DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Tamara Stohlová a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Martin Dubéci.
V súčasnosti spoločnosti, ktoré na území Slovenskej republiky vykonávajú činnosť spojenú s dobývaním nerastných surovín (v baniach, lomoch a ďalších ťažobných priestoroch), odvádzajú rôzne poplatky štátu a samosprávam. Medzi najvýznamnejšie patrí „úhrada za vydobyté nerasty,” ktorej celá výška smeruje priamo štátu, presnejšie do Environmentálneho fondu (Envirofond). Tento poplatok predstavuje najvyššiu položku z výnosov z dobývania nerastov, pričom je primárnym zdrojom príjmu pre Envirofond a financuje sa ním široké spektrum environmentálnych projektov na celonárodnej úrovni, bez ohľadu na priame dopady ťažby na konkrétne lokality. Obce získavajú 80 % výnosov z poplatku “úhrady za dobývacie priestory”, avšak tento príjem je značne nižší v porovnaní s “úhradou za vydobyté nerasty”. V mnohých prípadoch tieto príspevky nedostatočné na zmiernenie priamych a nepriamych negatívnych vplyvov ťažby na životné prostredie a na kvalitu života obyvateľov v týchto lokalitách.
Návrhom zákona dochádza k zmene spôsobu platenia úhrad za vydobyté nerasty tak, aby sa „úhrada za vydobyté nerasty” stala príjmom obcí, na území ktorých sa dobývacie priestory nachádzajú vo výške 50 % a príjmom Environmentálneho fondu vo výške 50%. Použitie takto získaných finančných prostriedkov za vydobyté nerasty zo strany obce sa navrhuje účelovo viazať na zlepšovanie stavu životného prostredia, čím sa zabezpečí ich použitie priamo v lokalitách, ktoré čelia negatívnym vplyvom v dôsledku ťažby. Táto zmena vychádza zo zahraničnej praxe, kde je bežné, že príjmy z ťažobných poplatkov prioritne využívané na nápravu lokálnych ekologických škôd a zvyšovanie kvality života miestnych obyvateľov. Navrhovaná úprava odráža potrebu spravodlivejšieho prerozdelenia finančných zdrojov a podpory komunít, ktoré sú priamo ovplyvnené činnosťou spojenou s ťažbou nerastov.
Tieto dodatočné príjmy umožnia obciam realizovať projekty zamerané na zlepšovanie životného prostredia a kvality života miestnych obyvateľov, čo by mohlo tiež pozitívne ovplyvniť vzťahy medzi priemyslom a miestnou komunitou.
Samosprávy, najmä v menej rozvinutých regiónoch, čelia vážnym environmentálnym a sociálnym dôsledkom ťažobnej činnosti. Navrhovaná zmena by im poskytla nový finančný nástroj na riešenie týchto dôsledkov a na podporu miestnych obyvateľov, ktorých životné prostredie je zasiahnuté ťažbou. Aktuálne prostriedky Envirofondu na tieto účely iba obmedzene prístupné a neprihliadajú na lokálne environmentálne potreby.
Navrhovaná zmena presúva prostriedky z Envirofondu priamo do rozpočtov obcí dotknutých ťažbou. Výpadok Envirofondu sa odhaduje približne na 2 milióny EUR, čo predstavuje relatívne malú časť celkových príjmov fondu. Táto suma však môže mať zásadný pozitívny dopad na miestne rozpočty a zlepšiť kvalitu života v ťažbou zaťažených obciach.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona predpokladá pozitívne vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, rozpočet verejnej správy, predpokladá negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a nepredpokladá sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1 a 2
Navrhuje sa zmena označenia sumy v slovenských korunách na označenie v eurách so zohľadnením výšky inflácie.
K bodu 3
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou v bode 3. Úhrada za uskladňovanie plynov alebo kvapalín zostáva príjmom Environmentálneho fondu.
K bodu 4
Navrhuje sa, aby sa úhrady za vydobyté nerasty, ktoré uhrádzajú spoločnosti vykonávajúce činnosť spojenú s dobývaním nerastných surovín na území Slovenskej republiky stali vo výške 50 % príjmom obcí, na území ktorých sa dobývacie priestory nachádzajú. Vo výške 50 % zostávajú príjmom Environmentálneho fondu. Navrhuje sa tiež, aby sa výnos z úhrady za vydobyté nerasty, ktorý bude príjmom obce, účelovo viazal na zlepšovanie stavu životného prostredia v dotknutej lokalite, čím sa zabezpečí jeho použitie priamo v obci, ktorá čelí nepriaznivým dopadom ťažby. Z výnosu z úhrad za vydobyté nerasty by sa tak v rámci zlepšovania stavu životného prostredia mohli financovať napr. tieto aktivity: ochrana a obnova prírodných ekosystémov, adaptačné opatrenia reagujúce na klimatickú zmenu, zlepšovanie kvality ovzdušia a vody, energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie, odpadové hospodárstvo a recyklácia, výchova a vzdelávanie v oblasti životného prostredia, dopravná infraštruktúra so zreteľom na ekológiu, monitoring a manažment rizík pre životné prostredie.
K bodu 5
Navrhuje sa zmena označenia sumy v slovenských korunách na označenie v eurách so zohľadnením výšky inflácie.
K čl. II
Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu navrhuje od 1. marca 2025.