončenia Sporu vo veci hlasových služieb a Sporu s Európskou komisiou.
Environmentálny fond eviduje potenciálne plnenie zo záložných zmlúv uzavretých bývalým
Recyklačným fondom, ktorého činnosť prešla na Environmentálny fond v decembri 2017.Recyklačný fond poskytoval subjektom dotácie napríklad na separáciu odpadov (plastov, železa a podobne) na viacročné obdobie a v prípade, že subjekt nesplnil podmienky pre dotáciu, bol povinný vrátiť dotáciu aj so zmluvnou pokutou. Vo výške dotácie a možnej pokuty boli uzatvárané záložné zmluvy a ručiteľské vyhlásenia.
Iné pasíva vo verejnej správe predstavujú podmienené záväzky z poskytnutých záruk, hroziacich alebo
prebiehajúcich súdnych sporov, záväzky zo všeobecne platných právnych predpisov, ručenia, iné finančné povinnosti a podobne.
Podmienené záväzky predstavujú položku iných pasív, ktoré za určitých okolností môžu negatívne ovplyvniť finančnú situáciu verejnej správy (konkrétne štátu či územnej samosprávy). Tieto záväzky nie vykazované na súvahových položkách pasív, pretože nie splnené podmienky pre ich zaúčtovanie (výška takéhoto ,,neistého“ záväzku sa nedá spoľahlivo oceniť, obdobie, ku ktorému sa povinnosť viaže nie je určené alebo úbytok ekonomických úžitkov v budúcnosti nie je istý). Z tohto dôvodu nie je možné jednoznačne odhadnúť vplyv na verejné financie z pohľadu času a vôbec nie je možné stotožňovať hodnotu vyčíslených podmienených záväzkov v danom roku s aktuálnou potrebou peňažných prostriedkov na plnenie takýchto neistých povinností.
Hodnota podmienených záväzkov k 31.12.2023 dosiahla 21 681 526 tis. eur (v konsolidovanej hodnote 21 243 648 tis. eur) a medziročne sa zvýšila o 1 088 807 tis. eur (resp. o 998 063 tis. eur po konsolidácii). Hodnotu konsolidácie predstavujú napríklad potenciálne úhrady z konaní jedného subjektu verejnej správy voči inému subjektu verejnej správy, vzájomné súdne spory či poskytnuté záruky, z ktorých by plnenie predstavovalo len presun prostriedkov v rámci verejnej správy.Výsledný nárast podmienených záväzkov je zložený z položiek, ktoré medziročne poklesli a z položiek, ktoré boli zachytené v prehľade prvý krát resp. zaznamenali medziročný nárast.
63
Tabuľka 28
Podmienené záväzky podľa zložiek verejného sektora
(v tis. eur)
Subjekty (v tis. eur)
2023
2022
Δ 2023-2022
Ústredná správa a štátne podniky
20 757 085
20 101 105
655 980
Obce a ich rozpočtové a príspevkové organizácie a podniky územnej samosprávy
612 308
83 935
528 373
Vyššie územné celky a ich rozpočtové a príspevkové organizácie a podniky územnej samosprávy
12 080
81
11 999
Subjekty založené zákonom na tretej úrovni konsolidácie
300 053
407 598
-107 545
Spolu (nekonsolidované)
21 681 526
20 592 719
1 088 807
Objem konsolidácie
437 878
347 134
90 744
Spolu (konsolidované)
21 243 648
20 245 585
998 063
Zdroj: Účtovné závierky subjektov, Centrálny konsolidačný systém a databáza MF SR
Medzi najvýznamnejšie podmienené záväzky patrí účasť SR na Európskom nástroji finančnej stability (EFSF) a Európskom mechanizme pre stabilitu (ESM). Ďalej to hroziace alebo prebiehajúce súdne spory voči štátnym orgánom alebo podnikom štátnej správy, medzinárodné arbitráže, zabezpečovacie operácie Slovenského plynárenského priemyslu, záložné právo na majetok Slovenských elektrární a ďalšie. Vybrané podmienené záväzky podľa subjektov na nekonsolidovanej báze uvedené v nasledovnom prehľade:
Tabuľka 29
Prehľad najväčších podmienených záväzkov na nekonsolidovanej báze (v tis. eur)
2023
2022
Δ2023-2022
Kapitál na požiadanie a záruky
v medzinárodných finančných inštitúciách
9 873 241
9 879 746
-6 505
Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM)
6 144 110
6 148 450
-4 340
Európsky nástroj finančnej stability (EFSF)
2 318 789
2 316 757
2 032
Európska investičná banka
684 231
684 231
0
Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj
485 275
488 809
-3 534
Európska banka pre obnovu a rozvoj
101 359
101 359
0
Rozvojová banka rady Európy
16 854
16 854
0
Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu
10 658
10 658
0
Mnohostranná agentúra pre investičné záruky
3 102
3 213
-111
Medzinárodná investičná banka
33 931
33 931
0
Paneurópsky garančný fond
74 932
75 484
-552
Medzinárodné investičné arbitráže
28 692
28 692
0
Zdravotná poisťovňa Union, a.s.
28 692
28 692
0
Hroziace alebo prebiehajúce súdne spory
4 260 880
4 040 590
220 290
Ministerstvo financií SR
1 419 734
1 435 571
-15 836
Ministerstvo vnútra SR
1 094 776
1 095 485
-709
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
450 780
450 804
-24
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou SR
280 000
280 000
0
Kancelária národnej rady SR
222 090
225 775
-3 685
MH Manažment, a.s.
176 963
168 185
8 778
Ministerstvo hospodárstva SR
78 328
79 086
-758
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
54 581
46 076
8 505
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
36 153
43 131
-6 978
Úrad vlády Slovenskej republiky
15 949
15 985
-36
Geodetický a kartografický ústav Bratislava
14 518
14 518
0
64
2023
2022
Δ2023-2022
Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky
218
10 518
-10 300
Slovenský pozemkový fond
6 681
64 448
-57 767
Vodohospodárska výstavba, š.p.
40 098
40 098
0
Železnice SR
79 033
54 503
24 530
Národná diaľničná spoločnosť, a.s.
290 978
16 408
274 570
Vystavené alebo poskytnuté záruky
962 220
868 361
93 859
National Development Fund II, a.s.
461 226
369 026
92 200
Záruky MF SR
237 032
321 411
-84 379
Exportno-importná banka Slovenska
263 962
177 924
86 038
Iné podmienené záväzky
5 384 381
5 306 135
78 246
Slovenské elektrárne, a.s.
3 501 046
3 341 242
159 804
MH Manažment, a.s.
786 972
970 650
-183 678
Slovenský plynárenský priemysel, a.s.
993 785
767 827
225 958
Východoslovenská energetika, a.s.
0
146 527
-146 527
Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.
54 548
59 754
-5 206
Lesy SR, š.p.
13 894
13 894
0
MH Invest, s.r.o
34 136
6 241
27 895
Spolu
20 509 414
20 123 524
385 890
Zdroj: Účtovné závierky subjektov k 31.12.2023 a k 31.12.2022 zverejnené v registri
www.registeruz.sk
a databáza MF SR
Účasť Slovenskej republiky na európskych záchranných mechanizmoch a členstve v medzinárodných finančných inštitúciách
Európsky mechanizmus pre stabilitu (ďalej len „ESM“) tvorí súčasť druhej vlny balíka opatrení určených na poskytovanie pomoci členským štátom eurozóny ocitávajúcich sa vo vážnych finančných problémoch s cieľom zabezpečiť stabilitu eurozóny samotnej. Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM) je nasledovníkom EFSF, ktorý bol vytvorený na dobu určitú, t. j. do júna 2013. ESM bol založený ako medzivládna organizácia založená na základe medzivládnej zmluvy. Na rozdiel od EFSF, ktorý funguje na báze záruk za dlhopisy emitované EFSF, sa do ESM prispieva priamo, a to formou upisovania akcií na základnom imaní spoločnosti. Slovenská republika splatila svoj podiel na vlastnom imaní vo výške 793 350 tis. eur v šiestich splátkach. Slovenskej republike vypršala výnimka na kľúči na určenie príspevkov do ESM k 1.1.2021, ktorá bola udelená na obdobie dvanástich rokov od vstupu do eurozóny pre všetky krajiny, ktoré v čase vzniku ESM mali hodnotu HDP na obyvateľa nižšiu, ako je 75 % priemeru Európskej únie.
Slovenská republika preto uhradila 134 150 tis. eur v decembri 2020, čo upravilo kľúč na určenie príspevkov do ESM pre Slovenskú republiku na hodnotu 0,985 %. Navýšenie splatného kapitálu bolo schválené Národnou radou SR dňa 5.11. 2020. Slovenská republika sa zároveň zaviazala, že v prípade, ak úroveň splateného imania klesne pod schválených 80 mld. eur absorbovaním strát ESM, Správna rada ESM vyzve akcionárov ESM na jeho splatenie (proces sa týka iba poklesu splateného imania, ktorý by mal v prípade jeho nedoplnenia za následok stratu „AAA“ ratingu ESM) alebo ak je potrebné zabrániť omeškaniu ESM v platení povinností voči svojim veriteľom, generálny riaditeľ ESM právo vyzvať na úhradu upísaného základného imania prostredníctvom výzvy. Súčet výziev Správnej rady ESM a/alebo generálneho riaditeľa ESM nemôže v prípade Slovenskej republiky presiahnuť sumu 6 144 110 tis. eur. Medziročná zmena súvisí s ukončením dočasnej korekcie kľúča pre príspevok Estónska v ESM, 1. januára 2023.
Slovenská republika sa zaviazala poskytovať záruky za dlhové finančné inštrumenty vydávané Európskym nástrojom finančnej stability (EFSF) v prípade žiadosti členského štátu eurozóny o finančnú podporu. V zmysle platnej a účinnej legislatívy 5 zákona č. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) sa Slovenská republika musí podieľať na celkovej výške záruk podielom 7,72 mld. eur. Zároveň sa musí podieľať na ďalších záručných mechanizmoch potrebných na získanie AAA ratingu pre EFSF, napríklad aj poskytnutím dodatočných záruk EFSF do výšky 165 % svojho podielu na zárukách pre každú emisiu.
65
K 31.12.2023 bol stav záruk vystavených Slovenskou republikou vo výške 2 318 789 tis. eur.
Kapitálová účasť v Medzinárodnej banke pre obnovu a rozvoj (IBRD) sa znížila v sumáreo 3 534 tis. eur, v tom vplyv kurzových rozdielov bol 16 987 tis. eur a zvýšenia účasti SR na základnom imaní o 13 452 tis. eur. V roku 2023 išlo o poslednú splátku pre Slovenskú republiku v súvislosti so všeobecným a selektívnym zvyšovaním základného imania.
Paneurópsky garančný fond vytvorila Európska investičná banka na základe výzvy Rady Európskej únie z 23.4.2020, podporenej ministrami financií členských štátov EÚ. Celková výška fondu je25 miliárd eur v rámci schémy v reakcii na COVID-19, ktorý by mal zmobilizovať dodatočné investície v celkovej výške približne 200 miliárd eur. Pomoc sa v rámci tejto schémy poskytuje prostredníctvom vykonávateľov, s ktorými uzatvára zmluvy EIB. Vykonávateľmi môžu byť finančné inštitúcie, ktoré spĺňajú dané kritériá. Vykonávatelia následne financujú súkromný sektor formou úverov, pričom fond na tieto operácie poskytuje najmä záruky.
Arbitrážne konania
Arbitráž je vedená so spoločnosťou Achmea B.V. z dôvodu zákazu zisku zdravotných poisťovní v roku 2007. V tejto arbitráži, vedenej podľa bilaterálnej investičnej dohody medzi SR a Holandským kráľovstvom, bol v decembri 2012 vydaný rozsudok, ktorým arbitrážny tribunál nariadil SR zaplatiť žalobcovi odškodnenie vo výške cca 25 200 tis. eur plus úroky vo výške 2 900 tis. eur. Konanie o zrušení tohto rozsudku ako aj jurisdikčného rozhodnutia v tomto spore na Nemeckom spolkovom súde, pred ktorým SR napadla tieto rozhodnutia, je v súčasnosti prerušené do rozhodnutia Súdneho dvora o predbežnej otázke. Súdny dvor rozhodol dňa 6.3.2018 o predbežnej otázke vo veci neaplikovateľnosti arbitrážnej doložky v bilaterálnej investičnej zmluve medzi SR a Holandskom. Nakoľko arbitrážny rozsudok, na výkon ktorého sa vedie exekučné konanie pred súdmi v Luxemburgu bol zrušený, SR žiada o uvoľnenie zablokovaného majetku. Achmea sa v konaní pred Luxemburskými súdmi bráni tým, že podala pred nemeckým Ústavným súdom voči rozhodnutiu Najvyššieho spolkového súdu v Nemecku ústavné sťažnosti, o ktorých prípustnosti zatiaľ nebolo rozhodnuté. Luxemburský súd v novembri 2019 rozhodol, že konanie je pozastavené do rozhodnutia nemeckého Ústavného súdu o ústavných sťažnostiach.
Hroziace alebo prebiehajúce súdne spory
Žaloby, ktoré rieši Ministerstvo financií SR v úhrnnej hodnote 1 419 734 tis. eur najmä o náhradu škody uplatňovanej podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v ktorých Ministerstvo financií SR zastupuje pred súdom aj iné orgány verejnej moci.
Ministerstvo vnútra SR vykazuje podmienené pasíva zo súdnych sporov najmä z titulu náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.
Kancelária Národnej rady SR eviduje podmienené záväzky z existujúcich alebo hroziacich súdnych sporov, z čoho podstatnú časť tvoria žaloby na náhradu škody spôsobenú legislatívnou činnosťou NR SR vrátane troch súdnych sporov o ,,zákaz zisku“ zdravotných poisťovní. Medziročné zníženie žalovanej sumy vychádza zo súdnych uznesení o zamietnutí žalôb a riešení vysporiadania len v časti trov konania.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR eviduje najvýznamnejší spor s fyzickou osobou o náhradu škody vo výške 450 000 tis. eur, ktorá mala byť spôsobená údajnou nečinnosťou a nesprávnym úradným postupom.
MH Manažment, a. s. je v súčasnosti účastníkom rôznych súdnych sporov, ktoré voči nemu vedú tretie osoby, uplatňujúce si nároky voči MH Manažment, a. s. Na základe vyjadrení právnych zástupcov v príslušných sporoch spoločnosť MH Manažment, a. s. eviduje podmienené záväzky na súdne spory v celkovej sume 176 963 tis. eur. Medziročné zvýšenie o 8 778 tis. eur je z dôvodu pripísaného príslušenstva.
66
Slovenský pozemkový fond čelí viacerým súdnym žalobám a konaniam. Medziročne zaznamenal fond pokles hodnoty súdnych sporov o 57 767 tis. eur, najmä z dôvodu ukončenia súdneho sporu, v ktorom bol fond žalovaný o zaplatenie 60 409 tis. eur z dôvodu údajne zmarenej investície. Zároveň fondu bola priznaná náhrada trov konania v plnej výške.
Vodohospodárska výstavba, š. p. eviduje viaceré súdne spory, pričom väčšinu z uvedenej sumy tvorí spor o náhradu škody z dôvodu údajného porušenia nájomnej zmluvy a spory so Slovenskými elektrárňami o úhradu platieb podľa zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Vodohospodárska výstavba, š. p. vykazuje voči Slovenským elektrárňam aj podmienené aktíva, z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť úhradou platieb Slovenským elektrárňam, a.s. podľa neplatnej zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. V súdnych sporoch sa naďalej pokračuje.
Iné podmienené záväzky
Do záväzkov bola zaradená aj hodnota založeného majetku Slovenských elektrární, a. s. v prospech banky. Hodnota záložného práva sa medziročne zvýšila o 159 804 tis. eur. Hodnota podmienených pasív reprezentuje 34%-tný podiel štátu na základnom imaní spoločnosti.
MH Manažment, a.s. eviduje významnú hodnotu podmienených záväzkov z ručenia za splnenie záväzkov vyplývajúcich z niektorých privatizačných zmlúv uzavretých bývalým Fondom národného majetku. FNM sa zaviazal uhradiť nadobúdateľom privatizovaných spoločností určité straty na majetku, ktoré im môžu v budúcnosti vzniknúť v dôsledku určitých rizík definovaných v privatizačných zmluvách. Spoločnosť zároveň opätovne prehodnotila súdne spory a riziko plnenia z nich, čoho výsledkom je vykázaný pokles o 183 678 tis. eur.
Slovenský plynárenský priemysel, a.s. vykazuje podmienené pasíva z dôvodu uzatvorených komoditných derivátových transakcií s protistranami, pričom zmena hodnoty súvisí najmä s nárastom objemu derivátových transakcií.
Poskytnuté záruky Ministerstvom financií SR boli vykázané vo výške 236 663 tis. eur, a medziročne sa znížili o 84 379 tis. eur. Zníženie spôsobili záruky podľa zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v platnom znení, v prospech finančných inštitúcií (SZRB, Eximbanka a NDF I), ktoré poskytli úvery resp. záruky za úvery na podporu podnikateľom v čase pandémie COVID-19. Zmenu stavu záruk ovplyvňuje najmä postupné splácanie úverov zo strany dlžníkov a v menšej miere hotovostné plnenie záruk na základe zlyhaných úverov. V roku 2023 bolo ministerstvom uhradených hotovostne 10 118 tis. eur, v roku 2022 to bolo 12 040 tis. eur. Zníženie záruk ministerstva v objeme 74 519 tis. eur (bez nutnosti hotovostného plnenia zo strany štátu) bolo práve na základe aktualizácie pozície poskytovateľov pomoci (SZRB, NDF I), na základe odsúhlasených zmien zo strany komerčných bánk.
National Development Fund II, a.s. vykazuje portfóliové záruky za úvery komerčných bánk poskytované v rámci opatrení na zmiernenie dopadov pandémie COVID-19 na podnikateľský sektor. Krytie týchto záruk je najmä z prostriedkov rozpočtu EÚ.
Tabuľka 30
Prehľad vystavených covid záruk na základe zákona č. 67/2020 Z. z. (v tis. eur)
2023
2022
Δ2023-2022
MF SR v prospech SZRB, a.s. (§5)
24 803
25 919
-1 116
MF SR v prospech EXIMBANKY (§25)
19 304
21 760
-2 456
MF SR v prospech EXIMBANKY (§25a)
24 794
30 116
-5 322
MF SR v prospech NDF I (§25a)
163 666
238 506
-74 840
NDF II v prospech tretích strán (§25a)
461 226
365 392
95 834
Spolu
693 793
681 693
12 100
Zdroj: Účtovné závierky subjektov k 31.12.2023 a databáza MF SR
67
Po abstrahovaní záruk vystavených Ministerstvom financií SR v prospech iných subjektov verejnej správy (Eximbanka, SZRB a NDF I) je hodnota covid záruk k 31.12.2023 na úrovni 461 226 tis. eur.
Obdobne aj Exportno-importná banka Slovenska vykazuje v iných pasívach hodnotu poskytnutých záruk 263 962 tis. eur, v tom bankové záruky 220 487 tis. eur, poskytnuté budúce záruky 18 679 tis. eur a záruky v súvislosti s opatreniami na zmiernenie dopadov pandémie COVID-19 v sume 24 794 tis. eur.
Východoslovenská energetika Holding, a.s. (,,VSEH“) sa prestala vykazovať z dôvodu prevodu 51% podielu štátu na Západoslovenskú energetiku, a.s. Západoslovenská energetika, a.s. nevykázala obdobné podmienené záväzky (štát vlastní 51 % v Západoslovenskej energetike, a.s.) vo svojej individuálnej účtovnej závierke za rok 2023.
Slovenská záručná a rozvojová banka Slovenska, a.s. vykazuje podmienené záväzky z titulu poskytnutých záruk v hodnote 17 566 tis. eur a úverových prísľubov vo výške 36 981 tis. eur.
Lesy Slovenskej republiky, š. p. dlhodobo vykazujú hodnotu majetku, ktorá je právne nevysporiadaná (napr. pozemky a stavby), a ktoré môžu byť predmetom vrátenia pôvodným vlastníkom.
IV. SKUTOČNOSTI, KTORÉ NASTALI PO DNI, KU KTORÉMU SA ZOSTAVUJE ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA, DO DŇA JEJ ZOSTAVENIA
Po 31.decembri 2023 nenastali ďalšie udalosti, ktoré by mali významný vplyv na súhrnnú účtovnú závierku.
68
Príloha č. 1: Prehľad o subjektoch tvoriacich súhrnný celok za rok 2023
z toho
Názov subjektu
Počet ÚJ spolu
RO
PO
v.v.i.
OS
š.p.
ŠF
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
344
333
10
1
Ministerstvo spravodlivosti SR
89
89
Ministerstvo zdravotníctva SR
87
40
37
8
2
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
86
83
1
2
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
58
46
6
6
Slovenská akadémia vied
48
1
47
Ministerstvo kultúry SR
31
7
24
Ministerstvo dopravy SR*
25
5
17
2
1
Ministerstvo obrany SR***
23
11
2
9
1
Ministerstvo životného prostredia SR
22
2
17
2
1
Ministerstvo hospodárstva SR
20
4
3
11
1
1
Ministerstvo financií SR**
19
7
1
10
1
Ministerstvo vnútra SR***
12
4
6
2
Generálna prokuratúra SR
9
9
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
5
3
1
1
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR
4
2
1
1
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
3
2
1
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie
3
1
1
1
Správa štátnych hmotných rezerv SR
2
1
1
Štatistický úrad SR
2
1
1
Národný bezpečnostný úrad SR
2
1
1
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR
2
2
Úrad vlády SR
1
1
Kancelária Národnej rady SR
1
1
Kancelária prezidenta SR
1
1
Kancelária Ústavného súdu SR
1
1
Kancelária Súdnej rady
1
1
Kancelária Najvyššieho súdu SR
1
1
Kancelária Najvyššieho správneho súdu SR
1
1
Najvyšší kontrolný úrad SR
1
1
Protimonopolný úrad SR
1
1
Slovenská informačná služba
1
1
Úrad jadrového dozoru SR
1
1
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR
1
1
Úrad pre verejné obstarávanie SR
1
1
Úrad priemyselného vlastníctva SR
1
1
Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných produktov
1
Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania
1
Aliancia sektorových rád
1
Audiovizuálny fond
1
Danubiana, Centrum moderného umenia, n.o.
1
69
z toho
Názov subjektu
Počet ÚJ spolu
RO
PO
v.v.i.
OS
š.p.
ŠF
Datacentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska
1
Fond na podporu umenia
1
Fond na podporu vzdelávania
1
Fond na podporu športu
1
Fond na podporu kultúry národnostných menšín
1
Fond ochrany vkladov
1
Garančný fond investícií
1
Kancelária rady pre rozpočtovú zodpovednosť
1
Kancelária verejného ochrancu práv
1
Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve
1
Národné centrum pre kvantové technológie
1
Rozhlas a televízia Slovenska
1
Rada pre riešenie krízových situácií na fin. trhu
1
Rada pre mediálne služby
1
Sociálna poisťovňa
1
Slovenský pozemkový fond
1
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
1
Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo
1
Slovak Business Agency
1
Tlačová agentúra Slovenskej republiky
1
Úrad pre dohľad nad výkonom auditu
1
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
1
Úrad komisára pre deti
1
Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím
1
Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti
1
Úrad na ochranu osobných údajov
1
Ústav pamäti národa
1
verejné vysoké školy
20
Neziskové organizácie ústrednej správy
14
Neziskové organizácie územnej samosprávy
442
Bratislavský samosprávny kraj
84
57
23
3
Trnavský samosprávny kraj
91
52
35
3
Trenčiansky samosprávny kraj
81
44
36
Nitriansky samosprávny kraj
113
81
29
2
Žilinský samosprávny kraj
119
0
115
3
Banskobystrický samosprávny kraj
122
72
43
6
Prešovský samosprávny kraj
127
81
45
Košický samosprávny kraj
114
74
32
7
Obce SR
6 091
2 179
249
737
Spolu
8 360
3 308
720
47
824
16
3
70
Legenda: UJ – účtovná jednotka, RO – rozpočtová organizácia, PO – príspevková organizácia, OS – obchodné spoločnosti, š.p. – štátne podniky, š.f. – štátne účelové fondy, v.v.i – verejná výskumná inštitúcia*V rámci počtu štátnych podnikov za kapitolu Ministerstvo dopravy SR sú uvedené aj Železnice SR, subjekt založený zákonom.** V rámci počtu obchodných spoločností za kapitolu Ministerstva financií SR je uvedená aj Exportno-importná banka SR, štátny peňažný ústav. ***V rámci obchodných spoločností je vykázaná Nemocnica svätého Michala, a.s. len v jednej kapitole, avšak na prvej úrovni konsolidácie je zahrnutá aj v rámci Ministerstva obrany SR metódou vlastného imania