P r e d k l a d a c i a s p r á v a

Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozšírenou rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej (ďalej len „rozšírená rámcová dohoda“ alebo „dohoda“) sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 547 z 25. septembra 2024.

Cieľom rozšírenej rámcovej dohody je zintenzívnenie a prehĺbenie vzťahov medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou (ďalej len „Čile“) na strane druhej. Partnerstvo Európskej únie s Čile je momentálne založené na Dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane jednej a Čile na strane druhej, ktorá nadobudla platnosť v roku 2005. Po nadobudnutí platnosti nahradí uvedenú dohodu o pridružení. Z politického hľadiska predstavuje rozšírená rámcová dohoda s Čile významný krok k posilneniu postavenia Európskej únie v Južnej Amerike, ktorého základom sú spoločné univerzálne hodnoty ako demokracia a ľudské práva. Dohoda sa okrem iného zameriava aj na posilnenie a diverzifikáciu obchodných vzťahov medzi zmluvnými stranami, pričom ambíciou je taktiež prispieť k vykonávaniu Agendy 2030.

Rozšírená rámcová dohoda obsahuje štandardné ustanovenia EÚ týkajúce sa ľudských práv, Medzinárodného trestného súdu, zbraní hromadného ničenia, ručných a ľahkých zbraní a boja proti terorizmu. Zahŕňa aj spoluprácu v oblasti zdravia, životného prostredia, zmeny klímy, energetiky, daní, vzdelávania a kultúry, zamestnanosti a sociálnych vecí, vedy, technológií a dopravy. Dohoda pokrýva aj otázky právnej spolupráce, právneho štátu, prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, organizovanej trestnej činnosti a korupcie. Obchodná časť dohody rozširuje rozsah pôsobnosti súčasného dvojstranného obchodného rámca a prispôsobuje ho novým politickým a hospodárskym globálnym výzvam, a úrovni ambícií nedávno uzavretých obchodných dohôd a rokovaní medzi EÚ a Čile.

Slovenská republika, ďalšie členské štáty i EÚ podpísali dohodu 13. decembra 2023 v Bruseli. Dohoda predstavuje tzv. zmiešanú úniovú zmluvu, t. j. medzinárodnú zmluvu, ktorá pokrýva oblasť spoločných právomocí EÚ a jej členských štátov, a ktorej zmluvnými stranami sú EÚ a jej členské štáty na jednej strane a Čile na druhej strane.

Z hľadiska slovenského zmluvného práva je rozšírená rámcová dohoda medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy. Podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je dohoda medzinárodnou politickou zmluvou. Na jej platnosť sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasne je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky o tom, že dohoda má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Z kategórií vymedzených v čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky ide o medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon. Zároveň podľa čl. 7 ods. 4 a čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky ide o zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky.

Rozšírená rámcová dohoda je v súlade so zahraničnopolitickými záujmami, medzinárodnoprávnymi záväzkami, ako aj s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Vykonávanie predmetnej dohody nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, limit verejných výdavkov, životné prostredie, podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti a nebude mať ani sociálny vplyv, rovnako tak ani vplyv na služby verejnej správy pre občana, či vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.