DÔVODOVÁ SPRÁVAA. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Tamara Stohlová a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Martin Dubéci.
V súčasnosti spoločnosti, ktoré na území Slovenskej republiky vykonávajú činnosť spojenú s dobývaním nerastných surovín (v baniach, lomoch a ďalších ťažobných priestoroch), odvádzajú rôzne poplatky štátu a samosprávam. Medzi najvýznamnejšie patrí „úhrada za vydobyté nerasty,” ktorej celá výška smeruje priamo štátu, presnejšie do Environmentálneho fondu (Envirofond). Tento poplatok predstavuje najvyššiu položku z výnosov z dobývania nerastov, pričom je primárnym zdrojom príjmu pre Envirofond a financuje sa ním široké spektrum environmentálnych projektov na celonárodnej úrovni, bez ohľadu na priame dopady ťažby na konkrétne lokality. Obce získavajú 80 % výnosov z poplatku “úhrady za dobývacie priestory”, avšak tento príjem je značne nižší v porovnaní s “úhradou za vydobyté nerasty”. V mnohých prípadoch sú tieto príspevky nedostatočné na zmiernenie priamych a nepriamych negatívnych vplyvov ťažby na životné prostredie a na kvalitu života obyvateľov v týchto lokalitách.
Návrhom zákona dochádza k zmene spôsobu platenia úhrad za vydobyté nerasty tak, aby sa „úhrada za vydobyté nerasty” stala príjmom obcí, na území ktorých sa dobývacie priestory nachádzajú vo výške 50 % a príjmom Environmentálneho fondu vo výške 50%. Použitie takto získaných finančných prostriedkov za vydobyté nerasty zo strany obce sa navrhuje účelovo viazať na zlepšovanie stavu životného prostredia, čím sa zabezpečí ich použitie priamo v lokalitách, ktoré čelia negatívnym vplyvom v dôsledku ťažby. Táto zmena vychádza zo zahraničnej praxe, kde je bežné, že príjmy z ťažobných poplatkov sú prioritne využívané na nápravu lokálnych ekologických škôd a zvyšovanie kvality života miestnych obyvateľov. Navrhovaná úprava odráža potrebu spravodlivejšieho prerozdelenia finančných zdrojov a podpory komunít, ktoré sú priamo ovplyvnené činnosťou spojenou s ťažbou nerastov.
Tieto dodatočné príjmy umožnia obciam realizovať projekty zamerané na zlepšovanie životného prostredia a kvality života miestnych obyvateľov, čo by mohlo tiež pozitívne ovplyvniť vzťahy medzi priemyslom a miestnou komunitou.
Samosprávy, najmä v menej rozvinutých regiónoch, čelia vážnym environmentálnym a sociálnym dôsledkom ťažobnej činnosti. Navrhovaná zmena by im poskytla nový finančný nástroj na riešenie týchto dôsledkov a na podporu miestnych obyvateľov, ktorých životné prostredie je zasiahnuté ťažbou. Aktuálne prostriedky Envirofondu sú na tieto účely iba obmedzene prístupné a neprihliadajú na lokálne environmentálne potreby.
Navrhovaná zmena presúva prostriedky z Envirofondu priamo do rozpočtov obcí dotknutých ťažbou. Výpadok Envirofondu sa odhaduje približne na 2 milióny EUR, čo predstavuje relatívne malú časť celkových príjmov fondu. Táto suma však môže mať zásadný pozitívny dopad na miestne rozpočty a zlepšiť kvalitu života v ťažbou zaťažených obciach.