D ô v o d o v á s p r á v a
A.Všeobecná časť
Návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Marián Viskupič. Cieľom návrhu ústavného zákona je zavedenie hornej hranice daňového zaťaženia. Predstavuje to zásadný krok pre zabezpečenie hospodárskej stability, ochranu podnikateľského prostredia a podporu blahobytu občanov. Slovenská republika sa nachádza na križovatke, kde narastajúce vysoké daňové zaťaženie ohrozuje konkurencieschopnosť našej ekonomiky, odrádza investorov a znižuje motiváciu k tvorbe hodnôt.
Vysoké daňové zaťaženie má negatívny dopad na podnikateľské prostredie, čo oslabuje tvorbu pracovných miest a obmedzuje prístup jednotlivcov k ekonomickým príležitostiam. Vysoké daňové zaťaženie odrádza podnikateľov od investícií a expanzie, pretože zvyšuje náklady na podnikanie. V krajinách s nižšími daňovými sadzbami sa podniky častejšie rozhodujú investovať do nových projektov a technológií, čo prispieva k celkovému ekonomickému rastu. Vysoké dane ovplyvňujú rozhodovanie zamestnávateľov o prijímaní nových zamestnancov. To má dlhodobý negatívny dopad na nezamestnanosť a celkovú životnú úroveň obyvateľstva.
Nejde len o otázku fiškálnej disciplíny, ale o ochranu základných princípov slobody, zodpovednosti a spravodlivosti, ktoré sú základom trhovej ekonomiky a udržateľného rozvoja. Zavedenie limitu na daňové zaťaženie je preto nielen potrebné, ale nevyhnutné pre budúcnosť našej krajiny. Tzv. daňová brzda, ktorú zavádzame týmto ústavným zákonom, je dôležitým tretím pilierom rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bráni politikom uniknúť od svojej zodpovednosti za vývoj verejných financií prenesením zodpovednosti za verejné financie len na plecia daňovníkov formou bezbrehého zvyšovania daní a odvodov.
Renomované medzinárodné výskumy, ako napríklad Fraser Institute a Heritage Foundation, jasne ukazujú, že krajiny s vysokými daňami čelia nižšiemu hospodárskemu rastu, vyššej miere chudoby a nižšej životnej úrovni.
Podľa výskumu Fraser Institute publikovaného v správe Economic Freedom of the World: 2024 Annual Report krajiny s vyššou mierou ekonomickej slobody, charakteristickou nižším daňovým zaťažením a väčšou voľnosťou ekonomických rozhodnutí, dosahujú výrazne lepšie hospodárske a sociálne výsledky v porovnaní s najmenej slobodnými jurisdikciami (spodnými 25 %). V ekonomicky najslobodnejších štátoch (vrchných 25 %) je HDP na obyvateľa 7,6-krát vyšší, najchudobnejších 10 % obyvateľstva zarába osemnásobne, priemerný človek žije o 16 rokov dlhšie a je o 40 % spokojnejší so svojím životom;
Tieto krajiny zároveň zaznamenávajú takmer univerzálnu gramotnosť mladých, rovnaké vzdelávacie šance pre dievčatá aj chlapcov, čistejšie životné prostredie a vyššiu toleranciu voči menšinám, rodovým rozdielom a migrantom. Naopak, v krajinách s nízkou ekonomickou slobodou (spodné 25 %) je úmrtnosť dojčiat deväťnásobne vyššia, výskyt extrémnej chudoby 30-násobne častejší a detská práca 2,5-násobne bežnejšia. Gramotnosť dievčat vo veku 15 až 24 rokov dosahuje iba 78 %.