Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

Obsah

Úvod.........................................................................................................................................................

Zhrnutie....................................................................................................................................................

1.Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA 2010......................................................................

1.1.Rozdiely medzi októbrovou a aprílovou notifikáciou údajov.....................................................

1.2. Saldo verejnej správy...................................................................................................................

1.3.Dlh verejnej správy....................................................................................................................

1.4.Čistý dlh verejnej správy...........................................................................................................

1.5.Porovnanie salda a dlhu verejnej správy v rámci Európskej únie.............................................

1.6.Benchmarková revízia národných účtov v roku 2024...............................................................

2.Hospodárenie verejnej správy – požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti......

2.1.Bilancia rozpočtu verejnej správy..............................................................................................

2.1.1.Príjmy verejnej správy.......................................................................................................

2.1.2. Výdavky verejnej správy...................................................................................................

2.2.Štrukturálne saldo, cyklická zložka a jednorazové vplyvy........................................................

2.3.Vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu..................................................

2.3.1.Vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu..........................................

2.3.2.Riadenie štátneho dlhu v roku 2023...................................................................................

2.4.Limit verejných výdavkov v roku 2023.....................................................................................

3. Čisté bohatstvo...................................................................................................................................

3.1.Odhad čistého bohatstva za rok 2023........................................................................................

3.1.1Vlastné imanie súhrnného celku verejnej správy...............................................................

3.1.2Vlastné imanie podnikov štátnej správy............................................................................

3.1.3Implicitné záväzky.............................................................................................................

3.1.4Podmienené záväzky..........................................................................................................

3.1.5Iné aktíva ako súčasť čistého bohatstva.............................................................................

Zoznam skratiek.....................................................................................................................................

Prílohy:

Príloha č. 1 Prehľad hospodárenia podnikov štátnej správy

Príloha č. 2 Vlastné imanie podnikov štátnej správy

Príloha č. 3 Súhrnná účtovná závierka verejnej správy SR za rok 2023

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

Úvod

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky sumarizuje celkové hospodárenie s verejnými financiami krajiny za predchádzajúci rozpočtový rok, ponúka pohľad na medziročné porovnanie najdôležitejších veličín a reportuje údaje, ktoré sú vyžadované z pohľadu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Správu od roku 2012 verejnosti prináša Ministerstvo financií SR a spolu s ďalšími strategickými dokumentami tak dotvára komplexným spôsobom obraz o prerozdeľovaní verejných prostriedkov.

Správa je svojím obsahom zameraná na vyhodnocovanie medziročnej zmeny salda a dlhu verejnej správy,

celkových príjmov a celkových výdavkov verejnej správy, a obsahuje aj ďalšie hodnotenia z pohľadu

čistého bohatstva štátu a dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Súhrnná účtovná závierka ako

štandardná príloha k akejkoľvek výročnej správe v podnikateľskom prostredí, prezentuje zase čisto účtovné dáta za vyše 8 300 subjektov, koncentrované do pomyselnej závierky štátu.

Správa obsahuje aj údaje o veľkej benchmarkovej revízii národných účtov, ktorá sa realizuje pravidelne, avšak s časovým odstupom piatich rokov, pričom sa dotýka celého časového radu najdôležitejších ukazovateľov o ekonomike. Revízna politika Eurostatu je uplatňovaná pre všetky členské štáty EU, jej zámerom je reagovať na meniace sa potreby používateľov a legislatívne zmeny, pričom údaje sa spresňujú na základe nových zdrojov údajov, doplňujúcich vstupných informácií a zmien v metodických postupov.

Na verejné financie aj v uplynulom roku vplývalo množstvo vnútorných, ako aj externých faktorov. Negatívne sa na výdavky vlády (verejnej správy) v plnej miere odzrkadlil inflačný šok podporený hlavne rastom cien energií, ale prispeli k nim aj ďalšie trvalé opatrenia. Na schémy kompenzácií nákladov rastúcich cien energií domácnostiam, firmám a subjektom verejnej správy sa v minulom roku vynaložilo viac ako 3 mld. eur. Časť z týchto výdavkov bola krytá prostriedkami z nevyčerpaných operačných programov fondov EÚ a časť z príjmov z nadmerných ziskov a odvodov vybraných spoločností.

V roku 2023 si prešlo Slovensko nielen zložitou finančnou, ale aj politickou situáciou. V rámci jedného rozpočtového roka boli vymenované tri vlády, pričom prvýkrát bola vymenovaná aj úradnícka vláda. Politická nestabilita vyústila do predčasných parlamentných volieb, ktoré sa konali 30. septembra 2023. Nová vláda bola vymenovaná 25. októbra 2023.

Deficit verejnej správy medziročne vzrástol z 1,7 % HDP na úroveň 5,2 % HDP, čo predstavuje-6,4 mld. eur. Verejný dlh vzrástol za rok úhrnom o 5,4 mld. eur. Hodnota štrukturálneho salda dosiahla-3,1 % HDP a medziročne sa zhoršilo o 1,9 p. b. v pomere k HDP. Porovnanie výsledkov hospodárenia s verejnými financiami Slovenska s ostatnými členmi Európskej únie potvrdzuje negatívny trendv dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

Pozitívom vo vývoji hospodárstva bol pokles rastu inflácie meranej indexom spotrebiteľských cien z priemernej hodnoty 12,8 % za rok 2022 na hodnotu 10,5 % v roku 2023. HDP vyjadrený v stálych cenách vzrástol o 1,4 %, pričom na ekonomiku malo pozitívny vplyv najmä dočerpávanie eurofondov z tretieho programového obdobia. Príjmy z eurofondov a z plánu obnovy sa medziročne zvýšili o 2,1 mld. eur.Od roku 2004 Slovenská republika prijala z rozpočtu EÚ 2,5 násobok prostriedkov, ktoré do rozpočtu únie odviedla. Prostriedky z fondov EÚ a Plánu obnovy a odolnosti sú jedinečnou a neopakovateľnou príležitosťou realizovať potrebné reformy a investície v krajine, pri výrazne nižšom zaťažení verejných financií, akoby tomu bolo pri financovaní len na úkor štátneho rozpočtu. Vláda SR bude maximalizovať svoje úsilie pri vytváraní podmienok pre efektívne čerpanie týchto prostriedkov, aj napriek ťažkým časom, ktoré Slovensko čakajú z dôvodu nutnej konsolidácie verejných financií.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

Štruktúra dokumentu:

Súhrnná výročná správa podáva informácie o stave a vývoji verejných financií na základe troch prelínajúcich sa zákonných noriem:

-zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 29a),

-ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý okrem údajov podľa zákona

o rozpočtových pravidlách verejnej správy ustanovuje aj ďalšie údaje, ktoré má súhrnná výročná správa obsahovať (čl. 9 ods. 5),

-zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý okrem iného ustanovuje

pre Ministerstvo financií SR povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy a súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy (§ 22a).

Na základe uvedeného je štruktúra správy koncipovaná do troch hlavných kapitol:

▪Prvá kapitola prezentuje verejné financie z pohľadu sektorového členenia verejnej správy podľa metodiky ESA 20101. Dôraz sa kladie na príspevok jednotlivých (skupín) subjektov verejnej správy k výsledku rozpočtového hospodárenia verejnej správy a k jeho medziročnej zmene. Hlavnými údajmi tejto časti sú saldo a dlh verejnej správy podľa maastrichtských kritérií. Údaje zohľadňujú závery z pravidelnej jesennej notifikácie údajov za predchádzajúci rok zo strany Eurostatu, ako aj prípadné revízie predchádzajúcich období.

▪Druhá kapitola nadväzuje na prvú v hodnotení verejných financií z pohľadu sektora verejnej správy. Pokiaľ sa však prvá kapitola zameriava striktne na údaje v metodike ESA 2010 a na medziročné porovnanie dosiahnutej skutočnosti, druhá kapitola hodnotí vývoj verejnej správy najmä z pohľadu údajov, ktoré má obsahovať súhrnná správa na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Tieto údaje prehlbujú analytický pohľad na hospodárenie verejnej správy.

▪Tretia kapitola rozširuje pohľad na verejné financie z verejnej správy na verejný sektor a jeho hlavný ukazovateľ čisté bohatstvo. V tejto časti je popísaná štruktúra a medziročné zmeny čistého bohatstva, v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti je dôraz kladený na mimobilančné položky ako sú implicitné záväzky, podmienené záväzky, iné aktíva.

-Príloha č. 1 má tabuľkovú podobu a viaže sa k tretej kapitole. Obsahuje zoznam podnikov štátnej správy s údajmi o ich výsledku hospodárenia, výške vlastného imania za posledné tri roky a o výške vlastníckeho podielu štátu v podnikoch.

-Príloha č. 2 má tabuľkovú podobu, obsahuje údaje o vlastnom imaní všetkých podnikov štátnej správy s vyčíslením najdôležitejších zmien vo vlastnom imaní.

-Príloha č. 3 predstavuje súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy Slovenskej republiky za príslušný rok, ktorá je povinnou súčasťou tejto správy v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách.

K správe je priložená aj elektronická príloha, ktorá sa viaže k prvej kapitole a je zverejnená len na internetovej stránke MF SR spolu s hlavným dokumentom. Elektronická príloha obsahuje štruktúru schodku verejnej správy a jeho financovanie v roku 2023 podľa jednotlivých skupín subjektov (prechod od hotovostného schodku ku schodku na akruálnej báze).

Pri výpočte podielových ukazovateľov2 verejných financií boli použité údaje o HDP v bežných cenách, ktoré boli notifikované v rámci októbrovej notifikácie: 2023: 122 918 887 tis. eur, 2022: 110 088 567 tis. eur, 2021: 101 960 012 tis. eur. Oproti minuloročnej správe sa v rámci benchmarkovej revízie revidovali hodnoty HDP v celom časovom rade za roky 1995 - 2020, čo mohlo mať dopad na zmenu veľkosti podielových ukazovateľov na HDP v týchto rokoch.

Prípadné rozdiely v tabuľkách v súčtoch a medzisúčtoch môžu byť spôsobené zaokrúhľovaním.

1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (Ú. v. v platnom znení EÚ L 174, 26. 06. 2013).

2 Podrobná štatistika je zverejňovaná a aktualizovaná na stránke ŠÚ SR

http://datacube.statistics.sk/

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

Zhrnutie

▪Schodok verejnej správy Slovenskej republiky vykázaný v jednotnej metodike (ESA 2010) pre členské krajiny EÚ dosiahol v roku 2023 úroveň 5,2 % HDP (-6 399 439 tis. eur). Oproti predbežným výsledkom z jarnej notifikácie prezentovaným v Štátnom záverečnom účte, sa schodok zvýšil o 0,3 p. b. resp. o 389 626 tis. eur. Medziročná zmena deficitu dosiahla -3,5 p. b., čo predstavuje nárast schodku o 4 561 764 tis. eur.

Celkové príjmy verejnej správy za rok 2023 dosiahli 52 172 138 tis. eur (43,3 % HDP) a celkové výdavky verejnej správy dosiahli 59 571 577 tis. eur (48,5% HDP) pri vyčíslenom HDP 122 918 887 tis. eur.

▪Hrubý dlh verejnej správy podľa metodiky ESA 2010 k 31.12.2023 dosiahol 68 897 804 tis. eur (56,1 % HDP). Oproti jarnej notifikácii došlo k jeho revízii smerom nahor o 67 413 tis. eur, pričom v percentuálnom vyjadrení voči HDP sa dlh zväčšil len o 0,1 p. b. Medziročne sa dlh znížil o 1,6 p. b., v nominálnom vyjadrení však vzrástol o 5 398 834 tis. eur.

▪V rámci Európskej únie (27 krajín) v roku 2023 dosiahlo 5 krajín vyšší schodok a 13 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok EÚ27 bol 3,5 % HDP a priemerný dlh verejnej správy EÚ27 bol 80,8 % HDP v roku 2023. V priemere sa schodok EÚ27 medziročne zhoršil o 0,3 p. b. (deficit SR vzrástol o 3,5 p. b.) a hrubý dlh EÚ27 sa medziročne znížil o 1,7 p. b. (dlh SR poklesol o 1,6 p. b.).

▪Štrukturálne saldo dosiahlo v roku 2023 hodnotu -3,1 % HDP a medziročne sa zhoršilo o 1,9 p. b. v pomere k HDP. V roku 2023 boli identifikované jednorazové vplyvy o 1,3 p. b. voči HDP vyššie ako

v roku 2022. Jednorazové vplyvy súviseli najmä s podporou platenia vysokých cien energií (očistené o príjmy z fondov EÚ) približne za 2 166 600 tis. eur. Cyklický vývoj mal v roku 2023 mierne

pozitívny vplyv na štrukturálne saldo verejnej správy vo výške 0,2 % HDP. V roku 2023 sa ekonomika oproti predošlému roku dostala mierne pod svoj potenciál.

▪Čisté bohatstvo verejného sektora dosiahlo k 31.12.2023 zápornú hodnotu 184,4 % HDP.Oproti predchádzajúcemu roku sa hodnota čistého bohatstva zlepšila o 196 475 tis. eur, najmä nižšou hodnotou odhadovaných implicitných záväzkov súvisiacich s dôchodkovým systémom a zdravotnou či dlhodobou starostlivosťou. K medziročnému zníženiu implicitných záväzkov v roku 2023 prispeli najmä zmeny ovplyvňujúce záväzky zo starnutia populácie, ktoré poklesli o takmer 204,6 p. b.

▪Hodnota aktív ako aj pasív súhrnného celku verejnej správy k 31.12.2023 bola89 831 258 tis. eur (73,1 % HDP) a medziročne sa zvýšili o 4 245 979 tis. eur. Z položiek aktív rástla najmä hodnota hmotného majetku o 3 970 394 tis. eur, ktorá je ovplyvnená minimálnou mierou vnútornej konsolidácie. Z hmotného majetku vzrástla účtovná hodnota stavieb o 1 191 530 tis. eur, obstarania majetku o 1 334 915 tis. eur, samostatných hnuteľných vecí o 654 703 tis. eur a poskytnutých preddavkov na hmotný majetok o 483 620 tis. eur. Dlhodobý finančný majetok vzrástol o 1 417 383 tis. eur najmä vďaka lepšiemu hospodáreniu štátnych podnikov a ich podielov v obchodných spoločnostiach z oblasti energetiky, čím sa spoločnosti stávali hodnotnejšími. Naopak, pokles zaznamenali zásoby o 877 234 tis. eur, z dôvodu poklesu hodnoty zásob energií a krátkodobé pohľadávky poklesli o 676 810 tis. eur. Z pasív sa vlastné imanie znížilo o 361 409 tis. eur najmä vplyvom výsledku hospodárenia, účtovné rezervy ako záväzky poklesli o 2 350 449 tis. eur, a časové rozlíšenie naopak vzrástlo o 1 487 515 tis. eur.

▪Účtovný výsledok hospodárenia, ako porovnanie nákladov a výnosov za rok 2023 dosiahol-2 605 213 tis. eur. Celkové účtovné náklady z výkazu ziskov a strát súhrnného celku dosiahli 74 660 086 tis. eur a celkové účtovné výnosy dosiahli 72 057 616 tis. eur.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

1.Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA 2010

Kapitola obsahuje údaje, ktoré boli predmetom hodnotenia zo strany Európskeho štatistického úradu (Eurostatu) v rámci októbrovej notifikácie. Okrem výsledného salda príjmov a výdavkov a hodnoty hrubého dlhu verejnej správy sa uvádza príspevok jednotlivých zložiek verejnej správy k saldu a pri analýze dlhu príspevok faktorov, ktoré vysvetľujú jeho medziročnú zmenu. Pre úplnosť je uvedené aj vysvetlenie rozdielov medzi jarnou a jesennou notifikáciou a porovnanie notifikovaných údajov o salde a dlhu verejnej správy za všetky členské krajiny Európskej únie. Súčasťou tejto správy sú aj informácie Štatistického úradu SR z benchmarkovej revízie3 národných účtov za roky 1995 až 2020, ktorá sa pravidelne realizuje každých päť rokov a dotýka sa celého časového radu najdôležitejších ukazovateľov o ekonomike.

Z dôvodu prehľadnosti opisu hospodárenia verejnej správy za rok 2023 ako aj z dôvodu vykonanej rutinnej revízie predchádzajúcich rokov, sú v nasledovnom texte porovnávané už len revidované hodnoty (saldo, dlh) za roky 2022 a 2021. Dôraz sa kladie na porovnávanie dosiahnutej skutočnosti za rok 2023 oproti roku 2022.

1.1.Rozdiely medzi októbrovou a aprílovou notifikáciou údajov

Nariadenie Rady (ES) o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku4 stanovuje podrobné pravidlá pre organizovanie rýchleho a pravidelného vykazovania plánovaných a skutočných výsledkov hospodárenia s financiami verejnej správy. Podľa tohto nariadenia sa Európskej komisii (Eurostatu) predkladajú výsledky hospodárenia verejnej správy za uplynulé obdobie dvakrát ročne, prvýkrát do 1. apríla bežného roka (tzv. aprílová notifikácia alebo aj prvé kolo notifikácie) a aktualizované údaje druhýkrát do 1. októbra bežného roka (tzv. októbrová notifikácia alebo aj druhé kolo notifikácie).

Predbežný schodok hospodárenia, ktorý bol notifikovaný na základe jarnej notifikácie (4,9 % HDP) sa zvýšil v rámci jesennej notifikácie o 0,31 p. b. voči revidovanému HDP, ktoré sa zmenilo o 106 092 tis. eur. Najvýznamnejšie dôvody tejto revízie schodku poskytuje nasledovná tabuľka.

Upravené položky

tis. eur

% HDP

Zdôvodnenie úprav

Schodok VS - apríl 20241)

-6 009 813

-4,89

Akruálne príjmy z daní

-198 038

-0,161

Aktualizácia na základe daňových priznaní, Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií bol v marci odhadnutý a zarátaný do daňových príjmov vo výške 416 020 tis. eur. Spoločnosť Slovnaft nakoniec príspevok neuhradila, lebo nedosiahla predpokladaný zisk.

Platené daňové kredity

-121 777

-0,099

Aktualizácia daňových príjmov na základe nových údajov za rok 2023 (daňové priznania a hlásenia).

Ostatné záväzky ŠR

-69 127

-0,056

Imputácia záväzku z nevyplatenej energopomoci. Ide o časový posun časti dotácií na energopomoc, ktorá akruálne patrí do roku 2023, ale hotovostne bola vyplatená až v roku 2024. Záväzok bol imputovaný v súlade s potvrdeným zaznamenaním celkovej energopomoci do roku 2023.

www.statistics.sk

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK

Tabuľka 1 - Zmena schodku VS za rok 2023 pri jesennej notifikácii v metodike ESA 2010

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

Upravené položky

tis. eur

% HDP

Zdôvodnenie úprav

Ostatné pohľadávky a záväzky

-40 440

-0,033

Revízia aprílových údajov na základe riadnych účtovných závierok vybraných subjektov VS, najväčší vplyv malo vykázanie záväzkov - výdavkov budúcich období Valaliky Industrial Park, s. r. o, o 45 mil. eur, súvisiacich s predajom pozemku Volvo Cars Slovakia,s. r. o.

Zníženie pohľadávky EÚ z dôvodu nadkontrahovania programu „Integrovaný regionálny operačný program“ (IROP) nad rámec alokácie

31 201

0,025

Posun časti nadkontrahovania do roku 2024. Podľa aktualizovaných údajov bola časť nadkontrahovania vo výške 31 201 tis. eur z celkovej sumy 190 000 tis. eur vyplatená až v roku 2024.

Preradenie SZRB do sektora verejnej správy

8 541

0,007

Vplyv prebytku SZRB na schodok verejnej správy.

Ostatné nevýznamné zmeny

0,000

Aktualizácia superdividend, pohľadávok voči EÚ a akruálnych príjmov z odvodov.

Zmena celkom

-389 626

Schodok VS - október 2024

-6 399 439

-5,21

1) Percento schodku z aprílovej notifikácie je vyčíslené v pomere k HDP notifikovanom v apríli 2024. Zdroj: MF SR

Ostatné percentá sa vyčíslujú v pomere k HDP notifikovanom v októbri 2024.

Úprava hodnoty schodku verejnej správy vyčísleného v apríli v Štátnom záverečnom účte bola pri jesennej notifikácii ovplyvnená aktualizáciami a metodickými zmenami5. Aktualizácie sú každoročne sa opakujúce spresnenia zdrojových dát (napríklad príjem z daní a odvodov) alebo jednorazovo sa vyskytujúce úpravy v danom roku na základe zistenia nových skutočností. Metodickými zmenami sa rozumejú úpravy napríklad na základe rozhodnutia Eurostatu o posúdení zaznamenania predmetnej transakcie alebo na základe záverov dialógovej misie Eurostatu.

Aktualizácie schodku verejnej správy pri jesennej notifikácii

▪Aktualizácia údajov o výške akruálnych daní na základe daňových priznaní za rok 2023. Celkový vplyv aktualizácie príjmov z daní bol negatívny v hodnote 198 038 tis. eur, z toho najväčší vplyv mal Solidárny príspevok (pokles o 416 020 tis. eur). Jediná spoločnosť, ktorá mala byť predmetom tejto dane, ju nezaplatila, pretože nespĺňala kritériá (solidárny príspevok sa vzťahuje na spoločnosti pôsobiace v ropnom sektore, kde minimálne 75 % ich obratu pochádza z ekonomických činností v oblasti rafinácie ropy).6 Na druhej strane pozitívne vplývali na schodok príjmy z DPPO (nárast o 101 721 tis. eur) a DPH (nárast o 48 066 tis. eur), ktoré sa akrualizovali na základe podaných odložených daňových priznaní.

▪Aktualizácia ostatných záväzkov ŠR o 69 127 tis. eur v dôsledku zaznamenania časti energopomoci do roku 2023. Ide o časový posun časti dotácií na energopomoc, ktorá akruálne patrí do výdavkov roku 2023, ale hotovostne bola vyplatená až v roku 2024.

▪Aktualizácia výšky platených daňových kreditov ovplyvnila negatívne schodok v sume 121 777 tis. eur. Oproti jarnej notifikácii bola upravená výška daňových kreditov. Odhad v jarnej notifikácii bol na základe údajov z roku 2022, v septembrovej notifikácii boli údaje aktualizované. V rovnakej miere, ako sa zvýšili výdavky na daňové kredity, boli upravené aj akruálne daňové príjmy na DPFO zo závislej činnosti a z podnikania. Zároveň pri DPFO z podnikania prišlo k zníženiu

5 Aktualizácie spresňujú už vyčíslené hodnoty príjmov, výdavkov alebo pohľadávok a záväzkov na základe údajov, ktoré v čase jarnej notifikácie objektívne nemohli byť k dispozícii. Ide napríklad o daňové priznania, výsledok zúčtovania sociálnych a zdravotných odvodov a ďalšie.

Imputácie predstavujú takisto aktualizáciu údajov o hodnoty, ktoré ešte neboli predmetom štatistického vykazovania. Napríklad nový záväzok, nová pohľadávka, o ktorých sa podľa národnej metodiky neúčtuje ale podľa metodiky ESA 2010 je nutné ich zohľadniť do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia.

https://www.aspi.sk/products/lawText/1/99837/1/2/zakon-c-519-2022

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

výnosu z dôvodu väčšieho negatívneho vyrovnania dane. Na saldo verejnej správy teda zmena daňových kreditov nemá vplyv.

▪Aktualizácia pohľadávok a záväzkov subjektov verejnej správy o 40 440 tis. eur na základe predložených účtovných závierok po termíne jarnej notifikácie schodku a dlhu.

▪Preradenie Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (SZRB) do sektora verejnej správy. Prebytok SZRB vo výške 8 541 tis. eur mal pozitívny vplyv na výšku schodku verejnej správy.

▪Zníženie pohľadávky EÚ z dôvodu nadčerpania programov nad rámec alokácie o 31 201 tis. eur (posun vplyvu nadčerpania o hotovostné platby nadkontrahovania do roku 2024). Nadkontrahovanie je nutné zaznamenať v čase, kedy sa uskutočnili výdavky „navyše“, nie v čase administratívneho vytvorenia rámca, alebo iného obdobného rozhodnutia o možnosti nadkontrahovať prostriedky z EÚ. Podľa aktualizovaných údajov bola časť nadkontrahovania vo výške 31 201 tis. eur z celkovej sumy 190 000 tis. eur vyplatená až v roku 2024.

Dlh verejnej správy ktorý bol vykázaný v rámci jarnej notifikácie (56,0 % HDP) pri jesennej notifikácii vzrástol o 67 413 tis. eur na 56,1 % HDP. Jednotlivé revízie vysvetľuje nasledovná tabuľka.

Upravené položky

tis. €

% HDP

Zdôvodnenie úprav

Maastrichtský dlh VS - apríl 20241)

68 830 391

56,0

Úpravy dlhu oproti aprílu 2024

štátny dlh

132 106

0,107

Zmena metodiky vykazovania dlhu vyplývajúceho z EFSF. Na základe usmernenia Eurostatu bol dlh z EFSF zvýšený o sumu odložených kapitalizovaných úrokov z pôžičiek.

preradené jednotky

-74 554

-0,061

Zaradenie SZRB do sektora VS.

Úpravy z dôvodu podania definitívnych výkazov

obce a ich rozpočtové organizácie

-13 300

-0,011

Vyššia miera konsolidácie pôžičiek v rámci sektora VS.

ostatné malé jednotky miestne

12 908

0,011

Každoročná aktualizácia na základe súvah k 31.12.

zdravotnícke zariadenia ústrednej správy

11 327

0,009

Aktualizácia údajov o záväzkoch po zmene veriteľa, ktoré vstupujú do dlhu VS.

Ostatné nevýznamné zmeny

-1 074

-0,001

Aktualizácia na základe definitívnych finančných a účtovných výkazov.

Zmena celkom

67 413

Maastrichtský dlh VS - október 2024

68 897 804

56,1

1) Percento dlhu z aprílovej notifikácie je vyčíslené v pomere k HDP notifikovanom v apríli 2024. Zdroj: MF SR

Ostatné percentá sa vyčíslujú v pomere k HDP notifikovanom v októbri 2024.

Metodické zmeny výpočtu dlhu verejnej správy pri jesennej notifikácii

▪Zvýšenie dlhu z EFSF z dôvodu pripočítania odložených kapitalizovaných úrokov vo výške 132 106 tis. eur k sume istiny pripadajúcej na SR. Z dôvodu veľkého nesúladu medzi akruálnymi úrokmi a úrokmi uhrádzanými zo strany prijímateľských krajín bolo na pracovnej skupine (European Data Protection Supervision Working Group) v júni 2024 prijaté rozhodnutie o zmene metodiky vykazovania dlhu vyplývajúceho z EFSF. Na základe následných záverov a metodického usmernenia7 o štatistickom zaznamenaní odložených úrokov z pôžičiek EFSF poskytnutých Grécku bol dlh členských krajín z EFSF zvýšený v intenciách tohto usmernenia. Táto metodická

https://s-circabc.europa.eu/ui/group

Tabuľka 2 - Úpravy maastrichtského dlhu VS za rok 2023 pri jesennej notifikácii v metodike ESA 2010

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

zmena mala vplyv na výšku štátneho dlhu v celom časovom rade počnúc rokom 2012. Vplyv na saldo budú členské krajiny zaznamenávať v rámci jarnej notifikácie výsledkov za rok 2024.

▪Preradenie SZRB do sektora verejnej správy. Dlh SZRB vo výške 241 768 tis. eur negatívne ovplyvnil výšku dlhu verejnej správy. Avšak vzhľadom na existenciu pôžičiek subjektom verejnej správy a naopak, existenciu vkladov iných subjektov verejnej správy v SZRB, tieto položky podliehajú konsolidácii v rámci celej verejnej správy (v sumárnej výške 316 322 tis. eur). Výsledný vplyv zaradenia SZRB do sektora na dlh VS je preto pozitívny (pokles dlhu), v hodnote 74 554 tis. eur.

Aktualizácie dlhu verejnej správy pri jesennej notifikácii

▪Aktualizácia údajov za obce a ich rozpočtové organizácie (RO). Na základe informácií o poskytnutých pôžičkách z National Development Fund II., a. s. (NDF II) bola skonsolidovaná pôžička Magistrátu hlavného mesta Bratislava vo výške 13 300 tis. eur, ktorá bola vo výkazoch použitých pri jarnej notifikácii vykázaná medzi bankovými úvermi.

▪Aktualizácia dlhu za ostatné malé jednotky miestne na základe účtovných závierok k 31.12.2023.

▪Aktualizácia dlhu za zdravotnícke zariadenia ústrednej správy na základe definitívnych výkazov. Dlh sa zvýšil o záväzky po zmene veriteľa vo výške 11 327 tis. eur, ktoré boli v pôvodných výkazoch vykázané medzi záväzkami, ktoré neovplyvňujú dlh.

▪Aktualizácia výšky dlhu na základe výkazov z tzv. 5. zberu finančných výkazov. Dlh spoločnosti JAVYS klesol o 433 tis. eur z dôvodu zníženia výšky záväzkov z obchodného styku a dlh MH Invest-u sa znížil o 251 tis. eur z dôvodu zníženia výšky zábezpek.

Rok / Skutočnosť

Ukazovateľ

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

mil. EUR

-2 485

-2 236

-2 117

-837

-908

-1 139

-4 995

-5 187

-1 838

-6 399

ESA schodok

%HDP

-3,2

-2,8

-2,6

-1,0

-1,2

-5,3

-5,1

-1,7

-5,2

mil. EUR

40 878

41 474

42 554

43 654

44 479

45 392

55 091

61 346

63 499

68 898

Maastrichtský dlh

%HDP

53,4

51,6

52,1

51,4

49,3

48,0

58,4

60,2

57,7

56,1

HDP v b. c.

mil. EUR

76 562

80 376

81 622

84 960

90 276

94 547

94 321

101 960

110 089

122 919

HDP v s.c.1)

2,7

5,2

1,9

2,9

4,1

2,3

-2,6

5,7

0,4

1,4

1) Údaje sú v stálych cenách vypočítaných reťazením objemov s použitím referenčného roka 2020. Zdroj: Eurostat, ŠÚ SR

1.2. Saldo verejnej správy

Verejná správa SR na základe výsledkov jesennej notifikácie hospodárila v roku 2023 so schodkom 6 399 439 tis. eur (5,2 % HDP). Schodok v pomere k HDP za rok 2023 vzrástol oproti roku 2022 o 3,5 p. b.

% HDP

tis. eur

ESA kód

2021 S

2022 S

2023 S

1. Verejná správa

S.13

-5,1

-1,7

-5,2

-6 399 439

2. Ústredná štátna správa

S.1311

-5,3

-1,5

-5,5

-6 756 930

3. Miestna samospráva

S.1313

0,0

-0,4

0,1

81 255

4. Fondy sociálneho zabezpečenia

S.1314

0,3

0,2

276 236

Hodnoty v tabuľke sú zaokrúhlené na jedno desatinné miesto. Zdroj: Eurostat, ŠÚSR

Miestna samospráva je totožná v národnej legislatíve s pojmom územná samospráva.

Tabuľka 3 - Vývoj schodku a dlhu sektora verejnej správy v období 10 rokov

Tabuľka 4 - Saldo verejnej správy podľa subsektorov (ESA 2010)

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

Z pohľadu sektorového členenia sa na schodku na nekonsolidovanej báze najviac podieľala ústredná správa

a v rámci nej štátny rozpočet so schodkom 6 985 753 tis. eur, čo predstavuje oproti roku 2022 zhoršenie o 4 563 611 tis. eur, napriek tomu, že oproti rozpočtu bol výsledok lepší o 519 333 tis. eur. Deficit ŠR bol negatívne ovplyvnený nárastom čerpania výdavkov určených na financovanie dočasných opatrení spojených s konfliktom na Ukrajine, s kompenzáciou vysokého rastu cien energií, oneskorenou valorizáciou sociálnych výdavkov a miezd z titulu inflácie v roku 2022, dvakrát8 vyplatených 13. dôchodkov, zavedeného rodičovského príspevku a medziročného rastu úrokových nákladov. Tieto negatívne vplyvy boli čiastočne kompenzované vyššími daňovými príjmami.

So schodkom hospodárili aj ďalšie subjekty verejnej správy napríklad zdravotnícke zariadenia ústrednej správy a územnej samosprávy spolu vo výške 290 262 tis. eur, vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie (VÚC a ich RO) vo výške 89 995 tis. eur, Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) vo výške 32 137 tis. eur a ostatné subjekty územnej samosprávy vo výške 24 817 tis. eur.

Najvyššie prebytky v roku 2023 dosiahli fondy sociálneho zabezpečenia 276 236 tis. eur (z toho verejné zdravotné poistenie tvorilo prebytok vo výške 224 675 tis. eur), štátne fondy vo výške 263 121 tis. eur, obce a ich RO vo výške 124 779 tis. eur, ostatné subjekty ústrednej správy vo výške 101 717 tis. eur a SIH (vrátane investičných fondov SIH-u) vo výške 89 458 tis. eur.

2021 S

2022 S

2023 S

2023 R

Medziročný

rozdiel

Rozdiel

S-R

5=3-2

6=3-4

Ústredná správa, z toho

-5 452 058

-1 618 902

-6 756 930

-7 366 827

-5 138 028

609 897

Štátny rozpočet1)

-6 174 800

-2 422 142

-6 985 753

-7 505 086

-4 563 611

519 333

Príspevkové organizácie ústrednej správy

-838

44 011

-2 013

-4 439

-46 024

2 426

Štátne fondy

252 755

239 386

263 121

254 253

23 735

8 868

Obchodné spoločnosti štátu

333 569

110 414

114 507

-29 588

4 093

144 095

z toho:

Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.

187 769

-4 029

-10 787

13 544

-6 758

-24 331

MH Invest, s. r. o.

128 464

-3 138

-3 868

-25 255

-730

21 387

SIH a investičné fondy SIH-u

32 682

40 982

89 458

48 476

89 458

Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.

8 541

Exportno-importná banka SR

13 078

2 961

11 882

6 530

8 921

5 352

JAVYS

2 973

1 974

8 694

-30 981

6 720

39 675

MH Invest II, s. r. o.

1 292

838

-983

-331

-1 821

-652

Slovenská konsolidačná, a. s.

-2 780

3 495

354

-3 602

-3 141

3 956

Národná diaľničná spoločnosť, a. s.

-11 721

-45 578

53 615

99 193

53 615

Železnice Slovenskej republiky

-18 146

106 668

-32 137

12 981

-138 805

-45 118

Verejné vysoké školy

40 394

-1 806

25 357

308

27 163

25 049

Verejné výskumné inštitúcie

2 314

3 281

250

967

3 031

Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy

-45 957

249 475

-277 147

5 755

-526 622

-282 902

Ostatné subjekty ústrednej správy2)

142 819

159 446

101 717

-88 280

-57 729

189 997

Územná samospráva, z toho

-20 440

-410 664

81 255

-322 610

491 919

403 865

Obce a ich rozpočtové organizácie

2 371

-287 784

124 779

-255 679

412 563

380 458

VÚC a ich rozpočtové organizácie

-26 748

-141 839

-89 995

-50 167

51 844

-39 828

Príspevkové organizácie obcí

-1 694

1 213

6 163

2 907

-4 950

Príspevkové organizácie VÚC

13 940

-1 050

11 419

9 287

12 469

2 132

Dopravné podniky

-9 641

-9 411

71 771

-32 507

81 182

104 278

Zdravotnícke zariadenia územnej samosprávy

-8 710

29 023

-13 115

293

-42 138

-13 408

Ostatné subjekty územnej samosprávy

8 304

2 091

-24 817

-26 908

-24 817

Fondy sociálneho zabezpečenia

285 342

191 891

276 236

-181 759

84 345

457 995

Sociálna poisťovňa

327 853

191 339

51 561

-226 004

-139 778

277 565

8 Prvýkrát vyplatený v polovici roka podľa výšky dôchodku (od 50 do 300 eur), druhýkrát vyplatený na konci roka vo výške 300 eur.

Tabuľka 5 - Schodok verejnej správy podľa jednotlivých subjektov/ zložiek v tis. eur

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

2021 S

2022 S

2023 S

2023 R

Medziročný

rozdiel

Rozdiel

S-R

5=3-2

6=3-4

Verejné zdravotné poistenie

-42 511

552

224 675

44 245

224 123

180 430

Schodok verejnej správy spolu

-5 187 156

-1 837 675

-6 399 439

-7 871 196

-4 561 764

1 471 757

% z HDP

-5,1

-1,7

-5,2

-6,4

3,5

1,2

1) Vrátane štátnych finančných aktív, mimorozpočtových účtov a salda účtu štátneho dlhu Zdroj: MF SR

2) Ostatné subjekty ústrednej správy zahŕňajú: Rozhlas a televíziu Slovenska, Slovenský pozemkový fond, Agentúru pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, neziskové organizácie ústrednej správy a ostatné ústredné podniky.

1.3.Dlh verejnej správy

Hrubý dlh verejnej správy (maastrichtský dlh) dosiahol k 31.12.2023 výšku 68 897 804 tis. eur (56,1% HDP) a medziročne sa jeho pomer k HDP znížil o 1,6 p. b.

V nominálnom vyjadrení dlh verejnej správy, očistený o vzájomné výpožičky v rámci verejnej správy, medziročne vzrástol o 5 398 834 tis. eur. Medziročný rast nominálneho HDP, ktorý bol silne ovplyvnený rastom cenovej hladiny, spôsobil zníženiu podielu hodnoty dlhu voči HDP o 6,5 p. b.

Pri porovnaní medziročného vývoja dlhu za jednotlivé zložky, vzrástol tradične hlavne štátny dlh, a to o 5 217 871 tis. eur, emitovaním štátnych dlhopisov na priebežné krytie schodku roku 2023 ako aj na splátky dlhopisov emitovaných v predchádzajúcich rokoch.

V rámci dôvodov zmeny stavu dlhu sa prezentujú aj údaje z benchmarkovej revízie (uvedené v kapitole

1.6.

2021 S

2022 S

2023 S

Medziročný rozdiel

4=(3-2)

Ústredná správa

60 608 252

62 470 793

67 897 547

5 426 754

z toho:

Štátny dlh1)

59 351 940

61 323 071

66 540 942

5 217 871

Príspevkové organizácie ústrednej správy

4 726

3 687

618

-3 069

Exportno-importná banka SR

174 305

188 740

188 156

-584

Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.

241 768

Obchodné spoločnosti štátu

565 533

480 613

491 495

10 882

z toho:

Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.

386 704

335 407

339 672

4 265

Železnice Slovenskej republiky

114 887

114 322

118 831

4 509

Národná diaľničná spoločnosť, a. s.

54 326

24 884

24 614

-270

JAVYS

6 806

5 048

4 464

-584

SIH a investičné fondy SIH-u

3 314

MH Invest II., s. r. o.

2 730

610

600

-10

MH Manažment, a. s.

342

-342

MH Invest, s. r .o.

Verejné vysoké školy

7 888

12 060

10 936

-1 124

Verejné výskumné inštitúcie

2 563

2 424

-139

Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy

212 235

193 531

187 057

-6 474

Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov

281 551

241 357

220 348

-21 009

Ostatné subjekty ústrednej správy

10 074

25 171

13 803

-11 368

Územná samospráva

2 230 522

2 439 708

2 660 340

220 632

Obce a ich rozpočtové organizácie

1 644 707

1 751 497

1 833 794

82 297

Vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie

507 705

565 287

701 518

136 231

Dopravné podniky

2 270

1 722

2 849

1 127

Príspevkové organizácie obcí

1 009

1 246

1 345

Tabuľka 6 - Maastrichtský dlh verejnej správy podľa jednotlivých subjektov v tis. eur

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

2021 S

2022 S

2023 S

Medziročný rozdiel

4=(3-2)

Príspevkové organizácie VÚC

65 327

106 800

97 120

-9 680

Zdravotnícke zariadenia miestnej samosprávy

3 321

3 362

3 147

-215

Ostatné subjekty miestnej samosprávy

6 183

9 794

20 567

10 773

Fondy sociálneho zabezpečenia

1 012

931

546

-385

Sociálna poisťovňa

790

586

466

-120

Verejné zdravotné poistenie

222

345

-265

Verejná správa spolu

62 839 786

64 911 432

70 558 433

5 647 001

Konsolidácia

1 493 456

1 412 462

1 660 629

248 167

Verejná správa spolu konsolidovaná

61 346 330

63 498 970

68 897 804

5 398 834

% z HDP

60,2

57,7

56,1

-1,6

1) Bez tzv. refinančného systému a záväzkov z vkladov subjektov verejnej správy v Štátnej pokladnici Zdroj: MF SR

Na zvýšení maastrichtského dlhu v roku 2023 mali vplyv najmä tieto skutočnosti:

▪schodok štátneho rozpočtu na hotovostnej báze a ďalšie požiadavky na cudzie zdroje vyplývajúce z riadenia dlhu a likvidity, ktoré vyvolali potrebu emitovať štátne dlhopisy v menovitej hodnote 10 442 100 tis. eur,

▪čerpanie štvrtej tranže úverov od Rozvojovej banky Rady Európy vo výške 20 000 tis. eur v rámci štátneho dlhu,

▪nárast štátneho dlhu z dôvodu zmeny metodiky vykazovania úrokov k istine záväzkov z EFSF o 132 106 tis. eur,

▪zvýšenie úrovne zábezpek v štátnom dlhu o 53 702 tis. eur,

▪nárast konsolidovaného dlhu vyšších územných celkov o 97 715 tis. eur a obcí o 93 703 tis. eur,

▪zvýšenie zadlženosti Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. (ZSSK) o 4 265 tis. eur.

Naopak, zníženie maastrichtského dlhu v roku 2023 spôsobili najmä tieto skutočnosti:

▪splátky záväzkov zo štátnych dlhopisov v menovitej hodnote 4 967 550 tis. eur,

▪pokles úrovne vkladov dobrovoľných klientov nepatriacich do sektora verejnej správy v Štátnej pokladnici o 148 780 tis. eur,

▪vyššia hodnota inkasovanej TPS, čo umožnilo umorenie dlhu z tzv. zelenej energie za predchádzajúce roky v hodnote 119 000 tis. eur,

▪splátky úverov v štátnom dlhu v hodnote 8 550 tis. eur,

▪zníženie konsolidovaného dlhu z dôvodu zaradenia SZRB do sektora verejnej správy o 74 554 tis. eur,

▪zníženie konsolidovaného dlhu ŽSR o 12 796 tis. eur,

▪zníženie zadlženosti dopravných podnikov miestnej samosprávy o 9 680 tis. eur,

▪pokles konsolidovaného dlhu zdravotníckych zariadení spadajúcich pod ústrednú správu o 5 956 tis. eur.

Štátny dlh vo výške 66 540 942 tis. eur tvorí 96,6 % konsolidovaného dlhu verejnej správy. Z tejto hodnoty tvoria štátne dlhopisy 60 285 843 tis. eur, zahraničné úvery od finančných inštitúcií, ktorých beneficientom je Ministerstvo financií SR 4 024 090 tis. eur. Podiel Slovenska na pôžičkách Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF) sa zvýšil o 132 126 tis. eur na úroveň 1 972 930 tis. eur.

Štruktúra dlhu verejnej správy k 31.12.2023 bola nasledovná:

▪Z hľadiska zdrojov financovania bol dlh financovaný predovšetkým cennými papiermi (87,4 %) a bankovými úvermi a inými záväzkami (12,5 %), z ktorých 22,9 % predstavuje záväzok Slovenska z EFSF a 0,9 % tvoria dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky. Zostávajúcich 0,1 % tvorili majoritne záväzky, ktoré vyplývajú z vkladov peňažných prostriedkov v Štátnej pokladnici tých klientov, ktorí nie sú súčasťou verejnej správy.

▪Z hľadiska meny bol dlh verejnej správy v roku 2023 tvorený z 99,4 % dlhom v eurách. Len 0,6 % dlhu pripadá na iné meny, najmä v prípade štátnych dlhopisov (americké doláre, nórske koruny a japonské jeny).

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

▪Z hľadiska pôvodnej splatnosti je dlh verejnej správy takmer výlučne dlhodobý. Z celkovej výšky dlhu tvorí dlh so splatnosťou dlhšou ako jeden rok 99,4 %. Z toho 2,7 % dlhu je splatných v rozpätí 1 až 5 rokov, 11,0 % dlhu je splatných od 5 do 10 rokov, 39,7 % dlhu je splatných v intervale od 10 do 15 rokov a splatnosť 46,0 % dlhu je vyššia ako 15 rokov. Do jedného roka je pôvodne splatných 0,6 % dlhu verejnej správy.

▪Z hľadiska teritoriálnej štruktúry pripadalo na tuzemských veriteľov 47,9 % a na zahraničných veriteľov 52,1 % z celkového dlhu. Tuzemskými veriteľmi sú predovšetkým finančné korporácie, ktoré majú v držbe 47,4 % dlhu verejnej správy.

Ďalšie informácie k zahraničným úverom v správe Ministerstva financií SR ako aj k úverom rozhodujúcich subjektov verejnej správy sú uvedené v prílohe č. 3 tejto správy, v súhrnnej účtovnej závierke.

1.4.Čistý dlh verejnej správy

Pokým hrubý dlh dosiahol k 31.12.2023 hodnotu 56,1 % HDP a medziročne klesol o 1,6 p. b., čistý dlh dosiahol k 31.12.2023 výšku 59 388 984 tis. eur (48,3 % HDP) a oproti roku 2022 vzrástol o 0,8 p. b. Čistý dlh verejnej správy je analyticky vhodnejší ukazovateľ ako hrubý dlh pri pohľade na medziročnú dynamiku dlhu, pretože na rozdiel od ukazovateľa hrubého dlhu eliminuje rozdiely vzniknuté nárastom alebo poklesom finančných aktív a tým vernejšie zobrazuje skutočný vývoj zadlženosti štátu.

Čistý dlh ukazuje schopnosť štátu splatiť svoj hrubý dlh na základe speňaženia svojich najlikvidnejších finančných aktív. Pokiaľ hrubý dlh verejnej správy prezentovaný v prvej kapitole je presne vymedzený v metodike ESA 2010, metodiku čistého dlhu zatiaľ upravuje len definícia v usmernení Európskej komisie. Podľa tejto definície čistý dlh verejnej správy predstavuje rozdiel medzi hrubým

maastrichtským dlhom a súčtom menového zlata a špeciálnych práv čerpania (SDR), hotovosti, cenných

papierov v trhovej hodnote (okrem akcií) a kótovaných akcií v trhovej hodnote.

v tis. eur

% HDP

2021 S

2022 S

2023 S

2021 S

2022 S

2023 S

Hrubý dlh verejnej správy

(1)

61 346 330

63 498 970

68 897 804

60,2

57,7

56,1

Likvidné finančné aktíva:

(2)

11 479 383

11 141 810

9 508 820

11,3

10,1

7,7

- menové zlato a SDR

0,0

- hotovosť na účtoch VS

11 474 503

11 136 971

9 503 994

11,3

10,1

7,7

- cenné papiere

4 880

4 839

4 826

0,0

- kótované akcie

0,0

Čistý dlh verejnej správy

(1-2)

49 866 947

52 357 160

59 388 984

48,9

47,6

48,3

Zdroj: ŠÚ SR

V prípade verejnej správy je súčasťou likvidných aktív najmä hotovosť na účtoch subjektov verejnej správy a v menšej miere cenné papiere. V roku 2023 oproti roku 2022 úroveň vkladov a obeživa poklesla o vyše 1 632 977 tis. eur, najmä u rozpočtových organizácií štátu. Hotovostná rezerva štátu k 31. 12. 2023 dosiahla 6 612 910 tis. eur a jej úroveň sa oproti predchádzajúcemu roku znížila o 1 944 000 tis. eur. Ďalšie výrazné medziročné poklesy zaznamenali Sociálna poisťovňa a ŠFRB. Naopak najväčší medziročný nárast hotovosti zaznamenali Environmentálny fond (o 277 002 tis. eur, najmä z príjmov z predaja emisných kvót), zdravotné poisťovne (o 176 037 tis. eur). Mierny pokles obeživa a vkladov v roku 2023 spôsobila najmä konsolidácia súvisiaca so zaradením SZRB do sektora verejnej správy. Oproti jarnej notifikácii prišlo k aktualizácii údajov, pričom vplyv na rast obeživa a vkladov za sledované obdobie 2021 – 2022 mala reklasifikácia miestnych akčných skupín (ďalej len MAS).

Cenné papiere v aktívach predstavujú najmä cenné papiere obcí. I keď do sektora bola reklasifikovaná SZRB, ktorá mala na aktívach cenné papiere za 50 110 tis. eur, vďaka konsolidácii sa celkový stav cenných papierov medziročne takmer vôbec nezmenil.

Tabuľka 7 - Čistý a hrubý dlh verejnej správy

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

1.5.Porovnanie salda a dlhu verejnej správy v rámci Európskej únie

V rámci Európskej únie (27 krajín) v roku 2023 dosiahlo 5 krajín vyšší schodok a 13 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok EÚ27 bol 3,5 % HDP (Slovensko schodok 5,2 % HDP) a priemerný dlh verejnej správy EÚ27 bol 80,8 % HDP (Slovensko 56,1 % HDP) v roku 2023.

V rámci krajín EÚ27 došlo medziročne k nárastu HDP o 1 050 026 mil. eur (o 6,1 %) a nárastu dlhu o 581 906 mil. eur (o 4,2 %). Slovenská republika dosiahla v porovnaní s priemerom krajín EÚ aj Eurozóny horšie hodnoty deficitu a lepšie hodnoty dlhu. Medziročne v porovnaní s ostatnými EÚ krajinami dosiahla Slovenská republika najvyššie medziročné zhoršenie deficitu oproti roku 2022 a na druhej strane sa len mierne znížil podiel verejného dlhu, najmä vďaka rastúcej báze HDP.

V Eurozóne (20 krajín) podiel deficitu k HDP vzrástol z 3,5 % v roku 2022 na 3,6 % HDP v roku 2023 (t. j. zhoršenie o 0,1 p. b.) a v rámci EÚ z 3,2 % HDP na 3,5 % HDP (t. j. zhoršenie o 0,3 p. b.). V Eurozóne podiel vládneho dlhu klesol z 89,5 % ku koncu roka 2022 na 87,4 % HDP (t. j. zlepšenie o 2,1 p. b.) ku koncu roka 2023 a v rámci EÚ z 82,5 % na 80,8 % HDP (t. j. zlepšenie o 1,7 p. b.).

Najvyššie schodky verejnej správy v rámci EÚ 27 v roku 2023 vykázali krajiny ako Taliansko 7,2%, Maďarsko 6,7 %, Rumunsko 6,5 %, Francúzsko 5,5 %, Poľsko 5,3 %, Slovensko 5,2 %, Malta 4,5 % a Belgicko 4,2 %. Medziročné zlepšenie dosiahlo Lotyšsko o 2,5 p. b., Portugalsko o 1,5 p. b., Grécko o 1,2 p. b., Španielsko o 1,1 p. b. a Bulharsko a Taliansko o 0,9 p. b. Medziročné zhoršenie dosiahli, okrem Slovenska o 3,5 p. b., aj krajiny ako Fínsko o 2,8 p. b., Poľsko o 1,9 p. b., Estónsko o 1,7 p. b. a Švédsko o 1,6 p. b.

Medzi krajinami s najvyšším dlhom sa nachádzajú krajiny s dlhodobo vysokými dlhmi ako Grécko, Taliansko a Španielsko. Päť krajín dosiahlo úroveň zadlženosti nad 100,0 % HDP. Najvyšší dlh verejnej správy v roku 2023 opäť vykázalo Grécko 163,9 % HDP, Taliansko 134,8 % HDP, Francúzsko 109,9 %, Španielsko 105,1 % HDP, Belgicko 103,1 % a Portugalsko 97,9 % HDP. Medziročný nárast dlhu dosiahlo desať krajín, a to najmä Fínsko o 3,1 p. b., Estónsko o 1,1 p. b., Rumunsko o 1,0 p. b. a Luxembursko a Poľsko o 0,9 p. b. K najvýraznejšiemu medziročnému zníženiu zadlženia došlo v krajinách ako Portugalsko o 13,3 p. b., Grécko o 13,1 p. b., Cyprus o 7,4 p. b., Chorvátsko o 6,7 p. b., Španielsko o 4,4 p. b. a Taliansko o 3,5 p. b. Najnižší dlh vykázalo opäť Estónsko vo výške 20,2 % HDP, Bulharsko 22,9 % HDP, Luxembursko 25,5 % HDP a Švédsko 31,5 % HDP.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

Saldo verejnej správy

Hrubý dlh verejnej správy

2021

2022

2023

Δ 2023 -2022

2021

2022

2023

Δ 2023 -2022

EÚ (27 krajín)

-4,6

-3,2

-3,5

-0,3

EÚ (27 krajín)

86,7

82,5

80,8

-1,7

Eurozóna (20)

-5,1

-3,5

-3,6

-0,1

Eurozóna (20)

93,8

89,5

87,4

-2,1

Taliansko

-8,9

-8,1

-7,2

0,9

Grécko

197,3

177,0

163,9

-13,1

Maďarsko

-7,1

-6,2

-6,7

-0,5

Taliansko

145,7

138,3

134,8

-3,5

Rumunsko

-7,1

-6,4

-6,5

-0,1

Francúzsko

112,7

111,2

109,9

-1,3

Francúzsko

-6,6

-4,7

-5,5

-0,8

Španielsko

115,7

109,5

105,1

-4,4

Poľsko

-1,7

-3,4

-5,3

-1,9

Belgicko

108,4

102,6

103,1

0,5

Slovensko

-5,1

-1,7

-5,2

-3,5

Portugalsko

123,9

111,2

97,9

-13,3

Malta

-7,0

-5,2

-4,5

0,7

Rakúsko

82,4

78,4

78,6

0,2

Belgicko

-5,4

-3,6

-4,2

-0,6

Fínsko

73,2

74,0

77,1

3,1

Česká republika

-5,0

-3,1

-3,8

-0,7

Cyprus

96,5

81,0

73,6

-7,4

Španielsko

-6,7

-4,6

-3,5

1,1

Maďarsko

76,2

73,8

73,4

-0,4

Fínsko

-2,7

-0,2

-3,0

-2,8

Slovinsko

74,8

72,7

68,4

-4,3

Estónsko

-2,6

-1,1

-2,8

-1,7

Nemecko

68,1

65,0

62,9

-2,1

Nemecko

-3,2

-2,1

-2,6

-0,5

Chorvátsko

78,2

68,5

61,8

-6,7

Rakúsko

-5,7

-3,3

-2,6

0,7

Slovensko

60,2

57,7

56,1

-1,6

Slovinsko

-4,6

-3,0

-2,6

0,4

Poľsko

53,0

48,8

49,7

0,9

Lotyšsko

-7,2

-4,9

-2,4

2,5

Rumunsko

48,3

47,9

48,9

1,0

Bulharsko

-3,9

-2,9

-2,0

0,9

Malta

49,6

49,4

47,4

-2,0

Grécko

-6,9

-2,5

-1,3

1,2

Holandsko

50,4

48,3

45,1

-3,2

Chorvátsko

-2,6

0,1

-0,9

-1,0

Lotyšsko

45,9

44,4

45,0

0,6

Litva

-1,1

-0,7

0,0

Írsko

52,6

43,1

43,3

0,2

Luxembursko

1,0

0,2

-0,7

-0,9

Česká republika

40,7

42,5

42,4

-0,1

Švédsko

-0,1

1,0

-0,6

-1,6

Litva

43,3

38,1

37,3

-0,8

Holandsko

-2,2

0,0

-0,4

Dánsko

40,5

34,1

33,6

-0,5

Portugalsko

-2,8

-0,3

1,2

1,5

Švédsko

36,7

33,6

31,5

-2,1

Írsko

-1,4

1,7

1,5

-0,2

Luxembursko

24,4

24,6

25,5

0,9

Cyprus

-1,6

2,6

2,0

-0,6

Bulharsko

23,8

22,5

22,9

0,4

Dánsko

4,1

3,4

3,3

-0,1

Estónsko

18,4

19,1

20,2

1,1

Zdroj: Eurostat

*)Predchádzajúce obdobia sú zrevidované podľa aktuálneho press release zo dňa 22.10.2024. Usporiadanie krajín je podľa poradia salda/dlhu v poslednom sledovanom období. Zelenou farbou je označené medziročné zlepšenie, červenou farbou medziročné zhoršenie salda/dlhu.

1.6.Benchmarková revízia národných účtov v roku 2024

V rámci jesennej notifikácie uskutočnil Štatistický úrad SR pravidelnú bežnú spätnú revíziu národných účtov za roky 2020, 2021, 2022 a spresnil údaje za rok 2023 z apríla 2024. Okrem tejto rutinnej revízie, Štatistický úrad SR vykonal v mesiacoch júl až september tohto roka veľkú benchmarkovú revíziu údajov9 v systéme národných účtov10. Benchmarková revízia je revízia definitívnych údajov z dôvodu významných

metodických zmien vyplývajúcich z revidovania metodík, zo zmeny postupov štatisticko – matematických

metód výpočtov alebo opráv údajov. Ide o pravidelnú revíziu, ktorá sa vykonáva v periodicite 5 až 10 rokov

9 Revízie ovplyvnili roky 1995 až 2019.

https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail

Tabuľka 8 - Saldo a dlh verejnej správy v EÚ27 v % HDP*)

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

a v súlade s revíznou politikou Eurostatu11 by sa mala vykonávať za referenčné roky končiace „0“ a „5“, s implementačnými rokmi končiacimi „4“ a „9“. Takáto revízia by mala generovať celé časové rady alebo podľa princípu „čo najďalej dozadu“. Preto v rámci veľkej revízie 2024 boli revidované nie len roky 2020 až 2023, ale aj staršie roky od roku 1995.

Revidované ročné sektorové a národné účty boli do Eurostatu zaslané v pravidelnom septembrovom termíne, a to k 30. septembru 2024. Následne v krátkom časovom odstupe Štatistický úrad SR zreviduje aj štvrťročné národné a sektorové účty. Poslednou resp. predchádzajúcou veľkou revíziou prešli národné účty v roku 2019.

Najvýznamnejšie zmeny v rámci benchmarkovej revízie, ktoré ovplyvnili hodnoty salda verejnej správy, s určením obdobia dotknutých údajov:

▪Revízia transakcií Exportno-importnej banky SR (Eximbanka SR) v rokoch 2014 - 2016 v dôsledku prepracovania operácií súvisiacich s poistením. Deficit v rokoch 2014 - 2016 neodrážal zmeny v poistno-technických rezervách a bol revidovaný a zosúladený s rokmi 2017 - 2023.

▪Revízia zaradenia MAS do sektora verejnej správy. Revidovali sa údaje v rokoch 2018 a 2019.

▪Preklasifikovanie Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. (SVP) do sektora verejnej správy v rokoch 2018-2023, malo vplyv aj na zmenu klasifikácie v rokoch 1998-2017, teda od vzniku podniku.

Najvýznamnejšie zmeny v rámci benchmarkovej revízie, ktoré ovplyvnili výšku dlhu verejnej správy s určením obdobia dotknutých údajov:

▪Preklasifikovanie SVP do sektora verejnej správy v rokoch 2018-2023, malo vplyv aj na zmenu klasifikácie v rokoch 1998-2017, teda od vzniku podniku.

▪Revízia zaradenia MAS do sektora verejnej správy. Revidovali sa údaje v rokoch 2018 a 2019.

▪Vzhľadom na významný nesúlad medzi akruálnymi úrokmi a úrokmi uhrádzanými zo strany dlžníckych krajín z pôžičiek z EFSF bolo prijaté rozhodnutie o zmene metodiky vykazovania dlhu vyplývajúceho z EFSF. Na základe usmernenia Eurostatu bol dlh z EFSF zvýšený o sumu odložených kapitalizovaných úrokov z pôžičiek počnúc rokom 2012.

Benchmarková revízia sa týkala aj revízie časového radu HDP, pričom vplyv revízie HDP ukazuje tabuľka nižšie:

Ukazovateľ

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

Saldo VS pred

-3,1

-2,7

-2,6

-1,0

-1,2

-5,3

-5,2

-1,7

-4,9

Saldo VS po

-3,2

-2,8

-2,6

-1,0

-1,2

-5,3

-5,1

-1,7

-5,2

Dlh VS pred

53,5

51,7

52,3

51,5

49,4

48,0

58,8

61,1

57,7

56,0

Dlh VS po

53,4

51,6

52,1

51,4

49,3

48,0

58,4

60,2

57,7

56,1

HDP pred

mld. eur

76,4

80,1

81,3

84,7

89,9

94,4

93,4

100,2

109,8

122,8

HDP po

mld. eur

76,6

80,4

81,6

85,0

90,3

94,5

94,3

102,0

110,1

122,9

Rast HDP pred v s. c.

2,7

5,2

1,9

2,9

4,0

2,5

-3,3

4,8

1,9

1,6

Rast HDP po v s. c.

2,7

5,2

1,9

2,9

4,1

2,3

-2,6

5,7

0,4

1,4

Zdroj: MF SR, ŠÚ SR

https://ec.europa.eu/eurostat/data/data-revision-policy

Tabuľka 9 - Porovnanie údajov salda a dlhu verejnej správy, HDP a rastu ekonomiky pred a po benchmarkovej revízii

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

2.Hospodárenie verejnej správy – požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti

Kapitola hodnotí vývoj hospodárenia verejnej správy najmä z pohľadu informácií, ktoré má obsahovať súhrnná výročná správa na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (bilancia rozpočtu verejnej správy, jednorazové vplyvy a vyhodnotenie stratégie riadenia štátneho dlhu). Špecifikom týchto údajov a informácií je fakt, že z väčšej časti nie sú založené na štandardnej metodike ESA 2010 a v niektorých prípadoch sú postavené na odhadoch a metodike Ministerstva financií SR (jednorazové vplyvy, cyklická zložka, štrukturálne saldo), rozširujú však analytický pohľad na hospodárenie verejnej správy nad rámec salda a dlhu podľa maastrichtských kritérií.

2.1. Bilancia rozpočtu verejnej správy

Bilancia rozpočtu verejnej správy poskytuje analytický pohľad na vývoj hlavných príjmových a výdavkových položiek verejnej správy ako celku za daný rok. Štruktúra prezentovanej bilancie pozostáva z kombinácie kódov ESA 2010 a ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie. Kombinácia metodík má za cieľ umožniť prezentáciu analytických a zároveň medzinárodne porovnateľných údajov. Ekonomická klasifikácia poskytuje vecný pohľad na jednotlivé kategórie príjmov a výdavkov a metodika ESA 2010 umožňuje medzinárodné porovnania a je konzistentná s makroekonomickými kategóriami národných účtov (ako napr. HDP, spotreba verejnej správy).

Niektoré príjmy a výdavky podliehajú konsolidácii v rámci celej verejnej správy, preto sa ich vplyv na schodok verejnej správy eliminuje a transakcie medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy sú vylúčené. Zároveň príjmy a výdavky z EU zdrojov majú neutrálny vplyv na ESA schodok verejnej správy.

2.1.1.Príjmy verejnej správy

Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 2010 dosiahli v roku 2023 výšku 53 172 138 tis. eur (43,3 % HDP) a medziročne vzrástli voči HDP o viac ako 1,9 p. b., resp. o 7 677 236 tis. eur.

Nárast dosiahli takmer všetky druhy príjmov, najvýraznejší nárast zaznamenali úroky o 138,5 %, kapitálové transfery o 133,3 %, platby za ostatnú netrhovú produkciu o 39,8 %, daň vyberaná zrážkou o 36,8 %, ostatné bežné transfery o 27,6 %. Na druhej strane v roku 2023 došlo k poklesu príjmov z daní z príjmov fyzických osôb – z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti o 19,4 %, ostatných daní z produkcie a dovozu o 44,9 % a ostatných bežných daní z dôchodkov a majetku o 26,1 %.

2021 S

2022 S

2023 S

2023 R

2023/2022v %

Daňové príjmy

19 884 138

22 082 948

24 455 459

23 893 690

10,7

Dane z produkcie a dovozu

12 056 528

13 476 479

14 754 530

14 457 145

9,5

- Daň z pridanej hodnoty

7 494 069

8 440 844

9 847 830

9 883 679

16,7

- Spotrebné dane

2 958 344

2 797 344

3 020 848

2 806 542

8,0

- Daň z nehnuteľnosti a iné

428 351

431 799

469 705

455 025

8,8

- Odvod z hazardných hier

233 004

263 974

312 294

265 448

18,3

- Daň z motorových vozidiel

129 534

133 684

136 635

131 000

2,2

- Emisné kvóty – príjem z predaja

241 826

275 889

342 522

329 953

24,2

- Ostatné

571 400

1 132 945

624 696

585 498

-44,9

Bežné dane z dôchodkov, majetku

7 827 610

8 606 469

9 700 929

9 436 545

12,7

- Daň z príjmov fyzických osôb

3 759 707

4 125 886

4 662 350

4 837 552

13,0

- zo závislej činnosti (akruál)

3 630 348

3 967 713

4 534 852

4 677 851

14,3

- z podnikania a inej samostatnej činnosti (akruál)

129 358

158 175

127 497

159 701

-19,4

- Daň z príjmov právnických osôb

3 632 636

4 012 156

4 481 880

4 018 593

11,7

z toho: Osobitný odvod z podnikania

v regul. odvetviach

101 683

93 459

116 909

98 552

25,1

- Daň z príjmov vyberaná zrážkou

289 754

314 764

430 574

368 670

36,8

Tabuľka 10 - Príjmy verejnej správy (ESA 2010) v tis. eur

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

2021 S

2022 S

2023 S

2023 R

2023/2022v %

- Dane z majetku a iné

37 390

36 978

39 950

50 702

8,0

- Ostatné

108 123

116 685

86 175

161 028

-26,1

Príspevky na sociálne zabezpečenie

15 684 841

16 598 183

18 945 701

18 424 157

14,1

Skutočné príspevky na sociálne zabezpečenie

15 290 671

16 196 748

18 523 359

18 165 412

14,4

- Príspevky zamestnávateľov

9 142 485

9 666 579

10 718 613

10 037 923

10,9

- Príspevky od domácnosti

6 148 186

6 530 169

7 804 746

8 127 489

19,5

Imputované príspevky na sociálne zabezpečenie

394 170

401 435

422 342

258 745

5,2

Nedaňové príjmy

3 339 901

3 702 192

4 629 471

3 637 360

25,0

Tržby

2 582 681

2 952 658

3 418 544

2 921 828

15,8

- Produkcia trhová + pre vlastné konečné použitie

2 307 696

2 570 911

2 884 856

2 665 316

12,2

- Platby za ostatnú netrhovú produkciu

274 985

381 747

533 688

256 512

39,8

Dôchodky z majetku, z toho

757 220

749 534

1 210 927

715 532

61,6

- Dividendy**

435 075

342 436

404 200

543 085

18,0

- Úroky

202 195

285 627

681 332

61 703

138,5

Granty a transfery

1 670 690

3 111 579

5 141 507

5 139 286

65,2

z toho: z EÚ*

1 196 147

1 731 618

3 879 821

3 996 785

124,1

Ostatné bežné transfery

884 264

2 004 282

2 558 141

4 992 083

27,6

Kapitálové transfery

786 426

1 107 297

2 583 366

147 203

133,3

Príjmy spolu

40 579 570

45 494 902

53 172 138

51 094 493

16,9

% z HDP

39,8

41,3

43,3

41,8

1,9

* Vykázané na hotovostnej báze z analytických dôvodov. Zdroj: ŠÚ SR, MF SR

** V metodike ESA sa uvádzajú iba riadne dividendy

Daňové a odvodové príjmy

Daňové a odvodové príjmy v roku 2023 tvorili 82,0 % všetkých príjmov verejnej správy a oproti roku 2022 vzrástli o 12,2 %. Väčšina daňových príjmov zaznamenala medziročný nárast. Rast daní je výsledkom vysokých medziročných rastov nominálnych makroekonomických ukazovateľov. V roku 2023 narástol nominálny hrubý domáci produkt o 11,7 % (podľa jesennej notifikácie)12, reálny o 1,4 %. Rast nominálnych miezd na úrovni 9,7 % zvýšil príjmy DPFO zo závislej činnosti, sociálnych a zdravotných odvodov. Nárast spotreby domácností o 6,9 % sa pretavil do výrazne vyššieho výberu dani z pridanej hodnoty. Silný rast ekonomiky sa neprejavil v plnej miere do rastu daňových príjmov, čo spôsobilo pokles niektorých efektívnych sadzieb. Najvýraznejšie sa to prejavilo u firemnej dani, DPH či spotrebných daniach.

2023/2022

2021 S

2022 S

2023 S

v %

Daňové a odvodové príjmy VS

35 568 979

38 681 131

43 401 160

12,2

v % HDP (daňová kvóta 213)

(podľa jesennej notifikácie)

34,89

35,14

35,31

Dane z produkcie a dovozu

12 056 528

13 476 479

14 754 530

9,5

- Daň z pridanej hodnoty

7 494 069

8 440 844

9 847 830

16,7

- Spotrebné dane

2 958 344

2 797 344

3 020 848

8,0

- Daň z nehnuteľnosti a iné

428 351

431 799

469 705

8,8

Bežné dane z dôchodkov, majetku

7 827 610

8 606 469

9 700 929

12,7

- Daň z príjmov fyzických osôb

3 759 707

4 125 886

4 662 350

13,0

- zo závislej činnosti

3 630 348

3 967 713

4 534 852

14,3

12 Ďalej v dokumente sú použité makroekonomické predpoklady schválené Výborom pre makroekonomické prognózy v septembri 2024, nakoľko detailná štruktúra ukazovateľov po jesennej revízii nie je aktuálne k dispozícii. Rast nominálneho HDP bol podľa schválenej prognózy 11,9 %.

13 Daňová kvóta je ukazovateľ, ktorý vyjadruje celkové daňové zaťaženie krajiny. Daňová kvóta 2 je podiel daní a odvodov na HDP.

Tabuľka 11 - Daňové a odvodové príjmy (ESA 2010) v tis. eur

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

2023/2022

- z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti

129 358

158 175

127 497

-19,4

- Daň z príjmov právnických osôb (vrátane

odvodu z regulovaných odvetví)

3 632 636

4 012 156

4 481 880

11,7

- Daň z príjmov vyberaná zrážkou

289 754

314 764

430 574

36,8

- Dane z majetku a iné

37 390

36 978

39 950

8,0

Dane z kapitálu

Príspevky na sociálne zabezpečenie

15 684 841

16 598 183

18 945 701

14,1

- Skutočné príspevky na sociálne zabezpečenie

15 290 671

16 196 748

18 523 359

14,4

- z toho EAO + dlžné

13 079 645

14 174 045

15 340 057

8,2

- z toho ostatné*

2 211 026

2 022 703

3 183 302

57,4

- Imputované príspevky na sociálne zabezpečenie

394 170

401 435

422 342

5,2

Daňové a odvodové príjmy VS prognózované IFP podľa EKRK

31 736 509

35 237 494

38 580 565

9,5

*ostatné obsahuje štátom platené poistné a poistné za ozbrojené zložky Zdroj: ŠÚ SR, IFP

Pozn.: Daňové a odvodové príjmy VS prognózované IFP podľa EKRK tvoria cca. 90,0 % celkových vykazovaných daňovo-odvodových príjmov (posledný riadok v tabuľke).

Zdroj: IFP

Daň z pridanej hodnoty (DPH) medziročne stúpla o 1 406 986 tis. eur (16,7 %). Pod výrazné navýšenie výnosu DPH sa v roku 2023 podpísala najmä nominálna spotreba domácností, ale aj jednorazové efekty, predovšetkým v podobe poskytnutej energopomoci domácnostiam, v malej miere i čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. K vysokému rastu významne prispel aj faktor jednorazového dodatočného splatenia DPH jedným právnickým subjektom v rámci splátky za predošlé zdaňovacie obdobia. Ako jediná ťahala výnos DPH nadol medziročne zhoršená efektivita výberu.

Spotrebné dane (SD) vzrástli v roku 2023 o 8,0 % (223 504 tis. eur) (bez vplyvu SD za zelenú energiu medziročne vzrástli o 2,7 %)14. Výnos spotrebných daní je tvorený najmä SD z minerálneho oleja a SD z tabakových výrobkov. Výnos spotrebnej dane z minerálneho oleja medziročne vzrástol o 1,6 % (+20 909 tis. eur), čo bolo spôsobené najmä vyššou výkonnosťou ekonomiky. Medziročný nárast výnosu spotrebnej dane z tabakových výrobkov o 3,9 % (+35 354 tis. eur) tvorí predovšetkým vplyv zvýšenia sadzieb spotrebnej dane z jednotlivých tabakových výrobkov.

Výnos dane z príjmu právnických osôb medziročne vzrástol o 11,7 % (469 724 tis. eur). V tomto výnose podľa metodiky ESA 2010 je okrem dane z príjmu právnických osôb (DPPO) zahrnutý aj osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Výnos DPPO (bez osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach) vzrástol oproti roku 2022 o 446 274 tis. eur, čo predstavuje medziročný rast

14 Súčasťou spotrebných daní je aj výnos zo zelenej energie. Pri podpore zelenej energie vzniká časový nesúlad medzi „subvenciami“, ktoré poskytujú distribútori výrobcom pri nákupe energie a poplatkami, ktoré následne vyberú od konečných spotrebiteľov. Tento časový nesúlad má za následok aj rozdiel v cene elektrickej energie, pričom tento nesúlad by sa mal podľa metodiky ESA 2010 započítavať do deficitu. Zmena zvyšuje zároveň úroveň daňových príjmov aj subvencií. Výbor pre daňové prognózy tento vplyv nezahŕňal.

Graf 1 - Medziročný vývoj daňových a odvodových príjmov VS podľa jednotlivých faktorov (ESA 2010, v mil. eur)

Graf 2 - Medziročný vývoj daňových a odvodových príjmov VS podľa daní a odvodov (ESA 2010, v mil. eur)

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

11,4 %. Napriek tomu, že výnos dane bol silný, spomalil za vývojom makrobázy, ktorá v roku 2023 rástla 12,9 %, čo sa prejavilo na poklese efektívnej daňovej sadzby. Výnos z osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach vzrástol medziročne o 25,1 % (+23 450 tis. eur). Podobne ako pri DPPO, je za vyšším výnosom najmä vyššia ziskovosť firiem podliehajúcich plateniu tohto odvodu.

Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií vznikol implementáciou nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022. Účinnosť bola pôvodne nastavená len na rok 2023 (ale ekonomicky sa príspevok týkal obdobia za rok 2022), následne bol predĺžený aj na rok 2024 (akruálne za rok 2023) so zvýšenou sadbou z 55,0 % na 70,0 %. Avšak podľa informácií z jesennej notifikácie významný subjekt túto daň nezaplatí, nakoľko sa nenaplnili legislatívne predpoklady na odvedenie dane.

Daň z príjmov fyzických osôb (DPFO) zo závislej činnosti zaznamenala medziročné tempo rastu 14,3 % (567 139 tis. eur). Za vysokým rastom je najmä vysoký rast miezd (+9,7 %), ktorý je umocnený vplyvom tichého zdanenia. Tento jav je spôsobený naviazaním nezdaniteľnej časti základu dane a iných parametrov systému dane z príjmov na sumu životného minima, ktorá v roku 2023 rástla pomalšie než mzdy. Výnos DPFO z podnikania medziročne klesol o 19,4 %. Hlavným dôvodom je nepretavenie makroekonomických predpokladov do zvýšenej ziskovosti živnostníkov. Pokles je spôsobený aj vyšším negatívnym vyrovnaním dohodárov.

Príspevky na sociálne zabezpečenie (sociálne aj zdravotné odvody platené ekonomicky aktívnym obyvateľstvom (vrátane dlžného poistného)) medziročne vzrástli o 8,2 %. K nárastu prispel rast makroekonomických indikátorov, primárne mzdy a čiastočne aj zamestnanosti. Na výber zdravotných odvodov pozitívne vplývalo zavedenie minimálneho poistného15. Sociálne odvody boli pod vplyvom viacerých novo-zavedených legislatívnych opatrení. Negatívne na výber vplývalo zavedenie odvodovo-odpočítateľnej položky pre sezónnych pracovníkov a odpustenie odvodov v sektore potravinárstva. Zmeny v II. pilieri jednak zvyšovali výber do I. piliera zmrazením výšky príspevku do II. piliera, a na druhej strane výber znižovali po zavedení automatického vstupu do II. piliera.

Daň vyberaná zrážkou vzrástla medziročne o 115 810 tis. eur (36,8 %). Za nárastom je výrazný nárast úrokových sadzieb a taktiež vyšší rast príjmov z dividend, licenčných a ostatných poplatkov. Úrokové sadzby v roku 2023 výrazne rástli. Priemerná úroková miera z roku 2022 vo výške 0,1 % vzrástla v roku 2023 na úroveň 0,7 % (medziročný rast 448,0 %). Na výnos zo zdanenia úrokov z vkladov sa to však neprejavilo ešte v plnej miere, keďže úroky a výnosy z nich rástli len postupne. Daň z úrokov z vkladov medziročne vzrástla o 53 079 tis. eur (155,0 %). Výnosy z dividend a ostatných platieb sú vyššie vplyvom pozitívneho vývoja ekonomiky. Vyššia daň z dividend zaplatili tak pravidelní platcovia ako aj prvoplatitelia (t. j. firmy, ktoré daň z dividend zaplatili prvýkrát od roku 2018 až v roku 2023).

Nedaňové príjmy

V rámci nedaňových príjmov v roku 2023 vzrástli výnosy z tržieb za produkciu verejnej správy o 15,8 % (nárast o 465 886 tis. eur). Najvýraznejšie vzrástli platby za ostatnú netrhovú produkciu o 39,8 % (nárast

o 151 941 tis. eur). Išlo najmä o zvýšené príjmy týchto subjektov/zložiek verejnej správy:

-SVP o 46 643 tis. eur - zaznamenal medziročne vyššie príjmy najmä za hydroenergetický potenciál vody, výrobu elektriny, nájom a služby pre Vodohospodársku výstavbu, š. p. o 8 183 tis. eur. Zvyšný nárast príjmov súvisel s medziročným nárastom pohľadávok prevažne z obchodného styku (o 15 017 tis. eur) hlavne u dvoch obchodných partnerov a daňových pohľadávok o 7 641 tis. eur.

-ZSSK o 25 077 tis. eur - zaznamenala v roku 2023 rekordné tržby z prepravy cestujúcich na úrovni 94 000 tis. eur, čím prekonala aj obdobie pred zavedením bezplatnej prepravy pre deti, študentov a dôchodcov. O sumu 24 458 tis. eur medziročne vzrástli príjmy za predaj výrobkov, tovarov a služieb, z toho o 15 000 tis. eur narástli tržby z prepravy cestujúcich. Ostatné prekročenia boli generované nárastom príjmov z aktivít do externého prostredia (tržby za kovový a iný odpad, vyššie dopravné výkony, zameniteľné poštové služby a iné služby). Medziročný nárast iných nedaňových príjmov o 5 130 tis. eur tvoria dobropisy od ŽSR za trakčnú elektrickú energiu, úhrady

15 V zmysle

zákona č. 580/2004

o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene

a doplnení niektorých zákonov.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

poistných plnení od poisťovní a vinníkov za škodové udalosti a príjmy z medzinárodného zúčtovania.

-Obce a ich RO o 15 198 tis. eur – došlo k nárastu príjmov za poplatky vyberané formou školného v školských kluboch detí, v materských školách, v základných umeleckých školách a v centrách voľného času, ktoré sú stanovené vo všeobecne záväzných nariadeniach miest a obcí. Medziročne narástli aj príjmy z poplatkov v domovoch dôchodcov a v kultúrnych zariadeniach.

Platby za trhovú produkciu zaznamenali nárast oproti roku 2022 o 12,2 % (nárast o 313 945 tis. eur), išlo

predovšetkým o zvýšené príjmy týchto zložiek verejnej správy:

-Obce a ich RO o 98 850 tis. eur - medziročný nárast príjmu z poplatku za komunálny odpad16 a drobný stavebný odpad u fyzických a právnických osôb v dôsledku zvýšených sadzieb od roku 2023. Príjmy z poplatku za komunálne odpady ako u fyzických osôb, tak pri množstevnom zbere, nepostačujú v plnej miere kryť výdavky vynaložené na zber, prepravu, separáciu a likvidáciu odpadov a čistenia na území mesta. Tieto rozdiely z väčšej časti uhrádzajú obce a mestá z ostatných vlastných príjmov. Taktiež vzrástli príjmy za predaj propagačných materiálov, kníh, poplatky za parkovné, za služby pultu centralizovanej ochrany, za služby poskytované v súvislosti organizáciou kultúrnych a športových podujatí (poskytnutie reklamného priestoru, poplatky bytového a nebytového hospodárstva, za poskytovanie sociálnych služieb (sociálny taxík) a ďalšie.

-Valaliky Industrial Park, s. r. o. o 41 046 tis. eur – pohľadávka voči spoločnosti Volvo Cars Slovakia, s. r. o., ktorá vznikla uzatvorením kúpnej zmluvy na pozemky pod závod budúceho investora.

-RTVS o 32 080 tis. eur – ide najmä o medziročný nárast pri uplatnení metodiky ESA zo strany ŠÚ SR, ktorou sa imputuje vyčíslenie hodnoty originálov zábavných, literárnych alebo umeleckých diel ako sú napríklad filmy, televízne a rozhlasové vysielanie, ktoré vo vlastnej réžii produkuje RTVS.

-OSVS o 29 356 tis. eur - príjmy z predaja tovaru, materiálu a služieb, z prebytočného drobného majetku.

-JAVYS o 26 968 tis. eur –najmä príjmy súvisiace s vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky.

-Verejné vysoké školy o 26 070 tis. eur – medziročný nárast súvisí najmä s vyššími príjmami za školné a ubytovanie študentov. Taktiež došlo k nárastu príjmov za ubytovanie cudzích osôb a za prenájom nebytových priestorov v rámci podnikateľskej činnosti.

-SZRB o 24 420 tis. eur - príjem z poplatkov za poskytnutie finančnej záruky a za poplatky spojené s úverovou činnosťou.

-Národná diaľničná spoločnosť, a. s. o 22 309 tis. eur - medziročný nárast bol spôsobený najmä vplyvom vyšších príjmov za predaj elektronickej diaľničnej známky (eDZ) o 20 591 tis. eur a to z dôvodu vyššej predajnej ceny eDZ od roku 2023, kedy došlo k zvýšeniu cien diaľničných známok o 20,0 %. Nárast príjmov súvisiacich s tržbami za predaj ETC bol 15 915 tis. eur. Nárast príjmov bol eliminovaný poklesom pohľadávok z dôvodu prijatia platieb za mýto ku koncu roka 2023 a taktiež poklesom pohľadávky za predaj staveniska voči zhotoviteľovi SKANSKA SK, ktorá sa počas roka 2023 postupne započítavala.

-Príspevkové organizácie VÚC o 19 942 tis. eur - ide o príjmy na zabezpečenie činnosti v oblasti kultúry (organizovanie výstav, edičná činnosť múzeí, reštaurovanie), školstva, životného prostredia, pôdohospodárstva, výskumu, služieb a informatiky. PO VUC zabezpečujú najmä činnosti údržby a opravy ciest II. a III. triedy pre samosprávne kraje.

-Príspevkové organizácie štátne o 18 139 tis. eur – zvýšenie príjmov za predaj výrobkov, tovarov a služieb bol zaznamenaný najmä pri subjekte Slovenské národné divadlo za predaj vlastných služieb (najmä z odohratých predstavení) a z tržieb za predaj tovarov, Centrum účelových

16 Podľa metodiky ESA 2010 platby za tovary a služby predávané za ekonomicky signifikantné ceny sa zaznamenávajú ako tržby.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

zariadení za služby ubytovania a stravovania z dôvodu vyššieho využitia ubytovacích kapacít, Správa Národného parku Muránska planina so sídlom v Revúcej za ťažbu a predaj dreva a súvisiacich tovarov a služieb, keďže vznikli 31.3.2022 a počas predchádzajúceho roku neboli v plnej prevádzke, Slovenské národné múzeum za tržby zo vstupného, ktoré boli ovplyvnené nárastom návštevníkov o viac ako 20,0 %, zvýšenou cenou vstupného a realizáciou nových podujatí.

-VÚC a ich RO o 15 404 tis. eur - zvýšené príjmy z poplatkov a platieb za poskytovanie služieb v školských jedálňach, zariadeniach sociálnych služieb, z úhrad za ubytovanie žiakov v školských internátoch, za predaj knižných publikácií, prebytočného hnuteľného majetku.

-príspevkové organizácie obcí o 11 880 tis. eur - poplatky za prijaté služby, ktoré platia klienti v zariadeniach pre seniorov (ubytovanie, odborné a obslužné činnosti), za terénnu a domovú opatrovateľskú službu, za réžiu zo stravného.

Dividendy verejnej správy a odvody zo zisku ako hlavný zdroj nedaňových príjmov štátneho rozpočtu

nezaznamenali za sledované obdobie stabilný vývoj (

Graf 3

). Dôvodom tejto nestability bol hlavne vývojový trend v energetickom odvetví národného hospodárstva, v ktorom sa generuje majoritný podiel dividend (v priemere 86,0 %). Za nezanedbateľné pozitívum, ktoré možno sledovať na vývoji ESA príjmov z dividend je rast podielu ESA dividend vo vzťahu k celkovým príjmom z dividend (z 83,0 % v roku 2022 na 94,0 % v roku 2023), ktoré sú tiež výsledkom štruktúry vyplatených dividend energetickými podnikmi.

Medziročná zmena objemu prijatých dividend štátom a MH Manažmentom, a. s. (rast o 17 313 tis. eur) pozostávala predovšetkým z rastu ESA dividend o 18,0 % (61 764 tis. eur) a zároveň z poklesu hodnoty superdividend o 63,5 % (44 451 tis. eur). Pozitívna medziročná zmena v objeme ESA dividend v roku 2023 bola výsledkom podniku Vodohospodárska výstavba, š. p., ktorý v roku 2023 priznal celkový odvod zo zisku vo výške 152 000 tis. eur, pričom za ESA príjem bol uznaný v plnej výške. Súčasne aj priznané dividendy spoločnosťou Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s., vo výške 79 338 tis. eur, boli v plnej výške uznané za ESA dividendy. Celkový rast ESA dividend čiastočne zmiernila absencia ESA dividend od SPP.

Medziročný pokles zaznamenaný na položke superdividend bol vo výške 44 451 tis. eur, pričom podiel superdividend na celkovom objeme prijatých dividend sa znížil (zo 17,0 % v roku 2022 na 6,0 % v roku 2023). Medziročný pokles superdividend bol zaznamenaný pri SPP, ktoré v roku 2023 nepriznalo žiadne dividendy. Celkový pokles superdividend čiastočne zmiernil rast superdividend priznaných Tipos, a. s. (vo výške 24 297 tis. eur), z dôvodu priznanej dividendy aj z nerozdeleného zisku minulých období.

Graf 3 - Vývoj dividend v metodike ESA 2010

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

Kapitola štátneho rozpočtu / spoločnosť

Typ

2021 S

2022 S

2023 S

Δ(2023-2022)

Ministerstvo hospodárstva SR

Spolu

254 400

220 000

-220 000

ESA

249 510

160 817

-160 817

Slovenský plynárenský priemysel, a. s.

Super

4 890

59 183

-59 183

Spolu

45 697

44 839

37 091

-7 748

ESA

45 697

44 839

36 898

-7 941

Západoslovenská energetika, a. s.

Super

193

Spolu

113 071

74 777

38 784

-35 993

ESA

62 037

74 777

38 784

-35 993

Stredoslovenská energetika Holding, a. s.

Super

51 034

Spolu

33 677

29 070

10 710

-18 360

ESA

25 220

23 231

9 666

-13 565

Východoslovenská energetika Holding, a. s.

Super

8 457

5 839

1 044

-4 795

Spolu

2 000

1 500

ESA

2 000

1 500

Transpetrol, a. s.

Super

Spolu

3 000

490

-2 510

ESA

490

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s.

Super

3 000

-3 000

Ministerstvo financií SR

Spolu

400

ESA

400

Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.

Super

Spolu

575

2 000

3 274

1 274

Slovenská konsolidačná, a. s.

ESA

575

3 274

Super

2 000

-2 000

Spolu

29 335

79 338

ESA

29 335

79 338

Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s.

Super

Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR

Spolu

2 500

5 000

50 000

45 000

Tipos, národná lotériová spoločnosť, a. s.

ESA

2 500

5 000

25 703

20 703

Super

24 297

Ministerstvo dopravy a výstavby SR

Spolu

346

Letisko Košice - Airport Košice, a. s.

ESA

346

Super

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Spolu

250

240

260

ESA

250

240

260

Správa služieb diplomatického zboru, a. s.

Super

Zdroj: MF SR

Tabuľka 12 - Prehľad významných príjmov z dividend v tis. eur

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

Úroky

Výrazný nárast úrokov sme zaznamenali z prijatých úrokov na samostatných účtoch organizácii ústrednej správy a zo zhodnocovania zdrojov držaných na likviditnej rezerve a pri riadení likvidity štátu, ktorú riadi ARDAL. K výraznému zvýšeniu príjmov z úrokov o 138,5 % (nárast o 395 705 tis. eur) oproti predchádzajúcemu roku v podstatnej miere prispel nárast jednodňovej sterilizačnej sadzby NBS z 2,0 % na konci roka 2022 na 4,0 % v septembri 2023, čo zapríčinilo aj nárast krátkodobých úrokových sadzieb.

Granty a transfery

Medziročne zaznamenali granty a transfery nárast o 65,2 % (nárast o 2 029 928 tis. eur). Najvýznamnejší nárast predstavovali kapitálové transfery o 133,3 % (nárast o 1 476 069 tis. eur) a bežné transfery zaznamenali nárast o 27,6 % (nárast o 553 859 tis. eur). Výrazný nárast zaznamenalo aj čerpania eurofondov vrátane prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti o 124,1 % (nárast o 2 148 203 tis. eur). Transfery (bežné aj kapitálové), ktoré sa realizujú v rámci verejnej správy sa v sektore konsolidujú.

V rámci bežných transferov medziročne vzrástli najmä transfery:

•Sociálnej poisťovni medziročne vzrástol transfer zo štátneho rozpočtu o 1 056 512 tis. eur, išlo o vykrytie výdavkov predovšetkým na dôchodkové dávky.

•Výnosu dane z príjmov DPFO a zo zdrojov z príjmov z DPPO poukázaných územnej samospráve o 270 868 tis. eur (z toho obciam a ich RO o 195 675 tis. eur a VÚC a ich RO o 75 193 tis. eur), čo bolo spôsobené zvýšením celkového výberu dane z príjmov. V roku 2023 boli z výnosu DPPO obciam a VÚC prevedené finančné prostriedky v objeme 325 798 tis. eur vzhľadom ku kompenzácii nižšieho prevodu z výnosu DPFO zo závislej činnosti a z podnikania.

•Vzrástli aj príjmy zdravotníckych zariadení za lekárske výkony a poskytnutú zdravotnú starostlivosť od zdravotných poisťovní o 506 691 tis. eur.

•ŽSR medziročne narástli hotovostné tuzemské bežné transfery v rámci VS o 38 314 tis. eur. V roku 2023 došlo k zvýšeniu poskytnutia najmä transferu v zmysle Čiastkovej zmluvy na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry a servisných zariadení vrátane dodatkov. Čiastková zmluva bola navýšená o 36 860 tis. eur, z toho transfer 11 988 tis. eur bol viazaný na kompenzáciu finančných dopadov súvisiacich s nárastom cien energií. Na navýšenie ostatných transferov mala vplyv prijatá dotácia z Ministerstva hospodárstva SR na kompenzáciu strát z distribúcie elektriny.

•ZSSK – zaznamenala medziročný nárast tuzemských bežných transferov v rámci VS o 32 227 tis. eur. V roku 2023 bola spoločnosti v súlade s Čiastkovou zmluvou pre rok 2023 k ZoDSVZ, v znení dodatkov poskytnutá úhrada za dopravné služby vo verejnom záujme a zároveň boli zo ŠR finančne vysporiadané doplatky zo Zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme za rok 2022 (nadkompenzácia vrátená vo výške 2 339 tis. eur pre MD SR).

Bežné transfery zo zahraničia medziročne vzrástli o 887 206 tis. eur, čo bolo spôsobené nárastom príjmov z EÚ fondov o 2 321 572 tis. eur. Podľa metodiky ESA sa príjmy a výdavky z EÚ fondov, kde konečný príjemca je mimo sektora verejnej správy vylučujú. Preto tento medziročný nárast bol čiastočne kompenzovaný vyšším vylúčením príjmových transferov z EÚ smerujúcich mimo sektor verejnej správy o 642 315 tis. eur.

Nárast výšky bežných transferov čiastočne eliminovalo zaznamenanie refundácií programu Fast – Care17 (podpora krajín, ktoré prichýlili vysídlené osoby z Ukrajiny). Refundácia, ktorá sa hotovostne realizovala v roku 2023 sa posunula akruálne do roku 2022 (vo výške 260 238 tis. eur), kedy sa uskutočnili súvisiace výdavky. Z tohto dôvodu sa medziročne znížili ESA príjmy z refundácií.

V rámci bežných transferov bol zaznamenaný aj vplyv oddlžovania Sociálnej poisťovne za pohľadávky voči zdravotníckym zariadeniam, medziročne došlo k poklesu o 100 415 tis. eur (nakoľko v roku 2023 sa nerealizovalo oddlžovanie Sociálnej poisťovne za pohľadávky voči zdravotníckym zariadeniam).

17 Fast care - (program Flexible Assistance for Territories – Flexibilná pomoc územiam) – CARE, podpora krajín a regiónov, ktoré prichýlili vysídlené osoby z Ukrajiny, ako aj o riešenie niektorých nepriaznivých hospodárskych vplyvov ruskej agresie.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

V rámci prijatých kapitálových transferov medziročne vzrástli hotovostné príjmy v týchto zložkách:

•ŽSR vzrástli prijaté kapitálové transfery v rámci VS o 67 669 tis. eur. V roku 2023 bolo nižšie poskytnutie kapitálového transferu zo štátneho rozpočtu o 28 499 tis. eur v zmysle čiastkovej zmluvy na modernizáciu a rozvoj ŽI, ktoré však boli na druhej strane eliminované poskytnutím vyššieho objemu prostriedkov z OPII o 96 564 tis. eur (aj z dôvodu ukončenia OPII).

•ZSSK - v roku 2023 došlo k výraznému nárastu prijatých kapitálových transferov zo štrukturálnych fondov EÚ a ŠR o 168 066 tis. eur, čo značne posilnilo finančnú stabilitu a umožnilo realizáciu strategických investícií. Tieto transfery, určené na podporu rozvojových projektov, modernizáciu infraštruktúry a inovácie, vytvorili predpoklad pre zlepšenie kvality služieb a efektívnejšie využívanie zdrojov. Zvýšené kapitálové transfery pomohli financovať zásadné modernizačné projekty, vrátane obnovy technológií a vozového parku, čo prispelo k dlhodobej udržateľnosti a zvýšeniu konkurencieschopnosti na trhu. Tento nárast transferov tiež znamenal lepšie finančné plánovanie a väčšiu flexibilitu pri realizácii dôležitých investičných zámerov, ktoré zabezpečia dlhodobý rast a rozvoj.

•Medziročne vzrástli kapitálové transfery príspevkovým organizáciám štátu o 240 875 tis. eur. Podstatnú časť z tejto sumy predstavuje transfer Slovenskej agentúre životného prostredia pod kódom zdroja Plán obnovy a odolnosti v objeme 180 346 tis. eur na opatrenia na podporu čiastkovej obnovy domácností „Obnov dom“.

•Verejné vysoké školy prijali medziročne o 95 573 tis. eur viac finančných prostriedkov určených predovšetkým na rekonštrukcie a modernizácie budov vysokých škôl a na realizáciu projektov z oblasti vedy a výskumu.

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 459 z 13. septembra 202318 bolo schválené zníženie štátnych finančných aktív v sume 151 823 tis. eur, ktoré boli poskytnuté ako návratná finančná výpomoc obciam a vyšším územným celkom v roku 2020 na kompenzáciu výpadku DPFO v dôsledku pandémieCOVID-19. Toto odpustenie sa v zmysle metodike ESA 2010 zaznamenalo ako imputácia prijatého kapitálového transferu za obce vo výške 99 749 tis. eur a za VÚC vo výške 52 074 tis. eur, čo výrazne pozitívne ovplyvnilo ich prebytok v metodike ESA19.

Nárast prijatých kapitálových transferov verejnej správy bol eliminovaný znížením príjmových kapitálových transferov zdravotníckych zariadení vplyvom nižšej hodnoty oddlžovania ako v roku 2022.

Pokles bol zaznamenaný aj v hodnote preklasifikovaných príjmových kapitálových transferov. V roku 2023 sa preklasifikovali vklady do základného imania (najmä zo štátnych finančných aktív) spolu vo výške 204 319 tis. eur, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavovalo pokles o 205 594 tis. eur, z toho najvýznamnejšie predstavoval:

-pokles vkladu do Všeobecnej zdravotnej poisťovne o 160 000 tis. eur,

-pokles vkladu do spoločnosti Valaliky Industrial Park, s. r. o 125 488 tis. eur,

-a nárast vkladu o 83 000 tis. eur do spoločnosti DMD Group, a. s.

18 Uznesenie vlády k návrhu na zníženie štátnych finančných aktív v správe Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej ako „uznesenie č. 459/2023“).

19 Celkový vplyv odpustenia návratných výpomocí na verejnú správu je nulový.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

2.1.2. Výdavky verejnej správy

Celkové výdavky verejnej správy v roku 2023 v metodike ESA 2010 dosiahli 59 571 577 tis. eur (48,5 % HDP). Medziročne sa celkové výdavky voči HDP zvýšili o 25,9 %, resp. o 12 239 000 tis. eur.

2021 S

2022 S

2023 S

2023 R

2023/2022v %

Bežné výdavky

41 970 878

43 041 862

52 911 204

53 390 285

22,9

Kompenzácie zamestnancov

11 408 561

11 935 777

13 618 928

12 151 508

14,1

- Mzdy a platy

8 150 121

8 540 694

9 812 345

8 866 707

14,9

- Sociálne príspevky zamestnávateľov

3 258 440

3 395 083

3 806 583

3 284 801

12,1

Medzispotreba

5 716 781

6 597 778

6 646 884

11 832 941

0,7

Dane

173 797

133 146

102 815

124 914

-22,8

- Iné dane z produkcie

147 816

120 564

96 591

124 914

-19,9

- Bežné dane z majetku, atď.

25 981

12 582

6 224

-50,5

Subvencie

1 369 152

1 196 408

4 147 372

981 172

246,7

- Dotácie do poľnohospodárstva

108 738

169 264

143 575

196 621

-15,2

- Dotácie do dopravy

287 528

322 759

329 286

280 000

2,0

- železničná doprava

880

0,0

- cestná doprava

270 548

310 076

321 911

274 000

3,8

- Ostatné

972 886

704 385

3 674 511

504 551

421,7

Dôchodky z majetku (Úrokové náklady)

1 099 066

1 138 939

1 428 013

1 278 237

25,4

Celkové sociálne transfery

18 455 992

19 699 456

24 420 431

22 084 772

24,0

- Sociálne dávky okrem naturálnych soc. transf.

14 971 753

15 883 949

20 129 866

17 568 384

26,7

- Aktívne opatrenia trhu práce

40 367

60 981

79 136

46 390

29,8

- Nemocenské dávky

1 131 284

1 034 378

1 039 039

1 152 959

0,5

- Dôchodkové dávky zo starob. a inv. poistenia

8 465 028

8 750 582

10 856 159

9 813 573

24,1

- Dávky v nezamestnanosti

289 840

239 211

267 491

264 155

11,8

- Štátne sociálne dávky a podpora

3 350 586

2 751 097

3 167 319

2 445 447

15,1

- na prídavok na dieťa

343 222

372 588

778 585

529 252

109,0

- pri narodení dieťaťa a prísp. rodičom

42 548

44 053

36 985

44 574

-16,0

- na rodičovský príspevok

649 854

605 724

657 272

649 018

8,5

- na dávku v hmotnej núdzi

104 554

106 746

118 038

114 876

10,6

- na peňažné príspevky na kompenzáciu

1 696 183

811 002

610 040

564 616

-24,8

- ostatné

514 225

810 984

966 399

543 111

19,2

- Platené poistné za skupiny osôb ust. zákonom

1 764 601

1 785 149

2 612 124

2 153 554

46,3

- sociálne poistenie

472 477

496 180

530 724

460 810

7,0

- zdravotné poistenie

1 292 124

1 288 969

2 081 400

1 618 069

61,5

- Naturálne sociálne transfery (zdr. zariadenia)

3 484 239

3 815 507

4 290 565

4 516 388

12,5

Ostatné bežné transfery, z toho:

3 747 529

2 340 358

2 546 761

4 936 741

8,8

- Odvody do rozpočtu EÚ

964 922

916 494

945 834

1 027 581

3,2

- Transfery NO, cirkvi, súkr. školám a pod.

601 556

637 789

773 751

636 121

21,3

- 2% z daní na verejnoprospešný účel

87 190

87 993

100 870

89 286

14,6

Tabuľka 13 - Výdavky verejnej správy (ESA 2010) v tis. eur

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

2021 S

2022 S

2023 S

2023 R

2023/2022v %

Kapitálové výdavky

3 795 848

4 290 715

6 660 373

5 575 404

55,2

Kapitálové investície

3 150 958

3 440 542

4 575 574

5 098 566

33,0

- Tvorba hrubého fixného kapitálu

3 065 363

3 374 658

4 375 182

4 917 076

29,6

- Zmena st. zásob + Nadobudnutie - Úbytok cenností

99 463

38 840

149 490

235 715

284,9

- Nadobud. mínus úbytok nef. neproduk. aktív

-13 868

27 044

50 902

-54 225

88,2

Kapitálové transfery

644 890

850 173

2 084 799

476 838

145,2

Výdavky spolu

45 766 726

47 332 577

59 571 577

58 965 689

25,9

% z HDP

44,9

43,0

48,5

48,2

5,5

*Položky vyznačené kurzívou sú vykázané na hotovostnej báze z analytických dôvodov. Zdroj: ŠÚSR, MF SR

Kompenzácie zamestnancov

V roku 2023 vzrástli kompenzácie zamestnancov o 14,1 % (nárast o 1 683 151 tis. eur). Medziročný nárast výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania ovplyvnilo predovšetkým zvýšenie platov štátnych zamestnancov (v štátnozamestnaneckom aj služobnom pomere) a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme o 7,0 % s účinnosťou od 1. januára 2023 a od 1. septembra 2023 o ďalších 10,0 %. Pedagogickým a odborným zamestnancom sa zvýšili platy o 10,0 % s účinnosťou od 1. januára 2023 a od 1. septembra 2023 o ďalších 12,0 %. Išlo o historicky najvyššiu valorizáciu platov zamestnancov štátnej správy v jednom roku.

Kompenzácie zamestnancov v roku 2023 ovplyvnili aj poskytnuté tzv. stabilizačné príspevky20 pre zamestnancov (t. j. zdravotníckych pracovníkov v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti a ambulancií záchrannej zdravotnej služby) zdravotníckych zariadení v pomernej výške 39 158 tis. eur. Stabilizačné príspevky boli totiž hotovostne vyplatené v roku 2022 z kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR vo výške 169 269 tis. eur zamestnancom zdravotníckych zariadení (z toho vo verejnej správe 118 254 tis. eur). Stabilizačný príspevok bol stanovený vo výške 5 000 eur (resp. v jeho pomernej časti podľa podmienok stanových usmernením Ministerstva zdravotníctva SR). Zdravotnícke zariadenia následne vyplatili do konca roka 2022 preddavok zdravotníckym pracovníkom (t. j. zdravotníckym pracovníkov v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti a ambulancií záchrannej zdravotnej služby) vo výške 2 500 eur (resp. v jeho pomernej časti) a druhá časť stabilizačného príspevku bola vyplatená v decembrových mzdách s výplatným termínom v mesiaci január 2023. V zmysle dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku sa zamestnanec zaviazal, že zotrvá v pracovnom pomere nepretržite počas troch rokov, preto výdavok zdravotníckych zariadení v sektore verejnej správy bude rozložený na obdobie rokov 2023, 2024 a 2025 v pomernej časti.

Celkovo mzdy a platy zamestnancov vo verejnej správe vzrástli oproti predchádzajúcemu roku o 1 271 651 tis. eur (o 14,9 %) a sociálne príspevky zamestnávateľov vzrástli o 411 500 tis. eur (o 12,1 %). Išlo predovšetkým o nárast výdavkov na mzdy a platy na akruálnej báze v týchto zložkách verejnej správy (adekvátne k tomu rástli aj sociálne príspevky):

•štátne rozpočtové organizácie o 416 111 tis. eur,

•zdravotnícke zariadenia ústrednej správy o 282 120 tis. eur,

•obce a ich RO o 272 088 tis. eur,

•VÚC a ich RO o 58 719 tis. eur,

•zdravotnícke zariadenia územnej samosprávy o 37 891 tis. eur,

•verejné vysoké školy o 34 097 tis. eur,

•príspevkové organizácie VÚC o 25 744 tis. eur.

20 Vláda SR uznesením č. 762/2022 schválila „Návrh na schválenie finančných prostriedkov určených na stabilizáciu zdravotníckych pracovníkov v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti a ambulancií záchrannej zdravotnej služby prostredníctvom stabilizačného príspevku.“

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

K nárastu kompenzácii zamestnancov za štátne rozpočtové organizácie prispel aj nárast naturálnych miezd vo výške 72 614 tis. eur. Ide o výdavky na ošatenie, potraviny, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi vo forme naturálnej mzdy, príspevok na stravovanie, cestovné náhrady, ubytovanie, používanie vlastného ošatenia, rekondičné pobyty, disciplinárne odmeny profesionálnym vojakom (vo forme vecného daru) a pod.

Medzispotreba

Spotreba tovarov a služieb v rámci verejnej správy sa medziročne zvýšila len nepatrne o 0,7 % (nárast o 49 106 tis. eur), čo bolo spôsobené predovšetkým nárastom čerpania výdavkov na energie

o 214 456 tis. eur (najvýraznejšie zvýšenie výdavkov na energie zaznamenali obce a ich RO, verejné vysoké školy, VÚC a ich RO, príspevkové organizácie VÚC a samozrejme kapitoly náročné na energie z pohľadu počtu organizácií a počtu budov, napríklad Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo obrany SR). Rástli aj výdavky na potraviny o 101 433 tis. eur (predovšetkým v obciach

a ich RO, štátnych rozpočtových organizáciách, rozpočtových a príspevkových organizáciách VÚC a zdravotníckych zariadeniach ústredných). Zvýšenie výdavkov na medzispotrebu bolo ovplyvnené aj preradením hodnoty DPH v roku 2023 z položky platených daní o 118 670 tis. eur na samostatnú podpoložku výdavkov.21 Ďalej vzrástli výdavky na štandardnú a rutinnú údržbu budov, objektov alebo ich

častí o 62 053 tis. eur (najmä v Národnej diaľničnej spoločnosti, ŽSR, štátnych rozpočtových organizáciách), výdavky na všeobecné služby o 94 696 tis. eur (najmä v obciach, ŽSR, zdravotníckych

zariadeniach ústredných a štátnych rozpočtových organizáciách) a výdavky na špeciálne služby o 24 773 tis. eur (najmä v obciach a v ZSSK).

Najvyšší nárast výdavkov na medzispotrebu vykázali tieto subjekty/zložky verejnej správy:

-Obce a ich RO o 173 063 tis. eur – najvyšší nárast bol spôsobený najmä medziročným nárastom výdavkov na energie o 106 293 tis. eur z dôvodu zvýšenia cien elektrickej energie a ukončenia zazmluvnených cien plynu mnohých miest a obcí. Vyššie náklady na elektrinu či plyn sa samospráva snažila kompenzovať obmedzením vedľajších výdavkov. Medziročne narástli aj výdavky na potraviny o 58 091 tis. eur. Zvýšil sa nákup potravín z dôvodu mimoriadnej situácie - hromadný prílev cudzincov súvisiaci s vojnovým konfliktom na Ukrajine, v MŠ a ZŠ došlo k nárastu počtu stravníkov, do 30.4.2023 bolo zrušené celoplošné poskytovanie dotácie na podporu stravovacích návykov pre žiakov I. a II. stupňa základných škôl a žiakov materských škôl. Oproti roku 2022 sa zvýšili všeobecné služby o 41 769 tis. eur a špeciálne služby o 13 310 tis. eur.

-JAVYS o 35 150 tis. eur – medziročný nárast medzispotreby bol spôsobený hlavne preradením hodnoty DPH do medzispotreby a vyššími výdavkami na energie, všeobecné a špeciálne služby.

-Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy o 29 182 tis. eur – zaznamenali nárast výdavkov najmä na obstaranie všeobecného materiálu (predovšetkým na zdravotnícky materiál) a špeciálneho materiálu, potravín a výdavky na všeobecné služby. Najviac vzrástli výdavky v univerzitných a fakultných nemocniciach.

-Verejné vysoké školy o 25 107 tis. eur – medziročný nárast prevažne súvisí s vyšším čerpaním finančných prostriedkov na energie a všeobecný materiál.

-Príspevkové organizácie štátne o 19 253 tis. eur - nárast výdavkov na energie (elektrická energia, plyn, tepelná energia) 4 429 tis. eur, na služby realizované dodávateľským spôsobom 3 537 tis. eur, na poštové a kuriérske služby 3 110 tis. eur.

-EOSA o 17 483 tis. eur – najviac medziročne vzrástli výdavky na obmenu núdzových zásob ropy, ktoré boli čiastočne eliminované poklesom DPH (preradenie položky DPH do medzispotreby),

Medziročný nárast výdavkov na medzispotrebu bol eliminovaný poklesom výdavkov predovšetkým v týchto dvoch zložkách:

-Štátne rozpočtové organizácie o 383 656 tis. eur – pokles výdavkov na medzispotrebu zaznamenal štátny rozpočet najmä na položke všeobecný materiál u Ministerstva zdravotníctva SR

21 Na základe novozavedenej ekonomickej klasifikácie podpoložky 637 044 – DPH od 1.1.2023.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

o 201 475 tis. eur. Pokles bol spôsobený najmä nižším čerpaním výdavkov na centrálny nákup vakcín a liekov a ostatné výdavky súvisiace s COVID-19.

-Národná diaľničná spoločnosť, a. s. o 37 142 tis. eur – nižšie výdavky na položke oprava a údržba z dôvodu absencie zazmluvnených servisných činností s dodávateľmi (opravy sa objednávali len na aktuálne platné zmluvy), a tiež z objektívnych príčin ako sú nepriaznivé klimatické podmienky, dlhé dodacie lehoty náhradných dielov.

Dane

V roku 2023 poklesli platené dane o 22,8 % (pokles o 30 331 tis. eur). Zníženie daní bolo spôsobené

predovšetkým preradením položky DPH v roku 2023 z platených daní do výdavkov na medzispotrebu. Najväčší pokles bol zaznamenaný v zdravotníckych zariadeniach ústredných, v spoločnosti JAVYS a zdravotníckych zariadeniach územnej samosprávy.

Subvencie

Celkové subvencie22 vzrástli o 246,7 %, čo predstavovalo nárast o 2 950 964 tis. eur. Najvýznamnejší nárast v roku 2023 zaznamenali ostatné subvencie o 2 970 126 tis. eur v rámci ktorých zaznamenali nárast

subvencie na energopomoc a subvencie na dotácie na výrobu zelenej energie.

V roku 2023 MH SR spolu s vládou pokračovali v riešení pomoci s vysokými cenami energií pre domácnosti, verejný sektor a podnikateľské subjekty. Finančné prostriedky boli v roku 2023 poskytnuté podľa zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MH SR v znení neskorších predpisov a Schémy pomoci podľa oddielu 2.1 Dočasného krízového rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine, ako aj v zmysle nariadení vlády SR.

-č. 19/2023 Z. z. na kompenzáciu dodávateľom plynu, ktorí dodávajú plyn odberateľom plynu v domácnosti, ako aj dodávateľom elektriny/plynu, ktorí dodávajú elektrinu/plyn v súvislosti s dodávkou elektriny/plynu pre malých odberateľov a pre vybraných zraniteľných odberateľov elektriny/plynu realizovanou v roku 2023,

-č. 464/2022 Z. z. na kompenzáciu príjmov pre dodávateľov tepla,

-č. 465/2022 Z. z. na kompenzáciu vybraných taríf vybraným účastníkom trhu s elektrinou.

Pomoc vo forme tzv. energodotácií ministerstvo vyplácalo priamo odberateľom energií. O kompenzácie žiadali podniky, ale i verejný sektor, ako sú samosprávy, domovy sociálnych služieb či občianske združenia.

Štatistický úrad SR zaznamenal energopomoc na základe záverov z diskusie s Eurostatom, podľa ktorej energopomoc financovaná z prostriedkov EÚ má byť akruálne zaznamenaná do roku 2023. Celkové ESA výdavky na schémy pomoci súvisiace s nárastom cien energií v roku 2023 predstavovali objem 3 064 203 tis. eur, t. j. hotovostné čerpanie vyplatené v roku 2023 bolo v sume 2 995 076 tis. eur a v zmysle metodiky ESA 2010 navyše do roka 2023 patria aj pomoci vyplatené v roku 2024, ktoré sa vecne vzťahujú na schémy z roku 2023 (69 127 tis. eur). Výdavky na energopomoc boli čiastočne financované zo zdrojov EÚ, t. j. z iniciatívy SAFE boli zaznamenané prostriedky v roku 2023 v celkovej sume 937 000 tis. eur.

Subvencie ovplyvnili aj výdavkové subvencie štátu na zelenú energiu, ktoré sa medziročne zvýšili o 64 856 tis. eur. Ide o podporu obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla.

Subvencie do poľnohospodárstva medziročne poklesli o 15,2 % (o 25 689 tis. eur), išlo predovšetkým

o pokles platieb z Pôdohospodárskej platobnej agentúry nakoľko rozpočtové limity stanovené Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR boli nižšie ako v roku 2022. Skokový rozdiel je zapríčinený tým, že v roku 2023 nedošlo k rapídnemu zhoršeniu pestovateľských podmienok v segmente prvovýroby, ako tomu bolo v roku 2022, z tohto dôvodu nebolo administrované krízové opatrenie na nápravu škôd spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe (SUCHO 2022).

22 Subvencia predstavuje finančný príspevok vlády alebo verejno-právnej inštitúcie. Ide o platby vykonané na podporu obchodných aktivít príjemcov, ktorí nie sú zaradení v sektore verejnej správy.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

Mierny nárast zaznamenali subvencie do dopravy t. j. o 2,0 % (nárast o 6 527 tis. eur), z čoho najväčšiu

položku tvorila cestná doprava o 3,8 % (o 11 835 tis. eur). Nárast subvencií zaznamenali najmä VÚC o 25 372 tis. eur, z toho najmä banskobystrický o 16 410 tis. eur, nitriansky o 5 895 tis. eur, a košický samosprávny kraj o 4 812 tis. eur. Išlo najmä o transfery verejným dopravcom na vykrytie strát výkonov vo verejnom záujme pri zabezpečovaní prímestskej autobusovej dopravy a výdavky na integrovaný dopravný systém.

Úrokové náklady

V roku 2023 úrokové náklady verejného dlhu vzrástli o 25,4 %, čo predstavovalo nárast o 289 074 tis. eur oproti roku 2022. Hlavnou príčinou bol nárast krátkodobých úrokových sadzieb a nárast objemu vyemitovaných štátnych dlhopisov v roku 2023 o 5 226 900 tis. eur v nominálnej hodnote oproti roku 2022, pričom ich priemerný výnos do splatnosti (náklad) bol vyšší o približne 1,3 %.

Sociálne transfery

Sociálne transfery vzrástli o 24,0 %, čo predstavovalo nárast o 4 720 975 tis. eur. Nárast bežných

transferov v Sociálnej poisťovni bol v hotovostných platbách z poistenia o 2 082 819 tis. eur vyšší, z toho:

•dôchodkové dávky zo starobného poistenia a z invalidného poistenia vzrástli o 2 049 096 tis. eur

•dávky v nezamestnanosti vzrástli o 28 280 tis. eur.

•nemocenské dávky vzrástli o 5 443 tis. eur.

Zo samostatných účtov silových zložiek bol nárast vyplatených dávok o 55 699 tis. eur, z toho:

•dôchodkové dávky zo starobného a z invalidného poistenia vzrástli o 56 481 tis. eur,

•nemocenské dávky poklesli o 782 tis. eur.

Celkovo dôchodkové dávky zo starobného a invalidného poistenia sa zvýšili o 24,1 % (nárast o 2 105 577 tis. eur), dávky v nezamestnanosti vzrástli o 11,8 % (nárast o 28 280 tis. eur) nemocenské dávky v roku 2023 vzrástli o 0,5 % (nárast o 4 661 tis. eur). Významný nárast dôchodkový dávok bol spôsobený mimoriadnou valorizáciou23, kedy sa od 1. júla 2023 zvýšili všetky dôchodkové dávky o 10,6 % a zároveň došlo aj k zvýšeniu minimálnych dôchodkov.

Vyplácané štátne sociálne dávky medziročne vzrástli o 15,1 % (nárast o 416 222 tis. eur), z toho

najvýraznejší vplyv mali dávky:

•suma prídavkov na dieťa sa zvýšila o 109,0 % (nárast o 405 997 tis. eur) predovšetkým z dôvodu zvýšenia mesačného prídavku od 1. januára 2023 zo sumy 30 eur na sumu 60 eur. A zároveň sa vyplácal aj jednorazový príspevok pre dieťa vo výške 110 eur (vyplatil sa za kalendárny mesiac, v ktorom nezaopatrené dieťa prvýkrát nastúpilo do prvého ročníka základnej školy),

•Suma vyplatených rodičovských príspevkov sa medziročne zvýšila o 8,5 % (nárast o 51 548 tis. eur), išlo predovšetkým o zvýšenie mesačného prídavku od 1. augusta 2023, a to zo sumy 301,00 eur na sumu 345,20 eur (ak oprávnená osoba nemala nárok na materské na dieťa, na ktoré si uplatnila nárok na rodičovský príspevok) a zo sumy 412,60 eur na sumu 473,30 eur (ak oprávnená osoba mala nárok na materské na dieťa, na ktoré si uplatnila nárok na rodičovský príspevok),

•peňažné príspevky na kompenzáciu zaznamenali medziročný pokles o 24,8 % (pokles o 200 962 tis. eur). Prostriedky sa realizovali najmä v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na podporu aktívnej politiky na trhu práce a podporu udržania zamestnanosti. Aj napriek zvýšeniu niektorých druhov príspevkov na kompenzáciu ŤZP od 1. augusta 202324 (napr. určenie maximálnej výšky príspevku na kúpu osobného motorového vozidla zo sumy 6 638,79 eur na 13 277,58 eur, príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou zo sumy 8 298,48 eur na 16 596,96 eur a príspevku na úpravu bytu a rodinného domu

23 V súvislosti s novelou zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

24 S účinnosťou od 1. augusta 2023 boli v nadväznosti na zákon č. 295/2023 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, upravené výšky niektorých peňažných príspevkov na kompenzáciu a niektoré podmienky poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

zo sumy 6 638,79 eur na 13 277,58 eur a pod.) došlo medziročne k poklesu vyplatených príspevkov. Išlo o ukončenie čerpania národného projektu „Prvá pomoc“ (v rámci podprogramu 06G04: čerpaná suma sa týkala vyplatenia výdavkov kapitoly MPSVR SR na národný projekt „Prvá pomoc“, ktorý súvisel s opatreniami prijatými na zmiernenie negatívnych následkov ochorenia COVID-19),

•suma dávok v hmotnej núdzi sa zvýšila o 10,6 % (nárast o 11 292 tis. eur) predovšetkým z dôvodu, že od 1. januára 2023 došlo k zvýšeniu súm dávky v hmotnej núdzi. Zároveň z kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR boli poskytnuté prostriedky na dofinancovanie dávky v hmotnej núdzi, dotácie na stravu dieťaťa v hmotnej núdzi, dotácie na školské potreby pre dieťa v hmotnej núdzi, príspevku na starostlivosť o dieťa a príspevkov na náhradnú starostlivosť pre odídencov z Ukrajiny,

•ostatné štátne sociálne dávky sa medziročné zvýšili o 19,2 % (nárast o 155 415 tis. eur) – išlo najmä o ostatné dávky poskytnuté štátom, išlo predovšetkým o dávky z kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a najväčší nárast zaznamenalo vyplatenie 13. dôchodkov, ktoré sa vyplácajú v zmysle zákona č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v roku 2023 bol 13. dôchodok vyplatený dvakrát, napr. poberateľ dôchodku mal nárok na 13. dôchodok v roku 2023 druhýkrát v mesiaci december v jednotnej sume 300 eur).

Platené poistné za skupiny osôb ustanovené zákonom (napr. dôchodca, evidovaný uchádzač o zamestnanie,

matka na materskej dovolenke, študent alebo nezaopatrené dieťa) vzrástli o 46,3 % (nárast o 826 975 tis. eur), z toho:

•výrazný medziročný nárast zaznamenala kapitola Ministerstva zdravotníctva SR o 792 431 tis. eur, išlo predovšetkým o dofinancovanie prostredníctvom poistného plateného štátom vyplývajúce z reálnych výdavkov zdravotnej starostlivosti a zároveň sa zabezpečila stabilizácia finančnej situácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. pre rok 2023 (z toho bolo z kapitoly Všeobecná pokladničná správa povolené prekročenie limitu výdavkov v sume 316 331 tis. eur),

•v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o 22 563 tis. eur a kapitole Ministerstva obrany SR o 11 338 tis. eur.

Naturálne sociálne transfery vzrástli o 12,5 % (nárast o 475 058 tis. eur), ide o platby poskytovateľom

zdravotnej starostlivosti, lekárňam a voči optikám a výdajniam liekov a zdravotníckych potrieb vrátane úhrad poistencom25 za lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a taktiež úhrada nákladov pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencovi verejného zdravotného poistenia v iných členských štátoch Európskej únie.

Ostatné bežné transfery

Ostatné bežné transfery zaznamenali medziročný nárast o 8,8 % (nárast o 206 403 tis. eur). Rovnako ako v prípade príjmov, transfery, ktoré sa realizujú v rámci verejnej správy sa v sektore navzájom konsolidujú a rovnako sa vylučujú aj výdavky z EÚ zdrojov, kde konečný príjemca je mimo sektora verejnej správy.

Najvyšší nárast hotovostných výdavkov na bežné transfery v rámci verejnej správy vykázali tieto zložky verejnej správy:

-Štátne rozpočtové organizácie o 592 964 tis. eur – najvyšší nárast hotovostných výdavkov bol na položke transfery Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam v objeme 1 064 774 tis. eur, druhý najväčší nárast bol pri transferoch obciam v sume 560 641 tis. eur, tieto nárasty boli kompenzované medziročným poklesom transferu rozpočtovým organizáciám v objeme 866 648 tis. eur.

-Obce a ich RO o 87 818 tis. eur – najvyšší nárast zaznamenali transfery dopravným podnikom o 32 848 tis. eur, príspevkovým organizáciám o 29 803 tis. eur a obciam na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy o 16 337tis. eur.

25 Sa uvádzajú doplatky poistenca za lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny podľa § 6 ods. 1 písm. s) zákona č. 581/2004 Z. z. a podľa § 87a až 87d zákona č. 363/2011 Z. z.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

-Sociálna poisťovňa – však zaznamenala medziročný pokles v poskytnutých bežných transferoch o 18 621 tis. eur, išlo o poskytovanie podpory a vrátenie časti podpory/podpory v čase skrátenej práce (tzv. trvalý kurzarbeit26).

-Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.) – vykázala taktiež pokles o 42 117 tis. eur, išlo predovšetkým o transfery, resp. príspevky poskytované na činnosť týchto úradov - Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Národné centrum zdravotníckych informácií, Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve a pre Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR. Z dôvodu legislatívnej zmeny, ktorou došlo k zmene termínu vyplácania každoročného príspevku na činnosť úradu od zdravotných poisťovní. Príspevok poukazovaný na účet úradu do 20. decembra kalendárneho roka na nasledujúci kalendárny rok sa zmenil na platbu do 20. januára daného roka počnúc rokom 2024.

Na bežných transferoch sa podľa metodiky ESA zaznamenávajú aj platby zdravotných poisťovní zdravotníckym zariadeniam za poskytovanie zdravotnej starostlivosti a lekárske výkony, ktoré medziročne vzrástli o 500 691 tis. eur.

Kapitálové výdavky

Oproti predchádzajúcemu roku vzrástli o 55,2 % (nárast o 2 369 658 tis. eur) najmä z dôvodu nárastu kapitálových transferov o 1 234 626 tis. eur. Za kapitálový transfer sa považuje aj darovanie vojenskej

techniky OS SR na Ukrajinu v celkovej sume 1 084 434 tis. eur, pričom vplyv tohto výdavku na saldo verejnej správy bol eliminovaný pozitívnym vplyvom príjmu z „predaja kapitálových aktív“ v rovnakej výške, t. j. vplyv darovania vojenskej techniky mal neutrálny vplyv na saldo verejnej správy v metodike ESA.

Nárast kapitálových transferov bol čiastočne eliminovaný poklesom preklasifikovaných vkladov do základného imania. Zo štátnych finančných aktív sa v roku 2023 preklasifikovali výdavkové vklady do základného imania spolu vo výške 204 319 tis. eur, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavovalo pokles o 205 594 tis. eur, z toho najvýznamnejšie vklady predstavovali:

-pokles vkladu do Všeobecnej zdravotnej poisťovne o 160 000 tis. eur,

-pokles vkladu do spoločnosti Valaliky Industrial Park, s. r. o 125 488 tis. eur,

-nárast vkladu o 83 000 tis. eur do spoločnosti DMD Group, a. s.

Na zníženie kapitálových transferov vplývala aj nižšia hodnota oddlžovania ako bola v roku 2022. Zo štátnych finančných aktív sa poskytlo spolu o 235 524 tis. eur menej na oddlžovanie záväzkov zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni a záväzkov voči ostatným veriteľov ako v roku 2022 (nakoľko v roku 2023 došlo iba k oddlženiu ostatných veriteľov v sume 83 389 tis. eur).

V roku 2023 sa obciam a VÚC odpustila poskytnutá návratná finančná výpomoc spolu vo výške 151 823 tis. eur, ktorou sa kompenzoval výpadok DPFO v roku 2020 v dôsledku pandémie COVID-19. Toto odpustenie sa v zmysle metodike ESA 2010 zaznamenalo v štátnych finančných aktívach ako imputácia poskytnutého kapitálového transferu (obciam vo výške 99 749 tis. eur a VÚC vo výške 52 074 tis. eur), čo výrazne negatívne ovplyvnilo ESA saldo v štátnych finančných aktívach. Tento negatívny vplyv bol eliminovaný v rovnakej výške zaznamenaním prijatého kapitálového transferu v územnej samospráve.

Najvyšší nárast hotovostných výdavkov na kapitálové transfery vykázali tieto zložky verejnej správy:

-Štátne rozpočtové organizácie o 1 533 904 tis. eur – najvyšší nárast hotovostných výdavkov zaznamenali transfery obciam v objeme 360 470 tis. eur, príspevkovým organizáciám 303 157 tis. eur, VUC 271 981 tis. eur, dopravným podnikom 170 637 tis. eur a ŽSSK, a. s. 168 116 tis. eur.

26 Od 1.1.2022 sa v zmysle zákona č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov začala poskytovať podpora, ktorá zabezpečuje pokrytie čiastočných nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca, ak došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora. Vyplácanie tejto podpory sa realizuje prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

-Verejné vysoké školy – o 46 754 tis. eur- medziročný nárast je spôsobený najmä transferom Slovenskej technickej univerzity Univerzite Komenského z dôvodu prerozdelenia finančných prostriedkov z projektu ACCORD, kde STU je hlavným riešiteľom projektu a Univerzita Komenského spoluriešiteľom.

-Štátne fondy o 30 564 tis. eur – medziročný nárast je spôsobený predovšetkým vyšším transferom Environmentálneho fondu obciam určeným na financovanie budovania verejných vodovodov, kanalizácií, čističiek odpadových vôd a zatepľovanie verejných budov. Taktiež došlo k vyššiemu transferu Národného jadrového fondu JAVYS-u v súvislosti s vyraďovaním jadrovej elektrárne JE A1 a s nakladaním s rádioaktívnym odpadom.

Výdavky na obstaranie kapitálových aktív vzrástli oproti roku 2022 o 33,0 % (nárast o 1 135 032 tis. eur).

Najvyšší nárast hotovostných výdavkov na nové investície vykázali tieto subjekty/zložky verejnej správy:

-Obce a ich RO o 387 068 tis. eur – najviac investičných výdavkov bolo alokovaných do realizácie nových stavieb, do rekonštrukcie a modernizácie, do obstarania prevádzkových strojov, prístrojov, nákladných vozidiel a dopravných pracovných strojov.

-VÚC a ich RO o 372 738 tis. eur – zvýšený objem kapitálových výdavkov smeroval najviac do rekonštrukcie mostov a ciest na cestách II. a III. triedy, rekonštrukcie stavebných objektov, škôl a školských zariadení, zariadení DSS, internátov, do výstavby cyklistických prístreškov a v menšom objeme do rekonštrukcie interiérov a exteriérov, debarierizácii priestorov, stavebných úpravy vyplývajúcich z legislatívy, na odstraňovanie havarijných situácií, nákup softvéru a hardvéru a iné operatívne akcie.

-Štátne rozpočtové organizácie o 250 139 tis. eur – najväčší nárast bol zaznamenaný vo výdavkoch kapitoly Ministerstva obrany SR na špeciálne stroje – vojenské zariadenia a Ministerstva vnútra SR na špeciálne zariadenia. Medziročne narástli aj výdavky kapitoly Ministerstva dopravy SR o 123 877 tis. eur na rekonštrukciu a modernizáciu stavieb.

-ZSSK o 213 824 tis. eur – na medziročný nárast investícií mali výdavky na projekty modernizácie vozového parku - zmodernizované električky na TEŽ, ukončená dodávka sedemnástich nových a 35- ich modernizovaných vozňov pre stredné a východné Slovensko, obstaranie a dodanie deväť kusov elektrických jednotiek a troch nových poschodových elektrických jednotiek pre frekventované trate západného Slovenska a obstaranie pätnástich kusov HV v rámci projektu modernizácia železničných koľajových vozidiel. Ďalšie investície smerovali do ukončených projektov výstavby stredísk Technicko-hygienická údržba ŽKV Nové Zámky, Zvolen a Humenné a na rekonštrukciu koľajísk a trakčného vedenia.

-ŽSR o 144 660 tis. eur – vyššími investíciami boli modernizované komponenty železničnej infraštruktúry – železničné stanice, železničný spodok, železničný zvršok, trakčné vedenie, zabezpečovacie zariadenia, oporné múry a výstavba železničných mostov v rámci projektov modernizácie železničných tratí.

-Dopravné podniky o 139 058 tis. eur – investície v zvýšenej miere smerovali do rekonštrukcie, modernizácie a výstavby prístreškov verejnej osobnej dopravy, modernizácie údržbových základní (Krasňany a Jurajov dvor), modernizácie a výstavby trolejbusových tratí, modernizácia označníkov na zastávkach, stavebných prác na Vajnorskej radiále, modernizácie informačných, komunikačných, tarifných a dispečerských systémov v rámci projektu "Informatizácia MHD Žilina" a do modernizácie a dobudovania existujúcej údržbovej základne trolejbusov (projekt DEPO). K nárastu výdavkov na obstaranie kapitálových aktív prispel aj nákup vodíkových a CNG autobusov, elektrobusov, trolejbusov a obstaranie dráhových vozidiel (električky).

-Národná diaľničná spoločnosť o 136 699 tis. eur – zaznamenala medziročný nárast o 136 659 tis. eur. Z toho nárast 71 290 tis. eur na projekte D1/0920 Hubová - Ivachnová, nárast 39 431 tis. eur na projekte R2/1665 Šaca - Košické Oľšany, II. úsek, nárast 24 813 tis. eur na projekte R2/1979 Kriváň - Lovinobaňa (Kriváň - Mýtna), nárast 9 070 tis. eur na projekte D3/1997 Žilina Brodno - Kysucké Nové Mesto, privádzač a naopak pokles 16 197 tis. eur na projekte D1/0166 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

2.2.Štrukturálne saldo, cyklická zložka a jednorazové vplyvy

Štrukturálne saldo predstavuje analytický ukazovateľ, ktorým sa hodnotí fiškálna politika krajiny. Štrukturálne saldo analyticky očisťuje nominálne saldo o vplyv ekonomického cyklu a jednorazové a dočasné efekty. Vývoj štrukturálneho salda predstavuje jeden z kľúčových ukazovateľov pri hodnotení súladu s európskymi a národnými fiškálnymi pravidlami.27

Štrukturálne saldo dosiahlo v roku 2023 hodnotu -3,1 % HDP. Medziročná zmena štrukturálneho salda oproti úrovni z roku 2022 zodpovedá výraznej expanzii na úrovni 1,9 p. b. HDP. Do tejto expanzie nevstupujú výrazné kompenzačné schémy spojené s energopomocou, keďže tie sa v rámci jednorazových a dočasných opatrení očisťujú. Rast štrukturálneho salda spôsobili rôzne opatrenia trvalého charakteru ako napríklad dvojitá valorizácia miezd zamestnancov verejnej správy, navýšenie dôchodkov, podpora rodinnej politiky, či skokový rast miezd v zdravotníctve.

2021

2022

2023

1. Saldo verejnej správy podľa ESA 2010*

-5,1

-1,7

-5,2

2. Cyklická zložka

0,1

-0,2

3. Jednorazové a dočasné vplyvy

-3,1

-0,6

-1,9

4. Štrukturálne saldo verejnej správy (1-2-3)

-1,5

-1,2

-3,1

5. Konsolidačné úsilie (medziročná zmena 4)

1,0

0,3

-1,9

* V súlade s údajmi pre jesennú notifikáciu Eurostatu z októbra 2024. Zdroj: MF SR

Výpočet štrukturálneho salda predpokladá očistenie nominálneho salda o dva základné komponenty – cyklickú zložku a jednorazové vplyvy. Cyklická zložka predstavuje vplyv ekonomického cyklu na štrukturálne saldo. Cieľom úpravy nominálneho salda je vyjadriť reakciu príjmov a výdavkov verejných financií na zmeny v produkčnej medzere. Veľkosť cyklickej zložky závisí od veľkosti produkčnej medzery a od elasticít vybraných príjmových a výdavkových kategórií, ktoré reagujú na výkyvy v ekonomickej aktivite. Prípadné prehrievanie alebo podchladenie ekonomiky tak môže zásadne vplývať na výsledné štrukturálne saldo verejnej správy. V roku 2023 ekonomika oproti predošlému roku sa dostala mierne pod svoj potenciál. Cyklický vývoj tak v roku 2023 mal mierne pozitívny vplyv na štrukturálne saldo verejnej správy vo výške 0,2 % HDP.

Druhý komponent, o ktorý sa očisťuje nominálne saldo, sú jednorazové a dočasné vplyvy. Táto položka predstavuje príjmy alebo výdavky verejnej správy bez trvalého alebo opakujúceho sa charakteru. Sledujú sa vzniknuté okolnosti s časovo obmedzeným vplyvom na saldo verejnej správy. Pre účely súhrnnej výročnej správy používa Ministerstvo financií SR princípy vychádzajúce predovšetkým z národnej metodiky MF SR.28 Jednorazové opatrenia boli zaznamená za rok 2021 až 2023. Najväčšia časť bola vyvolaná pandémiou COVID-19, a vysokými cenami energií, v menšej miere to boli výdavky spojené s vojnou na Ukrajine.

2021

2022

2023

Čistý vplyv opatrení spojené s pandémiou COVID-19 (očistené o EU fondy)

-3 004

-698

-91

Čistý vplyv výdavkov vyvolaných vojnou na Ukrajine (znížený o preplatenie z EU fondov)

-107

-108

Čistý vplyv schém podpory súvisiacich z vysokými cenami energií (znížený o preplatenie z EU fondov)

-468

-2 167

Dočasné príjmy z nariadenia EÚ ohľadom nadmerných ziskov

412

Cenové stropy pre výrobcov elektrickej energie

Špeciálny odvod do EÚ - podhodnotené preclievanie tovaru z III. krajín

-277

Platba DPH koncesionára stavby D4/R7

130

Spolu

-3 152

-647

-2 336

Zdroj: MF SR

27 Pre účely súhrnnej výročnej správy používa MFSR údaje z jesennej notifikácie Eurostatu. Odhad cyklickej zložky vychádza z produkčnej medzery na základe najaktuálnejšej prognózy MF SR schválenej výborom pre makroekonomické prognózy. Odhad jednorazových a dočasných opatrení vychádza primárne z národnej metodiky MF SR.

28 Metodika na identifikáciu jednorazových a dočasných opatrení MF SR je dostupná tu:

https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-

financnej-politiky/publikacie-ifp/manualy/jednorazove-vplyvy.html

Tabuľka 14 - Výpočet štrukturálneho salda a konsolidačného úsilia ( ESA 2010) v % HDP

Tabuľka 15 - Jednorazové opatrenia (ESA 2010) v mil. eur

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

2.3. Vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu

Vývoj svetovej ekonomiky a finančných trhov bol aj v roku 2023 ovplyvnený pokračujúcimi silnými ekonomickými a geopolitickými šokmi z predchádzajúcich období. Ekonomiky však pozitívne prekvapili svojou odolnosťou voči týmto šokom. Vojenská agresia Ruska proti Ukrajine a jej ekonomické dôsledky naďalej ovplyvňovali ceny energetických komodít a poľnohospodárskych plodín a vytvárali pokračujúce inflačné tlaky, ktoré sa prejavili najmä v Európe, ale aj v USA. Situácia sa v priebehu roka však začala postupne stabilizovať. Spoločné úsilie európskych krajín v diverzifikácii zdrojov energie a znižovaní závislosti od ruského plynu a ropy prispelo k zmierneniu energetického šoku a k poklesu cien komodít, pričom cena jednoročného future kontraktu obchodovaného na Amsterdamskej burze počas roku poklesla približne o polovicu. Napriek tomu však inflácia prekonávala historické štandardy a cieľ stanovený centrálnymi bankami. Sprísňovanie menovej politiky preto naďalej pokračovalo a základné úrokové sadzby prepisovali niekoľkoročné historické maximá na čele s americkým FEDom so sadzbou 5,3 % - 5,5 % s ECB v tesnom závese so sadzbou pre hlavné refinančné operácie na úrovni 4,5 %. Jeden z najrýchlejších cyklov sprísňovania menovej politiky si však vyžiadal svoju daň v podobe odkrytia trhlín v stabilite finančného systému. Marcový kolaps americkej Silicon Valley Bank nasledovaný pádom švajčiarskej Credit Suisse vyvolal krátkodobú paniku na finančných trhoch. Ďalšie otrasy finančného systému sa však podarilo odvrátiť aj vďaka rýchlemu zásahu dohliadajúcich autorít, vďaka čomu sa podarilo obnoviť stabilitu na finančných trhoch. Tie sa v roku 2023 vrátili k solídnym dvojciferným rastom naprieč Európou aj v USA posilnené očakávaniami z nastupujúceho oživenia svetovej ekonomiky a poklesu úrokových sadzieb v nasledujúcom období.

Vývoj na dlhopisovom trhu na Slovensku zostal poznačený blízkosťou vojenského konfliktu v Ukrajine ako aj politickou nestabilitou a rastúcimi deficitmi verejných financií. Priemerný výnos 10-ročného slovenského dlhopisu sa pohyboval na úrovni približne 3,7 % p. a. s rizikovou prirážkou oproti nemeckému dlhopisu s rovnakou splatnosťou vo výške približne 120 bázických bodov. Výnosom aj veľkosťou rizikovej prirážky sa Slovensko v závere roka začalo približovať ku krajinám investormi dlhodobo považovanými za rizikových dlžníkov ako Grécko či Cyprus. Pokračujúce sprísňovanie menovej politiky a sťahovanie prebytočnej likvidity centrálnymi bankami tak ukončili obdobie priaznivo nízkych nákladov dlhového financovania.

-2

-1

1. 15

4. 15

7. 15

10. 15

1. 16

4. 16

7. 16

10. 16

1. 17

4. 17

7. 17

10. 17

1. 18

4. 18

7. 18

10. 18

1. 19

4. 19

7. 19

10. 19

1. 20

4. 20

7. 20

10. 20

1. 21

4. 21

7. 21

10. 21

1. 22

4. 22

7. 22

10. 22

1. 23

4. 23

7. 23

10. 23

2-ročný výnos SK

riziková prirážka na 10-ročný dlhopis SK

10-ročný výnos DE

10-ročný výnos SK

Zdroj: Bloomberg

Graf 4 - Výnosy vybraných slovenských vládnych dlhopisov a riziková prirážka voči nemeckým 10-ročným štátnym dlhopisom (v % a p. b.)

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

2.3.1.Vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu

V rámci stratégie riadenia štátneho dlhu sú stanovené kvantitatívne limity pre refinančné a úrokové riziko. Cieľom riadenia dlhu je dosiahnutie tesného priblíženia sa k stanoveným hodnotám, resp. udržanie parametrov dlhu čo najbližšie k stanoveným hodnotám.

▪Hodnota refinančného rizika kumulatívnej splatnosti aktív a pasív do jedného roka bola stanovená na úrovni 20,0 % kumulatívnej splatnosti aktív a pasív splatných do jedného roka ku celkovému kumulatívnemu saldu aktív a pasív. Hodnota tohto kritéria ku koncu roka 2023 medziročne narástla z hodnoty 18,1 % vykázanej ku koncu roka 2022 na úroveň 19,0 %. Hodnota refinančného rizika kumulatívnej splatnosti aktív a pasív do piatich rokov bola stanovená na úrovni 55,0 % kumulatívnej splatnosti aktív a pasív splatných do piatich rokov ku celkovému kumulatívnemu saldu aktív a pasív. Hodnota tohto kritéria bola približne 43,4 % na konci roka 2023. V porovnaní s rovnakým obdobím predošlého roka došlo k nárastu z hodnoty 46,0 %.

▪Hodnota úrokového rizika kumulatívnej refixácie aktív a pasív do jedného roka bola stanovená na úrovni 25,0 % kumulatívnej splatnosti aktív a pasív refixovaných do jedného roka ku celkovému kumulatívnemu saldu aktív a pasív. Hodnota tohto kritéria bola na úrovni 19,0 % ku koncu roka 2023 (18,1 % ku koncu roka 2022). Hodnota úrokového rizika kumulatívnej refixácie aktív a pasív do piatich rokov bola stanovená na úrovni 55,0 % kumulatívnej splatnosti aktív a pasív refixovaných do piatich rokov ku celkovému kumulatívnemu saldu aktív a pasív. Hodnota tohto kritéria bola na úrovni 43,4 % ku koncu roka 2023 (46,0 % ku koncu roka 2022).

▪V roku 2023 boli otvorené tri nové línie dlhopisov so splatnosťami 10, 12 a 20 rokov. Dlhopis so splatnosťou v roku 2033 bol predaný prostredníctvom syndikátu vybraných primárnych dealerov s kupónovým výnosom 3,625 % v menovitej hodnote 2,0 mld. eur, dlhopis so splatnosťou v roku 2035 bol predaný prostredníctvom syndikátu vybraných primárnych dealerov s kupónovým výnosom 3,750 % v menovitej hodnote 2,0 mld. eur a dlhopis so splatnosťou v roku 2043 bol predaný prostredníctvom syndikátu vybraných primárnych dealerov s kupónovým výnosom 4,000 % v menovitej hodnote 1,5 mld. euro. Všetky tieto dlhopisy boli tiež predávané formou aukčného predaja.

▪ K 31.12.2023 malo MF SR „živých“ celkovo 29 emisií (z toho 3 emisie registrované v zahraničí). Okrem meny EUR boli k ultimu roka 2023 emitované slovenské štátne dlhopisy aj v mene NOK.

2.3.2.Riadenie štátneho dlhu v roku 2023

Agentúra pre riadene dlhu a likvidity emitovala v mene MF SR v roku 2023 dlhopisy v celkovej hodnote 10 442 100 tis. eur, pričom vydala dlhopisy denominované len v mene EUR s fixnou úrokovou sadzbou s priemernou splatnosťou 11,7 roka. V roku 2023 neboli vydané žiadne štátne pokladničné poukážky. Okrem cenných papierov boli na krytie dlhu prijaté úvery v nominálnej hodnote 20 000 tis. eur s priemernou váženou úrokovou sadzbou 3,34 % a s priemernou váženou splatnosťou 8,0 rokov.

Nasledujúca tabuľka prezentuje základné kvantitatívne parametre riadenia štátneho dlhu v roku 2023. Štruktúra tabuľky obsahuje priemernú úrokovú sadzbu a splatnosť pri novom vydanom (emitovanom) dlhu.

Typ cenného papiera

Nominálna hodnota

Priemerný úrok / prirážka (ŠD float)

Priemerná splatnosť (rok)

Typ kupónovej sadzby

ŠD fix

10 442 100

3,75%

11,7

fixná

ŠD float

ŠPP

Úvery

20 000

3,34%

8,0

fixná

Dlh spolu

10 462 100

ŠD spätný odkup (2023)

422 700

Dlh upravený o spätný odkup

10 039 400

Zdroj: IFP

Štruktúra prezentovaných priemerných úrokov (nákladov) a splatností zodpovedá jednotlivým druhom cenných papierov, ktoré boli v rámci svojej kategórie agregované. „ŠD fix“ označuje dlhopis s pevnou úrokovou sadzbou, „ŠD float“ dlhopis s plávajúcou úrokovou sadzbou, kde náklad tvorí meniaca sa sadzba

Tabuľka 16 - Štátny dlh realizovaný v roku 2023 v tis. eur

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

(6M EURIBOR) a prirážka. „ŠD spätný odkup“ označujú predčasné umorenie štátnych dlhopisov pôvodne splatných v neskoršom období. Tieto transakcie fakticky môžu znížiť dlh ku koncu roka 2023 resp. v priebehu roka 2023. Vážená priemerná úroková sadzba všetkých dlhopisov „živých“ ku koncu roku 2023 sa zvýšila približne o 0,32 p. b. oproti roku 2022, a to na úroveň 1,98 %.

2.4.Limit verejných výdavkov v roku 2023

Súčasťou súhrnnej výročnej správy podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy majú byť aj údaje o plnení limitu verejných výdavkov. Limit verejných výdavkov je legislatívne ukotvený v zákone o rozpočtovej zodpovednosti, pričom postup pri určení limitu verejných výdavkov ustanovujú rozpočtové pravidlá pre verejnú správu.

Pre rok 2023 bol limit verejných výdavkov ustanovený v sume 41 321 154 tis. eur zákonom č. 526/2022 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2023, ktorý bol v Národnej rade SR schválený 22. decembra 2022. Zároveň bol limit verejných výdavkov určený Radou pre rozpočtovú zodpovednosť na rok 2023 v sume 41 321 154 tis. eur predložený 22. decembra 2022 do Národnej rady SR a schválený v Národnej rade SR 1. februára 2023.

V súlade s nariadením Rady (ES) č. 1467/97 bola aj pre rok 2023 na európskej úrovni aktivovaná všeobecná úniková doložka. Podľa § 30aa rozpočtových pravidiel, ak je aktivovaná všeobecná úniková doložka a rozpočet verejnej správy je predložený národnej rade a limit verejných výdavkov nie je národnou radou schválený, vláda informuje národnú radu o vzťahu schváleného limitu verejných výdavkov k rozpočtu verejnej správy do 30 dní po schválení limitu verejných výdavkov. Vláda 25. januára 2023 schválila informáciu o vzťahu schváleného limitu verejných výdavkov k rozpočtu verejnej správy na roky 2023 a 2025, pričom o uvedenom informovala Národnú radu SR.

Keďže pre rok 2023 bola aktivovaná všeobecná úniková doložka, vláda nebola povinná realizovať rozpočet verejnej správy v súlade s limitom verejných výdavkov. Z tohto dôvodu aj hodnotenie plnenia limitu verejných výdavkov za rok 2023, ktoré vykonala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (ďalej ako „rada“) podľa §30aa zákona o rozpočtových pravidlách v júni 2024, má informatívny charakter o vplyve výdavkov spadajúcich pod limit na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Vláda SR schválila zdôvodnenie nesplnenia limitu výdavkov za rok 202329 v júli 2024 a zaslala ho Národnej rade SR.

Identifikované vyššie výdavky verejnej správy za rok 2023 v porovnaní so schváleným limitom výdavkov o 994 398 tis. eur boli spôsobené implementáciou opatrení vyplývajúcich z legislatívnych materiálov schválených Národnou radou SR. Rozhodujúce opatrenia, ktoré spôsobili odchýlenie výdavkov od limitu pre rok 2023 súviseli najmä s riešením sociálno-ekonomickej situácie dôchodcov a ďalších skupín obyvateľstva, ako aj s dofinancovaním sektora zdravotníctva.

V roku 2024 došlo k úprave legislatívy týkajúcej sa spôsobu výpočtu a uplatňovania limitu verejných výdavkov v rozpočtovom hospodárení subjektov verejnej správy. Zmeny boli vyvolané potrebou zosúladiť nové európske pravidlá30 a požiadavky na riadenie fiškálneho rámca s národnými pravidlami. Podľa aktuálneho znenia §30aa zákona o rozpočtových pravidlách sa limitom verejných výdavkov rozumie maximálna výška výdavkov vyjadrená sumou určená v súlade s povoleným medziročným rastom čistých výdavkov. Limit verejných výdavkov vypočítava ministerstvo financií v súlade s trajektóriou vývoja čistých výdavkov v národnom strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne.

https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/29795/1

30 Ide o smernicu Rady (EÚ) 2024/1265 z 29. apríla 2024, ktorou sa mení smernica 2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov, nariadenie Rady (EÚ) 2024/1264, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1466/97. Všetky sú súčasťou jedného balíka označovanom ako „reforma rámca správy hospodárskych záležitostí“ s cieľom posilniť udržateľnosť dlhovej služby a znížiť vysokú mieru zadlženosti a zároveň podporovať udržateľný a inkluzívny rast vo všetkých členských štátoch.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

3. Čisté bohatstvo

Prvé dve kapitoly súhrnnej výročnej správy hodnotia hospodárenie verejných financií z pohľadu sektora verejnej správy tak, ako ho definuje metodika ESA 2010. Tento pohľad je v podmienkach krajín EÚ najviac zaužívaný kvôli tomu, že európske fiškálne pravidlá31 sú formulované pre verejnú správu a národné rozpočty väčšiny krajín sú zostavované tiež za okruh verejnej správy a v tejto metodike. Koncept čistého bohatstva rozširuje pohľad na verejné financie z verejnej správy na verejný sektor32 (napr. o subjekty štátu – obchodné spoločnosti, ktoré štatisticky nie sú zahrnuté do verejnej správy). Povinnosť prezentovať v súhrnnej výročnej správe čisté bohatstvo a tiež informácie o hospodárení podnikov štátnej správy vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, pričom dôraz je kladený na vysvetlenie medziročných zmien položiek čistého bohatstva.

3.1. Odhad čistého bohatstva za rok 2023

Čisté bohatstvo popisuje stav hospodárenia verejného sektora ku koncu roka. Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa pod čistým bohatstvom rozumie: súčet vlastného imania subjektov verejnej správy, vlastného imania Národnej banky Slovenska, vlastného imania podnikov štátnej správy a podnikov územnej samosprávy, upravený o implicitné záväzky, iné aktíva a iné pasíva vrátane podmienených záväzkov.

Čisté bohatstvo má špecifickú štruktúru, a preto je veľmi dôležitá jeho správna interpretácia. Pri veľkosti čistého bohatstva má význam analyzovať len jednotlivé zložky jeho štruktúry, ako napríklad vlastné imanie podnikov, podmienené záväzky či implicitné záväzky, pretože tie majú z ekonomického hľadiska samostatnú vypovedaciu schopnosť. Čisté bohatstvo treba vnímať ako komplex všetkých typov ukazovateľov, ktoré je podstatné sledovať z hľadiska finančnej stability a bohatstva štátu.

Analýza a vysvetlenie medziročných zmien zložiek čistého bohatstva poskytujú dôležité informácie o hospodárení štátu, ktoré nemusí zachytiť tradičný pohľad na saldo a dlh verejnej správy. Existujú totiž politiky a transakcie, ktoré sa z metodických dôvodov nemusia prejaviť na salde a dlhu verejnej správy, ale majú negatívny alebo naopak pozitívny vplyv na čisté bohatstvo štátu.

Odhadnutá výška čistého bohatstva Slovenskej republiky dosiahla k 31.12.2023 zápornú hodnotu-226 640 091 tis. eur (-184,4 % HDP). Oproti predchádzajúcemu roku sa hodnota čistého bohatstva opäť zlepšila, a to výrazne o 196 475 119 tis. eur, najmä nižšou hodnotou odhadovaných implicitných záväzkov súvisiacich s dôchodkovým systémom a zdravotnou či dlhodobou starostlivosťou.

2021

2022

2023

Δ 2023-2022

Vlastné imanie verejného sektora (1)

-7 203 821

-6 456 999

-12 041 687

-5 584 688

VI súhrnného celku verejnej správy

-5 961 982

-5 309 921

-10 774 200

-5 464 279

VI podnikov MH Manažment, a. s.

301 596

352 878

413 114

60 236

VI Národnej banky Slovenska

-1 543 435

-1 499 956

-1 680 601

-180 645

Implicitné záväzky (2)

427 131 045

401 359 121

198 900 935

-202 458 186

Podmienené záväzky (3)

20 187 890

20 245 585

21 243 648

998 063

Iné aktíva (4)

5 134 648

4 946 495

5 546 179

599 684

Čisté bohatstvo SR (1-2-3+4)

-449 388 108

-423 115 210

-226 640 091

-196 475 119

v % HDP

-440,75

-384,34

-184,38

199,96

*ČB v % voči HDP za roky 2021 a 2022 boli aktualizované z dôvodu aktualizácie HDP. Zdroj: MF SR, IFP

Zmena bola za rok 2021 -7,49 p. b. a za rok 2022 -1,45 p. b. po započítaní úpravy v iných aktívach.

V rámci aktualizácie údajov vstupujúcich do výpočtu čistého bohatstva boli použité nové hodnoty HDP, za roky 2021 a 2022 ktoré boli revidované počas jesennej notifikácie výsledkov hospodárenia verejných

31 Ide najmä o pravidlá Paktu stability a rastu, ktoré stanovujú hranicu deficitu verejnej správy 3,0 % HDP a dlhu verejnej správy 60,0 % HDP (bližšie o európskych fiškálnych pravidlách pozri slovník základných pojmov).

32 Verejný sektor je širší pojem ako verejná správa, nad rámec sektora verejnej správy zahŕňa aj podniky verejnej správy a Národnú banku Slovenska. Z definície čistého bohatstva podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti odvodzujeme aj skupinu subjektov tvoriacich verejný sektor.

Tabuľka 17 - Odhad čistého bohatstva Slovenskej republiky v % resp. v tis. eur

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

financií za rok 2023. Za rok 2022 došlo k aktualizácii údajov iných aktív, ktoré sa znížili o 116 195 tis. eur z dôvodu poklesu podsúvahovej hodnoty pozemkov SR (ovplyvnené kalamitnou ťažbou). Aktualizované boli aj hodnoty vlastného imania podnikov MH Manažment, a. s. aj Národnej banky Slovenska.

Vlastné imanie podnikov, ktorých podiely drží MH Manažment, a. s. tvorí podmnožinu podnikov štátnej správy, ktorá je pre účely vyčíslenia čistého bohatstva uvedená osobitne, pretože táto skupina podnikov nie je súčasťou súhrnného celku, a preto nie je predmetom účtovnej konsolidácie. Vlastné imanie podnikov MH Manažmentu, a. s. tvorí súčet vlastných imaní jednotlivých podnikov z individuálnych účtovných závierok, pričom veľkosť vlastného imania je prepočítaná vlastníckym podielom štátu v týchto podnikoch.

3.1.1Vlastné imanie súhrnného celku verejnej správy

Vlastné imanie súhrnného celku33 pre účely odhadu čistého bohatstva dosiahlo k 31.12.2023 zápornú hodnotu -10 774 200 tis. eur, pričom je tvorené záporným výsledkom hospodárenia vo výške-10 932 335 tis. eur (z toho výsledkom hospodárenia bežného obdobia vo výške -5 156 648 tis. eur), oceňovacími rozdielmi v hodnote -4 779 tis. eur a podielmi iných účtovných jednotiek v hodnote162 914 tis. eur. Medziročne sa vlastné imanie súhrnného celku úhrnom znížilo o 5 464 279 tis. eur.

Na vlastné imanie súhrnného celku má vplyv najmä dosiahnutý výsledok hospodárenia bežného obdobia jednotlivých subjektov (v podnikateľskom prostredí chápaný ako ,,zisk alebo ,,strata“), ako aj výsledok hospodárenia minulých období (ovplyvnený prevodom výsledku hospodárenia bežného obdobia za posledný rok alebo významnými účtovnými opravami minulých období) a iné zmeny (najmä vo vlastnom imaní obchodných spoločností).

Z pohľadu veľkosti podielu na vlastnom imaní súhrnného celku je najvýznamnejšia ústredná správa a v rámci nej Ministerstvo financií SR. Špecifické postavenie Ministerstva financií SR spočíva v tom, že účtuje o všetkých poskytnutých transferoch zo štátneho rozpočtu, ktoré sa vykazujú jednak vo výdavkoch daného roka, a akruálne aj v nákladoch. Ide o rôzne druhy transferov, ktoré nemusí reálne poskytovať len Ministerstvo financií SR, ale aj ostatné kapitoly štátneho rozpočtu a ich rozpočtové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti. Na druhej strane Ministerstvo financií SR účtuje o najdôležitejších príjmoch verejnej správy, a to o daňových a značnej časti i nedaňových príjmoch štátneho rozpočtu (odvody, poplatky, dividendy).

Ministerstvo financií SR účtuje o výdavkoch všetkých štátnych rozpočtových organizácií prostredníctvom transferov. Vo výsledku znáša saldo štátneho rozpočtu, ktoré bolo doteraz vždy deficitné. Naakumulované záporné výsledky hospodárenia štátneho rozpočtu za predchádzajúce roky sú súčasťou výsledku hospodárenia minulých rokov a v rámci súhrnného celku ide o najvyššiu hodnotu záporného vlastného imania. Okrem hotovostného výsledku hospodárenia štátneho rozpočtu sa do nákladov premieta aj tvorba opravných položiek a tvorba rezerv (opačne, do výnosov ich zníženie resp. zrušenie) všetkých jednotiek verejnej správy, odpisy k hmotnému majetku a iné časovo rozlíšené náklady.

Významnými jednotkami štátu, ktoré sa na celkových nákladoch a výnosoch podieľajú rádovo v miliardách, sú napríklad Slovenský plynárenský priemysel, a. s. (SPP), Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. (SEPS) ako aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. Významné náklady a výnosy vykazuje aj Sociálna poisťovňa z dôvodu výberu poistných odvodov a úhrady rôznych dôchodkových a nemocenských dávok.

Výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia 2023, ktorý je výsledkom rozdielu účtovných výnosov a účtovných nákladov, dosiahol za celý súhrnný celok -5 156 648 tis. eur, pričom medziročne došlo k zhoršeniu tohto výsledku až o 4 707 760 tis. eur. Celkové výnosy medziročne vzrástli o 4 466 215 tis. eur, ktoré však bol negované rastom celkových nákladov o 9 170 244 tis. eur. Medziročná zmena v celkových nákladoch ako aj výnosoch bola sčasti ovplyvnená nižšou účtovnou konsolidáciou vnútorných nákladov a výnosov Sociálnej poisťovne.

33 Koncept ,,súhrnného celku“ je definovaný v Súhrnnej účtovnej závierke a je odlišný od definície verejnej správy podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Verejná správa tvorí najpodstatnejšiu časť súhrnného celku, avšak do súhrnného celku vstupujú aj iné subjekty, ktoré nie sú štatisticky zaradené do verejnej správy podľa metodiky ESA 2010.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

Na medziročné celkové zvýšenie výnosov pozitívne vplývali daňové a colné výnosy štátu, ktoré vzrástli o 1 581 240 tis. eur, výnosy z poplatkov, ktorých príjemcom je zväčša štátny rozpočet, vzrástli o 86 092 tis. eur. Samospráva vykázala vyššie výnosy z daní o 767 287 tis. eur, v rámci ktorých došlo k zvýšeniu podielových daní o podiel na dani z príjmov právnických osôb (v hotovostnom vyjadrení za rok 2023 to bolo 325 798 tis. eur). Výnosy z transferov sú dôležitým zdrojom financovania najmä kapitálových investícií do infraštruktúry. Ide hlavne o zdroje z rozpočtu Európskej únie, ktoré boli medziročne vyššie o 1 974 495 tis. eur, najmä z dôvodu dočerpávania z tretieho programového obdobia 2014-2020. Tržby za vlastné výkony a tovar boli úhrnnom nižšie o 1 079 002 tis. eur, finančné výnosy poklesli o 509 153 tis. eur pričom úroky v rámci nich naopak vzrástli o 377 711 tis. eur z dôvodu rastúcej úrokovej sadzby na finančnom trhu. Podiel na výsledku hospodárenia pridružených účtovných jednotiek (ide o spoločnosti, kde verejná správa vlastní menej ako 50,0 % základného imania) predstavoval 1 232 379 tis. eur a medziročný nárast 677 923 tis. eur.

Do hodnoty podielu na výsledku hospodárenia pridružených spoločností sa premieta najmä hospodárenie spoločností pôsobiacich v energetickom sektore, ktoré bolo pozitívne ovplyvnené vyššími trhovými cenami elektrickej energie.

Z nákladov boli medziročne vyššie transfery ústrednej správy (vrátane obchodných spoločností), ktoré smerovali subjektom mimo verejnej správy (podnikateľom, fyzickým osobám), a to o 4 704 915 tis. eur. V roku 2023 sa na výške transferov podieľala aj hodnota tzv. energopomoci, ktorá dosiahla účtovnú hodnotu 2 922 920 tis. eur. Časť prostriedkov vynaložených v roku 2023 z národných zdrojov (štátny rozpočet) bola refundovaná nasledujúce účtovné obdobie zo zdroja EÚ.

Z ďalších nákladov v sumáre vzrástli osobné náklady (mzdy, zákonné poistné ako aj ostatné poistné), o 1 354 871 tis. eur, najmä z dôvodu viacerých valorizácií platov v štátnej správe a verejnej správe (k 1.1.2023 a k 1.9.2023). Úrokové náklady vzrástli o 293 125 tis. eur z dôvodu rastu úrokovej sadzby na úveroch a diskontu pri štátnych dlhopisoch, tvorba účtovných rezerv vzrástla o 154 175 tis. eur. Detailnejšie údaje zo súhrnnej účtovnej závierky sú uvedené v prílohe č. 3.

3.1.2Vlastné imanie podnikov štátnej správy

Vlastné imanie podnikov štátnej správy dosiahlo k 31.12.2023 hodnotu 19 364 352 tis. eur (15,8 % HDP). Uvedený údaj je nekonsolidovaný a predstavuje súčet vlastných imaní jednotlivých podnikov z individuálnych účtovných závierok prepočítaný na veľkosť vlastníckych podielov štátu. Tento údaj nemožno dávať do súvislosti s údajom o celkovom čistom bohatstve v časti

3.1.

, pretože v rámci

čistého bohatstva sú štátne podniky (okrem podnikov MH Manažmentu, a. s.) zaradené do súhrnného celku a údaje o vlastnom imaní sú konsolidované. Vlastné imanie podnikov štátnej správy oproti predchádzajúcemu roku vzrástlo o 1 156 434 tis. eur.

Nasledujúca tabuľka predstavuje prehľad zmien vlastného imania vybraných štátnych podnikov. Uvedené podniky sa podieľajú až 79,8 % na celkovom vlastnom imaní všetkých podnikov štátnej správy po prepočte na vlastnícky podiel štátu.

Podnik

VI Δ2023-2022

Výsledok hospodárenia

Dividendy

Ocenenie

Vklady spoločníkov

Ostatné

Slovenské elektrárne, a. s.

2 399 212

558 051

1 841 161

Západoslovenská energetika, a. s.

803 495

110 892

-72 727

152

765 178

Vodohospodárska výstavba, š. p.

138 204

241 138

-103 518

123

845

-384

DMD GROUP, a. s.

102 761

-1 045

13 806

90 000

MH Manažment, a. s.

69 846

-653

70 499

MH Teplárenský holding, a. s.

59 287

58 568

-374

1 093

Národná diaľničná spoločnosť, a. s.

36 966

37 731

-586

-179

Železničná spol. Slovensko, a. s.

18 413

20 928

-3 171

656

Slov. záručná a rozvoj. banka, a. s.

8 910

9 315

-400

-5

Lesy SR, š. p.

8 800

6 176

2 624

Exportno-importná banka SR

8 343

8 680

-250

-87

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.

7 982

8 342

-360

Valaliky Industrial Park, s. r. o.

7 559

-81 070

88 629

Tabuľka 18 - Medziročná zmena vlastného imania k 31 .12. 2023 v tis. eur

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

Podnik

VI Δ2023-2022

Výsledok hospodárenia

Dividendy

Ocenenie

Vklady spoločníkov

Ostatné

Transpetrol, a. s.

6 337

8 087

-1 500

-250

Letecké opravovne Trenčín, a. s.

-4 544

-4 505

-39

Stredosl. energetika Holding, a. s.

-11 182

64 865

-76 047

Slov. elektr. prenos. sústava, a. s.

-13 681

71 058

-79 338

-5 401

Slov. vodohospodársky podnik, š. p.

-21 139

-11 759

-9 380

Tipos, nár. lotériová spol., a. s.

-26 459

24 570

-50 000

-1 029

Slov. plynárenský priemysel, a. s.

-169 605

290 306

-459 911

Zdroj: Individuálne účtovné závierky spoločností

V nasledujúcom texte uvádzame podrobnejšie vyhodnotenie zmeny vlastného imania za vybrané podniky. Príloha č. 1 prezentuje tabuľkový prehľad všetkých podnikov štátnej správy, výšku vlastníckych podielov štátu (k 31.12.2023) a výšku ich vlastných imaní a výsledky hospodárenia za posledné tri roky. Príloha č. 2 poskytuje prehľad o štruktúre medziročnej zmeny ich vlastného imania podľa jednotlivých položiek vlastného imania.

Slovenské elektrárne, a. s. (ďalej „SE“)

Vlastné imanie SE sa v roku 2023 zvýšilo oproti predchádzajúcemu roku o 2 399 212 tis. eur najmä vplyvom čistej zmeny zabezpečenia peňažných tokov vo výške 1 841 638 tis. eur a vplyvom výsledku hospodárenia za bežné obdobie generovaného vo forme zisku 558 051 tis. eur.

Čistá zmena zabezpečenia peňažných tokov, ktorá v rámci zmeny stavu vlastného imania zaznamenala pozitívny vplyv vo výške 1 841 638 tis. eur, bola dôsledkom precenenia forwardov na elektrinu34 (rast z 613 740 tis. eur v roku 2022 na 2 128 200 tis. eur v roku 2023).

Medziročne sa zmenil výsledok hospodárenia zo straty vo výške 216 860 tis. eur (rok 2022) na zisk vo výške 558 051 tis. eur (rok 2023). Pozitívnu medziročnú zmenu vo výške 774 911 tis. eur spôsobil najmä pokles nákladov na nákup elektrickej energie určenej na predaj. Náklady medziročne klesli o 45,0 % vplyvom vývoja cien podkladových komodít a rastu objemu výroby elektrickej energie. Okrem historicky najvyššej výroby v jadrových elektrárňach (posilnenie o výrobu 3. bloku jadrovej elektrárne Mochovce), aj dobré hydrologické podmienky pozitívne ovplyvnili objem výroby elektrickej energie vo vodných elektrárňach.

Pozitívny vplyv poklesu nákladov na nákup elektrickej energie určenej na predaj iba čiastočne zmiernilo zníženie výnosov z predaja elektrickej energie, ktoré klesli o 3,6 %. Pokles výnosov z predaja elektrickej energie najmä na domácom trhu bol výsledkom hlavne nižšej spotreby (až o 7,0 % oproti priemeru za rok 2021), ako aj nízkych cien pre domácnosti. Pričom 96,5 % dodanej elektriny do sústavy bola elektrina vyrobená bez skleníkových efektov.

Medziročný negatívny vývoj bol zaznamenaný na položke Jadrové rezervy, ktorých stav sa medziročne zvýšil o 4,5 % vplyvom aktualizácie nákladov do konca roka 2023 na základe dodatku k zmluve o poskytovaní služieb JAVYS-om). Negatívny vplyv vykázali aj osobné náklady, ktoré sa medziročne zvýšili o 22,1 % z dôvodu zvýšenia počtu zamestnancov o 2,3 % (zintenzívnenie náboru kvalifikovanej pracovnej sily, zároveň sa posilnila spolupráca so strednými školami a univerzitami pre zaistenie kontinuity prevádzky a nástupníctva).

V októbri 2023 sa ukončilo energetické spúšťanie 3. bloku jadrovej elektrárne Mochovce poslednou skúškou, pričom počas roka 2023 dodával 3. blok elektrinu do siete. V súvislosti s ukončení uvádzania 3. bloku jadrovej elektrárne Mochovce do prevádzky, SE dňa 12. januára 2024 doplnila podanie na Úrad jadrového dozoru o žiadosť o udelenie súhlasu na dočasné užívanie 3. bloku. Toto podanie bolo podmienkou pre vydanie súhlasu na skúšobnú prevádzku. 4. blok dosiahol postup prác na 92,4 %. Celkový rozpočet sa počas roka 2023 navýšil na 6,4 mld. eur z pôvodných 6,2 mld. eur.

Dňa 14. septembra 2023 uzavreli Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo financií SR, majoritný akcionár SE Slovak Power Holding B.V. a SPP Zmluvu o implementácii mimoriadnych opatrení

34 SE zabezpečuje peňažné toky z budúceho predaja produkcie elektriny voči riziku pohybu cien elektriny prostredníctvom predaja produkcie cez forwardové kontrakty.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

na elimináciu dopadu nárastu cien elektrickej energie na vybrané skupiny odberateľov. Na základe tejto zmluvy sa SE zaviazala ponúknuť elektrinu vyrobenú v zariadeniach na výrobu elektriny z jadrového paliva a dodať v produkte Baseload35 v kumulovanom ročnom množstve 5,79 TWh za cenu 61,2077 EUR/MWh v priebehu roka 2023 a 2024 spoločnosti SPP.

Západoslovenská energetika, a. s. (ďalej „ZSE“)

Vlastné imanie ZSE sa v roku 2023 zvýšilo oproti predchádzajúcemu roku o 803 495 tis. eur vplyvom upísania nových akcií vo výške 765 17 tis. eur, zisku vygenerovaného za bežné obdobie vo výške 110 892 tis. eur. Významne pozitívny vplyv uvedených položiek čiastočne eliminoval negatívny vplyv vyplatených dividend vo výške 72 727 tis. eur (dividenda pripadajúca na majetkový podiel štátu vo výške 37 091 tis. eur)36.

S platnosťou od 23. novembra 2023 bola právne zavŕšená realizácia integrácia skupiny VSE Holding do skupiny ZSE, pričom materskou spoločnosťou novovzniknutého podnikového zoskupenia sa stala spoločnosť ZSE. Integráciu umožnila na jednej strane rovnaká akcionárska štruktúra oboch podnikových zoskupení a strane druhej implementácia tzv. „zimného energetického balíčka“ Európskej únie, ktorá umožnila vznik nových foriem účastníkov energetického trhu (agregátov, energetických spoločenstiev a pod.). Výsledkom integrácie nebolo len začlenenie pôvodnej skupiny VSE Holding pod skupinu ZSE, ale aj vznik novousporiadanej skupiny ZSE (VSEH sa stala dcérskou spoločnosťou ZSE, následne VSEH predala dcérske spoločnosti Východoslovenská distribučná, a. s. a Východoslovenská energetika, a. s. spoločnosti ZSE). Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia zo dňa 28. augusta 2023 ZSE navýšila základné imanie upísaním nových akcií, ktorých celkový emisný kurz bol vo výške 765 178 tis. eur. Akcie boli splatené v plnej výške, pričom bola zachovaná pôvodná akcionárska štruktúra aj s výškou ich podielov na základnom imaní a hlasovacích právach.

Čistý zisk vzrástol oproti predchádzajúcemu roku o 52,2 % vplyvom vyšších výnosov z prijatých dividend, ktoré medziročne vzrástli o 44,7 % (z dôvodu vyšších dividend vyplatených dcérskou spoločnosťou ZSE Energia, a. s. - vyplatenie vyššieho objemu dividend bol spôsobený medziročným zdvojnásobením dosiahnutého zisku vplyvom zvýšenia výnosov z predaja elektrickej energie priemyselným a podnikateľským zákazníkom – rast bol spôsobených rastom predajných cien, pri súčasnom miernom poklese objemu dodanej elektrickej energie). Pozitívny vplyv bol vykázaných aj na položke ostatných prevádzkových výnosov spôsobený ziskom z predaja dlhodobého hmotného majetku.

Vodohospodárska výstavba, š. p. (ďalej „VV“)

Vlastné imanie VV sa v roku 2023 zvýšilo oproti predchádzajúcemu roku o 138 204 tis. eur vplyvom dosiahnutého zisku za bežné obdobie vo výške 241 138 tis. eur. Pozitívny vplyv zisku čiastočne zmiernil negatívny vplyv vyplatenia odvodu zo zisku za bežné obdobie vo výške 103 518 tis. eur37 (z toho 3 318 tis. eur predstavoval poskytnutý dar zriaďovateľovi za účelom krytia prevádzkových výdavkov).

Čistý zisk vzrástol oproti predchádzajúcemu roku viac ako 2,1 násobne z úrovne 113 150 tis. eur (za rok 2022) na úroveň 241 138 tis. eur (za rok 2023). Hlavným zdrojom generovania boli tržby z výroby a predaja elektrickej energie, ktoré medziročne vzrástli o 32,1 % vplyvom rastu predajných cien elektrickej energie a z dôvodu priaznivých hydrologických podmienok (prevažná časť odbytu pritom bola zrealizovaná na území Slovenskej republiky, odbyt zrealizovaný v zahraničný predstavoval podiel na tržbách vo výške 2,2 %).

Pozitívny vplyv tržieb z prevádzky ešte viac umocnil pozitívny vplyv medziročného poklesu prevádzkových nákladov o 20,3 % vplyvom medziročného poklesu tvorby rezervy na odstránenie sedimentov zo zdrže Hrušov z dôvodu zaistenia zvýšených prietokov cez objekty v Čunove a Gabčíkove (rezerva sa tvorí od roku 2021). Pozitívny vplyv nižšej tvorby rezervy v rámci prevádzkových nákladov

35 Baseload produkt – spôsob pre zaistenie rizika daného pohybmi cien na trhu.

36 Z nej superdividenda bola vo výške 193 tis. eur a riadna ESA dividenda bola za rok 2023 vykázaná vo výške 36 898 tis. eur.

37 V súlade s metodikou ESA 2010, bol do objemu vyplateného podielu zahrnutý okrem odvodu na zisku bežného obdobia, poskytnutého daru aj preddavok na odvod zo zisku budúceho obdobia vo výške 50 000 tis. eur. Celkový príjem štátneho rozpočtu z VV bol považovaný za ESA príjem v plnej výške.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

čiastočne eliminoval medziročný rast na položkách osobné náklady (z dôvodu valorizácie miezd od 01. júla 2023 a vplyvom medziročného zvýšenia počtu zamestnancov o 5,1 %), dane a poplatky.

Tipos, národná lotériová spoločnosť, a. s. (ďalej „Tipos“)

Vlastné imanie Tiposu sa v roku 2023 znížilo oproti predchádzajúcemu roku o 26 459 tis. eur najmä vplyvom vyplatenia dividend vo výške 50 000 tis. eur38. Negatívny vplyv výplaty dividend čiastočne zmiernil pozitívny vplyv výsledku hospodárenia za bežné obdobie generovaného vo forme zisku vo výške 24 570 tis. eur.

Zisk za bežné obdobie medziročne vzrástol o 2,2 % v dôsledku vyšších výnosových úrokov, ktoré čiastočne zmiernili negatívny vplyv medziročného poklesu zisku z prevádzkovej činnosti o 3,8 %. Medziročne bol síce zaznamenaný rast výnosov o 9,7 % (z dôvodu rastu výnosov z hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom internetu), no zároveň vplyvom ich rastu sa zvýšili aj náklady na výhry o 10,5 %, náklady na spotrebované služby o 5,1 % (vplyvom vyšších nákladov na reklamu a využitie práv na prezentáciu a prevádzkovanie centrálneho systému hazardných hier), ako aj náklady na dane a poplatky o 7,5 % (vplyvom vyšších odvodov z hazardných hier).

Tipos pre podporu rast objemu výnosov z hazardných hier pristúpil k využívaniu moderných technológií nielen prostredníctvom internetu, ale aj spustením mobilnej aplikácie pre možnosť realizácie číselných lotérií a hier vo virtuálnom kasíne aj prostredníctvom mobilných telefónov.

Vďaka efektívnemu fungovaniu môže Tipos každoročne prispievať na podporu športu na Slovensku. V roku 2023 prispel Tipos z hazardných hier priamo na financovanie športu sumou vo výške 50 500 tis. eur.

Slovenský plynárenský priemysel, a. s. (ďalej „SPP“)

Vlastné imanie SPP sa v roku 2023 znížilo o 169 605 tis. eur najmä vplyvom aktualizácie ocenenie zabezpečovacích derivátov vykazovaných v rámci vlastného imania (vo výške 459 901 tis. eur). Negatívny vplyv precenenia čiastočne zmiernil dosiahnutý zisk bežného obdobia vo výške 290 306 tis. eur.

Zisk bežného obdobia vzrástol z úrovne 24 978 tis. eur (za rok 2022) na úroveň 290 306 tis. eur (za rok 2023) vplyvom priznania dividend zo spoločností skupiny SPP vo výške 291 228 tis. eur (valné zhromaždenie SPP Infrastructure, a. s. počas roka 2023 rozhodlo o použití zisku za obdobie končiace 30.09.2022 a 30.09.2023).

K pozitívnemu vplyvu vyšších výnosov z prijatých dividend prispel svojím pozitívnym vplyvom aj medziročný rast prevádzkového výsledku hospodárenia, ktorý vzrástol takmer 2 násobne. Zisk z prevádzkovej činnosti bol pozitívne ovplyvnený najmä výsledkom z obchodovania s energiami. Napriek medziročnému poklesu spotreby energií na Slovensku (vplyvom teplého počasia a úsporných opatrení odberateľov) sa trhový podiel SPP na trhu s plynom medziročne zvýšil o 6,0 %, čo sa prejavilo aj vo zvýšenej dodávke zemného plynu o 11,0 % a elektrickej energie o 20,0 %. Výsledok tvorený výnosmi z predaja plynu a elektriny, ktoré medziročne vzrástli (o 19,2 %) nielen vplyvom zvýšeného objemu dodávky energií, ale aj vplyvom kompenzácii poskytnutých MH SR na krytie rozdielu ceny za dodávku energií určenú Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a maximálnej ceny za dodávku energií určenú Nariadením vlády 465/2022 a 19/2023 (určenie zastropovanej maximálnej ceny energií pre domácnosti a zraniteľných odberateľov). Kompenzácie boli prijaté vo výške 777 016 tis. eur a tvorili tak 16,5 % výnosov za dodávku energií. Náklady na nákup energií medziročne klesli o 10,2 % (vplyvom postupnej stabilizácie trhu s plynom a elektrinou, kde po rekordnom roku 2022 sa veľkoobchodné ceny postupne vrátili na úroveň spred dvoch rokov a ich volatilita sa zmiernila, pričom nezanedbateľný vplyv zaznamenala aj diverzifikácia zdrojov). Počas roku 2023 malo pozitívny vplyv na pokles cien energií aj pokles cien ostatných energetických komodít, emisných povoleniek a rast podielu obnoviteľných zdrojov energií na dostupných výrobných kapacitách. V dôsledku nadštandardne vysokých zásob plynu (takmer 100,0 %) medziročne vzrástli náklady na skladovanie a ostatné služby (vo výške 16,0 %). Celkovo medziročne pozitívnu zmenu vplyvu obchodovania s plynom výrazne eliminoval negatívny vplyv reklasifikácie časti

38 Z hodnoty vyplatenej dividendy vo výške 50 000 tis. eur bola príjmom z dividend podľa metodiky ESA 2010 uznaná dividenda vo výške 25 703 tis. eur, zvyšok bol klasifikovaný ako superdividenda.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

zabezpečovaných derivátov z vlastného imania na nezabezpečené, ktorý sa medziročne zmenil zo zisku vo výšky 1 004 557 tis. eur (v roku 2022) na stratu vo výške -92 052 tis. eur (v roku 2023).

3.1.3Implicitné záväzky

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti definuje implicitné záväzky ako rozdiel medzi očakávanými budúcimi výdavkami a očakávanými budúcimi príjmami subjektov verejnej správy. Implicitné záväzky vznikajú ako finančné nároky spôsobené budúcim uplatňovaním práv a povinností vyplývajúcim z legislatívy, ak tieto nie sú súčasťou dlhu verejnej správy. Z dôvodu ich problematického oceňovania a absencie vykazovania v súvahe subjektov verejnej správy dochádza k ich odhadu pomocou analytického postupu určenia súčasnej hodnoty budúcich záväzkov. Od roku 2020 sa medzi implicitné záväzky zaradila aj projekcia zvýšených platieb do rozpočtu EÚ súvisiacich so splácaním grantov získaných z Plánu obnovy, keďže o spôsobe ich splátok zatiaľ nie je v EÚ definitívne rozhodnuté.

Implicitné záväzky v minulom roku medziročne poklesli po druhýkrát od 2016. Najväčší pozitívny vplyv na ich výšku mala aktualizácia dlhodobých úrokových mier. Obdobný vplyv s opačným znamienkom možno pozorovať v roku 2020, kedy v dôsledku poklesu dlhodobej projekcie úrokových mier došlo k výraznému nárastu implicitných záväzkov. Zapracovaním nových dlhodobých predpokladov vývoja úrokových mier, ktoré sú aktualizované pravidelne v trojročnom cykle39, došlo v roku 2023 naopak k návratu bližšie k úrovni z roku 2019, teda spred poslednej revízie. Významný vplyv mal aj každoročný posun východiskového roku výpočtu. Dôvodom je, že medzi rokmi 2022 a 2023 došlo k výraznému nárastu najmä pri výdavkoch dôchodkového systému, keďže inflácia z roku 2022 sa s oneskorením prejavila vo vyššej valorizácii dôchodkových dávok v roku 2023. Vzhľadom na to, že implicitné záväzky zohľadňujú len budúce záväzky, je tento vplyv zohľadnený v implicitných záväzkoch za rok 2022, avšak v roku 2023 sa už stáva súčasťou počiatočnej rozpočtovej pozície.

-74,5

-66,0

-49,7

-42,9

-29,0

-30,6

-42,5

-112,6

-394,7

-433,5

-366,0

-162,0

-500

-400

-300

-200

-100

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

Dôchodkový systém

Zdravotníctvo

Dlhodobá starostlivosť

Poistenie v nezamestnanosti

Školstvo

Pozn.: Nárast implicitných záväzkov predovšetkým zo starnutia populácie v roku 2020 oproti 2019 je spôsobený zmenou diskontovania pod vplyvom zníženia nominálnych úrokových mier v projekcii AWG 2021. Pokles hodnoty implicitných záväzkov v roku 2023 vyplýva najmä z návratu projekcie nominálnych úrokových mier na vyššie úrovne. Zdroj: MF SR

Celkové implicitné záväzky verejnej správy ku koncu roka 202240, kvantifikované do roku 2066, klesli medziročne na 162,0 % HDP41. Oproti roku 2022 sa implicitné záväzky SR znížili o takmer

39 Pri kvantifikácií implicitných záväzkov sa v SVS používali predpoklady dlhodobého vývoja úrokových mier vydávaných v rámci Ageing report, ktorú pripravuje Pracovná skupina pre starnutie (AWG) pri Európskej komisii a ktorá vychádza raz za 3 roky. Pre SVS za rok 2022 boli posledné dostupné projekcie z Ageing report 2021, pričom v novších projekciách zo správy Ageing report 2024 došlo k nárastu úrokových mier z dôvodu nárastu základnej úrokovej sadzby ECB v období po pandémii a vypuknutí konfliktu na Ukrajine. Pre zamedzenie ďalších výraznejších revízií vychádzajúcich zo zmeny úrokových mier boli pre SVS 2023 použité úrokové miery, ktoré používa EK vo fiškálnych analýzach v základnom scenári (

Debt Sustainability Monitor 2023

). Tie

vychádzajú z predpokladov Ageing report 2024, avšak sú aktualizované na pravidelnejšej ročnej báze a zároveň vykazujú hladší profil.

40 Implicitné záväzky za rok 2022 zohľadňujú legislatívne zmeny prijaté Národnou radou SR do 31.12.2022.

41 Uvedené výsledky je zároveň potrebné interpretovať starostlivo. Pri výpočte implicitných záväzkov je potrebné brať do úvahy fakt, že hodnota implicitných záväzkov plynúcich zo starnutia je vyjadrená v súčasnej hodnote a v pomere k aktuálnemu výkonu ekonomiky (% HDP).

Graf 5 - Vývoj a štruktúra implicitných záväzkov na konečnom horizonte (% HDP)

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

205 p. b., takmer výlučne v rámci zmien v záväzkoch zo starnutia populácie. PPP projekty, Národný jadrový fond a záväzky z Plánu obnovy kumulatívne naopak prispeli k zvýšeniu záväzkov o 0,5 p. b., a to na celom horizonte do roku 2066.

Hodnota k 31.12.2023

Hodnota k 31.12.2022

Δ 2023-2022

% HDP

tis. eur

% HDP

tis. eur

p. b.

tis. eur

Starnutie obyvateľstva

-158,9%

-195 176 915

-363,5%

-398 555 583

204,6%

203 378 667

- dôchodkový systém

-88,0%

-108 015 570

-195,7%

-214 635 681

107,8%

106 620 111

- zdravotníctvo

-35,7%

-43 810 723

-88,0%

-96 466 132

52,3%

52 655 408

- dlhodobá starostlivosť

-29,0%

-35 611 783

-65,2%

-71 503 739

36,2%

35 891 956

- poistenie v nezamestnanosti

0,9%

1 117 827

-1,3%

-1 385 332

2,2%

2 503 159

- školstvo

-7,2%

-8 856 666

-13,3%

-14 564 700

6,1%

5 708 034

PPP projekty

-2,5%

-3 033 398

-3,4%

-3 718 145

0,9%

684 748

Vplyv Národného jadrového fondu

3,0%

3 715 253

4,3%

4 734 861

-1,3%

-1 019 608

Vplyv NGEU

-3,6%

-4 405 875

-3,5%

-3 820 255

-0,1%

-585 620

Implicitné záväzky spolu

-162,0%

-198 900 935

-366,0%

-401 359 121

204,1%

202 458 186

Zdroj: MF SR

Vláda v závere roka 2023 predstavila nové opatrenia v dôchodkovom systéme, ktorých súhrnný vplyv na implicitné záväzky do roku 2066 je približne neutrálny. Transformácia 13. dôchodku zo štátnej sociálnej dávky na dôchodkovú dávku vo výške priemerného dôchodku poberateľa zakladá na dodatočné trvalé výdavky penzijného systému a zhoršuje implicitné záväzky približne o 22 p. b. Negatívny vplyv nového 13. dôchodku na implicitné záväzky je kompenzovaný znížením sadzby príspevkov do II. piliera na 4,0 %. Podobne ako v prípade reformy II. piliera je však pozitívny vplyv tohto opatrenia z veľkej časti dôsledkom toho, že dodatočné náklady na výplatu dôchodkov z I. piliera sa začnú prejavovať až po roku 2066. To znamená, že časť nákladov spojených s opatrením metodika výpočtu implicitných záväzkov nezohľadňuje.

Tabuľka 19 - Odhad implicitných záväzkov za rok 2023

Graf 6 - Aktualizácia implicitných záväzkov v 2023 súvisiacich so starnutím populácie (do 2066; % HDP)

- 363,5

78,9

123,1

17,6

- 15,0

- 158,9

SVS 2022

Aktualizácia predpokladov a posun obdobia*

Aktualizácia nominálnych úrokovych mier

Zníženie príspevkov do II. piliera

Zvýšenie 13. dôchodku

SVS 2023

- 400,0

- 300,0

- 200,0

- 100,0

0,0

100,0

Pozn:. * Štandardný posun sledovaného horizontu o 1 rok; aktualizácia HDP a ďalších makroekonomických ukazovateľov do roku 2028; aktualizácia projekcie dlhodobých výdavkov citlivých na starnutie (zdravotníctvo, školstvo, dlhodobá starostlivosť) podľa Ageing report 2024.

Zdroj: MF SR

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

Záväzky vyplývajúce z PPP projektov predstavovali ku koncu roka 2023 hodnotu 2,5% HDP, medziročne klesli o 0,9 p. b. HDP. Záväzky sú kvantifikované na základe odhadu platieb štátu za dostupnosť počas ich celej doby trvania koncesie.42 Medziročné zníženie odhadovaných budúcich záväzkov o 0,5 p. b. vyplýva predovšetkým z aktualizácie makroekonomických predpokladov pri objemovo najväčšom projekte rýchlostnej cesty R1.

2023

2030

2040

2050

Spolu

Platba za dostupnosť R1*

0,10

0,09

0,06

0,00

1,5

Platba za dostupnosť D4 a R7

0,04

0,03

0,02

0,01

0,8

Platba za dostupnosť - väznica Rimavská Sobota

0,00

0,01

0,00

0,2

Spolu

2,5

* Pozn.: Diskontované k roku 2023, bez započítania DPH za služby.

Zdroj: MF SR

Vplyv PPP projektov na celkových implicitných záväzkoch plne kompenzuje schéma vyraďovania jadrových zaradení vo výške 3,0% HDP.43 Medziročne došlo pri záväzkoch k zníženiu pozitívneho príspevku o 1,3 p. b. z dôvodov aktualizácie schémy očakávaných príjmov a nákladov Národného jadrového fondu na strednodobom horizonte, aktualizácie makroekonomických predpokladov a pod vplyvom zmeny diskontovaného obdobia.44

2023

2050

2100

2140

Spolu

Vplyv NJF na saldo

-0,05

-0,08

0,02

0,00

-3,0

Pozn.: Diskontované k roku 2023. Zdroj: MF SR

Od roku 2020 medzi implicitné záväzky MF SR zaraďuje aj platby, ktoré SR odvedie do rozpočtu EÚ formou vyššieho odvodu za zdroje získane z nástroja Next Generation EU. Balíkom sa v nasledujúcich rokoch podporia najmä investície do zelenej a digitálnej transformácie. Finančné prostriedky na zabezpečenie týchto grantov získala priamo EÚ. Dohoda predpokladá, že ich splácanie sa začne najskôr v roku 2028 a bude trvať maximálne do roku 2058. Splácanie istiny a úrokových platieb sa následne prejaví v budúcich príspevkoch členských štátov do rozpočtu EÚ. Ak by sa zdroje pre NGEU financovali zo zavedenia nových celoeurópskych daní45, vplyv NGEU na implicitné záväzky by sa neutralizoval. Slovensko v aktuálnych predpokladoch rozpočtu očakáva vyššie odvody, ktoré v súčasnom vyjadrení zvyšujú implicitné záväzky o 3,6 % HDP.

Oproti minulému roku sa vplyv na záväzky zvýšil o 0,1 p. b. HDP pod vplyvom aktualizácie makroekonomických vstupov a predpokladov k splátkam.

2023

2030

2040

2050

2058

Spolu

Vplyv Plánu obnovy na saldo

0,0

-0,2

-0,1

0,0

-3,6

Pozn.: Diskontované k roku 2022. Zdroj: MF SR

42 Pri projektoch rýchlostnej cesty R1 a novom projekte výstavby väzenského zariadenia do roku 2041 a pri projekte D4/R7 do roku 2050.

43 Schéma bola aktualizovaná o nové údaje o očakávaných príjmoch a nákladoch Národného jadrového fondu.

44 Na základe údajov z výročných správ NJF. Implicitný záväzok súvisiaci s Národným jadrovým fondom vyplýva z financovania vyraďovania jadrových zariadení. Veľkosť budúcich nákladov výraznejšie rastie kvôli zvyšujúcim sa nákladom na skladovanie a likvidáciu jadrového odpadu. V celom horizonte, najmä vďaka kumulujúcemu sa prebytku fondu v prvých dekádach, je vplyv Národného jadrového fondu kladný.

45 Diskusia sa vedie o nových karbónových daniach na CO2, cezhraničných daniach na špecifický import, či digitálnej dani.

Tabuľka 20 - Vplyv PPP projektov v % HDP

Tabuľka 21 - Vplyv Národného jadrového fondu v % HDP

Tabuľka 22 - Vplyv Plánu obnovy v % HDP

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

3.1.4Podmienené záväzky

Podmienené záväzky predstavujú položku iných pasív, ktoré za určitých okolností môžu negatívne ovplyvniť finančnú situáciu verejnej správy (konkrétne štátu či územnej samosprávy). Tieto záväzky nie sú vykazované na súvahových položkách pasív, pretože nie sú splnené podmienky pre ich zaúčtovanie (výška takéhoto ,,neistého“ záväzku sa nedá spoľahlivo oceniť, obdobie, ku ktorému sa povinnosť viaže nie je určené alebo úbytok ekonomických úžitkov v budúcnosti nie je istý). Z tohto dôvodu nie je možné jednoznačne odhadnúť vplyv na verejné financie z pohľadu času a už vôbec nie je možné stotožňovať hodnotu vyčíslených podmienených záväzkov v danom roku s aktuálnou potrebou peňažných prostriedkov na plnenie takýchto neistých povinností.

Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sú podmienené záväzky súčasťouNávrhu rozpočtu verejnej správy (v prílohe č. 4). Informácia v návrhu rozpočtu je smerodajná najmä pre účely hodnotenia dlhodobej udržateľnosti a výpočtu základného scenára zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ako aj transparentné zverejňovanie mimobilančných položiek s potenciálnym vplyvom na verejné financie.

Požiadavku na zverejňovanie podmienených záväzkov obsahuje aj európska legislatíva, a to konkrétne smernica Rady 2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce členský štátov. Podľa článku 14 ods. 3 tejto smernice členské štáty za všetky subsektory verejnej správy ,,uverejnia príslušné informácie o podmienených záväzkoch s možným veľkým vplyvom na rozpočet verejnej správy vrátane štátnych záruk, problémových úverov a záväzkov vyplývajúcich z činnosti verejnoprávnych korporácií vrátane ich rozsahu“. Podľa tejto smernice sa pravidelne zverejňujú záväzky zo záruk, mimobilančných projektov PPP a nesplácané úvery.

Z uvedeného vyplýva, že aj pri podmienených záväzkoch existuje viacero metodických prístupov a na konkrétne podmienené záväzky je možné nazerať odlišne. V ekonomickej teórii, ale aj v legislatívnej praxi účtovného výkazníctva sa ako ostatné pasíva (širší pojem od podmienených záväzkov) spomínajú najčastejšie pasíva z prebiehajúcich alebo hroziacich súdnych sporov, z poskytnutých záruk, zo všeobecne

záväzných právnych predpisov alebo sú to iné finančné povinnosti ako napríklad z devízových

termínovaných obchodov, z opčných obchodov, zákonná alebo zmluvná povinnosť odobrať určité produkty, napríklad z dodávateľských zmlúv a odberateľských zmlúv, povinnosti z nájomných zmlúv, koncesionárskych a iných zmlúv.

Subjekty verejnej správy majú z podstaty svojej činnosti často špecifické položky nielen na riadnych záväzkoch, ale aj v iných pasívach. Z pohľadu prezentácie údajov v účtovnej závierke často zverejňujú aj informácie, ktoré nemusia predstavovať podmienené záväzky, ale pre účely splnenia si povinnosti poskytnúť užívateľovi účtovnej závierky významné informácie, uvedú ich medzi mimobilančné položky. V súhrnnej výročnej správe pre účely odhadu čistého bohatstva a jeho jednotlivých zložiek sú preto podmienené záväzky chápané podľa účtovnej definície (uvedenej v prvom odseku) a sú predmetom analytického skúmania ich vplyvu na zmenu čistého bohatstva46.

46 Na základe internej analýzy metodík a prístupov k podmieneným záväzkom a analýzy konkrétnych prípadov v účtovných závierkach subjektov, ktorú vykonalo Ministerstvo financií SR v roku 2021, sa ako podmienené záväzky nevykazujú napríklad deklarované kapitálové výdavky na obstaranie infraštruktúry, zmeny z aplikácie účtovných štandardov, podsúvahové položky majetku v úschove, majetok v nájme. Ide o položky, ktoré svojou povahou nezvyšujú čisté bohatstvo v danom čase. Napríklad spomenuté investičné výdavky resp. rozpočet kapitálových výdavkov, zazmluvnené kontrakty s dodávateľom sa najprv zhmotnia vo výdavkoch (odliv finančných prostriedkov) a následne v prírastku majetku. Ide teda o zmenu štruktúry majetku, kedy sa finančné prostriedky menia na hmotný či nehmotný majetok. Obdobne majetok v nájme či v úschove nie je vlastníctvom danej organizácie, preto nezvyšuje čisté bohatstvo do momentu zmeny vlastníctva.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

Hodnota podmienených záväzkov k 31.12.2023 na nekonsolidovanej báze dosiahla úhrnom 21 681 526 tis. eur a ich členenie podľa jednotlivých skupín subjektov je nasledovné:

Subjekty (v tis. eur)

2021

2022

2023

Δ 2023-2022

Ústredná správa a podniky štátnej správy

20 094 669

20 508 703

21 057 138

548 435

Obce a ich rozpočtové a príspevkové organizácie a podniky územnej samosprávy

113 245

83 935

612 308

528 373

Vyššie územné celky a ich rozpočtové a príspevkové organizácie a podniky územnej samosprávy

1 151

12 080

11 999

Spolu (nekonsolidované)

20 209 065

20 592 719

21 681 526

1 088 807

Objem konsolidácie

21 175

347 134

437 878

90 744

Spolu (konsolidované)

20 187 890

20 245 585

21 243 648

998 063

Zdroj: Individuálne a konsolidované účtovné závierky subjektov k 31.12.2023 zverejnené v registri

www.registeruz.sk

a databáza MF SR.

Keďže niektoré podmienené záväzky predstavujú vzťah medzi subjektmi verejnej správy, je vhodné prezentovať aj podmienené záväzky ako konsolidované. Hodnotu konsolidácie predstavujú napríklad potenciálne úhrady z konaní jedného subjektu verejnej správy voči inému subjektu verejnej správy, vzájomné súdne spory či poskytnuté záruky, z ktorý by plnenie predstavovalo len presun prostriedkov v rámci verejnej správy. Takto očistené podmienené záväzky verejnej správy predstavujú

21 243 648 tis. eur a dosiahli medziročný nárast o 998 063 tis. eur.

Podľa údajov dostupných z účtovných závierok hodnotených subjektov dosiahli podmienené záväzky na nekonsolidovanej báze medziročne celkový nárast o 1 088 807 tis. eur (resp. 998 063 tis. eur po konsolidácii). Výsledný nárast je zložený z položiek, ktoré medziročne poklesli a z položiek, ktoré boli zachytené v prehľade prvý krát resp. zaznamenali medziročný nárast.

Medziročne boli reportované zo strany subjektov niektoré nové mimobilančné položky na strane podmienených pasív, u viacerých položiek došlo k poklesu hodnoty. V prípade ústrednej správy došlo k celkovému medziročnému nárastu o 548 435 tis. eur, z toho Slovenský plynárenský priemysel, a. s. zaznamenal rast komoditných derivátov v hodnote 225 958 tis. eur, NDF II nárast záruk o 92 200 tis. eur, rovnako tak aj Eximbanka SR nárast bankových a iných záruk o 86 038 tis. eur, prepočítaný podiel štátu (34,0 %) na založenom majetku Slovenských elektrární, a. s. sa zvýšil o 159 804 tis. eur, Environmentálny fond zaznamenal 36 757 tis. eur v podobe nevyplatených úverových zmlúv. Medziročný pokles zaznamenali napr. MH Manažment, a. s., 183 678 tis. eur z ručenia za splnenie záväzkov vyplývajúcich z privatizačných zmlúv. Za skupinu subjektov obcí a ich organizácií, došlo k výraznému nárastu vykázaných iných pasív, najmä z titulu hodnoty založeného majetku.

Medzi najvýznamnejšie podmienené záväzky patrí účasť SR na Európskom nástroji finančnej stability (EFSF) a Európskom mechanizme pre stabilitu (ESM). Ďalej sú to hroziace alebo už prebiehajúce súdne spory voči štátnym orgánom alebo podnikom štátnej správy, medzinárodné arbitráže, zabezpečovacie operácie Slovenského plynárenského priemyslu, záložné právo na majetok Slovenských elektrární a ďalšie.

Tabuľka 23 - Podmienené záväzky nekonsolidované v tis. eur

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

Vybrané podmienené záväzky podľa subjektov na nekonsolidovanej báze sú uvedené v nasledovnom prehľade:

2021

2022

2023

Δ2023-2022

Kapitál na požiadanie a záruky

v medzinárodných finančných inštitúciách

9 810 129

9 879 746

9 873 241

-6 505

Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM)

6 148 450

6 144 110

-4 340

Európsky nástroj finančnej stability (EFSF)

2 288 850

2 316 757

2 318 789

2 032

Európska investičná banka

684 231

Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj

447 286

488 809

485 275

-3 534

Európska banka pre obnovu a rozvoj

101 359

Rozvojová banka rady Európy

16 854

Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu

10 658

Mnohostranná agentúra pre investičné záruky

3 026

3 213

3 102

-111

Medzinárodná investičná banka

33 931

Paneurópsky garančný fond

75 484

74 932

-552

Medzinárodné investičné arbitráže

28 692

Zdravotná poisťovňa Union, a. s.

28 692

Hroziace alebo prebiehajúce súdne spory

4 009 975

4 040 590

4 260 880

220 290

Ministerstvo financií SR

1 435 530

1 435 571

1 419 734

-15 836

Ministerstvo vnútra SR

1 140 308

1 095 485

1 094 776

-709

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

451 102

450 804

450 780

-24

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou SR

280 000

Kancelária národnej rady SR

405 115

225 775

222 090

-3 685

MH Manažment, a. s.

202 232

168 185

176 963

8 778

Ministerstvo hospodárstva SR

83 935

79 086

78 328

-758

Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

49 032

46 076

54 581

8 505

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

47 721

43 131

36 153

-6 978

Úrad vlády Slovenskej republiky

16 060

15 985

15 949

-36

Geodetický a kartografický ústav Bratislava

14 518

Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky

901

10 518

218

-10 300

Slovenský pozemkový fond

66 124

64 448

6 681

-57 767

Vodohospodárska výstavba, š. p.

27 809

40 098

Železnice SR

53 166

54 503

79 033

24 530

Národná diaľničná spoločnosť, a .s.

16 422

16 408

290 978

274 570

Vystavené alebo poskytnuté záruky

967 880

868 361

962 220

93 859

National Development Fund II, a. s.

381 410

369 026

461 226

92 200

Záruky MF SR

419 147

321 411

237 032

-84 379

Exportno-importná banka SR

167 323

177 924

263 962

86 038

Iné podmienené záväzky

5 236 088

5 306 135

5 384 381

78 246

Slovenské elektrárne, a. s.

3 246 429

3 341 242

3 501 046

159 804

MH Manažment, a. s.

976 822

970 650

786 972

-183 678

Slovenský plynárenský priemysel, a. s.

803 347

767 827

993 785

225 958

Východoslovenská energetika, a. s.

134 609

146 527

-146 527

Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.

59 095

59 754

54 548

-5 206

Lesy SR, š. p.

13 894

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s.

MH Invest, s. r. o

6 241

34 136

27 895

Spolu

20 052 764

20 123 524

20 509 414

385 890

Zdroj: Účtovné závierky subjektov k 31.12.2023 a k 31.12.2022 zverejnené v registri

www.registeruz.sk

a databáza MF SR

Medziročný rast v

Tabuľka 24

predstavuje časť medziročných zmien sumárne vypočítanej v

Tabuľka 1

Tabuľka 24 - Prehľad najväčších podmienených záväzkov na nekonsolidovanej báze v tis. eur

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

Účasť Slovenskej republiky na európskych záchranných mechanizmoch a členstve v medzinárodných finančných inštitúciách

Európsky mechanizmus pre stabilitu (ďalej len „ESM“) tvorí súčasť druhej vlny balíka opatrení určených na poskytovanie pomoci členským štátom eurozóny ocitávajúcich sa vo vážnych finančných problémoch s cieľom zabezpečiť stabilitu eurozóny samotnej. Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM) je nasledovníkom EFSF, ktorý bol vytvorený na dobu určitú, t. j. do júna 2013. ESM bol založený ako medzivládna organizácia založená na základe medzivládnej zmluvy. Na rozdiel od EFSF, ktorý funguje na báze záruk za dlhopisy emitované EFSF, sa do ESM prispieva priamo, a to formou upisovania akcií na základnom imaní spoločnosti. Slovenská republika splatila svoj podiel na vlastnom imaní vo výške 793 350 tis. eur v šiestich splátkach. Slovenskej republike vypršala výnimka na kľúči na určenie príspevkov do ESM k 1.1.2021, ktorá bola udelená na obdobie dvanástich rokov od vstupu do eurozóny pre všetky krajiny, ktoré v čase vzniku ESM mali hodnotu HDP na obyvateľa nižšiu, ako je 75,0 % priemeru Európskej únie.

Slovenská republika preto uhradila 134 150 tis. eur v decembri 2020, čo upravilo kľúč na určenie príspevkov do ESM pre Slovenskú republiku na hodnotu 0,985 %. Navýšenie splatného kapitálu bolo schválené Národnou radou SR dňa 5.11.2020. Slovenská republika sa zároveň zaviazala, že v prípade, ak úroveň splateného imania klesne pod schválených 80 mld. eur absorbovaním strát ESM, Správna rada ESM vyzve akcionárov ESM na jeho splatenie (proces sa týka iba poklesu splateného imania, ktorý by mal v prípade jeho nedoplnenia za následok stratu „AAA“ ratingu ESM) alebo ak je potrebné zabrániť omeškaniu ESM v platení povinností voči svojim veriteľom, má generálny riaditeľ ESM právo vyzvať na úhradu upísaného základného imania prostredníctvom výzvy. Súčet výziev Správnej rady ESM a/alebo generálneho riaditeľa ESM nemôže v prípade Slovenskej republiky presiahnuť sumu 6 144 110 tis. eur. Medziročná zmena súvisí s ukončením dočasnej korekcie kľúča pre príspevok Estónska v ESM, 1. januára 2023.

Slovenská republika sa zaviazala poskytovať záruky za dlhové finančné inštrumenty vydávané Európskym nástrojom finančnej stability (EFSF) v prípade žiadosti členského štátu eurozóny o finančnú podporu. V zmysle platnej a účinnej legislatívy (§ 5 zákona č. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) sa Slovenská republika musí podieľať na celkovej výške záruk podielom 7,72 mld. eur. Zároveň sa musí podieľať na ďalších záručných mechanizmoch potrebných na získanie AAA ratingu pre EFSF, napríklad aj poskytnutím dodatočných záruk EFSF do výšky 165,0 % svojho podielu na zárukách pre každú emisiu. K 31.12.2023 bol stav záruk vystavených Slovenskou republikou vo výške 2 318 789 tis. eur.

Kapitálová účasť v Medzinárodnej banke pre obnovu a rozvoj (IBRD) sa znížila v sumáre o 3 534 tis. eur, v tom vplyv kurzových rozdielov bol 16 987 tis. eur a zvýšenia účasti SR na základnom imaní o 13 452 tis. eur. V roku 2023 išlo o poslednú splátku pre Slovenskú republiku v súvislosti so všeobecným a selektívnym zvyšovaním základného imania.

Paneurópsky garančný fond vytvorila Európska investičná banka na základe výzvy Rady Európskej únie z 23.4.2020, podporenej ministrami financií členských štátov EÚ. Celková výška fondu je 25 miliárd eur v rámci schémy v reakcii na COVID-19, ktorý by mal zmobilizovať dodatočné investície v celkovej výške približne 200 miliárd eur. Pomoc sa v rámci tejto schémy poskytuje prostredníctvom vykonávateľov, s ktorými uzatvára zmluvy EIB. Vykonávateľmi môžu byť finančné inštitúcie, ktoré spĺňajú dané kritériá. Vykonávatelia následne financujú súkromný sektor formou úverov, pričom EGF na tieto operácie poskytuje najmä záruky.

Arbitrážne konania

Arbitráž je vedená so spoločnosťou Achmea B.V. z dôvodu zákazu zisku zdravotných poisťovní v roku 2007. V tejto arbitráži, vedenej podľa bilaterálnej investičnej dohody medzi SR a Holandským kráľovstvom, bol v decembri 2012 vydaný rozsudok, ktorým arbitrážny tribunál nariadil SR zaplatiť žalobcovi odškodnenie vo výške cca 25 200 tis. eur plus úroky vo výške 2 900 tis. eur. Konanie o zrušení tohto rozsudku ako aj jurisdikčného rozhodnutia v tomto spore na Nemeckom spolkovom súde, pred ktorým SR napadla tieto rozhodnutia, je v súčasnosti prerušené do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

o predbežnej otázke. Súdny dvor EÚ rozhodol dňa 6.3.2018 o predbežnej otázke vo veci neaplikovateľnosti arbitrážnej doložky v bilaterálnej investičnej zmluve medzi SR a Holandskom. Nakoľko arbitrážny rozsudok, na výkon ktorého sa vedie exekučné konanie pred súdmi v Luxemburgu bol zrušený, SR žiada o uvoľnenie zablokovaného majetku. Achmea sa v konaní pred Luxemburskými súdmi bráni tým, že podala pred nemeckým Ústavným súdom voči rozhodnutiu Najvyššieho spolkového súdu v Nemecku ústavné sťažnosti, o ktorých prípustnosti zatiaľ nebolo rozhodnuté. Luxemburský súd v novembri 2019 rozhodol, že konanie je pozastavené do rozhodnutia nemeckého Ústavného súdu o ústavných sťažnostiach. V septembri 2024 nemecký ústavný súd odmietol sťažnosť spoločnosti Achmea B.V., na základe čoho by mali byť konania v Luxembursku ukončené, v dôsledku čoho by mali byť uvoľnené blokované finančné prostriedky v objeme približne 30 000 tis. eur.

Hroziace alebo prebiehajúce súdne spory

Žaloby, ktoré rieši Ministerstvo financií SR v úhrnnej hodnote 1 419 734 tis. eur sú najmä o náhradu škody uplatňovanej podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v ktorých Ministerstvo financií SR zastupuje pred súdom aj iné orgány verejnej moci.

Ministerstvo vnútra SR vykazuje podmienené pasíva zo súdnych sporov najmä z titulu náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.

Kancelária Národnej rady SR eviduje podmienené záväzky z existujúcich alebo hroziacich súdnych sporov, z čoho podstatnú časť tvoria žaloby na náhradu škody spôsobenú legislatívnou činnosťou NR SR vrátane troch súdnych sporov o ,,zákaz zisku“ zdravotných poisťovní. Medziročné zníženie žalovanej sumy vychádza zo súdnych uznesení o výške žalovanej sumy a zo späť vzatí niektorých žalôb.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR eviduje najvýznamnejší spor s fyzickou osobou o náhradu škody vo výške 450 000 tis. eur, ktorá mala byť spôsobená údajnou nečinnosťou a nesprávnym úradným postupom.

MH Manažment, a. s. je v súčasnosti účastníkom rôznych súdnych sporov, ktoré voči nemu vedú tretie osoby, uplatňujúce si nároky voči MH Manažment, a. s. Na základe vyjadrení právnych zástupcov v príslušných sporoch spoločnosť MH Manažment, a. s. eviduje podmienené záväzky na súdne spory v celkovej sume 176 963 tis. eur. Medziročné zvýšenie o 8 778 tis. eur je z dôvodu pripísaného príslušenstva.

Slovenský pozemkový fond čelí viacerým súdnym žalobám a konaniam. Medziročne zaznamenal fond pokles hodnoty súdnych sporov o 57 767 tis. eur, najmä z dôvodu ukončenia súdneho sporu, v ktorom bol fond žalovaný o zaplatenie 60 409 tis. eur z dôvodu údajne zmarenej investície. Zároveň fondu bola priznaná náhrada trov konania v plnej výške.

Vodohospodárska výstavba, š. p. eviduje viaceré súdne spory, pričom väčšinu z uvedenej sumy tvorí spor o náhradu škody z dôvodu údajného porušenia nájomnej zmluvy a spory so SE o úhradu platieb podľa zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Vodohospodárska výstavba, š. p. vykazuje voči SE aj podmienené aktíva, z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť úhradou platieb SE podľa neplatnej zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. V súdnych sporoch sa naďalej pokračuje.

Iné podmienené záväzky

Do podmienených záväzkov bola zaradená aj hodnota založeného majetku SE v prospech banky. Hodnota záložného práva sa medziročne zvýšila o 159 804 tis. eur. Hodnota podmienených pasív je prepočítaná na majetkový podiel štátu vo výške 34,0 %.

MH Manažment, a. s. eviduje významnú hodnotu podmienených záväzkov z ručenia za splnenie záväzkov vyplývajúcich z niektorých privatizačných zmlúv uzavretých bývalým Fondom národného majetku. FNM sa zaviazal uhradiť nadobúdateľom privatizovaných spoločností určité straty na majetku,

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

ktoré im môžu v budúcnosti vzniknúť v dôsledku určitých rizík definovaných v privatizačných zmluvách. Spoločnosť zároveň opätovne prehodnotila súdne spory a riziko plnenia z nich, čoho výsledkom je vykázaný pokles o 183 678 tis. eur.

SPP vykazuje podmienené pasíva z dôvodu uzatvorených komoditných derivátových transakcií s protistranami, pričom zmena hodnoty súvisí najmä s nárastom objemu derivátových transakcií.

Poskytnuté záruky Ministerstvom financií SR boli vykázané vo výške 236 663 tis. eur, a medziročne sa znížili o 84 379 tis. eur. Zníženie spôsobili záruky podľa zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v platnom znení, v prospech finančných inštitúcií (SZRB, Eximbanka SR a National Development Fund I, s. r. o. (NDF I.)), ktoré poskytli úvery resp. záruky za úvery na podporu podnikateľom v čase pandémie COVID-19. Zmenu stavu záruk ovplyvňuje najmä postupné splácanie úverov zo strany dlžníkov a v menšej miere hotovostné plnenie záruk na základe zlyhaných úverov. V roku 2023 bolo ministerstvom uhradených hotovostne 10 118 tis. eur, v roku 2022 to bolo 12 040 tis. eur. Zníženie záruk ministerstva v objeme 74 519 tis. eur (bez nutnosti hotovostného plnenia zo strany štátu) bolo práve na základe aktualizácie pozície poskytovateľov pomoci (SZRB, NDF I), na základe odsúhlasených zmien zo strany komerčných bánk.

NDF II vykazuje portfóliové záruky za úvery komerčných bánk poskytované v rámci opatrení na zmiernenie dopadov pandémie COVID-19 na podnikateľský sektor. Krytie týchto záruk je najmä z prostriedkov rozpočtu EÚ.

2021

2022

2023

Δ2023-2022

MF SR v prospech SZRB (§5)

25 661

25 919

24 803

-1 116

MF SR v prospech Eximbanky SR (§25)

24 000

21 760

19 304

-2 456

MF SR v prospech Eximbanky SR (§25a)

40 879

30 116

24 794

-5 322

MF SR v prospech NDF I (§25a)

322 582

238 506

163 666

-74 840

NDF II v prospech tretích strán (§25a)

381 410

365 392

461 226

95 834

Spolu

794 532

681 693

693 793

12 100

Zdroj: databáza MFSR

Po abstrahovaní záruk vystavených Ministerstvom financií SR v prospech iných subjektov verejnej správy (Eximbanka SR, SZRB a NDF I) je hodnota COVID-19 záruk k 31.12.2023 na úrovni 461 226 tis. eur.

Obdobne aj Eximbanka SR vykazuje v iných pasívach hodnotu poskytnutých záruk 263 962 tis. eur, v tom bankové záruky 220 487 tis. eur, poskytnuté budúce záruky 18 679 tis. eur a záruky v súvislosti s opatreniami na zmiernenie dopadov pandémie COVID-19 v sume 24 794 tis. eur.

Východoslovenská energetika Holding, a. s. sa prestala vykazovať z dôvodu prevodu 51,0 % podielu štátu na Západoslovenskú energetiku, a. s. Západoslovenská energetika, a. s. nevykázala obdobné podmienené záväzky (štát vlastní 51,0 % v Západoslovenskej energetike, a. s.) vo svojej individuálnej účtovnej závierke za rok 2023.

SZRB vykazuje podmienené záväzky z titulu poskytnutých záruk v hodnote 17 566 tis. eur a úverových prísľubov vo výške 36 981 tis. eur.

Tabuľka 25 - Prehľad vystavených COVID-19 záruk na základe zákona č. 67/2020 Z. z. v tis. eur

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

3.1.5Iné aktíva ako súčasť čistého bohatstva

Pod inými aktívami ako súčasť čistého bohatstva sa k 31.12.2023 vykazovali najmä podsúvahové ocenenie štátnych lesov a odpísané pohľadávky po lehote splatnosti v štádiu ich vymáhania. Iné aktíva dosiahli v súhrnnej výške 9 359 780 tis. eur pred vnútornou konsolidáciou.

Od roku 2017 je súčasťou podmienených aktív aj hodnota lesných porastov uvedená v poznámkach účtovnej závierky štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, š. p., ktorá je pravidelne aktualizovaná znalcom Národného lesníckeho centra. Toto iné aktívum tvorí 37,4 % doteraz identifikovaných mimobilančných aktív verejnej správy. Druhým najväčším podmieneným aktívom – 31,2 %, sú pohľadávky postúpené z bankových inštitúcií alebo verejných inštitúcií na vymáhanie Slovenskej konsolidačnej, a. s., ktorá ich na základe príslušnej legislatívy vymáha a uplatňuje si z nich exekučné nároky.

Subjekty

2021

2022

2023

Δ 2023-2022

Ústredná správa a podniky štátnej správy

8 605 351

8 415 216

8 774 967

359 751

Obce a ich rozpočtové a príspevkové organizácie a podniky územnej samosprávy

40 862

44 871

546 305

501 434

Vyššie územné celky a ich rozpočtové a príspevkové organizácie a podniky územnej samosprávy

7 870

12 972

38 508

25 536

Spolu (nekonsolidované)

8 654 083

8 473 059

9 359 780

886 721

Objem konsolidácie

3 519 435

3 526 564

3 813 601

287 037

Spolu (konsolidované)

5 134 648

4 946 495

5 546 179

599 684

Zdroj: Účtovné závierky subjektov a databáza MF SR

Medziročná zmena nekonsolidovanej hodnoty iných aktív dosiahla 886 721 tis. eur a bola zaznamenaná najmä v organizáciách územnej samosprávy (526 970 tis. eur). Ide najmä o položky vykázané na podsúvahe, pričom môže ísť o rôzne položky majetku, ktorý sa z dôvodu účtovných postupov nevykazujú priamo v súvahe. Ústredná správa zvýšila iné aktíva o 359 751 tis. eur, takisto najmä z vykázania hodnoty majetku evidovaného na podsúvahe (iného ako súdne spory, záruky, ručenie v prospech jednotky).

Z podmienených aktív vykazuje najvyššiu hodnotu štátny podnik Lesy SR, š. p. z dôvodu ocenenia lesných

porastov, ktoré podnik obhospodaruje na pozemkoch vo vlastníctve štátu, ktoré boli k 1.1.2010 jednotne ocenené podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty podniku. Hodnota lesných porastov bola od 1.1.2010 evidovaná na podsúvahovom účte, pričom každoročne je táto hodnota aktualizovaná spolu so spresňovaním hodnoty lesných porastov vo vlastníctve štátu. Medziročne bola podsúvahová hodnota lesných porastov nižšia o 221 690 tis. eur. Hlavným dôvodom a podkladom na zníženie hodnoty porastov je obnova programu starostlivosti o les po spracovaní veternej kalamity na niektorých odštepných závodoch, ale aj vplyv odovzdania lesných pozemkov s lesnými porastami do správy Správ národných parkov.

Slovenská konsolidačná, a. s. (SKo, a. s.), ktorá je zo zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu

a o zmene a doplnení niektorých zákonov poverenou osobou pre konsolidáciu pohľadávok verejného sektora vykazuje druhú najväčšiu hodnotu podmienených aktív v hodnote 2 917 450 tis. eur. Časť nominálnej hodnoty pohľadávok SKo, a. s. (2 457 540 tis. eur) je pre účely konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy eliminovaná, čo zabezpečuje vykázanie pohľadávok len jednou hodnotou, a to priamo v súvahe spolu s prislúchajúcimi opravnými položkami (takmer na 100,0 % hodnoty).

Zo súdnych sporov a iných právnych úkonov boli významné súdne konania, ktorých účastníkom je Vodohospodárska výstavba, š. p. najmä voči Slovenským elektrárňam, a. s. o bezdôvodné obohatenie

v sume 407 774 tis. eur. Spor sa týka platieb, ktoré platila Vodohospodárska výstavba, š. p. elektrárňam od roku 2006 na základe zmlúv na užívanie Vodnej elektrárne Gabčíkovo, ktoré sú podľa štátneho podniku neplatné.

Tabuľka 26 - Podmienené aktíva v tis. eur

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

V prípade súdnych sporov vedených v prospech MH Manažmentu, a. s. bola zaznamenaná medziročne

vyššia hodnota o 2 402 tis. eur vrátane príslušenstva a tým podmienené aktíva zo súdnych sporov z titulu bezdôvodného obohatenia dosiahli hodnotu 46 059 tis. eur.

Finančné riaditeľstvo SR je žalobcom v dvoch súdnych sporoch o náhradu škody, úhrnom za 4 077 tis. eur.

Ministerstvo vnútra SR vykazuje aktívne súdne spory v celkovej sume 3 984 tis. eur, čo je v porovnaní

z bezprostredne predchádzajúcim účtovným obdobím pokles o 45 tis. eur. Predmetom súdnych sporov bolo napr. zaplatenie sumy, vydanie bezdôvodného obohatenia, náhrada škody, vypratanie bytu, vysporiadanie nehnuteľnosti, nárok na regres a iné.

Ministerstvo financií SR vystupuje ako žalobca v 6 súdnych sporoch. Hodnota aktívnych súdnych sporov

je 3 910 tis. eur a týkajú sa žalôb o náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom resp. zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, reštitučné nároky podľa príslušných reštitučných predpisov, žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci a uplatňovania náhrady škody, ktorá vznikla ministerstvu ako poškodenému v trestnom konaní.

2021

2022

2023

Δ 2023-2022

Súdne spory a konania

460 941

466 082

465 496

-586

Vodohospodárska výstavba, š. p.

408 419

410 499

407 466

-3 033

MH Manažment, a. s.

41 213

43 657

46 059

2 402

Ministerstvo financií SR

3 910

Ministerstvo vnútra SR

3 322

3 939

3 984

Finančné riaditeľstvo SR

4 077

Iné (štátne podniky)

8 096 525

7 792 958

7 394 747

-398 211

Lesy SR, š. p. (hodnota lesných porastov)

3 930 916

3 814 721

3 492 264

-322 457

SKo, a. s. (pohľadávky na podsúvahe)

3 162 420

2 920 022

2 917 450

-2 572

Exportno-importná banka SR (záruky)

418 023

369 968

359 246

-10 722

Slovenský plynárenský priemysel (záruky)

225 660

254 379

242 656

-11 723

Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. (záruky)

224 513

317 912

283 113

-34 799

MH Manažment, a. s. (privatizovaný majetok)

79 689

686 258

-11 431

Environmentálny fond (záložné zmluvy)

55 304

36 267

31 760

-4 507

Spolu

8 557 466

8 259 040

7 860 243

-398 797

Zdroj: Účtovné závierky subjektov, Centrálny konsolidačný systém a databáza MF SR

Z ostatných položiek podmienených aktív je významná hodnota zabezpečenia pohľadávok z poskytnutých úverov a poskytnutých záruk Eximbanky SR v hodnote 359 246 tis. eur. Z ostatných

položiek podmienených aktív je významná hodnota zabezpečenia pohľadávok z poskytnutých úverov a poskytnutých záruk Eximbanky SR v hodnote 359 246 tis. eur. Prijaté záruky a ručenie tvorilo 70 202 tis. eur, záruky na nehnuteľnosti 216 532 tis. eur, ostatné záruky 72 512 tis. eur. Medziročný pokles bol spôsobený poklesom prijatých záruk a ručenia o 30 375 tis. eur, poklesom ostatných prijatých záruk o 4 608 tis. eur a za súčasného nárastu prijatých záruk na nehnuteľný majetok o 24 262 tis. eur.

SEPS vykázala v konsolidovanej účtovnej závierke ako podmienené aktíva sumu prijatých bankových

záruk vo výške 283 113 tis. eur. Bankové záruky sú uzatvárané v prospech skupiny SEPS účastníkmi krátkodobého trhu s elektrickou energiou, ktoré chránia skupinu pred ich prípadnou platobnou neschopnosťou.

SPP vykazuje poskytnuté záruky, ktoré vystavili materské spoločnosti zákazníkov. SPP si tak v prípade

neplnenia povinností zo strany zákazníkov môže uplatňovať plnenie u ich materských spoločností.

Tabuľka 27 - Vybrané podmienené aktíva detail – nekonsolidované v tis. eur

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

MH Manažment, a. s. vykazuje podmienené aktívum zo zmluvy o predaji štátneho podielu v Slovak

Telekom, a. s. Platba vo výške 68 258 tis. eur je uložená a viazaná na účte, pričom vyplatenie týchto prostriedkov závisí od ukončenia Sporu vo veci hlasových služieb a Sporu s Európskou komisiou.

Environmentálny fond eviduje potenciálne plnenie zo záložných zmlúv uzavretých bývalým Recyklačným

fondom, ktorého činnosť prešla na Environmentálny fond v decembri 2017. Recyklačný fond poskytoval subjektom dotácie napríklad na separáciu odpadov (plastov, železa a podobne) na viacročné obdobie a v prípade, že subjekt nesplnil podmienky pre dotáciu, bol povinný vrátiť dotáciu aj so zmluvnou pokutou. Vo výške dotácie a možnej pokuty boli uzatvárané záložné zmluvy a ručiteľské vyhlásenia.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

Zoznam skratiek

BIDSF – Bohunice International Decommissioning Support Fund

COVID-19 - Corona Virus Disease 2019

DPH – daň z pridanej hodnoty

DPPO – daň z príjmov právnickej osoby

DPFO - daň z príjmov fyzickej osoby

ECB – Európska centrálna banka

eDZ – elektronická diaľničná známka

EFSF – Európsky nástroj finančnej stability

EK – Európska komisia

ESM – Európsky mechanizmus pre stabilitu

ESA 2010 - Európsky systém národných a regionálnych účtov 2010

EŠIF – Európske štrukturálne a investičné fondy

EUROSTAT – Štatistický úrad Európskeho spoločenstva

EÚ – Európska únia

ETC – elektronický výber mýta

ETCS - European Train Control System

Eximbanka SR – Exportno-importná banka SR

FNM SR – Fond národného majetku Slovenskej republiky

GNI – hrubý národný príjem

HDP – hrubý domáci produkt

IFP – Inštitút finančnej politiky

IBRD – Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj

IPSAS - Medzinárodné účtovné štandardy pre verejný sektor

JAVYS – Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s.

KÚZ – konsolidovaná účtovná závierka

MAS – miestne akčné skupiny

MF SR – Ministerstvo financií Slovenskej republiky

MIRRI – Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

MK SR – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

MMF – Medzinárodný menový fond

MS SR – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

NBS – Národná banka Slovenska

NDF I – National Development Fund I., s. r. o.

NDF II - National Development Fund II., a. s.

NO – neziskové organizácie

OECD – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

OP – operačný program

OS – obchodné spoločnosti

OSN – Organizácia spojených národov

PPP – projekt verejno-súkromného partnerstva

PO – príspevkové organizácie

RO – rozpočtové organizácie

SD – spotrebné dane

SDR – špeciálne práva čerpania, jednotná menová a účtovná jednotka používaná v rámci Medzinárodného menového fondu

SE – Slovenské elektrárne, a. s.

SEPS – Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s.

SIH – Slovak Investment Holding, a. s.

SKo, a. s. – Slovenská konsolidačná, a. s.

SPP – Slovenský plynárenský priemysel, a. s.

SVP – Slovenský vodohospodársky podnik, š. p.

SVS – Súhrnná výročná správa SR

SZČO – samostatne zárobkovo činná osoba

SZRB – Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.

ŠFA – štátne finančné aktíva

ŠR – štátny rozpočet

ŠÚ SR – Štatistický úrad Slovenskej republiky

ŠZÚ – Štátny záverečný účet SR

ÚJ – účtovná jednotka

VS – verejná správa

VSEH – Východoslovenská energetika Holding, a. s.

VÚC – vyššie územné celky

VV – Vodohospodárska výstavba, š. p.

ÚDZS – Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti - ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

VPS – Všeobecná pokladničná správa

zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy (rozpočtové pravidlá) - zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

zákon o účtovníctve - zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2023

zákon o organizácii vlády a ústrednej štátnej správy - zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

zákon o obecnom zriadení - zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

zákon o samosprávnych krajoch - zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov

zákon o Sociálnej poisťovni – zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov

zákon o zdravotných poisťovniach - zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

zákon o audítoroch - zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov

ZSE – Západoslovenská energetika, a. s.

ZSSK – Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.

ŽKV – železničné koľajové vozidlá

ŽSR – Železnice Slovenskej republiky