DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Predkladateľ návrhu zákona:
poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Tamara Stohlová a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Martin Dubéci.
2. Názov návrhu právneho predpisu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného
bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) nie je upravená v práve Európskej únie
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Keďže predmet návrhu zákona nie je v práve Európskej únie upravený, body 4 a 5 sa nevypĺňajú.
DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného
bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3. Sociálne vplyvy
X
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
X
– sociálnu exklúziu,
X
rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
X
7. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana
X
A.3. Poznámky
Cieľom návrhu zákona je zmena spôsobu platenia úhrad za vydobyté nerasty tak, aby sa “úhrada za vydobyté nerasty” stala príjmom obcí, na území ktorých sa dobývacie priestory nachádzajú vo výške 50 % a príjmom Environmentálneho fondu vo výške 50 %. Použitie takto získaných finančných prostriedkov za vydobyté nerasty zo strany obce sa navrhuje účelovo viazať na zlepšovanie stavu životného prostredia, čím sa zabezpečí ich použitie priamo v lokalitách, ktoré čelia negatívnym vplyvom v dôsledku ťažby.
Táto zmena vychádza zo zahraničnej praxe, kde príjmy z ťažobných poplatkov prioritne využívané na nápravu lokálnych ekologických škôd a zvyšovanie kvality života miestnych obyvateľov.
V celkovom objeme sa príjmy a výdavky verejného rozpočtu zmenia marginálne. Časť verejného rozpočtu sa presunie z rozpočtu Envirofondu do rozpočtu samospráv dotknutých ťažbou. Výpadok Envirofondu sa odhaduje približne na 2 milióny EUR podľa údajov z výročnej správy Envirofondu, čo predstavuje relatívne malú časť celkových príjmov fondu. Finančné prostriedky z Environmentálneho fondu sa v súčasnosti využívajú nezávisle od dopadov, ktoré dobývanie nerastov v konkrétnej lokalite. Táto suma však môže mať zásadný pozitívny dopad na miestne rozpočty a zlepšiť kvalitu života v ťažbou zaťažených obciach. Dodatočné príjmy umožnia obciam realizovať projekty zamerané na zlepšovanie životného prostredia a kvality života miestnych obyvateľov, čo by mohlo tiež pozitívne ovplyvniť vzťahy medzi priemyslom a miestnou komunitou.
Očakáva sa, že zmena výšky sadzieb úhrad po zohľadnení inflácie, bude znamenať marginálne zvýšenie príjmov verejnej správy zvýšením príjmov z úhrady sadzieb za dobývací priestor a úhrady sadzieb za uskladnenie (zatlačenie) plynu alebo kvapaliny.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy:
Výdavky verejnej správy:
Očakáva sa, že na splnenie povinností z predkladaného návrhu zákona nebude potrebné vynaložiť výdavky z rozpočtu verejnej správy nad predpokladanú mieru.
Príjmy verejnej správy:
Očakáva sa, že zavedenie nových sadzieb úhrad za dobývací priestor a uskladnenie plynu alebo kvapaliny bude znamenať zvýšenie príjmov verejnej správy zvýšením príjmov z úhrady sadzieb za dobývací priestor a úhrady sadzieb za za uskladnenie (zatlačenie) plynu alebo kvapaliny. Výška sadzieb sa návrhom zákona upravuje so zohľadnením inflácie. Po zvážení inflácie sa úhrada za dobývací priestor, ktorej výška bola pôvodne stanovená v roku 2007 na 20 000,- SKK ročne za každý aj začatý km2, (663,88 EUR), sa návrhom zákona mení na 1 082,- EUR ročne za každý aj začatý km2. Sadzba úhrady za uskladnenie (zatlačenie) plynu alebo kvapaliny, ktorej výška bola pôvodne stanovená v roku 2002 na sumu 0,02 SKK (0,0007 EUR) za 1 m3 plynu alebo 1 t kvapaliny, sa mení na 0,0013 EUR za 1 m3 plynu alebo 1 t kvapaliny.
Z porovnania výdavkov verejnej správy a príjmov verejnej správy je možné predpokladať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v sume približne 1 314 000,- EUR ročne.
K vplyvom na podnikateľské prostredie:
Predpokladá sa, že predkladaný návrh zákona bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, vzhľadom na úpravu výšky sadzieb jednotlivých poplatkov so zohľadnením inflácie. Po zvážení inflácie sa úhrada za dobývací priestor ročne mení na 1 082,- EUR za každý aj začatý km2 a sadzba úhrady za uskladnenie (zatlačenie) plynu alebo kvapaliny, sa menia na 0,0013 EUR za 1 m3 plynu alebo 1 t kvapaliny.
Zmena poplatkov za uskladnenie (zatlačenie) plynu alebo kvapaliny bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie vo výške približne 1,1 mil. EUR. Priemerná výška príjmu Environmentálneho fondu z uvedeného typu poplatku bola medzi rokmi 2021 - 2023 vo výške 1 055 359,33 EUR. Vzhľadom na zváženie inflácie od roku 2002, kedy bola výška sadzby určená, sa návrhom zákona prepočítala suma 0,02 SKK za 1 m3 na sumu 0,04 SKK za 1 m3 (teda 0,00013 EUR), čo je 50 % nárast výšky sadzby, ktorá sa odzrkadlí ako zvýšená záťaž pre podnikateľské prostredie.
Celková výška príjmov do verejného štátneho rozpočtu a samospráv z úhrady za dobývací priestor je približne 410 000,- EUR ročne (82 000,- EUR ako príjem štátneho rozpočtu a 328 000,- EUR ako príjem samospráv). Aktuálna výška poplatku 20 000,- SKK, čo predstavuje približne 664,- EUR za každý aj začatý km2 dobývacieho priestor, sa po zohľadnení inflácie od roku 2007, kedy bola pôvodná výška poplatku stanovená, mení na 1082,- EUR, čo
predstavuje približne 63 % nárast, teda nárast výdavkov pre podnikateľské prostredie o približne 258 300,- EUR ročne.
Celkové zvýšenie výdavkov pre podnikateľské prostredie vo forme úhrad sadzby za dobývací priestor a úhrad sadzby za uskladnenie plynu alebo kvapaliny, je odhadované vo výške 1 314 000,- EUR ročne.
K vplyvom na životné prostredie:
Navrhovaná legislatíva zavedie nový finančný mechanizmus na zlepšenie stavu životného prostredia v samosprávach, ktoré priamo zasiahnuté ťažobnou činnosťou. Finančný nástroj bude účelovo viazaný na zlepšenie stavu životného prostredia v dotknutých samosprávach. To je obzvlášť dôležité pre menej rozvinuté regióny, ktoré čelia vážnym ekologickým a sociálnym výzvam v dôsledku ťažby. Prostriedky získané z výnosu z úhrad za vydobyté nerasty by mohli byť použité na rôzne iniciatívy, ako ochrana a obnova ekosystémov, adaptačné opatrenia reagujúce na klimatickú zmenu, zlepšovanie kvality ovzdušia a vody, podpora energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov, rozvoj odpadového hospodárstva, environmentálne vzdelávanie, ekologická doprava a monitorovanie environmentálnych rizík.
K vplyvom na služby verejnej správy pre občana:
Navrhovaná úprava prinesie rozšírenie portfólia služieb verejnej správy v oblasti životného prostredia a zvýšenie ich kvality pre občanov, z dôvodu zmeny, podľa ktorej sa “úhrada za vydobyté nerasty” stane príjmom obcí, na území ktorých sa dobývacie priestory nachádzajú. Získané prostriedky budú účelovo viazané na zlepšenie stavu životného prostredia v dotknutých samosprávach.
.
A.4. Alternatívne riešenia
Nepredkladajú sa.
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky a ich stanoviská tvoria súčasť predkladaného materiálu.